Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200685
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KAFFEX, s.r.o., Štrbské Pleso - Poštová 4021/8,
Štrba, IČO: 17 081 181, právne zastúpený: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská
11, IČO: 47251506, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, Špitálska 4, 6, 8, 816 43 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 11583/2018-M_OMPČ zo dňa 05.03.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/67/2023 - 121 zo dňa 15. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-2S/67/2023
-121zodňa15.novembra2023(ďalejajako„napadnutýrozsudok“)podľaust.§190zákonač.162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11583/2018-M_OMPČ zo dňa

05.03.2018 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodujúci
o rozklade žalobcu potvrdil rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 12628/2017-M ODMASK, 30544/2017 zo dňa 10.07.2017 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorýmvzmysle§7ods.1,§27a§27aods.4zákonač.528/2008Z.z.opomociapodporeposkytovanej
z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej len „zákon č. 528/2008 Z. z.“) uložil žalobcovi povinnosť vrátiť
finančné prostriedky v sume 17.706,29 € Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a
sociálna inklúzia.

2. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo
od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Zároveň bol žalobca v kasačnom konaní
úspešný, preto mu správny súd podľa § 467 SSP v spojení s § 167 SSP priznal voči žalovanému nárok
na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania v celom rozsahu.
3. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nezaoberal námietkou ohľadne
súdnej preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a návrhu žalobcu na prerušenie konania, nakoľko

túto otázku vyriešil už v predchádzajúcom napadnutom rozsudku krajský súd, pričom kasačný súd sa
v rozsudku súdu sp. zn. 8Sžfk/30/2021 zo dňa 23. februára 2023 s vysloveným právnym názorom plne
stotožnil. Z uvedeného dôvodu správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania v zmysle § 25 SSP vspojení s § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
opätovne zamietol ako nedôvodný.
4. Ohľadne námietky týkajúcej sa vzťahu slovenského právneho poriadku a práva Európskej únie

poukázal na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 8Sžfk/30/2021 zo dňa 23. februára 2023, ktorý uviedol,
že súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky sú aj pramene práva Európskej únie a z tohto
dôvodu nie je možné vnútroštátne právne normy vykladať autonómne bez ohľadu na kontext práva
Európskej únie. Rovnako článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je nutné interpretovať so zreteľom
na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, a to na všetky právne normy majúce pôsobnosť na jej

území.
5. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkami, ktoré kasačný súd vo vyššie uvedenom rozsudku
vzhliadol ako dôvodné, konkrétne s námietkou ochrany dobromyseľnosti, otázkou pôvodu finančných
prostriedkov poskytnutých žalobcovi na základe zmluvy o NFP a námietkou týkajúcou sa oboznámenia
s podkladmi pre vydanie záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016. K námietke premlčania
správny súd uviedol, že žalobca až do podania kasačnej sťažnosti nevzniesol námietku premlčania

a na preklúziu práva vymáhať časť finančného príspevku zo strany orgánu verejnej správy poukázal
až v kasačnom konaní. Správny súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v prípade lehoty uvedenej
v článku 3 ods. 1 Nariadenie Rady č. 2988/95z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov
Európskych spoločenstiev (ďalej len „nariadenie č. 2988/95“) ide o lehotu prekluzívnu a nie premlčaciu.
PoukázalpritomajnastanoviskogenerálnehoadvokátaManuelCamposSánchez-Bordonaprednesené

dňa 08.09.2016 k veci C-584/15. Rovnaký právny názor prevzal do svojej rozhodovacej praxe i český
Nejvyšší správní soud v rozhodnutiach sp. zn. 5 Afs 4/2021 zo dňa 18.03.2022 a sp- zn. 7 Afs 1/2023
zo dňa 16.08.2023.
6. Na posúdenie uplynutia premlčacej/prekluzívnej doby bolo zo strany správneho súdu nutné ustáliť
začatie jej plynutia, ktoré je viazané na čas spáchania nezrovnalosti v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia č.

2889/95. Ako vyplýva zo znenia čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2889/95 spáchanie nezrovnalosti predpokladá
súčasne splnenie dvoch podmienok, a to, že konanie predstavuje porušenie práva Európskej únie a
zároveň jej dôsledkom je (alebo by mohlo byť) poškodenie rozpočtu Európskej únie. V zmysle judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie je pre začiatok plynutia premlčacej/prekluzívnej doby rozhodujúci vždy
dátum udalosti, ktorá nastala posledná. Uvedený názor konštatoval Súdny dvor EÚ v rozsudku Glencore

Céréales France C- 584/15 zo dňa 02.03.2017, bod 47.
7. Správny súd k uvedenému konštatoval, že žalobca zverejnil výzvu na predkladanie ponúk v rámci
verejného obstarávania dňa 30.07.2010. Lehota na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov
bola stanovená do 05.08.2010 do 12:00 hod. Lehota na predkladanie ponúk bola stanovená do
03.09.2010do10:00hod.ŽalobcauzavrelsúspešnýmuchádzačomZmluvuoposkytovanívzdelávacích

služieb dňa 09.11.2010, dodatok č. 1 k zmluve dňa 31.12.2010, dodatok č. 2 k zmluve dňa 01.05.2011.
Ako vyplýva z kontrolných zistení ÚVO, žalobca neprimerane skrátil lehotu na vyžiadanie súťažných
podkladov, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. ÚVO zároveň skonštatoval, že
predmet zákazky bolo možné rozdeliť do viacerých samostatných časti v rámci predmetu zákazky.
Žalobca teda už zverejnením samotnej výzvy na predkladanie ponúk do verejného obstarávania

porušil ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní v procese obstarávania služieb, na ktoré mu bola
poskytnutá dotácia na základe žiadostí o platbu nenávratného finančného príspevku zo dňa 07.10.2011,
20.02.2012 a 02.12.2013. Z uvedených skutočností podľa správneho súdu vyplýva, že boli splnené
obidve podmienky, s ktorými nariadenie č. 2889/95 spája vznik nezrovnalostí, a to porušenie právnych
predpisov (zákona o verejnom obstarávaní) a škoda na rozpočte EÚ (vyplatenie jednotlivých platieb).

Za čas vzniku nezrovnalostí je tak možné určiť dátum 07.10.2011, resp. 20.02.2012 a 02.12.2013 pre
ďalšie jednotlivé platby. V jednotlivých dokumentoch (napr. v bode 7 Správy o zistenej nezrovnalosti zo
dňa 20.03.2015) žalovaný uvádzal ako dátum zistenia nezrovnalosti deň 07.10.2011, t. j. deň prvého
čerpania finančných prostriedkov. V uvedenom prípade premlčacia/prekluzívna doba začala plynúť dňa
07.10.2011 a skončila by dňa 07.10.2015.

8. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalovaný zaslal žalobcovi dňa
15.08.2014 list označený ako Zaslanie záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania -
Oprava (Aktualizácia č. 1). Prílohou listu bol aj samotný Záznam z administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 06.08.2014, v ktorom boli uvedené jednotlivé zistené nedostatky s určenou
korekciou 10 % a odôvodnením tejto korekcie. Žalobca bol listom vyzvaný na zaslanie písomného

stanoviska k uvedeným zisteniam v lehote 14 dní od doručenia. Stanovisko žalobcu bolo žalovanému
doručené dňa 02.09.2014, na ktoré žalovaný následne reagoval listom zo dňa 28.10.2014. Správny
súd vychádzajúc z obsahu listu zo dňa 15.08.2014 a Záznamu z administratívnej kontroly verejného
obstarávaniazodňa06.08.2014dospelkzáveru,žetakvliste,akoajsamotnomzázname,jedostatočnekonkrétne uvedená nezrovnalosť, ktorej sa žalobca dopustil a ktorá mala byť predmetom ďalšieho
šetrenia, čiže išlo o akt v zmysle článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95, ktorým
sa prerušilo dňa 15.08.2014 plynutie premlčacej/prekluzívnej doby vo vzťahu ku konaniu týkajúcemu

sa vzniknutých nezrovnalostí a týmto dňom začala plynúť nová 4- ročná prekluzívna doba. Žalovaný
následne vykonal ďalšie úkony, ktorý každý jednotlivo je možné považovať za vyšetrovací úkon
spôsobujúci prerušenie plynutia premlčacej/prekluzívnej doby.
9. Oznámením o vzniku nezrovnalosti zo dňa 17.08.2015 Implementačná agentúra Ministerstva práce,
sociálnych veci a rodiny SR opätovne informovala žalobcu o vzniknutej nezrovnalosti. Prílohou tohto

oznámenia bola aj správa o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov. Z
obsahu tohto oznámenia správny súd jednoznačne vyvodil záver, že i tento úkon je možné v zmysle
článku 3 ods. 1 tretieho pododseku nariadenia č. 2988/95 považovať za vyšetrovací úkon, ktorým
sa prerušuje plynutie premlčacej/ prekluzívnej doby, ktorá začala opätovne plynúť dňa 15.08.2014.
Za úkon vedúci k prerušeniu plynutia premlčacej/prekluzívnej doby je možné považovať i zaslanie
záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania - aktualizácia č. 1 zo dňa 24.06.2016, ktorý

rovnako obsahuje konkrétne informácie týkajúce sa zistených porušení a ktorého prílohou bol záznam -
Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016, ktorý v plnom rozsahu zmenil a nahradil záznam z administratívnej
kontroly zo dňa 06.08.2014. Dňa 29.11.2016 bola žalobcovi zaslaná žiadosť o písomné vyjadrenie k
záznamu - Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016. Písomné vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené
dňa 19.12.2016. Dňa 17.01.2017 bola žalobcovi zaslaná aktualizovaná správa o zistenej nezrovnalosti

spolu so žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov. Dňa 02.05.2017 zaslal žalovaný žalobcovi
oznámenie o začatí správneho konania, výsledkom ktorého bolo prvostupňové rozhodnutie, potvrdené
napadnutým rozhodnutím.
10. Správny súd posúdil uplynutie premlčacej/prekluzívnej doby aj s ohľadom na čl. 3 ods. 1 štvrtý
pododsek nariadenia č. 2988/95, v zmysle ktorého sa premlčanie/preklúzia stanú účinnými najneskôr v

deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou
prípadu, keď bolo správne konanie prerušené z dôvodu vedenia trestného konania. V prejednávanom
prípade začala premlčacia/prekluzívna doba plynúť dňa 07.10.2011 a v zmysle čl. 3 ods. 1 štvrtý
pododsek nariadenia č. 2988/95 by uplynula dňa 07.10.2019. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa
05.03.2018, z čoho vyplýva, že bolo vydané pred uplynutím prekluzívnej doby.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že námietka žalobcu
týkajúca sa preklúzie je nedôvodná. Rovnako nedôvodné je aj tvrdenie žalobcu o ochrane
dobromyseľnosti, keď verejné obstarávanie bolo vykonané v roku 2010 a nezrovnalosť bola zistená
až v roku 2016. Z obsahu administratívneho spisu podľa správneho súdu vyplývalo, že žalobca bol o
zistenej nezrovnalosti informovaný už v auguste 2014. Správny súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že

doba, ktorá uplynula od vykonania verejného obstarávania po oznámenie nezrovnalosti sa môže javiť
ako neadekvátna, neprekročila však zákonom stanovenú dĺžku, v rámci ktorej bol žalovaný oprávnený
vykonať opätovnú kontrolu a začať správne konanie týkajúce sa vrátenia vyplatených finančných
prostriedkov, s čím musel byť žalobca uzrozumený už pri podpise zmluvy o poskytnutí NFP.
12. K tvrdeniu žalobcu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pred vydaním záznamu -

Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016 správny súd uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že záznam
- Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016 vychádza zo Záznamu z administratívnej kontroly verejného
obstarávania zo dňa 06.08.2014. Ako vyplýva zo záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016, ako
aj zo sprievodného listu k zaslaniu záznamu zo dňa 24.06.2016, do obsahu záznamu - Aktualizácie
č. 1 zo dňa 20.06.2016 boli zapracované závery ÚVO uvedené v Protokole o výsledku kontroly VO

zo dňa 08.04.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.04.2015 a bolo mu umožnené vyjadriť sa ku
kontrolným zisteniam. Dňa 27.04.2015 bolo ÚVO doručené vyjadrenie, v ktorom sa žalobca vyjadril iba
ku kontrolným zisteniam č. 1 a č. 2. ÚVO preveril opodstatnenosť vyjadrenia a dňa 29.05.2015 zaslal
žalobcovi vyjadrenie k namietaným skutočnostiam vedúceho kontrolovaného subjektu ku kontrolným
zisteniam spolu s pozvánkou na prerokovanie protokolu za účelom jeho oboznámenia sa s obsahom.

Žalobcazaslaldňa29.05.2015prostredníctvome-mailuinformáciuotom,žesaprerokovanianezúčastní
z dôvodu plánovanej služobnej cesty a súhlasil s tým, aby prerokovanie protokolu prebehlo bez jeho
účasti. Dňa 01.06.2015 prebehlo prerokovanie protokolu bez účasti žalobcu.
13. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že zistenia ÚVO, ktoré tvorili
podklad pre vydanie záznamu - Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016, boli uvedené v protokole o výsledku

kontroly VO zo dňa 08.04.2015 a žalobca tak mal možnosť sa s týmito podkladmi oboznámiť a následne
sa k ním aj vyjadriť. Uvedené vyplýva aj z písomného vyjadrenia k Záznamu z administratívnej kontroly
verejného obstarávania - aktualizácia č. 1 zo dňa 14.12.2016, v ktorom žalobca uviedol, že „k záverom
z protokolu, ktoré boli následne zapracované do Záznamu z administratívnej kontroly VO - aktualizáciač. 1. naďalej trváme na svojom vyjadrení. Vyjadrenie ku kontrolným zisteniam k Protokolu o výsledku
kontroly dodržiavania zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov znení neskorších predpisov považujte za totožné s vyjadrením k záverom, ktoré sú obsiahnuté

v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania - aktualizácie č. 1“. Správny súd z
uvedeného dôvodu po opätovnom preskúmaní žalobnej námietky týkajúcej sa nemožnosti oboznámiť
sa s podkladmi pred vydaním záznamu - aktualizácie č. 1 zo dňa 20.06.2016 dospel k záveru, že táto
námietkajenedôvodná.Nadrámecuvedenéhosprávnysúdpoukázalnaobsahadministratívnehospisu,
z ktorého vyplýva, že žalobca mal opakovanú možnosť oboznámiť sa s priebehom administratívneho

konania, kontrolnými zisteniami, vznášať svoje pripomienky a vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam
a kontrolným zisteniam, čo aj opakovane urobil. Rovnako bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k
všetkýmzistenýmskutočnostiampredvydanímprvostupňovéhorozhodnutia.Postupsprávnychorgánov
bollegitímnyanemožnosastotožniťstvrdenímžalobcu,žebypostupompríslušnýchsprávnychorgánov
došlo k zásahu do jeho práv.
14. Záverom, vo vzťahu k námietke, že žalobcovi neboli poskytnuté prostriedky Európskej únie, ale

len prostriedky zo štátneho rozpočtu, na ktoré nie je možné aplikovať právny režim použitý žalovaným,
správny súd uviedol, že finančný príspevok bol žalobcovi poskytnutý v zmysle zákona o podpore z
fondov EÚ, ktorý odkazuje na aplikáciu nariadenia č. 2988/95 ako aj nariadenia č. 1083/2006. V zmysle
§ 2 písm. e) zákona o rozpočtových pravidlách, prostriedkami Európskej únie sú finančné prostriedky
poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú

prostredníctvom platobného orgánu alebo certifikačného orgánu, pričom na tomto mieste zákonodarca
opätovne odkazuje na nariadenie č. 1083/2006. V citovanom ustanovení sa deklaruje právny status
prostriedkov Európskej únie poskytnutých Slovenskej republike z fondov Európskeho spoločenstva.
Tietoprostriedkysapodľazákonaorozpočtovýchpravidláchzaraďujúdoštátnehorozpočtu,zktoréhosú
na základe tohto zákona poskytované prostredníctvom platobných jednotiek ďalším prijímateľom, avšak

sú poskytované z rozpočtu Európskej únie, a teda nakladanie s nimi sa jednoznačne riadi príslušnými
nariadeniami Európskej únie. Vzhľadom na uvedené správny súd námietku žalobcu, že žalovaný s
ohľadom na status finančných prostriedkov aplikoval na jeho prípad nesprávny právny režim, vyhodnotil
ako neopodstatnenú.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa v § 440 ods. 1 písm. f), g) a i) SSP
a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil
tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby
kasačný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.

16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd dospel k záveru, že opätovná
administratívna finančná kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote, pričom však podľa sťažovateľa túto
zákonnú lehotu žiadnym spôsobom neidentifikoval, čo do dĺžky trvania, identifikácie právneho predpisu,
ktorý by ju upravoval, ani jej začiatok ani koniec. Nie je preto preskúmateľným záver správneho súdu,
že administratívna kontrola bola zo strany žalovaného vykonaná v zákonnej lehote. Správny súd podľa

neho ani neidentifikoval takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala opätovný výkon administratívnej
kontroly verejného obstarávania tým istým subjektom. Pokiaľ v tomto smere nepriamo poukazoval
na prekluzívnu lehotu v zmysle čl. 3 nariadenia č. 2988/95, uvedená lehota sa vzťahuje na vydanie
správneho rozhodnutia o uložení sankcie, avšak nie je možné ju automaticky považovať za lehotu,
v rámci ktorej je možné vykonať administratívnu finančnú kontrolu verejného obstarávania, ako v

prejednávanom prípade.
17. Podľa sťažovateľa ani zákon č. 528/2008 Z. z. ani nariadenia EÚ č. 1083/2006, č. 1828/2006
nestanovuje možnosť vykonania opätovnej administratívnej finančnej kontroly a ani nestanovuje žiadnu
zákonnúlehotu,vrámciktorejbybolomožnéopakovaťaleboopätovnevykonaťadministratívnufinančnú
kontroluverejnéhoobstarávania.Vdanomprípadenebolavykonanáusťažovateľazostranyžalovaného

alebo iného orgánu kontrola na mieste.
18. Ďalej sťažovateľ zdôraznil, že predmetom opakovaného overovania (administratívnej kontroly) boli
tie isté a nezmenené podklady k verejnému obstarávaniu, ktoré zostali po celý čas od ich predloženia
nezmenené. Žiadne iné skutkové okolnosti neboli zo strany žalovaného zistené, ktoré by meniliskutkový stav zistený žalovaným už v rámci prvotnej administratívnej kontroly verejného obstarávania
(ktorej výsledkom bolo schválenie verejného obstarávania). Konanie žalovaného bolo zároveň podľa
sťažovateľavpriamomrozporespovinnosťounáležitejstarostlivosti,keďodpredloženiadokumentáciek

verejnémuobstarávaniudodosiahnutiakonečnejverziezistenejnezrovnalostiuplynulo6rokov.Zároveň
k tomuto bodu podotkol, že plynutie prekluzívnej lehoty a ochrana dobromyseľnosti sťažovateľa spolu
nesúvisia.
19. Správny súd podľa sťažovateľa dospel k záveru, že zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.

z.“) stanovuje, že prostriedky pochádzajúce z fondov EÚ sa stávajú súčasťou štátneho rozpočtu SR.
Správny súd neoznačil žiadnu právnu úpravu, ktorá by stanovila, že prijímateľovi (sťažovateľovi) boli
poskytnuté prostriedky z rozpočtu EÚ. Samotná skutočnosť, že členský štát je viazaný legislatívou EÚ
pri nakladaní s prostriedkami, ktoré obdržal z rozpočtu EÚ, však sama o sebe neznamená, že prijímateľ
obdržal prostriedky z rozpočtu EÚ. Naopak, v zmysle zákona č. 523/2004 vyplýva, že sťažovateľovi boli
poskytnuté prostriedky z rozpočtu SR, pričom otázka ich pôvodu je irelevantná. Vstupom do rozpočtu SR

sa prostriedky pôvodne z rozpočtu EÚ stali vlastníctvom SR. Rozhodujúci je podľa sťažovateľa právny
status predmetných prostriedkov, t. j. kto bol ich vlastníkom pred ich poskytnutím, pričom poukázal na
stanovisko Ministerstva financií SR zo dňa 05.05.2015, v ktorom ministerstvo podľa sťažovateľa zastalo
jednoznačné stanovisko, že po vstupe prostriedkov z rozpočtu EÚ do rozpočtu SR je vylúčené, aby
tieto prostriedky boli naďalej súčasťou rozpočtu EÚ. Podľa neho sa správny súd žiadnym spôsobom

nevysporiadal s predmetným dôkazom.
20. Ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v
zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. Ako správny súd zistil, žalovaný do Aktualizácie č. 1 zo dňa
20.06.2016 zapracoval závery ÚVO uvedené v Protokole o výsledku kontroly VO zo dňa 08.04.2015,
t. j. jedná sa o primárne zistenia ÚVO, ku ktorým sa kontrolovaný (žalobca) ešte nevyjadril. V zmysle

právnej úpravy zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“ alebo
„zákonoverejnomobstarávaní“)jeoprávnenýkontrolovanývyjadriťsakzáveromuvedenýmvprotokole,
ktoré budú následne prerokované zo strany v ÚVO a námietky kontrolovaného budú vyhodnotené v
zápisnicioprerokovaníprotokoluÚVO.Jetakzrejmé,žesamotnýprotokolnereflektuježiadnevyjadrenia
kontrolovaného ku kontrolným zisteniam, keďže kontrolovaný je oprávnený sa vyjadriť ku kontrolným

zisteniam až po doručení samotného protokolu. Podľa sťažovateľa tak Aktualizácia č. 1 nezohľadňovala
vyjadrenia sťažovateľa ku kontrolným zisteniam ÚVO. Sťažovateľ síce mal možnosť sa vyjadriť ku
protokolu ÚVO, avšak tak učinil v inom konaní (vedenom na ÚVO) a nebolo mu umožnené vyjadriť sa k
podkladom pred vydaním Aktualizácie č. 1 zo dňa 20.6.2016 zo strany žalovaného. Žalovaný vyjadrenia
sťažovateľa k protokolu ÚVO nezohľadnil, lebo vychádzal iba z protokolu, t. j. z dokumentu, až po

doručení ktorého sa sťažovateľ k nemu mohol vôbec vyjadriť.
21. Sťažovateľ záverom namietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil začiatok plynutia prekluzívnej
doby, keď uviedol, že mu boli poskytnuté zálohové platby (vrátane platby zo dňa 7.10.2011), ktoré
sú kompletne poskytnuté len zo zdrojov štátneho rozpočtu SR (a to vrátane ich pôvodu). Prostriedky
pôvodom z rozpočtu EÚ sú poskytované na príjmové účty len žalovanému. Z uvedeného vyplýva,

že k poškodeniu rozpočtu EÚ nemohlo ani fakticky dôjsť. K vzniku nezrovnalosti tak došlo 30.7.2010
(porušenie právnych predpisov verejného obstarávania, ktoré mohlo ohroziť rozpočet EÚ). K uplynutiu
prekluzívnej lehoty tak došlo 30.7.2014, t. j. pred úkonom zo dňa 15.8.2014, ktorý správny súd vyhodnotil
ako vyšetrovací úkon spôsobujúci prerušenie plynutia prekluzívnej doby. Zároveň zotrval na námietke,
že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami uplatnenými v rámci rozkladu a správny

súdtútonámietkužiadnymspôsobomnevyhodnotilaanineuviedolžiadnuargumentáciu,prečouvedenú
námietku nevyhodnotil.
22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 12.02.2024 uviedol, že sa stotožňuje s
právnym posúdením správneho súdu, ktorý sa podľa neho dostatočne vysporiadal s argumentáciou
sťažovateľa. Tvrdenie sťažovateľa, že otázka dobromyseľnosti a zároveň riešenie otázky plynutia

prekluzívnej lehoty nemá vzájomnú súvislosť považoval za nedôvodné. Samotné Nariadenie č. 2988/95
odkazuje v súvislosti s preklúziou na skutočnosť, že lehoty sa prerušujú pri každom akte, ktorý
sa týka prešetrovania nezrovnalosti. V zmysle reštriktívneho výkladu prezentovaného sťažovateľom
by riadiaci orgán alebo Slovenská republika nemohla po ukončení projektu sankcionovať akékoľvek
nezákonné konanie prijímateľov, čo je v zmysle práva Európskej únie neakceptovateľné. Rovnako

tvrdenie sťažovateľa, že žiadny právny predpis nestanovuje lehotu v rámci, ktorej môže byť vykonaná
administratívna kontrola verejného obstarávania nemá podľa žalovaného oporu v právnych predpisov,
nakoľko z ust. § 27 zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že finančnú opravu môže vykonať riadiaci orgánpred ukončením operačného programu a ust. § 27a uvedeného zákona jasne definuje postup riadiaceho
orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania.
23. Podľa žalovaného správny súd jednoznačne vyriešil otázku premlčania/preklúzie a plynutia lehôt.

Sťažovateľ tak podľa neho účelovo ignoruje pôvod poskytnutých finančných prostriedkov a z tohto
dôvodu odvodzuje plynutie lehôt od iného dátumu. Znenie čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95 je podľa
žalovaného potrebné vnímať ako celok v súvislostiach s rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ.
24. K otázke pôvodu finančných prostriedkov podľa žalovaného správny súd správne aplikoval zákon
č. 523/2004 Z. z. ako aj nariadenie č. 1083/2006, pričom špekulácie sťažovateľa boli opakovane

označované vnútroštátnymi súdmi za bezpredmetné, pričom prípustnosť výkladu práva jednoznačne
vyvracia aj rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ napr. v rozsudku zo dňa 13.03.2008 v spojených
veciach C- 383/06 až C-385/06 bod 49 a 59.
25. K možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu
vyplýva, že sťažovateľ mal dostatočnú možnosť vyjadriť sa k záznamom z administratívnej kontroly,
ako aj k samotným kontrolným zisteniam ÚVO. Záverom podotkol, že podľa neho kasačná sťažnosť

sťažovateľaniejeprípustná,nakoľkosmerujelenvočidôvodomrozhodnutiaataktiežniesúdanédôvody
kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), g) a i) SSP a preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú
sťažnosť podľa § 459 písm. c) SSP odmietol alebo ju ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

26. Prejednávaná vec bola dňa 15.04.2024 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“) ako súdu príslušnému na konanie a
rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na
rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: 4Sfk/15/2024.

27. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave BA- 2S/67/2023 - 121
zo dňa 15.11.2023.
28. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľovi bol na základe
zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023034201 zo dňa 29.04.2010
schválený nenávratný finančný príspevok v sume 166.047,93 eura. Následne dňa 30.07.2010 zverejnil

výzvu na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania s cieľom zabezpečiť aktivity schválenej
žiadosti o nenávratný finančný príspevok na projekt „Kvalitný personál - kvalitné hotelové služby“ s
cieľom zvýšenia kvality poskytovaných služieb prostredníctvom tvorby nových pracovných miest a
rozvoja odborných a sociálnych kompetencií zamestnancov hotela TOLIAR. Sprostredkovateľský orgán
pod Riadiacim orgánom (ďalej len „SORO“) schválil zrealizované verejné obstarávanie a postúpil ho v

plnej výške na financovanie.
29. Na základe zistení zo správy auditu EK A-Rep 2013-1710 vykonaného v dňoch 09.12.- 13.12.2013 a
opätovne vykonanej administratívnej kontroly uplatnil riadiaci orgán finančnú opravu vo výške 10%. Úrad
pre verejné obstarávanie vykonal kontrolu predmetného verejného obstarávania po uzavretí zmluvy
podľa § 146 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. a dospel k záveru o nedostatkoch, ktoré mohli mať vplyv na

výsledok verejného obstarávania. V protokole č. 12643-7000/2014-OK/4 zo dňa 08.04.2015 o výsledku
kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že sťažovateľ postupoval v rozpore s §
9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., keď stanovil kratšiu lehotu na vyžiadanie súťažných podkladov ako
lehotu na predkladanie ponúk, čím lehotu neprimerane skrátil o 29 dní a zároveň sťažovateľ spojil do
jedného verejného obstarávania vzdelávania s rôznymi, priamo nesúvisiacimi zameraniami, pričom z

dokumentácie nevyplýva nutnosť ich spojenia do jedného verejného obstarávania, ani že spolu súvisia.
Podľa Úradu pre verejné obstarávanie mohlo mať uvedené konanie sťažovateľa vplyv na výsledok
verejného obstarávania.
30. Žalovaný vypracoval záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1
zo dňa 20.06.2016, ktorým zrušil a v plnom rozsahu nahradil predchádzajúci záznam z opätovnej

kontroly verejného obstarávania zo dňa 15.08.2014. V súvislosti s počtom a závažnosťou nedostatkov
stanovil SORO finančnú opravu vo výške 10% z hodnoty výdavkov v súlade s Metodickým pokynom
centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo
jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a usmernením Európskej komisie
o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci

zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní zo dňa 19.12.2013. SORO
zaslal sťažovateľovi oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola aj správa o zistenej
nezrovnalosti č. N21500369/S05 zo dňa 17.01.2017 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkovs kódom 27110230342/Z03 zo dňa 17.01.2017 v sume 11.804,19 eur. Sťažovateľ uvedenú sumu
neuhradil.
31. Žalovaný následne prvostupňovým rozhodnutím č. 12628/2017-M ODMASK, 30544/2017 zo dňa

10.07.2017 uložil sťažovateľovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky v sume 17.706,29 eur Riadiacemu
orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Riadiaci orgán na základe Nariadenia
ES č. 1083/2006 kontrolnou činnosťou v zmysle čl. 60 písm. b) overil, že výdavky na operácie vykázané
sťažovateľom za zrealizované verejné obstarávanie nie sú v súlade s predpismi Spoločenstva a v
nadväznosti na Usmernenie COCOF 07/0037/02 zo dňa 29.11.2007 vykonal finančnú opravu. Porušenie

práva ES spočíva v tom, že výdavky na operácie vykázané sťažovateľom neboli vykázané v súlade s
čl. 9 ods. 5 Nariadenia ES č. 1083/2006 vo väzbe na zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku, na ktorú tento článok odkazuje. Následne, porušenie právnych predpisov SR vo väzbe na čl.
60 písm. b) Nariadenia č. 1083/2006 spočíva v nedodržaní ustanovení zákona č. 25/2006 Z. z. Konanie
sťažovateľa tak naplnilo znaky pojmu „nezrovnalosť“ podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia ES č. 1083/2006 a čl.
1a bod 1 Nariadenia Komisie (ES) č. 2035/2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1681/94

o nezrovnalostiach a získavaní neoprávnene vyplatených čiastok späť v súvislosti s financovaním
štrukturálnych politík a o organizácii informačného systému v tejto oblasti. Prostriedky EÚ predstavujú
príjem štátneho rozpočtu SR podľa § 7 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z., vedú sa na osobitných účtoch
Ministerstva financií SR v Štátnej pokladnici a ich použitie je limitované § 8 ods. 3 citovaného zákona.
Prostriedky EÚ, ktorých použitie je účelovo určené na spolufinancovanie operačného programu, sú

vedené na mimorozpočtovom účte Ministerstva financií SR a ten je súčasťou štátneho rozpočtu, z
ktorého sú prevedené na príslušný príjmový účet až po schválení súhrnnej žiadosti o platbu na základe
čiastkového výkazu výdavkov. Následne sú prostriedky EÚ a štátneho rozpočtu SR preúčtované na účet
prijímateľa (sťažovateľa).
32. Proti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým

rozhodnutím č. 11583/2018-M_OMPČ zo dňa 05.03.2018, ktorým rozklad sťažovateľa zamietol.
33. Následne sťažovateľ podal správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č. k. 2S/103/2018- 63 zo dňa 30.09.2020 tak, že žalobu sťažovateľa podľa § 190 SSP zamietol. Na
základe kasačnej sťažnosti sťažovateľa Najvyšší správny súd rozsudkom zo dňa 28.02.2023 sp. zn.
8Sžfk/30/2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu

nedostatočného odôvodnenia a nepreskúmateľnosti rozsudku.
34. Kasačný súd dopĺňa, že i keď zrušený rozsudok č. k. 2S/103/2018- 63 zo dňa 30.09.2020 bol vrátený
Krajskému súdu v Bratislave, vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v
podmienkach Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júna 2023 (po zrušení napadnutého rozsudku) v
ďalšom konaní rozhodoval Správny súd v Bratislave, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc v súdenej

veci (§ 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z.).
35. Tento rozsudok bol predmetom kasačného konania

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s
§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §
444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom

v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
37. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
38.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 523/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkami
Európskej únie finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktorésa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom certifikačného orgánu, platobného orgánu alebo
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
40. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 253/2004 Z. z. na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie

zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou
výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných
programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
41. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 258/2008 Z. z. ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu
alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému

orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi.
42. Podľa § 27 zákona č. 258/2008 Z. z. finančnú opravu môže vykonať riadiaci orgán, certifikačný orgán
alebo orgán auditu pred ukončením operačného programu.
43. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu
alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo
alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve

prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky;
ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo
alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí,
riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu.
44. Podľa § 27a ods. 3 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. ak bolo na základe podnetu podľa

odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet
správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného
obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a).
45. Podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu

právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania,
alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré
malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa
odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán môže vyzvať
prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky; ustanovenie § 28

ods. 8 sa nepoužije.
46. Podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo
odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku
1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich
sa na predmet zákazky.

47. Podľa § 27a ods. 9 zákona č. 528/2008 Z. z. na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní. Prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom vráti
prijímateľ, ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, na osobitný účet ministerstva
financií vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a
prostriedky štátneho rozpočtu vráti prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného

predpisu. Zvýšenie sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, o ktorom
rozhodol správny orgán podľa odseku 5, vráti prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky podľa
osobitného predpisu.
48. Podľa § 137 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 25/2006 Z. z. úrad pri výkone dohľadu rozhoduje o
námietkach orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému

poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie
služieb z Európskej únie. Úrad pri výkone dohľadu vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek a
kontrolu súťaže návrhov organizovaných kontrolovaným.
49. Podľa § 146 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania zákaziek po
uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov a po zrušení

postupu zadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb,
ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy podľa § 137 ods.
2 písm. b) a z vlastného podnetu.
50. Podľa čl. 2 ods. 7 nariadenia ES č. 1083/2006 na účely tohto nariadenia majú nasledujúce pojmy
tento význam: „nezrovnalosť“: akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z

konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie
všeobecného rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou
položkou.51. Podľa čl. 1 ods. 2 nariadenia č. 2988/95 nezrovnalosť je akékoľvek porušenie ustanovenia práva
spoločenstva vyplývajúce z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je
alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nimi spravovaných,

buď zmenšením, alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene
spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.
52. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95, premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania
nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie,
ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti,

premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila. Premlčacia doba sa prerušuje
pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania
alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom
akte prerušenia. Premlčanie sa však stane účinným najneskôr v deň, keď vyprší dvojnásobok premlčacej
doby bez toho, aby príslušný orgán uložil sankciu, s výnimkou prípadu, keď bolo správne konanie
prerušené v zmysle článku 6 ods. 1.

53.Kasačnýsúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksprávnehosúdu,akoajkonanie,ktorémupredchádzalo
v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa
nie je dôvodná.
54. K námietke sťažovateľa ohľadne výkonu opakovanej administratívnej kontroly kasačný súd uvádza,
že v zmysle vyššie citovaného § 27 zákona č. 528/2008 Z. z. riadiaci orgán, certifikačný orgán

alebo orgán auditu môže vykonať finančnú opravu pred ukončením operačného programu. Zároveň
v zmysle § 26 cit. zákona je riadiaci orgán povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej
nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi v prípade, že zistí nezrovnalosť
či už z vlastného alebo iného podnetu. K uvedenému tak kasačný súd uvádza, že aj po ukončení
administratívnej finančnej kontroly v prípade, že nastanú skutočnosti, ktoré budú vyžadovať vykonanie

finančnej kontroly, orgán verejnej správy, t. j. oprávnená osoba, môže vykonať finančnú kontrolu na
mieste alebo opätovnú administratívnu finančnú kontrolu z vlastného podnetu alebo na základe podnetu
orgánu štátnej správy. Opätovná administratívna finančná kontrola sa začne prvým úkonom oprávnenej
osoby voči povinnej osobe. V prejednávanej veci bolo nesporné, že Úrad pre verejné obstarávanie začal
kontrolu u sťažovateľa na základe podnetu orgánu štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b) zákona o

verejnom obstarávaní, o čom bol sťažovateľ aj riadne oboznámený listom zo dňa 09.01.2015.

55. Kasačný súd tiež konštatuje, že v zmysle uvedeného žalovaný postupoval správne, keď vypracoval
záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 20.06.2016, ktorým
zrušil a v plnom rozsahu nahradil predchádzajúci záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania

zo dňa 15.08.2014 a rovnako správne postupoval aj SORO, ktorý zaslal sťažovateľovi oznámenie o
vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola aj správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500369/S05 zo
dňa 17.01.2017 a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov.
56. K uvedenej námietke kasačný súd dodáva, že sťažovateľ v správnej žalobe neidentifikoval žiadne
porušenie zákona, ktorého by sa v tomto smere Úrad pre verejné obstarávanie alebo žalovaný

mal dopustiť. Sťažovateľ v správnej žalobe vyjadril svoju všeobecnú nespokojnosť s výkonom
administratívnej kontroly, pričom namietal, že došlo k porušeniu právnej istoty, nakoľko porušenia
zákona bolo zistené až po dlhom časovom období, čím mal žalovaný porušiť svoju povinnosť vykonať
administratívnu kontrolu riadne a s odbornou starostlivosťou. Žiadna z uvedených námietok sťažovateľa
však nezakladá nezákonnosť postupu žalovaného, čo správne vyhodnotil aj správny súd.

57. Správny súd je v súdnom konaní v zmysle § 134 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
Podľa kasačného súdu sú námietky sťažovateľa v tomto smere len všeobecné konštatovania bez
konkretizovania, v čom vidí namietanú nezákonnosť administratívnej kontroly. V súlade s § 182 ods.
1 písm. e) SSP je povinnosťou sťažovateľa v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z
akých konkrétnych skutkových a najmä právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za

nezákonné. Sťažovateľ tak mal už v správnej žalobe konkretizovať dôvody a právne východiská, z
ktorých mala vyplývať údajná nezákonnosť postupu žalovaného, čo však neurobil. Preto aj na námietky
sťažovateľa, ktoré v tomto smere uplatňuje až v kasačnom konaní v zmysle § 441 kasačný súd ani
nemôže prihliadať.
58. K ďalším námietkam sťažovateľa kasačný súd uvádza že v rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/30/2021 zo dňa

23. februára 2023 bola správnemu súdu uložená povinnosť, aby sa vysporiadal s námietkou sťažovateľa
ohľadne dobromyseľnosti, aplikácie nariadenia ES č. 2988/95, pôvodu finančných prostriedkov a
vyjadreniu sa k podkladom rozhodnutia. Správny súd sa s uvedenými námietkami sťažovateľa
dostatočne vyčerpávajúco a presvedčivo vysporiadal, pričom nenechal žiadnu otvorenú otázku alebonámietku, s ktorou by sa bolo potrebné v kasačnom konaní bližšie zaoberať. Kasačný súd sa s právnym
názorom správneho súdu v celom rozsahu stotožnil.
59. K námietke sťažovateľa, že mu finančný príspevok nebol poskytnutý z prostriedkov Európskej

únie, ale len zo štátneho rozpočtu kasačný súd uvádza, že právnym titulom, na základe ktorého bol
sťažovateľovi finančný príspevok poskytnutý, je „Zmluva“, z ktorej vyplýva, že „Projekt“ sťažovateľa je
spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom z prostriedkov pre program „Zamestnanosť a sociálna
inklúzia“. Poskytnutý finančný príspevok je tvorený prostriedkami Európskej únie a štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky. Z ustanovenia § 2 písm. e zákona č. 523/2004 Z. z. jednoznačne vyplýva,

že prostriedkami Európskej únie sú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu
Európskej únie.
60. Kasačný súd mal za nepochybné, že zisteným porušením pravidiel a postupov verejného
obstarávania došlo k poškodeniu rozpočtu Európskej únie, keď peňažné prostriedky poskytnuté
sťažovateľovi majú pôvod v rozpočte Európskej únie a do štátneho rozpočtu sa dostali práve z tohto
rozpočtu. To, že peňažné prostriedky z rozpočtu Únie boli presunuté v súlade s príslušnými predpismi

o rozpočtových pravidlách do slovenského štátneho rozpočtu, ako to jednoznačne vysvetlil správny
súd, predstavuje iba technický aspekt ich transferu z jedného účtu Európskej komisie na príslušný účet
Slovenskej republiky, a nespochybňuje to pôvod týchto peňazí v rozpočte Európskej únie. Uvedené
právne posúdenie nemení ani stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje
sťažovateľ a ktoré nie je pre rozhodnutie súdu záväzné. Podľa kasačného súdu, sa správny súd

aj s týmito námietkami sťažovateľa riadne vysporiadal, pričom jasne a zrozumiteľne vysvetlil princíp
poskytovania finančných príspevkov z prostriedkov Európskej únie. Preto sú námietky sťažovateľa v
tomto smere len špekulatívne.
61. Správne podotkol aj žalovaný, že uvedené právne východiská vyplývajú napríklad aj z rozhodnutia
Súdneho dvora zo dňa 13.03.2008 v spojených veciach C-383/06 až C-385/06 body 49 a 59, podľa

ktorých: „49. Uplatnenie vnútroštátneho práva nesmie mať negatívny vplyv na uplatnenie a účinnosť
práva Spoločenstva. O takýto prípad by išlo najmä vtedy, ak by takéto uplatenie vnútroštátneho práva
prakticky znemožňovalo vymáhanie protiprávne pridelených prostriedkov (pozri rozsudok Deutsche
Milchkontor a i., už citovaný, body 21 a 22). Z toho vyplýva, že vnútroštátnemu súdu prináleží,
aby v zásade uplatnil svoje vnútroštátne právo, pričom musí dbať na zaistenie plnej účinnosti práva

Spoločenstva, čo ho môže viesť k tomu, aby v prípade potreby nepoužil vnútroštátne pravidlo, ktoré tomu
bráni, alebo aby vhodne vyložil vnútroštátne pravidlo, ktoré bolo ustanovené len so zreteľom na výlučne
vnútroštátnusituáciu(pozrinajmärozsudokz8.novembra2005,Leffler,C-443/03,Zb.s.I-9611,bod51).
59. Z vyššie uvedených úvah preto vyplýva, že na položené otázky je potrebné odpovedať v tom zmysle,
že vymáhanie prostriedkov stratených v dôsledku zneužitia alebo nedbanlivosti sa musí uskutočniť

na základe článku 23 ods. 1 nariadenia č. 4253/88 a podľa postupov stanovených vnútroštátnym
právom, a to pod podmienkou, že uplatnenie tohto práva nebude mať negatívny vplyv na uplatnenie a
účinnosť práva Spoločenstva a nebude mať za dôsledok praktické znemožnenie vymáhania protiprávne
pridelených súm. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v plnom rozsahu zabezpečil uplatnenie práva
Spoločenstva tak, že ak to bude potrebné, neuplatní alebo vhodne vyloží také vnútroštátne pravidlo,

akým je Awb, ktoré by vymáhaniu bránilo. Vnútroštátny súd môže pri posúdení správania príjemcov
stratených prostriedkov, ako aj správnych orgánov, uplatniť zásady právnej istoty a ochrany legitímnej
dôvery, tak ako ich chápe právo Spoločenstva, a to pod podmienkou, že záujem Spoločenstva sa
zohľadní v plnom rozsahu. Verejnoprávna povaha osoby príjemcu prostriedkov je v tomto ohľade
irelevantná.“

62.Vtomtokontextepodľanázorukasačnéhosúduneobstojítvrdeniesťažovateľaonepreskúmateľnosti
napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované na
všetky podstatné skutočnosti a námietky sťažovateľa.
63. Správny súd viazaný v zmysle § 469 SSP názorom kasačného súdu uvedenom v rozhodnutí sp.
zn. 8Sžfk/30/2021 zo dňa 23. februára 2023 zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré zamietol správnu

žalobu sťažovateľa a jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné či neodôvodnené. Kasačný
súd má v tejto súvislosti za to, že správny súd sa posudzovanou vecou zaoberal dôsledne, náležite
sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne
závery, ktoré odôvodnil náležite a presvedčivo, pričom dospel k správnym záverom o zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

64. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku
správneho súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady odôvodnenia
rozhodnutia, na základe ktorých rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takýchzásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v zmysle
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom

konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).
65. Kasačný súd si je plne vedomý toho, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo
dňa 03. 07. 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19. 05. 2004).
Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníkanaspravodlivý
proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23. 06. 2004).
66. K námietke sťažovateľa ohľadne nemožnosti vyjadriť sa k podkladom pred vydaním záznamu-
Aktualizácie č. 1 kasačný súd uvádza, že ich považuje za nedôvodné až zavádzajúce. Správny súd sa

aj s touto námietkou sťažovateľa riadne vysporiadal keď uviedol, že do obsahu záznamu - Aktualizácie
č. 1 zo dňa 20.06.2016 boli zapracované závery ÚVO uvedené v Protokole o výsledku kontroly VO zo
dňa 08.04.2015, ktorý bol sťažovateľovi doručený dňa 13.04.2015, pričom bolo sťažovateľovi umožnené
vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam. Aj kasačný súd má z administratívneho spisu za preukázané, že dňa
27.04.2015 bolo ÚVO doručené vyjadrenie, v ktorom sa sťažovateľ vyjadril iba ku kontrolným zisteniam

č. 1 a č. 2. Zároveň mal sťažovateľ možnosť zúčastniť sa prerokovania protokolu dňa 01.06.201, na
ktoré sa však nedostavil a dokonca súhlasil s tým, aby prerokovanie protokolu prebehlo bez jeho účasti.
Sťažovateľovi bol tak vytvorený dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutí
a uplatnenie svojich námietok.
67. Kasačný súd zároveň konštatuje, že samotná argumentácia sťažovateľa je v tejto súvislosti

zmätočná, keď najskôr namietal, že nemal možnosť sa k podkladom pred vydaním záznamu vyjadriť a
následne namietal, že sa vyjadril k protokolu zo dňa 08.04.2015 až dňa 27.04.2015, t. j. pred vydaním
záznamu- Aktualizácie 1 zo dňa 20.06.2016, čo znamená, že nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom
rozhodnutia. Z uvedenej argumentácie sťažovateľa vyplýva, že v čase vydania záznamu- Aktualizácie
1 zo dňa 20.06.2016, v ktorom sú zapracované závery ÚVO uvedené v protokole zo dňa 08.04.2015,

už ÚVO disponovalo aj vyjadrením sťažovateľa k protokolu. Sťažovateľova námietka je v tomto ohľade
nedôvodná a kasačný súd opakuje, že sťažovateľ mal priestor na vznášanie pripomienok a rovnako na
oboznámenie sa so všetkými zistenými skutočnosťami ešte pred vydaním záznamu- Aktualizácie 1 zo
dňa 20.06.2016 ako aj pred samotným vydaním prvostupňového rozhodnutia.
68. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa kasačného súdu nedôvodná aj námietka sťažovateľa ohľadne

plynutia prekluzívnej doby. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti začiatok plynutia prekluzívnej doby odvíjal
od skutočnosti, že nedošlo k poškodeniu rozpočtu Európskej únie a finančné prostriedky boli čerpané
výhradne zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, preto za začiatok plynutia prekluzívnej doby
považoval dátum 30.07.2014. Kasačný súd už k otázke čerpania finančných prostriedkov a ich pôvodu
vyjadril právny názor, pričom sa stotožnil s posúdením správneho súdu. Z tohto dôvodu už len dodáva,

že je zrejmé, že sťažovateľ odvodzuje plynutie lehôt od nesprávneho pôvodu finančných prostriedkov,
teda od skutočnosti, ktorú nesprávne právne posúdil. Správny súd jasne a vyčerpávajúcim spôsobom
zdôvodnil začiatok plynutia prekluzívnej doby, pričom sa venoval aj otázke, či sa jedná o premlčanie a
preklúziu a poskytol aj rozsiahly právny výklad čl. 1 a čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95. Z uvedeného
spolu so skutočnosťami zistenými z administratívneho spisu aj podľa kasačného súdu vyplýva, že

prekluzívna doba začala plynúť dňa 07.10.2011, teda dňom zistenia nezrovnalosti, ktorý predstavuje
deň prvého čerpania finančných prostriedkov. Zároveň by v zmysle čl. 3 ods. 1 nariadenia č. 2988/95
prekluzívna doba uplynula o osem rokov, konkrétne dňa 07.10.2019.
69. Záverom kasačný súd k námietke sťažovateľa, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami
sťažovateľa uvedenými v rozklade a správny súd sa k tomu nijako nevyjadril uvádza, že správny

súd sa už v rozsudku č. k.: 2S/103/2018- 63 zo dňa 30.09.2020 uvedenou námietkou sťažovateľa
zaoberal a vyhodnotil ju. Konkrétne v bode 43 predmetného rozsudku správny súd konštatoval, že
rozhodnutie žalovaného je síce stručné, no dáva odpovede na všetky otázky podstatné pre rozhodnutie,
pričom dodržal zákonne ustanovenia Správneho poriadku ohľadne riadneho odôvodnenia rozhodnutí.Sťažovateľ v správnej žalobe namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou pôvodu finančných
prostriedkov a rovnako ani s pojmom „nezrovnalosť“ v zmysle nariadenia č. 1083/2006. Správny súd
v bode 43 rozsudku jasne uviedol, že žalovaný sa s uvedenými námietkami sťažovateľa vysporiadal,

pričomvspojenísnapadnutýmrozsudkomsprávnehosúduč.k.:2S/67/2023zodňa15.novembra2023-
121 možno konštatovať, že s námietkami sťažovateľa sa správny súd v tomto smere vyčerpávajúco
vysporiadal.
70. Kasačný súd zároveň konštatuje, že sťažovateľ v správnej žalobe nekonkretizoval, s ktorými ďalšími
námietkami sťažovateľa sa žalovaný v rozklade nevysporiadal. Ako už kasačný súd vyššie uviedol,

správny súd je v zmysle § 134 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom nemôže dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za sťažovateľa vyhľadávať. Uvedená námietka je tak podľa
kasačného súdu nedôvodná.
71. K uvedenému kasačný súd už len dopĺňa, že prvostupňové správne konanie a odvolacie správne
konanie tvoria jeden celok, čo znamená, že konanie ohľadom uvedených rozhodnutí nemožno
posudzovať izolovane (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn.

3Sžo/256/2010 zo dňa 08.02.2011 „...súd konštatuje, že správne konanie, t. j. prvostupňové ako aj
odvolaciekonaniatvoriajedencelok.Odvolacíorgánpreskúmanapadnutérozhodnutievcelomrozsahu;
ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (§ 59 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok, v znení neskorších predpisov). Odvolací správny
orgán je oprávnený z vlastného podnetu vykonať nové dôkazy, ako aj zopakovať už vykonané dôkazy.

Odvolací správny orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska jeho zákonnosti a vecnej správnosti a je tiež
oprávnený zisťovať, či vydané rozhodnutie zabezpečí optimálne a efektívne splnenie účelu príslušného
právneho predpis.“).
72. V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k
napadnutému rozsudku správneho súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a

preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
73. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení
s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov
kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,

preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
74. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.