Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42CoKR/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116205606
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6116205606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Andrey Gindlovej, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a JUDr. Ľubice Mojžišovej, v právnej
veci žalobcu: Mesto Zvolen, so sídlom Námestie slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439 proti
žalovanému: JUDr. Juraj Rybár, so sídlom kancelárie Stráž 223, 960 01 Zvolen, správca konkurznej
podstaty úpadcu V A V invest, s.r.o. „v konkurze", so sídlom v Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 31 615 325, v konaní zastúpenému: JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960
01 Zvolen, IČO: 47 252 952, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu,
o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cbi/6/2016-211 zo dňa 8.

augusta 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cbi/6/2016-211 zo dňa 8. augusta 2023 p o t
v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozhodnutím okresný súd vo výroku I. žalobu žalobcu zamietol. Vo výroku II.
súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa žalobca žalobou (v znení jej zmeny pripustenej

uznesením okresného súdu na pojednávaní) domáhal určenia, že peňažná pohľadávka vo výške
247.294,70 Eur, ako zábezpeka poskytnutá žalobcovi na základe zmluvy o spolupráci č. 449/2006/06/M
zo dňa 31.10.2006 v znení jej zmien, zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu pod poradovým
č. 17, sa zo súpisu majetku úpadcu vylučuje.
3. Žalobca v žalobe poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 2R/8/2015
zo dňa 29.12.2015 vyhlásil konkurz na majetok obchodnej spoločnosti VAV invest, s.r.o., so sídlom
NámestieSNP3,97401BanskáBystrica,IČO:31615325asúdzároveňvyzvalveriteľov,abysiprihlásili

svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 2/2016 dňa 05.01.2016.
4. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu v Obchodnom vestníku č. 43/2016 zverejnil súpis
všeobecnej podstaty úpadcu, v ktorom súpise v časti peňažných pohľadávok je pod poradovým č.
17 zapísaná aj peňažná pohľadávka voči žalobcovi v celkovej sume 247.294,70 Eur, a to poskytnutá
zábezpeka na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 30.10.2006, splatná dňa 31.07.2014. Žalobca
poukázal na to, že žalovaný ako dôvod zápisu pohľadávky do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu

uviedol, že ide o majetok podliehajúci konkurzu v zmysle § 67 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
5. Dňa 16.03.2016 bola žalobcovi doručená výzva žalovaného na úhradu pohľadávok, a to peňažnej
pohľadávky voči žalobcovi v celkovej sume 247.294,70 Eur z titulu poskytnutej zábezpeky na základe
zmluvy o spolupráci zo dňa 30.10.2006, splatnej dňa 31.07.2014. Žalovaný žiadal pohľadávkubezodkladne uhradiť na svoj účet v prospech konkurznej veci s odôvodnením, že pohľadávka vyplýva
z účtovníctva úpadcu.
6. Žalobca listom č. 248/2016 zo dňa 18.03.2016 oznámil žalovanému, že pohľadávka úpadcu zanikla.

V liste poukázal na to, že žalobca evidoval voči úpadcovi svoju pohľadávku z titulu nezaplatenej pokuty
vo výške 3.641.869,21 Eur s príslušenstvom ako i z titulu úrokov z omeškania so zaplatením časti
kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy č. 1423/2011/06/M zo dňa 19.03.2014 vo výške 9,25 % ročne zo
sumy 289 761,17 Eur od 01.04.2014 do 09.06.2014, t.j. 5.140,28 Eur, ktoré sumy žalobca započítal na
pohľadávku úpadcu z titulu zábezpeky vo výške 252.695,18 Eur. Po vzájomnom započítaní pohľadávok

zostal žalobca voči dlžníkovi veriteľom pohľadávky vo výške 3.394.314,31 Eur s príslušenstvom.
Započítanie nadobudlo účinky dňom jeho oznámenia dlžníkovi, t.j. dňa 16.02.2015, ktorým dňom
zároveň zanikla pohľadávka úpadcu na vydanie finančnej zábezpeky. Žalobca pritom poukázal na to,
že pokiaľ by nebol započítal svoje pohľadávky voči pohľadávke úpadcu z titulu zábezpeky, stal by sa
vlastníkom finančných prostriedkov predstavujúcich finančnú zábezpeku dňa 31.12.2015, teda pred
dňom vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na realizovaný zápočet pohľadávok, žalobca uviedol, že vo

svojom účtovníctve nevedie žiadny záväzok voči úpadcovi.
7. Svoju pohľadávku zo zmluvnej pokuty si žalobca prihlásil v konkurznom konaní prihláškou zo dňa
25.01.2016 vo výške 3.394.314,31 Eur.
8. Žalobca poukázal na to, že žalovaný pri vyhotovovaní všeobecnej podstaty úpadcu nevychádzal
z verného zobrazenia v účtovnej závierke, pretože obsah položiek účtovnej závierky nezodpovedá

skutočnosti a nie je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami. Žalobca
spochybnil pravdivosť účtovníctva, z ktorého žalovaný vychádzal, nakoľko v ňom neboli, podľa jeho
názoru, použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia
skutočností. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že úpadca ku dňu vyhlásenia konkurzu, t.j. ku dňu
05.01.2016 nebol vlastníkom peňažnej pohľadávky voči žalobcovi, pretože táto zanikla započítaním dňa

16.02.2015. V prípade, pokiaľ by si žalobca zábezpeku nebol započítal, žalobca by sa stal vlastníkom
finančných prostriedkov predstavujúcich finančnú zábezpeku dňa 31.12.2015.
9. Vzhľadom na pochybnosti o správnosti, vierohodnosti a pravdivosti účtovníctva a účtovnej závierky
žalobca navrhol ich preskúmanie. Žalobca uzavrel, že je zrejmé, že finančné prostriedky vo výške
247.294,70 Eur poskytnuté žalobcovi úpadcom na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 30.10.2006 v

znení jej zmien a doplnkov sa stali vlastníctvom žalobcu, teda s poukazom na § 67 ods. 1 písm. a)
až d), ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, tieto
nepodliehajú konkurzu, a preto neexistuje žiadny právny titul pre ich zapísanie do súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu.
10. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že

vylučovacia žaloba predstavuje procesný prostriedok ochrany proti speňažovaniu majetku, ktorý je
zapísaný do súpisu podstaty správcom, hoci nejde o majetok podliehajúci konkurzu. Účinky zapísania
majetku do príslušnej konkurznej podstaty výlučne vyplývajú z ust. § 76 ods. 1 ZKR, iné účinky
tento zápis nemá, t.j. neznamená vyjadrenie nespornosti zapísanej pohľadávky a rovnako nekreuje
exekučný titul pre nútené vymáhanie zapísanej pohľadávky voči označenému dlžníkovi zo strany

správcu. Pohľadávky, ktoré má úpadca v právnom postavení veriteľa voči svojim dlžníkom, sú v zmysle
ust. § 67 ods. 2 ZKR súčasťou konkurznej podstaty. Správca pohľadávky úpadcu zahŕňa do súpisu
majetku podstát a následne je oprávnený a zároveň povinný voči dlžníkom úpadcu tieto pohľadávky
vymáhať, ak nedôjde k ich dobrovoľnému splneniu, prípadne ich môže speňažiť formou odplatného
postúpenia pohľadávky.

11. Žalovaný sa bránil, že dlžník úpadcu nie je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie
práva na vylúčenie pohľadávky z konkurznej podstaty, nakoľko práve jeho postavenie dlžníka pojmovo
vylučuje, aby bol zároveň nositeľom práva vo vzťahu k zapísanej pohľadávke. Žalobu o vylúčenie
pohľadávky zo súpisu majetku podstát by mohol podať len subjekt, ktorý by tvrdil a preukázal, že
je veriteľom pohľadávky, a teda že pohľadávka patrí jemu a nie úpadcovi. Aktívne legitimovaným na

podanie vylučovacej žaloby vo vzťahu k pohľadávke zapísanej do súpisu však nie je dlžník. Tvrdenie
žalobcu,žeúpadcakudňuvyhláseniakonkurzu,t.j.kudňu05.01.2016nebolvlastníkompohľadávkyvoči
žalobcovi, pretože táto zanikla započítaním dňa 16.02.2015, nezakladá dôvod pre úspešné domáhanie
sa vylúčenia pohľadávky zo súpisu zo strany žalobcu v postavení dlžníka vo vzťahu k pohľadávke,
nakoľko táto skutočnosť by bola relevantným dôvodom obrany len v konaní o žalobe správcu úpadcu,

ktorou by voči žalobcovi uplatňoval právo na zaplatenie pohľadávky.
12. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal na to, že podanie tejto žaloby bolo reakciou na výzvu
správcu konkurznej podstaty úpadcu na úhradu pohľadávky vo výške 247.294,70 Eur, ktorá žalobcu
prekvapila, nakoľko mal za to, že táto pohľadávka zanikla jednostranným zápočtom zo dňa 10.02.2015.Zotrval na tom, že podľa § 78 ZKR každá osoba, ktorej majetok bol zaradený do súpisu sa môže
domáhať vylúčenia majetku zo súpisu až do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia majetku. Žalobca svoje
subjektívne právo k týmto finančným prostriedkom preukazuje jednak vlastníckym právom a jednak

dovodzuje zo skutočnosti, že je veriteľom tejto pohľadávky. Podľa názoru žalobcu je preto vylučovacia
žaloba jediným právnym prostriedkom ochrany žalobcu ako veriteľa pohľadávky, ktorá bola zapísaná do
podstaty úpadcu správcom neoprávnene.
13. Žalovaný vo svojom ďalšom vyjadrení opakovane poukázal na absenciu aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu s odôvodnením, že žalobca nie je vlastníkom, resp. majiteľom pohľadávky, naopak, je dlžníkom,

teda nie je nositeľom takého hmotnoprávneho oprávnenia, na základe ktorého by si mohol nárokovať
vylúčenie zo súpisu majetku. Podľa názoru žalovaného by vylučovacia žaloba mohla byť podaná len
takou osobou, ktorá by tvrdila, že je veriteľom. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že pokiaľ správca
konkurznej podstaty zistil z účtovníctva úpadcu, že úpadca eviduje voči Mestu Zvolen pohľadávku na
vrátenie zábezpeky, túto pohľadávku zapísal do súpisu majetku a túto pohľadávku aj zažaloval, ktoré
konanie sa vedie na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 14Cb/2/2017 - ide o žalobu o zaplatenie sumy vo

výške 247.294,70 Eur s príslušenstvom voči Mestu Zvolen ako žalovanému z titulu vrátenia poskytnutej
zábezpeky. Predmetné konanie bolo prerušené až do právoplatného skončenia konaní vedených na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cbi/8/2016 a 60Cbi/6/2016.
14. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal, že
je osobou, ktorej svedčí právo vylúčenia peňažnej pohľadávky v celkovej sume 247.294,70 Eur zo

súpisu majetku úpadcu a nepreukázal tiež svoje vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k tejto peňažnej
pohľadávke. Žalobca, naopak, počas celého konania tvrdil, že peňažná pohľadávka zanikla započítaním
dňa 16.02.2015, z ktorého dôvodu vyplýva, že žalobca sa domáha vylúčenia neexistujúcej/zaniknutej
pohľadávky zo súpisu majetku úpadcu. Žalobca pritom v konaní nepreukázal žiadne svoje subjektívne
právo, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa vylúčenia takejto pohľadávky zo súpisu majetku úpadcu.

Súd vyslovil názor, že tvrdenia žalobcu produkované v tejto vylučovacej žalobe sú právne relevantné
v ďalšom konaní, kde si správca uplatnil vrátenie poskytnutej zábezpeky voči Mestu Zvolen, a to v
konaní aktuálne vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 62Cb/79/2023 (postúpené
z Okresného súdu Zvolen, kde bolo vedené pod sp. zn. 14Cb/2/2017). V danom konaní môže mesto
Zvolen v rámci svojej obrany uplatniť relevantné námietky voči správcom uplatnenému nároku vo výške

247.294,70 Eur z titulu vydania poskytnutej zábezpeky, nie vo vylučovacej žalobe. Žalobca nesplnil
predpoklady potrebné pre jeho úspech v konaní o vylučovacej žalobe, ktorými sú vlastnícke, resp.
spoluvlastnícke právo alebo právo držby ako aj to, že právo vylučujúce zaradenie veci do súpisu
majetku konkurznej podstaty svedčí osobe, ktorá sa vylúčenia veci zo súpisu domáha. Keďže žalobca
takéto predpoklady v konaní nepreukázal, súd nemohol jeho žalobe vyhovieť. Z uvedených dôvodov

okresný súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie
vylučovacej žaloby. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
priznal úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
15. Voči predmetnému rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonnej lehote v plnom rozsahu odvolanie
žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) CSP.

16. Odvolateľ vyčítal súdu prvej inštancie, že napriek návrhu žalobcu neobstaral dôkaz, a to účtovníctvo
úpadcu, ktorým by bolo možné preukázať, že pohľadávka úpadcu je evidovaná v účtovníctve úpadcu.
17. Odvolateľ uviedol, že má za to, že žalovaný pri vyhotovovaní všeobecnej podstaty úpadcu
nevychádzal z verného zobrazenia v účtovnej závierke, pretože obsah položiek účtovnej závierky
nezodpovedá skutočnosti a nie je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými

metódami. Žalovaný bol povinný k 04.01.2016, teda ku dňu predchádzajúcemu deň účinnosti konkurzu,
uzavrieť účtovné knihy a zostaviť účtovnú závierku, v ktorej mala byť zohľadnená skutočnosť, že
pohľadávka úpadcu voči žalobcovi zanikla dňa 16.02.2015. Pokiaľ o tejto skutočnosti účtované nebolo,
neznamená to, že zábezpeka prináleží do všeobecnej podstaty. Vzhľadom na pochybnosti o správnosti,
vierohodnosti a pravdivosti účtovníctva a účtovnej závierky navrhol žalobca ich preskúmanie.

18. Na základe uvedeného odvolateľ dôvodil, že finančné prostriedky vo výške 247.294,70 Eur, ktoré
boli žalobcovi poskytnuté úpadcom na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 30.10.2006 v znení jej zmien
a doplnkov sa stali vlastníctvom žalobcu, a teda s poukazom na § 67 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 2
zákona č. 7/2005 Z.z. i konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, tieto nepodliehajú
konkurzu, preto neexistuje žiadny právny titul pre ich zapísanie do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

Pri vyhotovovaní súpisu majetku mal správca vychádzať z účtovnej evidencie, ktorú si viedol úpadca,
túto však žalovaný nepreukázal, hoci medzi základné povinnosti správcu konkurznej podstaty patrí
vykonávanie správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou a s využitím všetkých svojich skúseností
a odborných vedomostí.19. Odvolateľ namietal, že pohľadávka nepatrí do konkurznej podstaty, nakoľko v čase vstupu úpadcu
do konkurzu a vytvárania súpisu majetku úpadcu neexistovala z dôvodu započítania. Za jediný možný
prostriedok ochrany svojich práv pritom odvolateľ považuje vylučovaciu žalobu podľa § 78 zákona č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorou možno dosiahnuť vylúčenie majetku zo súpisu, ktorá skutočnosť vyplýva priamo z
ust. § 78 ods. 8 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetná žaloba pritom zamedzuje správcovi
konkurznej podstaty vymáhať pohľadávku súdnou žalobou, nakoľko správca môže vymáhať jedine
pohľadávky, ktoré sú súčasťou súpisu majetku.

20. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie súdu s poukazom na to, že svoje rozhodnutie
okresný súd nedostatočne odôvodnil, keď dospel k záveru, že žalobca sa domáha vylúčenia
neexistujúcej/zaniknutej pohľadávky zo súpisu majetku úpadcu, ku ktorej v konaní nepreukázal žiadne
svoje subjektívne právo, ktoré by ho oprávňovalo domáhať sa vylúčenia takejto pohľadávky zo súpisu
majetku úpadcu. Súd pritom v odôvodnení bližšie nedefinuje aké iné subjektívne právo vylučujúce
zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty oproti právam, ktoré v konaní preukázal, mal

odvolateľ preukázať. Odvolateľ poukázal na to, že zápis majetku do súpisu všeobecnej konkurznej
podstaty, umožňuje správcovi vymáhanie tejto pohľadávky. Pokiaľ si správca konkurznej podstaty
úspešne uplatní právo vymáhania pohľadávky na súde, žalobca bude musieť túto pohľadávku uspokojiť
svojím vlastným majetkom a vznikne mu tým škoda.
21. Odvolateľ konštatoval, že v zmysle komentára k ust. § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie

je podstatou tohto konania určenie samotného majetkového práva, ale ochrana osoby, ktorej majetok je
zápisom v súpise ohrozený, t.j. ktorá má na podaní žaloby naliehavý právny záujem. Žalobca v tomto
prípade nie je v postavení dlžníka, nakoľko pohľadávka zanikla a žalovaný od neho môže neoprávnene
požadovať splatenie pohľadávky na základe nesprávneho zápisu v súpise všeobecnej podstaty úpadcu.
Nakoľko žalovaný pohľadávku napriek jej preukázanému zániku ďalej vymáha, ohrozuje majetkové

práva žalobcu. Odvolateľ na základe uvedeného dôvodil, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o
vylúčeniemajetkuzosúpisuvšeobecnejkonkurznejpodstatyzaúčelomochranysvojhomajetku,ktorého
vydania by sa žalovaný mohol domáhať, čím by vznikli žalobcovi ďalšie trovy konania a škoda.
22. Záverom žalobca namietol, že nedostatočným odôvodnením rozsudku došlo k odopretiu
spravodlivosti súdom, k odopretiu jeho prístupu k nestrannému súdu a k porušeniu práva na spravodlivý

súdny proces, ktorý je garantovaný každému čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavného zákona ako aj čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca považuje rozhodnutie súdu
prvej inštancie za zmätočné, arbitrárne, nepreskúmateľné a podľa názoru žalobcu porušujúce právo na
spravodlivý proces. Okresný súd, sa podľa názoru odvolateľa, nedostatočne zaoberal otázkou aktívnej
legitimácie žalobcu, keď túto zúžil len na preukázanie vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva, alebo

práva držby. V danom smere odvolateľ poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (III.
ÚS 311/07, III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06, III. ÚS 107/07).
23. Odvolateľ, vzhľadom na odvolacie námietky, navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného
súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok zmenil tak, že pôvodnej žalobe vyhovie v
plnom rozsahu.

24. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že hoci žalobca v odvolaní
zmieňuje viacero odvolacích dôvodov, nie každý odvolací dôvod žalobca v texte podaného odvolania aj
náležitezdôvodňuje.Taktokoncipovanéodvolaniepreto,podľanázoružalovaného,nemožnopovažovať
za náležite odôvodnené.
25. V ďalšom žalovaný konštatuje, že žalobca v odvolaní opätovne venuje pozornosť rekapitulácii

skutkového stavu a opakovaniu svojich tvrdení o údajnom zániku pohľadávky, ktoré okolnosti sú z
hľadiska zmyslu a účelu tohto excindačného konania irelevantné. Žalovaný opakovane poukázal na to,
že v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i Najvyššieho súdu Českej republiky,
ako aj vzhľadom na názory renovovanej odbornej verejnosti vyplýva, že vylúčenia majetku zo súpisu sa
môže domáhať len ten, kto má právo vylučujúce zapísanie takéhoto majetku do súpisu, pričom takýmto

právom je len vlastnícke/spoluvlastnícke právo, alebo právo držby. Uvedené, podľa názoru žalovaného,
explicitne vyplýva zo samotného znenia ust. § 78 ods. 3 ZKR. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby
(z pravidla vlastníka) proti neoprávnenému zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty
je práve vylučovacia žaloba. Žalovaný má za to, že u žalobcu ide o konanie hraničiace s tzv. svojvoľným
a bezúspešným uplatňovania práva, ktoré v zmysle čl. 5 CSP nepožíva právnu ochranu.

26. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalobca nie je nositeľom takéhoto subjektívneho
práva, ktoré by zapísanie pohľadávky do súpisu majetku vylučovalo. Naopak, je dlžníkom z dotknutej
pohľadávky, čo samo o sebe vylučuje, aby bol zároveň nositeľom takéhoto práva vylučujúceho zapísanie
pohľadávky do súpisu. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovanýmna podanie excindačnej žaloby, v dôsledku čoho prvostupňový súd ani nemal inú možnosť než
žalobu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový súd postupoval správne, keď žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Prvostupňový súd sa, podľa názoru žalovaného, správne vysporiadal s námietkami

žalobcu ako dlžníka, že tieto námietky majú správne smerovať do konania o zaplatenie pohľadávky,
ktoré je aktuálne vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 62Cb/79/2023, v ktorom
žalobca vystupuje ako žalovaný. Podľa názoru žalovaného je zrejmé, že tým konaním, v ktorom sa má
preukazovať danosť pohľadávky ako aj prípadné námietky proti nej, je práve konanie o zaplatenie, a nie
excindačné konanie. V danom smere žalovaný poukázal na odbornú literatúru ako aj na súdnu prax.

27. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie neobstaral ako dôkaz účtovníctvo žalobcu, ktoré
by mohlo preukázať, či úpadca o pohľadávke účtoval, žalovaný uviedol, že navrhovaný dôkaz je z
hľadiska predmetu tohto konania irelevantný, pretože rozhodujúcimi skutočnosťami v tomto konaní bolo,
či žalobca disponuje takým právom, ktoré by vylučovalo zapísanie pohľadávky do súpisu všeobecnej
podstaty.
28. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný, arbitrárny

a nepreskúmateľný. Poukázal na to, že žalobca ani neuviedol, v čom má spočívať údajná zmätočnosť
a nepreskúmateľnosť. Naopak, žalovaný považoval rozsudok za dostatočne odôvodnený, jasný a
zrozumiteľný, ktorý vychádza z ustálenej judikatúry a názorov odbornej verejnosti.
29. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdil.

30. Žalobca i žalovaný vo svojej odvolacej replike a odvolacej duplike zotrvali na svojich vyjadreniach.
31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom
odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd
pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 25.03.2025,

keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
32. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým
stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie:
33. Žalobca uzavrel s úpadcom dňa 31.10.2006 zmluvu o vzájomnej spolupráci č. 449/2006/06/M v

znení jej dodatkov č. 1 zo dňa 20.01.2009, č. 2 zo dňa 01.10.2010, č. 3 zo dňa 30.01.2013 a č. 4 zo
dňa 19.03.2014. Predmetom danej zmluvy o vzájomnej spolupráci bol, okrem iného, záväzok úpadcu
zabezpečiť na svoje náklady na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a vo svojom vlastníctve vybudovanie
stavebného objektu III. etapa rekonštrukcie námestia SNP vo Zvolene. Podľa čl. III. bodu 7 zmluvy,
žalovaný zložil na účet žalobcu zábezpeku vo výške 7.450.000,-Sk (247.294,70 Eur).

34. V zmluve bolo dojednané, že pre prípad, že posledné kolaudačné rozhodnutie stavby komplexu
EURÓPA SHOPPING & RELAX CENTER - ZVOLEN nenadobudne právoplatnosť do 31.12.2015,
alebo pre prípad, že úpadca zmení projektovú dokumentáciu bez súhlasu žalobcu, predmetná suma
zábezpeky zostane v majetku žalobcu ako sankcia za nesplnenie záväzkov úpadcu voči žalobcovi
v zmysle tejto žaloby. Pre prípad, že posledné kolaudačné rozhodnutie nadobudne právoplatnosť do

31.12.2015, Mesto Zvolen bolo povinné úpadcovi vrátiť sumu 247.294,70 Eur.
35. Podľa čl. III. bod 4 písm. a) Zmluvy o vzájomnej spolupráci v znení dodatku č. 4 zo dňa 19.03.2014
sa úpadca súčasne zaviazal realizovať výstavbu III. etapy rekonštrukcie námestia SNP vo Zvolene
do 31.07.2014, pričom pre prípad nesplnenia danej povinnosti sa úpadca zaviazal zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške rozdielu ceny stavebných prác a materiálov na stavbu EURÓPA SHOPPING

& RELAX CENTER - ZVOLEN, časť B.
36. Odvolateľ poukázal na to, že úpadca neukončil výstavu v termíne do 31.07.2014, preto mu vznikla
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 3.641.869,21 Eur.
37. Zmluvnú pokutu si u úpadcu uplatnil listom č. P-504/2014 zo dňa 01.08.2014, ktorý bol úpadcovi
doručený dňa 04.08.2014, pričom splatnosť zmluvnej pokuty bola stanovená na 14 dní od doručenia

daného listu spoločnosti, t.j. na deň 18.08.2014.
38. Žalobca listom č. P-107/2015 zo dňa 10.02.2015 pohľadávku z titulu nezaplatenej zmluvnej pokuty
vo výške 3.641.869,21 Eur spolu s pohľadávkou z titulu úrokov z omeškania so zaplatením časti kúpnej
ceny na základe kúpnej zmluvy č. 1423/2011/06/M zo dňa 19.03.2014 vo výške 9,25 % ročne zo sumy
289.761,17 Eur od 01.04.2014 do 09.06.2014, t.j. 5.140,28 Eur, započítal na pohľadávku úpadcu z

titulu zábezpeky. Po vzájomnom započítaní pohľadávok tak zostal žalobca voči dlžníkovi veriteľom
pohľadávky vo výške 3.394.314,31 Eur s príslušenstvom. Započítanie nadobudlo účinky dňom jeho
oznámenia dlžníkovi, t.j. 16.02.2015, ktorým dňom zanikla pohľadávka úpadcu na vydanie finančnej
zábezpeky.39. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/8/2015 zo dňa 29.12.2015 okresný súd
zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi VAV invest, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 31 615 325, začal konkurzné konanie voči dlžníkovi, vyhlásil konkurz na majetok

dlžníka a ustanovil správcu konkurznej podstaty. Súd zároveň vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje
pohľadávky v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 2/2016 dňa 05.01.2016.
40. Správca konkurznej podstaty úpadcu v Obchodnom vestníku č. 43/2016 zverejnil súpis všeobecnej
podstaty úpadcu, v ktorom pod poradovým číslom 17 uviedol peňažnú pohľadávku voči žalobcovi

v celkovej sume 247.294,70 Eur poskytnutú na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 30.10.2006 z titulu
zábezpeky.
41. Dňa 16.03.2016 bola Mestu Zvolen (žalobcovi) doručená výzva správcu konkurznej podstaty
(žalovaného) na úhradu pohľadávky vo výške 247.294,70 Eur z titulu poskytnutej zábezpeky na základe
zmluvy o vzájomnej spolupráci.
42. Žalobca listom č. 248/2016 zo dňa 18.03.2016 žiadosti žalovaného nevyhovel s poukazom na to,

že pohľadávka úpadcu zanikla.
43. Podľa § 67 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), v znení rozhodnom pre posúdenie veci, majetok podliehajúci
konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty
zabezpečených veriteľov.

44. Podľa § 76 ods. 1 ZKR, v znení rozhodnom pre posúdenie veci, súpis majetku podstát (ďalej
len "súpis") je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa
zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení
a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú
podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške

zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky,
späťvzatianávrhunaurčeniepohľadávkyaleborozhodnutiasúduourčenípohľadávky.Lenčojemajetok
zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom
právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
45. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, v znení rozhodnom pre posúdenie veci, ten, koho majetok bol zapísaný do

súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu,
že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého
majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
46. Podľa § 78 ods. 8 ZKR, právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len spôsobom
ustanoveným týmto zákonom. Ak bol majetok speňažený, má osoba s právom vylučujúcim zapísanie

majetku do súpisu právo na vydanie výťažku zo speňaženia tohto majetku.
47. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s
poukazom na obsahové vymedzenie podaného odvolania, dopĺňa ďalšie dôvody, pričom vyhodnocuje
iba tie námietky a argumenty, ktoré majú význam pre rozhodnutie (napr. nález Ústavného súdu SR sp.

zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005).
48. K argumentácii žalobcu, že pohľadávka nepatrí do súpisu majetku konkurznej podstaty, nakoľko
v čase vstupu úpadcu do konkurzu a vytvárania súpisu majetku úpadcu neexistovala z dôvodu
započítania, odvolací súd uvádza, že uvedená argumentácia z pohľadu oprávnenosti žalobcu podať
žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty, nemôže obstáť. Tak, ako na to správne poukazuje

žalovaný, podstatou vylučovacej žaloby je to, že sa tretia osoba domáha vylúčenia jej majetku
s odôvodnením, že tento majetok tretej osoby nepatrí do súpisu majetkovej podstaty úpadcu a správcom
konkurznej podstaty úpadcu bol zapísaný nesprávne. To isté platí aj v prípade pohľadávky, ktorá
predstavuje majetkové právo veriteľa voči dlžníkovi. Osoba, ktorá je veriteľom takejto pohľadávky, môže
sa vylučovacou žalobou voči úpadcovi domáhať, aby takáto pohľadávka zapísaná v súpise majetku

úpadcu, bola z daného súpisu vylúčená. Hmotnoprávnym základom podania takejto žaloby je teda
existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, pričom aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby
je veriteľ, nie dlžník danej pohľadávky.
49. V danom prípade žalobca založil svoju žalobu na skutkovom tvrdení, že uvedená pohľadávka nebola
zaradená do súpisu majetku úpadcu správne, keďže v čase vykonania súpisu správcom konkurznej

podstaty úpadcu neexistovala, vzhľadom na jej započítanie s pohľadávkou žalobcu (z titulu zmluvnej
pokuty). Už z uvedeného procesného útoku žalobcu je zrejmé, že na strane žalobcu sa nejedná o
existujúcu pohľadávku, ktorú by evidoval voči úpadcovi, avšak na jeho strane jestvuje len obrana
v podobe hmotnoprávneho započítacieho prejavu. Len existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovivšak zakladá hmotnoprávnu legitimáciu žalobcu na podanie vylučovacej žaloby. Žalobca môže byť
úspešný vo vylučovacom konaní len v prípade, pokiaľ preukáže, že jej patrí majetkové právo, ktorého
vylúčenia zo súpisu majetku úpadcu sa domáha, voči úpadcovi. V prejednávanom prípade tak správne

konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že je majiteľom pohľadávky voči úpadcovi.
Samotná tá skutočnosť, že správcom konkurznej podstaty zapísaná pohľadávka do súpisu majetku
úpadcu mohla zaniknúť započítacím prejavom žalobcu voči jeho splatnej pohľadávke z titulu zmluvnej
pokuty, nepredstavuje takú okolnosť, ktorá by zakladala majetkové právo žalobcu uplatniteľné v konaní
o vylučovacej žalobe. V tomto prípade pohľadávka žalobcu z titulu zmluvnej pokuty len skonzumovala

splatnúpohľadávkuúpadcu,apretomohlodôjsťkjejzániku(zapredpokladusplneniavšetkýchzákonom
vyžadovaných podmienok). Žalobca však nikdy nebol veriteľom danej pohľadávky (a ani sa ním nestal
v prípade úspešného započítania tejto pohľadávky), a preto mu nesvedčí hmotnoprávne oprávnenie na
podanie takejto žaloby.
50. Aktívnou vecnou legitimáciou sa pritom rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu (žalobcovi) ním uplatňované právo (nárok), z čoho mu plynie procesné právo si tento

hmotnoprávny nárok uplatňovať. Keďže žalobca v prejednávanej veci svoju legitimáciu odvodzoval
od pohľadávky, ktorá mala (podľa jeho tvrdenia) zaniknúť titulom započítania, je potrebné prisvedčiť
argumentácii súdu prvej inštancie, že žalobca takýmto nárokom nedisponoval, a preto mu ani nesvedčila
aktívna vecná legitimácia na podanie takejto žaloby. Žalobca totiž nikdy nevystupoval a ani nevystupuje
ako veriteľ tejto pohľadávky. Správna je preto aj nadväzujúca argumentácia súdu prvej inštancie, voči

ktorej sa žalobca v odvolaní ohradil, že svoju obranu v podobe námietky započítania svojho nároku voči
pohľadávke úpadcu, mal uplatniť v aktuálne prebiehajúcom súdnom konaní na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 62Cb/79/2023, v ktorom konaní žalobca vystupuje ako žalovaný.
51.Argumentáciažalobcu,žepodstatouvylučovacejžaloby(sodkazomnakomentárZKR)niejeurčenie
samotného majetkového práva, ale ochrana osoby, ktorej majetok je zápisom v súpise ohrozený je síce

správna, avšak podstatou tejto odbornej argumentácie bolo poukázať na to, že vylučovacou žalobou
nedochádza k určeniu vlastníckeho práva, ale len k vylúčeniu takéhoto majetku zo súpisu podstaty.
Uvedené vyplýva napr. aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, III. ÚS 377/2011, ktorý konštatoval:
„Vylučovaciu žalobu - excindačnú žalobu, je treba odlišovať od žaloby na určenie vlastníckeho práva.
Zahrnutím majetku do konkurznej podstaty sa nikdy nemení skutočný vlastník tohto majetku, nech ním

je úpadca alebo iná osoba. Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty rovnako, ako právoplatným
rozhodnutím o jeho vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty, nemôže byť určený vlastník takéhoto
majetku.“ Táto argumentácia je tak vytrhnutá z kontextu komentára, preto nie je v prejednávanom
prípade použiteľná.
52. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Obo/9/2019, môže byť vo

vylučovacom konaní úspešná len tá tretia osoba, ktorej zapísaný majetok patrí, čo znamená, že jej patrí
subjektívne právo k veci, ktorým najčastejšie býva práve vlastnícke právo. Ust. § 78 ods. 8 ZKR bráni
tomu, aby sa mohlo dosiahnuť vylúčenie majetku zo súpisu inými právnymi prostriedkami. Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že aktívne legitimovanou osobou na podanie vylučovacej žaloby je práve osoba,
ktorej patrí subjektívne právo k veci, či k majetkovému právu (k pohľadávke). Pokiaľ tretia osoba nie

je nositeľom takéhoto subjektívneho práva, nesvedčí jej aktívna vecná legitimácia na podanie takejto
žaloby.Samotnékonštatovaniežalobcuvpriebehukonania,akoajvodvolaní,žepredmetnápohľadávka
zanikla a žalobca nie je v postavení dlžníka, svedčí o tom, že žalobcovi nikdy nesvedčil hmotnoprávny
nárok, ktorého vylúčenia z podstaty majetku úpadcu sa domáha v tomto konaní. Žalobca preto nie je
aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstaty, keďže

nie je (a ani nikdy nebol) veriteľom tejto pohľadávky.
53. K tvrdeniu žalobcu o tom, že vylučovaciu žalobu považuje za jediný možný prostriedok ochrany
svojich práv, nakoľko správca konkurznej podstaty môže pristúpiť k speňažovaniu majetku konkurznej
podstaty, odvolací súd uvádza, že ani uvedená obrana žalobcu nie je dôvodná. V konaní nebolo sporné,
že v súčasnej dobe prebieha na Okresnom súde Banská Bystrica konanie, v ktorom ako žalobca

vystupuje správca konkurznej podstaty a ako žalovaný Mesto Zvolen (konanie vedené na Okresnom
súde Banská Bystrica pod sp. zn. 62Cb/79/2023), v ktorom si správca konkurznej podstaty uplatnil
danú sumu zábezpeky voči Mestu Zvolen. Z uvedeného dôvodu má žalobca práve v tomto konaní
možnosť využiť všetky prostriedky procesnej obrany voči danému nároku žalobcu a preukázať, že daná
pohľadávka úpadcu nejestvuje a zanikla započítaním. Akékoľvek obavy žalobcu ohľadne speňažovania

majetku správcom konkurznej podstaty tak nie sú v danom čase namieste. Práve táto obrana žalobcu
je jediným možným prostriedkom ochrany jeho práv, kde má možnosť preukázať ním tvrdené skutkové
tvrdenia a podoprieť ich dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ unesie bremeno tvrdenia ako aj dôkaznébremeno v uvedenom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 62Cb/79/2023,
správca konkurznej podstaty nebude môcť pristúpiť k speňaženiu daného majetku.
54. Ani námietka žalobcu ohľadne toho, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie obstaraním

účtovníctva žalovaného za účelom zistenia, či pohľadávka úpadcu je evidovaná v účtovníctve úpadcu,
a teda nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nie je správna.
Okolnosti vyplývajúce z účtovníctva ohľadne zániku pohľadávky úpadcu voči žalobcovi nie sú spôsobilé
(vzhľadom na už konštatovaný nedostatok existencie pohľadávky žalobcu) preukázať aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu na podanie vylučovacej žaloby, preto okresný súd postupoval správne, keď uvedený

dôkaz vyhodnotil ako nadbytočný. Okresný súd pritom vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu,
a preto námietka žalobcu o tom, že nedostatočne zistil skutkový stav, nie je dôvodná.
55. A nakoniec ani poukaz žalobcu na zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie s poukazom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktorým malo dôjsť k odopretiu
spravodlivosti súdom, k odopretiu prístupu k nestrannému súdu a k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces, nie je dôvodný. Odvolací súd v danom smere uvádza, že v zákonnom ust. § 220 ods. 2

CSP zákonodarca stanovil konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia,
tak aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Z ustálenej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva nielen to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument strán, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie
a zostali sporné (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005), ale z

ustálenejjudikatúryÚstavnéhosúduSRvyplývatiežto,ženejdeoporušeniezákladnéhoprávanasúdnu
ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany konania a jej nárokom
nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2019-11 zo dňa 16.01.2019). Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia
pritom jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,

ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ako aj to, ako vec právne posúdil. Predmetné
rozhodnutie je jasné a výstižné, pričom dáva odpovede na základné otázky nastolené stranami sporu.
Okresný súd, hoci stručne, avšak výstižne sa vysporiadal aj s otázkou namietanej aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, preto jeho rozhodnutie nie je možné označiť za arbitrárne, či zmätočné. Účelom
súdnehorozhodnutiajeto,abyjasneavýstižnevysvetlilpodstatnúargumentáciu,naktorejzaložilzávery

svojho rozhodnutia. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa túto podmienku, nie je zmätočné, arbitrárne,
ani nepreskúmateľné.
56. Odvolací súd prieskumom rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu,
pričom na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne

posúdil. Konanie súdu prvej inštancie pritom nemá inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.
57. Žalobca sa odvolal voči rozhodnutiu v plnom rozsahu, teda aj voči výroku o náhrade trov konania,
avšak v tejto časti neuviedol vo svojom odvolaní odvolacie námietky, preto neumožnil odvolaciemu

súdu prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie v danom rozsahu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v danom výroku potvrdil ako vecne správne s poukazom na zásadu
úspechu strán v súdnom konaní.
58.Odvolacísúdotrováchodvolaciehokonaniarozhodolpostupompodľa§396ods.1CSPspoukazom
na § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému nárok na

plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
59. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).