Rozsudok – Majetok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120012826
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2120012826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.

Michala Polláka a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. X.X.XXXX,
pre pokračovací zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno
d), písmeno g), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024 s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného
zákona v znení účinnom do 5.8.2024, o odvolaní odsúdeného a prokurátora Okresnej prokuratúry
Trnava, proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 02.09.2024, č. k. 6T/93/2020-283, na neverejnom
zasadnutí s následným vyhlásením rozsudku konanom dňa 13.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa
zrušuje celý výrok o treste
uložený odsúdenému A. B., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A.,
rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.8.2022, sp. zn. 6T/93/2020, právoplatným dňa 23.8.2022,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa odsúdenému A. B., nar. X.X.XXXX v A., trvale
bytom A.,
za pokračovací zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1 písm. a), písm. d), písm.
g), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a v bode
2 ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, za ktoré bol uznaný Okresného
súdu Trnava zo dňa 23.8.2022, sp. zn. 6T/93/2020, právoplatným dňa 23.8.2022

a za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písm. g) Trestného zákona, za ktorý bol
uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.8.2021 sp. zn. 28T/43/2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2021,
ukladá:
Podľa § 212 ods. 3, s použitím §§ 36 písm. l), 37 písm. h), 38 ods. 2, ods. 5, 41 ods. 2, 41 ods. 3 a 42
ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 na spoločný a súhrnný trest odňatia slobody
v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, sa odsúdený zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa zrušuje výrok o treste, uložený
obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 27.8.2021 sp. zn. 28T/43/2021, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

IV. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX, zamieta. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozsudkom č. k.
6T/93/2020-283 zo dňa 02.09.2024 rozhodol prvým výrokom podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného

poriadkutak,žezrušilcelývýrokotresteuloženýrozsudkomprvostupňovéhosúduzodňa23.8.2022,sp.
zn. 6T/93/2020, právoplatným dňa 23.8.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Druhým výrokom na
základe § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku za zločin krádeže (ktorého trestnosť nezanikla),
podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona v znení účinnom k 16.7.2020 s použitím § 37 písmeno m), §
38 odsek 5 Trestného zákona v znení účinnom k 16.7.2020 prvostupňový súd uložil odsúdenému trest

odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona v znení účinnom k 16.7.2020 súd odsúdeného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2. Odsúdený podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v svoj prospech, proti výroku II. rozsudku
prvostupňového súdu, č. k.: 6T/93/2020-283 zo dňa 02.09.2024. Odvolanie podal taktiež prokurátor,

rovnako proti výroku II. napadnutého uznesenia.
3. Odsúdený odôvodnil podané odvolanie cestou obhajcu podaním zo dňa 25.11.2024, v ktorom uviedol,
že obhajoba je toto názoru, že ak došlo k zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a) a g) Trestného zákona, malo dôjsť aj k zníženiu trestu podstatne viac, ako o jeden mesiac. Obhajca
sa pridržiava skoršieho podania a žiada o zníženie trestu odvolacím súd v zásadnejšej forme ako

bolo vykonané prvostupňovým súdom. Zároveň odkazuje na text odôvodnenia formulovaný priamo
odsúdeným.
4. Odsúdený odôvodnil podané odvolanie aj vlastnými podaniami zo dňa 09.10.2024 a 22.10.2024, v
ktorých poukazuje na fakt, že v zmysle novely účinnej od 06.08.2024 boli pozmenené ustanovenia ako
napríklad § 38 ods. 5 Trestného zákona. Podľa § 36 písm. d) Trestného zákona mala byť odsúdenému

(podľajehonázoru)priznanápoľahčujúcaokolnosť,nakoľkostíhanýskutokmalspáchaťvovekublízkom
veku mladistvých, pričom táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť. Podľa §
36 písm. l) Trestného zákona mu mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť, nakoľko sa priznal k trestnej
činnosti a túto úprimne oľutoval. V jeho prípade malo byť použité ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného
zákona (v znení účinnom od 06.08.2024), v zmysle ktorého sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje

dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Odsúdený poukazuje, že pri ukladaní trestu jeho osobe
bol použitý § 38 ods. 5 Trestného zákona v znení do 05.08.2024. Na základe uvedených skutočností
má preto za preukázané, že na jeho právnu vec by sa malo nahliadať priaznivejšie, nakoľko už nie je
možné zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby podľa starej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené žiada
o prehodnotenie použitia § 38 ods. 5 Trestného zákona v znení do 05.08.2024, ktorý bol použitý v

napadnutom rozsudku. Taktiež žiada o prehodnotenie celého napadnutého rozsudku.
5. Prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 15.11.2024, v ktorom uviedol nasledovné
(skrátene):
5.1. V trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, vedenej na prvostupňovom súde pod sp. zn.
6T/93/2020, bolo dňa 02.09.2024, podľa § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v spojení s § 308

ods. 1 Trestného poriadku podané odvolanie pre nesprávnosť výroku o treste z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, nakoľko sa prokurátor s rozsudkom prvostupňového súdu zo dňa
02.09.2024, pod sp. zn. 6T/93/2020 v danom rozsahu nestotožnil.
5.2. Samosudca prvostupňového súdu v odôvodnení rozsudku zo dňa 02.09.2024, pod sp. zn.
6T/93/2020 ohľadom druhu, výmery a spôsobu výkonu trestu odňatia odiatia slobody okrem iného „im

meritum" uviedol, že trestnosť 2 činov vo vzťahu, ku ktorým bol odsúdenému ukladaný spoločný a
súhrnný trest, zanikla a súd vo veci nariadil verejné zasadnutie za účelom vyhlásenia rozsudku, ktorým
bude odsúdenému uložený primeraný trest za zostávajúci zbiehajúci sa trestný čin, pri ktorom trestnosť
činu nezanikla. Súd tak postupom podľa § 405b odsek 1 druhá veta Trestného poriadku na verejnom
zasadnutí dňa 2.9.2024 zrušil v dôsledku zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno

a),písmenog)TrestnéhozákonavoveciOkresnéhosúduTrnava,sp.zn.28T/43/2021,ktoréhotrestnosť
zanikla ako aj v dôsledku zániku trestnosti prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného
zákona vo veci prvostupňového súdu, sp. zn. 6T/93/2020, celý výrok o treste odsúdeného, ktorý mu
bol uložený rozsudkom prvostupňového súdu, sp. zn. 6T/93/2020 zo dňa 23.8.2022, právoplatným
dňa 23.8.2022. Následne prvostupňový súd odsúdenému postupom podľa § 405b odsek 1 druhá veta

Trestného poriadku uložil nový primeraný trest, a to podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona v zneníúčinnom k 16.7.2020 s použitím § 37 písmeno m), § 38 odsek 5 Trestného zákona v znení účinnom k
16.7.2020 trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
5.3. Pri ukladaní primeraného trestu súd prihliadol na to, že pri prečine krádeže podľa § 212 odsek

1 písmeno a), g) Trestného zákona vo veci prvostupňového súdu, sp. zn. 28T/43/2021, kde bolo
odsúdenému pôvodne upustené od uloženia súhrnného trestu k odsúdeniu vo veci prvostupňového
súdu, sp. zn. 9T/70/2020, došlo k zániku trestnosti, ako aj to že k zániku trestnosti došlo v danej
trestnej veci vo vzťahu k prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona, pričom
odsúdenému bol ukladaný spoločný a súhrnný trest len o mesiac vyšší ako mu bol uložený v zrušenom

rozsudku prvostupňového súdu, sp. zn. 9T/70/2020. Vo vzťahu k jednému trestnému činu krádeže,
ktoréhotrestnosťnezanikla,súdodsúdenémuukladalsamostatnýtrest,keďžezdôvoduzánikutrestnosti
dvoch prečinov krádeže nebol dôvod na ukladanie spoločného ani súhrnného trestu.
5.4. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že všetky výroky o vine odsúdeného zostali nedotknuté
a v tejto oblasti zostali všetky predchádzajúce rozhodnutia právoplatné, pričom vina odsúdeného bola
uznaná vo vzťahu ku všetkým trestným činom podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania

skutkov, preto súd odsúdenému ukladal aj trest podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania
skutkov.
5.5. Postup podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku slúži na to, aby sa vo vzťahu k už odsúdeným
rozhodlo, že nevykonajú ten trest, resp. tú časť trestu, ak išlo o úhrnný, súhrnný alebo spoločný trest, vo
vzťahu k tomu trestnému činu, ktorého trestnosť zanikla, avšak ostatné ukladané tresty sa už neukladajú

podľa neskoršieho, hoci priaznivejšieho Trestného zákona.
5.6. Nemožno prijať záver, že odsúdenému sa má pri ukladaní nového primeraného trestu prihliadnuť
na Trestný zákon účinný od 6.8.2024, keďže u odsúdených, na ktorých by sa vzťahoval postup podľa §
405b odsek 1 Trestného poriadku, by došlo k zmierneniu už právoplatne uložených trestov za tie trestné
činy, ktorých trestnosť nezanikla, hoci odsúdení, na ktorých sa postup podľa § 405b odsek 1 Trestného

poriadku nevzťahoval, keďže nemali v súbehu trestný čin, ktorého trestnosť zanikla, by zostal uložený
trest podľa Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024. Postupom podľa § 405b odsek 1 druhá
veta Trestného poriadku sa má len zohľadniť, že odsúdený nemá vykonať tú časť trestu, kde trestnosť
činu zanikla.
5.7. Prokurátor poukazuje na doslovné znenie ustanovení § 42 ods. 1 a 2 Trestného zákona a § 405a

ods.1 a § 405b. ods. 1 Trestného poriadku a dodáva, že vzhľadom na vyššie uvedené sa s názorom
samosudcu prvostupňového súdu nestotožňuje. Kontexte s uvedeným je namieste zamerať pozornosť
na doslovné znenie § 405b ods. 1 Trestného poriadku druhá veta, ktorý uvádza, že ,,súd rozsudkom
zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo
§ 42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy...“. Na tomto

mieste je vhodné uviesť, že vo vzťahu k trestnému rozkazu prvostupňového súdu zo dňa 27.08.2021,
spisová značka 28T/43/2021, právoplatného dňa 14.10.2021, nebol aplikovaný postup podľa § 405 a
ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a tým pádom toto rozhodnutie „de jure" naďalej existuje. S poukazom
na túto skutočnosť je potom možné konštatovať, že v prípade rozsudku prvostupňového súdu zo dňa
02.09.2024, spisová značka 6T/93/2020, prišlo pravdepodobne k porušeniu ustanovenia § 405b ods. 1

Trestného poriadku, nakoľko vzhľadom na existenciu predmetného trestného rozkazu mal prvostupňový
súd ukladať súhrnný trest, avšak, samozrejme, pri ukladaní nového trestu prihliadnuť na skutočnosť, že
niektoré zo skutkov už nie sú trestnými činmi. Možnosť ukladať samostatný trest by existoval v prípade,
ak by predmetný trestný rozkaz po právnej stránke už neexistoval.
5.8. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto prokurátor navrhuje, aby Krajský súd v Trnava (ďalej

len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) podľa § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
v spojení s § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil odvolaním napadnutý výrok o treste a spôsobe jeho
výkonunapadnutéhorozsudkuvovzťahukodsúdenémuA.B.auložilodsúdenémutrestodňatiaslobody
podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. a) Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, §
42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, za

súčasnéhozrušeniavýrokuotrestetrestnéhorozkazuprvostupňovéhosúduzodňa27.08.2021,spisová
značka, sp. zn. 28T/43/2021, právoplatného dňa 14.10.2021 ako aj všetkých rozhodnutí na tento výrok
nadväzujúcich, ak jeho zrušením stratili podklad na ich vydanie a zároveň navrhuje podľa § 48 ods. 2
písm. a) Trestného zákona zaradiť odsúdeného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

6. Na prejednanie odvolania odsúdeného a prokurátora proti napadnutému rozsudku bolo nariadené
neverejné zasadnutie na deň 13.03.2025 a následné verejné vyhlásenie rozsudku. Rozsudok bol
vyhlásený verejne v neprítomnosti odsúdeného.7. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie

treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania proku-rátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

8. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného
poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podali prokurátor a odsúdený ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
9. Prvostupňový súd odôvodnil odvolaním napadnutý rozsudok tým, že vykonal verejné zasadnutie,
predmetom ktorého bolo vyhlásenie rozsudku podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku
o uložení primeraného trestu za zostávajúci trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla, v dôsledku

zverejnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 3/2024 v Zbierke zákonov pod číslom
215/2024 Z. z., kedy dňom 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona zákonom č.
40/2024 Z. z.
10. K rozhodovaniu o (primeranom) treste uviedol prvostupňový súd nasledujúce úvahy:
10.1. Pri prečine krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), g) Trestného zákona vo veci Okresného

súdu Trnava sp. zn. 28T/43/2021 bolo odsúdenému pôvodne upúšťané od uloženia súhrnného trestu k
odsúdeniu vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/70/2020, pričom došlo k zániku trestnosti, ako aj
vzhľadom na to, že k zániku trestnosti došlo v danej trestnej veci vo vzťahu k prečinu krádeže podľa §
212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona, pričom odsúdenému bol ukladaný spoločný a súhrnný trest
lenomesiacvyššíakomuboluloženývzrušenomrozsudkuOkresnéhosúduTrnavasp.zn.9T/70/2020.

Vo vzťahu k jednému trestnému činu krádeže, ktorého trestnosť nezanikla, súd odsúdenému ukladal
samostatný trest, keďže z dôvodu zániku trestnosti dvoch prečinov krádeže nebol dôvod na ukladanie
spoločného ani súhrnného trestu.10.2. Všetky výroky o vine odsúdeného zostali nedotknuté a v tejto časti zostali všetky predchádzajúce
rozhodnutia právoplatné, pričom vina odsúdeného bola uznaná vo vzťahu ku všetkým trestným činom
podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov, preto súd odsúdenému ukladal aj trest

podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkov. Postup podľa § 405b odsek 1 Trestného
poriadku slúži na to, aby sa vo vzťahu k už odsúdeným rozhodlo, že nevykonajú ten trest, resp. tú časť
trestu, ak išlo o úhrnný, súhrnný alebo spoločný trest, vo vzťahu k tomu trestnému činu, ktorého trestnosť
zanikla, avšak ostatné ukladané tresty sa už neukladajú podľa neskoršieho, hoci priaznivejšieho
Trestného zákona. Nemožno prijať záver, že odsúdenému sa má pri ukladaní nového primeraného trestu

prihliadnuť na Trestný zákon účinný od 6.8.2024, keďže u odsúdených, na ktorých by sa vzťahoval
postup podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, by došlo k zmierneniu už právoplatne uložených
trestov za tie trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla, hoci odsúdení, na ktorých sa postup podľa § 405b
odsek 1 Trestného poriadku nevzťahoval, keďže nemali v súbehu trestný čin, ktorého trestnosť zanikla,
by zostal uložený trest podľa Trestného zákona v znení účinnom do 5.8.2024. Postupom podľa § 405b
odsek 1 druhá veta trestného poriadku sa má len zohľadniť, že odsúdený nemá vykonať tú časť trestu,

kde trestnosť činu zanikla.
10.3. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4, odsek
5 písmeno a) Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie,
pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy, ako aj to akou mierou konanie každého zo spolupáchateľov prispelo k spáchaniu trestného

činu.Trestjeprávnymnásledkomtrestného činu,atedamusí byťúmernýkspáchanémutrestnémučinu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

10.4. Pri zločine krádeže podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu
odňatia slobody od 3 rokov do 10 rokov. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob
spáchania činu, jeho následky, zavinenie a pohnútku, pričom odsúdený spolu s ďalším spolupáchateľom
okradli dieťa o finančnú hotovosť tak, že mu konkrétne odsúdený vytrhol peňaženku, ktorú poškodený
držal v ruke, s ktorou odsúdený utiekol, pričom jeho spolupáchateľ zdržiaval poškodeného, aby

odsúdeného nemohol prenasledovať. Následkom konania odsúdeného a jeho spolupáchateľa vznikla
poškodenému škoda vo výške 1.303,50 eur, pričom pohnútkou bol evidentne zištný motív a odsúdený
spáchal skutok v priamom úmysle.
10.5. Z hľadiska posúdenia osoby odsúdeného, jeho osobných pomerov a možnosti nápravy, súd zistil,
že pred spáchaním skutku bol odsúdený súdne trestaný za zločin sexuálneho zneužívania, kde mu

bol ukladaný podmienečný trest odňatia slobody, kde mu skúšobná doba plynula do 21.9.2020, teda
skutku za ktorý mu je ukladaný primeraný trest sa odsúdený dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, keďže ho spáchal dňa 16.7.2020.
10.6. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona, dospel súd k záveru, že u odsúdeného prevažujú priťažujúce okolnosti, nakoľko nezistil

žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to že odsúdený už bol odsúdený
(odsúdenie Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 4T/45/2018). Odsúdenému nebolo možné priznať
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko sa nepriznal, že skutok spáchal
formou spolupáchateľstva, čo je závažnejšia forma spáchania trestnej činnosti, ako keby trestný čin
spáchal sám. Súd pri ukladaní trestu postupoval podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, nakoľko

odsúdený spáchal opätovne zločin, v dôsledku čoho bol súd povinný zvýšiť dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. V upravenej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody od
6 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov, ktorý považuje
vzhľadom na naplnenie účelu trestu ako aj okolnosti spáchaného trestného činu za primeraný. Uložený

trest odňatia slobody by mal byť dostatočný na ochranu spoločnosti a výchovu odsúdeného.
10.7. Na záver treba podotknúť, že súd pri ukladaní primeraného trestu nemohol odsúdenému uložiť
miernejší trest ako mu bol uložený v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/70/2020, nakoľko mu bol
trest uložený na úplne dolnej hranici trestnej sadzby. Pôvodne uložený trest odňatia slobody vo výmere
6 rokov a 7 mesiacov, tak súd zmiernil o jeden mesiac, o ktorý bol pôvodne ukladaný trest zvýšený

z dôvodu spáchania prečinu, ktorého trestnosť zanikla, čo práve súd zohľadnil v uložení miernejšieho
trestu. V tejto súvislosti treba podotknúť, že vo vzťahu k druhému prečinu krádeže, ktorého trestnosť
zanikla, a to vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 28T/43/2021, bolo odsúdenému upúšťané od
uloženia súhrnného trestu. Odsúdenému bol trest odňatia slobody s ohľadom na jeho výmeru uloženýako nepodmienečný. Odsúdeného súd zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
odsúdený nebol pred spáchaním tohto skutku vo výkone trestu odňatia slobody.

11. Tunajší súd považuje odvolanie odsúdeného za čiastočne dôvodné v tej časti, v ktorej namieta
neprimeranú prísnosť trestu, avšak čiastočne z iných dôvodov, ako namieta odsúdený. Prvostupňový
súd podľa názoru odvolacieho súdu nemal odsúdenému ukladať samostatný (primeraný) trest, ale
tomuto mal ukladať v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona vo väzbe na ustanovenie § 41 ods. 2
Trestného zákona súhrnný trest, pričom tento musí byť zároveň aj trestom spoločným (§ 41 ods. 3

Trestného zákona). Odvolací súd považuje za neprimerane prísne, aby odsúdenému bol výkladom
zákona znemožnený zápočet či už zadržania, väzby resp. trestu v zbiehajúcich sa trestných veciach
(t.j. aj v trestnej veci, v rozsahu ktorej došlo k dodatočnému zániku trestnosti). V predmetnej veci je
nepodstatné, aká konkrétna dĺžka takéhoto zápočtu má byť vykonaná, resp. pripadá do úvahy, nakoľko
výklad zákona musí byť jednotný a koncepčný. Úvaha prvostupňového súdu o tom, že skutky, za ktoré
bol odsúdený uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 28T/43/2021 zo

dňa 27.08.2021 a rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.: 6T/93/2020 zo dňa 23.08.2022 v bode
2 rozsudku s účinnosťou od 06.08.2024 viac nie sú trestným činom, je správna a túto ani žiadna zo
strán nerozporuje. Dôsledkom zmeny právnej úpravy však nie je retroaktívna revízia výroku o vine
v spomenutých veciach, ale iba fakt, že odsúdený za túto trestnú vec nemôže byť potrestaný (t.j. jemu
uložený trest nesmie byť aj za túto trestnú vec). Z uvedeného nie je možné dovodiť, že v predmetnej veci

je potrebné ukladať iný ako súhrnný (a spoločný) trest, nakoľko práve tento postup by bol v neprospech
odsúdeného, teda vyhlásenie rozsudku podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku o uložení
primeraného (samostatného) trestu za zostávajúce trestné činy, ktorých trestnosť nezanikla, by bolo
v neprospech odsúdeného a teda de facto by neumožňovalo aplikáciu ustanovení § 45 ods. 1 až 3
Trestného zákona.

12. Z uvedeného dôvodu, trpí výrok napadnutého rozsudku uvedený v bode II. vadou, ktorá má za
následok potrebu jeho zrušenia.
13. Ustanovenie § 405b ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom od 06.08.2024, súdu ukladá
povinnosť v prípade, ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený súhrnný trest a v dôsledku zmeny
zákona zanikla trestnosť niektorého činu podľa § 84 Trestného zákona, rozsudkom zrušiť právoplatné

rozhodnutie len vo výroku o treste (ohľadne činu, ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona)
a podľa § 41 alebo 42 Trestného zákona uložiť primeraný trest za zostávajúce zbiehajúci sa trestné činy,
pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, a zároveň rozhodnúť o započítaní už
vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.
14. Vyššie citované ustanovenie Trestného poriadku tak rieši situáciu, kedy na základe zániku trestnosti

niektorého z činov podľa § 84 Trestného zákona v období po 05.08.2024, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté výrokmi o vine aj treste, je potrebné vydať nové rozhodnutie vo vzťahu k uloženému
(úhrnnému alebo súhrnnému) trestu, ktoré bude odzrkadľovať vyššie uvedenú zmenu trestnosti
niektorých zo zbiehajúcich sa trestných činov.
15. Novo uložený trest za spáchanie viacerých trestných činov, musí byť ukladaný opätovne ako trest

úhrnný podľa § 41 Trestného zákona alebo ako trest súhrnný podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona,
pretože právoplatný výrok o vine ohľadne činu, ktorého trestnosť zanikla podľa § 84 Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024, nezaniká, ani sa neruší podľa ustanovenia § 405b ods. 1 Trestného
poriadku. Novo uložený trest tak síce formálne zostáva úhrnným alebo súhrnným, avšak v materiálnej
podobe zohľadňuje iba trestnosť činu (činov), ktorého sa nedotkla novelizácia Trestného zákona v

podobe zániku trestnosti podľa § 84 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Takýmto
spôsobom je naplnená vôľa zákonodarcu revidovať sankcie, ukladané za viacnásobnú trestnú činnosť
z dôvodu, že novelizáciou ustanovení Trestného zákona rozhodol o zániku trestnosti niektorých činov,
pričom dobrodenie tejto zmeny sa rozhodol vztiahnuť aj na prípady, v ktorých už boli vydané právoplatné
odsudzujúce rozhodnutia. Predmetné závery sú v plnej miere aplikovateľné aj pri ukladaní súhrnného

a zároveň spoločného trestu.
16. Konečne treba vyriešiť otázku, či novo ukladaný trest za trestnú činnosť, ktorá nebola dotknutá
novelizáciou Trestného zákona v podobe zániku trestnosti podľa § 84 Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024, má byť ukladaný trest v zmysle právnej úpravy účinnej do 05.08.2024 alebo
od 06.08.2024.

Podľa § 438k odsek 7 Trestného zákona trest, ktorý bol právoplatne uložený pred 15.3.2024 a ktorý
nebol ešte celkom vykonaný, za čin, ktorý podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15.3.2024 nie
je trestným činom, sa vo zvyšnom rozsahu nevykoná.Podľa § 405a odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku, ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny
zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe
aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni a vo veciach,
v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti zmeny zákona.
Podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku, ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný

čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh
uloženého trestu započítanie možné.
Podľa § 405d odsek 1, odsek 2, odsek 3 a odsek 4 Trestného poriadku, na vyhotovenie rozhodnutia, jeho

doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu, opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane
použijú ustanovenia o rozsudku a o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak. Rozsudok v
konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia
rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Nadriadený súd
rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Ak súd pri postupe

podľa § 405b odsek 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b odsek 1 sa stáva právoplatným až
právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.
17. Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona,

ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V tomto smere je nesporné, že ak by sa odsúdenému mal ukladať
trest podľa znenia Trestného zákona (konkrétne ustanovenia § 212 odsek 1 písm. a), d), g), odsek
3 písmeno f) Trestného zákona) účinného do 05.08.2024, išlo by vzhľadom na jeho postavenie o
(pre odsúdeného) priaznivejší postup, nakoľko trestná sadzba za zločin pokračovací zločin krádeže
v predmetnej kvalifikovanej skutkovej podstate predstavovala do 05.08.2024 výmeru 3 až 10 rokov,

pričomsúčinnosťod06.08.2024predstavujevýmeru2až8rokov(ideaktuálneoustanovenie§212ods.
3 písm. b) Trestného zákona). Odvolací súd však v predmetnej veci dospel k názoru, že na posudzovanú
trestnú veci je nutné aplikovať ustanovenia Trestného zákona v znení ich účinnosti do 05.08.2024.
18. V predmetnej veci odvolací súd konštatuje, že v situácii po právoplatnom odsúdení došlo evidentne
k zmene právnej úpravy vzťahujúcej sa na kvalifikáciu konania odsúdeného, avšak nedošlo k zániku

trestnosti jeho činu (v rozsahu kvalifikácie skutku ako zločinu krádeže), čo však ako podmienka
aplikácie jednoznačne vyplýva zo znenia § 84 Trestného zákona, podľa ktorého trestnosť činu, ktorý
mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona,
zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. V tomto prípade však aj
podľa novelizovaného znenia Trestného zákona konanie odsúdeného má naďalej znaky trestného

činu, hoci aktuálne už posudzovaného miernejšie. Potom, ale nebolo možné v tejto veci uzavrieť, že
podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu odsúdeného zanikla (čo je v predmetnej veci nesporné).
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôvodová správa (pomerne strohá v tejto spojitosti)
k novele Trestného poriadku k § 405a až 405d uvádza len toľko, že „Zavádza sa nový procesný
postup preskúmania rozhodnutia súdu (najmä rozsudkov, ktorými bola vyslovená vina) pre prípad zániku

trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, ako aj postup pri zániku
trestnosti činu v niektorých procesných situáciách v prípravnom konaní.“ Ani z dôvodovej správy teda
nevyplýva zámer, vôľa zákonodarcu, aby v prípadoch trestných konaní ukončených právoplatnými
odsudzujúcimi rozsudkami bolo pripustené posudzovanie a skúmanie možností aj zmierňovania právnej
kvalifikácie pri jednotlivých trestných činoch vzhľadom na zmenu Trestného zákona, keďže explicitne

upravuje iba otázku zániku trestnosti činu. Aj z toho však možno usúdiť, že extenzívne vykladanie
možností použitia § 405b ods. 1 Trestného poriadku aj na prípady, kedy po právoplatnom odsúdení
došlo k zmene podstatných ustanovení Trestného zákona, ktoré majú za následok zmiernenie právnej
kvalifikácie konania páchateľa, neprichádza do úvahy, a to podľa odvolacieho súdu evidentne z
dôvodu zabezpečovania právnej istoty vytvorenej právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Je potrebné

zdôrazniť, že ide o podstatne inú situáciu ako v prípade, že k zásadnej zmene zákona dochádza síce
po spáchaní skutku, ale pred právoplatným rozhodnutím o ňom súdom, kedy súd je viazaný okrem §
2 ods. 1 Trestného zákona aj ústavným rámcom tvoreným čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Ani Ústava SR,
ani Trestný zákon však okrem uvedených ustanovení neposkytujú právoplatne odsúdeným osobámúčasť na akýchkoľvek výhodách, či benefitoch, ktoré by teoreticky kedykoľvek v neskoršom období po
právoplatnosti odsudzujúcich rozsudkov mohli zmeny Trestného zákona prinášať.
19. Napokon je potrebné pripomenúť, že zmena právnej kvalifikácie nie je zaradená ani medzi dôvody

opodstatňujúce povolenie obnovy konania, hoci inak podľa § 394 Trestného poriadku medzi dôvody
obnovy konania patria aj dôkazy a skutočnosti týkajúce sa aj trestu, také vzhľadom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, k pomerom páchateľa, bol by v rozpore s
účelom trestu. Popri tom podľa § 395 Trestného poriadku je obnova konania, ak trestnosť činu zanikla,
vylúčená v neprospech obvineného, z čoho vyplýva, že v prospech obvineného je prípustná, opäť však

s dôrazom iba na zánik trestnosti činu, nie z dôvodu zmeny, resp. zmiernenia právnej kvalifikácie činu.
20. Odvolací súd má za to, že kľúčové je hmotnoprávne ustanovenie § 438k odsek 7 Trestného zákona,
ktoré upravuje prechodné ustanovenia k zmenám Trestného zákona účinným od 15.3.2024. Jeho
zmyslom bolo docieliť taký stav veci, aby po účinnosti predmetnej novely nik nevykonával trest za čin,
ktorý po novele už nie je trestným. Toto prechodné ustanovenie zjavne cielilo len na nevykonané zvyšky
trestov uložených za trestné činy, ktorých trestnosť zanikla, pričom predmetné hmotnoprávne pravidlo

našlo svoj odraz v procesnom kódexe, a to v Trestnom poriadku vo štvrtom diely ôsmej časti označenej
ako Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona, konkrétne v ustanovení § 405b Trestného
poriadku citovaných vyššie v texte, ktoré upravujú procesný postup, ako želaný stav dosiahnuť.
21. Konanie podľa § 405b Trestného zákona nie je opakovaním konania v pôvodnej trestnej veci,
týka sa iba výroku o treste, aj to len jeho primeranosti vo vzťahu k trestnému činu, ktorého trestnosť

zanikla. Citované ustanovenie zákona neumožňuje súdom akokoľvek zasahovať do výroku o vine,
ten je aj naďalej právoplatný, preto ho súdy nemôžu preskúmavať, tobôž nemôžu skutok, pri ktorom
trestnosť činu nezanikla, inak právne kvalifikovať. Z uvedeného dôvodu sa nový primeraný trest ukladá
podľa Trestného zákona účinného v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Trestného
zákona účinného od 6.8.2024. Inak vyjadrené, v danej veci bolo potrebné ukladať nový súhrnný trest

podľa najprísnejšieho trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla, pričom prvostupňový súd správne
rozhodovalpodľaTrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchaniačinuasúčasneajvyhláseniapôvodného
odsudzujúceho rozhodnutia. V prípadoch trestného činu, ktorého trestnosť nezanikla a za ktorý bol
právoplatne uložený trest do 5.8.2024, nie je možné ukladať trest podľa Trestného zákona účinného od
6.8.2024, nakoľko novela Trestného zákona ani Trestného poriadku účinná od 6.8.2024, neumožňuje

prehodnocovať tresty pri trestných činoch, kde trestnosť činu nezanikla. Účelom novely Trestného
zákona účinného od 6.8.2024 bolo zabezpečiť, aby odsúdení nevykonali zvyšky trestov, za činy, ktorých
trestnosť zanikla, avšak jej účelom nebolo prehodnocovať uložené tresty za trestné činy, kde trestnosť
nezanikla.
22. Prvostupňový súd teda nijako nepochybil, keď neukladal nový primeraný trest podľa Trestného

zákona účinného od 6.8.2024. Rovnako prvostupňový súd nepochybil, ak ako primeraný trest za
zostávajúci trestný čin určil z hľadiska výmery trestu rovnaký trest (resp. len symbolicky nižší trest), aký
bolodsúdenémuuloženýpôvodnýmrozhodnutím,keďžetentoboluloženývrámcizákonomustanovenej
trestnej sadzby. Taký trest už z povahy veci nemôže byť automaticky neprimerane prísny. Možno dodať,
že primeranosť trestu v zmysle ustanovenia § 405b odsek 1 Trestného poriadku neznamená, že nanovo

uložený trest nutne musí byť miernejší než trest uložený v pôvodnom rozhodnutí, resp. že ako primeraný
nemôže byť opätovne uložený trest v rovnakej výmere. Odvolací súd sa však zameral aj na primeranosť
v konkrétnej veci, resp. možnosť uloženia trestu v nižšej výmere, pričom dospel k názoru, že účel trestu
možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, ako bol v konaní pôvodne uložený. Riadiac sa vyššie
uvedenýmiúvahamiazávermi,rozhodolodvolacísúdozrušenínapadnutéhorozsudkuvrozsahuvýroku

II. Nakoľko boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací
súd sám rozhodol po zrušení napadnutého rozsudku tak, ako je to uvedené v bodoch I. a II. výrokovej
časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.
23. Pokiaľ ide o výšku novo uloženého trestu odňatia slobody, tunajší súd ukladal trest podľa
ustanovení Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, v rámci trestnej sadzby 3 roky až 10

rokov, teda podľa ustanovenia § 212 ods. 3 Trestného zákona, pri rovnovážnom pomere poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností (36 písm. l) a § 37 písm. m) Trestného zákona), avšak za aplikácie § 38 ods. 5
Trestného zákona. Trest ukladal ako spoločný a súhrnný, t.j. aj za zbiehajúce sa trestnú činnosť, za ktorú
bola odsúdený uznaný za vinného v konaní pred Okresným súdom Trnava, sp. zn. 28T/43/2021, pričom
výrok o treste z tohto konania odvolací súd postupom podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil, ale pri

uložení nového trestu toto odsúdenie nijakým spôsobom nezohľadnil, čím umožnil započítanie obdobia
obmedzenia osobnej slobody odsúdeného v zbiehajúcej sa trestnej veci na jednej strane a učinil za dosť
imperatívu neprihliadať na odsúdenia, v rozsahu ktorých došlo k zániku trestnosti. Žiada sa dodať, že
v predmetnej veci bol pôvodne rozsudkom prvostupňového súdu, sp. zn.: 6T/93/2023 zo dňa 23.08.2022zrušený aj výrok o vine, resp. o treste rozsudku prvostupňového súdu, sp. zn.: 9T/70/2020 zo dňa
20.04.2021, v spojení s uznesenie odvolacieho súdu, sp. zn.: 3To/56/2021 zo dňa 03.08.2021, pričom
ale tento výrok o zrušení výroku o vine a treste z rozsudku sp. zn.: 6T/93/2023 zo dňa 23.08.2022 je vo

svojej podstate výrokom o vine, t.j. novelizácia právnej úpravu účinná od 06.08.2024 na jeho platnosť
a právne účinky nemá vplyv a zostáva nedotknutý. Aj z tohto titulu sa žiada uviesť, že právne závery
týkajúce sa potreby uloženia súhrnného trestu sú v plnej miere aplikovateľné aj pri ukladaní súhrnného
a spoločného trestu.
24. Podľanázoruodvolaciehosúdudĺžkatrestuodňatiaslobodymohlaamalabyťukladanáprispodnej

hranici možnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody a táto sa javí byť v kontexte osoby odsúdeného
ako dostatočná. Argumenty prvostupňového súdu z bodu 10 (v kontexte korekcie odvolacieho súdu
o potrebe uloženia súhrnného a spoločného trestu) sú správne a správny je aj záver o potrebe aplikácie
ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného zákona v znení do 05.08.2024. Trestný zákon v znení do 05.08.2024
sa na právny stav odsúdeného aplikuje ako celok, nie je možné aplikovať žiadne z novelizovaných
ustanovení, tak ako žiada odsúdený. V tomto smere navyše odvolací súd je viazaný imperatívom

ustanovení § 41 ods. 3 a 42 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorých uložený trest nesmie
byť miernejší ako ten, ktorý bol uložený v konaní prvostupňového súdu, sp. zn.: 6T/93/2023 zo dňa
23.08.2022 (t.j. 6 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne). Z tohto dôvodu odvolací súd ani nemohol
uložiť odsúdenému nižší trest, ako mu bol uložený vo veci 6T/93/2023. Výrok o zaradením do ÚVTOS
s minimálnym stupňom stráženia je taktiež vecne správny, odsúdeným pred stíhanými skutkami nebol

vo výkone nepodmienečného trestu. V tomto smere nie je konanie v zmysle § 405b ods. 1 Trestného
poriadku opravným prostriedkom, v ktorom by odvolací súd mohol naprávať aplikáciu ustanovení § 36
až 38 Trestného zákona, hoci by aj nebola prípadne správna. Z tohto dôvodu odvolací súd ponechal
priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže túto právoplatne uložil
prvostupňový súd v rozsudku sp. zn.: 6T/93/2020 zo dňa 23.08.2022.

25. Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto bolo v prevažnej miere dôvodné, nakoľko aj odvolací
súd sa stotožnil s potrebou ukladania súhrnného trestu, avšak aj s potrebou uloženia spoločného trestu,
nakoľko tento (nový, primeraný) trest nestráca charakter spoločného trestu ani v konaní podľa § 405b
ods. 1 Trestného poriadku.
26. Pri uložení súhrnného a spoločného trestu odňatia slobody postupoval tunajší súd v súlade s

ustanovením § 42 ods. 2 Trestného zákona a zrušil výrok o treste, vo vzťahu ku ktorému ukladal súhrnný
trest (pričom zrušenie výroku o vine a treste z veci ukončenej rozsudkom prvostupňového súdu, sp. zn.:
9T/70/2020 zo dňa 20.04.2021, v spojení s uznesenie odvolacieho súdu, sp. zn.: 3To/56/2021 zo dňa
03.08.2021 ostáva v platnosti aj naďalej).
27. Povinnosťou prvostupňového súdu po vrátení veci bude realizovať započítanie už vykonanej časti

trestuodňatiaslobodydotrestu,ktorýbolodsúdenémuuložený týmtorozsudkom,súladesustanovením
§ 405b ods. 1 druhá veta in fine Trestného poriadku.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 2:1.
Odlišné stanovisko sudcu JUDr. Martina Žovinca.

Podľa ustanovenia § 170 ods. 6 Trestného poriadku pripájam k rozsudku Krajského súdu v Trnave zo
dňa 13.03.2025, sp. zn. 5To/1/2025 odlišné stanovisko v otázke ukladania trestu podľa ustanovenia §
405b ods. 1, druhá veta Trestného poriadku.
Podľa väčšinového názoru členov senátu, ktorý je vyjadrený v bodoch 15. až 21. odôvodnenia vyššie

citovanéhorozsudku,sapozrušenívýrokuotreste,postupompodľa§405bods.1,druhávetaTrestného
poriadku, ukladá nový primeraný trest na základe tohto ustanovenia podľa Trestného zákona účinného
v čase, keď bol pôvodný trest ukladaný, nie podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorý
by bol pre odsúdeného priaznivejší (§ 2 ods. 1 Trestného zákona). Podľa väčšinového názoru členov
senátu, „v danej veci bolo potrebné ukladať nový súhrnný trest podľa najprísnejšieho trestného činu,

ktorého trestnosť nezanikla, pričom okresný súd správne rozhodoval podľa Trestného zákona účinného
v čase spáchania činu a súčasne aj vyhlásenia pôvodného odsudzujúceho rozhodnutia. V prípadoch
trestných činov, ktorých trestnosť nezanikla a za ktoré bol právoplatne uložený trest do 05.08.2024, nie je
možnéukladaťtrestpodľaTrestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024,nakoľkonovelaTrestnéhozákona
účinná od 06.08.2024, ani novela Trestného poriadku účinná od 15.03.2024 neumožňujú prehodnocovať

tresty pri trestných činoch, kde trestnosť činu nezanikla. Účelom novely Trestného zákona účinného od
06.08.2024 bolo zabezpečiť, aby odsúdení nevykonali zvyšky trestov, za činy, ktorých trestnosť zanikla,
avšak jej účelom nebolo prehodnocovať uložené tresty za trestné činy, kde trestnosť nezanikla.“S úctou a rešpektom k názoru kolegov, ktorý má racionálny základ, vychádza z ucelenej argumentácie
a ktorý je pre mňa plne zrozumiteľný, dovoľujem si prezentovať odlišný právny názor na spôsob
ukladania trestu.

Som toho názoru, že v prípadoch, keď súd rozhoduje o novo uloženom treste podľa § 405b ods. 1
druhá veta Trestného poriadku a zároveň sa ukladá trest za trestný čin, na ktorý sa vzťahuje novelizácia
Trestnéhozákona(čiužvpodobezníženiadolnejalebohornejhranicetrestnejsadzby,alebopostupu,pri
ktorom sa nepoužijú ustanovenia Trestného zákona o zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 38
ods. 4 Trestného zákona), je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona a teda

posudzovať trestnosť činu a trest ukladať podľa toho znenia Trestného zákona, ktorý je pre páchateľa
priaznivejší, teda aj podľa ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024. Uvedený názor
je založený na týchto úvahách.
Akpostupompodľa§405bods.1,druhávetaTrestnéhoporiadkusúdzrušíprávoplatnývýrokotrestepre
odsúdeného a následne rozhoduje o uložení nového, primeraného trestu, je potrebné pri rozhodovaní
o možnosti použitia nového znenia Trestného zákona, ktorého znenie je priaznivejšie pre odsúdeného,

postupovaťrovnakýmspôsobom,akobytourobilprirozhodovaníotrestepreobžalovaného,uktoréhoby
rušilvýrokotrestenazákladeopravnéhoprostriedkupodanéhovodvolacomkonaní.Vopačnomprípade
by sa vytvorili dve rôzne kategórie páchateľov rovnakej trestnej činnosti, pri ktorých by sa za účinnosti
rovnakého znenia Trestného zákona (ktoré je pre nich priaznivejšie ako znenie Trestného zákona
účinného v čase spáchania trestného činu) uplatnili rozdielny spôsob rozhodovania. Bol by tým narušený

princíp právnej istoty, založený na tom, že páchatelia rovnakej trestnej činnosti, za účinnosti rovnakého
znenia Trestného zákona legitímne očakávajú uloženie trestu rovnakým spôsobom, resp. na základe
rovnakých právnych noriem. Nie je pritom rozhodujúce, že „potreba“ uloženia nového - primeraného
trestu, bola vyvolaná na základe zániku trestnosti iného činu, než podľa ktorého sa ukladá nový trest.
Takýto postup nebude v rozpore s verejným záujmom, ktorým je potreba uložiť páchateľovi trestnej

činnosti spravodlivý (a v tom aj primeraný) trest. Pri stanovovaní trestných sadzieb za jednotlivé trestné
činy, zákonodarca stanovuje limity (hranice trestnej sadzby), v rámci ktorých môže súd rozhodovať o
výške uloženého trestu a tým u každého jednotlivého páchateľa trestnej činnosti individualizovať trest
natoľko, aby bol spôsobilý naplniť účely trestu sledované ustanovením § 34 ods. 1 Trestného zákona.

V Trnave dňa 05.05.2025

JUDr. Martin Žovinec

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.