Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 30, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-31Cb/4/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222200602
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7222200602.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.X.XXXX, D. X, E., právne zastúpený Advokátska kancelária MARIÁN VOJČÍK s.r.o., so sídlom
Jazmínová 1, Košice proti žalovanému: Východoslovenské múzeum v Košiciach, Hviezdoslavova 3,
Košice, IČO: 31 297 803, právne zastúpený JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom so sídlom
Štefánikova 40, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 2730 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.372 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 462 eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 a zo sumy
1.372 eur od 1.1.2010 do zaplatenia.

II. Žalobu v časti o zaplatenie 1.242 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.242
eur od 1.1.2010 do zaplatenia zamieta.

III. Konanie v časti o zaplatenie zostávajúcej časti uplatneného nároku zastavuje.

IV. Žiadnej zo sporových strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.10.2011, domáhal toho, aby súd uložil

žalovanému povinnosť nahradiť mu škodu v nevyčíslenej výške spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od neuvedeného dátumu.
Žalobca v žalobe uviedol, že je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a pozemkov
zapísanýchnaLVč.XXXXaLVč.XXXXevidovanýchKatastrálnymúradomvKošiciach,Správakatastra
Košice, k. ú. D., obec E. – D., F. E. A.. Žalobca uvedené nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou
zo dňa 8.2.2002. Žalobca tiež uviedol, že je vlastníkom prípojok nachádzajúcich sa na pozemkoch v
jeho vlastníctve. Žalovaný užíva tieto prípojky bez právneho dôvodu a na úkor žalobcu sa bezdôvodne

obohacuje. Žalobcovi zároveň spôsobuje škodu značnej výšky a znemožňuje mu riadne užívať jeho
majetok. Žalovaný nerobí žiadne úkony za účelom zabezpečenia vlastných prípojok.

2. Žalobca po výzve súdu na opravu vád podania zo dňa 3.11.2016 v podaní zo dňa 24.11.2016
špecifikoval nárok uplatnený voči žalovanému ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vyčíslil
ho na sumu 2730 eur, pričom istina pozostávala zo sumy 910 eur za rok 2007, 910 eur za rok 2008
a 910 eur za rok 2010. Podaním si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

910 eur od 1.1.2008 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 910 eur od 1.1.2009 do zaplatenia a 9 % ročne
zo sumy 910 eur od 1.1.2010 do zaplatenia. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný užíva elektroprípojku
a vodovodnú prípojku vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu.3. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.5.2021 proti nároku žalobcu vzniesol námietku premlčania. Poukázal
na to, že žalobca v podaní v roku 2011 uviedol, že sa domáha nároku na náhradu škody bez toho, aby
špecifikoval presnú sumu, ktorej sa domáha. Až následne v roku 2016 uplatnil voči žalovanému nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie prípojok žalovaným v rokoch 2007, 2008 a 2009. Tento
nárok označil žalovaný za uplatnený oneskorene. Žalovaný ďalej uviedol, že medzi sporovými stranami
prebieha viacero súdnych konaní, vrátane konaní o vlastnícke právo k predmetným prípojkám. Zároveň
nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný dospel k výpočtu nároku, ktorý si v tomto konaní uplatňuje.

4. Žalobca v podaní zo dňa 7.7.2021 uviedol, že námietka premlčania vznesená žalovaným je
nedôvodná. Poukázal na to, že žalobca už v podaní doručenom súdu dňa 12.10.2011, v časti V. a v časti
VII. veta prvá uviedol, že žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. Žalobca uviedol, že
si popri sebe bude uplatňovať tak nárok na náhradu škody, ako aj nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalobca uviedol, že nárok na vydanie bezdôvodného
obohateniašpecifikovalvychádzajúczrozpočtuvýstavby/zriadeniavodovodnejprípojkyvcelkovejvýške

14.074,23 eur a rozpočtu výstavby/zriadenia elektroprípojky v celkovej výške 14.656,67 eur, ktoré boli
vypracované ku dňu 18.12.2018.
Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej je výška bezdôvodného obohatenia
to, čo užívateľ ušetril na úhrade nájomného, ak by mal užívanú vec v riadnom legitímnom nájme
s dohodnutým bežným nájomným. Obvyklý nájom sa vypočíta vo výške 7 % z uvažovaných cien

ich zriadenia/výstavby v súlade so štandardnými výpočtami pre stanovenie ekonomického nájomného
nehnuteľností, pri uvažovanej amortizácii 1 %.
Žalobca poukázal na § 2 písm. g) vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
Podľa žalobcu bolo preto možné vyčísliť nájom za roky 2007, 2008 a 2009 na vyššiu sumu, a to 5.086,23
eur.

5. Žalovaný v podaní zo dňa 27.7.2021 zotrval na vznesenej námietke premlčania, Žalovaný uviedol, že
premlčacia doba vo vzťahu k nároku za rok 2008 uplynula v roku 2011, vo vzťahu k nároku za rok 2009
uplynulavroku2012avovzťahuknárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniazarok2010premlčacia
doba uplynula v roku 2013. Žalobca vyšpecifikoval svoj nárok až podaním zo dňa 24.11.2016, t.j. po

uplynutí premlčacej doby.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 3.9.2021 zotrval na svojich vyjadreniach vo veci. Spolu s
podaním zo dňa 17.9.2021 žalobca doručil do konania Znalecký posudok č. 31/2021 zo dňa 6.9.2021,
podľa ktorého všeobecnej hodnote nájmu za využívanie inžinierskych sietí za roky 2007, 2008 a 2009

zodpovedá suma 6284,69 eur.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.9.2021 poukázal na to, že žalobca sa vzájomnou žalobou v konaní
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu škody spolu s úrokom z omeškania,
avšak v navrhovanom petite nie je uvedená žiadna konkrétna suma, ktorú by si chcel uplatniť titulom

náhrady škody. Vo vzťahu k úrokom z omeškania nie je zrejmé, z akej konkrétnej sumy si ich žalovaný
uplatnil, ani za aké konkrétne obdobie. V texte podania zo dňa 8.10.2011 žalobca iba všeobecne uvádza,
že odoberaním médií mal žalovaný na tom zarábať, zneužívať dobrú vôľu žalobcu na bezdôvodné
obohatenie. Žalobca opomenul uviesť úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ichpreukázanieachýbapresnákonkretizáciažalobnéhonávrhu.Totopodanienemalonáležitostižaloby.

Ažpodaním zodňa24.11.2016,ktorébolosúdudoručenédňa28.11.2016nazákladevýzvysúduzodňa
3.11.2016 žalobca ustálil, že si voči žalovanému uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.730 eur vrátane príslušenstva. Až doručením tohto podania je možné považovať podanie
žalobcu za žalobu. Je zrejmé, že žalobca si nárok voči žalovanému uplatnil až dňa 28.11.2016, t.j. po
uplynutí 3 – ročnej objektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sa

domáha vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia za roky 2007, 2008 a 2009. Premlčacia doba
vo vzťahu k uplatnenému nároku uplynula najneskôr 31.12.2010 za nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia za rok 2007, dňa 31.12.2011 vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za rok 2008 a dňa 31.12.2012 k uplatnenému nároku za rok 2009.
Žalovaný ďalej uviedol, že z titulu vznesenej námietky premlčania sa nebude konkrétne vyjadrovať

k obsahu Znaleckého posudku č. 31/2021, ktorý žalobca predložil súdu po takmer piatich rokoch
od podania vzájomnej žaloby. Kým tento posudok do konania nepredložil, nebolo z obsahu doteraz
doručených jeho písomných podaní zrejmé, na základe akého výpočtu dospel k sume, ktorej sa v konaní
na základe protinávrhu domáha. Žalovaný poukázal na to, že znalec v posudku pri výpočte všeobecnejhodnoty nájmu vychádza z kritéria návratnosti investície za obdobie 15-tich rokov. Žalobcovi však
nevznikli žiadne náklady, keďže obe prípojky vybudoval žalovaný. Znalec tiež nezohľadnil skutočnosť,
že prípojky v roku 2007-2009 užívali obe sporové strany.

8. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 26.11.2021 uviedol, že svoj nárok uplatnil už v rámci podania zo
dňa 8.10.2011. Neskoršími podaniami, vrátanie podania zo dňa 24.11.2016 tento nárok len upresnil,
resp. kvantifikoval.
Žalobca poukázal na to, že v čase podania odporu nebol účinný Civilný sporový poriadok, ale

Občiansky súdny poriadok, ktorý v § 43 ods. 1 predpokladal, že v prípade podania neúplného alebo
nezrozumiteľného podania bude účastník konania uznesením vyzvaný na odstránenie vád podania. Ak
ide o podanie, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania, súd mal odoslať uznesenie do 60 dní od
doručenia takého podania. Z právnej úpravy platnej v čase podania odporu vyplýva, že na odstránenie
vád podania vo veci samej, mal súd vyzvať žalobcu v lehote minimálne 10 dní. Podľa pôvodnej právnej
úpravy mal konajúci súd uviesť, ako má dotknutý vyzvaný účastník konania svoje podanie opraviť alebo

doplniť. Takúto výzvu konajúci súd žalobcovi neadresoval. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho
súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cdo/16/1998 a ustálený názor súdov, že aj vadné podanie
má procesnoprávne účinky prerušenia plynutia premlčacej doby. Žalobcovo podanie zo dňa 8.10.2011
síce malo vady, avšak tak súčasná, ako aj predošlá právna úprava spájala s týmto podaním prerušenie
premlčacej doby. Je preto nesprávna argumentácia žalovaného, že až podaním zo dňa 24.11.2016

žalobca uplatnil nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.
Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/87/2007, ktorý uvádza, že
účinky zastavenia plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt nastávajú aj v prípade, ak podanie
obsahujúce zmenu návrhu má vady. Je totiž povinnosťou súdu vyzvať účastníka konania postupom
podľa § 43 OSP na odstránenie vád podania, ktorým bol uplatnený návrh. Nečinnosť, resp. nesprávny

postup súdu v tomto smere nemôže byť z hľadiska účinkov takéhoto podania na ťarchu účastníka.
Predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR je aj vyvrátením argumentácie žalovaného o tom, že až
presným vyčísleným uplatňovanej výšky bezdôvodného obohatenia sa považuje nárok žalobcu za
uplatnený. Žalobca poukázal na bod 6. rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp.
zn. 4Cdo/87/2007, v ktorom najvyšší súd uvádza, že pokiaľ prvostupňový súd nevyzval žalobkyňu

na odstránenie vady podania spočívajúcu v nevyčíslení výšky požadovaného zmeneného nároku, ale
umožnil jej konkretizovať novouplatnenú časť nároku až po podaní písomného vyjadrenia ustanoveným
znalcom, nemôže byť tento nesprávny postup súdu na ujmu jej práv. Z uvedeného rozsudku Najvyššieho
súdu SR vyplýva, že argumentácia žalovaného o tom, že až presným vyčíslením uplatňovanej výšky
bezdôvodného obohatenia sa považuje nárok žalobcu za uplatnený je nesprávne a v rozpore s platnou

právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov SR.
Žalobca zdôraznil, že právna kvalifikácia nároku je na strane konajúceho súdu. Účastník konania má
riadne opísať skutkové okolnosti a predložiť dôkazy na ich preukázanie. Nie je povinnosťou účastníka
konania právne presne uviesť kvalifikáciu nároku, ktorého sa domáha.
Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o tom, že žalobca nevynaložil žiadnu investíciu na vybudovanie

predmetnýchprípojokžalobcauvádza,žesledovanýmcieľomprávnejúpravybezdôvodnéhoobohatenia
nie je refundácia nákladov vlastníka, ktoré vynaložil na danú vec, ktorá je v jeho vlastníctve a užíval ju
niekto iný, ale náhradou toho, čo ušetril ten, kto nejakú vec užíval bez právneho titulu. Pri bezdôvodnom
obohatení ide o to, aby ten, kto vec užíval, vydal to, čo ušetril užívaním bez právneho titulu, teda
bez toho, aby bol povinný vlastníkovi za užívanie primerane platiť na základe obojstrannej dohody.

V prípade bezdôvodného obohatenia nejde o úhradu nákladov na prevádzku nejakej veci, ktoré by sa
mali primerane rozpočítať medzi subjekty, ktoré danú vec užívajú.

9.Žalobcanapojednávanídňa7.9.2022doručilDodatokč.1kznaleckémuposudkuč.31/2021,vktorom
je vyčíslená výška nájomného za 81 dní roku 2008 na sumu 467,37 eur, za rok 2009 na sumu 2152,11

eur a za rok 2010 na sumu 2187,62 eur a za rok 2011 na sumu 1730,77 eur.

10. Na pojednávaní dňa 2.10.2023 žalobca uviedol, že upravuje výšku nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorého sa domáha voči žalovanému podľa znaleckého posudku č. 31/2021 zo dňa
15.12.2021 znalkyne A. G. G., a to tak že za obdobie od 12.10.2008-31.12.2008 t.j. za 80 dní roku 2008

sa domáha istiny vo výške 462 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 462 eur
od 1.1.2009 do 31.12.2009 a za obdobie roku 2009 sa domáha istiny vo výške vo výške 2152 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2614 eur od 1.1.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti zobral žalobca žalobu späť.11. Žalovaný na pojednávaní dňa 2.10.2023 súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, zopakoval
svoju doterajšiu argumentáciu vo vzťahu k podaniu žalobcu zo dňa 12.10.2011 a vecnej nesprávnosti

znaleckého posudku. Uviedol, že predmetné prípojky zriadil v 70-tych rokoch 20. storočia žalovaný,
žalobcovi nevznikli žiadne náklady so zriadením prípojok, znalec vychádza zo zriaďovacích nákladov
v rokoch 2008-2011. Predmetné prípojky užívali obe sporové strany, čo znalec v znaleckom posudku
nezohľadňuje, rovnako ako skutočnosť, že výlučne žalovaný zabezpečoval údržbu týchto prípojok
v rozhodnom období.

Vo vzťahu k úprave uplatneného nároku žalobcom na pojednávaní dňa 2.10.2023 žalovaný vzniesol
námietku premlčania vo vzťahu k nároku, ktorý prevyšuje sumu 910 eur za rok 2009.

12. Žalobca na pojednávaní dňa 2.10.2023 poprel skutkové tvrdenia žalovaného, že žalovaný
zabezpečoval údržbu prípojok, ktoré sú na pozemku vo vlastníctve žalovaného, uviedol, že prípojky boli
súčasťou prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy, preto za ne zaplatil

kúpnu cenu. Žalobca argumentoval, že znalcom použitá metóda ocenenia bezdôvodného obohatenia
je jediná možná.

13. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP a zistil tento skutkový
stav:

Žalobca sa v podaní zo dňa 12.10.2011 domáhal voči žalovanému nároku na náhradu škody v
nevyčíslenej výške s nevyčísleným príslušenstvom. V texte podania žalovaný uviedol, že žalobca sa na
jeho úkor bezdôvodne obohacuje.
Podanímzodňa24.11.2016žalobcašpecifikovalnárokuplatnenývočižalovanémuakonároknavydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.730 € s prísl. za užívanie elektroprípojky a vodovodnej prípojky

v rokoch 2007, 2008 a 2009 žalovaným bez právneho dôvodu. Vyčíslená istina predstavovala súčet súm
910 eur za každý rok užívania prípojok.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný predmetné prípojky v rozhodnom období užíval spolu so žalobcom.
Okresný súd Košice II v rozsudku č.k. 28C/134/2011-282 zo dňa 7.12.2015 určil, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom elektroprípojky, ktorá prechádza cez pozemky v jeho vlastníctve. Veľkosť

spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 9/10 k celku Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.8.2017.
Okresný súd Košice II v rozsudku č.k. 12C/4/2020-2015 zo dňa 18.11.2022 určil, že žalobca je
podielovým spoluvlastníkom vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky, ktorá prechádza cez pozemky
v jeho vlastníctve. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 9/10 k celku. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 18.11.2022.

Podľa Znaleckého posudku č. 31/2021 zo dňa 6.9.2021 znalkyne A. G. G. všeobecná hodnota nájmu
inžinierskych sietí vo vlastníctve žalobcu predstavovala v roku 2007 sumu 1998,90 eur, v roku 2008
sumu 2113,47 eur, v roku 2009 sumu 2172,32 eur.
Podľa Dodatku č. 1 k Znaleckému posudku č. 31/2021 zo dňa 15.12.2021 znalkyne A. G. G. všeobecná
hodnotanájmuinžinierskychsietívovlastníctvežalobcupredstavovalaza81dníroku2008sumu467,37

eur a za rok 2009 sumu 2152,11 eur.

14. Podľa § 470 ods. 1 zákona 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

16. Podľa § 79 ods. 1 zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) konanie sa
začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko,
prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj
o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa

navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom
právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak
je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo
z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá jepodnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§

90), nazýva sa žalobou.

17. Podľa § 43 ods. 1 OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide

o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie
do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

18. Podľa § 97 ods. 1 OSP odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i
vzájomným návrhom.

19. Podľa § 147 ods. 1 CSP žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

20. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

21. Podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo.

22. Podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

23. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

28. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

29. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom sp. zn. 4 Cdo 16/1998 vyplýva, že podaním
takého návrhu na začatie konania, ktorý má nedostatky vyžadujúce ich odstránenie v zmysle ust. § 43

OSP sa začína súdne konanie s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt.

30. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom sp. zn. 4 Cdo 87/2007 vyplýva, o.i., že pokiaľ
prvostupňový súd nevyzval žalobkyňu na odstránenie vady podania spočívajúcej v nevyčíslení nároku,
nemôže byť tento nesprávny postup súdu na ujmu jej práv.

31. Predmetom konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu voči
žalovanému vzniklo tým, že v rokoch 2007, 2008 a 2009 bez právneho dôvodu užíval elektroprípojku a
vodovodnú prípojku vo vlastníctve žalobcu.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.10.2011 žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému nárok
na náhradu škody v nevyčíslenej výške s nevyčísleným príslušenstvom. V texte podania žalovaný
opakovane uviedol, že žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje.

Žalobca po výzve súdu zo dňa 3.11.2016 vyčíslil nárok uplatnený voči žalovanému v podaní zo dňa
24.11.2016 na sumu 2.730 eur, t.j. 910 eur za každý rok užívania elektroprípojky a vodovodnej prípojky
žalovaným bez právneho dôvodu v období rokov 2007, 2008 a 2009.
Na pojednávaní dňa 2.10.2023 žalobca bez návrhu na zmenu žaloby upravil výšku nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplatňovaného za jednotlivé roky tak, že za rok 2007 sa nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia nedomáha vôbec, za rok 2008 za domáha nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 12.10.2008 do 31.12.2008 (80 dní) vo výške 462 eur a za obdobie roku
2009 sa domáha sumy vo výške 2.152 eur. Žalobca si spolu s istinou zároveň uplatnil nárok na úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 462 eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 a 9 % ročne zo sumy
2.614 eur od 1.1.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti zobral žalobca žalobu späť.

32. V konaní sa ako nesporné ustálilo, že:
- žalobca je podielovým spoluvlastníkom elektroprípojky, vodovodnej prípojky a kanalizačnej prípojky,
ktorá prechádza cez pozemky v jeho vlastníctve, a to s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 9/10,
- žalovaný v rokoch 2007, 2008 a 2009 prípojky žalobcu užíval bez právneho dôvodu.

33. Medzi sporovými stranami bolo sporné:
- či podanie žalobcu zo dňa 12.10.2011 je žalobou vo veci samej,
- premlčanie uplatneného nároku a osobitne premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
za rok 2009 prevyšujúceho sumu 910 eur,
- vecná správnosť znaleckého posudku č. 31/2021 zo dňa 6.9.2021 znalkyne A. G. G..

34. Pred posúdením oprávnenosti žalobou uplatneného nároku sa súd zaoberal otázkou, či podanie
žalobcu zo dňa 12.10.2011 je žalobou vo veci samej, t.j. či malo za následok zastavenie plynutia
premlčacej lehoty.
Žalobca v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.10.2011 navrhol, aby súd uložil žalovanému

povinnosť nahradiť mu škodu v nevyčíslenej výške. Podanie nemalo náležitosti žaloby podľa vtedy
účinného § 43 OSP, súd však žalobcu vyzval na odstránenie vád podania až dňa 3.11.2016. Následným
podaním zo dňa 24.11.2016 žalobca vyčíslil svoj nárok a ako právny titul uviedol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia.
Podľa hmotného práva má začatie konania za následok zastavenie behu premlčacích a prekluzívnych

lehôt.
Návrh žalobcu zo dňa 12.10.2011 bol podaním účastníka konania, ktoré malo byť posúdené podľa §
42 a nasl. OSP. Judikatúra ako aj úprava OSP pripúšťali, aby návrh na začatie konania bol dodatočne
doplnený tak, aby vyhovoval náležitostiam uvedeným v procesných predpisoch. Pokiaľ bola žaloba
podaná v lehote určenej hmotným právom a následne v priebehu konania doplnená tak, aby spĺňala

náležitosti žaloby podľa procesných predpisov, považujú sa vady žaloby za zhojené a podanie má účinky
uplatnenia práva na súde (napr. rozhodnutia Najvyššieho súd SR 4Cdo 16/1998 a Najvyššieho súdu
ČR 2Cdo 1782/96, 23Cdo 1226/99, 23Cdo 1227/99, 30Cdo 794/2006...)
Ajkeďbolažalobažalobcupodanásvadami,ktoréboliodstránenépovýzvesúdu,malaprocesnoprávne
ahmotnoprávneúčinkyspojenésozačatímkonania.Užvpodanízroku2011žalobcatvrdil,ženeuznáva

vlastnícke právo žalovaného k prípojkám a že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Podanie
z roku 2016 reflektuje vzťah sporových strán po právoplatnosti rozhodnutia Okresného súd Košice II
vo veci 28C 134/2011 a dopĺňa pôvodne podanú žalobu o vyčíslenie nároku. Toto podanie žalobcu
neobsahujepodstatnúzmenuskutkovýchtvrdení,súdhopovažujezapodanieodstraňujúcevadyžaloby.
Skutočnosť, že súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby až po 4 rokoch od jej podania, mu nemôže

byť na ujmu.

35. Vzťah sporových strán je vzťahom občianskoprávnym, preto súd posudzoval žalobcom vznesené
námietky premlčania podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 107 OZ. Nárok na bezdôvodne obohatenie
sa v občianskoprávnych vzťahoch premlčiava v subjektívnej 2-ročnej a v objektívnej 3-ročnej

lehote. Subjektívna lehota začína plynúť od nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby
o skutočnostiach podľa § 107 ods. 1 OZ, objektívna lehota začína plynúť od právnej udalosti
zakladajúcej nárok oprávneného. Pre vzájomný vzťah subjektívnej a objektívnej lehoty pritom platí, že
subjektívna premlčacia lehota môže začať plynúť kedykoľvek počas plynutia objektívnej premlčacejlehoty. Objektívna lehota však subjektívnu lehotu nepredlžuje. Na premlčanie práva postačuje uplynutie
ktorejkoľvek z lehôt.

36. Žalobca žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie elektroprípojky
a vodovodnej prípojky žalovaným bez právneho dôvodu v rokoch 2007, 2008, 2009. Nárok uplatnil
podaním doručeným súdu dňa 12.10.2011.
Aj keď subjektívna lehota žalovanému začala plynúť právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice
II v konaní vedenom pod sp. zn. 28C 134/2011 o určení jeho vlastníckeho práva k elektroprípojke a v

konaní vedenom pod sp. zn 12C/4/2020-2015 o určení jeho vlastníckeho práva k vodovodnej prípojke,
objektívna lehota mu začala plynúť už okamihom právnej udalosti, t.j. okamihom, keď došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia. Nakoľko žalobca uplatnil nárok žalobou zo dňa 12.10.2011, súd považuje
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo pred 12.10.2008 za premlčaný.

37.Napojednávanídňa2.10.2023žalobcabeznávrhunazmenužalobyupravilvýškunárokunavydanie

bezdôvodného obohatenia uplatňovaného za jednotlivé roky nasledovne:
- za rok 2007 sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nedomáha vôbec,
- za rok 2008 si nárok uplatňuje len za obdobie od 12.10.2008 do 31.12.2008 (80 dní) vo výške 462 eur a
- za obdobie roku 2009 sa domáha sumy vo výške 2152 eur.
Žalobca si spolu s istinou vo výške 2.614 eur uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 462 eur od 1.1.2009 do 31.12.2009 a 9 % ročne zo sumy 2.614 eur od 1.1.2010 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti zobral žalobca žalobu späť. Žalovaný vzniesol námietku premlčania k časti
uplatnenéhonárokuzarok2009prevyšujúcehosumu910eurasčiastočnýmspäťvzatímžalobysúhlasil.

38. Žalobca pôvodne v žalobnom petite vyčíslil nárok uplatnený voči žalovanému uvedením presnej

výšky súm uplatňovaných za jednotlivé roky užívania prípojok žalovaným bez právneho titulu tak, že:
- za rok 2007 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 910 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 1.1.2008 do zaplatenia,
- za rok 2008 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 910 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 1.1.2009 do zaplatenia,

- za rok 2009 sa rovnako domáhal zaplatenia sumy vo výške 910 eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne od 1.1.2010 do zaplatenia.
Vo vzťahu k námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný na pojednávaní dňa 2.10.2023 voči sume
prevyšujúcej sumu 910 eur za rok 2009, súd uvádza, že túto považuje za dôvodnú. Podaním žaloby
a riadnym pokračovaním v konaní dochádza k spočívaniu premlčacej doby len vo vzťahu k uplatnenej

výške žalovaného nároku. Žalobca si v žalobe uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie troch rokov vo forme súčtu troch samostatných presne vyčíslených súm. Žalobca sa za rok
2009 domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 910 eur, preto sa nárok prevyšujúci túto
sumu premlčal uplynutím objektívnej premlčacej doby 31.12.2012.

39. Vo vzťahu k námietkam žalovaného k vecnej nesprávnosti žalobcom predloženého znaleckého
posudku súd uvádza, že žalovaný neuviedol, v akej výške je suma vyčíslená žalobcom nedôvodná,
skutkové tvrdenia, ktorými správnosť znaleckého posudku spochybňoval nepodoprel žiadnymi dôkazmi
a v konaní nenavrhol žiaden dôkaz na preukázanie inej výšky bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného
dôvodu súd pri hodnotení dôkazov považoval hodnovernosť znaleckého posudku č. 31/2021 zo dňa

6.9.2021 v konaní za nespochybnenú.

40. Na základe vykonaného dokazovania súd prisvedčil žalobcovi, že sa žalovaný užívaním
elektroprípojky a vodovodnej prípojky vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu na jeho úkor
bezdôvodneobohatil.Súduzavrel,ženárokžalobcuboluplatnenýžalobouzodňa12.10.2011,ktorábola

doplnená tak, aby spĺňala náležitosti žaloby podľa procesných predpisov podaním zo dňa 24.11.2016.
Námietky premlčania, ktoré boli žalovaným vznesené v priebehu konania preto súd považoval za
dôvodné v časti nároku uplatneného za obdobie do 11.10.2008 a v časti nároku prevyšujúceho sumu 910
eur pôvodne uplatnenú za rok 2009. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel v časti
uplatneného nároku vo výške 1.372 eur s prísl., t.j. vo výške 462 eur za rok 2008 a vo výške 910 eur

za rok 2009.

41. Súd z dôvodov uvedených v bode 39 tohto rozsudku zamietol žalobu v často o zaplatenie 1.242 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.242 eur od 1.1.2010 do zaplatenia.42.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

43. Podľa § 146 ods. 1 veta prvá CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí.

44. Na pojednávaní dňa 2.10.2023 žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zostávajúcej časti

uplatneného nároku a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil, súd podľa § 145 ods. 2 CSP
a § 146 ods. 1 CSP konanie o zaplatenie tejto časti zastavil.

45. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

47. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením uplatneného nároku súd žalobcovi okrem časti istiny
priznal aj úroky z omeškania v uplatnenej výške 9 % ročne zo sumy 462 eur od 1.1.2009 do 31.12.2009
za omeškanie žalovaného za rok 2008 a 9 % ročne zo sumy 1.372 eur od 1.1. 2010 do zaplatenia
za omeškanie žalovaného za rok 2008 a 2009.

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Nakoľko súd žalobe
žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 1.372 eur s prísl., žalobca bol v spore úspešný v časti o zaplatenie
50 % žalovanej sumy. Žalovaný bol procesne úspešný v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti,

v ktorej súd konanie zastavil, z dôvodu že žalobca zobral žalobu čiastočne späť bez toho, aby žalovaný
jeho nárok v tejto časti uspokojil, t.j. žalobca čiastočné zastavenie konania procesne zavinil.

51. Vzhľadom na to, že pomer úspechu sporových strán je rovnaký, súd vo výroku IV. tohto rozsudku
rozhodol, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Mestskom
súde Košice v dvoch vyhotoveniach (§ 362 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.