Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124340276
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124340276.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté deti A., B., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v
konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky
C. D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. G. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Bacíkom,
advokátom, Advokátska kancelária Bacíková a spol., so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 45 a otca E.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. G. XXX, toho času bytom H. H., I. XX, o nezhode rodičov takto

r o z h o d o l :

I. Súd u d e ľ u j e súhlas namiesto otca s povinným očkovaním maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX
a maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletých sa prostredníctvom svojho návrhu zo dňa 04.07.2024 domáhala, aby súd rozhodol
o udelení súhlasu namiesto otca s povinným očkovaním maloletých a zároveň nariadenia neodkladného
opatrenia vo vzťahu k individuálnemu preočkovaniu maloletého B., nakoľko je blízko veku, kedy
musí byť preočkovaný, aby bol zachytený systém povinného očkovania a otec maloletých opakovane
prezentuje svoje výhrady k očkovaniu. Svoj návrh odôvodnila tým, že rešpektuje zákonnom uloženú
povinnosť povinnej vakcinácie, pričom ani ona, ani otec maloletých nemajú vedomosti a znalosti

na to, aby vyhodnotili, či je v najlepšom záujme maloletého byť preočkovaný, teda ani predmetom
konanianemábyťotázkavhodnosti,resp.nevhodnostipovinnéhoočkovania,alelennahradeniesúhlasu
druhého rodiča s absolvovaním povinného očkovania. Poukázala tiež na judikatúru Ústavného súdu SR,
v zmysle ktorej je vždy na lekárovi vykonávajúcom očkovanie, aby pred samotným očkovaním vykonal
individuálne lekárske vyšetrenie, posúdil jeho vhodnosť vo vzťahu k zdravotnému stavu očkovanej
osoby a zhodnotil a poučil fyzickú osobu (resp. rodičov dieťaťa) o možných kontraindikáciách očkovania.
Súčasťou návrhu bola lekárska správa všeobecného lekára zo dňa 26.06.2024, správa z ambulantnej

pohotovostnej služby zo dňa 15.10.2023, záznam z komunikácie rodičov maloletých, ktoré potvrdzujú
skutočnosti uvádzané v návrhu.
2. Uznesením č. k. 32P/111/2024-21zo dňa 05.08.2024 súd rozhodol o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, a to tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
a z úradnej moci uložil otcovi strpieť povinné očkovanie maloletého B. vakcínou proti tetanu, obrne,
čiernemu kašľu, záškrtu.

3. Opatrovník maloletých vo svojom vyjadrení zo dňa 15.08.2024 uviedol, že nakoľko v predmetnej veci
ide o povinné očkovanie, teda o poskytnutie zdravotnej starostlivosti povinne vyplývajúcej z právnych
predpisov a nie o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na ktorú majú rodičia odlišný názor, má za to, že
dané nie je možné považovať za nezhodu rodičov. Nakoľko však otec maloletých vyjadruje jednoznačnénesúhlasné stanovisko aj s povinnými očkovaniami detí, má tiež za to, že je potrebné rozhodnúť o tom,
aby matka mala možnosť aj bez súhlasu otca absolvovať s maloletými povinné očkovania.
4. Otec maloletých vo svojom e-mailovom podaní zo dňa 06.11.2024 poukázal na to, že pociťuje veľkú

nedôveru k očkovacím látkam, ktoré vyrábajú farmaceutické spoločnosti a preto by bol rád, aby boli
jeho deti očkované len vtedy, keď to okrem matky odsúhlasí aj on. Uviedol, že maloletý B. mal ako malý
veľmi ťažkú reakciu na očkovanie, celú noc plakal, veľmi trpel a matka mu len opakovala, aby vydržal
a nezomrel a maloletý B. má byť alergikom, čo podľa jeho názoru môže taktiež súvisieť s očkovaním.
Ako ďalšie dôvody svojej nedôvery poukázal na nežiadúce prejavy po očkovaní ako autizmus, ADHD, pri

Covid očkovaniach ťažké poškodenie srdca, ťažkosti s dýchaním, či iné poškodenia a úmrtia. V závere
podania pripojil odkazy na internetové články s tematikou očkovania.
5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 07.11.2024, ktorého sa osobne zúčastnili všetci
účastníci konania. Matka maloletých detí na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, doplnila, že dňa
03.09.2024 bol maloletý B. zaočkovaný na základe neodkladného opatrenia, nakoľko pred jeho vydaním
otec nedal súhlas s očkovaním maloletého, čo si ošetrujúca lekárka poznačila do zdravotného záznamu

maloletého. Prostredníctvom právneho zástupcu poukázali na to, že maloletí po ich narodení na základe
zhody rodičov nastúpili do systému povinnej vakcinácie, ktorý vyplýva zo zákona o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia, avšak následne otec zmenil názor na vakcináciu, svoj nesúhlas začal verbálne
prejavovať vo vzťahu k matke, aj k pediatričke maloletých detí, čo sa premietlo do toho, že pediatrička
odmietlavrámcipovinnejvakcináciepripreventívnejprehliadkezaočkovaťmaloletéhoB..Vnadväznosti

na to matka nemala inú možnosť ako iniciovať konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu
ku konkrétnej vakcinácii v lete 2024, ale aj vo veci samej, za účelom dokončenia povinnej vakcinácie
pre deti až do ich dospelosti v zmysle očkovacieho kalendára vyplývajúce z uvedeného právneho
predpisu. Zdôraznila, že potenciálne nebezpečenstvo vakcinácie, jej pozitíva a negatíva je oprávnený
skúmať len ošetrujúci lekár aplikujúci konkrétnu vakcínu v danom čase, danému dieťaťu, vo vzťahu ku

konkrétnemu ochoreniu vyplývajúcemu z očkovacieho kalendára. Vzhľadom na to zotrvala na podanom
návrhu a nakoľko s určitosťou nevedela súdu uviesť, či pre povinné očkovanie je potrebný súhlas oboch
rodičov alternatívne navrhla, aby súd buď udelil súhlas namiesto otca s povinnou vakcináciou alebo
uložil otcovi povinnosť strpieť povinné očkovanie maloletých detí pre prípad, že by súd mal právny názor,
že nejde o nezhodu rodičov.

6. Otec maloletých detí na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach a s povinným očkovaním
nesúhlasil, pretože má za to, že by to malo byť na súhlasnom rozhodnutí oboch rodičov. Poukázal na
to, že pozná niekoľko ľudí, osobne spolupracovníčku z Košíc, ktorá má autistického syna, ktorý mal
prejavy autizmu hneď na druhý deň po očkovaní, ďalšiu kolegyňu, ktorá má dcéru s ADHD a lekárka

jej povedala, že to súvisí s očkovaním, riaditeľku ZŠ, ktorá vraví, že len na jej škole je päť autistov,
hoci on si zo svojho detstva a vyrastania na základnej a strednej škole nepamätá, že by sa stretával s
autistami alebo by mali nejaké poruchy, na základe čoho sa domnieva, že to môže súvisieť s očkovaním
a preto súdu predkladal rôzne odkazy na články, kde sa vyjadrujú lekári, vedci, napríklad aj chemik, ktorý
pracuje pre STU v Bratislave, kde sa vyjadruje k účinkom rôznych látok, napríklad aj hliníka. Podporne

poukazoval aj na Covid vakcíny, po ktorých niektorí ľudia aj zomreli alebo majú ťažké následky, pričom
súvislosť vníma v tom, že farmaceutické spoločnosti vytvárajú Covidové vakcíny a aj tie detské. Uviedol
tiež, že pri osobnom stretnutí mu pani doktorka J. potvrdila, že ona neskúma a ani nevie zaručiť, že
tam nie sú nejaké vedľajšie účinky a že niektoré deti majú ako keby predispozíciu na autizmus a toto
môže byť tým spúšťačom. Na otázky súdu doplnil, že lekárke ústne povedal, že nesúhlasí s vakcináciou

oboch maloletých detí, netýkalo sa to len maloletého B., ktoré sa malo udiať dňa 03.09.2024 a sám má
stredoškolské vzdelanie s maturitou, hotelovú akadémiu. Zároveň na pojednávaní predložil vytlačený
článok pod názvom „vakcíny očami chemika“.
7. Opatrovník maloletých detí na pojednávaní zotrval na predchádzajúcom vyjadrení.

8. Súd si v predmetnej veci vyžiadal stanovisko ošetrujúcej lekárky E. K. J., ktorá v e-mailovom podaní zo
dňa 05.12.2024 uviedla, že v lete 2024 otec maloletých vyjadril ústny nesúhlas s povinným očkovaním
maloletých. Ďalej uviedla, že pediater nie je povinný získavať súhlas od oboch rodičov pri povinnom
očkovanípodľazákonač.355/2007Z.z.,napriektomuvšakpoústnevyjadrenomnesúhlaseotcapočkali
na rozhodnutie okresného súdu, ktorý rozhodol o povinnosti otca strpieť povinné očkovanie maloletého

B. proti tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a obrne s tým, že maloletého B. zatiaľ neočkovali.

9. Súd vo veci nariadil druhý termín pojednávania na deň 13.03.2025, na ktorom sa osobne zúčastnili
všetci účastníci konania, ktorí zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach a otec maloletých doplnil, žeštát nevie vrátiť zdravie deťom, ktoré bolo poškodené povinným očkovaním, preto by na toto rozhodnutie
mal byť daný súhlas oboch rodičov.

10. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ako „zákon o rodine“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

11. Podľa § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako zákon o „ochrane verejného
zdravia“), fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam
lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie,
preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných
ochorení, izolácii, karanténe, zvýšenému zdravotnému dozoru a lekárskemu dohľadu.

12. Podľa § 51 ods. 3 zákona o ochrane verejného zdravia, ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie
povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa.
13. Podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona o ochrane verejného zdravia, priestupku na úseku verejného
zdravotníctva sa dopustí ten, kto nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa
§ 51 ods. 1 a 2.

14. Predmetom konania je rozhodnutie o udelení súhlasu namiesto otca s povinným očkovaním
maloletých detí. Súd v prvom rade skúmal, či v danom prípade ide o nezhodu rodičov, ktorú by bolo
možné subsumovať pod vyššie citované ustanovenie § 35 zákona o rodine. Pri posudzovaní tejto otázky
súd prihliadol predovšetkým na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 15CoP/32/2019 zo dňa 30.10.2019, v zmysle ktorého pri výklade ustanovenia § 35 zákona o
rodine, možno pod pojem udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez akýchkoľvek
pochybností zaradiť očkovanie, ktoré patrí už odnepamäti k základnej zdravotnej starostlivosti (bod
28 rozhodnutia). Záver krajského súdu pri posudzovaní udelenia súhlasu s povinným očkovaním
maloletého dieťaťa nespochybnil ani Najvyšší súd SR, rozhodujúc o podanom dovolaní voči rozhodnutiu

krajského súdu, vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/139/2020 zo dňa 30.07.2020 a ani Ústavný súd
SR, rozhodujúc o ústavnej sťažnosti, vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 99/2021 zo dňa 25.02.2021.
Súd tak po dôkladnom zvážení dospel k záveru, že prezentovanú judikatúru vyšších súdnych autorít
je možné aplikovať aj v prejednávanej veci a nevzhliadol také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali
odchýlenie sa od daného právneho názoru.

15. Po prijatí záveru o tom, že v predmetnom konaní ide o nezhodu rodičov, tak ako to predpokladá
ustanovenie § 35 zákona o rodine, súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti matkou podaného návrhu. Súd
na tomto mieste dáva do pozornosti predovšetkým tú skutočnosť, že povinné očkovanie je zákonnou
povinnosťou zakotvenou v zákone o ochrane verejného zdravia, ktorý fyzickým osobám ukladá
povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam,

pričom vo vzťahu k maloletým deťom, zodpovedá za plnenie tejto povinnosti zástupca dieťaťa.
Pokiaľ zástupca dieťaťa splnenie tejto povinností nezabezpečí, dopúšťa sa priestupku na úseku
verejného zdravotníctva. Z uvedeného je tak zrejmé, že nesplnenie takto uloženej zákonnej povinnosti
je sankcionovateľné a zakladá vznik priestupkovej zodpovednosti. Súd v súvislosti s opakovanými
námietkami otca uvádza, že predmetom konania nie je rozhodnutie súdu o vhodnosti alebo nevhodnosti

očkovania, ale výhradne rozhodnutie o nahradení jeho súhlasu ako zákonného zástupcu maloletých s
ich povinným zaočkovaním, nakoľko informovaný súhlas je nevyhnutným predpokladom poskytovania
zdravotnej starostlivosti. Tak ako konštatuje aj Ústavný súd SR, je vždy výhradne na lekárovi
vykonávajúcom očkovanie, aby pred samotným očkovaním vykonal lekárske vyšetrenie, posúdil jeho
vhodnosť vo vzťahu k zdravotnému stavu tej-ktorej očkovanej osoby a následne zhodnotil a poučil

danú fyzickú osobu, resp. rodičov dieťaťa, o možných kontraindikáciách očkovania, ktoré budú vždy
objektívne dané (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013 zo dňa 10.12.2014,
strana 40). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec príslušnej lekárke maloletých verbalizoval svoj
nesúhlas s ich povinným očkovaním, v dôsledku čoho lekárka maloletých nepristúpila k ich zaočkovaniu.
Matka maloletých bola následkom tejto udalosti nútená iniciovať konanie, ktorým by súd nahradil súhlas

otca s povinným očkovaním maloletých, tak aby mala možnosť splniť si zákonnom uloženú povinnosť.
Zohľadňujúc tak skutočnosť, že v danom prípade ide o povinnosť vyplývajúcu z právneho predpisu,
nevynímajúc celospoločenský význam očkovania, ako spôsobu predchádzania nákazy a šírenia pre ľudí
nebezpečných ochorení a s tým súvisiacu ochranu verejného zdravia, súd rozhodol o udelení súhlasunamiesto otca s povinným očkovaním maloletých detí. Týmto spôsobom bude umožnené splnenie
zákonnej povinnosti, ktorá zástupcom maloletých vyplýva zo zákona o ochrane verejného zdravia a
zároveň tak bude v súlade so záujmom maloletých možné, aby príslušná lekárka mohla pristúpiť k

súvisiacim úkonom za účelom posúdenia vhodnosti povinného očkovania vo vzťahu k zdravotnému
stavu maloletých detí.
16. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich

náhradu, nakoľko na aplikáciu iného zákonného ustanovenia neboli splnené podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia sa matka, právna zástupkyňa matky
a opatrovník vzdali práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by ich prípadné odvolanie právne
neúčinné.
Banská Bystrica, 13. marca 2025

Mgr. Ingrid Steinsdorferová
s u d c a

Za správnosť vyhotovenia:

Mária Dobrotová