Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, August 7, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/65/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723203780
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6723203780.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX.

XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., občan SR, t. času vo výkone trestu odňatia slobody F. G.
G., právne zast.: JUDr. Michal Vlkolinský, advokát so sídlom Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen, proti
žalovanému: Slovenská republika - zast. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom
Račianska 71, 813 11 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 10.000,-- Eur, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.045,-- Eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy za
nezákonnú väzbu v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II/ Vo zvyšnej časti sa žaloba žalobcu z a m i e t a .

III/ Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 06. 09. 2023 žalobu, doplnenú dňa 03. 12. 2023, v ktorej si
uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000,-- Eur voči štátu za nezákonnú väzbu.
V žalobe uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 15. 12. 2021 sp. zn. 2T/139/2021-582,
bol žalobca ako obžalovaný podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby pre zločin
vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok,

pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Z rozhodnutia súdu jednoznačne vyplýva, že OČTK postupovali
v rozpore s ustanoveniami Tr. zákona a Tr. poriadku, čoho výsledkom bolo opakované porušovanie
zákona v neprospech žalobcu ako poškodeného, keď stíhaný skutok sa v rámci dokazovania nepodarilo
preukázať a v konečnom dôsledku nebolo dokázané, že sa skutok vôbec stal. Žalobca podaním
z 15. 11. 2022 žiadal MS SR o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.
z., na čo mu bolo oznámené, že pokiaľ bol v trestnom konaní vzatý do väzby a následne došlo
k právoplatnému oslobodeniu spod obžaloby, došlo k zásahu do jeho práv. Za to sa mu MS SR

ospravedlnilo a po komplexnom posúdení všetkých okolností prípadu dospeli k záveru, že nie sú splnené
podmienkyprepriznaniezadosťučineniavpeňažnejforme,stým,žekonštatovanieporušeniaprávspolu
s poskytnutým ospravedlnením možno považovať za dostatočnú satisfakciu. Ministerstvo poukázalo na
rodinné pomery, z ktorých vyplýva korešpondencia žalobcu so sestrou H. B. (poškodená v trestnom
konaní), s matkou H. I., z ktorej súdy prijal záver o vzájomne nevraživých vzťahoch. Zásah väzby do
rodinného života nebol preukázaný. Okrem toho, z registra trestov vyplýva, že žalobcovi boli v minulosti
uložené opakovane tresty a to 8 nepodmienečných, 2 podmienečné tresty odňatia slobody, pričom

k spáchaniu skutku malo dôjsť v rámci plynutia skúšobnej doby. Podľa evidencie priestupkov bolo voči
žalobcovi vedených 9 priestupkových konaní, v ktorých bola uložená peňažná sankcia, okrem iného
šlo aj o fyzické napadnutie matky a sestry, prípadne iných osôb. Žalobca uviedol prostredníctvom
právneho zástupcu, že v tomto prípade samotné konštatovanie porušenia práva, resp. ospravedlnenienie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a rozhodnutím o vzatí do väzby, ako aj následným nesprávnym úradným postupom
a preto žalobca žiada aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,-- Eur, z dôvodu, že

vznesenie obvinenia pre zločin vydierania poškodilo jeho osobu nielen v očiach rodiny, ale aj známych
a výrazným spôsobom to zasiahlo žalobcu, tak v jeho rodinnom aj súkromnom živote. Je nepochybné,
že nezákonné trestné konanie vzhľadom na osobu žalobcu, na jeho osobné a rodinné pomery, jeho
úctu k demokracii, ktorý v každej veci konal čestne a svedomito, jeho doterajší život, česť a dôstojnosť
neprimeraným spôsobom zasiahlo do nemajetkovej sféry žalobcu a preto uplatnenú výšku nemajetkovej

ujmy považuje za plne primerané okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo a osobe žalobcu, ako
aj jeho osobnému, citovému a rodinnému životu. Žalobca účinky nezákonných rozhodnutí v trestnom
konaní pociťuje ako stratu svojej cti, ľudskej dôstojnosti, rodinného zázemia a profesijného života.
Trestné stíhanie bolo vedené v rozpore so zákonom, na základe čoho bol v období od 21. 05. do
15. 12. 2021, t. j. 209 dní (v žalobe vypadlo „vo väzbe“), čo je dôvodom nielen na satisfakciu zo
strany štátu formou ospravedlnenia, ale aj finančné zadosťučinenie s poukazom na článok 5 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Strata dôstojnosti, cit a zdravia, strata súkromia, dobrej
povesti, dobrého mena, aj osobnej cti žalobcu bola jednoznačne a vo veľkom rozsahu zasiahnutá. Za
každúoblasťzásahov,zdravie,nedôvera,narušeniepracovných,rodinných,osobnýchvzťahov,finančné
straty na zárobku. Napriek tomu, akékoľvek finančné odškodnenie nemôže napraviť postavenie žalobcu
v spoločnosti, aspoň z časti je vyjadrená sankcia štátu za postup voči žalobcovi, ktorý nebol v súlade

so zákonom tohto štátu.

2. Žalovaný sa písomne vyjadril k podanej žalobe a uviedol, že nárok žalobcu neuznáva a žiada
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu je v nadväznosti
na predbežné prerokovanie uplatňovaného nároku, ku ktorému Ministerstvo spravodlivosti SR podalo

stanovisko s konštatovaním, že došlo k porušeniu práv žalobcu v súvislosti s vydaním uznesenia
Okresného súdu Zvolen zo dňa 23. 05. 2021 sp. zn. 0Tp/156/2021, ktorým bol žalobca vzatý do väzby,
v rámci trestného stíhania, ktoré nakoniec skončilo jeho právoplatným oslobodením spod obžaloby. Za
porušenie práv žalobcu sa Ministerstvo spravodlivosti SR žalobcovi písomne ospravedlnilo. Žalovaná
dala do pozornosti, že nárok žalobcu bol uplatnený výlučne z titulu rozhodovania o väzbe, k nepriznaniu

nároku v peňažnej forme dospela žalovaná v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie
zadosťučinenia v peňažnej forme. V žalobe žalovaný poukázal, že žalobca si žalobou zo dňa 08.
09. 2023 uplatnil nárok nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,-- Eur titulom rozhodovania o väzbe.
Následne na výzvu súdu došlo k doplneniu žaloby dňa 10. 10. 2023, kedy si žalobca uplatnil nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-- Eur titulom nezákonného rozhodnutia a to uznesenia

vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zo dňa 21. 05. 2021 a tiež titulom rozhodnutia o väzbe. Žalobca
dokonca uviedol aj nesprávny úradný postup. V tomto smere možno žalobu považovať za zmätočnú,
nakoľko nie je zrejmé, z ktorého titulu si žalobca svoj nárok uplatňuje. Ministerstvo spravodlivosti
SR, v zmysle žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku posudzovalo nárok žalobcu výlučne
v súvislosti s označeným rozhodnutím o väzbe. Je potrebné ustáliť, či si žalobca v konaní uplatňuje svoj

nárok aj titulom nezákonného rozhodnutia, t. j. uznesenia o vznesení obvinenia. Vo vzťahu k nároku
uplatneného výlučne titulom rozhodnutia o väzbe, žalovaná v celom rozsahu zotrváva na svojom
stanovisku, ktoré bolo žalobcovi prezentované v oznámení o výsledku predbežného prerokovania
nároku. Žalovaný uviedol, že vydaním rozhodnutia o väzbe, s ohľadom na neskoršie právoplatné
oslobodenie žalobcu spod obžaloby, došlo k zásahu do práv žalobcu a za tento zásah sa Ministerstvo

spravodlivosti SR žalobcovi ospravedlnilo. Žalovaný tiež poukázal na znenie § 16 ods.4, veta druhá
Zákona o ZŠ, kedy pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu
nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. V tejto súvislosti
žalovaná uviedla, že žalobca naďalej disponuje možnosťou uplatniť si svoj nárok na náhradu majetkovej
škody a/alebo nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia a to voči

Generálnej prokuratúre SR v intenciách § 4 ods.1 písm. f/ Zákona o ZŠ. Právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným výkonom verejnej moci je Ústavou garantovaným právom, ktoré je uplatniteľné
voči štátu za splnenia zákonných podmienok, precizovaný v Zákone o ZŠ. Predpokladom na náhradu
takto spôsobenej škody sú 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
tzv. právny titul, 2/ vznik škody a 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi právnym titulom a škodou.

Súdne konanie, v ktorom sa rozhoduje o takto uplatnenom nároku je sporovým konaním o splnenie
povinnosti v zmysle § 137 písm. a/ C. s. p., ktoré sa riadi v zmysle článku 8 C. s. p. zásadou
kontradiktórnosti. To znamená, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre
rozhodnutie vo veci a tieto tvrdenia náležite preukázať. V tomto prípade je teda žalobca povinnýskutkovo odôvodniť uplatnený nárok a tento aj náležitým spôsobom bezpečne preukázať. Žalovaná
uviedla, že žalobcovi v rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody bola poskytnutá
za zásah do jeho osobnostnej sféry nepeňažná saturácia v podobe konštatovania zásahu do práv

žalobcu a písomné ospravedlnenie za uvedený zásah z titulu rozhodnutia o väzbe, čo žalovaný
považuje za dostatočnú a primeranú satisfakciu. Táto nepeňažná saturácia zohľadňuje podľa žalovanej
prezumované následky spojené s výkonom väzby, medzi ktoré v zmysle judikatúry patrí: prirodzený
zásah do základných práv a slobôd poškodeného (právo na slobodu pohybu, právo na súkromie),
ako aj zásah do osobnostných práv poškodeného (ľudská dôstojnosť, rodinný a spoločenský život

a podobne). Žalovaná poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal zásah väzobného
stíhania do jeho povesti, resp. dobrého mena, ani zásah do rodinného, pracovného či spoločenského
života. Žalovaná poukázala na odpis registra trestov žalobcu, v zmysle ktorého bol v minulosti 10 krát
súdne trestaný, bolo mu uložených 8 nepodmienečných a 2 podmienečné tresty odňatia slobody, pričom
k spáchaniu skutku, ktorý bol predmetom trestného stíhania žalobcu v rámci plynutia skúšobnej doby
podmienečného trestu za iný jeho trestný čin. Z evidencie priestupkov bolo zistené, že voči žalobcovi

bolo vedených 9 priestupkových konaní, za čo mu boli uložené peňažné sankcie, pričom šlo aj o fyzické
napadnutie sestry a matky, prípadne iných osôb. Žalobca sa v žalobe k nemajetkovej ujme vyjadruje
len veľmi všeobecne, čo nemôže byť postačujúce pre posúdenie dôvodnosti jeho nároku. Žalobca
neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ani relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali požadovanú
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10.000,-- Eur. Žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, pre ktoré by

už poskytnuté nepeňažné zadosťučinenie nemalo byť postačujúce voči vzniknutej nemajetkovej ujme.
Žalobca tak neuniesol ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno k uplatnenej náhrade nemajetkovej
ujmy v sume 10.000,-- Eur. Za daného stavu žalovaná konštatuje, že vzniknutá nemajetková ujma bola
na strane žalobcu saturovaná v plnom rozsahu a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,-- Eur
je nepreukázaná a neprimeraná. Ďalším nevyhnutným predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku

žalobcu je preukázanie príčinnej súvislosti medzi zásahom a vznikom škody. Vzťah príčiny a následku pri
tom musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Otázka príčinnej
súvislosti je skutkovou otázkou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Preto je
otázka, v čom konkrétne spočíva nemajetková ujma zásadnou, pretože práve vo vzťahu ku konkrétnej
ujme žalobcu musí existovať príčinná súvislosť s označeným rozhodnutím o väzbe. Žalovaná v tomto

smere poukázala na predchádzajúce odsúdenia žalobcu a to aj za násilnú trestnú činnosť, t. j. jeho
kriminálnu minulosť, ako aj špecifikované priestupky, čo vylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi
nemajetkovou ujmou a namietaným rozhodnutím o väzbe. Žalobca tvrdil stratu cti ľudskej dôstojnosti,
rodinného zázemia a profesijného života, pričom nepreukázal príčinnú súvislosť medzi namietaným
rozhodnutím o väzbe a tu opísanými účinkami, ktoré ani žalobca nepreukázal a nešpecifikoval. Žalobca

na podporu tvrdenia ďalej uviedol judikatúru Najvyššieho súdu SR. Na základe uvedeného žiadal návrh
žalobcu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.

3. Žalobca v reakcii na písomné vyjadrenie žalovanej uviedol, že svoj nárok si uplatňuje z nezákonného
rozhodnutia o jeho väzbe. Neobstojí konštatovanie žalovanej, že nepeňažná saturácia v podobe

konštatovania zásahu do práv žalobcu a písomné ospravedlnenie za uvedený zásah z titulu rozhodnutia
o väzbe je dostatočnou primeranou satisfakciou z dôvodu, že z rozsudku Okresného súdu Zvolen,
jednoznačne vyplýva, že v predmetnom trestnom konaní sa postupovalo v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Tr. zákona a Tr. poriadku, čoho výsledkom bolo opakované porušovanie zákona v
neprospech žalobcu ako poškodeného, keď stíhaný skutok sa nepodarilo preukázať a v konečnom

dôsledku nebolo dokázané, že sa skutok vôbec stal. Žalobca bol vo väzbe od 21. 05. do 15. 12. 2021
spolu viac ako 208 dní, neexistuje sofistikovanejší a trýznivejší spôsob týrania obete ako dlhotrvajúce,
nezákonné, bezdôvodné trestné stíhanie a jeho držanie vo väzbe. V danom prípade tak otázka znie,
či uplatnená suma je vôbec primeraná utrpeniu, ktorému Slovenská republika vystavila svojho občana
v uvedenom období. Po vzatí žalobcu do väzby, pod hrozbou veľmi vysokého nepodmienečného trestu

odňatia slobody (8 rokov), so žalobcom prestali komunikovať blízki rodinní príslušníci a to družka
J. I., spoločná dcéra G. B., sestra žalobcu H. B.. Aj časť spolupracovníkov a kamarátov žalobcu,
ktorí nepochybovali o tom, že sa žalobca skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, dopustil, pretože
v demokratickom a právnom štáte by nestíhali a neobžalovali nevinného. Žalobca tak zotrval na podanej
žalobe.

4. Žalovaný v duplike zotrval na svojich vyjadreniach, zdôraznil, že žalobca nepreukázal vznik iných
ako prezumovaných následkov spojených s výkonom väzby, ani osobitnú intenzitu zásahu výkonu
väzby do jednotlivých zložiek jeho života. Žalovaná ďalšie tvrdenia žalobcu, v ktorom uvádzal, že samalo v trestnom stíhaní postupovať v rozpore s ustanoveniami Tr. zákona a Tr. poriadku, považuje
za zavádzajúce a poukazuje na odôvodnenie trestného rozsudku Okresným súdom Zvolen, z ktorého
vyplýva jedine skutočnosť, že z dôkazov, ktoré sa OČTK podarilo v rámci prípravného konania

nazhromaždiť, sa nepodarilo preukázať, že sa skutok stal, čo sa plne prejavilo v oslobodení žalobcu
spod obžaloby. Oslobodzujúci rozsudok v žiadnom prípade nehovorí o tom, že OČTK konali v čase
vydania jednotlivých rozhodnutí v rozpore s ustanoveniami Tr. zákona a Tr. poriadku. Žalovaná tieto
skutkové tvrdenia žalobcu popiera. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu k jeho úcte k demokracii, ktorý
v každej veci konal čestne a svedomito a jeho doterajší život, žalovaná zdôraznila, že vo svojich

vyjadreniach a dôkazoch preukázala opak výpisom z registra trestov a registra priestupkov, ktoré
dostatočne odzrkadľujú doterajší život žalobcu.

5. Žalobca sám vlastnoručne napísaným listom, doručené súdu 15. 05. 2024 uviedol, že s poukazom
na článok 5 - právo na slobodu, sa domáha spravodlivosti a poukazuje na svoje práva. Má zato, že
každý, kto bol zatknutý alebo pozbavený slobody v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok

na odškodnenie. Má zato, že slovo prepáčte alebo ospravedlňujeme sa, nestačí, že bol väznený
protizákonne, a preto žiada o zohľadnenie všetkých okolností, najmä s poukazom na oslobodzujúci
rozsudok. Uviedol, že od začiatku jeho zaistenia, vzatí do väzby sa snažil dokázať, že je nevinný, na
čo vždy poukazoval, podával opravné prostriedky, čo ho stálo veľa vynaloženej psychiky a trápenia.
Požaduje preto sumu 10.000,-- Eur za nezákonnú väzbu. Vo vlastnoručne rukou písaných listoch

adresovaných súdu, doručené 17. 07. 2024 žalobca opakovane uvádza, že žiada odškodné za
nezákonnú väzbu. Uviedol, že má s rodinou dobré vzťahy, čo nie je problém si to overiť a nesúhlasil
s poukázaním na rodinné vzťahy, ktoré uvádzal prokurátor. V prípade, že bude preukázané, že bol
právom vo väzbe, nežiadal by od štátu odškodné. Zároveň prehlásil, že nežiada výsluch svojich
rodinných príslušníkov, ktorých výsluch navrhol jeho právny zástupca.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne, oboznámením listinných dokladov
a zistil nasledujúci skutkový stav.

7. Žalobca na pojednávaní vypovedal, že pokiaľ bol vo väzbe 206 dní, hrozil mu vysoký trest. Od

počiatku v trestnom stíhaní tvrdil, že sa skutok nestal, čo bolo neskôr potvrdené svedkami, príslušníkmi
mestskej polície. Držaním vo väzbe mu vznikla psychická ujma a žiada odškodnenie za dni, po ktoré
bol zadržiavaný vo väzbe. Sestra, ktorá ho udala na toto trestné stíhanie, aktuálne má s ňou vzťahy
usporiadané, rovnako s matkou. Pravidelne ho navštevujú, posielajú mu peniaze. Sestra, čo urobila,
oľutovala a on jej odpustil, takže ich rodinné väzby nie sú také ako to popisoval žalovaný. Žalobca ďalej

uviedol, že mal družku, J. I., s ktorou spolu žili, ale keďže po prepustení z výkonu trestu bol v krátkom
čase znovu vzatý do väzby, tak ho opustila. Predtým bol vo výkone trestu 4 roky 8 mesiacov, počas
toho družka aj dcéra za ním chodili, navštevovali ho, písali si, aj mu posielali peniaze. Po tom, čo bol
prepustený z výkonu trestu v roku 2021, bol za kurátorkou, že si má hľadať prácu, na ďalší deň si našiel
prácu, bolo mu prisľúbené, že ho príjmu, následne bol však vzatý do väzby. Po prepustení z výkonu

trestu sa znovu dával dokopy s družkou J. I., ale v krátkom čase bol vzatý do väzby, tak ho opustila,
keďže už predtým na neho dlho čakala. Vzťah s dcérou sa nijako nenarušil. V tomto trestnom stíhaní
mu hrozil vysoký trest, až 8 rokov, čo malo vplyv na jeho zdravotný stav, prestal jedávať, očakával ako
dopadne súd. Pri vzatí do väzby hovoril, že sa obesí, preto bol sledovaný príslušníkmi, boli ho každé
dve hodiny pozerať. Mal bolesti hlavy, bral lieky na ukľudnenie. Po prepustení z väzby obnovil rodinné

vzťahy, okrem družky I. a zamestnal sa u uvedeného zamestnávateľa, kde robil dva mesiace. Žalobca
uviedol, že aj v minulosti absolvoval väzbu, „avšak v tejto veci sa cítil nevinný a vtedy mu je ťažko, keď
je vo väzení a nič nespáchal, len ťažko to vie vysvetliť, asi si to treba zažiť, ale je rozdiel, keď niečo
spáchal, a keď nie“.

8. Vo veci bola vypočutá ako svedkyňa, matka žalobcu, H. I., ktorá uviedla, že so synom žili spolu
v bývalej unimobunke, ktorá je už ale zrušená, žil tam s nimi aj starý otec C. K.. Pamätala si, že syn
mal priateľku L. B., ktorá k nim prišla bývať, ale následne ušla, z čoho bol syn aj šťastný, že má od nej
pokoj. Pamätá si, že syn má dcéru G. a žil s jej matkou, ktorá prišla za žalobcom, avšak bližšie si to
už nepamätala, má zdravotné problémy, zabúda. Pamätala si, že pokiaľ syn robil, dával jej peniažky

a ona varila.

9. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/139/2021 súd zistil:- Na poklade trestného oznámenia poškodeného C. G., vyšetrovateľ PZ vo Zvolene vydal dňa 21. 05.
2021 uznesenie M.: N./X-XXX-XX-XXXX, o začatí trestného stíhania pre zločin vydierania podľa § 189
ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. c/ Tr. zákona. Trestné stíhanie

bolo začaté zaisťovacím úkonom a to zadržaním podozrivého v zmysle § 85 ods.1 Tr. poriadku dňa
21. 05. 2021. Podľa úradného záznamu bol žalobca zadržaný ako podozrivý dňa 21. 05. 2021 v čase
o 07:15 hod., podľa zápisnice zo dňa 21. 05. 2021 to bolo po predchádzajúcom súhlase udelenom
prokurátorkou OP Zvolen zo dňa 19. 05. 2021 v čase o 15:15 hod. Žalobca bol lekársky vyšetrený
na základe žiadosti vyšetrovateľa z 21. 05. 2021, z dôvodu podozrenia poškodenia zdravia u žalobcu,

pričom sa lekár mal vyjadriť, či je žalobca schopný umiestnenia v CPZ alebo jeho zdravotný stav
vyžaduje hospitalizáciu. Podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára J. M., Nemocnica Zvolen, a. s., z 21. 05.
2021, bola osoba schopná.. Žalobca bol vypočutý ako podozrivý dňa 21. 05. 2021 o 08:10 hod., kde
okrem iného k svojej osobe vypovedal, že po fyzickej aj psychickej stránke sa cíti schopný výsluchu,
nie je liečený u psychiatra ani psychológa, nie je zamestnaný, ani evidovaný na úrade práce, 13. 05.
2021 bol podmienečne prepustený z VTOS. Ku skutku vypovedal, že obvinenia na jeho osobu sa

nezakladajú na pravde a popísal skutočnosti týkajúce sa skutku. Následne dňa 21. 05. 2021 bol vydaný
príkaz na umiestnenie žalobcu do cely policajného zaistenia, kam bol prijatý dňa 21. 05. 2021 o 10:20
hod. Následne bol vypočutý ako obvinený dňa 21. 05. 2021 o 20:40 hod., kedy mu bolo doručené
uznesenie o vznesení obvinenia, pričom prehlásil, že sťažnosť voči tomuto uzneseniu v zákonnej lehote
si nepodáva, podania sťažnosti voči tomuto uzneseniu sa výslovne vzdáva. K svojej osobe uviedol,

že býva na adrese prechodného pobytu – unimobunka v meste Zvolen, v lokalite pod nadjazdom, je
nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky. V rámci výpovede ku skutku uviedol, že v tejto unimobunke
bývala aj jeho sestra – poškodená a jej druh – poškodený, spolu s osobou C. K.. Predtým v tejto
unimobunke býval žalobca a C. K. a matka žalobcu, ktorá ale nastúpila do ÚVTOS. Pri výpovedi ku
skutku žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a poprel tvrdenia poškodených.

- Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 21. 05. 2021 bolo žalobcovi vznesené obvinenie zo zločinu vydierania
podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona, kde sa mu kládol za vinu skutok zo dňa 18. 05. 2021
v čase okolo 22:00 hod. vo Zvolene, kedy mal fyzicky napadnúť poškodených C. G. a svoju sestru H.
B., pričom ako fyzicky napádal svoju sestru, mal od nej pýtať 5,-- Eur, ktoré mu poškodená nechcela
dať, na čo jej zobral z kabelky peňaženku, z ktorej si zobral 5,-- Eur. Žalobca prostredníctvom obhajcu

podal dňa 27. 05. 2021 sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, v ktorej poprel spáchanie skutku,
prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene uznesením č. 3Pv/174/2021/6611-19 zo dňa 17. 06. 2021
zamietla sťažnosť obvineného ako podanú osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala.
- Na podnet vyšetrovateľa zo dňa 22. 05. 2021, podal prokurátor na Okresnom súde Zvolen návrh na
vzatie do väzby žalobcu zo dňa 22. 05. 2021. Žalobca bol vypočutý pred Okresným súdom Zvolen

dňa 23. 05. 2021 o 09:00 hod., kde pri výsluchu k svojej osobe potvrdil, že bol doposiaľ 10 krát súdne
trestaný, je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce. Nie je závislý na alkohole, ani drogách,
nemá zdravotné problémy, pre ktoré by sa liečil, nemá psychické problémy, po zadržaní bol vyšetrený
u lekára. Uviedol, že má dve deti, dcéru vo veku 19 rokov a syna 5 rokov. V rámci výpovede ku skutku,
okrem iného vypovedal, že počas piatich dní, čo bol na slobode, sa vrátil bývať do unimobunky, pretože

tam býval aj predtým ako šiel do väzenia, býval tam dlho. V OP má adresu trvalého bydliska, kde bol
predtým byt, t. času je tam domov dôchodcov. Pred nástupom na VTOS pracoval na VPP, na Bučine, po
prepustení sa bol hlásiť u kurátorky, od ktorej dostal 85,-- Eur. Chcel žiť z toho, že bude zbierať staré
železo, prihlási sa na úrad práce alebo si nájde brigádu. Aj išiel na úrad práce, ale bolo málo hodín,
tak sa vrátil. Uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/156/2021 zo dňa 23. 05. 2021 bol žalobca

ako obvinený vzatý do väzby podľa § 72 ods.1 písm. a/, ods.2 Tr. poriadku, z dôvodov podľa § 71 ods.1
písm. c/ Tr. poriadku, s tým, že súd nenahradil väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného
úradníka. Väzba začala plynúť od 21. 05. 2021 o 07:15 hod., kedy došlo k obmedzeniu osobnej slobody
obvineného. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov zabezpečených vyšetrovaním a to výsluchom
poškodeného C. G., poškodenej H. B., ktorí opísali konanie žalobcu, ktorého sa voči nim mal dopustiť,

ďalej mal súd k dispozícii výsluch obvineného, výsluch v pozícii zadržaného podozrivého, výsluchy
svedkov A. K., J. O.. Z dôkazov získaných k osobe obvineného mal súd preukázaných 10 záznamov
v registri trestov, ako aj okolnosť, že obvinený bol dňa 13. 05. 2021 podmienečne prepustený z výkonu
trestuodňatiaslobody.Súduzavrel,žezvyšetrovaciehospisuanávrhuprokurátoramožnomaťdôvodne
za to, že z doposiaľ zabezpečených dôkazov, získaných na základe vykonaných procesných úkonov

vyplýva, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie žalobcovi sa stal, tento
má znaky trestného činu a to predbežne zločinu vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona
ajedôvodnépodozrenie,žeskutokspáchalobvinený,včase,miesteaspôsobompopísanýmvuznesení
vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. S prihliadnutím na čas, spôsob, opakovanie a zištnú motivovanosť,ako aj závažnosť zdokumentovaných nezákonných aktivít zo strany obvineného, je zrejmé, že napriek
podmienečnému prepusteniu dňa 13. 05. 2021 (za odsúdenie v konaní OS Zvolen sp. zn. 4T/3/2018
pre zločin útoku na verejného činiteľa, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo

výmere 4 rokov a 5 mesiacov), pokračuje v trestnej činnosti, je mu kladené za vinu spáchanie násilnej
trestnej činnosti, ktorej sa dopustil napriek predchádzajúcim dvom odsúdeniam za inú násilnú trestnú
činnosť na nepodmienečný trest odňatia slobody. Je zrejmé, že skutku sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečnéhoprepustenia,párdnípoprepustenínaslobodu.Aktuálnejebezakéhokoľvekfinančného
príjmu, skutku sa dopustil na blízkej osobe, svojej sestre. Súd teda uzavrel, že mal preukázanú dôvodnú

obavu, že žalobca bude pokračovať v trestnej činnosti a tým dôvod väzby podľa § 71 ods.1 písm. c/
Tr. poriadku. Vzhľadom na zistené okolnosti, účel väzby nie je možné dosiahnuť dohľadom probačného
a mediačného úradníka. Na sťažnosť obvineného, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
3Tpo/37/2021zodňa09.06.2021bolasťažnosťobvinenéhoakonedôvodná,zamietnutá.Aj krajskýsúd
mal za to, že materiálne podmienky väzby sú splnené, nakoľko doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že skutok, ktorý sa kladie obvinenému za vinu, bol spáchaný, možno ho posúdiť ako konkrétny

zločin a zo spisového materiálu vyplýva dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený. Krajský súd
prihliadol na výpovede svedkov poškodených, podporené výpoveďami svedkov A. K. a J. O., ako aj
lekárskymi správami o zraneniach poškodených. Zároveň zdôraznil, že pri rozhodovaní o väzbe súdy
nerozhodujú o vine a nevine, ale len, či zistené skutočnosti odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba
je páchateľom skutku, ktorý má byť trestným činom. Rovnako mal odvolací súd preukázanú existenciu

dôvodnej obavy z pokračovania v trestnej činnosti s poukazom na závažnosť, charakter a okolnosti
stíhanej trestnej činnosti, ako aj doterajšiu kriminálnu minulosť obvineného. Obvinený bol z výkonu trestu
podmienečne prepustený 13. 05. 2021 s určením skúšobnej doby na 2 roky a nariadeným probačným
dohľadom na 2 roky, t. j. aktuálnej trestnej činnosti sa mal dopustiť počas určenej skúšobnej doby a to už
5 dní po začatí jej plynutia. Ďalej bolo poukázané, že od júna 2016 do nástupu na výkon trestu sa dopustil

9-tich priestupkov a to aj proti občianskemu spolunažívaniu – fyzickému napadnutiu sestry H. B., ktorá
vystupuje ako poškodená aj v predmetnej trestnej veci. Rovnako krajský súd uzavrel, že nie je možné
v danom prípade účel preventívnej väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka
s prihliadnutím na závažnosť, charakter a okolnosti stíhanej trestnej činnosti a s prihliadnutím na osobu
obvineného, ktorý bol v minulosti opakovane súdne trestaný a trestnej činnosti sa mal dopustiť počas

skúšobnej doby podmienečného prepustenia s probačným dohľadom. Dňa 06. 08. 2021 podal žalobca
ako obvinený prostredníctvom obhajcu žiadosť o prepustenie z väzby, keď tvrdil, že z vykonaného
dokazovania vyplynula dôvodná pochybnosť o tom, či došlo k spáchaniu trestného činu, ktorý mu
je kladený za vinu, preto žiadal o prepustenie z väzby na slobodu, ev. nahradenie väzby dohľadom
probačného a mediačného úradníka. Okresná prokuratúra Zvolen listom z 11. 08. 2021 predložila

žiadosť obvineného Okresnému súdu Zvolen s návrhom nevyhovieť žiadosti obvineného a ponechať
ho vo väzbe. Uznesením Okresného súdu Zvolen z 18. 08. 2021, sp. zn. 0Tp/156/2021 bola žiadosť
obvineného zamietnutá a súd u obvineného nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného
úradníka, nakoľko mal zato, že dôvody väzby naďalej trvajú a nie sú splnené podmienky pre nahradenie
väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

- Dňa 27. 09. 2021 bola na Okresnom súde Zvolen podaná obžaloba proti žalobcovi, uznesením
z 01. 10. 2021 Okresný súd Zvolen ponechal obvineného vo väzbe, neprijal písomný sľub obvineného
a nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. V dôvodoch rozhodnutia poukázal
súd na vyjadrenie obvineného pri výsluchu pred súdom, kedy okrem iného uviedol, že popiera spáchanie
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, s tým, že skutok sa nestal a pokiaľ by ho súd prepustil na slobodu,

v živote sa na poškodených nepozrie, nájde si robotu, bude normálne žiť. Má možnosť ísť bývať do
podnájmu, do N. k známemu, kde by si to odpracoval, do Zvolena by chodil len ak by bolo potrebné
niečo vybaviť na úradoch. Súd po vyhodnotí dôkaznej situácie konštatoval, že doterajšie zistenia
trestného konania nasvedčujú tomu, že skutok bol spáchaný, má znaky žalovaného zločinu a je dôvodné
podozrenie, že ho mal spáchať obvinený A. B., čím je naplnená materiálna podmienka väzobného

stíhania, pričom námietky obvineného a jeho obhajcu ohľadne hodnotenia doposiaľ zabezpečených
dôkazov súd nepovažoval za také, ktoré by boli spôsobilé rozptýliť podozrenie, že sa obvinený
dopustil stíhanej trestnej činnosti. S prihliadnutím na osobu obvineného a jeho doterajší život, plne
odôvodňujú obavu, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu bude v trestnej činnosti pokračovať.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/111/2021 zo dňa 13. 10. 2021 bola sťažnosť

obžalovaného zamietnutá, pričom krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia
okresného súdu. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 2T/139/2021-582 zo dňa 15. 12. 2021 bol
obžalovaný oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pretože nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. V dôvodoch rozhodnutia súd konštatoval, že obžalovanýbolzospáchaniaskutkuusvedčovanývýpoveďamipoškodenýchH.B.aC.G.akopriamymidôkazmi.Ich
výpovede po hodnotení v kontexte s ostatnými dôkazmi vykazovali vysokú mieru nekonzistentnosti, súd
vnichzistilznačnérozpory,naktorévkonkrétnostiachajpoukázal,azktorýchdôvodovtietosúdhodnotil

ako nedôveryhodné, nakoľko neboli podporené žiadnymi ďalšími dôkazmi. Keďže súd jediný priamy
dôkaz a to výpovede poškodených hodnotil ako nedôveryhodné a z ďalšieho dokazovania nevyplynula
ucelená reťaz nepriamych dôkazov, v zmysle ktorej by bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybnostívysloviťzáverovineobžalovaného,súddospelkzáveru,ženastalapochybnosťotom,čisa
stalskutok,ktorýjepredmetomobžaloby.Pretospoužitímzásady„indubioproreo“,bolobžalovanýspod

obžaloby oslobodený, lebo nebolo jednoznačne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný. Proti rozsudku nebolo podané odvolanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31. 12. 2021.
Príkazom samosudkyne z 15. 12. 2021 bol obžalovaný prepustený z väzby na slobodu a to ihneď.

10. Žalobca podal na MS SR dňa 15. 11. 2022 žiadosť o odškodnenie v sume 35.000,-- Eur. Poukázal
na to, že bol vo väzbe od 21. 05. do 15. 12. 2021, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 15. 12. 2021

na Okresnom súde Zvolen bol oslobodený spod obžaloby. Uviedol, že sa domáha odškodnenia za
väzenie, v ktorom neoprávnene strávil niekoľko dlhých mesiacov s vedomím, že je nevinný, čo mu
spôsobilo psychickú ujmu, ktorá nemá priaznivé účinky ani na jeho celkový zdravotný stav. Čiastočne to
spochybnilo aj správnosť postupov justičných orgánov a súdnictva v jeho myslení. Praje si spravodlivosť
pre všetkých ľudí v demokratickom štáte. Právny titul, podľa ktorého sa náhrady domáha je zneužitie

verejnej právomoci.

11.Listomsnázvom„Oznámenieovýsledkupredbežnéhoprerokovanianároku“(bezuvedeniadátumu),
oznámilo MS SR žalobcovi, že obdržalo jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody podľa Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v ktorej súvislosti si

žiadateľuplatnilnemajetkovúujmuvovýške35.000,--Eur.VoznámeníMSSRkonštatovalo,ževydaním
uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 23. 05. 2021 sp. zn. 0Tp/156/2021, ktorým bol vzatý do väzby,
s ohľadom na neskoršie právoplatné oslobodenie spod obžaloby, došlo k zásahu do jeho práv, za ktorý
zásahsaMSSRospravedlňuje.KnárokunapeňažnúnáhradunemajetkovejujmyMSSRuviedlo,žepre
priznanie náhrady je potrebné preukázať okrem oslobodenia spod obžaloby, vznik nemajetkovej ujmy

v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je
dostatočným zadosťučinením, a že ujmu nie je možné uspokojiť inak. Pokiaľ uplatnený nárok žalobca
dôvodil tvrdením o zhoršení zdravotného stavu, ktoré malo byť spôsobené väzobným stíhaním, toto
tvrdenie v žiadosti, ani v jej doplneniach bližšie neuviedol, ani nepreukázal. Preto ministerstvo nemohlo
zohľadniť pri posudzovaní uplatneného nároku jediné tvrdenie o zhoršení zdravotného stavu v súvislosti

s výkonom väzby, čo nebolo nijakým spôsobom preukázané (napr. lekárskou správou a podobne).
V prípade preukázania následku väzobného stíhania na zdraví, má poškodený osobitný nárok – náhradu
škody na zdraví v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia, keďže nemajetková ujma a škoda na zdraví sú odlišné právne kategórie, ktoré nemožno
zamieňať. Ďalej z vykonaného šetrenia ministerstvom vyplynuli skutočnosti, ktoré neumožňujú priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bolo poukázané na rodinné pomery, nakoľko z vyšetrovacieho
spisu vyplynula korešpondencia medzi poškodenou v trestnom stíhaní, žalobcom a ich matkou H. I.,
z ktorej súdy prijali záver o vzájomne nevraživých vzťahoch, preto zásah väzby do rodinného života
nebol preukázaný. Z odpisu registra trestov a evidencie priestupkov vyplynulo opakované potrestanie
za spáchané trestné činy a priestupky, pričom k spáchaniu skutku v spojitosti s nezákonnou väzbou

malo dôjsť v rámci plynutia skúšobnej doby. Ministerstvo tak dospelo k záveru, že v danom prípade nie
je dôvodné pristúpiť k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Týmto žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku považovalo ministerstvo z vybavené a ukončené. Listom z 26. 05. 2023 reagovalo
MS SR na opätovné podanie žalobcu zo dňa 21. 05. 2023, v ktorom žalobca vyjadril nesúhlas
s výsledkom predbežného prerokovania, žiadal opätovný prieskum a žiadal náhradu nemajetkovej ujmy

na sumu 10.000,-- Eur. Ministerstvo na svojich záveroch zotrvalo.

12. Súd vlastnou činnosťou zabezpečil správy k osobe žalobcu zo súdu dostupných registrov a z vlastnej
rozhodovacej činnosti, z ktorých zistil nasledovné:
- Podľa Registra obyvateľov SR, má žalobca aktuálne vedený trvalý pobyt na adrese E., D. X, má

evidovanú jednu dcéru: G. B.. Podľa lustrácie ZVJS, dcéra žalobcu vykonáva trest odňatia slobody od
03. 11. 2023 do 03. 05. 2025 (OS Zvolen sp. zn. 3T/1/2023).
- Z lustrácie v sociálnej poisťovni bolo zistené zamestnanie žalobcu v období od 03. 06. do 12. 12.
2019 v ÚVTOS Banská Bystrica a od 07. 01. do 12. 02. 2020 v ÚVTOS Banská Bystrica. Ďalej boloevidované zamestnanie v období od 29. 12. 2021 do 26. 01. 2022 v spoločnosti Trading services, s.
r. o., kde za obdobie 12/2020 bol vymeriavací základ 11,14 Eur, 1/2022 vymeriavací základ 37,13 Eur.
Na dotaz súdu žalobca uviedol, že spoločnosť Trading services má byť spoločnosťou, u ktorej sa mal

možnosť zamestnať pred vzatím do väzby.
- Podľa odpisu registra trestov má žalobca 11 záznamov a to od roku 1998, od kedy bol súdený
ako mladistvý a už prvým odsúdením mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého
bol podmienečne prepustený, pričom sa v skúšobnej dobe osvedčil. Následne bol súdne trestaný za
majetkovú a násilnú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.

zn. 6C/2/2022 zo dňa 17. 06. 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 23.
08. 2022 za násilnú trestnú činnosť (zločin), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov nepodmienečne.
- Súd tiež oboznámil obžaloby a súdne rozhodnutia v trestných veciach žalobcu, na základe čoho je
zrejmý charakter páchania trestnej činnosti žalobcom.
- Zo správy ZVJS súd zistil prehľad výkonov väzieb a výkonov trestu žalobcom, z ktorých vyplýva, že

žalobca vykonával väzbu alebo trest nasledovne:
1/ od 19. 11. 1997 do 17. 06. 1998 (z toho výkon väzby od 19. 11. 1997 do 21. 05. 1998),
2/ výkon trestu od 26. 02. do 26. 09. 1999 (z toho výkon väzby od 26. 02. do 12. 05. 1999),
3/ výkon trestu od 20. 03. do 20. 10. 2001,
4/ výkon trestu od 26. 11. 2002 do 26. 11. 2011 (z toho výkon väzby od 26. 11. 2002 do 03. 11. 2003),

5/ výkon trestu od 28. 08. 2013 do 11. 05. 2016 (z toho väzby od 28. 08. 2013 do 02. 09. 2014),
6/ výkon trestu od 15. 02. do 14. 03. 2017,
7/ výkon trestu od 05. 10. 2017 do 13. 05. 2021 (výkon väzby od 05. 10. 2017 do 13. 03. 2018),
8/ výkon väzby od 21. 05. do 15. 12. 2021.
9/ aktuálne je žalobca vo výkone trestu od 03. 02. 2022, uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen

sp. zn. 6T/2/2022, výkon trestu do 03. 02. 2025 (z toho výkon väzby od 03. 02. do 23. 08. 2022),
10/ výkon trestu od 03. 02. do 23. 11. 2025, na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn.
4T/3/2018. Predpokladaný koniec výkonu trestu je 23. 11. 2025.
- Podľa evidencie správnych deliktov a priestupkov je evidovaných 7 záznamov a to od roku 2016,
pričom sa jedná spravidla o násilné skutky (okrem iného aj napadnutie matky H. I., sestry H. B.), vulgárne

správanie pod vplyvom alkoholu na verejnosti, za čo bol potrestaný opakovane pokutami.
- Podľa správy mesta Zvolen nie sú známe žiadne informácie o obžalovanom.
- Podľa správy ÚVTOS zo dňa 16. 05. 2024 k správaniu žalobcu vo výkone trestu bolo uvedené,
že menovaný nastúpil do výkonu väzby zo slobody predvedením dňa 05. 02. 2022, väzbu vykonával
v štandardnom režime. Jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, bol

zaznamenanýfyzickýkonfliktsospoluobvineným.Sociálnykontaktudržiavalsmatkou,sestrouadcérou.
Od 06. 09. 2022 je v ÚVTOS Banská Bystrica – Kráľová, jeho správanie a vystupovanie nie je
vždy na požadovanej úrovni. Bol mu uložený disciplinárny trest umiestnením do uzavretého oddielu
v mimopracovnom čase na 10 dní za porušenie všeobecne záväzných predpisov a interných noriem.
V societe spoluodsúdených konflikty nevyvoláva, prejavy agresívneho správania zistené neboli. Je

poverený funkciou vedúceho izby, svoje povinnosti si plní k spokojnosti nadriadených. Disciplinárne
odmenený doposiaľ nebol. Pracovne zaradený nie je z dôvodu nedostatku jemu vhodných pracovných
príležitostí. Zapája sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, súvisiaci s udržiavaním
čistoty a poriadku ubytovacích priestorov. Sociálny kontakt udržiava prostredníctvom korešpondencie
s matkou, sestrou a dcérou, ktorá aktuálne vykonáva trest v ÚVTOS pre mladistvých v Sučanoch.

Využíva možnosť telefonovania, uplatňuje si právo na nárokové návštevy pre blízke osoby. Podľa
správy zamestnávateľa Trading services, s. r. o. bol žalobca zamestnaný na základe dohody o pracovnej
činnosti od 29. 12. 2021 do 26. 01. 2022, podľa mzdových listov za 12/2021 mu bola vyplatená čistá
mzda: 7,83 Eur, za 1/2022 bola vyplatená čistá mzda: 26,07 Eur.
- Z opatrovníckych konaní tunajšieho súdu, súd zistil, že žalobca je biologickým otcom maloletého A.

B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý bol neodkladným opatrením Okresného súdu Zvolen zo dňa 26. 05. 2017
umiestnený v Detskom domove Ratolesť Tŕnie, nakoľko matka žila ako bezdomovec, bez finančného
príjmu, nemala vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého, otec – žalobca bol dlhodobo vo
výkone trestu odňatia slobody. U maloletého bola nariadená ústavná výchova rozsudkom zo dňa 17. 05.
2018arodičiabolizaviazaníplatenímvýživnéhovminimálnej,zákonomstanovenejvýške.Rozhodnutím

Okresného súdu Zvolen z 19. 09. 2018 bol maloletý dočasne zverený do spoločnej starostlivosti
žiadateľov, ktorí boli zaviazaní podať návrh na zverenie do pestúnskej starostlivosti, rozsudkom z 23.
09. 2019 bol maloletý zverený do spoločnej pestúnskej starostlivosti žiadateľov, otec bol zaviazaný
povinnosťou platiť na výživu maloletého minimálne výživné, matka maloletého bola už nebohá. Keďžemaloletý nie je v registri obyvateľov uvedený ako syn žalobcu, na dotaz súdu k prípadnej adopcii
maloletého sa žalobca vyjadriť nevedel.
- Platobným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/65/2023 bol žalobca zaviazaný na

zaplatenie sumy 486,-- Eur s prísl. žalobcovi – Ministerstvu vnútra SR, jednalo sa o regresný nárok
zamestnávateľa, poškodeného policajta v súvislosti s trestnou činnosťou žalobcu, ktorý mal svojim
konaním poškodiť na zdraví policajta pri výkone jeho štátnej služby. Žalobca uviedol, že uvedenú škodu
mieni nahradiť len čo sa zamestná.

13.1 Podľa Čl.5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bod 1. Každý má právo na
slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ
sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;
b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu
vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny
orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať
sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;
d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu
alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;

e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb,
alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na
územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
Bod 5. Každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má

nárok na odškodnenie.

13.2 Podľa § 3 ods.1písm.c/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „ZoZŠ“), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe.

13.3 Podľa § 8 ods.5písm b./ ZoZŠ, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby. Podľa ods. 6, právo na náhradu škody

nevznikne, ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

13.4 Podľa § 17 ods.2 ZoZŠ, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa ods.4, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška
náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

14. Súd posudzoval žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,--

Eur, ktorá mu bola spôsobená nezákonnou väzbou. Zákonná úprava rozlišuje medzi zodpovednosťou
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste alebo ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe a nesprávnym úradným postupom. Hoci žalobca v podanej žalobe zmätočne uvádzal, že
„samotné konštatovanie porušenia práva, resp. ospravedlnenie nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o začatí trestného stíhania a rozhodnutím
o vzatí do väzby, ako aj následným nesprávnym úradným postupom a preto žalobca žiada aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 10.000,-- Eur, z dôvodu, že vznesenie obvinenia pre zločin
vydierania poškodilo jeho osobu nielen v očiach rodiny, ale aj známych a výrazným spôsobom tozasiahlo žalobcu, tak v jeho rodinnom aj súkromnom živote“, čo namietla aj žalovaná, žalobca vo
svojich neskorších podaniach celkom jednoznačne ustálil, že si uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu
spôsobenú výlučne nezákonnou väzbou, preto súd skúmal nárok žalobcu výlučne z titulu nezákonnej

väzby. Vykonaným dokazovaním súd považoval za preukázané a nesporné, že voči žalobcovi bolo
vedené trestné stíhanie na podklade uznesenia vyšetrovateľa M.: N./X-XXX-XX-XXXX zo dňa 21. 05.
2021 pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona. V rámci tohto trestného stíhania
bol uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/156/2021 zo dňa 23. 05. 2021 vzatý do väzby
z dôvodov podľa § 71 ods.1 písm. c/ Tr. poriadku, t. j. z dôvodu obavy, že v prípade ponechania na

slobode by obvinený pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Sťažnosť obvineného proti uzneseniu I.
stupňového súdu bola zamietnutá rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tpo/37/2021
zo dňa 09. 06. 2021. Väzba obvineného trvala do 15. 12. 2021, kedy na hlavnom pojednávaní
bol vyhlásený oslobodzujúci rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285
písm. a/ Tr. poriadku, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obvinený trestne
stíhaný. Po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku bolo nariadené prepustenie obvineného z väzby ihneď.

Oslobodzujúci rozsudok nebol napadnutý opravným prostriedkom a nadobudol právoplatnosť 31. 12.
2021. Väzba žalobcu trvala od jeho zadržania od 21. 05. 2021 do jeho prepustenia dňa 15. 12.
2021, t.j. 209 dní. Na základe týchto skutočností súd konštatuje, že žalobca preukázal splnenie jednej
z podmienok na priznanie nároku na náhradu škody za nezákonnú väzbu podľa § 3 ods.1 písm. c/ ZoZŠ
v spojení s § 8 ods.5 písm. b/ ZoZŠ. Už zo skoršej judikatúry súdov SR vyplýva, že pôvodne zákonná

väzba, nepredstavujúca porušenie čl. 5 ods. 1 až 4 Dohovoru, sa v dôsledku oslobodenia obžalovaného
spod obžaloby stáva z hľadiska vnútroštátnej úpravy (§ 5 ods. 1 zákona č.58/1969 Zb.) nezákonnou,
a tým sa zakladá zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú oslobodenému obžalovanému vykonanou
väzbou (uznesenie NSSR z 29. februára 2012 sp. zn. 1Cdo/68/2010 ). Tieto závery súdov sa premietli do
zákonnej úpravy do zák.č. 514/2003 Z.z., ktorý súd aplikoval na prejednávanú vec. Z okolností prípadu

súd nezistil také skutočnosti a žalovaný ich ani netvrdil, že by žalobca nemal právo na náhradu škody,
pretože si väzbu zavinil sám.

15. Rovnako nebolo sporné, že žalobca sa so svojim nárokom v súlade so Zákonom o ZŠ obrátil
na Ministerstvo spravodlivosti SR za účelom predbežného prejednania svojho nároku, v ktorom si

uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 35.000,-- Eur za nezákonnú väzbu. Ministerstvo spravodlivosti SR
po preskúmaní žiadosti žalobcu konštatovalo, že vzhľadom na právoplatný oslobodzujúci rozsudok,
väzbu v danej trestnej veci možno považovať za nezákonnú v zmysle Zákona o zodpovednosti za
škodu, čím došlo k zásahu do práv žalobcu, za ktorý zásah sa MS SR ospravedlnilo. Po preskúmaní
veci však konštatovalo, že žalobcovi nevznikol nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch, nakoľko

samotné konštatovanie porušenia práva a ospravedlnenie štátu prostredníctvom MS SR žalobcovi za
vzniknutú ujmu možno považovať za dostatočnú. Rovnakú obranu v tomto konaní zaujal žalovaný, ktorý
poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o tom, aká ujma mu mala byť spôsobená
nezákonnou väzbou. Poukázal na judikatúru o obdobných sporoch, z ktorej vyplýva, že s výkonom
väzby sú vždy spojené následky a to zásah do základných práv a slobôd poškodeného, ako je právo na

slobodu pohybu, právo na súkromie, ako aj zásah do osobnostných práv poškodeného ako je ľudská
dôstojnosť, rodinný a spoločenský život. Tento zásah žalovaný nepoprel, avšak poukázal na to, že pokiaľ
došlo ku konštatovaniu zásahu do práv žalobcu a k písomnému ospravedlneniu, toto možno považovať
u žalovaného za dostatočnú a primeranú satisfakciu. Poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal zásah väzobného stíhania do jeho povesti, či dobrého mena, do rodinného, pracovného

či spoločenského života. Okrem toho ako podstatnú okolnosť pri hodnotení nároku žalobcu poukázal
na kriminálnu minulosť žalovaného, ktorý bol 10 krát súdne trestaný, z toho 8 krát ma nepodmienečné
tresty odňatia slobody, 2 krát podmienečné tresty odňatia slobody. Voči žalobcovi bolo vedených 9
priestupkových konaní, kde mu boli uložené peňažné sankcie, pričom šlo o fyzické napadnutia jeho
sestry,matky,čiinýchosôb. Žalobcalenvovšeobecnostiuvádzazásah dosvojejcti,ľudskejdôstojnosti,

rodinného zázemia, profesijného života, avšak konkrétne okolnosti vzťahujúce sa na osobu žalobcu
neuvádza, ani nepreukazuje.
15.1. Súd konštatuje, že v zmysle Zákona o ZŠ, v prípade zistenia nároku na náhradu škody má
poškodený nárok skutočnú škodu a ušlý zisk (§ 17 ods.1 ZoZŠ), tieto si žalobca v konaní neuplatnil.
Žalobcov nárok súd posudzoval v zmysle § 17 ods.2 ZoZŠ, kedy možno priznať nemajetkovú ujmu

v peniazoch, pre prípad: a) ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, b) ak nie je možné uspokojiť
ju inak. V danom prípade preto súd v prvom rade zameral dokazovanie na to, aká ujma bola
spôsobenážalobcovinezákonnouväzbou.Žalobcavpodanejžalobevovšeobecnostiuviedol,žepostupv napadnutom trestnom stíhaní proti žalobcovi bol v rozpore s ust. Trestného zákona a Trestného
poriadku, došlo k opakovanému porušovaniu jeho zákonných práv v neprospech žalobcu. Súd k tejto
námietke uvádza, že žalobca neuviedol konkrétne akými úkonmi v trestnom konaní a ktoré konkrétne

ustanovenie TZ a TP mali byť porušené v neprospech žalobcu a aký vplyv na ujmu žalobcu v súvislosti
s nezákonnou väzbou malo uvedené tvrdenie. Súd po preskúmaní trestného konania konštatuje, že
ako okresný súd, ani krajský súd neuviedli vo svojich rozhodnutiach akékoľvek porušenie predpisov
(TZ a TP), naopak, postup OČTK v prípravnom konaní bol prostredníctvom rozhodovania o väzbe,
následne o obžalobe súdmi oboch stupňov prijatý, postup a rozhodnutia prvostupňového súdu pri

rozhodovaní o väzbe žalobcu boli opakovane preskúmané odvolacím súdom a potvrdené ako vecne
správne,zákonné,nebolozistenéžiadneporušenieustanoveníTrestnéhozákonačiTrestnéhoporiadku.
15.2. Žalobca v žalobe uviedol, že výsledkom nezákonných rozhodnutí v trestnom konaní bola strata
jeho cti, ľudskej dôstojnosti, rodinného zázemia a profesijného života. Uviedol, že vzatím do väzby
došlo k poškodeniu jeho osoby v očiach rodiny, priateľov a spolupracovníkov. V písomnom vyjadrení
(duplika) žalobca doplnil, že po vzatí do väzby pod hrozbou vysokého trestu s ním prestali komunikovať

blízki rodinní príslušníci a to družka J. I., ich spoločná dcéra G. B. a sestra H. B., rovnako časť
spolupracovníkov a kamarátov, nakoľko títo nepochybovali o tom, že sa skutku dopustil, pretože
v demokratickom a právnom štáte by nestíhali a neobžalovali nevinného. Na dôkaz navrhol vypočuť tieto
osoby, avšak neskôr od svojho dôkazného návrhu upustil. Z uvedených tvrdení preto súd konštatuje,
že žalobca uvádzal ujmu v rodinných vzťahoch vo vzťahu k sestre (ktorá bola poškodenou v dotknutom

trestnom stíhaní), k družke a ich spoločnej dcére. K tomuto skutkovému tvrdeniu súd konštatuje, že
došlo k zjavnej nezhode medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom, nakoľko žalobca v osobnom
liste namietal, že väzba nemala vplyv na jeho rodinné väzby, ako to žiadala preukázať žalovaná
vo svojich vyjadreniach. Pri výsluchu žalobca uviedol, že sestra, ktorá vystupovala ako poškodená
v trestnom konaní a vypovedala proti nemu, neskôr svoje konanie oľutovala, on jej odpustil a naďalej

sú spolu v kontakte. Rovnako dcéra, ktorá mala v tom čase 17 rokov, zostala s otcom v kontakte, aj
aktuálne,pokiaľjevovýkonetrestu.Bolopreukázané,žesúspoluvkontakte(písomnákorešpondencia).
Žalobca uvádzal prerušenie vzťahu s družkou J. I., kedy uviedol, že hoci pred vzatím do väzby,
ktorá je predmetom tohto posúdenia, vykonával trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov,
stále bol v kontakte s družkou, písali si, posielali mu peniaze, navštevovali ho spolu s dcérou. Po

prepustení z výkonu trestu sa znovu dávali dokopy, ale v krátkom čase bol vzatý do väzby, družka
ho opustila s tým, že dlho na neho čakala počas výkonu trestu a teraz je znovu vo väzbe. Okrem
výsluchu žalobcu však žalobca toto svoje tvrdenie ničím nepreukázal. Výpoveď žalobcu o rozpade
jeho partnerského vzťahu s družkou pre výkon väzby nebola podporená žiadnymi ďalšími dôkazmi. Už
pri zadržaní a následnom rozhodovaní o väzbe, bol dotazovaný okrem iného aj na osobné pomery,

nikde neuvádzal, že by žil s družkou J. I.. Naopak, z jeho výpovedí vyplynulo, že žil v unimobunke
spolu s pánom K., aj so svojou matkou, kým táto nenastúpila výkon trestu. Potom, čo sa on vrátil
z výkonu trestu, opäť žil v predmetnej unimobunke, ktorú uvádzal aj ako adresu na doručovanie a tu po
návrate z výkonu trestu žili aj poškodení, jeho sestra spolu s poškodeným G.. Jeho tvrdenie oslabuje
aj skutočnosť, že bol dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody (viac ako 4 roky) a hoci tvrdil, že po

celý ten čas bol v kontakte s družkou, s ktorou mienil pokračovať vo vzťahu po prepustení z VT, tieto
svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Ani z výpovede svedkyne – jeho matky nevyplynulo, že by žalobca
mal mať trvalý vzťah s družkou v danom čase. Nie je ani preukázané, že práve väzba bola priamou
a bezprostrednou príčinou prípadného rozpadu vzťahu žalobcu s družkou. V čase vzatia žalobcu do
väzby bola jeho matka vo výkone trestu odňatia slobody, väzba tak nebola priamou príčinou nemožnosti

osobného kontaktu žalobcu s matkou. Okrem toho žalobca potvrdil, že jeho rodinné vzťahy so svojou
matkou, sestrou – poškodenou, dcérou sú na dobrej úrovni. Žalobca netvrdil ani neoznačil, o aké
iné konkrétne osoby („priateľov a spolupracovníkov“) sa malo jednať, žalobca nebol nikdy do vzatia
do väzby riadne zamestnaný. Tvrdenie, že vzatím do väzby prišiel o konkrétnu pracovnú príležitosť
nepreukázal. Žalobca bol legálne zamestnaný len vo výkone trestu odňatia slobody a krátku dobu na

prelome rokov 2021/2022 (necelý mesiac). V súvislosti s osobným životom súd zistil, že žalobca je
biologickým otcom mal.syna, ktorý bol krátko po narodení umiestnený v ústavnej starostlivosti, pretože
matka žila neusporiadane ako bezdomovkyňa a nevytvorila podmienky pre riadnu starostlivosť o dieťa,
žalobca ako otec bol vo VTOS, nepotvrdilo sa tak tvrdenie žalobcu, že sa mal spolu so spomínanou
družkou starať o mal. syna po smrti jeho matky, k smrti matky mal. syna došlo až v čase umiestenia mal.

do náhradnej starostlivosti. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že nemá žiadne informácie o synovi, neplnil si
ani minimálnu vyživovaciu povinnosť k nemu, z čoho vyplýva ľahostajný postoj žalobcu k zabezpečeniu
svojej rodiny, mal. dieťaťa. Z trestných konaní a priestupkov, za ktoré bol žalobca postihovaný vyplynuli
neusporiadané rodinné vzťahy, keď žalobca mal napádať či už svoju matku alebo aj sestru – poškodenú.Žalobca tak nepreukázal vznik ujmy v súvislosti s nezákonnou väzbou na jeho osobnom, rodinnom,
spoločenskom či pracovnom živote.
15.3. Primeranosť odškodnenia ujmy, ktorej sa dožadoval v tomto konaní, poukazoval svojou osobou,

osobnými, rodinnými pomermi, jeho úctou k demokracii, keď v každej veci konal čestne a svedomito,
poukázal na svoj doterajší život, česť a dôstojnosť. Strata dôstojnosti, cti a zdravia, strata súkromia,
dobrej povesti, dobrého mena, aj osobnej cti žalobcu bola jednoznačne a vo veľkom rozsahu zasiahnutá.
Žalobca uvádzal, že vzatie do väzby malo vplyv na jeho zdravotný stav, nakoľko mu hrozil vysoký trest,
až 8 rokov. Prestal jedávať a očakával ako dopadne súd. Uvádzal, že sa obesí a boli ho sledovať

príslušníci každé dve hodiny. Musel brať lieky na ukľudnenie a od bolesti hlavy. K svojmu psychickému
rozpoloženiu tiež uviedol: „Keď je človek nevinný, je vtedy ťažko, keď je vo väzení a nič nespáchal,
ťažko sa to vysvetľuje, asi to treba zažiť, ale je to rozdiel, keď niečo spácha alebo nie.“ Uvedeným
vyjadrením vysvetľoval rozdiel, keď v minulosti bol opakovane či už vo výkone väzby alebo vo výkone
trestu, t. j., že v tomto prípade, keď bol nevinný, to psychicky znášal ťažšie. Súd konštatuje, že nemal za
preukázané tvrdenia žalobcu o vplyve väzby na zhoršenie zdravotného stavu žalobcu počas väzby, čo

nebolo preukázané žiadnou lekárskou správou. Súd však konštatuje, že istý dopad väzby na psychický
stav žalobcu možno vyvodiť z okolnosti, kedy žalobca bol vzatý do väzby, pričom od počiatku tvrdil, že
je vo veci nevinný. Pri danom trestnom stíhaní hrozil vyšší trest, keď s prihliadnutím aj na dovtedajšiu
kriminálnu minulosť žalobcu, a okolnosť, že sa mal skutku dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia bolo možné reálne predpokladať, že pri uznaní viny by mu hrozil trest nepodmienečný.

Všetky tieto okolnosti nepochybne mohli mať vplyv na psychický stav žalobcu, pri rozhodovaní súdu
o vzatí do väzby po rozhodnutí súdu zahlásil odvolanie s pozn., že „bude vysvetľovať, prečo sa
obesil.“ Súd preto konštatuje, že napriek skutočnosti, na ktorú poukázal žalovaný, a ktorá nepochybne
vyplynula z vykonaného dokazovania, kedy žalobca od mladistvého veku viedol kriminálny život, bol
opakovane súdne trestaný, bol opakovane a to viac krát vo výkone väzby, aj vo výkone trestu, len

samotná táto skutočnosť nevyvracia tvrdenie, že by predmetná väzba nemala mať žiaden dopad na
jeho psychický stav, čo možno považovať za zásah do osobnostných práv žalobcu. Nemožno tiež
opomenúť skutočnosť, že väzba znamená zásadný zásah do základných práv a slobôd poškodeného
a to osobnej slobody (článok 17 Ústavy SR). Po preskúmaní trestného konania súd konštatuje, že
skutok, ako bol popísaný v obžalobe, bol preukazovaný priamymi dôkazmi a to svedeckými výpoveďami

poškodených, avšak tieto v konaní pred súdom po zhodnotení všetkých ostatných dôkazov trestný súd
hodnotil ako nedôveryhodné a neboli žiadne iné priame, či súbor nepriamych dôkazov, ktorými by bolo
preukázané, že sa stal skutok tak, ako bol opísaný v obžalobe. Súd v súlade so zásadou trestného práva
„v pochybnostiach v prospech obžalovaného,“ vyslovil oslobodzujúci rozsudok. Žalobca od počiatku
skutok popieral, súd nezistil, že by svojim konaním dal podnet na väzobné stíhanie, hoci nemožno

opomenúť skutočnosť, že skutok, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, sa mal stať v skúšobnej dobe
jeho podmienečného prepustenia, čo bolo jedným z hlavných dôvodov pre uvalenie tzv. preventívnej
väzby, nakoľko žalobca spôsobom svojho života vyvolal obavu z pokračovania v trestnej činnosti pri
pobyte na slobode. Väzbou bol obmedzený na osobnej slobode, bol vystavený obave, že mu môže byť
uložený vyšší nepodmienečný trest odňatia slobody napriek jeho tvrdeniam, že sa skutku nedopustil,

čo znamená zásah do cti a ľudskej dôstojnosti. Uvedený stav trval 6 mesiacov a 25 dní, čo je 209 dní.
V porovnaní s dĺžkou zákonnej väzby súd konštatuje, že základná dĺžka väzby v prípravnom konaní
stanovená zákonom je 7 mesiacov, pričom celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v
konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
z toho najviac devätnásť mesiacov pripadá na prípravné konanie (§ 76 TP). Z uvedeného vyplýva, že

v prípade žalobcu väzba trvala cca 1/5-tinu zo zákonom stanovenej maximálnej dĺžky väzby, v jeho
veci bolo postupované urýchlene a bez zjavných prieťahov v súvislosti s rozhodovaním o väzbe, a aj
vo veci samej. Za daných okolností preto súd uzatvára, že považuje za preukázanú ujmu na strane
žalobcu spôsobenú nezákonnou väzbou, ktorá sa prejavila jednak formou zásahu do základných práv
a slobôd, ako aj na jeho cti a ľudskej dôstojnosti. Vzhľadom na tieto závery potom súd konštatuje,

že sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že by daná ujma bola dostatočne odškodnená samotným
konštatovaním o vzniku ujmy a ospravedlnením sa zo strany MS SR.
15.4 Preto sa súd zaoberal nárokom žalobcu na adekvátne odškodnenie nemajetkovej ujmy, pričom
prihliadal na kritériá v zmysle § 17 ods.3 Zákona o zodpovednosti za škodu pri posudzovaní výšky
nemajetkovej ujmy. Zákon o ZŠ upravuje, za splnenia ktorých predpokladov možno poskytnúť aj

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď je so zreteľom na individuálne okolnosti, za ktorých
došlo k zásahu do chránených práv poškodeného zrejmé, že iba konštatovanie porušenia práva samo
nie je dostatočným zadosťučinením. V takom prípade právny poriadok upravuje možnosť úhrady aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zákon o ZŠ demonštratívnym spôsobom vymenúva kritériá, podľaktorých sa určuje rozsah tejto náhrady. Vzhľadom na rozmanitosť jednotlivých prípadov zákon ani
nemôže zvoliť taxatívny výpočet týchto kritérií, preto volí normu s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
vyžaduje, aby súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil,

čo je v tom-ktorom prípade významné pre určenie výšky finančného zadosťučinenia. Pokiaľ súd posúdil
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil a pracoval, možno konštatovať,
že žalobca od veku mladistvého žil kriminálnym spôsobom života. Zo súdom zabezpečených správ
vyplýva, že holdoval alkoholu, pod vplyvom ktorého sa správal neprístojne na verejnosti, čo bolo riešené
v priestupkovom konaní. Podstatnú časť svojho života, kedy bol trestne zodpovedný, strávil vo výkone

väzby a vo výkone trestu, v krátkych obdobiach na slobode bol opakovane riešený priestupkovo. Ani
počas výkonu trestu sa obžalovaný nespráva v súlade s príslušnými predpismi, čo vyplynulo zo správy
aj o aktuálnom správaní žalobcu vo výkone trestu odňatia slobody. Žalovaný doposiaľ nikde nepracoval,
okrem práce vo výkone trestu odňatia slobody a veľmi krátkeho zamestnania na dohodu po prepustení
z väzby v roku 2021/2022. V osobnom živote žalobcu súd zistil, že tento má jednu už dospelú dcéru,
ktorá žije zrejme tiež kriminálnym spôsobom života, nakoľko je vo výkone trestu odňatia slobody. Okrem

toho je žalobca biologickým otcom syna, od ktorého sa od útleho veku vôbec nestaral, hoci zavádzajúco
uvádzal, že spolu s družkou J. I. sa mali o neho starať. Z uvedeného vyplýva ľahostajný postoj žalobcu
kplneniusvojichrodičovskýchpovinností.Totokritériumúzkosúvisíshodnotenímzávažnostinásledkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení. Žalobca nijako netvrdil,
ani nepreukázal, že by sa výraznejšie spoločensky angažoval. Pokiaľ bol na slobode, žil a stýkal sa

so svojou rodinou, prípadne známymi v rámci svojej komunity, kedy viedol záhaľčivý spôsob života.
Uvedené preto určite neodôvodňovalo výšku uplatnenej ujmy žalobcom. Pokiaľ súd bral do úvahy
aj závažnosť vzniknutej ujmy, tak ako už bolo uvedené, žalobca netvrdil a ani nepreukázal vyššiu
závažnosť vzniknutej ujmy, než tú, ktorú súd konštatoval za preukázanú v tomto konaní. Rovnako,
ak súd vzal okolnosti, za ktorých došlo k vzniknutej ujme v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu,

žalobcovi na jednej strane nemožno klásť za vinu, že trestné stíhanie voči nemu bolo začaté na základe
výpovedípoškodených,nazákladeichvýpovedíbolovrámcitrestnéhostíhaniapreverovanépodozrenie
zo spáchania závažnejšej trestnej činnosti vo forme zločinu, násilného charakteru, a následne bolo
rozhodované o jeho väzobnom stíhaní, keď žalobca dovtedajším spôsobom života potvrdil, že násilné
konanie je u neho bežné, rovnako bolo preukázané, že žalobca na slobode sa opakovane dopúšťa

trestnejčinnostiatoajzozištnýchmotívovzaúčelomzabezpečeniasiprostriedkovnaživobytiekonaním
v rozpore so zákonom. To znamená, že ani toto kritérium neodôvodňovalo uplatnený nárok žalobcu
v požadovanej výške, nakoľko uvedené okolnosti svedčili aj v neprospech žalobcu.

16. Pri rozhodovaní súdu o výške primeranej náhrady nemajetkovej ujmy je predovšetkým náležité

zistenie rozhodujúcich skutkových okolností. Súdna prax sa ustálila na názore, že súd je po takom
zistení povinný vziať do úvahy aj iné hmotnoprávne predpisy právneho poriadku SR, ktoré upravujú
odškodnenie, napríklad zákon č. 215/2006 Z.z.. Konečnému rozhodnutiu súdu by mala predchádzať
jeho právna úvaha založená na porovnaní ujmy spôsobenej trestným činom, pri ktorom bola spôsobená
smrť, alebo trestným činom znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania. Súd by sa

mal v každom individuálnom prípade zamyslieť nad tým, v čom je nemajetková ujma žalobcu v jeho
spoločenskom, pracovnom, rodinnom živote spôsobená nezákonným rozhodnutím väčšia v porovnaní
s ujmami spôsobenými uvedenými trestnými činmi (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 MCdo 15/2012).
Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 7/2017 poukázal na judikatúru ESĽP, podľa ktorej náhrada
nemajetkovej ujmy v obdobných prípadoch musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti

(napr. Tolstoy Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo). ESĽP konštatoval, že pri určovaní výšky náhrady
ujmy treba vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy (napr. Flux v. Moldavsko, Steel a Morris
v. Spojené kráľovstvo). Okrem toho ESĽP vyjadril názor, podľa ktorého výška náhrady v konkrétnom
prípade musí zohľadňovať výšku náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich
sa poškodenia dobrej povesti (napr. Público - Comunicacáo Social, S. A. v. Portugalsko). Napokon ESĽP

zdôraznil, že pri určovaní výšky náhrady za porušenie osobnostných práv musí byť zohľadnená výška
náhrady,ktorájepriznávanázatelesnézraneniaaleboktorásapriznávaobetiamnásilnýchčinov,pričom
náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných a dostatočných
dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady priznávanú za telesné zranenia alebo násilné činy (napr.
Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko). Z hľadiska úvah o výške priznania náhrady nemajetkovej ujmy súd

poukazuje na maximálnu hranicu ustanovenú v § 17 ods.4, ktorá odkazuje na poskytovanie náhrad
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi – zákon č. 215/2006 Z. z. V danom prípade v § 5 ods.1
zákona č. 215/2006 Z. z. je stanovený maximálny nárok odškodnenia v sume 50 násobku minimálnej
mzdy, ak je trestným činom spôsobená smrť. Poškodený trestným činom znásilnenia, sexuálnehonásilia alebo sexuálneho zneužitia má nárok na vyplatenie odškodnenia maximálne v sume 10 násobku
minimálnej mzdy. Na rok 2021 bola ustanovená mesačná minimálna mzda na 623,-- Eur (zákon č.
663/2007 Z. z.). Na základe uvedeného súd konštatuje, že maximálna suma za nenávratný následok,

t. j. smrť, je 50 násobok minimálnej mzdy, t. j. 31.150,-- Eur (50 x 623,-- Eur), 10 násobok činí 6.230,--
Eur (10 x 623,-- Eur). Žalobca si uplatnil čiastku 10.000,-- Eur, pričom jeho ujma, ktorá bola v tomto
konaní preukázaná, nie je vôbec porovnateľná s morálnou ujmou poškodených násilnými trestnými
činmi (znásilnenie, sexuálne násilie alebo sexuálne zneužívanie), a už vôbec nie s ujmou, ktorou je
nenávratný stav – ak je trestným činom spôsobená smrť. Preto súd konštatuje, že takto uplatnený nárok

žalobcu nemohol byť primeraným. Pri vyčíslení nároku na odškodnenie za nezákonnú väzbu, aktuálne
súdy na základe týchto kritérií stanovujú odškodnenie spravidla za jeden deň trvania väzby, pričom sa
inšpirujú aj rozhodovacou činnosťou súdov v Českej republike (napr. rozhodnutie Občianskoprávneho
a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
sp. zn. 30Cdo/2357/2010), s poukazom aj na rozsudok ES ĽP vo veci Bruncko/Slovenská republika,
Kormoš/Slovenská republika, kedy za adekvátne odškodnenie možno považovať rozsah 20 až 60,--

Eur za jeden deň trvania väzby. Súd k uvedenému uvádza aj to, že odškodňovanie nemajetkovej
ujmy je vždy výsledkom posúdenia súdu individuálnych okolností prípadu. Súd s prihliadnutím na tu
prejednávanúveckonštatuje,že pripriznanínárokunasamejdolnejhranicitaktoustanovenéhorozsahu
odškodnenia, by žalobcovi bol vyčíslený nárok za 209 dní väzby po 20,-- Eur vo výške 4.180,-- Eur, čo
je zhruba 2/3 maximálneho odškodnenia pri poškodených násilnými trestnými činmi. S prihliadnutím na

preukázanú ujmu v tomto konaní však takáto náhrada nie je primeraná, preto súd stanovil ako primeranú
náhradu odškodnenie 5,-- Eur za každý deň nezákonnej väzby, čo činí 1.045,-- Eur (209 x 5). Súdu
sú známe z vlastnej rozhodovacej činnosti množiace sa prípady uplatňovania nárokov na odškodnenie
v obdobných prípadoch osobami, ktoré vedú kriminálny spôsob života a v obdobných prípadoch, kedy
sa nepodarí obžalobe preukázanie viny „ bez akýkoľvek pochybností“ a súdy vyslovia oslobodzujúci

rozsudok. Poškodení si uplatňujú obdobné nároky, či už pre nezákonnú väzbu alebo nezákonné trestné
stíhanie. Súd nepopiera právo poškodeného na náhradu škody a to ani nemajetkovej ujmy ( tak ako
aj v tomto konkrétnom prípade ), rozhodovanie súdov však smeruje k uvážlivému posudzovaniu výšky
takýchto nárokov tak, aby sa uvedené nestalo pre poškodených istou formou „ľahkého získavania
finančných prostriedkov“. Z pohľadu osobných pomerov žalobcu a ujmy, ktorú v tomto konaní preukázal,

takéto odškodnenie nemožno považovať len za formálne, naopak, súd má zato, že uvedená výška
v dostatočnej miere zodpovedá odškodneniu preukázanej ujmy, ktorá bola žalobcovi spôsobená v tomto
konkrétnomprípadenezákonnouväzbou.Pretosúdzaviazalžalovanéhonanáhradunemajetkovejujmy,
ktorá má byť vyplatená žalobcovi vo výške 1.045,-- Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z vyššie
uvedených dôvodov považoval za nedôvodnú a nepreukázanú a preto ju zamietol.

17. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., kedy patrí náhrada trov konania
podľa pomeru úspechu vo veci. Pri žalobách o náhradu nemajetkovej ujmy, keďže rozhodnutie o výške
nároku závisí od úvahy súdu, v prípade čiastočného neúspechu ustálila judikatúra súdov, že sa nejedná
o pomerovanie úspechu a neúspechu, avšak v zásade je žalobca úspešný, pokiaľ mu súd prizná

časť nároku. V tomto konkrétnom prípade však súd konštatuje, že uplatnený nárok žalobcu ďaleko
prevyšoval nárok, ktorý bol priznaný a súd v žalobe konštatoval, že takto uplatnený nárok prevyšoval aj
maximálnu hranicu, ktorú žalobca v danom prípade by mohol žiadať, čo žalobcovi, ktorý bol v konaní
zastúpený advokátom – právnym profesionálom, muselo byť zrejmé. Preto žalobu žalobcu z pohľadu
výšky uplatneného nároku možno považovať skôr za špekulatívnu a preto súd rozhodol, že sa mu

náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.