Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/116/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120341555
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120341555.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky´ su´d v Kosˇiciach v sena´te zlozˇenom z predsedu sena´tu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov

JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Lucie Baňackej PhD. v spore žalobcu: DELTA – TRUCK s.r.o., so sídlom
Klincová 35, 821 08 Bratislava mestská časť Ružinov, IČO: 47 314 893, právne zastúpený JUDr. Peter
Kubik, advokát, s.r.o., so sídlom Poľná cesta 966/9, 92901 Dunajská Streda, IČO: 36 869 295, proti
žalovanému: ROCK FOOD s.r.o., Kvertná 517/2, 044 20 Malá Ida, IČO: 46 725 547, právne zastúpený
Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., Bajzova 2, 040 01 Košice, IČO: 47 254 220, o zaplatenie
30.807,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresne´ho su´du Prešov č.k.
23Cb/80/2020-330 z 25.10.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/80/2020-413 z 26. apríla

2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/80/2020-330 z 25. októbra
2022 v spojení s opravným uznesením č.k. 23Cb/80/2020-413 z 26. apríla 2023.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 10.245,97 eur s príslušenstvom (výrok I) a zmluvnú pokutu vo výške 20.440,- eur (výrok

II), v zostávajúcej časti žalobu zamietol (výrok III), žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 99,20 % (výrok IV).

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 10.367,- eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy
20,79 eur od 18.3.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 708,- eur od 18.3.2020
do zaplatenia úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 188,80 eur od 18.3.2020 do zaplatenia úrok z

omeškania 9 % ročne zo sumy 609,67 eur od 20.5.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 9 % ročne
zo sumy 1.354,84 eur od 20.5.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 216 eur od
20.5.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 480,- eur od 20.5.2020 do zaplatenia
úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.100,- eur od 20.6.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 9 %
ročne zo sumy 2.100,- eur od 20.6.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 744,- eur
od 20.6.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 744,- eur od 20.6.2020 do zaplatenia
úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 406,45 eur od 19.7.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 9 %

ročne zo sumy 406,45 eur od 19.7.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 144,- eur
od 19.7.2020 do zaplatenia úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 144,- eur od 19.7.2020 do zaplatenia,
zmluvnú pokutu 20.440,- eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom
bola dňa 25.10.2019 uzatvorená:
- zmluva o nájme dopravného prostriedku, ktorou sa nájomca zaviazal po dobu 36 mesiacov užívať

motorové vozidlo značky Ford EČ: A. a A. za nájomné 1.750,- eur bez DPH/kus/mesiac,
- zmluva o nájme dopravného prostriedku, ktorou sa nájomca zaviazal po dobu 36 mesiacov užívať
náves zn. Kögel EČ B. a B. za nájomné 620,- eur bez DPH/mesiac a 590,- eur bez DPH/mesiac,
Dňa 25.03.2020 bola uzatvorená
- zmluva o nájme dopravného prostriedku, ktorou sa nájomca zaviazal po dobu 36 mesiacov užívať

náves zn. Kögel, EČ B. za nájomné 620,- eur bez DPH/mesiac a
- zmluva o nájme dopravného prostriedku, ktorou sa nájomca zaviazal po dobu 36 mesiacov užívať
náves zn. Kögel, EČ B., za nájomné 620,- eur bez DPH/mesiac.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nájomného z vyššie uvedených nájomných zmlúv
a zmluvnej pokuty podľa bodu 7.6 Všeobecných zmluvných podmienok v sume 6x základného
nájomného.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok neuznáva, žalobca vo faktúrach, na ktoré
sa odvoláva nezohľadnil skutočnosť, že dopravné prostriedky nebolo v určitých obdobiach možné užívať
pre ich nespôsobilosť na prevádzku v cestnej premávke, čo žalobcovi riadne a včas oznámil. Žalovaný
poukázal na ustanovenie čl. 4. 14 Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorého nájomca nie je

povinný platiť nájomné za čas, počas ktorého nemohol dopravný prostriedok užívať pre nespôsobilosť
dopravného prostriedku na prevádzku v cestnej premávke. V dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
žalobcu vznikla žalovanému škoda v podobe ušlého zisku a vynaložených mzdových nákladov. Zmluvnú
pokutu žalovaný označil za zjavne neprimeranú vo vzťahu k hodnote zabezpečenej povinnosti, ako aj vo
vzťahu k významu zabezpečovanej povinnosti, nakoľko táto predstavuje 197,16 % dlžného nájomného.

Navrhol jej moderáciu súdom.

4. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný neuviedol, ktoré vozidlá nebol schopný používať, v
ktorom období a z akého dôvodu, prečo žalobcom vystavené faktúry nereklamoval, prečo ich zaradil
do svojho účtovníctva. Uviedol, že žalovaná suma už zohľadňuje dobropisy za čas, keď žalovaný

nemohol prenajaté dopravné prostriedky užívať. Vo vzťahu k primeranosti zmluvnej pokuty žalobca
uviedol, že zmluvy o nájme medzi žalobcom a žalovaným boli uzavreté na dobu určitú, a to na 3 roky.
Zmluvná pokuta bola stranami dojednaná pre prípad, že dôjde k predčasnému skončeniu nájomného
vzťahu z dôvodov, ktoré sú na strane nájomcu (napríklad z dôvodu, že nájomca nesplnil svoje zmluvné
povinnosti), t.j. pre prípad straty očakávaných príjmov žalobcu. Zmluvná pokuta bola dojednaná vo výške

6-násobku dohodnutého nájomného, nakoľko zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným mal v čase
jeho ukončenia trvať ešte viac ako 24 mesiacov, nie je jej výška neprimeraná významu chráneného
práva (dodržania zmluvy po celú dobu jej trvania). Škoda, ktorú žalobca utrpel v dôsledku porušenia
povinnosti žalovaným je vyššia než požadovaná zmluvná pokuta.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že od žalobcu prevzal dopravné prostriedky dňa 24.02.2020 a už dňa
06.03.2020 na hraničnom priechode Petea maďarské policajné orgány odstavili prenajaté dopravné
prostriedky z dôvodu, že vozidlá, ktoré žalobca prenajal žalovanému neboli vybavené originálom
nájomnej zmluvy, za čo bola žalovanému uložená pokuta 120.000,- HUF (337,13 eur) a pracovný
výkon žalovaného sa posunul až na utorok 10.03.2020. Žalovaný tiež uviedol, že prenajaté dopravné

prostriedky neboli spôsobilé na užívanie v nasledovných časových úsekoch:
- motorové vozidlo evidenčnej značky A. od 14.03.2020 do 24.03.2020 (neplatnosť zelenej karty) - 10
dní, od 24.04.2020 do 27.04.2020 (odstavenie v servise Šaca na žiadosť žalobcu) - 4 dni, od 21.05.2020
do 25.05.2020 (odstavenie v servise Šaca na žiadosť žalobcu) - 5 dní, od 29.05.2020 do 02.06.2020
(odstavenie v servise Šaca na žiadosť žalobcu) - 5 dní, dňa 29.06.2020 (odstavenie v zmluvnom servise

s opakovaným problémom spočívajúcim s možnosťou polohovania volantu a nefunkčnej navigácie) -1
deň - spolu nespôsobilosť za užívanie v trvaní 26 dní;
- motorové vozidlo evidenčnej značky A. a evidenčné č. B. od 12.03.2020 do 31.03.2020 (neplatnosť
STK) - 20 dní, od 24.04.2020 do 27.04.2020 (odstavenie v servise Šaca na žiadosť žalobcu) - 4 dni,
od 21.05.2020 do 25.05.2020 (odstavenie v servise Šaca na žiadosť žalobcu) - 5 dní, od 20.06.2020

do 29.06.2020 (odstavenie v zmluvnom servise s poruchou vankúša na sedadle vodiča) - 10 dní. Spolu
v trvaní 39 dní.
Žalovaný uviedol, že dopravné prostriedky spolu neboli spôsobilé na užívanie po dobu 65 dní, preto mal
mať znížené nájomné o sumu 5.135,- eur (65 dní x 79 eur nájomné denne).Žalovaný tiež uviedol, že nezabezpečením originálov nájomných zmlúv, STK, zelenej karty a riadneho
technického stavu dopravných prostriedkov spôsobil žalobca žalovanému podstatné obmedzenie
riadneho užívania prenajatých dopravných prostriedkov, čím bola žalovanému spôsobená škoda v

podobe ušlého zisku pre nutnosť zrušiť objednávky obchodných partnerov žalovaného. Žalovaný výšku
škody vyčíslil na sumu 674,25 eur (zaplatená pokuta) a ušlý zisk na sumu 11.895,- eur (65 dní x 183,-
eur ako denná marža žalovaného).
Žalovaný opakovane označil zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, z dôvodu že predstavuje viac ako
197 % istiny uplatňovanej žalobcom a s poukazom na opakované kvalifikované porušenie povinnosti

žalobcu poškodzujúce podnikateľskú činnosť žalovaného.

6. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal na to, že žalovaný okrem kaucie zloženej pri uzatváraní
zmlúvonájmedopravnýchprostriedkovanájmuzajedenneúplnýmesiactrvanianájmunezaplatilriadne
a včas ani jednu faktúru vystavenú žalobcom.
Vo vzťahu k nároku žalovaného na náhradu škody v úhrnnej sume 120.000,- HUF žalobca uviedol, že

žalovaný nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou a údajným porušením
povinnosti žalobcu. Túto skutočnosť navyše oznámil žalobcovi 12 dní potom, čo mu údajne mala
byť pokuta uložená, nekonal teda „bez zbytočného odkladu“, preto v tomto prípade trvá povinnosť
žalovaného platiť nájomné s poukazom na ustanovenie § 635 Obchodného zákonníka.
Žalobca ďalej poukázal na bod 3.2 písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok a uviedol, že žalovaný

nemal na prepravu použiť dopravný prostriedok, pri ktorom platnosť technickej kontroly mala skončiť
počas prepravy. Keďže si nezorganizoval svoju činnosť tak, aby bolo možné technickú kontrolu vykonať
včas, porušil svojim konaním ustanovenie § 633 Obchodného zákonníka.
Žalobca tiež uviedol, že faktúrou č. 20NF0778 bolo žalovanému dobropisované nájomné za vozidlo A.
za 22 dní, suma pôvodnej faktúry č. 20NF0638 za uvedené vozidlo vymáhaná v tomto konaní je už

ponížená o tento dobropis (pôvodná suma faktúry 2.100,- eur mínus dobropis 1.490,33 eur = 609,67
eur), faktúrou č. 20NF0548 bolo žalovanému dobropisované nájomné za vozidlo A. za 11 dní, suma
pôvodnejfaktúryč.20NF0495zauvedenévozidloniejevymáhanávtomtokonaní,faktúrouč.20NF0779
bolo žalovanému dobropisované nájomné za vozidlo B. za 22 dní, suma pôvodnej faktúry č. 20NF0640
za uvedené vozidlo vymáhaná v tomto konaní je už ponížená o tento dobropis (pôvodná suma faktúry

744,- eur mínus dobropis 528,- eur = 216,- eur), faktúrou č. 20NF0547 bolo žalovanému dobropisované
nájomné za vozidlo A. za 6 dní, suma pôvodnej faktúry č. 20NF0318 za uvedené vozidlo nie je vymáhaná
v tomto konaní, faktúrou č. 20NF0781 bolo žalovanému dobropisované nájomné za vozidlo A. za 11 dní,
suma pôvodnej faktúry č. 20NF0639 za uvedené vozidlo vymáhaná v tomto konaní je už ponížená o
tento dobropis (pôvodná suma faktúry 2.100,- eur mínus dobropis 715,16 eur = 1.354,84 eur), faktúrou

č. 20NF0545 bolo žalovanému dobropisované nájomné za vozidlo B. za 22 dní, suma pôvodnej faktúry
č. 20NF0321 za uvedené vozidlo vymáhaná v tomto konaní je už ponížená o tento dobropis (pôvodná
suma faktúry 708,- eur mínus dobropis 519,20 eur = 188,80 eur), faktúrou č. 20NF0847 bolo žalovanému
dobropisované nájomné za vozidlo B. za 14 dní, suma pôvodnej faktúry č. 20NF0249 za uvedené
vozidlo nie vymáhaná v tomto konaní, faktúrou č. 20NF0780 bolo žalovanému dobropisované nájomné

za vozidlo B. za 11 dní, suma pôvodnej faktúry č. 20NF0641 za uvedené vozidlo vymáhaná v tomto
konaní je už ponížená o tento dobropis (pôvodná suma faktúry 744,- eur mínus dobropis 264,- eur =
480,- eur).

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.05.2022 pozmenil argumentáciu a namietal, že žalobca v

dobropisoch nezohľadnil, že ak nebolo možné užívať ťahač nebolo možné reálne užívať ani náves.
Zároveň poukázal na nesprávny výpočet denného nájomného prenajatých dopravných prostriedkov.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 151 ods. 1, 154, 185 ods. 2 CSP a §§ 2 ods. 1, 630,
634, 261 ods. 1, 407 ods. 3, 382, 383, 384 ods. 1 a 2, 633 ods. 1,2 a 3, 301, 379, 365, 369 OBZ.

9. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav: Medzi žalobcom ako
prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom boli uzatvorené nájomné zmluvy:
- zmluva o nájme dopravného prostriedku na ťahače - 2 kusy zn. Ford EČ: A. a A. zo dňa 25.10.2019,
- zmluva o nájme návesov zn. Kögel EČ: B. a B. zo dňa 25.10.2019.

Obe nájomné zmluvy nemali uvedený dátum predpokladaného odovzdania predmetov nájmu. Tieto
dopravné prostriedky boli odovzdané do dočasného užívania žalovanému vo februári 2020.
Dňa 25.03.2020 boli stranami uzavreté ďalšie dve nájomné zmluvy na návesy zn. Kögel EČ:B. a EČ: B..Medzi stranami nebolo sporné dohodnuté nájomné vo výške 2.100,- eur s DPH za nájom ťahačov a
vo výške 744,- eur s DPH mesačne za nájom návesov. Nájom dopravných prostriedkov bol dojednaný
vo všetkých prípadoch na dobu 36 mesiacov. Všetky zmluvy boli uzatvorené v písomnej forme podľa

§ 630 a nasl. Obchodného zákonníka. Medzi stranami nebolo sporné, že k zániku nájomných vzťahov
došlopreneplatenienájomnéhozostranyžalovaného.Žalobcanazákladezmlúvfakturovalžalovanému
nájomné, žalovaný z vystavených faktúr uhradil len časť.
Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca žalovanému účtoval
nájomné podľa čl. 4 bodu 4.14 Všeobecných zmluvných podmienok po zohľadnení obdobia, počas

ktorého nemohol predmet nájmu užívať pre nespôsobilosť dopravného prostriedku na prevádzku v
cestnej premávke.
Súd prvej inštancie uviedol, že denné nájomné pri ťahačoch predstavovalo sumu 70,- eur (2.100,- eur
mesačne: 30 dní), pri návesoch B. a B. sumu 24,80 eur (744,- eur mesačne: 30dní), pri návese B. sumu
23,60 eur (708,- eur mesačne: 30 dní).
Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dobropisom č. 20NF0638 za obdobie od 01.05.2020 do

31.05.2020 bolo dobropisované užívanie dopravného prostriedku evidenčné č. A. za 22 dní v celkovej
sume 1.490,30 eur, pričom súd prvej inštancie zohľadnil tú skutočnosť, že sumy neboli správne
prepočítané podľa bodu 4. 1 Všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorých bolo dohodnuté na
kalendárny mesiac nájomné pripadajúce na deň ako 1/30-ina mesačného nájomného bez ohľadu na
skutočný počet dní v mesiaci. To znamená, že dobropisovaná mala byť suma 1.539,31 eur.

Vo vzťahu k dopravného prostriedku evidenčné č. A. bol vystavený dobropis za obdobie od 01.05.2020
do 31.05.2020 k faktúre č. 20NF639 za 11 dní a to dobropisom č. 20NF0781, ktorý mal byť na sumu
770,- eur.
Vo vzťahu k dopravného prostriedku evidenčné č. B. za obdobie od 01.03.2020 do 31.03.2020 bola
vystavená faktúra č. 20NF0321, pričom k tejto bol vystavený dobropis č. 20NF0545 na 22 dní, kde

výpočet bol správny a zostala neuhradená časť 188,80 eur.
Vo vzťahu k dopravnému prostriedku evidenčné č. B. bol vystavený dobropis č. 20NF0780 k obdobiu od
01.05.2020 do 31.05.2020 k faktúre č. 20NF0641 za 11 dní, pričom tento mal správne znieť na sumu
272,80 eur, z faktúry nebola uhradená časť 471,20 eur.
Vo vzťahu k dopravnému prostriedku evidenčné č. B. bol za obdobie od 01.05.2020 do 31.05.2020 ku

faktúreč.20NF0640vystavenýdobropisč.20NF0779za22dní,ktorýmalsprávneznieťnasumu545,60
eur, a preto neuhradená zostala časť 198,40 eur.

10. Súd prvej inštancie po zohľadnení správnej výšky dobropisov uzavrel, že žaloba žalobcu je dôvodná
v časti o zaplatenie 10.245,97 eur titulom nájomného s príslušenstvom a v časti o zaplatenie 20.440,- eur

titulom zmluvnej pokuty. V prevyšujúcej časti uplatnený nárok na nájomné s príslušenstvom zamietol.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku k obrane žalovaného, podľa ktorej pokiaľ bol nepojazdný
ťahač, nemalo byť účtované nájomné ani za náves a naopak uviedol, že uvedený spôsob účtovania
nájomného takto dohodnutý medzi zmluvnými stranami nebol. Podľa súdu prvej inštancie podnikanie
je činnosťou, ktorú žalovaný vykonáva na vlastnú zodpovednosť. Nie je preto na mieste, aby súd bez

osvedčenia ďalších relevantných skutočností realizoval výklad jednotlivých ustanovení zmlúv inak, ako
si ich zmluvné strany dohodli. Tak žalobca, ako aj žalovaný sú zaťažení podnikateľským rizikom, ktoré v
zmysle uvedenej úpravy Obchodného zákonníka znáša každý podnikateľský subjekt sám. Žalovanému
nič nebránilo, aby si vymienil iné podmienky platenia nájomného, resp. neplatenia nájomného v prípade
nepojazdnosti toho, ktorého dopravného prostriedku, teda tak, aby v prípade nemožnosti užívať ťahač,

sa oslobodenie vzťahovalo aj na náves a opačne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvy o
nájme boli uzavreté samostatne na návesy a samostatne na ťahače.
Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že prenajaté prostriedky nemohol
používať po dlhšiu dobu, ako bolo dobropisované. Podľa Všeobecných zmluvných podmienok čl. 3
bodu 3.5 bol nájomca povinný ohlásiť potreby servisných kontrol, sezónnej výmeny pneumatík a

iné skutočnosti technického charakteru bezodkladne telefonicky alebo na emailovej adrese, ktorá je
uvedená vo Všeobecných zmluvných podmienkach a pokiaľ by bol realizoval žalovaný oznámenia
tak, ako to tvrdí, bol by schopný preukázať tieto hlásenia na elektronickú adresu uvedenú vo
Všeobecných zmluvných podmienkach. Žalovaný neuviedol žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé
vyvolať pochybnosť o správnosti evidencie žalobcu, podľa ktorej si žalobca neuplatnil nájomné

za jednotlivé dni u jednotlivých ťahačov a návesov, uvedené nebolo preukázané ani svedeckými
výpoveďami, ktoré boli všeobecné, bez konkrétnych dátumov.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa čl. 7 bodu 7.3 nájomca mohol mimoriadne vypovedať
nájomnú zmluvu, ak z dôvodu opravy dopravného prostriedku, ktorú nezapríčinil nájomca je vylúčenýz užívania dopravného prostriedku viac ako 30 dní a prenajímateľ mu neposkytol primeraný náhradný
dopravný prostriedok.
Vo vzťahu k obrane žalovaného, že žalobcom uplatnená zmluvná pokuta je neprimeraná súd prvej

inštancie uviedol, že sporovými stranami dojednaná zmluvná pokuta slúžila na zabezpečenie toho, že
žalovaný zotrvá v nájomnom vzťahu po celú dohodnutú dobu. Na celkovú sumu zmluvnej pokuty je
potrebné prihliadnuť z pohľadu, že celková hodnota kontraktu zabezpečeného zmluvnou pokutou pre
žalobcu bola v sume 170.640,- eur, a to 36-krát mesačné nájomné 1.750,- eur bez DPH pre vozidlo
A., 36-krát mesačné nájomné 1.750,- eur bez DPH pre vozidlo A., 36-krát mesačné nájomné 620,- eur

bez DPH, pre náves B. 36-krát nájomné 620,- eur bez DPH pre náves. Tento záujem bol chránený v
konkrétnom prípade zmluvnou pokutou v sume šesť násobku nájomného. Nakoľko v čase zániku zmluvy
mala zmluva trvať ešte viac ako 24 mesiacov, nie je možné takto dohodnutú výšku zmluvnej pokuty
považovať za neprimeranú, v obchodnom styku je bežné dojednanie zmluvnej pokuty aj vo výške 100 %
hodnoty kontraktu. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo
11/2019. Celková výška zmluvnej pokuty, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, nie je jediným kritériom, pre

ktoré môže súd postupom podľa § 301 Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu znížiť.
Vo vzťahu k žalovaným uplatnenému nároku na náhradu škody súd prvej inštancie uzavrel, že
žalovaný nepreukázal existenciu predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu. Žalovaný uvádzal,
že bol pokutovaný orgánmi polície Maďarskej republiky z dôvodu, že nevedel preukázať právny
vzťah k dopravným prostriedkom, nakoľko nemal k dispozícií nájomnú zmluvu, pretože mu ju žalobca

neodovzdal. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluvný vzťah sporových strán je vzťahom
podnikateľov, ktorí zmluvu uzatvorili slobodne a voľne, zo zmlúv vyplýva, že každá zmluvná strana
obdŕžala jeden rovnopis, nie je preto zrejmé, aké porušenie povinnosti zo zmluvného vzťahu nastalo
na strane žalobcu, keď naopak žalovaný podpisom zmluvy jej prevzatie potvrdil. Bolo elementárnou
povinnosťou žalovaného postupovať s odbornou starostlivosťou, keď podpísal zmluvu ponechať si jeden

rovnopis alebo aspoň kópiu na preukázanie práva užívať dopravné prostriedky a pre prípad kontroly ju
poskytnúť aj vodičovi.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalovaného na ušlý zisk súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný
nepreukázal výšku ušlého zisku a poukázal na to, že žalobca a žalovaný si zmluvne vylúčili
zodpovednosť žalobcu za ušlý zisk a v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok bodu 5. 1.

4. Uvedené ustanovenie zodpovedá dispozitívnemu charakteru ustanovenia § 379 Obchodného
zákonníka.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, z dôvodu, že žalobca bol
z uplatneného nároku vo výške 30.807,- eur (istiny nájomného plus zmluvná pokuta) úspešný v časti
30.685,97 eur čo predstavuje 99,60 %, neúspešný bol 0,40 %, z toho dôvodu súd prvej inštancie

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 99,20 %.

11. Proti výrokom I., II., a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP).

12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca prenechal žalovanému dopravné prostriedky v rozpore
s nájomnými zmluvami, nespôsobilé na užívanie na dojednaný účel. Žalobca namiesto dohodnutého
termínu odovzdania dopravných prostriedkov 10.02.2020 (dátum uvedený na zápisnici o odovzdaní a
prevzatí č. MS-2019/004) žalovanému tieto reálne odovzdal až dňa 24.02.2020. Dopravný prostriedok

Ford EČV: A. nebol spôsobilý na užívanie spolu 26 dní, dopravné prostriedky Ford EČV: A. a Kögel EČV:
B. neboli spôsobilé na užívanie po dobu 39 dní, to znamená, že dopravné prostriedky neboli spôsobilé
na užívanie po dobu 65 dní, t.j. viac ako polovicu doby nájmu.
Žalovaný poukázal na nesprávne uvedené dátumy v dobropisoch a uviedol, že súd prvej inštancie
pričítal túto skutočnosť v neprospech žalovaného. Žalobca podľa názoru žalovaného nedobropisoval

nájomné vo väčšom rozsahu, ako to požadoval žalovaný, keďže žalobca nezohľadnil skutočnosť, že
ak nebolo možné užívať ťahač, nebolo automaticky možné reálne užívať ani náves a vice versa.
Je nesporné, že konkrétny ťahač sa vždy užíval len s konkrétnym návesom. Žalovaný od začiatku
rokovaní prezentoval žalobcovi svoju požiadavku na prenajatie dvoch kamiónových súprav (t. j. ťahačovspolu s návesmi). Uvedená skutočnosť mala byť žalobcom jednoznačne zohľadnená pri dobropisovaní
súm nájomného, keďže nájomné zmluvy boli vzájomne previazané a tvorili jeden celok. Separátny
prenájom ťahačov a návesov by nemal pre žalovaného žiaden hospodársky zmysel, keďže žalovaný

by nevedel separátne užívať ťahače a návesy. Žalovaný v tom čase nedisponoval žiadnymi inými
ťahačmi,ktorébybolikompatibilnésprenajatýminávesmiaviceversa.Žalovanýodzačiatkurokovaníso
žalobcom prejavoval vôľu (úmysel) prenajať si kamiónovú súpravu ako celok. Z emailovej komunikácie
zo dňa 12.09.2019 ako aj svedeckých výpovedí vyplýva, že žalovaný požadoval prenájom súprav a nie
separátny prenájom ťahačov a návesov. To, že výsledkom kontraktačných rokovaní zmluvných strán

bolo formálne uzatvorenie dvoch nájomných zmlúv je logické s ohľadom na skutočnosť, že vlastníkom
ťahačov a návesov nebola tá istá osoba. Pri výklade nájomných zmlúv je preto podľa žalovaného
potrebné aplikovať interpretačné pravidlo uvedené v § 266 ods. 1 OBZ a § 266 ods. 3 OBZ a prihliadať
na to, že zmluvy koncipoval žalobca a túto skutočnosť pričítať na ťarchu jemu. Navyše podľa § 275
OBZ sú tieto nájomné zmluvy závislými. Nájomné zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň a sú výsledkom
tých istých rokovaní. Žalovaný mal po uzatvorení zmluvy o nájme dopravných prostriedkov ako predmet

činnosti zapísaný „výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej cestnej dopravy s počtom vozidiel 2“,
pričomtútočinnosťmalzapísanúbezprostrednepouzatvorenínájomnýchzmlúv.Žalovanývrozhodnom
čase nedisponoval žiadnymi ďalšími a inými kompatibilnými ťahačmi/návesmi, ktoré by bolo možné
prepájať s prenajatými dopravnými prostriedkami, keďže disponoval len dopravnými prostriedkami
prenajatými od žalobcu.

Súd prvej inštancie mal pri správnom vyhodnotení skutkového stavu veci a správneho právneho
posúdenia dospieť k jednoznačnému záveru o tom, že podaná žaloba je nedôvodná v celom rozsahu.
Žalobca by pri správnom výpočte dobropisovaných súm mal nárok na zaplatenie nájomného za celú
dobu nájmu v celkovej výške 17.486,60 eur, pričom žalovaný zaplatil nájomné a kauciu v celkovej výške
17.888,- eur. Nárok žalobcu je preto v celom rozsahu nedôvodný.

Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k neprimeranosti uplatnenej zmluvnej pokuty.
Uviedol, že zo zmluvy nevyplýva, že ňou bola zabezpečená povinnosť žalovaného zotrvať v nájomnom
vzťahu so žalobcom počas celej dohodnutej doby, tak ako to tvrdí žalobca. Uvedené dojednanie
je potrebné vykladať v neprospech žalobcu, ktorý zmluvu koncipoval. Súd prvej inštancie sa tak
v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu nezaoberal pri posudzovaní primeranosti zmluvnej

pokuty všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Súd prvej inštancie mal zohľadniť predovšetkým
to, že žalovaná zmluvná pokuta predstavuje viac ako 197 % žalovanej istiny, ktorú si žalobca zjavne
bezdôvodne uplatňuje, žalobca si neplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, žalobcovi nevznikla
žiadna škoda. Súd prvej inštancie nepodložil svoj záver o tom, že v obchodnom styku je bežné
dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 100 % hodnoty kontraktu žiadnym rozhodnutím najvyšších

súdnych autorít alebo názorom právnej vedy.
Žalovaný zdôraznil, že žalobca porušoval svoje zákonné a zmluvné povinnosti tým, že žalovanému
prenechal dopravné prostriedky, ktoré neboli schopné riadneho užívania, čím mu znemožnil výkon
podnikateľskej činnosti v potrebnom rozsahu. Žalobca tiež odovzdal žalovanému iné návesy, ako boli
zmluvne dohodnuté (mali byť dodané muldové návesy), čím mu zmaril možnosť vykonávať dohodnutú

prepravu pre US Steel Košice.
Žalovaný uviedol, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda, naopak škoda vznikla žalovanému. Poukázal
na to, že počas existencie nájomného vzťahu panovala pandémia koronavírusu, ktorá mala za následok
obmedzenie pohybu ľudí a tovarov, v dôsledku čoho žalovaný nemohol realizovať svoju podnikateľskú
činnosť v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie mal preto pri správnom vyhodnotení skutkových okolností

celého prípadu dospieť k záveru, že výšku zmluvnej pokuty je nevyhnutné znížiť.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že dopravné prostriedky boli žalovanému odovzdané
ako technicky spôsobilé užívania, uvedené vyplýva zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí prenajatých
dopravných prostriedkov a tiež zo svedeckých výpovedí, ktoré potvrdzujú existenciu technických

problémov až po odovzdaní dopravných prostriedkov. Samotný žalovaný v odvolaní špecifikuje časové
úseky, počas ktorých dopravné prostriedky nemohol užívať, v ostatných časových úsekoch, a teda aj v
čase ich prevzatia žalovaným, boli dopravné prostriedky schopné riadneho užívania. Žalobca zdôraznil,
že žalovaný mal možnosť ukončiť zmluvný vzťah, ak bol vylúčený z užívania dopravného prostriedku
po dlhší čas, toto právo však nevyužil.

Tvrdenie žalovaného, že dopravné prostriedky neboli schopné užívania po dobu 65 dní je síce v
absolútnych číslach pravdivé, avšak skresľujúce. Žalovaný totiž počas trvania nájmu, užíval až šesť
rôznych dopravných prostriedkov žalobcu (2x ťahač, 2x „náhradný“ náves a potom 2 x muldový
náves vyrobený pre žalovaného). V rozsahu, v ktorom žalovaný nemohol riadne užívať prenajatédopravné prostriedky, bol žalobcom riadne kompenzovaný vo forme dobropisov. Chybu pri výpočte
dobropisovaných súm žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie uznal a súd prvej inštancie v
tomto rozsahu žalobu žalobcu aj zamietol, žalobca odvolanie voči rozhodnutiu v tomto rozsahu nepodal.

Odchýlka v dátumoch rovnopisov nič nemení na tom, že žalovaný dostal od žalobcu dobropisy za celé
obdobie, po ktoré nemohol užívať dopravné prostriedky, lebo ani samotný žalovaný netvrdí, že by nebol
schopný užívania dopravných prostriedkov po dlhšie obdobie, než na ktoré boli vystavené dobropisy.
Presný časový interval nemožnosti užívania dopravných prostriedkov žalobca v dobropisoch neuviedol,
nakoľko o nemožnosti užívania dopravných prostriedkov sa dozvedal oneskorene. O väčšine údajnej

ujmy žalovaného sa žalobca dozvedel až na osobných rokovaniach v máji a júni 2020, skutočné obdobia
nemožnosti užívania dopravných prostriedkov boli žalovanému v plnom rozsahu dobropísané, plnenia
za tieto obdobia žalobca nežiada.
Tvrdenie žalovaného, že dva ťahače a dva návesy mali byť prenajaté ako fixné jazdné súpravy žalobca
označil za účelové. Toto tvrdenie sa objavilo až v písomnom podaní žalovaného zo dňa 03.05.2022,
teda skoro dva roky po začatí konania. Ťahače a návesy boli nielen vzájomne zameniteľné, ale

zameniteľné s akýmkoľvek iným ťahačom alebo s akýmkoľvek iným návesom štandardného typu. V
podpísaných nájomných zmluvách nie je žiadna zmienka o vzájomnej prepojenosti návesov a ťahačov.
To, že sa svedkovia vo svojich výpovediach odvolávajú na súpravy je dôsledkom následného spôsobu
užívania týchto vozidiel a nie dôkazom vôle prejavenej žalovaným pred uzatvorením nájomných zmlúv.
Vôľa žalovaného užívať vozidlá ako fixné, navzájom nezameniteľné súpravy nebola pred uzatvorením

nájomných zmlúv jednoznačne prejavená. Aj keď žalobcovi bolo známe po uzatvorení zmlúv, že
žalovaný užíval určitý ťahač prevažne s určitým návesom, to ešte neznamená, že žalovaný nemohol
zameniťnávesyaťahače,atonielennavzájommedzidopravnýmiprostriedkamiprenajatýmiodžalobcu,
ale aj inými dopravnými prostriedkami. Tvrdenie žalovaného, že separátny prenájom ťahačov a návesov
nemal pre neho hospodársky zmysel, nie je vôbec odôvodnený, podložený a logický.

Dohadovanie zmlúv bolo viacmesačným procesom, do ktorého mohol žalovaný vstupovať. Ak si
žalovaný chcel vziať do nájmu fixné súpravy, najneskôr po prečítaní návrhu zmlúv, si musel uvedomiť,
že tomu tak nie je a mal ich odmietnuť podpísať. Žalovaný nepreukázal, že by od začiatku rokovaní so
žalobcom mal záujem iba o prenájom fixných jazdných súprav. Tento údajný úmysel žalobcovi nebol
známy a zároveň ani nejde o hospodárne a logické správanie sa. Strany uzatvorili samostatné zmluvy,

pri ktorých nebola žiadnym spôsobom prejavená vôľa žalovaného vzájomne ich previazať. Keby však
aj bola, žalovaný mal povinnosť postupovať tak, aby zmiernil dopady nemožnosti riadneho plnenia z
niektorej zo zmlúv.
Z hypotézy bodu 7.6 Všeobecných zmluvných podmienok vyplýva, že zmluvná pokuta je viazaná na
prípady, kedy dôjde k porušeniu povinnosti majúcom za následok možnosť ukončiť zmluvu zo strany

prenajímateľa mimoriadnou výpoveďou, čiže predčasne. Z tohto, ale aj zo spôsobu určenia výšky
zmluvnej pokuty závislej od zvyšnej plánovanej doby trvania nájmu vyplýva, že zmluvná pokuta, ktorú
žalobca požaduje od žalovaného zabezpečuje trvanie zmluvy o nájme do doby pôvodne dohodnutej.
Zmluvná pokuta mala za cieľ odradiť nájomcu od porušenia takej povinnosti, pre ktorú prenajímateľ
mohol zmluvu o nájme dopravného prostriedku predčasne ukončiť. Žalobca zaobstaral pre žalovaného

tzv. muldy, ekonomická návratnosť takejto investície je zabezpečená práve riadnym naplnením celého
plánovaného zmluvného vzťahu. Dohodnutá zmluvná pokuta vo výške cca. 12 % hodnoty celkových
plánovaných príjmov žalobcu zo zmluvného vzťahu je viac než primeraná. Preukázanie vzniku škody
zo strany žalobcu nie je predpokladom na úspešné uplatnenie zmluvnej pokuty, ktorá je inštitútom
paušalizovanej náhrady škody.

14. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval, že prenajaté dopravné prostriedky mu neboli odovzdané
v užívaniaschopnom stave. Žalovaný od počiatku trval na prenájme muldových návesov, ktoré mu boli
výlučne z dôvodov na strane žalobcu odovzdané až skoro po dvoch mesiacoch trvania nájomného
vzťahu. Rovnako žalobca neuviedol, že aj s prvotným odovzdaním prenajatých dopravných prostriedkov

bol v omeškaní 14 dní. Keďže ďalším odďaľovaním odovzdania vozidiel by žalovaný bol ukrátený o ďalší
predpokladaný zisk, súhlasil s tým, že si do času, kým mu budú odovzdané muldové návesy, prevezme
iné návesy. Žalovaný sa takto snažil eliminovať nepriaznivý dopad porušenia povinností žalobcu, tým
že si od neho dočasne prevzal iné návesy.
Žalovaný zopakoval, že nemožnosť riadneho užívania jednej alebo druhej súpravy trvala viac ako

polovicu doby nájmu. Žalovaný od počiatku rokovaní prezentoval žalobcovi svoj záujem na prenájom
dvoch kamiónových súprav. Žalovaný aj počas trvania nájomného vzťahu a aj po začatí súdneho
konania mal za to, že v tomto prípade išlo o prenájom kamiónových súprav. Explicitné uvedenie takejto
argumentácie žalovaného až v podaní žalovaného zo dňa 03.05.2022 je odôvodnené vyslovenýmpredbežným právnym názorom súdu prvej inštancie. Žalovaný mal od počiatku a aj stále má za to, že
ide o prenájom kamiónových súprav, čo nepriamo potvrdzuje aj jeho podanie zo dňa 14.12.2020 a zápis
predmetu činnosti v obchodnom registri. Pre žalovaného by separátny prenájom ťahačov a návesov

nemal žiaden ekonomický zmysel, keďže žalovaný nedisponoval žiadnymi ďalšími kamiónovými
súpravami okrem tých, ktoré si prenajal od žalobcu. Žalovaný zopakoval, že uzatvorené nájomné zmluvy
sú vzájomne previazané a sú výsledkom tých istých rokovaní a že zmluvná pokuta je neprimeraná.

15. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, tzv. muldové návesy pre žalovaného sa museli najprv vyrobiť,

lebo ide o špeciálny druh návesu. Do tej doby, kým sa tzv. muldy vyrobia žalobca ponúkol žalovanému
bežne dostupné návesy, ktoré žalovaný dobrovoľne, bez nátlaku prijal. Nešlo o situáciu, že by zmluvy
o nájme od počiatku boli uzatvorené na tzv. muldové návesy, ktoré by však dodané neboli, preto by sa
museli uzatvárať dodatočne zmluvy na „obyčajné“ návesy. Žalovaný sa mohol rozhodnúť prenajať tzv.
muldové návesy od iného dodávateľa. Takáto argumentácia je v rozpore s poctivým obchodným stykom.
Žalobca opakovane odmietol tvrdenia žalovaného, že prenajaté ťahače a návesy mali od začiatku

charakter vzájomne neoddeliteľných, nezameniteľných súprav. Uvedené nevyplýva z uzatvorených
zmlúv, ale ani z údajných dôkazov, na ktoré žalovaný odkazuje, email zo dňa 12.09.2019 slovo „súprava“
ani nespomína. Táto údajná vôľa vyplýva len z argumentácie žalovaného, ktorá sa objavila v priebehu
konania na súde prvej inštancie. Žalovaný pred uzatvorením zmlúv nekomunikoval jednoznačne so
žalobcom žiaden úmysel používať prenajaté dopravné prostriedky ako súpravy. Na zabezpečenie

uvedeného žalovaný nedbal ani pri uzatváraní zmlúv, kedy uzatvoril samostatné zmluvy na ťahače a
samostatnénanávesy,navyšesvedomím,ženávesybudúmenené.Skúmanietoho,žeakýekonomický
zmysel má prenájom ťahačov a návesov pre žalovaného nie je zákonnou, ani zmluvnou povinnosťou
žalobcu, ani pred, a ani po uzatvorení nájomných zmlúv. Žalovaný sa snaží svoje podnikateľské zlyhanie
presunúť na žalobcu.

Žalobca tiež zopakoval svoju argumentáciu k otázke primeranosti zmluvnej pokuty. Opakovane uviedol,
že zmluvná pokuta zabezpečuje, aby žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu po celú pôvodne dohodnutú
dobu, zabezpečuje návratnosť investícii žalobcu do prenajatých dopravných prostriedkov. Žalovaný mal
pred uzatvorením zmlúv možnosť úpravy aj Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v ktorých
zmluvná pokuta je dohodnutá. Zmluvnú pokutu však vtedy nenamietal.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP Odvolanie prejednal podľa § 379 - §

385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

17. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

18.ŽalovanýodvolanieprotivýrokuI.,II.,IV.napadnutéhorozsudkuodôvodniltým,žesúdprvejinštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP), rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP)

a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d) CSP).

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov, posúdil, či súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II. ÚS 78/05).20. Podľa § 261 ods. 1 zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 630 ods. 1 OBZ zmluvou o nájme dopravného prostriedku sa prenajímateľ zaväzuje
prenechať nájomcovi dopravný prostriedok na dočasné užívanie a nájomca sa zaväzuje zaplatiť odplatu
(nájom).

22. Podľa § 630 ods. 2 OBZ zmluva vyžaduje písomnú formu.

23.Podľa§634ods.1OBZnájomcajepovinnýplatiťnájomnévdohodnutejvýške,inaknájomnéobvyklé
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na povahu prenajatého dopravného prostriedku a určený spôsob
jeho užívania.

24. Podľa § 634 ods. 2 OBZ, ak neurčuje zmluva inak, je nájomca povinný platiť nájomné po ukončení
užívania dopravného prostriedku, ak je však nájomná zmluva uzavretá na dobu dlhšiu ako tri mesiace,
koncom každého kalendárneho mesiaca, v ktorom sa dopravný prostriedok užíval.

25. Podľa § 633 ods. 1, 2, 3 OBZ nájomca je povinný udržiavať dopravný prostriedok na účet

prenajímateľa v stave, v akom dopravný prostriedok prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.
Nájomca je povinný potrebu opráv, na ktorých vykonanie je povinný podľa odseku 1, oznámiť bez
zbytočného odkladu prenajímateľovi. Ak túto povinnosť nesplní, stráca právo na úhradu nákladov, môže
však požadovať, o čo sa prenajímateľ opravou obohatil. Právo na náklady podľa odseku 1 musí nájomca
uplatniť u prenajímateľa do troch mesiacov po ich vynaložení, ak tak neurobí, nemôže sa právo priznať

v súdnom konaní, ak prenajímateľ oprávnene namietne, že právo nebolo uplatnené včas.

26. Podľa § 301 OBZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla

neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

27. Podľa § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

28. Podľa § 369 ods. 1 a 2 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z
nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.Akvýškaúrokovzomeškanianeboladohodnutá,dlžníkjepovinnýplatiťúrokyzomeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa § 369c ods. 1 OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a
a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „Nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe C. D. A. platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o 8 percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto

kalendárneho polroka omeškania.

31. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1
môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe C. D.
A. platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z

omeškania platí počas celej doby omeškania.

32. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd uzavrel, že súd prvej
inštancie zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, neznemožnil straneuskutočňovaniejejprocesnýchprávazároveňkonanienemaloinúvadu,ktorábymohlamaťzanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto
odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

33. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžného nájomného zo zmlúv o nájme dopravných
prostriedkov a zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovaným. V konaní nebolo sporné,

žežalovanýneuhradilčasťnájomného,žeprenajatédopravnéprostriedkynemoholužívaťpourčitúdobu
nájmu ani to, že za túto dobu vystavil žalobca žalovanému dobropisy. Sporné bolo, či suma, ktorá bola
žalobcomdobropisovanábolavyčíslenásprávneačijevýškazmluvnejpokuty,ktorejsažalobcadomáha
primeraná. Posúdenie kompenzačnej námietky žalovaného súdom prvej inštancie nebolo predmetom
odvolania.

34. Odvolací súd v úvode uvádza, že z vykonaného dokazovania nemožno dovodiť skutkový záver, že
žalobca žalovanému prenechal prenajaté dopravné prostriedky v stave nespôsobilom na užívanie na
dojednaný účel. Takýto záver je v rozpore s obsahom zápisnice o odovzdaní a prevzatí prenajatých
dopravných prostriedkov, obsahom výpovedí svedkov, ako aj stranami uvádzanými dátumami, počas
ktorých žalovaný nemohol predmet nájmu používať.

35. Bez významu je aj tvrdenie žalovaného, že v dobropisoch sú uvedené nesprávne dátumy období,
počas ktorých žalovaný nemohol užívať prenajaté dopravné prostriedky. Medzi stranami nie je sporný
počet dní, počas ktorých nebolo možné jednotlivé dopravné prostriedky užívať a napokon ani to, že
nájomného za tieto dni sa žalobca v konaní nedomáha. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný

nepreukázal, že žalobcovi oznamoval potrebu opravy alebo servisu predmetu nájmu podľa čl. 3 bodu
3.5 Všeobecných zmluvných podmienok v iné dni, ako vyplýva z dobropisov a jeho skutkové tvrdenia
nepotvrdzujú ani všeobecné výpovede svedkov.

36. Zásadnou odvolacou námietkou žalovaného bolo, že súd prvej inštancie pri výpočte sumy, ktorá

mala byť žalovanému dobropisovaná neprihliadal na to, že pokiaľ žalovaný nemohol pre technickú
nespôsobilosť používať prenajatý ťahač, nemohol v tomto období použiť ani náves a naopak. Napriek
tomu, že nájom ťahačov a návesov bol dojednaný osobitnými zmluvami, malo byť žalovanému
dobropisované nájomné za oba prenajaté dopravné prostriedky, hoci bol technický nespôsobilý len jeden
z nich z dôvodu, že žalovaný si prenajímal kamiónovú súpravu ako celok.

37. Odvolací súd uvádza, že zo žiadneho z vykonaných dôkazov, ani zo správania žalovaného
v kontraktačnom procese nemožno dovodiť, že by zrozumiteľne a včas deklaroval svoju vôľu prenajať
si ťahače a návesy ako dve nezameniteľné kamiónové súpravy. Preto súd prvej inštancie postupoval
správne, keď neaplikoval § 266 OBZ a nájomné zmluvy interpretoval výlučne podľa ich jazykového

vyjadrenia. Odvolací súd dodáva, že ani skutočnosť, že zmluvy boli dojednané na jednom rokovaní,
nemení nič na tom, že je potrebné ich posudzovať samostatne. To, čo bolo následne zapísané
v predmete činnosti žalovaného v obchodnom registri nemá pre výklad obsahu skôr uzavretého
právneho úkonu žiaden právny význam.

38. Odvolací súd dodáva, že vzťah medzi sporovými stranami je obchodnoprávnym vzťahom
a strany doň vstúpili ako podnikatelia. Pri podnikateľoch zákon predpokladá vyššiu mieru opatrnosti
a zodpovednosti pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti, pretože podnikateľ vstupuje do právnych
vzťahov ako profesionál a podnikanie vykonáva „na vlastnú zodpovednosť“, t.j. musí znášať
podnikateľské riziko prítomné v podnikaní. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba si mal vymieniť

zmluvné dojednanie, ktoré by ho oprávňovalo na neplatenie nájomného za oba predmety nájmu aj
v prípade technickej nespôsobilosti len jedného z nich. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by
žalobca v čase kontraktačného procesu vedel, že žalovaný nemá alebo nebude mať k dispozícii iné
ťahače a návesy ako tie, ktoré si prenajal od žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že nie je
úlohou súdu bez osvedčenia ďalších relevantných skutočností realizovať výklad jednotlivých ustanovení

zmlúv inak, ako si ich zmluvné strany dohodli.

39. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o neprimeranosti priznanej zmluvnej pokuty odvolací súd
zdôrazňuje, že zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, preto v súdnom konaní nieje potrebné ani tvrdiť, ani preukazovať, že oprávnenej strane nejaká škoda vznikla. Žalobca v konaní
tvrdil, že zmluvná pokuta bola dojednaná za účelom zabezpečenia zotrvania nájomcu v zmluvnom
vzťahu po celú pôvodne dohodnutú dobu (t.j. 36 mesiacov) a zabezpečenia návratnosti investícii žalobcu

do prenajatých dopravných prostriedkov (v prejednávanom prípade výroby muldových návesov). Súd
prvej inštancie správne pomenoval podmienky vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ako aj
skutočnosť, že pre posúdenie primeranosti jej dojednania nie je v zmysle stabilnej judikatúry najvyšších
súdnych autorít potrebné prihliadať na konečnú výšku pokuty.

40. Podľa bodu 7.6 Všeobecných zmluvných podmienok nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vzniká vtedy,
kedy dôjde k takému porušeniu povinnosti, ktoré by malo za následok možnosť ukončiť zmluvu zo
strany prenajímateľa predčasne mimoriadnou výpoveďou. V konaní nebolo sporné, že nájomný vzťah
sporových strán bol ukončený pre porušenie zmluvných povinností žalovaným ako aj to, že v čase zániku
zmlúv mali tieto trvať ešte viac ako 24 mesiacov. Preto nie je možné takto dohodnutú výšku zmluvnej
pokuty považovať za neprimeranú. Odvolací súd zároveň nemôže prihliadať na to, že k porušeniu

povinnosti žalovaného z nájomnej zmluvy došlo v období pandémie Covid -19, nakoľko okolnosti vis
maior sú súčasťou podnikateľského rizika.

41. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napdnutom
rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako

vecne správny.

42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný

žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

43.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v § 429 ods. 2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).