Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Blanka Malichová
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/118/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121348921
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121348921.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek
senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: UNICARBACK,
s.r.o., so sídlom Fraňa Mráza 624, Žilina, IČO: 46 643 206, zastúpený: Advokátska kancelária Taragel a
Akram, s.r.o., Starosaská 11, Spišská Nová Ves, IČO: 50 413 091, proti žalovanému: SLOVCLEAN a.s.,
Račianska 96, Bratislava, IČO: 35 956 526, o zaplatenie 38.574,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č. k. 25Cb/205/2021-381 zo dňa 19. júna 2023,
takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č. k. 25Cb/205/2021-381 zo dňa 19.
júna 2023 v časti napadnutého II. a III. výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi súd proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 16.000,- eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania od 30.04.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I), vo zvyšku
žalobu zamietol (výrok II) a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 18% (výrok III).
Vec právne posúdil podľa ust. § 275 ods. 4, § 369 ods. 1 a 2, § 536 ods. 1 až 3, § 546 ods. 1, § 554 ods.
1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), § 1 ods.
1 a 2, § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).
2. Právny vzťah medzi stranami posúdil podľa ustanovení obchodného zákonníka o zmluve o dielo,
a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako dodávateľ
uzatvorili na základe objednávky č. 109/2020 (návrh na uzatvorenie zmluvy) konkludentným spôsobom
zmluvu o dielo na zabezpečenie zimnej údržby podľa cenovej ponuky žalovaného č. 17120165.
Predmetom záväzkového vzťahu bola zimná údržba exteriéru OC Cassovia v zmysle položiek
uvedených v cenovej ponuke. Cena bola dohodnutá v mernej jednotke za jednu hodinu výkonu práce
(s výnimkou zabezpečenia zimnej pohotovosti, za ktorú bola dohodnutá paušálna odmena), čiže už zo
samotnejcenovejponukyvyplývalo,žekonečnácenazapredmetdielabudezávisieťodcelkovéhopočtu
odpracovaných hodín v danom kalendárnom mesiaci. Žalobca vystavil faktúru č. 20210038 za výkon
zimnej údržby v mesiaci január 2021 na sumu 14.935,20 eur a faktúru č. 20210081 za február 2021 na
sumu 23.639,40 eur. Vo faktúrach bolo uvedené množstvo odpracovaných hodín strojného a ručného
odhrnu/posypu a množstvo použitého posypového materiálu a ich prílohou bol žalobcom vypracovanýsúpis obsahujúci identifikáciu druhu služby, použitých strojov a počtu osôb vykonávajúcich údržbu. Tento
súpis však žalovaným potvrdený nebol.
3. Existencia dohody zmluvných strán o nutnosti protokolárneho odovzdávania zrealizovaných prác
na základe potvrdených súpisov v konaní preukázaná nebola, čiže existencia potvrdených protokolov
nebola hmotnoprávnou podmienkou pre vystavenie faktúr zo strany žalobcu. Žalobca však má dôkazné
bremeno preukázania svojich tvrdení súdu, a tým že dielo žalovanému protokolárne neodovzdal, dostal
sa pri preukazovaní skutočného rozsahu vykonaných prác do dôkaznej núdze. Jeho námietka, že takáto
prax medzi stranami sporu zavedená nebola neobstojí, nakoľko z listinných dôkazov, predovšetkým z
objednávok a cenových ponúk založených do spisu mal súd za preukázané, že v iných prípadoch, napr.
aj pri prevádzke Saint Gobain Banská Bystrica bola zákazka nacenená odlišným spôsobom - paušálnou
sumouzajedenzásah,kedyniejedôležité,akodlhozhotoviteľjedenzásahuskutočňuje.Rozsahvýkonu
zimnej údržby v takomto prípade nie je potrebné preukazovať formou protokolárneho odovzdania a
prevzatia prác.
4. Žalobca o tom, komu má práce odovzdávať vedomosť mal, lebo priamo na objednávke bola ako
kontaktnáosobazaobjednávateľa,ajsuvedenímtelefónnehočísla,označenáp.B.Z.Á., ktorá vosvojej
svedeckej výpovedi potvrdila, že od nadriadeného p. B. dostala pokyn od žalobcu preberať práce, na čo
aj bola pripravená, nakoľko sa na objekte OC Cassovia dennodenne nachádzala a výmeru plochy, na
ktorejsazimnáúdržbavykonávala,ktomupoznaťnepotrebovala.Zostranyžalobcujuvšaksožiadosťou
o prevzatie prác nikto nekontaktoval. To, že ju žalobca nekontaktoval, nepriamo potvrdil aj svedok C.,
zamestnanec žalobcu, ktorý mal predmetnú zákazku na starosti. Svedok vypovedal, že jeho hlavnými
komunikačnými partnermi boli p. B. a p. W., objektovú vedúcu žalovaného videl asi len dvakrát. Podľa
neho žalovaný neurčil osobu, ktorá mala práce kontrolovať, objektová vedúca to odmietla s tým, že má
dosť inej roboty. Odmietnutie preberania prác zo strany p. Z. však preukázané nebolo, nevyplýva to ani
z emailu zo dňa 28.02.2021, v ktorom zamestnanec žalovaného p. M., v rámci internej komunikácie
svojim kolegom napísala: „nemali sme presne dohodnutú kontrolu výkonov a ani kto a ako a s kým
má komunikovať.“ Z emailu možno vyvodiť konštatovanie p. M., že nebola určená osoba na kontrolu
výkonov, čo ale nemožno stotožniť s činnosťou preberania prác od žalobcu, ktorých sa to netýka.
5. Z vykonaného dokazovania bolo rovnako preukázané, že väčšinu prác pre žalobcu vykonali
subdodávateľsky tretie osoby a to spoločnosti DMK - Stav s.r.o., Krajšie bývanie s.r.o. a AXA ASISTENT
s.r.o., ktoré mu poskytnuté služby vyúčtovali faktúrami, žalobcom založenými do spisu, z ktorých súd
prvej inštancie zistil, že žiadne protokoly preukazujúce rozsah vykonaných prác ich prílohou nie sú.
Konateľka spoločnosti AXA ASISTENT s.r.o. vo svojom „Čestnom vyhlásení“ síce uviedla, že všetky
práce boli vykonané zamestnancami spoločnosti a je o nich vedená podrobná evidencia, avšak takýto
doklad súdu predložený nebol. Faktúry vystavené týmito tretími osobami, s výnimkou faktúry č. 2021002
obsahujú len počet hodín výkonu údržby bez upresnenia počtu pracovníkov, resp. strojov, ktoré sa na
tomto výkone podieľali. Tieto faktúry bez spojitosti s inými relevantnými dôkazmi rovnako nepreukazujú
reálny výkon prác a teda ani oprávnenosť fakturovanej sumy.
6. Výšku fakturácie odôvodňoval žalobca extrémnym charakterom zimy, prejavujúcim sa v porovnaní
so zimou roku 2022 vyšším počtom dní s teplotou pod 0 stupňov C a vyšším počtom dní so zrážkami
a snežením. Na preukázanie svojich tvrdení založil do spisu potvrdenie SHMÚ o klimatických údajoch
za január a február 2021. Z porovnávacej tabuľky je zjavné, že zima roku 2021 bola klimaticky
náročnejšia ako zima 2022, čo však neznamená, že išlo o výnimočne extrémnu zimu, odôvodňujúcu
neúmerne vyššiu fakturáciu za január a február roku 2021 oproti rovnakému obdobiu roku 2022. Rozsah
vyfakturovaných služieb zo strany žalobcu spochybnil svedok W., poukázal na svoju 15 ročnú skúsenosť
so zimnou údržbou na danom mieste s tým, že zima bola v roku 2021 štandardná a čo sa týka zrážok
a teplôt, nebola žiadnym spôsobom výnimočná.
7. Žalovaný v konaní opakovane zdôraznil, že výkon zimnej údržby ako takej nespochybňuje,
spochybňuje jej rozsah, ktorý tak ako bol vyúčtovaný žalobcom, považuje za nadhodnotený a
nezodpovedajúci reálnemu výkonu prác. Argumentácii o nadhodnotení fakturácie za zimnú údržbu
nasvedčuje aj tá skutočnosť, že na nasledujúce obdobie, t.j. na zimu 2021/2022 si Objednávkou č.
093/2022žalobcaudodávateľa-spoločnostiTOPPROs.r.o.objednalzimnúúdržbuOCCassoviavčase
od 15.11.2022 do 15.03.2023 v sume 14.750,- eur bez DPH, pričom v tejto sume je zahrnutá 24 hodinová
pohotovosť, výkon jedného stroja so strojníkom a posypový materiál, čiže je zrejmé, že cena zimnejúdržby vykonávanej na tom istom objekte inou spoločnosťou je podstatne nižšia ako cena požadovaná
žalobcom. Žalobca síce namietal, že z objednávky vyplýva, že ide o výkon jedného stroja so strojníkom
a posypový materiál, čiže cena neobsahuje prípadné nasadenie ďalšieho stroja a vôbec neobsahuje
ručný odhrn, čo žalovaný potvrdil, nakoľko ručný odhrn si zabezpečoval vlastnými zamestnancami, ale
z objednávky jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je výkon zimnej údržby počas celého zimného
obdobia, teda obdobia dlhšieho ako 2 mesiace a teda aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetom
objednávky nebol ručný odhrn, vzhľadom na dlhšie obdobie výkonu vychádza fakturácia žalobcu v
neporovnateľne vyššej cene.
8. Neprimeraná výška vyúčtovanej ceny zimnej údržby je nepriamo potvrdená aj tým, že OC Cassovia
ako objednávateľ, malo nakalkulovaný objem prác v exteriéri (zimná údržba, lístie, triedenie odpadu)
na celý rok v sume 40.000,- eur a žalobca si takmer identickú sumu vyúčtoval za dva mesiace prác.
Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, aký konkrétny počet pracovníkov na danom
mieste v ten ktorý deň pracoval, resp. aký počet strojov bol použitý na posyp a odhrn snehu. Skutočný
výkon prác nemožno zistiť ani z dokumentu „Pohyb mechanizmov zimnej údržby na parkovisku,
príjazdových a zásobovacích cestách v Retail Park Cassovia“ za mesiace január a február 2021
vypracovaného spoločnosťou Arcola, a.s., ktorá poskytuje pre OC Cassovia bezpečnostné služby.
Súpisy prác vypracované touto spoločnosťou obsahujú len časový pohyb vozidiel žalobcu a druh
vykonávanej činnosti (pluhovanie, solenie, zametanie) v areáli OC CASSOVIA, napr. dňa 13.01.2021
príchod mechanizmu 10,00 hod., odchod 14,00 hod. s poznámkou „pluhovanie,“ čiže nedávajú reálny
údaj o počte odpracovaných hodín ani počte ľudí vykonávajúcich údržbu, či množstvo použitého
posypového materiálu. Súd prvej inštancie poukázal na faktúru č. 2021002, v ktorej subdodávateľ
žalobcu, spoločnosť DMK-Stav s.r.o., o.i. vyfakturoval položku: dňa 14.01.2021 4 x pracovník/3,5 hod.,
ale v dokumente „Pohyb mechanizmov zimnej údržby“ nie je dňa 14.01.2021 zaznamenaný žiaden
údaj, dňa 15.01.2021 4 x pracovník/3 hod., v dokumente „Pohyb mechanizmov zimnej údržby“ je údaj
o príchode o 12:30, odchode o 13:30 a poznámka: posypávanie, čiže údaje na faktúre nekorešpondujú
so záznamom SBS. V tomto smere nie je relevantným dôkazom ani tabuľka vypracovaná žalobcom,
keďže neposkytuje údaj o reálnych výkonoch, ale len na základe dát zo SHMU o charaktere počasia
k jednotlivým dňom v mesiacoch január a február 2021 „priradila“ potrebný výkon zimnej údržby podľa
stanovísk p. V. a spoločnosti MEPOS SNV s.r.o.. Ide o stanoviská predložené žalobcom. Diametrálne
odlišnýzávermástanoviskopredloženéžalovaným,nazákladevyhodnoteniaspoločnostiSWMGROUP
a.s., ktorá po oboznámení sa s údajmi SHMÚ ocenila výkon zimnej údržby bez posypového materiálu
počas obdobia dvoch mesiacov na sumu 8.400,- eur. Navyše spochybnila záver vypracovaný p.
V., ktorý sa mal vyjadriť, že svoje stanovisko nevypracoval na podklade akýchkoľvek listín, ale toto
bolo predpripravené a predložené mu na podpis. Uvedený rozpor odstránený nebol, nakoľko výsluch
menovaného nebol stranami sporu navrhnutý.
9. Žalobca faktúrami č. 0082021, č. 0152021 a č. 096202 preukázal, že mu spoločnosť Neito Prešov
s.r.o. dodala posypový materiál v objeme 23 ton. Posypový materiál - soľ, vyúčtoval žalovanému v
objeme 21,9 ton a inertný materiál v objeme 20 ton. Faktúry bez spojenia s inými relevantnými dôkazmi
nepreukazujú, že soľ v dodanom objeme bola použitá v objekte OC Cassovia, čo podporuje aj výsluch
svedka W.Á., z ktorého vyplynulo, že žalobca mal posypový materiál - soľ uskladnený na dvore OC
Cassovia v objeme 4 palety cca po 1,5 tony, čiže vyfakturované množstvo je nadhodnotené. Štrk (inertný
materiál)nadvoreuskladnenýnebol,boljednorazovodovezenýavysypanývareáli.Jehomnožstvobolo
neprimerané, svedok doslova uviedol, že „z toľkého vysypaného štrku by postavil rodinný dom.“ Použitie
tohto materiálu ani nezodpovedalo potrebám a účelu zimnej údržby, štrk nebol vysypaný rovnomerne,
alevkopách(čomalsúdpreukázanézfotodokumentácie) aďalšienákladyvzniklisjehoodstraňovaním,
keďže sa dostal do dažďových vpustí.
10. Z vykonaného dokazovania, z listinných dôkazov ako aj z výpovedí svedkov mal súd prvej inštancie
preukázaný výkon zimnej údržby, avšak nie jej rozsah, nakoľko absentoval súpis prác potvrdený
žalovaným ako objednávateľom. Ten nebol hmotnoprávnou podmienkou odovzdania diela, avšak mohol
slúžiť ako dôkaz o jeho rozsahu. Odmietnutie preberania diela p. Z. preukázané nebolo. Žalobca
dôkazné bremeno neuniesol a dôvodnosť uplatneného nároku súdu nepreukázal. Nakoľko ale žalovaný
počas celého konania deklaroval pripravenosť uhradiť žalobcovi sumu 16.000,- eur, ktorú považoval
za primeranú aj s ohľadom na dohodnutú cenu zimnej údržby na nasledujúcu zimnú sezónu a celkový
nakalkulovaný ročný objem prác v exteriéri (zimná údržba, lístie, triedenie odpadu) medzi obchodnýmcentrom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom v sume 40.000,- eur, súd žalobe v časti
istiny 16.000,- eur vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
11.Keďžežalovanýsadostaldoomeškaniasplnenímpeňažnéhozáväzku,súdprvejinštanciežalobcovi
priznal aj navrhovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy spolu s paušálnou
náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní iba čiastočný úspech,
priznal náhradu trov konania voči žalovanému v prislúchajúcej časti vo výške 18%.
12. Proti tomuto rozsudku v časti jeho II. a III. výroku podal odvolanie žalobca s poukazom na odvolacie
dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre
zistenie rozhodujúcich skutočností) a písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam).
Vyjadril svoj nesúhlas s právnym posúdením súdu ohľadne skutočnosti, že odmena, ktorú za poskytnuté
služby vyfakturoval, je v porovnaní s aktuálnym dodávateľom žalovaného a ním účtovanou odmenou
zjavne neprimeraná. Konštatoval, že pri dojednaní zmluvnej spolupráce boli podmienky diametrálne
odlišné, a to práve z dôvodu, že zmluva medzi ním a žalovaným vznikla v časovej tiesni, tesne
pred začatím zimnej sezóny a pri stanovení ceny prihliadal najmä na cenové ponuky vlastných
subdodávateľov, ktoré boli oproti bežnej cene navýšené práve kvôli neskorému zadaniu objednávky zo
strany žalovaného. Podmienky zadania zákazky u aktuálneho dodávateľa zimnej údržby nie sú známe
a rozsah dodávaných služieb nie je v zmysle predloženej objednávky ani polovičný oproti rozsahu prác
vykonaných žalobcom (absentuje ručný odhrn a posyp, použitie iba jedného stroja). Stanovisko súdu, že
objednávka aktuálneho dodávateľa je v trvaní 5 mesiacov neobstojí, pretože zimnú údržbu mal pôvodne
aj on vykonávať počas celej zimnej sezóny. Rovnako irelevantné a ničím nepodložené je aj tvrdenie
žalovaného, že ručné práce zabezpečuje svojpomocne za pár eur. Zdôraznil, že výška vyúčtovanej
odmeny je v priamej súvislosti s tuhosťou zimy v januári a februári 2021, ktorú doloženými správami
SHMÚ o reálnom počasí v tomto období jednoznačne preukázal. Týmito dôkaznými prostriedkami sa
súd vo svojom rozhodnutí náležite nezaoberal napriek tomu, že z ich obsahu jednoznačne vyplýva,
že množstvo snehových zrážok a tuhosť zimy bola podstatne výraznejšia ako zima v roku 2022, ktorú
opisoval svedok W..
13. Súd prvej inštancie dospel podľa žalobcu k nesprávnemu záveru aj v bode 25 odôvodnenia rozsudku
kde uviedol, že v obdobnom prípade bola zákazka medzi žalobcom a žalovaným nacenená paušálne za
jeden zásah, kedy nie je dôležité ako dlho zhotoviteľ zásah vykonáva a nevyžaduje sa ani protokolárne
odovzdanie a prevzatie prác. Hodiny aj zásah sa považujú za merné jednotky, na ktoré je naviazaná istá
dohodnutá cena tej ktorej mernej jednotky a pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri paušálnom
nacenení prác sa protokolárne odovzdanie diela nevyžaduje, k rovnakému záveru mal dospieť aj pri
prácachvykonávanýchafakturovanýchhodinovo,keďžemôžebyťvykonanéajneobmedzenémnožstvo
zásahov a nie je možné povedať, že v ten istý deň ide iba o jeden zásah.
14. Žalobca súdu prvej inštancie vytkol nesprávne vyhodnotenie dôkazov, keďže zo samotného
odôvodnenia rozsudku nie je možné vyčítať, akú váhu jednotlivým dôkazom pri hodnotení veci pripísal,
ako dospel k uvedeným právnym záverom, nevysvetlil, akým spôsobom sa vysporiadal s rozporom
medzi výpoveďou svedkyne p. Z., ktorá tvrdila, že bola poverená preberaním prác od žalobcu, a
svedeckou výpoveďou p. C., v ktorej naopak tvrdil, že zo strany žalovaného nebola určená žiadna
osoba, ktorá mala práce preberať a p. Z. preberanie prác výslovne odmietla. Uvedené potvrdila aj p. M.
(zamestnankyňa žalovaného), ktorá v e-maile zo dňa 28.02.2021 uviedla, že presne dohodnutá nebola
kontrola výkonov a ani to, kto a ako má s kým komunikovať. Obdobne p. W. (zamestnanec klienta OC
Cassovia) v e-maile zo dňa 23.02.2021 uviedol, že p. Z. s tým nemá nič spoločné. Súd prvej inštancie
tiež nesprávne vyhodnotil, že odmietnutie prevzatia prác zo strany žalovaného nepreukázal, nakoľko
dokazovanie v tomto smere nebolo možné vykonať, keďže odovzdávanie prác sa jednak nevykonávalo
a p. Z. v tom čase opakovane tvrdila, že ona nie je osobou poverenou na podpis vykonaných prác a vo
svojej výpovedi uviedla, že pokyn nadriadeného na preberanie prác zo strany žalobcu mal byť udelený
až niekedy v prvej polovici februára 2021, teda dávno po tom, čo zimnú údržbu vykonával.
15.Kbodu26odôvodneniarozsudkunamietal,žeakbyp.Z.ajprotokoloprevzatíprácpodpísala,takýto
podpis by ešte neznamenal potvrdenie uskutočneného rozsahu prác, a to práve z dôvodov uvádzanýchv napadnutom rozsudku. Rozsah vykonaných prác by medzi stranami sporu tak naďalej ostal spornou
skutočnosťou.
16. K nesprávnemu posúdeniu veci podľa názoru žalobcu dospel súd prvej inštancie aj v prípade
vyhodnotenia dôkazného bremena žalovaného, ktorý nevedel určiť v akom rozsahu spochybňuje
vykonanie zimnej údržby. Na to, aby žalovaný dôkazné bremeno úspešne uniesol, sa vyžaduje nielen
vymedzenie konkrétnej časti vyúčtovaných prác, ktorých výkon žalovaný z konkrétnych dôvodov
spochybňuje, ale aj preukázanie jeho tvrdení primeranými dôkazmi. Samotný výkon zimnej údržby
žalovaný nerozporoval, a preto je potrebné dospieť k záveru, že žalobca zimnú údržbu vykonával
riadne, vyúčtovaný rozsah je správny a dohodnutá odmena mu za to prináleží v celosti.
17. Svedeckú výpoveď p. W. považoval žalobca za irelevantnú z dôvodu, že v nej žiadnym spôsobom
nevzal do úvahy skutočný rozsah prác, o ktorom naviac nemohol mať žiadnu vedomosť. Vyúčtovaná
cena za vykonané práce je vo svetle aktuálneho dodávateľa ako aj ročného rozpočtu OC Cassovia na
exteriérvysoká,avšakopäťtuidelenoto,žetakátosadzbabolamedzistranamisporusprihliadnutímna
viacero v konaní vysvetlených okolností jednoducho dohodnutá. To, že žalovaný má s OC Cassovia inú
dohodu, podľa ktorej mu platí za exteriér paušál, ktorý nutne nemusí pokryť odmenu aká bola stranami
za zimnú údržbu za január a február 2021 dohodnutá, je právne irelevantné a nemá absolútne žiaden
vplyv na posúdenie zmluvných nárokov žalobcu voči žalovanému.
18. Žalobca ďalej argumentoval tým, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s jeho návrhom na doplnenie dokazovania o odborné vyjadrenie/ znalecký posudok, a to hlavne
s prihliadnutím na rozporné vyjadrenia predložené stranami sporu. Súd mal jednoznačne pristúpiť
k vyhotoveniu znaleckého posudku alebo relevantne odôvodniť zamietnutie takéhoto návrhu na
vykonanie dokazovania a stanovisko mestského podniku technických služieb v Spišskej Novej Vsi
mal ako najrelevantnejšie pre prejednávanú vec vyhodnotiť bez akéhokoľvek prepojenia na žalobcu
alebo žalovaného. Ten sa s ním však pri celkovom posúdení veci žiadnym spôsobom nevysporiadal
a ani relevantne neuviedol, aké mal na to dôvody a rovnako žiadnym spôsobom neodôvodnil,
prečo k preukázaniu skutočne vykonaných prác považuje skutočnosti uvedené v čestnom prehlásení
subdodávateľov za nedostatočné. Súd prvej inštancie sa ani tu nezaoberal faktom, že žalobca za
vykonané práce skutočne zaplatil, čo v konaní spornou skutočnosťou ani nebolo a žiadnym spôsobom
sa ani nevysporiadal s jeho návrhom na vykonanie konfrontácie medzi svedkami p. Z. a p. C., ktorou
mohlo dôjsť k odstráneniu uvedeného rozporu.
19. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam bol žalobca presvedčený, že z celkovo vykonaného
dokazovania je jednoznačne preukázaná účelovosť obrany žalovaného, ako aj skutočnosť, že žalobca
postupoval pri plnení svojich povinností zo zmluvy riadne, s úmyslom dodať dielo takým spôsobom, aby
došlo k naplneniu účelu zmluvy. Naopak ten, kto v momente vyúčtovania ceny za poskytnuté služby
odmietol svoju zmluvnú povinnosť bezdôvodne splniť bol žalovaný, a na tom by nič nezmenila ani tá
teoretická skutočnosť, že by zo strany p. Z. došlo k podpisu protokolov o prevzatí prác, keďže táto
o potrebnom rozsahu zimnej údržby, ako sama potvrdila, nemala žiadnu vedomosť a tieto protokoly
by tak reálne nepotvrdzovali skutočne vykonaný rozsah zimnej údržby, ktorú by žalovaný aj naďalej
rozporovalotoviac,aktakátopodmienka(prevzatieprác)nebolazmluvnoupodmienkounavzniknároku
na odmenu.
20. Všetky predložené dôkazy je podľa žalobcu potrebné zhodnotiť jednotlivo, ale hlavne vo vzájomných
súvislostiach a ak budú takto riadne súdom vyhodnotené, nie je možné dospieť k inému záveru ako k
takému, že odmena mu prináleží v rozsahu v akom si ju vyúčtoval a v tomto konaní voči žalovanému
uplatnil. Záverom poznamenal, že výkon zimnej údržby bol vždy naviazaný na zlé poveternostné
podmienky (alebo súvisel s prípravou na predpokladané zhoršenie počasia), tak ako to preukazujú
správy zo SHMÚ. Zároveň s uvedeným korešpondujú záznamy SBS OC Cassovia z daného obdobia
(ako to vyplýva z výpovede svedka W. ako aj z jeho e-mailovej správy), ktoré však môžu slúžiť len ako
podporný dôkaz, ale určite nemôžu byť základom pre účely fakturácie, a to z dôvodu, že v tom čase (na
rozdiel od aktuálnych záznamov) nedochádzalo k dôslednému zaznamenávaniu činností zimnej údržby
a k záznamom o počte osôb a strojov použitých v danom čase.
21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu s dôvodmi v ňom uvádzanými nesúhlasil, jeho dôvodnosť
namietal a odvolací súd žiadal, aby napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, keďže žalobcav odvolaní iba opakovane uvádzal skutočnosti už uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne
právne posúdil. Všetky dôkazy a svedecké výpovede len potvrdili, že vyfakturovaný rozsah prác je
zo strany žalobcu nereálny a vysoko nadhodnotený. Aj z praxe a dlhoročných skúseností svedka p.
W. vyplýva, že uvedené počty hodín sú reálne jedine za podmienky, že by v danom mesiaci boli
extrémne snehové podmienky a každý deň by snežilo. Žalobca žiaden hodnoverný dôkaz o počte
odpracovaných hodín nepredložil, a preto sumárny počet hodín uvedený v SBS protokoloch je jediným
dôkazom o výslednom počte odpracovaných hodín. Predmetné tvrdenia potvrdzuje aj objednávka na
výkon zimnej údržby pre OC CASSOVIA na zimu 2022 a 2023 od obchodnej spoločnosti TOPPRO
s.r.o. vo výške 14.750,- eur bez DPH (spolu 5 mesiacov za obdobie od 01.11.2021 - 31.03.2022 a za
obdobie od 01.11.2022 - 31.03.2023). Konštatoval, že celé dokazovanie pred súdom prvej inštancie iba
potvrdilo oprávnenú nedôveru k rozsahu vykonaných prác a výške fakturácie, čo napokon vyplýva aj z
detailného preskúmania hodín vykázaných žalobcom na strane 5 - 11 posledného vyjadrenia žalobcu,
ktoré porovnával so správami SHMÚ, ako aj vyjadrenia spoločnosti SWM Group a.s., ktoré potvrdilo, že
rozsah vyfakturovaných prác je nadhodnotený a neodráža rozsah skutočne vykonanej zimnej údržby.
22. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli.
23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné
(§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. §
387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
26. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci je nárok žalobcu na zaplatenie neuhradených
faktúr za výkon zimnej údržby realizovanej v období dvoch kalendárnych mesiacov (január/február
2021), ktoré žalovaný odmietol žalobcovi uhradiť a faktúry mu vrátil s odôvodnením, že nezodpovedajú
skutočnému stavu vykonanej zimnej údržby. Žalovaný nerozporoval výkon zimnej údržby ako takej, ale
jej rozsah, ktorý bol podľa neho neprimerane nadhodnotený, a to aj s ohľadom na opakované sťažnosti
a nedostatky jej výkonu priamo klientom žalovaného, ktoré žalobca v konaní nepopieral. Žalovaný
opakovane prejavil ochotu uhradiť žalobcovi čiastku vo výške 16.000,- eur, ktorú považoval za primeranú
v porovnaní so zimnou údržbou poskytovanou počas celého zimného obdobia aktuálnym dodávateľom
za posledné dva roky a v tejto výške súd prvej inštancie žalobcovi odmenu za vykonané práce aj priznal.
Predmetom odvolacieho prieskumu je teda posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým žalobe čiastočne, do výšky 16.000,- eur vyhovel.
27. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ
sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
28. Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.
29. Podľa § 536 ods. 3 OBZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
30. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluvaje napriek tomu platná /§ 536 ods. 3/, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
31. Podľa § 554 ods. 1 OBZ, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a
odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.
32. K námietke žalobcu, že pri určení ceny za vykonanie zimnej údržby prihliadal najmä na cenové
ponuky svojich subdodávateľov, ktoré boli oproti bežnej cene navýšené kvôli neskorej objednávke
žalovaného na zimnú údržbu odvolací súd uvádza, že túto skutočnosť žalobca v konaní pred súdom
prvej inštancie netvrdil a nemožno ju rozumne a preukázateľným spôsobom vyvodiť ani zo žiadneho
listinného dôkazu, ktorý v konaní uplatnil. Žalobca na jednej strane tvrdil, že vykonávanie zimnej údržby
z jeho strany nemožno porovnávať so zimnou údržbou, ktorú pre žalovaného zabezpečoval aktuálny
dodávateľ - spoločnosť TOPPRO s.r.o. pretože podmienky dojednania zmluvy v tomto prípade boli
diametrálne odlišné (s ohľadom na zadanie objednávky tesne pred začatím zimnej sezóny), vzápätí však
dodal, že podmienky dojednania zmluvnej spolupráce s aktuálnym dodávateľom a samotnej cenotvorby
nie sú vôbec známe. Rovnako tvrdil, že rozsah služieb aktuálneho dodávateľa v zmysle predloženej
objednávky nie je ani polovičný oproti rozsahu prác ním vykonávaných, keďže nezahŕňa ručný odhrn,
posyp chodníkov a ciest, pričom ide o použitie iba jedného stroja. Aj on mal pre žalovaného pôvodne
vykonávať zimnú údržbu celé zimné obdobie, a preto takéto porovnanie nie je na mieste.
33. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalobca začal s výkonom prác počnúc dňom
13.01.2021, v niektoré dni zimnú údržbu nezabezpečoval vôbec, resp. nie v požadovanom rozsahu, čo
potvrdzujú aj opakované sťažnosti samotného klienta, pre ktorého žalovaný zabezpečoval zimnú údržbu
prostredníctvom žalobcu, svedecká výpoveď p. C. - projektového manažéra žalobcu, ako aj samotné
vyjadrenie subdodávateľa žalobcu, ktorý v e-maile zo dňa 13.01.2021 (č. l. 107) uviedol, že zatiaľ môžu
zimnú údržbu vykonávať len jedným bagrom, cesty ani chodníky posýpať nebudú a nateraz nemôžu
zabezpečiť ani ručné odhŕňanie snehu a ručné posýpanie s dodatkom, že v nasledujúcej sezóne by
možno vedeli zabezpečiť aj tieto práce za predpokladu, že budú oslovení včas. S ohľadom na tieto
skutočnosti nemožno teda poprieť, že ohodnotenie zimnej údržby za obdobie niečo viac ako jedného
mesiaca je v značnom nepomere s výkonom zimnej údržby totožného objektu, ktorú pre žalovaného
za posledné dva roky v období počas piatich zimných mesiacov zabezpečovala spoločnosť TOPPRO
s.r.o. Súd prvej inštancie v reakcii na námietku žalobcu ohľadne využitia jedného stroja, bez ručného
odhŕňania a posypu ciest dospel (v bode 50 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) k správnemu
záveru, že z objednávky adresovanej aktuálnemu dodávateľovi je zrejmé, že jej predmetom je výkon
zimnej údržby počas celej zimnej sezóny, teda obdobia dlhšieho ako dva mesiace výkonu týchto prác
žalobcom, a teda vzhľadom k dlhšiemu obdobiu poskytovania výkonu zimnej údržby aj pri zohľadnení
skutočnosti, že predmetom objednávky nebol ručný odhrn, je fakturácia žalobcu v neporovnateľne a
neprimerane vyššej cene.
34. Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj námietku žalobcu, že súd prvej inštancie sa vo svojom
rozhodnutí náležite nezaoberal doloženými správami SHMÚ o stave počasia v rozhodujúcom období,
ktoré preukazujú, že zima v roku 2021 bola podstatne chladnejšia ako zima v roku 2022, ktorú
opisoval svedok W.. Súd prvej inštancie k tomuto dôkaznému prostriedku (rovnako v bode 50
odôvodnenia rozsudku) uviedol, že z porovnávacej tabuľky SHMÚ je zjavné, že zima v roku 2021
bola klimaticky náročnejšia ako zima v roku 2022, čo však ešte neznamená, že išlo o výnimočne
extrémnu zimu, odôvodňujúcu neúmerne vyššiu fakturáciu za obdobie mesiacov január a február
2021 oproti rovnakému obdobiu v roku 2022. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že takéto
„všeobecné“ potvrdenie o množstve snehových zrážok a tuhosti zimy na prelome rokov 2020 a 2021
vypracované Slovenským hydrometeorologickým ústavom, samo o sebe nepreukazuje a nepotvrdzuje
opodstatnenosťfakturovanýchprác,keďžetotopotvrdenieneodzrkadľujeaniejeviazanékukonkrétnym
súvislostiam spornej zákazky žalobcu. Písomnú správu SHMÚ obsahujúcu klimatické údaje za obdobie
mesiacov január/február 2021, žalobca nedal do súvisu s konkrétne vykonanými prácami za jednotlivé
dni a neuviedol, ktoré údaje za ktoré dni v zmysle tejto správy sú relevantné vo vzťahu k fakturovaným
prácam jednotlivo vykonaným za individuálny deň v ten ktorý mesiac. Odvolací súd konštatuje, že
tento dôkazný prostriedok bol použitý len vo všeobecnej rovine, žiadne skutkové tvrdenie žalobcu ním
preukázané nebolo, a to ani v prípade, ak by súd prvej inštancie vyhodnotil, že zima v roku 2021 bolaskutočne taká tuhá a bohatá na zimné zrážky ako tvrdil žalobca, keďže to samo o sebe ešte nie je
dôkazom o nutnosti vykonania prác vo fakturovanom rozsahu.
35. Ani s argumentáciou žalobcu, že protokolárne odovzdanie diela, tak ako je to pri paušálne nastavenej
cenovej ponuke, by sa nemalo vyžadovať ani pri hodinovo nacenenej zákazke, keďže aj zásahov
môže byť vykonaných neobmedzené množstvo a nie je možné ustáliť, že ide o jeden zásah v ten istý
deň, sa odvolací súd stotožniť nemohol. Pri zákazke s paušálne nastavenou cenovou ponukou je totiž
cena dohodnutá jednotne bez ohľadu na reálny počet odpracovaných hodín a bez potreby kontroly a
preberania jednotlivo vykonaných prác. Z cenovej ponuky v dotknutej veci vyplýva, že konečná cena za
zimnú údržbu je plne závislá od počtu odpracovaných hodín a použitého materiálu, preto bez podloženia
vykonaných prác podrobným hodnoverným súpisom, s ktorým by bol žalovaný oboznámený, nie je
možné overiť, či práce boli naozaj vykonané v takom rozsahu, ako ich žalobca žalovanému vyfakturoval.
O správnosti uvedeného záveru svedčí aj zaužívaná prax medzi stranami sporu, ktoré pri zmluvách s
paušálne dohodnutou odmenou protokolárne odovzdávanie prác nevyužívajú.
36. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysvetlil, ako sa vysporiadal
s rozporom vo svedeckých výpovediach p. Z. a p. C., odvolací súd poukazuje na bod 50 odôvodnenia
rozsudku,vktoromsúdprvejinštancieuviedol,žeodmietnutiepreberaniaprácp.Z.vkonanípreukázané
nebolo. Tá vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že preberaním prác ju poveril p. B., a keďže sa v
objekte nachádzala dennodenne, bola to pripravená aj robiť, avšak zo strany žalobcu ju za týmto účelom
nikto nekontaktoval. Toto tvrdenie nepriamo potvrdil aj svedok p. C., projektový manažér žalobcu, ktorý
zastrešoval predmetnú zákazku, a ktorý vo veci vypovedal, že jeho hlavnými komunikačnými partnermi
boli p. B. a p. W., pričom objektovú vedúcu p. Z. videl len zo dva razy. Podľa neho žalovaný neurčil
osobu, ktorá mala práce kontrolovať a objektová vedúca to odmietla so slovami, že má dosť inej roboty.
Odmietnutie preberania prác zo strany p. Z. nevyplýva ani z emailu zo dňa 18.01.2021, v ktorom p.
M., zamestnankyňa žalovaného uviedla, že kontrolu výkonu prác nemali presne dohodnutú, a ani to,
kto, ako a s kým bude komunikovať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poznamenal, že neurčenie
osoby poverenej kontrolou výkonov nemožno stotožňovať s činnosťou preberania prác od žalobcu,
pretože to pod kontrolu výkonu prác nespadá. Odvolací súd opätovne poukazuje na výpoveď p. Z., ktorá
uviedla, že z jej strany nedošlo k odmietnutiu preberania prác, pričom žalobcovi opakovane tlmočila, že
zabezpečovanie pohotovosti a manažmentu samotného výkonu zimnej údržby v jej réžii nie je, avšak
protokolárne preberanie prác výkonu zimnej údržby medzi ňou a žalobcom aspoň raz týždenne, bolo z
jej strany možné. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru keď konštatoval, že odmietnutie
preberania prác p. Z. svedeckými výpoveďami preukázané nebolo. Z vykonaného dokazovania tiež
vyplynulo, že žalobca bol na zdokladovanie výkonu zimnej údržby vo fakturovanom rozsahu vyzvaný
už po doručení prvej faktúry za mesiac január a napriek upozorneniu na potrebu protokolárneho
odovzdávania a preberania prác sa touto požiadavkou neriadil a februárovú faktúru opätovne vystavil
bez požadovaného súpisu prác, potvrdzujúceho rozsah vykonanej zimnej údržby.
37. Pokiaľ žalobca s poukazom na rozporné tvrdenia strán namietal, že vo veci konajúci súd
nedostatočne zistil skutkový stav, odvolací súd dáva do pozornosti, že zatiaľ čo v mimosporovom konaní
je úlohou súdu zistiť všetky podstatné skutočnosti pre rozhodnutie a čo najviac sa priblížiť pravde
(vyšetrovací princíp a princíp materiálnej pravdy), v civilnom sporovom konaní táto povinnosť leží na
stranách sporu, ktoré sú povinné tvrdiť a preukázať všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie
v merite veci, za minimálnej procesnej aktivity súdu, ktorý môže k vydaniu meritórneho rozhodnutia
pristúpiť nie až v momente, keď boli všetky relevantné skutočnosti preukázané, ale už vtedy keď strana
sporu prestala „posúvať“ spor k ďalším skutkovým zisteniam.
38. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu ohľadne skutočnosti, že ani podpísanie preberacieho protokolu
o vykonaných prácach by nutne neznamenalo potvrdenie vykonaného rozsahu prác, odvolací súd znova
poukazuje na výsluch svedkyne p. Z., ktorá v svedeckej výpovedi uviedla, že v prípade nesúhlasu s
deklarovaným výkonom prác v protokole, vznesie osoba poverená preberaním prác voči nemu námietky,
v opačnom prípade preberací protokol na znak súhlasu s vykonanými prácami podpíše. Záver žalobcu,
že protokolárne odovzdanie a preberanie prác nemôže slúžiť ako dôkaz o rozsahu vykonaného diela
preto správny nie je. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že protokolárne
preberanie prác síce nebolo hmotnoprávnou podmienkou vystavenia faktúr zo strany žalobcu, avšak
tým, že žalovanému dielo týmto spôsobom neodovzdal, dostal sa pri preukazovaní skutočného rozsahu
vykonaných prác do dôkaznej núdze, pretože dôkazné bremeno v tejto časti zaťažuje práve jeho a niežalovaného, ako sa vo svojej odvolacej argumentácii mylne domnieval. Dôkazné bremeno žalobca
nemôže prenášať na žalovaného a požadovať, aby on konkrétnu časť vyfakturovaných prác, ktorých
výkon neuznáva vymedzil a svoje tvrdenie primeranými dôkazmi v konaní preukázal. Žalobca dôkazné
bremeno neuniesol a rozsah vykonaných prác hodnoverným spôsobom nepreukázal. V kontexte
uvedeného odvolací súd poukazuje aj na svedeckú výpoveď p. Ľ. - generálneho riaditeľa žalovaného (v
jeho kompetencii je aj schvaľovanie a úhrada faktúr), ktorý potvrdil snahy o mimosúdne riešenie sporu
a ochotu uhradiť žalobcovi sumu 16.000,- eur za výkon zimnej údržby za mesiac január/február 2021,
ktorú žalovaný určil s ohľadom na podobnú sumu za výkon zimnej údržby poskytovanú spoločnosťou
TOPPRO s.r.o. za obdobie 4 mesiacov v roku 2022 a 2023 (konkrétne 14.750- eur). Je teda zrejmé, že
žalovaný fakturáciu zimnej údržby v prevyšujúcej časti neakceptuje.
39. Žalobca z dôvodu, že vo svedeckej výpovedi žiadnym spôsobom nepracoval so skutočným
rozsahom prác, o ktorom však svedok podľa jeho názoru ani žiadnu vedomosť mať nemohol, spochybnil
aj relevantnosť výpovede svedka p. W.. Bol to však práve žalobca, ktorý výsluch tohto svedka navrhol
s odôvodnením, že ohľadom služieb ním poskytovaných komunikoval v mene klienta OC CASSOVIA,
pre ktorého sa zimná údržba vykonávala, v prevažnej miere p. W.Á., a teda on sa bude vedieť vyjadriť k
tomu, či žalobca práce zimnej údržby zabezpečoval a v akom rozsahu (č. l. 38). Z výsluchu tohto svedka
a listinných dôkazov založených v súdnom spise tiež vyplýva, že svedok sa v objekte dennodenne
nachádzal, zistené nedostatky výkonu zimnej údržby so žalovaným vždy riadne odkomunikoval a
následne ich riešili. Uviedol aj to, že počet pracovníkov žalobcu v objekte často nezodpovedal reálnemu
stavu údržby, prítomný počet pracovníkov by bol potrebný len v prípade extrémnych snehových
podmienok, ktoré však dané neboli a mnohí z nich sa len nečinne opierali o lopaty. Výpoveď tohto svedka
oproti tvrdeniu žalobcu nepochybne vzbudzuje dojem, že o priebehu a rozsahu výkonu zimnej údržby
mal značnú vedomosť.
40.Výsluchsvedkap.W.navrholžalobcasodôvodnením,ževmeneklientaOCCASSOVIA,prektorého
sa zimná údržba vykonávala, s ním ohľadom služieb ním poskytovaných, v prevažnej miere komunikoval
p. W., a teda on sa bude vedieť vyjadriť k tomu, či žalobca práce zimnej údržby zabezpečoval a v akom
rozsahu (č. l. 38). Z výsluchu tohto svedka a listinných dôkazov založených v súdnom spise okrem iného
vyplýva, že svedok sa v objekte dennodenne nachádzal, zistené nedostatky výkonu zimnej údržby so
žalobcom vždy riadne odkomunikoval a následne ich riešili. Uviedol aj to, že počet pracovníkov žalobcu
v objekte často nezodpovedal reálnemu stavu údržby, ich počet v takom rozsahu by bol potrebný len
v prípade extrémnych snehových podmienok, ktoré však v danom období prítomné neboli a mnohí z
nich sa len nečinne opierali o lopaty. Túto výpoveď žalobca spochybnil s námietkou, že svedok v nej
žiadnym spôsobom nepracoval so skutočným rozsahom prác, o ktorom podľa jeho názoru ani žiadnu
vedomosť nemal a mať nemohol. Výpoveď tohto svedka podľa odvolacieho súdu v rozpore s tvrdením
žalobcu, nepochybne vypovedá o jeho znalosti a orientovaní sa v otázke a problematike priebehu a
rozsahu výkonu zimnej údržby.
41.Žalobcavodvolanítiežnamietal,žesúdprvejinštancienevykonaldoplneniedokazovaniaznaleckým
posudkom v odbore stavebníctvo, ktoré súdu navrhol podaním zo dňa 07.10.2022 (č.l. 202) a náležitým
spôsobom sa s tým v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Odvolací súd žalobcu upozorňuje na jeho
nasledujúce podanie, doručené súdu prvej inštancie dňa 07.11.2022, ktorého súčasťou boli aj návrhy na
doplnenie dokazovania (a tie súd aj reálne vykonal) z ktorého je zrejmé, že na tomto návrhu nezotrval,
keďže v návrhu na doplnenie dokazovania ho už opätovne neuviedol a neuviedol ho ani v návrhu
na vykonanie dokazovania zo dňa 22.03.2023 (č. l. 294). Rovnako to platí aj vo vzťahu k návrhu na
vykonanie konfrontácie svedkov p. Z. a p. C., keďže žiadnu zmienku o tomto návrhu sa odvolaciemu
súdu v súdnom spise nepodarilo dohľadať.
42. Ako irelevantný odvolací súd vyhodnotil aj argument žalobcu, že v rozsudku absentuje úvaha súdu
prvej inštancie vo vzťahu k stanovisku Mestského podniku technických služieb v Spišskej Novej Vsi
(MEPOS SNV s.r.o.), ktorý je bez akéhokoľvek prepojenia na osobu žalobcu či žalovaného a teda
práve z tohto dôvodu je podľa žalobcu najrelevantnejšie. Súd prvej inštancie ho však ako zásadné
nevyhodnotil, a aj oproti ďalším stanoviskám predloženým zo strany žalobcu poukázal na stanovisko
predložené žalovaným, v ktorom spoločnosť SWM GROUP a.s., zaoberajúca sa výkonom zimnej
údržby, po oboznámení sa s údajmi SHMÚ ohodnotila výkon zimnej údržby bez posypového materiálu
počas obdobia dvoch mesiacov na sumu 8.400,- eur a tiež spochybnila záver vypracovaný p. V., ktorý
sa aj vyjadril, že svoje stanovisko nevypracoval na podklade žiadnych listín, ale žalobca mu ho vopredpripravil na podpis. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku tiež skonštatoval, že uvedený rozpor
odstraňovaný nebol, nakoľko výsluch p. V. stranami sporu navrhnutý nebol, čo si odvolací súd overil z
obsahu súdneho spisu.
43. K tvrdeniu žalobcu o nevysvetlení dôvodov, pre ktoré čestné vyhlásenia jeho subdodávateľov,
uskutočňujúcich pre žalovaného v rozhodnom období zimnú údržbu považoval súd prvej inštancie
za nedostatočné, odvolací súd poukazuje na bod 50 odôvodnenia rozsudku, v ktorom konštatoval,
že žiadne protokoly, preukazujúce rozsah vykonaných prác napriek tomu, že v čestnom vyhlásení
je uvedené, že o všetkých prácach je vedená podrobná evidencia, prílohu predložených faktúr
subdodávateľov netvorili a žiaden takýto doklad súdu predložený nebol. Súd prvej inštancie tiež
uviedol, že faktúry vystavené tretími osobami neobsahovali počet pracovníkov, resp. strojov ktoré sa
na výkone zimnej údržby podieľali, obsahovali len počet hodín výkonu zimnej údržby, a preto tieto
faktúry bez ich podloženia inými relevantnými dôkazmi, reálny výkon prác a oprávnenosť fakturovanej
sumy nepreukazujú. Súčasne poukázal na faktúru č. 2021002, vystavenú subdodávateľom žalobcu,
spoločnosťou DMK-Stav s.r.o., v ktorej okrem iného vyfakturoval aj práce za 14. január 2021, čo
ale nekorešponduje so záznamom SBS služby, ktorá monitorovala príchody a odchody pracovníkov
vykonávajúcich zimnú údržbu v objekte OC CASSOVIA, a ktorá v tento deň v dokumente „Pohyb
mechanizmov zimnej údržby“ nezaznamenala žiaden údaj. Z uvedeného potom vyplýva, že údaje vo
faktúrach subdodávateľov žalobcu nekorešpondujú so záznamom SBS služby, pričom tieto záznamy
použil na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku sám žalobca. Odvolací súd podčiarkuje, že
zaplatenie faktúr subdodávateľom žalobcu ešte nepreukazuje použitie vyfakturovaného materiálu, a ani
nevyhnutnosť jeho použitia v objekte OC CASSOVIA v danom rozsahu, čo potvrdzuje aj skutočnosť,
že žalobcovi v súvislosti s odstraňovaním neprimeraného množstva štrku, ktorý bol v objekte vysypaný
nerovnomerne, vznikli ďalšie náklady, čo súdu preukázal doloženou fotodokumentáciou, pričom táto
skutočnosť nebola v konaní sporná.
44. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky a na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces však nespočíva len v tom, že
osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto
práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04 zo dňa 31.08.2004). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04 zo dňa 03.03.2004).
Do obsahu práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a II. ÚS 251/2003 zo dňa
17.12.2003).
45. Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne
konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť
posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v
právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú
potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou
súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za
následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie
však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993).
46. Odvolací súd po posúdení prejednávanej veci z hľadiska odvolacích dôvodov žalobcu dospel
k záveru o ich neopodstatnenosti, pretože súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávneskutkovéaprávnezáverypremietnutédovýrokovejčastinapadnutého
rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal,ako vykonané dôkazy vyhodnotil, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a akými úvahami sa pri
vyhodnotení vykonaných dôkazov riadil. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd prvej
inštancie vysporiadal so zásadnými skutkovými tvrdeniami a procesnou obranou žalobcu a odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že rozsah vykonaných prác vo fakturovanom rozsahu
žalobca v konaní hodnoverným spôsobom v rámci vykonaného dokazovania nepreukázal, preto jeho
námietky o opodstatnenosti uplatňovaného nároku ostali len v rovine tvrdenia. Z uvedeného dôvodu sa
odvolací súd stotožnil aj s výškou priznaného nároku v sume 16.000,- eur, ktorú žalovaný v priebehu
konania opakovane uznal (bod 30 a 52 odôvodnenia rozsudku).
47. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania pomerne podľa jeho celkového úspechu vo veci vo výške 18% (bod 63
odôvodnenia rozsudku) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením súdny úradník.
48. Zhrnúc uvedené a konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalobcu, odvolací súd napadnutý
rozsudok tak vo výroku II, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj v závislom
výroku III o nároku na náhradu trov konania žalobcu, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.
49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa
ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
50. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.