Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II
Judgement was issued by Mgr. Tomáš Kelner
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 5P/60/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203696
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kelner
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1223203696.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom v rodinnoprávnej veci navrhovateľa-
manžela: P.. Y. K., narodený XX.X.XXXX, bytom U. 2, W., zastúpený advokátkou: doc. JUDr. Hana
Kováčiková, PhD., so sídlom Nábr. arm. gen. L. Svobodu 32, Bratislava, proti manželke: P.. P. K., F..,
rodenáC.,narodenáXX.X.XXXX,bytomO.XX,W.,t.č.W.-N.utcaXX,XXXXH.,zastúpenáadvokátkou:
JUDr. Marta Heidingerová, so sídlom Vysoká 32, Bratislava, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava
V, so sídlom Prokofievova 4, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: P. K., narodený XX.X.XXXX a B. K., narodený
XX.X.XXXX, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, takto
r o z h o d o l :
I Manželstvo P.. Y. K., narodeného XX.X.XXXX a P.. P. K., F.., rodenej C., narodenej XX.X.XXXX,
uzavreté XX.X.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - O. Q., vo zväzku
XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, sa rozvádza.
II Maloletý P. K., narodený XX.X.XXXX a maloletý B. K., narodený XX.X.XXXX sa na čas po rozvode
zverujú do osobnej starostlivosti otca, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti
a spravovať ich majetok.
III Matka je oprávnená stýkať sa na čas po rozvode s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku
od 15:30 hod. do nedele 15:30 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:30
hod., s výnimkou školských prázdnin.
Počas prázdnin je matka oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi:
- každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin, od posledného školského dňa predchádzajúceho
prvému dňu jarných školských prázdnin od 16:00 hod. do pondelka nasledujúceho po poslednom dni
jarných školských prázdnin do 08:00 hod.,
- každý nepárny kalendárny rok vždy od 8:00 hod. Zeleného štvrtka do 16:00 hod. utorka, nasledujúceho
po Veľkonočnom pondelku,
- každý rok počas letných prázdnin v čase odo dňa 1.7. od 16:00 hod. do 15.7. do 08:00 hod., od 1.8.
od 16:00 hod. do 15.8. do 16:00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas jesenných prázdnin odo dňa bezprostredne predchádzajúcemu
jesenným prázdninám od 16:00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od posledného školského dňa pred
prázdninami od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok počas vianočných
prázdnin v čase od 30.12. od 16:00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod.
Otec je povinný maloleté deti riadne pripraviť na styk s matkou a v stanovenom dni a hodine odovzdať
matke, ktorá je ich povinná po skončení styku odovzdať otcovi. Odovzdanie a prevzatie sa realizuje v
školskom zariadení a v prípade ak sa dieťa v školskom zariadení nenachádza v bydlisku otca.
IV Matka je povinná na čas po rozvode platiť na výživu maloletého P., narodeného XX.X.XXXX sumou
200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
V Matka je povinná na čas po rozvode platiť na výživu maloletého B., narodeného XX.X.XXXX sumou
200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.VI Návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode sa zamieta.
VII Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom z 20.9.2023 sa navrhovateľ - manžel a otec maloletých detí: P. K., narodený XX.X.XXXX a
B. K., narodený XX.X.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) domáha rozvodu a úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom tak, že po rozvode manželstva súd maloleté deti
zverí do osobnej starostlivosti otca, rodičia maloletých detí budú zastupovať a spravovať ich majetok,
styk s matkou neupraviť a zaviazať matku na úhradu výživného v sume 100 eur na každé maloleté dieťa.
Návrh navrhovateľ - manžel odôvodnil tým, že manželstvo je trvalo rozvrátené a neplní svoju funkciu
a účel. Nad rámec príčin rozvratu manželstva, ktoré popísal v návrhu uviedol, že manželka a matka
maloletýchdetíjetohočasutehotná,otecniejeznámynavrhovateľovi.Pokiaľideopreukázanierozvratu
manželstva tento je jednoznačne daný. Následne v priebehu konania navrhovateľ - manžel žiadal styk
s matkou a výživné upraviť v zhode s výrokom vo veci sp. zn. 5P 57/2023 (t. j. ako v konaní o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva), a teda, aby
súd styk s matkou upravil, vrátane individuálnej úpravy prázdnin a určil výživné v sume 200 eur na
každémaloletédieťa.Zmenupôvodnéhopetituodôvodniltým,žesituáciasaodpodanianávrhuzmenila,
stotožnilsasrozhodnutímsúduvovecisp.zn.5P57/2023aodkázalnaargumentáciuadôkazyzaložené
v spise sp. zn. 5P/57/2023. Poukázal najmä na potrebu stability výchovného prostredia, neochotu matky
spolupracovať s otcom a kolíznym opatrovníkom. Neschopnosť zabezpečiť riadnu prípravu do školy a
povinnú školskú dochádzku, nedostatočnú hygienu, popieranie kompetencií otca, očierňujúcu kampaň
vedenú verejne na sociálnych sieťach voči otcovi.
2. Manželka a matka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, vzťahy medzi manželmi sú vážne
nerušené a rozvrátené. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvodekmaloletýmdeťomnesúhlasilaažiadalazveriťmaloletédetidostriedavejosobnejstarostlivosti.
Manželka a matka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že svoje deti miluje celý ich život sa o
nichstaralasama,nakoľkootecdetínemôžemaťtakýcitovývzťahakomatka,ktoráichporodila,ktorása
od ich narodenia o nich starala sama. V čase narodenia detí sa otec venoval svojmu koníčku, bol aktívny
športovec, čomu venoval všetok svoj voľný čas. Neskôr sa stal po neúspechu ako športovca trénerom a
počas celého roku vzhľadom na to, že na Slovensku nemal vytvorené vhodné podmienky na trénovanie,
sa zdržiaval takmer celý rok mimo územia Slovenska, hlavne v USA, v Taliansku v Slovinsku a pod. Táto
neprítomnosť otca v rodine absentovala aj matke, na ktorej boli všetky povinnosti a starostlivosť o deti a
nakoniec zistila, že otec nadviazal známosť s inou ženou v USA a dnes má obavy že otec má v úmysle
uniesť deti mimo územia Slovenska. Konflikty vznikali hlavne aj z toho, že matka bola prepracovaná
a musela sa starať o deti, keď požiadala rodinu svojho manžela o pomoc bolo jej to odmietnuté. Tieto
okolnosti začali spôsobovať konflikty a hádky, a preto, keďže nechce aby deti žili v konfliktnom prostredí
súhlasí s rozvodom manželstva. Jeho nový vzťah s inou partnerkou taktiež narušil tieto vzťahy a má pocit
krivdy a nespravodlivosti, že mu porodila dve deti, o ktoré sa nestaral. Starala sa o ne sama a nakoniec
jej bol neverný a často v čase keď mal novú známosť na ňu kričal, vulgárne jej nadával, čo počuli aj
maloleté deti. Čo sa týka výchovy a starostlivosti o deti táto starostlivosť otcovi kedy býval celé roky mimo
domu nevadila, s jej správaním a výchovou súhlasil. Pre dobro detí zvolila aj to, že predala dom v Ivanke
pri Dunaji a kúpila lacnejšie a za lepšiu cenu dom v Rajke, aby mohla podporovať v športových aktivitách
manžela. Čo sa týka výživného s výškou navrhovaného výživného nesúhlasí, nakoľko matka toho času
nemá žiaden príjem, jej jediný príjem, ktorý mala boli to prídavky na dieťa tieto jej otec zobral a nie je
pravdou, že by nekupovala neprispievala ničím na svoje deti. Keď sú deti u nej, matka im zabezpečuje
všestrannú starostlivosť, chodí s nimi na výlety, kúpila im bicykle. V tomto období kedy príde k vyneseniu
rozsudku matka je v 5. mesiaci tehotenstva, má problém si nájsť prácu ako tehotná a naozaj nie je
schopná platiť otcovi tak vysoké výživné. Navrhuje, vzhľadom k okolnosti, aby matka bola zaviazaná
prispievať na výživu svojich detí na staršieho syna sumou 100 eur a mladšieho 50 eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že navrhuje zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a
výšku výživného ponechal na úvahe súdu.4. Okresný prokurátor, zhodne ako v konaní sp. zn. 5P 57/2023 má za to, že otec má v danom
prípade lepšie predpoklady na starostlivosť o maloleté deti, nakoľko matka zanedbáva povinú školskú
dochádzku, zrejme aj hygienu maloletých, matka opakovane nerešpektuje neodkladné opatrenie.
Navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca, úpravu styku s matkou a výživné nechal na
úvahu súdu.
5. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v
manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať
svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
6. Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôžeplniťsvojúčelaodmanželovnemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitia.Súdzisťuje
príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
7. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
8. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
10. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
14. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.15. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom súdneho spisu a obsahom spisu Mestského
súdu Bratislava II sp. zn. 5P 57/2023, výsluchom účastníkov konania, vrátane maloletého P. a zistil
nasledovný skutočný stav veci:
Účastníci uzavreli manželstvo 1X.X.XXXX v W., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - O.
Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. Z manželstva pochádzajú
maloleté deti P. a B..
18. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania a obsahom spisu súd dospel
k jednoznačnému záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom
ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj
spoločenskýúčel.Manželstvoúčastníkovjelenformálnymzväzkom,zhodnesavyjadrili,ženetúžiatvoriť
rodinu ako jeden celok, manželia spolu dlhodobo nežijú v jednej domácnosti a nehospodária spolu. Od
podania návrhu na rozvod manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili, manželka aj manžel
po celú dobu konania trvali na rozvode manželstva, pričom obnovu manželského spolužitia vylúčili aj
do budúcnosti. Vzhľadom na uvedené, súd návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov
konania v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol.
19. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, o úprave rodičovských práv a povinností sa rodičia
maloletých detí sa rodičia nedohodli. Je nesporné, že maloletý P. K., narodený XX.X.XXXX a B. K.,
narodený XX.X.XXXX sú deti rodičov (manželov) - matky: P.. P. K., F.. a P.. Y. K.. Manželia nežijú
v spoločnej domácnosti. Rodičia sa ohľadom starostlivosti o maloleté deti nevedia dohodnúť, medzi
rodičmi je vážny konflikt. Ohľadom samotného dokazovania, pre súd v poručenských veciach je dôležité
všetko, čo vyjde v konaní najavo, čo znamená, že v konaní Mestského súdu Bratislava II sp. zn.
5P 57/2023 o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva boli dokazovaním preukázané vzťahy rodičov k deťom, vzťahy navzájom. Súd má za to, že
tieto skutočnosti sú už preukázané, a zároveň súd poukazuje na dôležitú skutočnosť, že v poručenských
konaniach, ak skončí jedna vec, nový návrh neznamená začatie novej veci, ale tieto konania súd
vzájomne prepojené.
20. Z konania sp. zn. 5P 57/2023 bolo zistené, že súd uznesením č. k. 5P 57/2023 - 82 z 29.9.2023 v
spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP 143/2023 - 330 z 22.11.2023
ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
ďalej len „kolízny opatrovník“), spojil návrhy otca a matky na nariadenie neodkladného opatrenia na
spoločné konanie pod sp. zn. 5P 57/2023 a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril na čas do
rozvodumanželstvamaloletédetidoosobnejstarostlivostiotca,vozvyšnejčastinávrhzamietol,zamietol
návrh matkynanariadenianeodkladnéhoopatrenia,začalkonanieoúpravevýkonurodičovskýchpráva
povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Zo šetrení kolízneho opatrovníka vyplýva,
že maloleté deti majú v domácnosti u otca vytvorené vhodné podmienky pre ich priaznivý fyzický,
psychický a sociálny vývin. Šetrením v domácnosti matky v Rajke zistené, že blaho neplnoletých detí
a ich fyzický, duševný ako aj intelektuálny, emocionálny a morálny vývin sú dostatočne zabezpečené.
Avšak súd zistil, že na informatívnom výsluchu dňa 5.10.2023 došlo medzi rodičmi k dohode ohľadom
styku s maloletými deťmi tak, že maloletých si budú rodičia striedať v týždňových intervaloch (striedavá
osobná starostlivosť). Dohoda však nebola matkou dodržiavaná, ako vyplýva napríklad z vyjadrenia otca
z 13.11.2023, kde uvádza, že matka si najprv maloleté deti odmietla prevziať, následne vstupovala a
dožadovala sa detí v čase, kedy mali byť s otcom, následne ich neprevzala, v čase, kedy mala maloleté
deti odovzdať otcovi ich neodovzdala, naďalej bránila maloletým v prístupe k vzdelaniu, robila scény
pred školu, telefón si zablokovala a ani neoznámila kde sa s maloletými nachádza. Nedodržiavanie
dohody vyplýva aj zo správy základnej školy z 22.1.2024, kde je uvedené, že matka odmietla prísť pre P.,musel prísť otec, preto sa škola riadi nariadeným neodkladným opatrením z 29.9.2023. Z informatívneho
výsluhu z 8.11.2023 vyplýva, že matka nedodržala dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko
chcela vyskúšať vlastný systém a chcela vyskúšať ako otec zvládne deti. Keďže matka dohodu
nedodržiavala, neozývala sa, nevracala a neprevzala deti v stanovenom dohodnutom čase, otec sa
pridržiaval nariadeného neodkladného opatrenia z 29.9.2023 a maloleté deti ostali v jeho starostlivosti.
Súd apeloval na matku, aby dodržiavala povinú školskú dochádzku a umožnila pobyt maloletého B.
v škôlke. Rodičia sa opäť dohodli na striedavej osobnej starostlivosti. Nakoľko matka nerešpektovala
ani následné dohody uzatvorené s otcom a v rámci informatívneho výsluchu (Cochemská prax) a
ani rozhodnutie súdu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami oboch rodičov, obsahom informatívneho
výsluchu, správou zo základnej aj materskej školy, ako aj obsahom spisu uzavrel, že je potrebné upraviť
styk matky s maloletými deťmi formou ďalšieho neodkladného opatrenia, uznesením č. k. 5P 57/2023 -
416 z 23.1.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 5P 57/2023 - 420 z 24.1.2024 a potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP 46/2024-491, 14CoPno 2/2024 z 12.3.2024 tak, aby
matka v čo najmenšej miere ohrozovala školské povinnosti detí, a teda upravil styk matky s maloletými
len počas víkendov.
21. Z vykonaného dokazovania aj z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že záujmom dieťaťa
nepochybne je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov a len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti
toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady a ktorý okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého
rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom. Obaja rodičia majú rovnaké
rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa a preto obaja rodičia
majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá
ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa je
prioritný záujem dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii
výchovného prostredia. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je však otázkou právnou
nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených predovšetkým
v Dohovore o právach dieťaťa, kde z čl. 8 ods. 1 vyplýva, že dieťa má právo nielen na zachovanie
vzťahu so svojimi rodičmi, ale má právo aj na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade
so zákonom a vylúčením nezákonných zásahov. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým
vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale
aj so svojím otcom.
22. Ustanovenie § 24 ods. 5 zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských
práv a povinností dbať aj na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ niektorý rodičov
nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o
výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča.
23. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcim z § 24
ods. 2 zákona o rodine sú, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú
starostlivosť o dieťa záujem, striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie
zaistené potreby dieťaťa.
24. Z výsluchu maloletého P. (sp. zn. 5P 57/2023) vyplýva, že maloleté deti majú rovnaké citové väzby
k obom rodičom, majú ich oboch radi a chcú s nimi tráviť čas. Keď je u otca, chodí do školy riadne, keď
je u matky, do školy chodí menej. V škole sa mu páči. V čase odcestovania otca bol s bratom u babky,
staral sa o nich aj ocov brat S., ktorý sa im venovali. Citové väzby a potreby maloletých detí od oboch
rodičov súd nerozporuje a nenamieta, problém súd vidí najmä vo vývinových potrebách maloletých
detí (napr. ohľadom vzdelania, stabilného výchovného prostredia, čo znamená aj pravidelné a presné
a najmä predvídateľné odovzdávanie detí druhému rodičovi). Maloletý P. aj v rámci výsluchu kolíznym
opatrovníkom potvrdil, že má rád oboch rodičov, uviedol, že by chcel byť s oboma rodičmi rovnako, s
matkou by chcel byť častejšie.
25. Matka v rámci svojich vyjadrení (sp. zn. 5P 57/2023) uvádzala, že jej bolo zásadným spôsobom
bezdôvodne zasiahnuté do jej „rodičovských práv matky“, tu však súd poznamenáva, že rodičia majú
nie len práva, ale aj povinnosti a súd mal snahu o zmierlivé riešenie rodičovského konfliktu, pričom s
rodičmi sa snažil spolupracovať s cieľom dohodnúť sa ohľadom ich rodičovských práv a povinností,
t. j. oboch rodičov, nakoľko maloleté deti majú aj otca aj matku. Súd nespochybňuje, že matka mámaloleté deti úprimne rada, avšak zrejme si neuvedomuje, že eskalovaným konfliktom s otcom, hádky,
scénypreddeťmi,vulgarizmy,zatajovanie,nekomunikovaniesotcomohľadommaloletýchdetí,bránenie
v školskej dochádzke detí a najmä nerešpektovanie akýchkoľvek dohôd, s ktorými matka pôvodne
súhlasila, ich jednostranná zmena, nerešpektovanie rozhodnutí súdu a nepravidelné odovzdávanie detí,
vytvárajú dojem absolútnej nepredvídateľnosti, tým aj nestability výchovného prostredia maloletých
detí, čo rozhodne nie je v ich záujme. Nakoľko v priebehu konania k náprave ani k zlepšeniu vzťahov
medzi rodičmi nedošlo (práve naopak), pričom matka nespolupracuje nijakým spôsobom, ktorý by bol
v záujme maloletých detí, súd musel zasiahnuť reštriktívnejším spôsobom. Tak ako uviedol aj odvolací
súd vo svojom rozhodnutí, ak obaja rodičia v zhode, želajúc si pre svoje deti to najlepšie, nedokážu
potlačiť vlastné animozity a v záujme maloletých detí sa správať jeden k druhému slušne, potom musí
o najlepšom záujme detí rozhodnúť práve súd.
26. K matkou namietanému častému cestovaniu do zahraničia otca súd uvádza, že z povahy práce otca
nevyplýva, že by dochádzalo k vylúčeniu otca z osobnej starostlivosti o maloleté deti v takom rozsahu,
že by musel byť z osobnej starostlivosti vylúčený. Navyše povaha práce a krátkodobé, hoci aj časté
cestovania do zahraničia ani nemôžu byť daným kritériom pre vylúčenie rodiča z osobnej starostlivosti
maloletých detí. Uvedené prešetril aj kolízny opatrovník, pričom bolo zistené, že otec je schopný o
maloleté deti sa postarať, resp. zabezpečiť ich starostlivosť. Navyše súd poznamenáva, že maloleté
deti majú nárok na styk s blízkymi osobami (starou matkou, blízka rodina) a v konkrétnom prípade sa
nejednalo o dlhodobé odcestovanie v takom rozsahu, že by sa súd musel touto skutočnosťou vôbec
zaoberať.
27. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že matka má alibistický postoj k školským zariadeniam, čoho
dôsledkom je zlý prospech maloletého P.. Maloletého B. do škôlky nedáva. Z elektronickej aplikácie
školy Edupage vyplýva, že deti sú údajne často choré, avšak z vyjadrenia detskej lekárky vyplynulo, že
deti navštívili detskú lekárku len raz, a to v septembri 2023. Ďalej, z dokazovania vyplynulo, že matka
nerešpektuje rolu otca v živote detí. V návrhu matka tvrdí, že nikdy otcovi nebránila v styku s maloletými
deťmi, ich vzťah podporovala, avšak otca si na telefóne zablokovala a nekomunikuje s ním, zatajuje sa,
otca o maloletých deťoch neinformuje. Na sociálnych sieťach, teda pred tretími osobami, ho vykresľuje
negatívnom svetle bez reálneho základu.
28. Matka uvádza na sociálnych sieťach svoje tvrdenia o neriešení situácie kompetentnými úradmi,
súdmi, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že k obnoveniu narušených väzieb v rodine môže viesť
jedine zodpovedný a mimoriadne empatický prístup rodičov k vzniknutej komplikovanej rodinnej situácii,
predovšetkým k chápaniu vývinových potrieb dieťaťa. Akýkoľvek súd, ani ďalšie inštitúcie nie sú bez
úprimnej snahy a súčinnosti oboch rodičov schopné zabezpečiť usporiadanie roztrieštených vzťahov v
rodine.
29. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
30. Súd zhodne s dokazovaním a zisteniami v konaní sp. zn. 5P 57/2023 uvádza, že najvhodnejším
riešením ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti otca s úpravou styku matky s maloletými deťmi, vrátane individuálnej úpravy prázdnin, ktorý
jepomerneextenzívneupravený,čojevzáujmemaloletýchdetí,najmäsohľadomnaplanenieškolských
povinností. Matkou navrhovaná striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí, preto súd
podľa § 36 v nadväznosti na § 24 § 25 zákona o rodine zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti
otca a upravil styk matky s maloletými deťmi, pričom návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode zamietol. Styk matky s maloletými deťmi súd upravil
s ohľadom na to, aby sa maloleté deti vedeli v bežnom týždni pripraviť na vzdelávacie povinnosti a
nevynechávali školu (škôlku), nakoľko u matky je predpoklad, že bude vývoju maloletých detí v tomto
smere naďalej brániť. Styk počas prázdnin súd upravil rovnocenne. Súd pripomína, že v danej veci ideo rodičov, ktorí spolu nežijú, kde dochádza k poruche rodinných vzťahov a nejde o ideálny stav. Úlohou
súdu je v najlepšej miere upraviť rodičovské práva a povinností k maloletým deťom tak, aby boli čo
najvyváženejšie.
31. Ohľadom výživného súd uvádza, že určená suma 200 eur na každé maloleté dieťa zodpovedá
schopnostiam a možnostiam matky. Schopnosť dosahovať príjem matkou, z ktorého by uhrádzala takto
stanovené výživné, vyplýva i z toho, že ide o osobu v produktívnom veku, s vysokoškolským vzdelaním
III. stupňa, ktorej schopnosť pracovať nie je žiadnym spôsobom znížená. Súd pripomína, že výživné
neslúži na uspokojenie potrieb rodičov, ale na uspokojenie potrieb maloletých detí. Súd je toho názoru,
že pri základných a odôvodnených potrebách na maloleté deti v danom veku a v
dnešnej dobe je suma 200 eur minimálna výška výživného, ktorou by mal rodič na svoje deti prispievať.
S ohľadom na zistené skutočnosti, a to, že náklady na maloleté deti sú štandardné a zodpovedajú tomu,
že ide o deti vo veku 7 a 5 rokov, súd určil podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona o rodine.
32.Zároveňsúdzdôrazňuje,žeprincíppotencionalitypríjmovnevyžadujedetailnépreukázanievšetkých
príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného
vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa
(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021). Princíp potencionality má
prednosť pred princípom fakticity výlučne len vtedy, keď sa tvrdený príjem osoby povinnej platiť výživné
javí ako nepravdivý alebo, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti pre získanie finančných
prostriedkov (Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 13CoP/61/223).
33. Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo
145/2011).
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (CMP) tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal, nakoľko civilný mimosporový
poriadok s konaním rozvode, úprave rodičovských práv a povinností a určením výživného takýto
následok nespája.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava II.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Manželka, ktorá pri uzavretí manželstva prijala priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu
oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný/á dobrovoľne nesplní, čo mu/jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený/á podať
návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.