Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 29, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203696
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223203696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň

JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľubice Bundzelovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela ( otca ):
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: D. XXXX/X, E., zastúpený splnomocnenkyňou: doc. JUDr. Hana
Kováčiková, PhD., advokátka so sídlom Nábr. arm. gen. L. Svobodu 32, Bratislava, a manželky ( matky ):
A. A. C., F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XX, E., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Marta
Heidingerová, advokátka so sídlom Vysoká 32, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava,
so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletým
deťom na čas po rozvode: A. C., nar. XX.XX.XXXX, a H. C., nar. XX.XX.XXXX, obidve zastúpené

kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní manželky ( matky )
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č.k. 5P/60/2023 – 145 z 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a III. p o
t v r d z u j e a vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a v zrušenom rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo A. B. C., narodeného XX.X.XXXX,
a A. A. C., F., I. J., narodenej XX.X.XXXX, uzavreté 17.9.2016 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev

matričného úradu Bratislava - Karlova Ves, vo zväzku 27, ročník 2016, strana 167, poradové číslo 134,
rozviedol, výrokom II. maloletého A. C., narodeného XX.XX.XXXX, a maloletého H. C., narodeného
XX.XX.XXXX,načasporozvodezverildoosobnejstarostlivostiotcastým,žeobajarodičiasúoprávnení
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, výrokom III. upravil styk matky s maloletými tak, že
matka je oprávnená stýkať sa na čas po rozvode s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od
15:30hod.donedele15:30hod.akaždýnepárnytýždeňvutorokaštvrtok od15:00hod.do18:30hod.,s
výnimkou školských prázdnin; počas prázdnin je matka oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi: - každý

párny kalendárny rok počas jarných prázdnin, od posledného školského dňa predchádzajúceho prvému
dňu jarných školských prázdnin od 16:00 hod. do pondelka nasledujúceho po poslednom dni jarných
školských prázdnin do 08:00 hod., - každý nepárny kalendárny rok vždy od 8:00 hod. Zeleného štvrtka
do 16:00 hod. utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku, - každý rok počas letných prázdnin v
čase odo dňa 1.7. od 16:00 hod. do 15.7. do 08:00 hod., od 1.8. od 16:00 hod. do 15.8. do 16:00 hod.,
- každý párny kalendárny rok počas jesenných prázdnin odo dňa bezprostredne predchádzajúcemu
jesenným prázdninám od 16:00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod., - každý

párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od posledného školského dňa pred prázdninami
od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v
čase od 30.12. od 16:00 hod. do prvého školského dňa po prázdninách do 08:00 hod., otec je povinný
maloleté deti riadne pripraviť na styk s matkou a v stanovenom dni a hodine odovzdať matke, ktorá je ichpovinná po skončení styku odovzdať otcovi, odovzdanie a prevzatie sa realizuje v školskom zariadení
a v prípade ak sa dieťa v školskom zariadení nenachádza v bydlisku otca, výrokom IV. zaviazal matku
povinnosťou na čas po rozvode platiť na výživu maloletého A. sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám otca, výrokom V. zaviazal matku povinnosťou na čas po rozvode platiť na
výživu maloletého H. sumou 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, výrokom
VI. návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode
zamietol, výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 18, § 23 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1 a 5, §
36 ods. 1, § 62 ods. 1 a 4, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zák. č.
36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil tým, že na základe vykonaného
dokazovania výsluchom účastníkov konania a obsahom spisu dospel k jednoznačnému záveru, že
manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie
je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo

účastníkov je len formálnym zväzkom, obaja sa zhodne vyjadrili, že netúžia tvoriť rodinu ako jeden
celok, dlhodobo spolu nežijú v jednej domácnosti a nehospodária spolu. Od podania návrhu na rozvod
manželstva účastníci manželské spolužitie neobnovili, manželka aj manžel po celú dobu konania trvali
na rozvode manželstva, pričom obnovu manželského spolužitia vylúčili aj do budúcnosti. Vzhľadom
na uvedené súd prvej inštancie návrhu ako dôvodnému vyhovel a manželstvo účastníkov konania v

zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, o
úprave rodičovských práv a povinností sa rodičia maloletých detí nedohodli. Je nesporné, že manželia,
rodičia maloletých A. a H. nežijú v spoločnej domácnosti, ohľadom starostlivosti o maloleté deti sa
nevedia dohodnúť, medzi rodičmi je vážny konflikt. Z konania sp. zn. 5P 57/2023 bolo zistené, že
súd uznesením, č. k. 5P 57/2023 - 82 z 29.09.2023, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského

súdu v Trnave, č. k. 14CoP 143/2023 - 330 z 22.11.2023, ustanovil maloletým deťom kolízneho
opatrovníka, spojil návrhy otca a matky na nariadenie neodkladného opatrenia na spoločné konanie
pod sp. zn. 5P 57/2023 a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do rozvodu manželstva zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, vo zvyšnej časti návrh zamietol, zamietol návrh matky na
nariadenia neodkladného opatrenia, začal konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Zo šetrení kolízneho opatrovníka vyplynulo, že
maloleté deti majú v domácnosti u otca vytvorené vhodné podmienky pre ich priaznivý fyzický, psychický
a sociálny vývin. Šetrením v domácnosti matky v I. zistené, že blaho neplnoletých detí a ich fyzický,
duševný ako aj intelektuálny, emocionálny a morálny vývin sú dostatočne zabezpečené. Avšak tiež
zistil, že na informatívnom výsluchu dňa 05.10.2023 došlo medzi rodičmi k dohode ohľadom styku s

maloletými deťmi tak, že maloletých si budú rodičia striedať v týždňových intervaloch ( striedavá osobná
starostlivosť ). Dohoda však nebola matkou dodržiavaná ako vyplýva napríklad z vyjadrenia otca z
13.11.2023, kde uvádza, že matka si najprv maloleté deti odmietla prevziať, následne vstupovala a
dožadovala sa detí v čase, kedy mali byť s otcom, následne ich neprevzala, v čase, kedy mala maloleté
deti odovzdať otcovi, ich neodovzdala, naďalej bránila maloletým v prístupe k vzdelaniu, robila scény

pred školu, telefón si zablokovala a ani neoznámila, kde sa s maloletými nachádza. Nedodržiavanie
dohody vyplýva aj zo správy základnej školy z 22.01.2024, kde je uvedené, že matka odmietla prísť
pre A., musel prísť otec, preto sa škola riadi nariadeným neodkladným opatrením z 29.09.2023.
Z informatívneho výsluhu z 08.11.2023 vyplýva, že matka nedodržala dohodu o striedavej osobnej
starostlivosti, nakoľko chcela vyskúšať vlastný systém a chcela vyskúšať ako otec zvládne deti. Keďže

matka dohodu nedodržiavala, neozývala sa, nevracala a neprevzala deti v stanovenom dohodnutom
čase, otec sa pridržiaval nariadeného neodkladného opatrenia z 29.09.2023 a maloleté deti ostali v jeho
starostlivosti.Rodičiasaopäťdohodlinastriedavejosobnejstarostlivosti.Nakoľkomatkanerešpektovala
ani následné dohody uzatvorené s otcom a v rámci informatívneho výsluchu ( Cochemská prax ) a
ani rozhodnutie súdu, súd po oboznámení sa s vyjadreniami oboch rodičov, obsahom informatívneho

výsluchu, správou zo základnej aj materskej školy, ako aj obsahom spisu uzavrel, že je potrebné upraviť
styk matky s maloletými deťmi formou ďalšieho neodkladného opatrenia, uznesením č. k. 5P 57/2023 -
416z23.01.2024,vspojenísopravnýmuznesením,č.k.5P57/2023-420z24.01.2024,apotvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Trnave, č. k. 14CoP 46/2024-491, 14CoPno 2/2024 z 12.03.2024, tak, aby
matka v čo najmenšej miere ohrozovala školské povinnosti detí, a teda upravil styk matky s maloletými

len počas víkendov. Z výsluchu maloletého A. ( sp. zn. 5P 57/2023 ) vyplýva, že maloleté deti majú
rovnaké citové väzby k obom rodičom, majú ich oboch radi a chcú s nimi tráviť čas. Keď je u otca,
chodí do školy riadne, keď je u matky, do školy chodí menej. V škole sa mu páči. V čase odcestovania
otca bol s bratom u babky, staral sa o nich aj ocov brat K., ktorí sa im venovali. Citové väzby a potrebymaloletých detí od oboch rodičov súd prvej inštancie nerozporoval a nenamietal, problém súd prvej
inštancie vidí najmä vo vývinových potrebách maloletých detí ( napr. ohľadom vzdelania, stabilného
výchovného prostredia, čo znamená aj pravidelné a presné a najmä predvídateľné odovzdávanie detí

druhému rodičovi ). Maloletý A. aj v rámci výsluchu kolíznym opatrovníkom potvrdil, že má rád oboch
rodičov, uviedol, že by chcel byť s oboma rodičmi rovnako, s matkou by chcel byť častejšie. Matka v
rámci svojich vyjadrení ( sp. zn. 5P 57/2023 ) uvádzala, že jej bolo zásadným spôsobom bezdôvodne
zasiahnuté do jej „rodičovských práv matky“, avšak rodičia majú nielen práva, ale aj povinnosti a
súd prvej inštancie mal snahu o zmierlivé riešenie rodičovského konfliktu, pričom s rodičmi sa snažil

spolupracovať s cieľom dohodnúť sa ohľadom ich rodičovských práv a povinností, t. j. oboch rodičov,
nakoľko maloleté deti majú aj otca aj matku. Súd prvej inštancie nespochybňuje, že matka má maloleté
deti úprimne rada, avšak zrejme si neuvedomuje, že eskalovaným konfliktom s otcom, hádky, scénami
pred deťmi, vulgarizmami, zatajovaním, nekomunikovaním s otcom ohľadom maloletých detí, bránením
v školskej dochádzke detí a najmä nerešpektovaním akýchkoľvek dohôd, s ktorými pôvodne súhlasila,
ich jednostrannou zmenou, nerešpektovaním rozhodnutí súdu a nepravidelným odovzdávaním detí,

vytvára dojem absolútnej nepredvídateľnosti, tým aj nestability výchovného prostredia maloletých detí,
čo rozhodne nie je v ich záujme. Nakoľko v priebehu konania k náprave ani k zlepšeniu vzťahov
medzi rodičmi nedošlo ( práve naopak ), pričom matka nespolupracuje nijakým spôsobom, ktorý by bol
v záujme maloletých detí, súd prvej inštancie musel zasiahnuť reštriktívnejším spôsobom. K matkou
namietanému častému cestovaniu do zahraničia otca súd prvej inštancie uviedol, že z povahy práce

otca nevyplýva, že by dochádzalo k vylúčeniu otca z osobnej starostlivosti o maloleté deti v takom
rozsahu, že by musel byť z osobnej starostlivosti vylúčený. Navyše povaha práce a krátkodobé, hoci
aj časté cestovania do zahraničia ani nemôžu byť daným kritériom pre vylúčenie rodiča z osobnej
starostlivosti maloletých detí. Uvedené prešetril aj kolízny opatrovník, pričom bolo zistené, že otec je
schopný o maloleté deti sa postarať, resp. zabezpečiť ich starostlivosť. Navyše maloleté deti majú nárok

na styk s blízkymi osobami ( starou matkou, blízka rodina ) a v konkrétnom prípade sa nejednalo o
dlhodobé odcestovanie v takom rozsahu, že by sa súd prvej inštancie musel touto skutočnosťou vôbec
zaoberať. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že matka má alibistický postoj k školským zariadeniam, čoho
dôsledkom je zlý prospech maloletého A.. Maloletého H. do škôlky nedáva. Z elektronickej aplikácie
školy Edupage vyplýva, že deti sú údajne často choré, avšak z vyjadrenia detskej lekárky vyplynulo,

že deti navštívili detskú lekárku len raz, a to v septembri 2023. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že
matka nerešpektuje rolu otca v živote detí. V návrhu matka tvrdí, že nikdy otcovi nebránila v styku
s maloletými deťmi, ich vzťah podporovala, avšak otca si na telefóne zablokovala a nekomunikuje
s ním, zatajuje sa, otca o maloletých deťoch neinformuje. Na sociálnych sieťach, teda pred tretími
osobami, ho vykresľuje negatívnom svetle bez reálneho základu. Matka uvádza na sociálnych sieťach

svoje tvrdenia o neriešení situácie kompetentnými úradmi, súdmi, k čomu súd prvej inštancie považoval
za potrebné zdôrazniť, že k obnoveniu narušených väzieb v rodine môže viesť jedine zodpovedný
a mimoriadne empatický prístup rodičov k vzniknutej komplikovanej rodinnej situácii, predovšetkým k
chápaniu vývinových potrieb dieťaťa. Akýkoľvek súd, ani ďalšie inštitúcie nie sú bez úprimnej snahy a
súčinnosti oboch rodičov schopné zabezpečiť usporiadanie roztrieštených vzťahov v rodine. Súd prvej

inštancie zhodne s dokazovaním a zisteniami v konaní sp. zn. 5P 57/2023 uviedol, že najvhodnejším
riešením ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je zverenie maloletých detí do osobnej
starostlivosti otca s úpravou styku matky s maloletými deťmi vrátane individuálnej úpravy prázdnin, ktorý
jepomerneextenzívneupravený,čojevzáujmemaloletýchdetí,najmäsohľadomnaplanenieškolských
povinností. Matkou navrhovaná striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí, preto

súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a upravil styk matky s maloletými
deťmi, pričom návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode zamietol. Styk matky s maloletými deťmi súd prvej inštancie upravil s ohľadom na to,
aby sa maloleté deti vedeli v bežnom týždni pripraviť na vzdelávacie povinnosti a nevynechávali školu
( škôlku ), nakoľko u matky je predpoklad, že bude vývoju maloletých detí v tomto smere naďalej brániť.

Styk počas prázdnin súd prvej inštancie upravil rovnocenne, v danej veci ide o rodičov, ktorí spolu nežijú,
kde dochádza k poruche rodinných vzťahov a nejde o ideálny stav. Určená suma výživného 200,- eur
na každé maloleté dieťa zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky. Schopnosť dosahovať príjem
matkou, z ktorého by uhrádzala takto stanovené výživné, vyplýva i z toho, že ide o osobu v produktívnom
veku s vysokoškolským vzdelaním III. stupňa, ktorej schopnosť pracovať nie je žiadnym spôsobom

znížená. Pri základných a odôvodnených potrebách na maloleté deti v danom veku a v dnešnej dobe
je suma 200,- eur minimálna výška výživného, ktorou by mal rodič na svoje deti prispievať. S ohľadom
na zistené skutočnosti, a to, že náklady na maloleté deti sú štandardné a zodpovedajú tomu, že ide
o deti vo veku 7 a 5 rokov, súd prvej inštancie určil ( ? ) podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods.1 Zákona o rodine. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov
povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje
fiktívny ( prezumovaný príjem ), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa ( rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021 ). Princíp potencionality má prednosť
pred princípom fakticity výlučne len vtedy, keď sa tvrdený príjem osoby povinnej platiť výživné javí ako
nepravdivý alebo, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti pre získanie finančných prostriedkov
( Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 13CoP/61/223 ). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §
52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov trovy konania nepriznal, nakoľko

Civilný mimosporový poriadok s konaním rozvode, úprave rodičovských práv a povinností a určením
výživného takýto následok nespája.

3. Manželka, matka v písomnom podaní zo dňa 25.04.2024, doručeným 29.04.2024, uviedla, že dňa
15.04.2024 jej bol doručený rozsudok Mestského súdu Bratislava II v rodinno-právnej veci navrhovateľa
proti manželke o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom A. a H., proti ktorému v zákonnej lehote podáva odvolanie, ktoré dodatočným podaním odôvodní
písomne v lehote 10 dní.

4. Manžel, otec vo vyjadrení k vyššie uvedenému podaniu matky navrhol, aby odvolací súd na podanie
manželky zo dňa 25.04.2024 neprihliadal ako na odvolanie. Uviedol, že z obsahu tohto podania vyplýva

pravdepodobne úmysel manželky podať vo veci odvolanie proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
II, sp. zn. 5P/60/2023-145 zo dňa 26.03.2024. Podanie manželky má charakter informácie, v žiadnom
prípade nespĺňa náležitosti odvolania. Súd naň z uvedeného dôvodu nemôže prihliadať. Rozsudok
MestskéhosúduBratislavaIIsp.zn.5P/60/2023-145zodňa26.03.2024,ktoréhosapodaniemanželkyty
´ka,boljejprávnejzástupkynidoručeny´dňa15.04.2024.Vpodanímanželkyokremtoho,ženeobsahuje

žiadne odvolacie dôvody, absentujú zákonné náležitosti odvolania – čo sa ním sleduje a v akom rozsahu
sa rozsudok napáda a čoho sa manželka ako odvolateľka domáha. Tieto vecné nedostatky pritom nie je
možné sanovať dodatočným doplnením odvolacích dôvodov, pretože takéto doplnenie zákon limituje iba
na odvolacie dôvody, nie špecifikáciu účelu podania a na odvolací návrh. Manželka je v konaní riadne
právne zastúpená advokátkou, t. j. odborne spôsobilou osobou, ktorá je povinná postupovať s odbornou

starostlivosťou. Z obsahu podania manželky nie je možné žiadnym vy´kladom ( gramaticky´m, logicky
´m, ani teleologicky´m ) dospieť k záveru, že manželka ty´mto podaním podáva odvolanie. Pripustenie
takéhoto podania ako odvolania by podľa názoru manžela bolo porušením princípu nestrannosti súdu
a zásadu rovnosti účastníkov v konaniach pred súdmi, keďže by poskytol väčšiu ochranu manželke
než ako jej vyply´va z ňou uplatneny´ch procesny´ch práv. Manželka v zákonnej lehote odvolanie proti

rozsudku Mestského súdu Bratislava II, sp. zn. 5P/60/2023-145 zo dňa 26.03.2024, nepodala, ide zjavne
o šikanózny vy´kon práv, ktory´ by nemal požívať právnu ochranu. Vychádza pritom z celkového konania
manželky počas konania i z faktu, že v súvisiacom konaní 5P/57/2024 vo veci starostlivosti súdu o mal.
deti C. na čas do rozvodu, manželka proti rozsudku sp. zn. 5P57/2023-507 zo dňa 26.03.2024, ktory
´m súd takmer totožne upravil vy´kon rodičovsky´ch práv a povinností k maloletým deťom A. a H. C.,

odvolanie nepodala.

5. Manželka písomným podaním doručeným dňa 09.05.2024 uviedla, že nepodáva odvolanie proti
výroku I. rozsudku, ktorým bolo manželstvo rozvedené. Odvolanie proti rozsudku podáva v bodoch II.,
III., IV., V. a VI. S odôvodnením citovaného rozsudku nesúhlasí v celom rozsahu, pretože súd prvej

inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť a neuvádza vo svojom odôvodnení pravdivé skutočnosti. Nie
je pravda, že sa primeraným spôsobom nestará o svoje dve maloleté deti, A. a H.. Otec maloletých
uvádza klamlivé fakty a skutočnosti, že matka nie je schopná sa o deti riadne postarať, a to aj napriek
tomu, že sa otec od ich narodenia o ne nezaujímal. Bol aktívnym športovcom, čo preňho znamenalo
neustále cestovanie, pričom športu venoval všetok svoj voľný čas. V čase, keď otec odchádza na

sústredenia, deti zveruje do opatery a starostlivosti svojej vyše sedemdesiatročnej matke, čo je pre
ňu určite namáhavé a vyčerpávajúce. So starou matkou bývajú v trojizbovom byte v F., pričom matka
vlastní rodinný dom, kde majú deti možnosť realizovať sa, venovať sa zvieratám a hrať sa na čerstvom
vzduchu. Matka doposiaľ viedla deti k športu, často s nimi chodievala na lyžovačky, bicyklovala sa
s nimi a podporovala ich v záujmoch. Z priebehu všetkých pojednávaní má pocit, že kolízny opatrovník,

pán F., sa dostatočne nevenoval zisťovaniu pomerov, v akých deti vyrastajú a žijú. Doposiaľ nebolo
zabezpečené vyjadrenie kolízneho opatrovníka z miesta bydliska matky. Počas všetkých pojednávaní
kolízny opatrovník tvrdil, že pre deti bude najvhodnejšia striedavá starostlivosť, pričom pri záverečnom
prednese uviedol, že sa nebude k veci vyjadrovať a vyjadrí sa až dodatočne písomnou formou. Taktiežnesúhlasí so stanovenou výškou výživného v sume 400,- eur, t. j. 200,- eur na každé dieťa, pretože aj
matka samotná sa aj finančne podieľa na starostlivosti o deti. Kupuje im oblečenie a stravu počas doby,
keď sú u nej. Na pojednávaní v záverečných návrhoch uviedla, že klientka bola doposiaľ na rodičovskej

dovolenke a toho času je v šiestom mesiaci tehotenstva, a teda stanovené výživné nebude vymáhateľné.
S poukazom na uvedené skutočnosti má matka za to, že vo veci neboli dostatočne preverené všetky
podstatné skutočnosti, súd prvej inštancie rozhodol predčasne.

6. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol odvolanie matky odmietnuť, nakoľko z pripojeného

odvolania z 25.04.2024 vyplýva, že nespĺňa náležitosti odvolania uvedené v § 363 Civilného sporového
poriadku, nakoľko z neho nie je zrejmé v akom rozsahu rozhodnutie napáda, z akých dôvodov ho
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa matka domáha (odvolací návrh).

7. Kolízny opatrovník k odvolaniu matky uviedol, že matkou navrhovaná striedavá osobná starostlivosť
nie je v najlepšom záujme maloletých detí a to predovšetkým s ohľadom na plnenie si školských

povinností. Počas toho ako boli maloleté deti u matky, odmietala ich dávať do školských zariadení,
na čo doplácal predovšetkým maloletý A., keďže v dôsledku zameškaného učiva sa mu zhoršoval
prospech. Maloletého H. matka do škôlky takmer vôbec nedávala. Matka absencie detí ospravedlňovala
chorobnosťou, avšak z vyjadrení detskej lekárky vyplynulo, že u nej boli len raz, a to v septembri 2023.
Naopak, keď sú maloleté deti u otca, ich dochádzka je pravidelná a do školy a škôlky sa tešia a sú riadne

pripravené. Kolízny opatrovník je s rodinou maloletých detí v pravidelnom telefonickom a emailovom
kontakte, rodičom je opakovane poskytované sociálne poradenstvo a predkladané rôzne formy pomoci.
Za účelom úpravy vzťahu maloletých detí s rodičmi a zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov vydal
dňa 29.01.2024 odporúčanie na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
ambulantnou a terénnou formou v Tenenet, o. z. v celkovom rozsahu 40 hodín. Otec maloletých detí

s Tenenet spolupracuje, avšak matka sa doposiaľ nezúčastnila ani na jednom stretnutí. Spolupráca s
matkou maloletých detí je celkovo dosť problematická, resp. matka o spoluprácu nejaví záujem, pričom
v minulosti viackrát odmietla účasť na ním organizovanej prípadovej konferencii. Na základe uvedeného
má zato, že v najlepšom záujme maloletých detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti otca s úpravou
styku matky s maloletými deťmi tak, ako rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie.

8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky zo dňa 09.05.2024 navrhol, pokiaľ odvolací súd nerozhodne
o odmietnutí odvolania, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti. Dôvodil, že matka zmeškala lehotu 15 dní na podanie odvolania, ktorá jej uplynula dňa
30.04.2024, nepodala žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty a napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa je vecne správne. Predmetné podanie matky z 29.04.2024 v žiadnom prípade nemá charakter,
ani nespĺňa náležitosti odvolania. Okrem toho, že neobsahuje žiadne odvolacie dôvody, absentujú
zákonné náležitosti odvolania – čo sa ním sleduje a v akom rozsahu sa rozsudok napáda a čoho sa
matkaakoodvolateľkadomáha.Akbyodvolacísúdpodaniematkyzodňa29.04.2024predsalenposúdil
ako odvolanie, navrhol, aby bolo odmietnuté s poukazom na ust. § 386 písm. d/ Civilného sporového

poriadku. Pre prípad, že odvolací súd napriek zmeškaniu lehoty a nepodaniu žiadosti o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie odvolania zo strany matky ( podania z 29.04.2024 a 10.05.2024 )
posúdi ako odvolanie, ktoré je prípustné, otec uviedol, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a zohľadňuje najlepšie záujmy
maloletých detí. Matka v podaniach tvoriacich „odvolanie“ neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by

súd prvej inštancie neposudzoval opakovane od podania návrhu v tomto konaní alebo v súvisiacom
konaní o úpravu rodičovsky´ch práv a povinností k maloletým deťom. Matka je v konaní pasívna, v
r. 2024 sa bez náležitého ospravedlnenia nezúčastnila žiadneho pojednávania, a to ani v súvisiacom
konaní č. 5P/57/2023 o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu
manželstva. Sabotuje aj sociálnu intervenciu zo strany kolízneho opatrovníka. Na jednej strane matka

kolízneho opatrovníka zaťažuje neustálymi žiadosťami o intervenciu, na druhej strane, pokiaľ ju kolízny
opatrovník chce poskytnúť – napr. formou prípadovej konferencie alebo sociálno-rodinného poradenstva
prostredníctvom Tenenet, s.r.o., matka ju odmieta a neguje. Otec pritom poskytuje všetku súčinnosť,
podrobil sa aj sociálnej intervencie v Tenenet. Na čas do rozvodu manželstva matka súhlasí so zverením
detí do osobnej starostlivosti otca, úpravou styku i stanovením vyživovacej povinnosti vo vy´ške 200,-

eur mesačne na A. a 200,- eur mesačne na H. k rukám otca. Hlavny´m dôvodom uvádzany´m matkou
pritom je, že „nesúhlasí s odôvodnením rozsudku“, jej tvrdenia sú vágne, nešpecifické ( „súd nevenoval
dostatočnú pozornosť a neuvádza vo svojom odôvodnení pravdivé skutočnosti“ ) a nepreskúmateľné. V
konaní bolo dôkazmi preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, že - matka dlhodobo nerešpektuje súdnerozhodnutia, ani dohody s otcom, - matka je nekontaktná nielen pre otca ( ktorého si blokuje na všetky
´ch komunikátoroch ) ale aj pre kolízneho opatrovníka - matka nepripravuje A. do školy, neučí sa s ním
a bráni mu robiť si úlohy ( v spise napríklad je založeny´ A. pracovny´ zošit, ktory´ vyplnila sama matka,

pričom syna nútila klamať, že to vypracoval on ), - matka deti opakovane a pravidelne bezdôvodne
odhlasuje zo školskej dochádzky, pričom s A. nikdy nedoberie zameškané učivo, čím prispieva k jeho
zhoršenému prospechu v škole, - matka deti odovzdáva otcovi buď s niekoľkohodinovy´m meškaním
vo večerny´ch hodinách - hladny´ch a nenaučeny´ch, prípadne ich v stanoveny´ čas neodovzdá vôbec
a dovezie ich až po niekoľky´ch dňoch. V takom prípade otcovi s omeškaním pošle správu, v ktorej

mu len oznámi, že deti prinesie o 3 dni a pod. Otec absolútne netuší, kde sa matka v danom čase
s deťmi nachádza, predpokladá však, že v zahraničí v Maďarsku - matka pri odovzdávkach, ak otca
fyzicky stretne ( posledné mesiace matka deti aj s vecami len vyloží z auta na konci ulice a z miesta
odíde! ), vulgárne mu nadáva, a to pred deťmi. Deti pritom otca opakovane po návrate od matky otca
informovali, že s maminou sú v Maďarsku preto, lebo tam pre nich nemôžu prísť policajti. Podľa posledny
´ch dostupny´ch informácií matka dom na ul. E. L. XX, XXXX I., Maďarsko predala a už sa v ňom

nezdržiava. Novú adresu otcovi odmietla uviesť. Otcovi sa vďaka deťom podarilo zistiť, že matka sa
momentálne zdržiava na adrese ul. M. J. X, I., Maďarsko ( deti mu ukázali dom, v ktorom teraz by´vajú ).
Matka v konaní nepreukázala, že je schopná fungovať v rámci striedavej osobnej starostlivosti, a to
napriek tomu, že v konaní na čas do rozvodu manželstva účastníci tento model vyskúšali. Bolo to práve
správanie matky, ktoré preukázalo, že táto forma starostlivosti o deti je nevhodná – matka nedodržiavala

dohody, deti držala u seba aj počas „otcovho“ ty´ždňa, nevodila ich do školy a škôlky, zatajovala sa.
Pokiaľ ide o výživné v sume 200,- eur mesačne na maloletého A. a 200,- eur mesačne na maloletého H.,
toto považuje za primerané a v možnostiach a schopnostiach matky, ktorá určenie takéhoto výživného v
konaní 5P/57/2023 nenapadla. Hoci matka oficiálne nepracuje, v konaní opakovane uviedla, že deťom
kupuje nadštandardné dary ( elektrické motorky, bicykle, kolobežky, ... ), má úspory z predaja rodinného

domu. Tvrdenie matky, že je na rodičovskej dovolenke, nie je pravdivé, keďže deti sú zverené otcovi, sú
vo veku 5 a 7 rokov, zdravé a od 02.09.2023 navštevujú predškolské a školské zariadenia. Neexistuje
žiadny objektívny dôvod na tom, aby sa matka nepodieľala na vy´žive malolety´ch detí, ktory´ch osobnú
starostlivosť zabezpečuje otec, minimálne v stanovenom rozsahu. Navyše matka sama navrhovala ako
primerané určiť vy´živné v sume 200,- eur na maloletého A. a 200,- eur mesačne na maloletého H.

v konaní 5P/57/2023. K starostlivosti zo strany matky sa vyjadrili aj školské zariadenia, aj ošetrujúca
lekárka detí. Kolízny opatrovník vykonal opakované zistenia v domácnosti otca a súd prvej inštancie
zabezpečil prostredníctvom medzinárodnej spolupráce aj zisťovanie v mieste bydliska matky. Okrem
toho do konania vstúpil aj prokurátor, ktory´ sa vo veci riadne vyjadril. Zisteny´ skutkovy´ stav otec
považuje za správny a úplny´.

9. Matka v odvolacej replike k vyjadreniu otca a kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky uviedla, že s
obsahom listu kolízneho opatrovníka sa nestotožňuje, pretože jeho obsah nepovažuje za pravdivý. Od
tejto doby sa zmenilo mnoho okolností a nie je pravda, že by sa o svoje deti nestarala. Taktiež nevidí
dôvod, aby jej nebolo vyhovené v navrhovanej striedavej starostlivosti. Dňa 02.09.2024 sa jej narodila

dcéra, o ktorú sa vzorne stará a riadne sa jej venuje. Starostlivosť o novonarodené dieťa je však časovo
náročné a striedavá starostlivosť by pre ňu bola veľmi vhodná. Okrem toho sú maloletí synovia na svoju
sestru citovo naviazaní a v prípade, že nebudú tráviť viac času s maloletou sestrou, nebude možné si
medzi deťmi vybudovať zdravé súrodenecké puto. Nie je tiež pravda, že by nejavila dostatočný záujem
o spoluprácu s kolíznym opatrovníkom, zúčastnila sa stretnutia, ktoré organizoval. Dňa 29.01.2024

kolízny opatrovník vydal odporúčanie na vykonanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately ambulantnou formou v Tenenet, o. z., v celkovom rozsahu 40 hodín, a hoci je pravda, že
sa matka maloletých nezúčastnila týchto sedení, išlo o objektívne dôvody spojené s tehotenstvom
a starostlivosťou o mesačné dieťa. Tvrdenie ohľadom zhoršenia sa prospechu u maloletého A. je
nepravdivé. Práve naopak, záleží jej na tom, aby sa deti riadne vzdelávali. Sama má ukončené

vysokoškolské vzdelanie a je pre ňu nesmierne dôležité, aby sa deti intelektuálne rozvíjali. Je toho
názoru, že ako matka má plné právo starať sa a stretávať sa so svojimi deťmi, a to práve počas tohto
obdobia, pretože je na materskej dovolenke. Môže sa tak o deti starať intenzívnejšou formou. Preto trvá
na návrhu na zverenie maloletých do striedavej starostlivosti rodičov.

10. Otec v odvolacej duplike k odvolacej replike matky navrhol, pokiaľ odvolací súd nerozhodne o
odmietnutí odvolania matky, aby napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Deti, ktoré boli do
septembra 2023 (do nariadenia neodkladného opatrenia v konaní 5P/57/2023) v osobnej starostlivosti
matky, nechodili riadne do predškolsky´ch zariadení – matka ich iba formálne mala zapísany´ch v lesnejškôlke v N., ktorú v skutočnosti navštívili iba pár krát. Tento nedbanlivy´ prístup matky sa negatívne
prejavil najmä na A., ktory´ v septembri 2023 nastúpil na povinnú školskú dochádzku do 1. ročníka ZŠ
O.. A. nemal základné zručnosti predškoláka – správny úchop ceruzky, poznanie abecedy, spájanie čiar,

matematické základy. A. síce je bystry´ chlapec, avšak vzhľadom na neosvojené predškolské zručnosti
bol v triede najpomalší. Otec mu preto po porade s triednou učiteľkou zabezpečil a zaplatil doučovanie
v študijnom centre BASIC ( P. ). Jedinou zodpovednosťou matky v tomto kontexte bolo učiť sa s A. do
školy, t.j. robiť s ním domáce úlohy a umožniť otcovi, aby syna vozil ( keďže matka sama odmietla ) na
doučovanie 2x do ty´ždňa. Matka toto odmietla. So synom počas celého prvého ročníka neurobila ani

jednu (!) domácu úlohu, neprešla s ním ani jedno cvičenie, vôbec sa mu v tomto smere nevenovala.
A. dokonca doma hlásil, že keď bol u maminy, zakázala mu otvárať školskú tašku. Matka neváhala
zájsť ani do takej krajnosti, že A. domáce úlohy vypracovala sama a A. v škole nútila klamať o tom, že
ich vypracoval sám. Okrem toho opakovane nevodila deti do školy a škôlky. V prípade mladšieho H.,
matka ho počas styku nikdy do škôlky nedala, pričom cez Edupage nepravdivo vyznačila ako dôvod
neprítomnosti choroba. A. z tohto istého dôvodu odhlasovala vždy štvrtok a piatok a jednoducho si s

deťmi spravila predĺženy´ víkend, a to bez ohľadu na to, ako tieto časté a bezdôvodné vy´padky vply´vajú
na A. prospech. Súd prvej inštancie pritom dopytom na všeobecnú lekárku zistil, že deti boli zdravé. Vy
´pisom z Edupage súd prvej inštancie zároveň zistil, že matkou tvrdené „choroby“ sa prejavili vždy iba
počas jej styku. Situácia bola neúnosná do takej miery, že učitelia na polroku avizovali, že A. možno bude
opakovať prvy´ ročník ( pri čítaní nerozlišoval základné tvary písmen, nevedel písať niektoré tvary čísel ).

Práve trvalá sabotáž A. vzdelávania matkou bola dôvodom, prečo súd prvej inštancie v januári 2024
nariadil druhé neodkladné opatrenie s cieľom ochrániť A. pred negatívnym konaním matky. Po úprave
styku zo strany súdu sa situácia zlepšila aspoň do tej miery, že deti počas ty´ždňa školskú dochádzku
nevymeškávajú,keďžematkanemáprávostykusprespaním.OtecA.vybavilutriednejučiteľkyosobitné
doučovanie a s jej veľkou pomocou ( keďže matka do toho už nedokázala vstupovať ) sa A. študijné

vy´sledky ku koncu roka veľmi zlepšili. Aj tu je však potrebné konštatovať, že matka ani jediny´ krát
nedodržala súdom ustanoveny´ čas odovzdania detí, t. j. v utorok a štvrtok do 18.30h a v nedeľu do
15.30h, aby sa deti stihli pripraviť do školy. Počas minulého školského roka a aj v tomto školskom roku
matka deti otcovi vracia v nočny´ch hodinách, vždy až po 19h a nezriedka až po 20h (!), vyčerpany´ch
a hladny´ch ( deti sa opakovane sťažovali, že mamina im nedala večeru, vlastne u nej nič nejedli ). Je

vylúčené, aby otec s nimi takto stíhal akúkoľvek prípravu na ďalší deň do školy. Navyše odovzdanie
detí matkou vyzerá tak, že deti opakovanie doviezli neoznačené autá ( taxík? ) s neznámymi mužmi
za volantom, ktorí deti bez sprievodu a bez pasov prevážali z Maďarska ( z miesta bydliska matky ) do
miesta bydliska otca. Matka na žiadnu žiadosť zo strany otca nereaguje, má ho trvalo zablokovaného na
všetky´ch komunikátoroch a odblokuje ho vždy iba na chvíľu, aby mu oznámila, že mu deti nedovezie.

Naposledy tak urobila v nedeľu 20. 10. 2024. Keďže otca opäť okamžite zablokovala, nemal šancu
vyjadriť s ty´m nesúhlas. Absolútna neschopnosť matky dodržiavať akékoľvek dohody s otcom, ktory´ jej
vždy vyšiel v ústrety a úplné ignorovanie súdnych rozhodnutí a povinností matke z nich vyply´vajúcich
( či už v nariadeny´ch neodkladny´ch opatreniach v konaniach 5P/57/2024 alebo v tomto konaní ), sú
ďalšími dôvodmi, prečo súd prvej inštancie nevyhovel návrhu matky na striedavú osobnú starostlivosť.

Nikto pritom nemôže poprieť, že v konaní 5P/57/2023, že otec napriek neodkladnému opatreniu, ktory
´m súd deti zveril do jeho osobnej starostlivosti, opakovane matke umožnil fakticky´ vy´kon SOS ( matka
ju opakovane marila ), - kolízny opatrovník chcel zorganizovať prípadovú konferenciu, ktorej sa matka
dožadovala, pričom deň pred jej konaním iba oznámila, že sa jej nezúčastní, keďže sa odmieta stretnúť s
otcom, - odsabotovala aj sociálnoprávnu intervenciu v Tenenet, sprostredkovanú kolíznym opatrovníkom

( táto prebiehala takmer trištvrte roka, argument, že matka nemohla prísť kvôli malému dieťaťu, ktoré
sa narodilo v septembri, je úplne absurdny´ ), - súd opakovane nariaďoval informatívne vy´sluchy a
Cochemskú prax a snažil sa rodičom pomôcť k uzavretiu rodičovskej dohody ( otec vždy poskytol
všetku potrebnú súčinnosť a bol otvoreny´ všetky´m odporúčaniam súdu a prísediacej psychologičky ).
Povedané inak, všetci zúčastnení hľadali zmierlivé riešenie veci smerujúce k zachovaniu vyvážených

rodičovských práv oboch rodičov s ohľadom na najlepší záujem detí a bola to jedine a výlučne matka,
kto vôbec nespolupracoval a po celý čas konal proti najlepším záujmom svojich detí. Je potrebné
aktualizovať situáciu matky, pokiaľ ide o jej by´vanie. Otec ju považuje za extrémne nestabilnú, keďže
sa sťahuje v priemere každé 2 roky. Počas života detí už 4x zmenila domácnosť. Matka si naďalej
vôbec neplní ani vyživovaciu povinnosť, svoje tehotenstvo a malé dieťa prezentovala ako dôvody, prečo

nechodila na pojednávania, ani sa nezúčastnila sociálnoprávnej intervencie, ktorá však prebiehala od
januára 2024 a dieťa sa narodilo až v septembri 2024.11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku ),
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
oprávneným subjektom, manželkou – matkou ( § 359 Civilného sporového poriadku a § 100 Civilného

mimosporového poriadku ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku ) a odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( § 65

Civilného mimosporového poriadku ) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného mimosporového poriadku ),
s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil ( § 67 Civilného mimosporového poriadku ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania ( § 68 Civilného mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario ), keď miesto a čas verejného
vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne

5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že odvolanie
matky nie je dôvodné v časti výrokov II. a III., napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v daných
častiach vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 a
2 Civilného sporového poriadku ), pričom v tejto časti vychádzal zo skutočného stavu zisteného súdom
prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( § 383 a § 384 Civilného sporového

poriadku ). Zároveň však odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné vo
zvyšnej časti ( výroky IV., V., VI. a závislý výrok VII. ), v dôsledku čoho je rozsudok súdu prvej inštancie
v danej časti potrebné zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie ( § 389
ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ).

12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol rozvod manželstva a úprava pomerov
manželov k ich maloletým deťom A. a H. na čas po rozvode.

13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým maloleté deti A. a H. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca s tým,

že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, určil matke povinnosť
platiť na výživu maloletého A. výživné vo výške 200,- eur mesačne a na maloletého H. vo výške 200,-
eur mesačne, upravil styk matky s maloletými tak, že matka je oprávnená stýkať sa na čas po rozvode
s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatku od 15:30 hod. do nedele 15:30 hod. a každý nepárny
týždeň v utorok a štvrtok od 15:00 hod. do 18:30 hod., s výnimkou školských prázdnin; počas prázdnin je

matka oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi: - každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin, od
posledného školského dňa predchádzajúceho prvému dňu jarných školských prázdnin od 16:00 hod. do
pondelka nasledujúceho po poslednom dni jarných školských prázdnin do 08:00 hod., - každý nepárny
kalendárny rok vždy od 8:00 hod. Zeleného štvrtka do 16:00 hod. utorka nasledujúceho po Veľkonočnom
pondelku, - každý rok počas letných prázdnin v čase odo dňa 1.7. od 16:00 hod. do 15.7. do 08:00 hod.,

od 1.8. od 16:00 hod. do 15.8. do 16:00 hod., - každý párny kalendárny rok počas jesenných prázdnin
odo dňa bezprostredne predchádzajúcemu jesenným prázdninám od 16:00 hod. do prvého školského
dňa po prázdninách do 08:00 hod., - každý párny kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od
posledného školského dňa pred prázdninami od 16:00 hod. do 30.12. do 16:00 hod. a každý nepárny
kalendárny rok počas vianočných prázdnin v čase od 30.12. od 16:00 hod. do prvého školského dňa po

prázdninách do 08:00 hod. a návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas po rozvode zamietol, výrokom VII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

14. Odvolací súd vzhľadom na obsah vyjadrení otca a prokurátora skôr, než pristúpil k vecnému

preskúmaniu napadnutého rozsudku, v prvom rade posudzoval, či podanie matky zo dňa 25.04.2024
( doručené súdu prvej inštancie dňa 29.04.2024 ), doplnené podaním zo dňa 09.05.2024 ( doručené
súdu prvej inštancie dňa 10.05.2024), možno považovať za odvolanie spĺňajúce predpísané zákonné
náležitosti.

15. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.16. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

17. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo
sa ním sleduje a e/ podpis.

18. Podľa § 373 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné
vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch
neodstránenia vád odvolania.

19. V danom prípade bolo odvolanie matky doručené včas s tým, že obsahovalo iba špecifikáciu
napadnutého rozsudku s tým, že proti nemu podáva v zákonnej lehote odvolanie, ktoré dodatočným

podaním odôvodní písomne v lehote 10 dní. Následne podaním zo dňa 09.05.2024 matka špecifikovala
rozsah a dôvody odvolania, tiež čoho sa domáha, ako sú opísané v odseku 5. odôvodnenia tohto
rozhodnutia.

20. Otec a prokurátor namietali, že horeuvedené podanie matky nespĺňa náležitosti odvolania, a preto je

potrebné toto podanie odmietnuť. Tu odvolací súd uvádza, že v súčasnosti všeobecná procesnoprávna
úpravaexpressisverbisvylučujemožnosťmeniť/dopĺňaťodvolaciedôvodypouplynutílehotynapodanie
odvolania(§365ods.3Civilnýsporovýporiadok).Avšakvzhľadomnaustanovenie§62ods.3Civilného
mimosporovéhoporiadkubybolopovinnosťousúduprvejinštancievprípade,akbymatkasvojepodanie
zo dňa 25.04.2024 dodatočne nedoplnila, vyzvať ju na doplnenie podania. Vady odvolania však matka

odstránila sama podaním zo dňa 09.05.2024, v ktorom riadne svoje tzv. blanketové odvolanie doplnila.
VtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenarozhodnutieNajvyššiehosúduSR,sp.zn.4Cdo/243/2021zo
dňa23.02.2022,vktoromdôvodil,že:„NajvyššísúdSlovenskejrepublikyužvuzneseníz23.mája2018,
sp. zn. 4 Cdo 210/2017 uviedol, že Civilný mimosporový poriadok na rozdiel od všeobecnej úpravy v
Civilnom sporovom poriadku je postavený na koncepcii úplného apelačného systému. V mimosporových

konaniach zmena a dopĺňanie odvolacích dôvodov nie je obmedzená lehotou na podanie odvolania
a procesnú aktivitu účastníkov konania vrátane tzv. práva novôt neobmedzuje princíp koncentrácie.“
Z týchto dôvodov sa odvolací súd aj vecne zaoberal opodstatnenosťou odvolacích námietok matky
obsiahnutých v odvolaní doplnenom i po uplynutí odvolacej lehoty a pristúpil k vecnému preskúmaniu
rozsudku v časti zverenia maloletých A. a H. do osobnej starostlivosti otca, zastupovania a spravovania

majetku obidvomi rodičmi ( výrok II. ), úpravou styku matky s maloletými ( výrok III. ), pričom nezistil
dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného
spôsobu rozhodnutia v danej časti. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené
na úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom v časti výkonu starostlivosti

a v odvolaním napadnutej predmetnej časti rozsudku dostatočne špecifikoval dôvody, na základe
ktorých maloletých zveril do osobnej starostlivosti otca, určil, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať
maloletých a spravovať ich majetok a upravil styk matky s maloletými počas bežného roka, aj školských
prázdnin a sviatkov. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty matky nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov

súdu prvej inštancie v danej časti odvolací súd dopĺňa nasledovné:

21. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov
o výške výživného.(1) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu kobidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(5)

22. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

23. Zo zákonného ustanovenia § 24 Zákona o rodine nevyplýva žiadna priorita prístupu pri rozhodovaní
o tom, komu bude dieťa zverené do starostlivosti. Je preto predovšetkým na súdoch, aby v súlade s
princípom nezávislosti rozhodovania súdnej moci vzhľadom na zistený skutočný stav rozhodli o zverení
maloletého do starostlivosti toho z rodičov, ktoré bude v záujme dieťaťa. Za situácie, kedy obaja rodičia
sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať ( tak ako tomu je aj v danej veci ), je

potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadať s enormnou záťažou,
ktorú rozpad rodiny a eventuálne nastolenie striedavej starostlivosti, ktorá prináša aj stratu doterajšieho
zázemia a bezpečia domova, bezpochyby predstavuje. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy,
ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate
predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané. Odvolací súd má vzhľadom na

uvedené za to, že v danej časti súd prvej inštancie tieto kritériá splnil, pretože odôvodnenie svojho
rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletých, ktorý je pre rozhodnutie súdu prvoradý.

24. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplynulo, že kolízny opatrovník prešetril
pomery u oboch rodičov, zistil, že maloleté deti majú u oboch rodičov zabezpečené vhodné podmienky

pre svoj vývin. Maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca na čas do rozvodu manželstva
uznesením Mestského súdu Bratislava II, č.k. 5P/57/2023-82 zo dňa 29. septembra 2023, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 14CoP/143/2023 – 330 zo dňa 22. novembra 2023, ktorým
bolo nariadené neodkladné opatrenie. Následne sa rodičia predbežne dohodli vo vzťahu k maloletým
na výkone striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch. Matka však uvedenú rodičovskú

dohodu opakovane nedodržiavala, jednostranne menila jej podmienky, vo vopred dohodnutých časoch
otcovi maloletých neodovzdala, resp. maloletých od otca neprevzala. Taktiež matka v čase jej výkonu
osobnej starostlivosti maloletého A. do školy riadne neodovzdávala, jeho neúčasť na hodinách síce
z dôvodu choroby ospravedlnila, ktorá skutočnosť však bola vyvrátená správou ošetrujúcej lekárky
maloletých, ktorá potvrdila, že maloletí ju navštívili iba raz, a to v septembri 2023. Z obsahu spisu tiež

vyplynulo, že po splnení zákonných podmienok maloletý A. nastúpil do základnej školy a maloletý H.
do predškolského zariadenia. Matka sa však aktívne snažila maloleté deti z aktuálneho vzdelávania
odhlásiť, keď je zrejmé, že matka preferuje alternatívne spôsoby edukácie detí. Medzi rodičmi však
v tomto neexistuje zhoda, keďže otec preferuje vzdelávanie maloletých v základnej škole a v škôlke.
Rodičia spolu nekomunikujú, matka zablokovala telefónne číslo otca.

25. Na základe takto zisteného skutočného stavu odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej
inštancie, že je v najlepšom záujme maloletých a súčasne optimálnym riešením ich zverenie do
osobnej starostlivosti otca. Dohoda medzi rodičmi možná nebola, otec navrhol zverenie maloletých do
jeho osobnej starostlivosti, matka navrhla zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti. Ani

odvolací súd nespochybňuje, že matka má maloleté deti úprimne rada, avšak v ich záujme je stabilizácia
výchovného prostredia, t.j. v domácnosti otca, ktorý zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloletých
dlhodobo na základe neodkladného opatrenia nariadeného uznesením v konaní vedenom pod sp. zn.
5P/57/2025. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie preto správne rozhodol o zverení maloletých do
osobnej starostlivosti otca. Odvolací súd dopĺňa, že pri rozhodovaní vo vzťahu k maloletému dieťaťu

súd primárne prihliada na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý a nadradený záujmu rodiča,
pričom v podrobnostiach odkazuje na odseky 20., 25. až 30. napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd ešte dodáva, že správne súd prvej inštancie v
súvislosti s celým vykonaným dokazovaním vyhodnotil prostredie otca ako vhodnejšie na zabezpečenie
starostlivosti o maloletých, pričom zachovanie stability výchovného prostredia maloletých ( vzhľadom na

doterajší priebeh tejto starostlivosti, ako aj odporučenie kolízneho opatrovníka ) vo forme ich zverenia
do osobnej starostlivosti otca v súlade s ich najlepším záujmom. Odvolací súd sa stotožnil s vyššie
uvedenými závermi súdu prvej inštancie, ktorý napriek nesúhlasu matky zveril maloletých do osobnej
starostlivosti otca, s čím sa stotožnil i kolízny opatrovník maloletých.26. V odvolaní matka namietala, že otec maloletých uvádza klamlivé fakty a skutočnosti, že nie je
schopná sa o deti riadne postarať. K tejto odvolacej námietke je nutné poznamenať, že bližšie ich

matka nespresnila, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, že k zvereniu maloletých
detí do osobnej starostlivosti otca súd prvej inštancie pristúpil najmä za účelom stabilizácie výchovného
prostredia, ako aj vzdelávania maloletých, čo matka v odvolaní nespochybnila. Odvolací súd preto
túto odvolaciu námietku matky vyhodnotil ako neopodstatnenú. V tejto súvislosti matka v odvolaní tiež
namietala, že otec často cestuje, resp. športuje, kedy výkon osobnej starostlivosti o maloletých presúva

na svoju matku, ktorá je v pokročilejšom veku, a zabezpečovanie starostlivosti o maloletých môže byť
pre ňu zaťažujúca. Aj tu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že obsahom spisu
( najmä správami kolízneho opatrovníka v spise vedenom pod sp. zn. v konaní sp. zn. 5P 57/2023 )
mal za preukázané, že otec je schopný o maloleté deti sa postarať, resp. zabezpečiť ich starostlivosť,
pričom výkon osobnej starostlivosti o maloletých nepresúva na svoju matku v rozsahu prekračujúcom
bežné pomery, kedy starí rodičia vypomáhajú rodičovi so starostlivosťou. Uvedené matkou namietané

skutočnosti matkou ani bližšie nešpecifikované, nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie
zverenia maloletých do osobnej starostlivosti otca, pričom doposiaľ neboli zistené akékoľvek okolnosti, z
ktorých by v súvislosti s uvedeným vyplynulo zanedbávanie zdravého vývinu maloletých zo strany otca.
Vzhľadom na postoj matky k vzdelávaniu maloletých, najmä vo vzťahu k maloletému A., takáto situácia
hrozila najmä v období, kedy sa na starostlivosti podieľala aj matka.

27. Matka odvolaním napadla aj výrok týkajúci sa zastupovania maloletých a spravovania ich majetku,
ako aj úpravy jej styku s maloletými, avšak ich nesprávnosť bližšie nezdôvodnila. Preskúmaním
obsahu spisového materiálu odvolací súd nezistil prekážky, ktoré by bránili obom rodičom zastupovať
maloletých a spravovať ich majetok, z dôvodu existencie ktorých by bolo nevyhnutné zasiahnuť do

výkonu rodičovských práv v tejto časti. V časti úpravy styku po preskúmaní obsahu odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne pristúpil k úprave styku matky s maloletými v rozsahu
počas bežného roka, ako aj počas sviatkov a prázdnin ( zohľadniac doterajší rozsah styku ). Odvolací
súd poznamenáva, že súd prvej inštancie úpravou styku matky s maloletými dôvodne vzal zreteľ na
objektívne právo maloletých na udržiavanie pravidelného osobného styku s matkou ako rodičom, s

ktorým nežijú v spoločnej domácnosti, a na objektívny záujem maloletých na udržaní a rozvíjaní vzťahu
s matkou, ako aj berúc zreteľ na neexistenciu komunikácie medzi rodičmi.

28. Z horeuvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie presvedčivo a správne vyhodnotil dôvodnosť
návrhu otca na zverenie maloletých do jeho osobnej starostlivosti, v danej časti vo veci riadne vykonal

dokazovanie v celom potrebnom rozsahu za účelom zistenia skutočného stavu, výsledky ktorého
správne vyhodnotil bez potreby prípadného ďalšieho vykonávania dôkazov, vec aj správne právne
posúdil.Vyhodnoteniedôkazovsúdomprvejinštanciejevsúladesvýsledkamivykonanéhodokazovania
ajsozásadamiformálnejlogiky,pričomprihodnotenídôkazovnemožnosúduvyčítaťžiadnepochybenia,
pretoaninemožnopolemizovaťsjehoskutkovýmizávermi,ktorémajúoporuvovykonanomdokazovaní.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v časti zverenia maloletých do
osobnej starostlivosti otca, zastupovania maloletých, spravovania ich majetku ( výrok II. ) a úpravy styku
( výrok III. ) potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

29. V ďalšom odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého rozsudku v časti určenia výživného

matke pre maloletých vo výške 200,- eur mesačne na každé maloleté dieťa ( výrok IV a V. ) vzhľadom na
odvolacie námietky matky, ktorými namietala, že sa tiež finančne podieľa na starostlivosti o deti, kupuje
im oblečenie a stravu počas doby, keď sú u nej, bola na rodičovskej dovolenke, pričom vo veci neboli
dostatočne preverené všetky podstatné skutočnosti a súd prvej inštancie rozhodol predčasne.

30.Podľa§62ods.1,2,4Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.(4)

31. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.32. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.(1) Na účely tohto zákona

sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.(2)

33. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
( IV. ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04).

35. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým
výrokom o výživnom pre maloleté deti ( výroky IV. a V. ) s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd
prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia totiž nevyplýva, z akých príjmových, osobných
a majetkových matky súd prvej inštancie vychádzal pri určení výživného pre oboch maloletých vo výške

200,-eurmesačnenakaždémaloletédieťa,tiežneuviedol,akésúpríjmové,osobnéamajetkovépomery
otca, ani neustálil konkrétnu výšku odôvodnených výdavkov spojených so zabezpečením starostlivosti
o maloletých.

36. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

37. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

38. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, a preto je nutné sa stotožniť s

argumentáciou matky, ktorá v podstate namietala nedostatok dôkazov pre určenie výživného vo výške
200,- eur mesačne na každé maloleté dieťa a to aj v súvislosti s jej aktuálnou situáciou. Z obsahu
spisu v prejednávanej veci tak nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval vec dôsledne,
a že by tomu dostatočne prispôsobil i postup pri dokazovaní. Súd prvej inštancie prakticky nevykonal
akékoľvek dokazovanie za účelom zistenia osobných pomerov účastníkov konania, ani príjmových

a majetkových pomerov oboch rodičov. Súhrnne možno uviesť, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci, v dôsledku čoho odvolaciemu súdu najmä nie
je zrejmé, z akého, hoci i potenciálneho príjmu matky súd prvej inštancie vychádzal. V odôvodnení
súd prvej inštancie iba stroho konštatoval, že schopnosť dosahovať príjem matkou, z ktorého by
uhrádzala stanovené výživné, vyplýva i z toho, že ide o osobu v produktívnom veku s vysokoškolským

vzdelaním III. stupňa, ktorej schopnosť pracovať nie je žiadnym spôsobom znížená, pri základných a
odôvodnených potrebách na maloleté deti v danom veku a v dnešnej dobe je suma 200,- eur minimálna
výška výživného, ktorou by mal rodič na svoje deti prispievať aj ohľadom na zistené skutočnosti, a to,
že náklady na maloleté deti sú štandardné a zodpovedajú tomu, že ide o deti vo veku 7 a 5 rokov.
Súčasne súd prvej inštancie poukázal na princíp potenciality príjmov. Odvolaciemu súdu ale nie je

zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie pri určení výživného z tohto princípu vychádzal, keďže pri
uplatnení princípu potenciality príjmov povinného rodiča súd neprihliada na skutočné, faktické príjmy
tohto rodiča, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov.
Súd prvej inštancie však neuviedol, neustálil akúkoľvek výšku príjmu matky, nezdôvodnil, prečo by takýtopríjem nezodpovedal jej osobným pomerom, možnostiam a schopnostiam. V odôvodnení rozsudku tak
absentujú komplexné zistenia skutočného stavu v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať
logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutočnom stave. Neobsahuje

tiež presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré
z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Preskúmavaný rozsudok tak v danej
častiurčeniavýživnéhomatkepremaloletédetinenaplňujepožiadavkuzrozumiteľnostiapresvedčivosti.
Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené účastníkom konania, aby uskutočňovali
procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok

napraviť v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6CdoR/2/2024 zo 17.07.2024. S prihliadnutím na uvedené mal
odvolací súd za to, že odvolacie námietky matky maloletých sú opodstatnené, keďže súd prvej inštancie
nevykonal dokazovanie potrebné pre určenie výživného vo výške 200,- eur na každé dieťa.

39. Žiada sa dodať, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť relevantných

právnych otázok, ani vady prvoinštančného konania, preto bolo nutné tento rozsudok vo zvyšnej časti
zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude
postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie
faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do
úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie

s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné
rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

40. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality
a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci

dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj keď ich
účastníci konania nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. S poukazom na vyššie
uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých relevantných okolností, potrebných pre
posúdenie podstatnej zmeny pomerov na strane otca, nevykonal akékoľvek dokazovanie v uvedenom

rozsahu nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné
okolnosti daného prípadu. Odvolací súd preto s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného
sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, t.j. v napadnutých výrokoch IV., V.,
VI. ( v beznávrhovom konaní je výrok o zamietnutí návrhu matky nadbytočný ), ako i o náhrade trov
konania ( výrok VII. ) ako závislého výroku, zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).

41. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku bude úlohou súdu prvej inštancie
vykonaťdokazovaniezaúčelomzisteniapríjmových,osobnýchamajetkovýchmatkyaotca,tiežvýdavky
účastníkov konania najmä maloletých detí, všetko za rozhodné obdobie ( minimálne 12 mesiacov

pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o rozvode až do dňa opätovného rozhodovania súdu
prvej inštancie), a posúdi ich opodstatnenosť, zistí počet vyživovacích povinností matky a otca. Všetky
skutočnosti je potrebné aktualizovať ku dňu nového rozhodnutia. Následne bude povinnosťou súdu prvej
inštancie výsledky vykonaného dokazovania komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu
voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového

poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na
sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom
výroku náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku.

42. Odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a
jeho určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu,
určitou pomôckou môže byť i Metodika pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti
SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné
postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende a môže súdu slúžiť ako nezáväzná

pomôcka.

43. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).44. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu

záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, uktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).