Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 19, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/32/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123203172

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123203172.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17 16C/32/2023

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcov : 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, 2.) D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, G., toho času C. XX, obaja
zastúpení : Advokátska kancelária Humenská & Panasiuková, so sídlom Damborského 3, Nitra, IČO: 42
332 711, proti žalovanému : H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, J. K. C. XX, v konaní o žalobe
o zrušenie vecného bremena doživotného užívania nehnuteľností, takto

r o z h o d o l :

2 16C/32/2023

I. Zrušuje sa uznesenie Okresného súdu Nitra sp. zn. 17C/16/2023 zo dňa 21.02.2023 a to v časti výroku
I., ktorým bolo žalovanému uložené, aby dočasne nevstupoval na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci
C., katastrálne územie C., zapísané na LV č. XX, ako aj v časti výroku II., ktorým bol žalovanému uložený
zákaz približovať sa k žalobcom a k ich maloletým deťom na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov.

II. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

III. Žalovanému sa proti žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

2 16C/32/2023

1. Žalobcovia v 1.) a 2.) rade sa žalobou proti žalovanému domáhali zrušenia vecného bremeno
viaznuceho na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci C., katastrálne územie C., zapísaných na
liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C., a to na pozemku parcele registra „C“ č. XX/X záhrada
o výmere 714 m2, na pozemku parcele registra „C“ č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
589 m2, na pozemku parcele registra „C“ č. XX/X vinica o výmere 609 m2 a na dome so súpisným
číslom XX postavenom na parcele č. XX/X, zodpovedajúce právu bezplatného doživotného užívania

všetkých uvedených nehnuteľností, zriadené na základe darovacej zmluvy spojenej so zriadením
vecného bremena, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Nitra pod č. V pod č. L. XXXX/XX-XXX/
XX, a to bez primeranej náhrady.2. Svoju žalobu odôvodnili na tom skutkovom základe, že žalobkyňa v 1.) rade je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností špecifikovaných v bode 1. tohto rozsudku, pričom nehnuteľnosti využíva žalobkyňa v 1.)
rade na bývanie spoločne so žalobcom v 2. rade, ktorý jej manželom. S poukazom na túto skutočnosť

a tiež s prihliadnutím na povinnosť uloženú (obom) žalobcom v uznesení Okresného súdu Nitra zo dňa
21.02.2023, sp. zn. 17C/16/2023 (ktorým súd žalovanému zakázal dočasne vstupovať na nehnuteľnosti)
podať do 30 dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia žalobu vo veci samej, majú žalobcovia
za to, že u oboch je daný právny záujem na výsledku predmetného konania. Od týchto okolností
odvodzujú žalobcovia svoju aktívnu legitimáciu na podanie predmetnej žaloby. Spoločne so žalobcami

využíva nehnuteľnosti na bývanie aj žalovaný, ktorý je otcom žalobkyne v 1.) rade a zároveň svokrom
žalobcu v 2.) rade. Oprávnenie žalovaného užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v 1.) rade
vzniklo žalovanému na základe zmluvného dojednania o zriadení vecného bremena spočívajúceho v
práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností dohodnutého medzi žalobkyňou v 1.) rade a
žalovaným v Darovacej zmluve spojenej so zriadením vecného bremena zo dňa 04.08.2015, ktorou
žalovaný predmetné nehnuteľnosti daroval žalobkyni v 1. rade (pozn.: podľa predmetnej darovacej

zmluvy boli nehnuteľnosti žalobkyni v 1. rade darované dvomi darcami; spolu so žalovaným bol druhým
darcom toho času už nebohý brat žalovaného, M. I.). Vklad vecného bremena spočívajúceho v práve
bezplatného doživotného užívania nehnuteľností v prospech žalovaného bol do katastra nehnuteľností
povolený na základe rozhodnutia príslušného okresného úradu o povolení vkladu č. L. XXXX/XX-
XXX/XX. Užívanie nehnuteľností zo strany žalovaného a s tým spojené spolužitie strán sporu bolo

spočiatku nekonfliktné. Zásadná zmena vo vzájomných vzťahoch nastala dňa 14.02.2023 po tom,
čo sa žalovaný v priestoroch nehnuteľností s nožom v ruke opakovane vyhrážal žalobcovi v 2. rade
rozrezaním krku a prepichnutím vidlicami. V dôsledku tohto správania bol žalovaný ešte v ten istý deň
podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore privolanou hliadkou policajného
zboru vykázaný zo spoločného obydlia. Uznesením vydaným Okresným súdom Nitra dňa 21.02.2023,

sp. zn. 17C/16/2023 – 20, vykonateľným dňa 21.02.2023 a právoplatným dňa 13.03.2023, nariadil súd
na základe návrhu žalobcov neodkladné opatrenie, ktorým v bode I. uložil žalovanému, aby dočasne
nevstupoval na nehnuteľnosti a súčasne v bode II. žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobcom a ich
maloletým deťom na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s tým, že priblíženie žalovaného k žalobcom
na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov súd žalovanému umožnil len počas úkonov trestného konania,

priestupkového konania alebo civilného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu
účasť žalovaného na týchto úkonoch. V neposlednom rade súd v bode III. neodkladného opatrenia
žalobcom nariadil, aby – ako už bolo uvedené - do 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia
podali na súd žalobu vo veci samej, a to žalobu o zrušenie vecného bremena doživotného užívania
nehnuteľností zapísaného na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie C. (ďalej len „neodkladné

opatrenie“). Hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného vzhliadajú žalobcovia v
okolnostiach predmetnej veci prejavujúcich sa prioritne na užívaní nehnuteľností zaťažených vecným
bremenom. Pokiaľ by žalovanému nebolo (už dňa 14.02.2023) zakázané vstupovať na nehnuteľnosti,
existovalo by dôvodné riziko, že v dôsledku jeho nebezpečného správania by žalobcom mohla vzniknúť
v lepšom prípade ujma na fyzickom a psychickom zdraví; v horšom prípade by žalobcovia mohli byť

ohrození priamo na svojich životoch. Žalobcovia preto zastávajú názor, že ujma, ktorej by (v prípade
umožnenia užívania nehnuteľností žalovaným), mohli byť žalobcovia vystavení, by v porovnaní s ujmou,
ktorá žalovanému vzniká zamedzením možnosti užívať nehnuteľnosti, bola neporovnateľne výraznejšia
resp. jej následky neúmerne závažnejšie. Žiadali zrušiť vecné bremeno bez poskytnutia primeranej
náhrady.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, navyše nesúhlasí, aby bolo
zrušené vecné bremeno bez primeranej náhrady. Keďže nie je vlastníkom nehnuteľnosti, jediným jeho
príjmom je dôchodok, preto je ťažko predstaviteľné, žeby si bol schopný dlhodobo zabezpečiť adekvátne
alternatívne bývanie. Reálne hrozí, že vyhovením návrhu by sa ocitol na ulici. Vyjadril poľutovanie

nad incidentom, ktorý sa odohral dňa 14.02.2023, ospravedlňujúc sa za svoje neprimerané správanie.
Uvedené sa stalo v návale emócií, ktoré boli vyústením dlhodobo napätých vzťahov so žalobcom
v druhom rade, zaťom D. B.. Keďže dispozičné riešenie nehnuteľnosti umožňuje relatívne plnohodnotné
samostatné fungovanie, tak jeho domácnosti, ako aj domácnosti žalobcov, navrhol, aby si žalobcovia
dokončili rekonštrukciu kúpeľne a wc, aby nemuseli využívať toaletu v prístavbe, pričom on na vlastné

náklady zabezpečí oddelenie prístavby zamurovaním spojovacej chodby.

4. Žalobcovia v replike namietali, že autorom vyjadrenia nie je žalovaný, avšak podanie spracoval
jeho syn H. I., pretože žalovaný nemá žiadne skúsenosti s komunikáciou v rámci úradného styku.Ospravedlnenie poňaté do vyjadrenia nie je ospravedlnením žalovaného. Samotný návrh žalovaného
týkajúci sa oddelenia prístavby zamurovaním by k trvalému usporiadaniu pomerov medzi stranami sporu
neprispelo. Ihneď po nasťahovaní žalobcov do rodinného domu na základe dohody o darovaní začali

žalobcovia uskutočňovať jeho rekonštrukciu. Poukázali na závislosť žalovaného na alkohole, a preto aj
jeho angažovanie pri zveľaďovaní bolo nulové. Upriamili pozornosť na rozsah rekonštrukcie v časti, ktorú
obýval žalovaný. Opravenú časť domu žalovaný neudržiaval, a žalobcami investované peniaze, ako aj
ich vlastnú prácu si nikdy nevážil. Keďže bol žalovaný nezamestnaný približne posledných 15 rokov pred
vznikom nároku na stavebný dôchodok, spočiatku mu financovali z vlastných peňazí takmer všetky jeho

potreby. Žalobcovia uhrádzali za žalovaného náklady spojené s užívaním jeho časti až do odsťahovania
žalovaného dňa 14.02.2023, aj napriek tomu, že v darovacej zmluve spojenej so zriadením vecného
bremena bolo vyslovene dohodnuté, že náklady bude znášať žalovaný pomerne. Myšlienka návratu
žalovaného do nehnuteľnosti je pre žalobcov nepredstaviteľná, a takéto riešenie neakceptovateľné. Ak
by súd žalobe vyhovel, žalobcovia nebudú mať inú možnosť ako sa len z nehnuteľnosti odsťahovať. Po
incidente z februára 2023 sa nielen žalobcovia, ale aj ich maloleté deti obávajú o svoje zdravie aj život.

Žalobcovia majú zato, že so zreteľom na zmenu pomerov, ktorá nastala po incidente, nemožno od nich
spravodlivo požadovať plnenie z vecného bremena.

5. Žalovaný sa v rámci písomnej dupliky nevyjadril.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na
podanej žalobe, v podstate popísal obsah písomných podaní. Nad rámec uviedol, že s poukazom na
platnú judikatúru, možno pod zmenu pomerov odôvodňujúcou zrušenie vecného bremena podľa § 151p
ods. 3 OZ, subsumovať nielen zmenu spočívajúcu v objektívnych okolnostiach, ale môže ísť aj o zmenu,
ktorá vznikla ako následok správania sa účastníkov. Mimoriadne nepriateľské a nebezpečné správanie

odôvodňuje zmenu úpravy obsahu a rozsahu vecného bremena. Žalovaný nie je bytostne odkázaný
na bývanie v nehnuteľnostiach žalobkyne. Samotný žalovaný býva od 14.02.2023 v bezprostredne
susediacej nehnuteľnosti, ktorá susedí s nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobkyne v prvom rade.
Vpredmetnomrodinnomdome,ktorývlastnítetažalovaného,bývatetaspolusožalovaným.Vporovnaní
s ujmou na strane žalobcov, v dôsledku zrušenia vecného bremena žalovanému nevznikne žiadna ujma.

Poukázal na § 3 ods. 1 OZ.

7. Žalobkyňa v 1.) rade na pojednávaní uviedla, že na predmetnú nehnuteľnosť prišli s tým, že si pomôžu
jeden druhému, oni prerobia dom, a žalovaný im poskytne strechu nad hlavou. Otec pil celý život, sú piati
súrodenci, avšak nikdy sa o ich nestaral. Žili normálne, chodili do práce, starali sa o deti, žalovaný im

aj pomáhal. Nevie, kedy nastal zlom v správaní žalovaného, konflikty nastali asi po 4 rokoch, bolo viac
incidentov, keďže jej súrodenci boli tak isto na pokraji smrti. Od incidentu, ktorý bol spomenutý v žalobe
sa bojí o deti, ako aj o to, čo bude. Nevie si predstaviť bývať so žalovaným, keď sa im vyhráža smrťou
a nadáva im. Chceli normálne žiť, všetko bolo v poriadku, nič mu neurobili. Urobila sa letná kuchynka
pre žalovaného, aby mohol bývať. Zo súrodencov nikto nechce mať nič s majetkom jej otca. Tento sa

baví len so starším bratom, staršej sestre nadával do panghartov. Predtým sa nerozprávali asi 2 roky,
t. j. dva roky od spomínaného incidentu a to z dôvodu, aby predišla konfliktom. Nechcel im pomáhať
s tým, že on už nič nemusí robiť, že má odrobené. Skutočnosti, ktoré žalovaný rozpráva o jej manželovi
sa nezakladajú na pravde. Nikdy nebol s nikým nahý v bazéne, táto skutočnosť je blbosť.
Na doplňujúce otázky uviedla, že občas k nim chodí svokor, keďže v dome býva aj brat jej manžela a

to iba cez pracovný týždeň, je to iba dočasne. Pri jednom incidente pri návšteve svokra počula, ako ju
žalovaný ohováral, vymýšľal si o nej bludy, že pije, že sa nestará o deti, keď zasiahla len sa zasmial
a povedal jej, že je opilec. Sama si povedala, že sa s ním nebude rozprávať a to pre pokoj, keďže
žalovaný rozpráva klamstvá a nadáva. Incidentov bolo viac, možno sú to maličkosti. Chovali zajace a
sliepky, pričom žalovaný na nich stále útočil, že sa o nič nestarajú, raz po príchode domov našla pichľavé

agátové lístie, ktoré bolo dané zajacom, myslela si, že je to len omyl. Toto sa však opakovalo, preto
zajace prestali chovať, aby bol pokoj. K jej deťom nemá žalovaný žiaden vzťah. Vo vzťahu k synovi sa
nespýtal, či sa sním môže zahrať. Dcéra je toho času na vysokej škole. Jej súrodenci ju nenavštevovali
tento rok z dôvodu, že otca už nechcú vidieť. Za celých osem rokov pomáhal asi dvakrát, pomáhal pri
stavebných prácach, ako aj v záhrade, avšak to bolo iba na začiatku. Má strach zo žalovaného, čo sa

prejavuje tak, že sa nikdy tak nezamykali ako teraz, teda zamknú všetky dvere v interiéri, aj v exteriéri,
pretože má strach, či v noci nepríde. Žalovaný nikdy neprispieval na náklady spojené s užívaním
nehnuteľnosti. V čase zriadenia vecného bremena boli vzťahy so žalovaným v poriadku. Vychádzali
normálne, komunikovali. Dom chcel darovať otec, v tej dobe nebol ešte na neho písaný chcel to maťcelé vysporiadané. V tej dobe sa nikto zo súrodencov s ním nerozprával. Dôvodom darovania rodinného
domu bola skutočnosť, že žalovaný chcel, aby mu pomohli s tým, aby boli vysporiadané aj dlhy, keďže
sa rozviedol s jej mamou. Žalovaný im ponúkol, aby v nehnuteľnosti bývali s tým, že si pomôžu a oni dajú

dom opraviť. Dôvodom prečo bolo vecné bremeno zriadené bezodplatne bola ich dohoda, nevie prečo.
V čase ich príchodu a zriadenia vecného bremena bol dom v zdevastovanom stave, do domu chodili
rôzne indivíduá, otec pil a všetci tam pili. Teta bola aj rada, že prišli, keďže ona jediná mu pomáhala.
Otec v uvedenej dobe nepracoval, nepracoval posledných 15 rokov, teda ani v čase zriadenie vecného
bremena. V uvedenej dobe nemal žiadny príjem, zarobil si len príležitostne, dotovala ho teta, ktorá

mu aj pomáhala. Toho času žalovaný poberá dôchodok. Žalovaný sa voči nej, resp. môjmu manželovi
nedopustil žiadneho ďalšieho protiprávneho konania, za ktoré by bol postihnutý sankciou správnym
orgánom alebo trestom zo strany súdu. Rešpektujú nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako ho
rešpektuje aj samotný žalovaný, ktorý sa pozerá iba cez plot. Žalovaný od uvedeného času nariadenia
neodkladného opatrenia nevstúpil na pozemok ani do domu, takúto skutočnosť nezaznamenali.

8. Žalobca v 2.) rade na pojednávaní spontánne uviedol, že to, že prišli o dom súviselo s tým, že
spolu s bratom mali firmu, čo bolo ešte pred krízou, uvádzajúc ďalšie okolnosti týkajúce sa súkromia
a práce, nesúvisiace s meritom veci. Čo sa týka samotného darovania domu, do tohto nezasahoval,
aby boli veci na poriadku. Najskôr od žalovaného nič nechceli, nechceli nič platiť, keďže to brali ako
vzájomnú pomoc. Žalovaný si robil posmešky a to aj na jeho otca, používal invektívy voči nemu a jeho

manželke. Z uvedeného dôvodu s ním nemôže vychádzať, keďže nadáva jeho žene. Neskôr založil
živnosť a začal pracovať v Nemecku, čo bolo v čase keď sa žalovaný s jeho ženou už nerozprával. V tej
dobe potreboval chladničku, s čím mu aj pomohol. Žalovaný mu pomáhal v jeho práci, avšak toto trvalo
iba týždeň, komunikácia medzi nimi začala viaznuť. Žalovaný sa vyhrážal, že všetko rozbije a podpáli.
Čo sa týka uvedeného incidentu, pri tomto sa mu vyhrážal s nožom v ruke, že ho zabije. Incident bol

riešený policajtmi. Žalovaný má zbraň, ktorú neodovzdal polícii.
Na doplňujúce otázky uviedol, že keď sa nasťahovali, časť kde žil otec bola zrekonštruovaná. Robili sa
nové podlahy, nové vybavenie, kuchynka atď. Neskôr sa začala rekonštrukcia časti v ktorej bývali oni,
boli tam 4 miestnosti, prerábali sa podlahy, robili sa stierky, voda, kúrenie a elektrika. Všetky peniaze
do domu investoval on, pričom mu pomáhal brat, ktorý si kúpil pozemok, avšak toho času u nich býva.

Rekonštrukcia pokračuje, avšak nie v takom rozsahu, nevie, čo sa bude diať. Žalovaný mal negatívny
názor na rekonštrukciu, on bol pre neho odpad, teda čo si to dovodil vykonávať. Konanie žalovaného,
ktoré spomínal pri výsluchu, že všetko poničí a rozkope bolo v súvislosti s incidentom, ktorý sa stal
na terase, ktorá bola prerábaná, pretože sa na dlažbe objavili fľaky, žalovaný mu vyčítal, že to bolo
zle urobené, používal aj invektívy. Ďalší incident sa stal medzi nimi, keď v časti žalovaného začala

vyhadzovať elektrika, čo bolo spôsobené zhorením špirály na ohrev vody. Žalovaný mu vyčítal, že to
bolo v dôsledku jeho konania, búchal im na okno. Najskôr boli ich vzťahy so žalovaným dobré, bral
ho ako druhého otca, rozprával sa s ním o jeho záujmoch a záľubách, snažil ho sa viesť k lepšiemu
vzťahu k vnukom. Postupne sa ich vzťahy začali ochladzovať, vznikali medzi nimi incidenty, napríklad
aj v súvislosti s vybagrovaním kvetín zo strany jeho brata pri ceste, za účelom lepšieho prechodu na

pozemok. Neskôr začal používať žalovaný invektívy voči jeho manželke a v tom čase už boli vzťahy
narušené. Žalovaný nebol schopný ani riadne komunikovať ohľadne problémov súvisiacich s domom,
raz sa stalo, že odpojil dom od vody, namiesto toho, aby mu oznámil, že je potrebné riešiť havarijný
stav. Čo sa týka pomoci v záhrade tak žalovaný tam pomáhal, následne vinič začal obhospodarovať on,
ale žalovaný povedal, že je to jeho vinič, tak s tým prestal. Všetky opravy týkajúce sa domu financovali

s manželkou sami. Je pravda, že žalovanému kúpil drevo, toto aj napílil, narezal, avšak žalovaný
s tým nikdy nebol spokojný. So žalovaným si nevie predstaviť ďalšie spolužitie, toto je neprípustné,
v žiadnom prípade. Dôvod, pre ktorý si nevie toto predstaviť je správanie sa žalovaného, ktorý sa k nim
nespráva ako človek, do dnešného dňa sa mu neospravedlnil za incident, ktorý sa medzi nami stal,
tvári sa ako neviniatko. V čase zriadenia vecného bremena boli vzťahy normálne, nie len medzi jeho

manželkou a žalovaným, ale aj medzi ním a žalovaným. Neskôr sa tieto vzťahy zhoršili, bolo to asi od
roku 2019, nevychádzajú spolu, dostávajú sa do konfliktov. Príčinou konfliktov medzi nimi a žalovaným
bola rekonštrukcia ku ktorej mal žalovaný výhrady, rovnako bola príčina konfliktov aj záhrada, ohľadne
ktorej niektoré skutočnosti vyčítal žalovaný jeho manželke. Iné incidenty, ktoré by boli priestupkovo alebo
trestnoprávne riešené medzi ním a žalovaným neboli. Snažili sa so žalovaným obmedziť komunikáciou,

aby predišli konfliktom, avšak niekedy si pred nimi odpľul. Žalovaný sa tak isto obmedzil v komunikácii,
používal iba invektívy, myslí si, že ich chcel vyprovokovať k ďalšiemu konfliktu. Do konfliktu sa dostali
každý týždeň, nebol to len jeden incident. Pri práci vo vinohrade kričal na syna, že čo tam robia, avšak
keď ho zbadal odišiel, čo bolo asi v auguste 2023. Vzťahy medzi nami toho času nie sú dobré, nie súžiadne. Po nariadení neodkladného opatrenia sa vyhýbali kontaktu so žalovaným, vzťahy, ktoré boli
medzi nimi tam už nie sú.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že dom, čo dal A. (žalobkyňa v 1.) rade) by chcel zobrať späť.
Nemieni odstúpiť zo svojho majetku. Dôvod pre ktorý ho dal bola skutočnosť, že tento potrebovali. Dom
bol napísaný na neho. Syn mu povedal, že mu drží palce, vie že mu žalobkyňa v 1.) rade telefonovala,
čo bolo niekedy 28.12.2023, je to napísané v písomných podaniach. Nesúhlasí s vinou v priestupkovom
konaní.

Nadoplňujúceotázkyuviedol,žejepravdou,žepodpísaldarovaciuzmluvu,ktorejsúčasťouboloajprávo
doživotného bývania, túto zmluvu podpisoval s A.. V prípade, ak by nemal právo dožiť v nehnuteľnosti,
tak by túto zmluvu nepodpísal. Dovolil v predmetnej nehnuteľnosti bývať dcére aj so zaťom a s deťmi,
nesúhlasil aby sa vykonávala rekonštrukcia danej nehnuteľnosti. Rozumie, čo je podstatou darovacej
zmluvy, nehnuteľnosť na ňu previedol aj s právom doživotného bývania. Dôvodom darovania predmetnej
nehnuteľnosti bola skutočnosť, že dcéra za ním prišla s plačom aj s nejakým papierom od doktora, že je

chorá. Povedala mu, že ona sa tam už nechce vrátiť, že ona chce ostať len tu a to s ním. Vzťahy medzi
nimi, to znamená medzi ním a žalobcami boli v čase podpísania darovacej zmluvy dobré, vychádzal
so žalobcami. Nemá proti žalobcom nič, avšak nebude mať kde bývať v prípade, ak by bolo zrušené
vecné bremeno. Toho času má dôchodok asi 814 eur, pričom 300 eur platí krstnej matke, čo u nej býva,
zároveň platí stravu. Je možné, že voči žalobkyni v 1.) rade raz použil invektív, keď mu vytrhla niečo,

čo zasadil. Nerozprával o žalobkyni v 1.) rade, že by bola alkoholička, alebo žeby sa nestarala o deti.
Je pravdou, že v čase jednej zabíjačky bola pod vplyvom alkoholu. Nepamätá si, aká bola reakcia, keď
videl fľaky na dlažbe na terase, na toto si nespomenul. Havarijný stav žalobcom neoznamoval, pamätá
si na jeden incident, keď žalobca v 1.) rade (pravdepodobne žalobca v 2.) rade) odtrhol súčiastku z
bojlera, pričom nevie povedať, či mal vypité, ale vie, že pili každý deň. Za nimi nechodí viac ako 6 rokov.

Toho času ho deti nenavštevujú, s A. sa nestretáva, čo sú už roky. Je pravdou, že mali so žalobkyňou
spor, ktorý spočíval v tom ako kŕmi sliepky, pretože tieto následne uhynuli, pričom ich bolo 8 až 10.
Nerozširuje o žalobcovi v 2. rade, že by bol gay, s týmto ho konfrontujú druhí ľudia, pričom na ich otázku
im odpovie, že nevie, resp. možno že áno. Nebude hovoriť menovite ľudí, ktorí toto šíria, sú aj z inej obce.
Videl N. (brata žalobcu v 2. rade), že sa spolu kúpali, pričom to bolo asi trikrát, čo bolo v kúpeľni. Keď

prišli bývať žalobcovia, bol dom v obývateľnom stave, toho času nevie, pretože tam 5 rokov nechodí.
Rekonštrukciu si žalobcovia robili sami, peniaze od neho nepýtali, on ani peniaze nemal. Rekonštrukcia
nebola spravená dobre, podľa jeho názoru sú tam krivé steny atď. V letnej kuchynke bola na podlahe
popraskaná dlažba, táto sa podľa musela vymeniť aj trikrát. On tam spával na gauči. V letnej kuchynke
bol plynový sporák, týmto vykúril celý priestor, bol nahnevaný, keď ho vymenili za elektrický. Popiera, že

by boli jeho kamaráti v jeho dome, maximálne boli na dvore, resp. v kuchynke. Tak isto popiera, že by bol
dom v čase príchodu žalobcov zdevastovaný, tento zariaďovali spolu so synom. Je pravda, že neplatil
náklady spojené s bývaním, pretože mu A. povedala, že ona bude platiť energie. Toho času platí krstnej
34 eur elektrinu, tak si myslí, že by mu to stačilo aj v letnej kuchynke, kde platil 28 eur. Jeho posledný
príjem bol 22 000 Sk, pričom počas zavedenia eura už nepracoval, pretože mal odrobené. Predtým ako

prišli k nemu žalobcovia brigádoval, vedel si zarobiť. Je pravdou, že v záhrade strieľa zo vzduchovkou,
strieľa do terča, avšak za tých 10 -15 rokov zastrelil 3 škorcov. Je pravdou, že žalobca v 2.) rade raz
priniesol drevo na kúrenie, pričom to bolo v dobe keď tam ešte bývali. Drevo na kúrenie mal od syna.
Letná kuchynka je oddelená od domu, je to samostatná bytová jednotka, pričom táto má kúpeľňu, wc a
jednu izbu 6 metrov. Z kuchynky sa dá prejsť aj do domu, táto časť sa dá uzamknúť. Vzťahy so žalobcami

má dobré, nemal s nimi žiadne problémy, ani s jeho deťmi. Dôvodom napätých vzťahom môže byť aj
skutočnosť, že nechce dovoliť, aby 13 ročný syn žalobcov jazdil na 125-tke motorke a túto požičiaval
kamarátom. Toho času nekontaktuje žalobcov ani telefonicky, nemá na nich číslo, má len číslo na A.
(žalobkyňa v 1.) rade)-

10. Svedok C. L., vypočutý ako svedok (sused strán sporu), na pojednávaní prezentoval skutočnosti,
ktoré sa týkali predovšetkým povahy žalovaného (ktorého pozná od roku 1968), nie však merita veci.
Vykreslil ho ako profesionálneho klamára. Žalobcu v 2.) rade vykreslil ako nekonfliktného a pracovitého
človeka, čo sa snaží urobiť maximum pre svoju rodinu. Po získaní súhlasu začal rekonštruovať dom,
pričom na dome ostala pôvodná iba stena a strecha. Dom bol obývaný, bývali tam aj v prachu. Čo sa

týka vzduchovky v streľbe žalovaný pokračuje, pretože raz sa mu stalo, že mu k nohám padol nejaký
vták, mohol to byť drozd. Myslí si, že nestrieľal na terč, pretože v susedstve je vinica. Čo sa týka jeho
zárobkových možností posledných 20 rokov nemal žiadny príjem, len doma sedel a pozeral.Na doplňujúce otázky uviedol, že žalovanému neverí, podľa jeho názoru je nebezpečný, musí niesť
zodpovednosť za to čo urobil. Motiváciou, pre ktorú prišiel na súd svedčiť, je práve jeho chovanie.
Žalovaného nenavštevujú ani jeho deti kvôli tomu ako sa správa. Čo sa týka vnuka od tohto vyžaduje,

aby ho zdravil vždy, keď ho stretne. Čo sa týka povahy žalovaného, opísal by ho slovami neobjektívny,
nedôveryhodný, taký že si vymýšľa a chce mať zo všetkého prospech. Spočiatku boli vzťahy dobré, tieto
sa zmenili asi po 3-4 rokoch po tom ako sa žalobcovia nasťahovali. Žalovaný chcel, aby ho poslúchali,
abyrobilitočoonprikážeachce.Žalovanýsanechalvyživovať.Žalobcoviamunosilistravudokuchynky,
v ktorej mu išiel televízor, ktorý v noci fungoval ako svetlo. Žalovaný neplatil nič na náklady. Boli odpojení

od elektriky, keby neprišlo k tomu, že pán B. zaplatí pokutu a nedoplatok do dnešného dňa by nebolo
svetlo. Nemá vedomosť o tom, že žalobcovia bránili žalovanému vstupovať do ich časti domu. Aj keď
ho volali, tak neprišiel. Predtým ako sa žalobcovia nasťahovali, dom resp. záhrada neboli pestované zo
strany žalovaného. Raz mu žalovaný povedal, keď sa ho opýtal či robí, tak mu povedal, že teraz pijú
s kamarátmi. Čo sa týka domu tento bol v zdevastovanom stave v čase keď sa nasťahovali. Raz keď
žalovaný zakúril vydymil celý dom, čo bolo potrebné sanovať. Nebol prítomný v čase, keď sa správal

žalovaný voči žalobcom agresívne, on ich skôr ignoroval. Žalovaný pôsobí ako špicel, keď pozerá do
záhradyžalobcom.Čosatýkakonfliktuohľadnepsa,uviedol,žesusedcezpánaB.odkázalžalovanému,
aby si psa uviazal, pretože sa podhrabáva pod plot. Tento pes patrí žalovanému. V čase, keď prišlo
k havarijnému stavu vodovodu, keď praskol hlavný prívod, žalovaný ani neohlásil túto skutočnosť.
Žalovaného ani nezaujímalo, keď sa v dome niečo pokazilo, bol len škodoradostný. Má vedomosť, že

žalovaný šíri o žalobcovi 2. rade klebety, čoho bol svedkom na zbernom dvore, kde bol pred Vianocami.
Nevie si predstaviť, že by sa obnovilo spolužitie žalovaného so žalobcami. O incidente ohľadne psa
vie od samotných žalobcov. On tam má chalupu, resp. rodičovský dom a to je v blízkosti žalobcov.
V tejto nehnuteľnosti nebýva, do nehnuteľnosti chodí asi každý tretí deň, resp. cez víkend. Ohľadne
finančného hospodárenia má vedomosť od samotného žalovaného. Vie, že predal nejaké pozemky z

toho mal nejaký príjem. V obci má aj priateľov aj ľudí ktorí ho nemusia, avšak priateľov má asi dvoch,
to sú tí čo s ním píjavali.

11. Svedok N. B. (brat žalobcu v 2.) rade na pojednávaní uviedol, že vzťahy medzi stranami sporu
pozná a to z toho dôvodu, že cez týždeň tam býva kvôli práci a cez víkend chodí domov. Toho času
hodnotí vzťahy zo strany žalovaného ako ignoráciu. Toto pretrváva asi posledné 2 roky. Zo začiatku
nebolo zle, aj sa varila káva, obed, fajčilo sa, následne sa to vyhrotilo do ignorácie. V dome býva asi od

roku 2018. On vníma osobu žalovaného zle. Jeho vnímanie je založené práve na tom, že podľa neho
sú všetci zlí a on je ten svätý. Spory medzi stranami boli ohľadne záhrady, ako aj prerábky. Pamätá
si len to, že D. zavadzal strom, chcel ho dať preč, pričom sa so žalovaným posekali ohľadne tohto.
Stav domu v čase, keď sa nasťahovali žalobcovia bol katastrofálny, vyžadoval rekonštrukciu, ale bol
obývateľný. Rekonštrukciu financoval a realizoval žalobca v 2.) rade. Žalovaný sa podieľal možno raz,

keď doniesli betón, čo bolo možno dve alebo tri hodiny, potom už nie. Je pravdou, že sa robila prvá
letná kuchynka. Po prerábke letnej kuchynky bolo vidno, že sa tam niečo urobilo, bolo vidno zmenu.
Voči nemu nevystupoval nepriateľsky, ale používal pozdrav, čo je mladej, čo mu nebolo príjemné. Čo sa
týka správania žalovaného, keď ho volali na Vianoce nechcel prísť, keď mu švagriná zaniesla jedlo, tak
odišiel. Keby chcel tak by prišiel, nikto nikomu nezakazoval, aby prišiel. Žalovaný od konfliktu nepomáhal

žalobcom v záhrade alebo v dome, nevidel ho. Keď debatili dozvedel sa, že žalovaný neprispieva na
náklady spojené s užívaním domu. Čo sa týka dreva to doniesol aj on. Čo sa týka stravy, nikto nikomu
nezakazoval, aby si zobral stravu z chladničky. Je pravda, že žalovaný strieľal zo vzduchovky v záhrade.

12. V záverečnej reči právny zástupca žalobcov poukázal na to, že vykonaným dokazovaním došlo

postupne k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že súčasné vzťahy strán sporu sú v porovnaní so
vzťahmistránsporuvčasezriadeniavecnéhobremenamimoriadnenepriateľské.Poukázalnavýpovede
svedkov. Upriamil pozornosť na to, že žalovaný bol uznaný za vinného na základe rozhodnutia zo dňa
03.08.2023 zo strany Okresného úradu Nitra a to pre spáchanie skutku kvalifikovaného ako priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Možno konštatovať, že duševná a psychická ujma, ktorú utrpel manžel žalobkyne v 1.) rade dňa
14.02.2023 vníma žalobkyňa v 1. rade s poukazom na ustanovenie § 116 OZ ako ujmu vlastnú, pričom
ona sama pociťuje od tohto obdobia strach a obavy o svoj život a zdravie, ako aj obavy o zdravie a život
členov svojej rodiny. Žalobcovia užívajú rodinný dom spolu s dvomi maloletými deťmi, ktorých právo napokojný a bezpečný život nepochybne prevyšuje právo žalovaného na výkon práv z vecného bremena.
K náhrade za zrušenie vecného bremena uviedol, že by bolo vzhľadom na správanie žalovaného (s
ohľadom na všetky zistené skutočnosti) v rozpore s dobrými mravmi. Práve žalovaný bol tým, ktorý daný

spor vyvolal, pričom v porovnaní s ujmou na strane žalobcov v dôsledku zrušenia vecného bremena
žalovanému žiadna ujma nevznikne.

13. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a vykonal dokazovanie
listinami predloženými stranami sporu, oboznámením sa so spisom Okresného súdu Nitra, sp. zn.

17C/16/2023 zistil tento skutkový a právny stav :

14. Na základe darovacej zmluvy spojenej so zriadením vecného bremena (bod I. zmluvy) ktorá bola
uzavretá medzi žalovaným, M. I. na strane jednej ako darcami (každý v podiele 1/2) a žalobkyňou
v 1.) rade ako obdarovanou dňa 04.08.2015, prišlo k darovaniu nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území C., zapísaných na liste vlastníctva č. XX, časť A: parcely registra číslo „C“, parc.

č. XX/X vo vým. 714 m2 - záhrady, parc. č. XX/X vo vým. 589 m2 - zastavané plocha a nádvoria, právny
vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XX/X je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXX, parc. č. XX/X
vo vým. 609 m2 - vinice a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na liste vlastníctva č. XXX, časť A: stavby –
rodinného domu so súp. č. XX postavenom na parcele č. XX/X.
Z bodu VI. zmluvy („dojednanie o doživotnom užívaní“) vyplýva, že obdarovaná žalobkyňa v 1.) rade

zriadila v prospech darujúceho svojho otca – žalovaného vecné bremeno na celých nadobúdaných
nehnuteľnostiachuvedenýchvbodeI.zmluvy.Vecnébremenospočívavprávebezplatnéhodoživotného
užívania predmetného domu, domom zastavaného a priľahlých pozemkov vrátane vinice s trvalými
porastmi a ostatných priestorov s užívaním domu súvisiacich a darujúci toto svoje právo prijíma. Vecné
bremeno zaťažuje všetky nehnuteľnosti v celosti zapísané na listoch vlastníctva č. XX N. K. XXX

vkatastrálnomúzemíC..DarujúciH.I.(žalovaný)jeoprávnenýspoluužívaťpredmetnýdombezplatenia
akéhokoľvek nájmu, je však povinný primerane znášať náklady s užívaním spojené a to najmä náklady
energií, kúrenia, inkasa a bežnej údržby. Podpisy na zmluve boli úradne overené.

15. Na základe uznesenia Okresného súdu Nitra, sp. zn. 17C/16/2023-20 zo dňa 21.02.2023

o 13:21 hod. bolo nariadené neodkladného opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené, aby dočasne
nevstupoval na nehnuteľností opísaných v bode 14. (výrok I.) a súčasne v bol žalovanému uložený
zákaz priblížiť sa k žalobcom a ich maloletým deťom na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s tým, že
priblíženie žalovaného k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov súd žalovanému umožnil len
počas úkonov trestného konania, priestupkového konania alebo civilného súdneho konania, a to len v

rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch (výrok II.). Žalobcom nariadil,
aby do 30 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia podali na súd žalobu vo veci samej, a to žalobu
o zrušenie vecného bremena doživotného užívania nehnuteľností zapísaného na liste vlastníctva č. XX
pre katastrálne územie C.. Rozhodnutie podľa doložky nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2023.

16. Z výpisu z LV č. XX pre katastrálne územie C., vyplýva, že žalobkyňa v 1.) rade je vlastníčkou
nehnuteľností, a to parcely registra číslo „C“, parc. č. XX/X - záhrady vo výmere 714 m2, parc. č. XX/
X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 589 m2, parc. č. XX/X – vinice vo výmere 609 m2 a stavby
– rodinného domu so súp. č. XX postavenom na parcele č. XX/X. Titulom nadobudnutia bola darovacia
zmluva L. XXXX/XX-XXX/XX.

17. Zo správy o povesti Obce C. zo dňa 30.10.2023 ohľadom osoby žalobcu v 2.) rade rezultuje, že tento
vedie usporiadaný rodinný život, pracuje. V obci sa angažuje, zapája sa do kultúrneho i pracovného
životaobce.Poskytujebezplatnesvojeslužbyvoblastistavebníctva,tiežsponzorskyposkytujestavebný
materiál na realizáciu menších stavebných projektov v obci.

18. Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej správy, číslo spisu : O./XXXXXX-XXX zo
dňa 03.08.2023 vyplýva, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, vyhrážaním sa ujmou na zdraví a iným hrubým správaním, ktorého sa dopustil

tým, že dňa 14.02.2022 (správne 14.02.2023), v čase okolo 17.00 hod v obci C., na dvore rodinného
domu č. XX, sa opakovane vyhrážal D. B. slovami „D. daj si pozor na papuľu, lebo ti rozrežem krk,
rozrežem ťa, prepichnem ťa vidlicami“, mal v ruke nôž, ktorým sa na oznamovateľa zahnal. Opakovane
sa na adresu oznamovateľa vyjadroval „dávaj si pozor na papuľu, ty buzerant vyjebaný, rozjebem ťa jabicykel, čo si ty za človeka, chrapúň vyjebaný buzerant, ti dám, ty tu nebudeš, ty špinavý pes vyjebaný,
od prvého dňa čo som ťa poznal som vedel, že si chrapúň, kokot, dám ti, 20 ľudí sa mi sťažovalo, že aj tak
chodíš jak buzerant, rozjebem ti hlavu čakanom, čim u oznamovateľa vzbudil (obavu) o život a zdravie.

Za uvedené konanie mu bolo uložené pokarhanie.

19. Z upovedomenia Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej správy zo dňa 14.12.2023 vyplýva, že
správny orgán oznámil právnemu zástupcovi žalobcov, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, pričom

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2023.

20. Podľa § 151n zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“),vecnébremenáobmedzujúvlastníkanehnuteľnejvecivprospechniekohoinéhotak,žejepovinný
niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

21. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

22. Podľa § 151p ods. 1 OZ, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

23. Podľa § 151p ods. 3 OZ, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd
rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

24.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
25. Podľa § 336 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia

uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží
najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami.

26. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci

samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

27. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

28. Okresný súd Nitra, uznesením, č. k. 17C/16/2023-20 zo dňa 21.02.2023 pred začatím konania
vo veci samej nariadil výrokom I. neodkladné opatrenie, na základe ktorého uložil žalovanému, aby

nevstupoval na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre katastrálne územie C. (špecifikované v bode 1.
tohto rozsudku) a zároveň zakázal žalovanému priblížiť sa k navrhovateľom a ich maloletým deťom na
vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s tým, že priblíženie žalovaného k žalobcom na vzdialenosť menšiu
ako 10 metrov súd žalovanému umožnil len počas úkonov trestného konania, priestupkového konania
alebo civilného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto

úkonoch (výrok II.). Žalobcovia podali žalobu v 30 dňovej lehote, tak ako im uložil súd v uvedenom
konaní. Súd v tejto veci žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené, súd postupoval
primárne podľa § 336 ods. 4 CSP, v spojení s § 335 ods. 1 CSP a s ohľadom na stav konania v tejto
veci vyslovil, že predmetné neodkladné opatrenie, vo vyššie uvedených výrokoch I. a II. zrušil, keďžetoho času už nie je dôvod, aby súd obmedzoval žalovaného predovšetkým vo vstupe na nehnuteľnosť,
v ktorej má zriadené vecné bremeno doživotného užívania predmetných nehnuteľností. Zároveň zrušil
aj výrok II., ktorým súd zakázal priblížiť sa žalobcom a ich maloletým deťom na vzdialenosť kratšiu ako

10 metrov, keďže s poukazom na výsledok tohto konania je trvanie tohto zákazu nedôvodné.

29. Súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, pretože túto je
povinný skúmať súd z úradnej povinnosti, aj keď to strana konania nenamieta. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010 : „Aktívnou

vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu – žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že

sa ňou v konaní nezaoberal. Tým, že prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobcu, ktorému právo na
náhradu škody priznal, implicitne rozhodol aj o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie
predmetnej žaloby voči žalovanému, u ktorého súd dospel k záveru, že je pasívne vecne legitimovaný.“

30. Na základe vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žalobca v 2.) rade nie je aktívne vecne

legitimovaný na podanie žaloby o zrušenie vecného bremena, pretože nie je ani osobou oprávnenou,
ani osobou povinnou z vecného bremena. Inak povedané, zmluva o zriadení vecného bremena bola
uzavretá len medzi žalobkyňou v 1.) rade a žalovaným (spolu s M. I., ktorý zomrel), preto žalobca v 2.)
rade, ako osoba, ktorá nemá k nehnuteľnosti žiaden právny vzťah (tento odvodzuje len od rodinného
vzťahu so žalobkyňou v 1.) rade), nemá žiadne právo navrhovať voči žalovanému zrušenie vecného

bremena. Aj keď žalobcovia odvodzovali svoju aktívnu vecnú legitimáciu od uznesenia Okresného súdu
Nitra, sp. zn. 17C/16/2023 zo dňa 21.02.2023 (na základe uloženej povinnosti podať žalobu do 30 dní,
ktorá povinnosť bola uložená obom), podľa názoru súdu podali žalobu skôr z opatrnosti, avšak pod
vecnou legitimáciou vždy treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku,
či žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej

povinnosti. V predmetnom prípade však žalobca v 2.) rade nie je preukázateľne nositeľom tvrdeného
subjektívneho práva, preto súd žalobu voči nemu zamietol pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie, bez
toho, aby sa zaoberal v tejto časti meritom veci.

31. Následne, z dôvodu zistenia, že žalobkyni v 1.) rade v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia,

domáhať sa voči žalovanému ako pasívne vecne legitimovanému zrušenia vecného bremena, súd
zameral svoju pozornosť na meritum predmetnej veci. V tomto kontexte uvádza, že osobitnú kategóriu
zániku vecného bremena tvorí jeho zánik rozhodnutím súdu, len na návrh a len z dôvodu uvedeného
v § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorým je zmena pomerov s dôsledkom
hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Judikatúra pripúšťa, že za

určitých okolností môže zmena pomerov vzniknúť zmenou v chovaní jeho účastníkov. V prejednávanom
spore došlo k určitej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že v porovnaní so vzťahom medzi žalobkyňou
v 1.) rade a žalovaným v čase zriadenia vecného bremena sú súčasné vzťahy strán sporu konfliktnejšie,
alebo skôr oveľa napätejšie. V čase zriadenia vecného bremena žalobcovia a žalovaný užívali tú istú
nehnuteľnosť, s tým, že žalovaný užíval letnú kuchynku, z ktorej bol prístup do nehnuteľnosti, ktorú

nadobudla žalobkyňa v 1.) rade darom. Zároveň strany sporu užívali aj priľahlé pozemky. Vzťahy
medzi nimi boli normálne. Súd však v konaní posudzoval, či v dôsledku zmeny pomerov došlo
k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Z vykonaného dokazovania
súd predovšetkým zistil, že vzťahy medzi žalobkyňou v 1.) rade a žalovaným sú napäté, a vzťahy medzi
žalobcom v 2.) rade a žalovaným majú skôr konfliktnú povahu.

32. Právne významný je len hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov. I keď k zmene
pomerov došlo a je daný i hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, nie sú
dané podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento hrubý nepomer existoval už pred zmenou
pomerov (Ro NS ČR z 25. 1. 2001, sp. zn. 22 Cdo 1665/99). Zmena pomerov, ktorou vznikne hrubý

nepomermedzivecnýmbremenomavýhodouoprávneného,spočívanielenvobjektívnychokolnostiach,
ale i v osobných pomeroch účastníkov a za určitých okolností môže vzniknúť i zmenou v chovaní
účastníkov. Za zmenu pomerov sa nepovažuje samotná skutočnosť, že došlo k zmene vlastníckehopráva k nehnuteľnosti, na ktorú sa viaže vecné bremeno, a to ani vtedy, keď sa nový vlastník ocitol v
horšej situácii než v dobe prevodu (Uz NS ČR z 28. 2. 2002, sp. zn. 22 Cdo 755/2000).

33. S poukazom na platnú judikatúru možno pod zmenu pomerov odôvodňujúcu zrušenie vecného
bremena podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka subsumovať nielen zmenu, ktorá spočíva v
objektívnych okolnostiach, ale za určitých okolností môže ísť aj o zmenu, ktorá vznikne v dôsledku
chovania účastníkov (Nejvyšší soudu SSR z 27. 9. 1978, sp. zn. 2 Cz 70/78, uveřejněného na str. 514
a 515 Sborníku IV. Nejvyššího soudu ČSSR z roku 1986).

34. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa v 1.) rade je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa
v katastrálnom území C., a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XX ako parcely registra číslo „C“, a to
parc. č. XX/X - záhrady vo výmere 714 m2, parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 589
m2, parc. č. XX/X – vinice vo výmere 609 m2 a stavby – rodinného domu so súp. č. XX postavenom na
parcele č. XX/X. Titulom nadobudnutia bola darovacia zmluva L. XXXX/XX-XXX/XX. Rovnako v konaní

nebolo sporné, že žalobkyňa v 1.) rade je osobou povinnou z vecného bremena a žalovaný je osobou
oprávnenou z vecného bremena.

35. V konaní však bolo sporné splnenie podmienok na zrušenie vecného bremena, t. j. skutočnosť,
či vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodami žalovaného ako osoby oprávnenej

z vecného bremena.

36. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval správanie strán sporu, skúmal, či ich súčasné vzťahy
sú natoľko vyhrotené, aby bolo možné konštatovať dôvodnosť zmeny rozsahu vecného bremena,
či zrušenia. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1665/1999 pri

rozhodovaní o obmedzení alebo zrušení vecného bremena v dôsledku zmeny pomerov je potrebné
brať do úvahy všetky okolnosti, predovšetkým je nutné zistiť, či došlo k zmene pomerov a v kladnom
prípade posúdiť, nakoľko táto zmena mala vplyv na spôsob výkonu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ako sa prejavila na užívaní nehnuteľnosti vecným bremenom zaťaženej a vziať do úvahy ujmu,
ktorá oprávnenému nastane v dôsledku obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena za náhradu a

porovnať ju s prípadnou ujmou, ktorá vznikla vlastníkom zaťaženého pozemku v dôsledku zmeny. Súd v
tomto spore zastáva názor, že je nutné, aby v tomto prípade chovanie účastníkov dosialo takú intenzitu,
aby súd mohol vyhodnotiť vykonávanie práva z vecného bremena ako v rozpore s dobrými mravmi,
prípadne ako výkon práva vážne poškodzujúci druhú stranu, teda oprávneného z vecného bremena. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzájomné vzťahy medzi stranami sporu nie sú zrovna

úplne harmonické, toho času sú skôr napäté. Svedkovia N. B., ako aj C. L. vo svojich výpovediach
opísali správanie žalovaného ako ignoráciu. Osoba žalovaného bola vykreslená ako nezodpovedná,
ktorá žije príživníckym spôsobom života, pričom svedok C. L. označil žalovaného za profesionálneho
klamára. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v čase vzniku a zriadenia vecného bremena boli
vzájomné vzťahy žalobkyne v 1.) rade (rovnako aj v prípade žalobcu v 2.) rade) so žalovaným normálne,

čo zhodne potvrdili strany sporu. Zlom nastal po incidente, ktorého sa dopustil žalovaný voči žalobcovi
v 2.) rade dňa 14.02.2023 ktorý však v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný. V tomto kontexte
je potrebné hodnotiť zmenu pomerov predovšetkým medzi stranami – medzi žalobkyňou v 1.) rade
a žalovaným, na čo však nemá zásadný vplyv spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
zo strany žalovaného voči žalobcovi v 2.) rade. Žalovaný sa voči žalobkyni v 1.) rade nedopustil žiadneho

protiprávneho konania, toho času žalobkyňa v 1.) rade prezentovala obavu z možného nežiaduceho
správania sa žalovaného v budúcnosti, ktoré je však hypotetické. Z vykonaného dokazovania súd zistil,
že svedkovia N. B., ako aj C. L., opisovali veľmi zlé povahové črty žalovaného, jeho nezodpovedný
prístup k plneniu si povinností zo zmluvy o zriadení vecného bremena (absencia úhrad spojených
s užívaním jeho časti), ako aj nepríjemné vystupovanie a záľubu spočívajúcu v streľbe zo vzduchovky.

Zlé povahové črty žalovaného, rovnako ani jeho nevďačnosť za vykonanie rekonštrukcie domu, ktorým
žalobcovia nehnuteľnosť zvedalili, nemôžu byť dôvodom na zrušenie vecného bremena doživotného
bývania a užívania nehnuteľnosti. V širšom kontexte, pokiaľ právny zástupca žalobcov poukazoval
v záverečnej reči, že žalobkyňa v 1.) rade vnímala ujmu žalobcu v 2.) rade ako jej manžela ako svoju
vlastnú, v tomto smere, súd opätovne poukazuje, že primárne je potrebné zisťovať na hrubý nepomer

medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Protiprávne konanie žalovaného voči žalobcovi v 2.)
rade, súd zohľadnil komplexne (nie však primárne ako žiadali žalobcovia), ale ani toto samé o sebe
neodôvodňuje zrušenie vecného bremena.37. Podľa názoru súdu, z dôvodu napätých vzťahov, zlých povahových čŕt žalovaného, jeho
zistené protiprávne konanie voči žalobcovi v 2.) rade (ako osobe, ktorá nemá žiaden právny vzťah
k nehnuteľnosti), nevďačný prístup k žalobcom, nemohol vzniknúť hrubý nepomer medzi vecným

bremenom a výhodou oprávneného, pretože právne významným je práve len hrubý nepomer, ktorý
vznikol v dôsledku zmeny pomerov. Ak aj v danej veci vznikol nepomer v dôsledku zmeny pomerov,
tento nemožno označiť za hrubý, pretože správanie žalovaného označili svedkovia N. B., ako aj C. L.,
ako ignoráciu. V tomto kontexte je toto konanie pre žalovaného varovaním, aby sa vyhýbal akejkoľvek
konfrontácií so žalobcami. Podľa názoru súdu, v danom konaní bolo potrebné zohľadniť fakt, že primaný

konflikt nevznikol medzi osobou oprávnenou a povinnou z vecného bremena, ale medzi žalovaným
a žalobcom v 2.) rade ako manželom žalobkyne v 1.) rade, pričom tento sa reflektoval aj do vzťahu medzi
žalovaným a žalobcami. Aj keď žalovaný nesúhlasil s výsledkom priestupkového konania, toto je pre
súd záväzné podľa § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný priestupok. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s výsledkom priestupkového konania, mal aktívne
brániť svoje práva a podať voči rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej správy zo dňa

03.08.2023 odvolanie. Opätovne, jeho nesúhlasný postoj s výsledkom tohto konania možno hodnotiť
ako absenciu sebakritiky, ako spomínanú negatívnu črtu jeho osobnosti, čo však nezakladá automaticky
výkon práva bezplatného doživotného užívania predmetných nehnuteľností špecifikovaných v bode 1.
tohto rozsudku, ktorý by bez právneho dôvodu zasahoval do práv žalobcov, respektíve žalobkyne v 1.)
rade, ako osoby povinnej z vecného bremena, zároveň vlastníčky predmetných nehnuteľností.

38. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že spory (alebo skôr napäté vzťahy
medzi žalobkyňou v 1.) rade a žalovaným, keďže o konflikte možno hovoriť medzi žalobcom v 2.) rade
a žalovaným) medzi stranami sporu, presnejšie medzi rodinnými príslušníkmi nedosahujú takú intenzitu,
aby si to vyžadovalo vyhodnotiť uvedené konanie ako v rozpore s dobrými mravmi, respektíve konanie,

ktoré by bolo možné kvalifikovať podľa § 3 ods. 1 OZ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel
k záveru, že žalobkyňa v 1.) rade (keďže súd žalobu voči žalobcovi v 2.) rade zamietol pre absenciu
aktívnej vecnej legitimácie) nepreukázala natoľko výraznú zmenu vzájomných vzťahov v období od
zriadenia vecného bremena do vydania rozhodnutia súdu, ktorá by odôvodňovala zrušenie vecného
bremena. V tomto kontexte súd ešte uvádza, že žalovaný nemôže byť sankcionovaný takým prísnym

rozhodnutím, teda zrušením vecného bremena práva doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti,
len preto, že má zlé povahové črty, z čoho pramenia nedorozumenia medzi žalobcami a žalovaným.
Takéto rozhodnutie by nebolo ani zákonné, pretože by nezodpovedalo hypotéze normy obsiahnutej v §
151p ods. 3 OZ, zároveň by ani nebolo spravodlivým rozhodnutím. Okrem toho, samotné konštatovanie
uvedené v žalobe, a síce, že spolunažívanie so žalovaným by pre žalobcov predstavovalo reálne

nebezpečenstvo, je len teoretické a hypotetické, pretože k takému konaniu by ani prísť zo strany
žalovaného nemuselo. Navyše, je evidentné, že zistené protiprávne konanie (v podobe spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu) žalovaného proti žalobcovi v 2.) rade je možné považovať
za ľudské zlyhanie žalovaného, ktoré však samé o sebe nepotvrdzuje, že žalovaný je nebezpečný, tak
ako o ňom vypovedal svedok L.. Z výsluchu svedkov C. L., ako aj svedka N. B., z výsluchu žalobcov, boli

zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú skôr pre záver, že žalovaný nie je vyslovene nebezpečný alebo
agresívny, ale v jeho správaní sa prejavujú prvky neslušného správania, ktoré vyúsťujú do konfliktov
s jeho rodinnými príslušníkmi. Čo sa týka motivácie svedka L. svedčiť, z jeho vyjadrenia na pojednávaní
vyplýva, že tento voči nemu prechováva určitú formu antipatie, čo je však zrejme spôsobené povahovými
črtami žalovaného. Čo sa týka záľuby žalovaného, konkrétne streľby zo vzduchovky, v konaní nebolo

zistené, žeby žalovaný ohrozoval strany konania streľbou zo vzduchovky. Ani výpoveď svedka L., ktorý
potvrdil záľubu žalovaného od mladosti, ako aj to, že mu padol mŕtvy vták nohám, nezakladá dôvod,
aby súd nazeral na žalovaného ako nebezpečného jedinca. Aj keď žalobkyňa v 1.) rade spomínala
ďalšie incidenty, ktoré sa mali odohrať medzi stranami (podané agátové lístie zajacom, slovné invektívy
žalovaného), tieto nedosahujú takú intenzitu, aby súd dospel k záveru o potrebe zrušenia vecného

bremena.

39. Zároveň, nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že porovnal práva osoby z vecného bremena
oprávnenej a povinnosti osoby povinnej, vzal do úvahy všetky okolnosti veci, zvážil, či oprávnenej z
vecného bremena vznikne ujma v dôsledku zrušenia vecného bremena a porovnal jej situáciu s ujmou,

ktorá vznikla vlastníkovi zaťažených nehnuteľností v dôsledku zmeny pomerov. Pokiaľ by súd žalobe
vyhovel, žalovanému by vznikla výrazná ujma na jeho právach, pretože by už nemal žiaden právny
titul užívať nehnuteľnosť, t. j. nemal by kde bývať, zatiaľ čo žalobcovia by mohli naďalej (rovnako aj
teraz využívať nehnuteľnosť na bývanie). V tomto kontexte teda nie je absolútne pravdivé konštatovanieprávneho zástupcu žalobcov, ktorý uviedol, že zrušením vecného bremena (navyše bez náhrady) by
nevznikla žiadna ujma žalovanému, pretože by mal zachované bývanie u tety, kde toho času býva.
Treba si uvedomiť, že žalovaný daroval nehnuteľnosť žalobkyni v 1.) rade, pretože jej chcel pomôcť

s bývaním, pretože žalobcovia riešili problém ohľadne bývania, ako prezentovali v konaní. Obe strany
konania to brali ako vzájomnú výpomoc, pričom žalobcovia začali rekonštruovať nehnuteľnosť, t. j. aj
časť žalovaného, čím prejavili tiež dobrú vôľu. Ďalej, žalobcovia investovali do nehnuteľnosti, ktorá
však patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1.) rade, teda vykonávali rekonštrukciu nehnuteľnosti
predovšetkým vo svojom záujme, v dobrej vôli však aj v záujme žalovaného, ktorú túto skutočnosť

neocenil, pretože s vykonaním rekonštrukcie nesúhlasil.

40. Žalobcovia v konaní poukazovali aj na konanie žalovaného, ktorý neplatí úhrady spojené s užívaním
jeho časti nehnuteľnosti, ktorú obýva, čo súd zistil aj z výsluchu N. B., ako aj C. L., žalobcov, pričom ani
samotný žalovaný predmetné skutočnosti nepoprel. Hoci sa žalobkyňa v 1.) rade dohodla so žalovaným
na platení úhrad energií a nákladov spojených s užívaním (jeho časti nehnuteľnosti) zmluvne, žalovaný

si túto povinnosť neplnil. Neplnenie povinnosti tohto typu však rovnako podľa názoru súdu nespôsobuje
vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného ako oprávneného z vecného
bremena. Súd na podporu svojho právneho názoru, poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 4Co/390/2016 zo dňa 15.02.2017, podľa ktorého : „Neplatenie alebo nepravidelné
platenia poplatkov za užívanie bytu nie je samo osebe dôvodom pre zrušenie vecného bremena. Táto

skutočnosť nepredstavuje zaťažovanie žalobcu ako povinného z vecného bremena tak, ako to má
na mysli ustanovenie § 151p ods. 3 OZ . Nejde o hrubý nepomer zmeny pomerov medzi výhodou
žalovanej ako oprávnenej z vecného bremena spočívajúceho v doživotnom užívaní bytu ako spôsobu
výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prejavujúceho sa na užívaní nehnuteľnosti vecným
bremenom zaťaženej, ani o zaťaženie žalobcu ako vlastníka bytu v dôsledku zmeny pomerov. Právne

významný je len ten hrubý nepomer, ktorý vznikol v dôsledku zmeny pomerov a k takejto zmene v danom
prípade nedošlo.“ Pokiaľ teda žalovaný neprispieval na náhrady spojené s užívaním nehnuteľnosti (jeho
časti), táto skutočnosť nezakladá vznik hrubého nepomeru, ktorý by vznikol v dôsledku zmeny pomerov,
ale zakladá možný (žalobný) nárok pre vlastníka predmetnej nehnuteľnosti na vydanie tohto plnenia,
protiosobeoprávnenejzvecnéhobremena,vprospechktorejbolozriadenévecnébremenodoživotného

užívania.

41. Z vykonaného dokazovania okrem toho súd zistil, že žalovaný nebýva priamo so žalobcami
v jednej bytovej jednotke, ale býva v letnej kuchynke, ktorá predstavuje samostatnú bytovú jednotku,
pozostávajúcu z jednej izby, kúpeľne a wc. Z tohto priestoru sa dá prejsť aj do domu, táto časť sa dá

však uzamknúť, respektíve prechod do domu by sa dal prostredníctvom stavebnotechnického riešenia
zamurovať. Úplne oddelené užívanie dvoch bytových jednotiek teda nie je úplne vylúčené, čo by prispelo
opätovnekseparátnemuužívaniunehnuteľnosti.Pokiaľbudežalovanýbývaťvosvojejčastiažalobcovia
budú užívať svoju časť domu, nemalo by prichádzať k zásahom do súkromia žalobcov, ani k zásahom
do ich rodinného života. Pokiaľ bude žalovaný ignorovať žalobcov, ako to robí toho času, podľa názoru

súdu nehrozí, že by výkon vecného bremena z jeho strany bol v rozpore s dobrými mravmi.

42. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že vzťahy medzi stranami sporu sú napäté, predovšetkým
medzi osobou oprávnenou z vecného bremena – žalovaným a osobou povinnou z vecného bremena –
žalobkyňou v 1.) rade. Podľa judikatúry, za zmenu pomerov nemusí byť považovaná ani tá skutočnosť,

že vzťah medzi účastníkmi práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú napäté alebo, že výkon
oprávnenia zasahuje do súkromia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.
22Cdo/3606/2013 zo dňa 08.09.2015). Predpokladom vydania súdneho rozhodnutia o zrušení alebo
obmedzení vecného bremena sú nasledovné podmienky : 1. trvalá zmena pomerov, 2. hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a príčinná súvislosť medzi a) a b). Z vykonaného

dokazovania súd zistil, že aj keď mohlo prísť k trvalej zmene pomerov medzi žalovaným a žalobkyňou
v 1.) rade, v dôsledku zmeny správania sa žalovaného (hoci judikatúra pripúšťa, že za zmenu
pomerov nemusí byť považovaná skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu sú napäté), táto nezaložila hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného. Súd zohľadňoval komplexne všetky skutočnosti, pričom zároveň zrušením vecného

bremena by žalovanému vznikla neprimerane veľká ujma na jeho právach, keďže by stratil titul na
bývanie v predmetnej nehnuteľnosti. Takáto ujma by bola citeľná, keďže žalovaný je toho času už
dôchodcom, ktorý by si musel zabezpečiť nové bývanie. Žalovaný býva u tety (krstnej), pretože naužívanie obydlia tejto osoby nemá žiaden právny titul, a je ponechaný len na jej dobrej vôli. S poukazom
na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Keďže súd rozhodol rozhodnutím ktorým sa konanie končí bol povinný rozhodnúť aj o nároku na
náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaný bol v konaní úspešný (keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu), zatiaľ čo žalobcovia
v 1.) a 2.) rade nedosiahli žiaden materiálne merateľný úspech, žalovanému by patril nárok na náhradu
trov konania. Keďže si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu tento nepriznal. Zároveň súd

nevzhliadol dôvod na aplikáciu § 257 CSP, tento netvrdili ani strany sporu.

Poučenie:

2 16C/32/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Osobitne k možnosti podania odvolania proti výroku I. tohto rozsudku (zrušenie neodkladného
opatrenia). Ustanovenie § 357 písm. e/ CSP odvolanie proti uzneseniu vydanému podľa § 336 ods.
4 výslovne nepripúšťa. Pri riešení tohto problému je potrebné vychádzať z čl. 3 ods. 2 (výkladového
pravidla), podľa ktorého sa nikto nesmie dovolávať slov a viet CSP proti ich účelu a zmyslu. Ak

preto § 336 ods. 4, ktoré neodkladné opatrenie bolo nariadené pred začatím konania, resp. o ktoromneodkladnom opatrení bolo následne prvoinštančným súdom rozhodované, sa primerane použije §
335 CSP upravujúci neodkladné opatrenie až po začatí konania, je rozumné pripustiť odvolanie aj
proti uzneseniu v konaní o zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 4 CSP, hoci výslovne v

ust. § 357 písm. e/ nie je uvedené. Opačný výklad by bol diskriminačný neodôvodnene voči stranám
(uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17Co/6/2023 zo dňa 23.02.2023).