Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010012
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324010012.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29.05.2024, č.k. 14T/2/2024-532, na

neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o vine za
skutok v bode 1 a vo výroku o treste.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare“) rozsudkom zo
dňa 29.05.2024, č.k. 14T/2/2024-532 uznal obžalovaného A. B. za vinného, že
v čase o 16.21 hod. dňa 04.09.2023, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s C.. D. a E. (vylúčenými na
samostatné trestné konanie, ktorých vina doposiaľ nebola preukázaná) v meste Sereď, na ulici Kostolná,
pri kostole na chodníku po tom, čo si vytipovali osobu poškodeného F. G., nar. XX.XX.XXXX, za účelom

získania majetkového prospechu, D. a E. (vylúčení na samostatné trestné konanie, ktorých vina doposiaľ
nebola preukázaná) zozadu pristúpili k poškodenému, ktorému najprv E. (vylúčený na samostatné
konanie, ktorého vina doposiaľ nebola preukázaná) zhodil klobúk a následne ho fyzicky napadol takým
spôsobom, že zatvorenou päsťou ho zozadu zasiahol do oblasti hlavy a následne ho pritlačil hlavou ku
kovovému plotu kostola, keď k nemu pristúpil D. (vylúčený na samostatné konanie, ktorého vina doposiaľ
nebola preukázaná), ktorý poškodenému zahodil okuliare a prevesil jeho čiernu tašku s obsahom

peňaženky, s finančnou hotovosťou vo výške 40,- eur, občianskym preukazom, bankomatovou kartou
a vreckovým nožíkom, cez jeho hlavu, pričom poškodenému sa podarilo zachytiť pás uvedenej tašky,
avšak D. (vylúčený na samostatné konanie, ktorého vina doposiaľ nebola preukázaná), mu ju násilím
vytrhol z ruky a zmocnil sa jej, pričom obžalovaný počas celého incidentu sedel na lavičke v blízkosti
miesta činu, sledoval okolie a dával pozor na okoloidúcich, aby ich v prípade potreby vedel upozorniť,
pričom po útoku z miesta utiekli po hrádzi k rieke Váh, kde časť vecí poškodili a zahodili, pričom získanú

finančnú hotovosť si rozdelili, čím poškodenému F. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H., C. XX/
XX spôsobili škodu vo výške 20,- eur podľa odborného vyjadrenia, pričom skutku sa dopustili na osobe
poškodeného práve z dôvodu jeho vysokého veku, z dôvodu ktorého z jeho strany neočakávali žiaden
odpor,
teda spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na
chránenej osobe – osobe vyššieho veku,

čím spáchal zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.2.Zatobolodsúdenýpodľa§188odsek2Trestnéhozákona,spoužitím§38odsek2,odsek4Trestného
zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 8
(osem) mesiacov, pričom § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody prvostupňový súd zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
3.Obžalovanýbolzároveňoslobodenýspodobžalobyvrozsahudruhéhoskutku,právnekvalifikovaného
ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b)
Trestnéhozákonaformouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona, nakoľkonebolopreukázané,
že sa tento skutok stal (§ 285 písm. c) Trestného poriadku).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, proti výroku o vine za skutok 1
a výroku treste, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, ktoré odôvodnil v písomnom podaní
zo dňa 18.07.2024, v ktorom uviedol (skrátene):
4.1. Obhajoba podala odvolanie prioritne z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
keďže zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Čo sa týka skutku, za ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, tohto sa

mal dopustiť spolu s dvomi ďalšími osobami a to D. H. a E. I.. Títo dvaja páchatelia mali fyzicky
napadnúť poškodeného F. G. za účelom získania majetkového prospechu, pričom obžalovaný sa mal na
tejto lúpeží podľa rozsudku prvostupňového súdu podieľať ako spolupáchateľ tým, že sedel na lavičke
v blízkosti miesta činu. Podľa názoru súdu sa mal s páchateľmi na lúpeží dohodnúť a to tak, že bude
sledovať okolie, aby ich vedel v prípade potreby upozorniť.

4.2. S uvedeným záverom súdu sa obhajoba nestotožňuje, pretože z vykonaného dokazovania žiadna
takáto skutočnosť nevyplynula. Jedná sa len o domnienky, ktoré však dokazovaním preukázané neboli.
V súvislosti s opisom skutku ako bol zadefinovaný obžalobou poukazuje obhajoba na logické nedostatky,
z ktorých za najvýraznejší považuje fakt, že lavička, na ktorej sedel obžalovaný, je od miesta činu v takej
vzdialenosti, že by nebolo ani len teoreticky možné, aby páchateľov na čokoľvek upozorňoval resp. pred

niečím vystríhal. Nemal tak ani len teoretickú možnosť páchateľov na čokoľvek upozorniť. Poukazuje, že
páchateľov pozná len zbežne, nemá na nich žiadny kontakt, nepozná ich telefónne čísla, pred skutkom
neboli v kontakte, ani spolu nekomunikovali, čo prakticky vylučuje, že by sa s nimi mal dohadovať na
akejkoľvek protiprávnej činnosti.
4.3.Vykonanýmdokazovanímnebolizodpovedanéaniďalšieotázky,ktorýchpreukázaniejenevyhnutné

pre kvalifikáciu skutku ako zločinu lúpeže, navyše spáchanej na osobe vyššieho veku. Obhajoba
poukazuje na doslovné znenie § 188 ods. 1 Trestného zákona a uvádza, že objektom tohto trestného
činujeosobnáslobodavzmysleslobodnéhorozhodovaniaamajetok,ktoréhosapáchateľchcezmocniť.
Objektívna stránka tejto skutkovej podstaty spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci ako prostriedku na prekonanie alebo zamedzenie kladeného

aleboočakávanéhoodporunapadnutejosoby.Intenzitavykonanéhonásilianiejepritompodstatná,musí
však byť použitá ako prostriedok nátlaku na vôľu napadnutého. Na naplnenie subjektívnej stránky sa
vyžaduje úmysel spolu s pohnútkou konania páchateľa. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať jednak
k násilnému konaniu, ktorým chce páchateľ prekonať, alebo znemožniť odpor napadnutej osoby, pre
ktorý sa inak nemôže veci zmocniť a zároveň k tomu, aby sa zmocnil cudzej veci, pričom zavinenie je

nutné posudzovať u každého páchateľa samostatne a to platí aj vo vzťahu k spôsobeniu závažnejšieho
následku, zavinenie sa teda musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty
trestného činu.
4.4. V tomto prípade však nebola preukázaná nielen dohoda zmocniť sa cudzej veci, už vôbec nebola
preukázaná dohoda použiť násilie v záujme zmocniť sa cudzej veci. Nebol tak nebol u obžalovaného

preukázaný ani priamy a ani len nepriamy úmysel spáchať lúpež. Ak súd vychádza z výpovede
obžalovaného z prípravného konania, tak okrem faktu, že to, čo je v zápisnici uvedené, nikdy nepovedal
a túto zápisnicu podpísal pod tlakom vyšetrovateľa, počas pobytu v cele predbežného zaistenia a pod
prísľubom prepustenia, tak ani z obsahu tejto výpovede nevyplýva, že by sa mal z páchateľmi skutku
dohadovať na spáchaní lúpeže, teda na použití násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

4.5. Ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako dospel súd k záveru, že sa mali dohodnúť na
spáchaní lúpeže, keď vo výpovedi obžalovaného sa spomína „len" dohoda na spáchaní krádeže.
Dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa obžalovaný s
páchateľmi na čomkoľvek dohodol, už vôbec však nebolo preukázané, že by sa mal s nimi dohadovať,
aby použili násilie resp. hrozbu násilia. Preukázanie takejto dohody je nevyhnutne potrebné pre

preukázanie úmyslu obžalovaného, (splnenie subjektívnej stránky), ktorý by podľa kvalifikácie trestného
činu, pre ktorý ho prvostupňový súd uznal vinným, musel smerovať nielen k zmocneniu sa cudzej veci,
aleajkpoužitiunásilia.Nakoľkotakýtodôkaznebolvcelomkonaníprodukovaný,jepotrebnépostupovať
v súlade so zásadou „in dubio pro reo", teda v pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného.4.6. Vzhľadom na vyššie uvedené obhajoba navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok OS
Galanta, sp. zn.: 14T/2/2024 zo dňa 29.05.2024 zrušil vo výroku o vine a treste z dôvodu podľa § 321
ods. 1 písm. b) Tr. por. a vrátil súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol.
5. Podaním zo dňa 02.09.2024 zaslal odvolaciemu súdu svoje vyjadrenie aj priamo obžalovaný, pričom
v tomto podaní uviedol nasledovné skutočnosti:
5.1. Obžalovaný uvádza, že už v prípravnom konaní až do prijatia obžaloby vždy uvádzal vo svojej
výpovedi, že skutok, ktorý je mu kladený za vinu, nespáchal.

5.2. Vyhodnotenie dokazovania zo strany prvostupňového súdu považuje za nesprávne. Uvádza, že
pri skutku nebol osobne prítomný, čo potvrdil aj poškodený na hlavnom pojednávaní. Nepoužil žiadne
násilie alebo hrozbu násilia, čo sú hlavné znaky trestného činu lúpeže.
5.3. Ohľadom spolupáchateľstva sa pridŕža svojho skoršieho vyjadrenia, že absentuje časový sled
vytvoreniadohodynaspáchanieuvedenéhoskutku,pričomspoluobvinenýchbližšienepoznalanemohol
ich považovať ani za kamarátov.

5.4. Skutok, ktorý je mu kladený za vinu a na jeho podklade podaná obžaloba, sú ,,nedôvodné“.
Zo zabezpečených kamerových záznamov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, nevyplýva
spáchanie skutku jeho osobou.
5.5. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bol uznaný za vinného, je nezákonný a vychádza z
nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov, respektíve z nesprávneho právneho posúdenia veci;

tento je nepreskúmateľný a arbitrárny.
5.6. Poukazuje, že nie je možné bez dôvodných pochybností dospieť k záveru, že sa uvedeného
skutku dopustil. Prvostupňový súd porušil trestnoprávnu zásadu in dubio pro reo a vyhodnotil vykonané
dôkazy jednostranne v jeho neprospech a prezumoval jeho vinu. Nijakým spôsobom sa nevysporiadal
s dôvodnými pochybnosťami o jeho vine za skutok, ktoré je mu kladený za vinu.

5.7. Má za to, že nedošlo k zisteniu skutkového stavu v dostatočnej miere, respektíve v rozsahu, o
ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Zdôrazňuje, že podľa jeho názoru neboli naplnené všetky znaky
skutkovej podstaty trestného činu lúpeže a preto považuje vyhlásený rozsudok za nespravodlivý.
5.8. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. a),b), c), d)
v spojení s ustanovením § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a sám

rozhodol tak, že ho oslobodí spod obžaloby s poukazom na ustanovenie § 285 písm. a) a c) Trestného
poriadku, prípadne postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vráti vec po zrušení napadnutého
rozsudku na ďalšie konanie, aby ju prvostupňový súd v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebof) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom
tvare) podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného
poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku,

ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal
obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom a konaniu, proti ktorým je tento
opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal aj
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a zistené chyby napadnutého rozsudku
vyvolali potrebu zrušenia rozsudku v napadnutom rozsahu.

7. Odvolací súd súhlasí s tými námietkami obžalovaného, ktoré smeruje voči vyhodnoteniu dôkazov,
ktoré vykonal prvostupňový súd. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že tento považoval
spáchanie skutku obžalovaným za preukázané na základe:
a) výpovedi obžalovaného z prípravného konania, v ktorej sa mal ku skutku priznať,
b) výpovedi poškodeného F. G. vykonanej na hlavnom pojednávaní,

c) listinných dôkazov, najmä zápisnice o vydaní veci a zápisnice o ohliadke miesta nálezu,
d) obrazových záznamov z kamier mesta Sereď.
Ad a) Za ťažiskový dôkaz označil prvostupňový súd výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo
dňa 07.09.2023 (č.l. 184 a nasl.) Vo výpovedi uviedol, že dňa 04.09.2023 sa nachádzal v obci Váhovce
s jeho kamarátmi D. H. a E. I., títo sú z J. a stretávajú sa pravidelne. Obžalovaný podrobne opísal

oblečenie oboch (pôvodne spoločne stíhaných) mladistvých osôb, pričom títo mu uviedli, že niekoľko
dní dozadu mali spoločne ukradnúť kabelku nejakej staršej pani v Seredi a chválili sa, že takto zarobili
peniaze. Pýtali sa ho, či nepôjde s nim do Serede, aby takto niekoho okradli, s čím súhlasil. Popísal
cestu do Serede a chôdzu po Seredi, kde sa snažili vytypovať si staršiu obeť, pričom jeden z mladistvých
obvinených označil poškodeného G. so slovami ,,toho urobíme“, pričom obžalovaný uviedol, že to

pochopil tak, že poškodeného okradnú. E. mu vtedy povedal, aby kontroloval okolie, čo aj robil. Následne
spoluobvinení odišli za tým pánom, pričom ho o chvíľu dobehli pri kostole, E. mu podal čiernu tašku,
následne utiekli k hrádzi smerom na Váhovce. Následne obžalovaný za peniaze kúpil alkohol a cigarety
a rozdelili sa. Obžalovaný pri samotnom skutku nebol, vie len, že E. po návrate vravel, že ,,takú som mu
najebal“. Obeť si vytipovali, lebo bola staršia a mali by mať fyzickú prevahu.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenú výpoveď nie je možné ustáliť ako priznanie sa obžalovaného
k spáchaniu zločinu lúpeže. Obžalovaný sa v texte výpovede priznáva k spáchaniu skutku, ktorý
nezahrňuje element násilia alebo hrozbu bezprostredného násilia. Obžalovaný sa vo svojej výpovedi
priznáva len k dohode o odcudzení majetku, spáchaného na chránenej osobe. Ako správne uviedla
obhajoba vo svojom odvolaní, zavinenie je pri každom spolupáchateľovi nutné skúmať samostatne,

pričom je tiež nutné vyhodnotiť, v čomu spočívala hoci aj konkludentná dohoda na spáchaní trestného
činu a či je možné u obžalovaného uvažovať o excese zo spolupáchateľstva v prípade skutku, ktorého
priamymi spolupáchateľmi majú byť mladiství H. a I..
Ad b) Poškodený vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (a de facto aj vo svojich výpovediach
v prípravnom konaní) konzistentne popísal spáchanie skutku, ktorého bol obeťou. Poškodený

obžalovaného neidentifikoval ako páchateľa útoku na neho. Navyše z dôvodu straty okuliarov nevidel
dobre ani na útočníkov. Poškodený sa vo svojej výpovedi o podiely obžalovaného na skutku spáchaného
proti nemu nijako nevyjadruje, resp. nevypovedá o osobe obžalovaného ako o páchateľovi trestnej
činnosti.
Ad c) a d) V prípade popisu miesta skutku, ako aj zaisteného oblečenia podozrivých H. a I., bolo

identifikované oblečenie stíhaných osôb, pričom pohyb fyziologicky veľmi podobných osôb je zachytený
aj na kamerových záznamoch z Mesta Sereď na rôznych miestach. Je zrejmé, že tieto osoby pri chôdzi
spozorovali osobu poškodeného, ako sa pomalšou chôdzou osoby vyššieho veku pohybuje po ulici
a následne (zrejme po samotnom fyzickom napadnutí poškodeného) dve osoby pribiehajú k čakajúcej
tretej osobe a spoločne bežia preč, pričom sú následne zachytené v priestore pri rieke Váh. Obžalovaný

vo svojej výpovedi zo dňa 07.09.2023 popísal miesto spáchania skutku, ako aj oblečenie podozrivých H.
a I., pričom táto časť jeho výpovede je v zhode s obsahom uvedených kamerových záznamov. Kamerové
záznamy potvrdzujú pravdivosť výpovede obžalovaného z prípravného konania.Vyššie uvedené dôkazy, z ktorých pri rozhodnutí o vine obžalovaného vychádzal prvostupňový súd,
svedčia o tom, že obžalovaný bol účastný pri spáchaní skutku, ktorý je premetom obžaloby. Právna
kvalifikácie jeho konania, ako ju ustálil a odôvodnil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku však

obsahu týchto dôkazov nezodpovedá.
8. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že obsahovo rozdielne výpovede obžalovaného z
prípravného konania, kde priznáva určitú dohodu s ďalšími dvoma podozrivými osobami na spáchaní
protiprávneho konania na osobne poškodeného, kontrolovanie okolia a následný spoločný útek z miesta
činu a rozdelenie si ukradnutých vecí a z hlavného pojednávania, kde spáchanie skutku poprel,

vyhodnotil prvostupňový súd tak, že za pravdivú považoval výpoveď obžalovaného z prípravného
konania. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotil tieto dôkazy prvostupňový súd správne, vrátane
dôvodov, ktoré uviedol v príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedené rovnako platí aj
vo vzťahu k naplneniu kvalifikačného momentu, ktorým je spáchanie trestného činu na chránenej osobe
– osobe vyššieho veku.
9. Možno sa tiež stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že výpoveď obvineného zo dňa 07.09.2023

nie je jediným usvedčujúcim dôkazom, túto výpoveď podporujú aj zabezpečené kamerové záznamy a
zápisnice o vydaní vecí a fotodokumentácia.
10. Obžalovaný vo svojom odvolaní ponúka iný pohľad, než poskytol prvostupňový súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na priebeh skutkového deja, teda že nemal byť účastný na stíhanom skutku.
Prvostupňový súd obžalovanému na ním formulované námietky dal v odôvodnení napadnutého

rozsudku dostatočnú odpoveď na ním vznesené argumenty, čo ale neplatí o argumentoch, ktoré
obžalovaný vzniesol cestou obhajcu v podanom odvolaní a ktoré smerujú proti tomu, že bola preukázaná
predchádzajúca dohoda na spáchaní lúpeže a že obžalovaný konal s úmyslom podieľať sa na spáchaní
takéhoto trestného činu.
11. Nesprávnosť záverov prvostupňového súdu vo vzťahu k preukázaniu subjektívnej stránky

žalovaného trestného činu, resp. iného trestného činu, ktorého spáchania sa mohol obžalovaný svojim
konaním dopustiť, viedla odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátení veci
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
12. V predmetnej veci bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne vyhodnotiť posdiel
obžalovaného na spáchaní žalovaného skutku, pričom bude nutné sa zamerať najmä obsah dohody

(výslovnej alebo konkludentnej) medzi nám a ďalšími dvoma osobami podozrivými z účasti na
trestnom čine, teda či malo dôjsť pred spáchaním stíhaného skutku k ujednoteniu na spáchaní zločinu
lúpeže alebo (ako namieta obhajoba) neprišlo k ujednoteniu na všetkých znakoch tohto trestného
činu. Prvostupňový súd pritom bude klásť dôraz na fakt, že v prípade spáchania skutku vo forme
spolupáchateľstva nemusí v každom prípade prísť k naplneniu rovnakej skutkovej podstaty u všetkých

spolupáchateľov, pričom sa nemusí jednať iba o kvalifikačný moment, ale aj o samotnú skutkovú
podstatu trestného činu. Pri tejto analýze sa musí prvostupňový súd zamerať aj na tú časť výpovede
obžalovaného zo dňa 07.09.2023, v ktorej uvádza, že sa so H. a I. dohodli, že okradnú poškodeného,
resp. že ho ,,urobia“, pričom on mal strážiť okolie. Po takomto vyhodnotení skutkového stavu zohľadní,
že pri spolupáchateľoch sa trestná zodpovednosť posudzuje samostatne, t.j. ako by každý z nich skutok

spáchal sám. Je nutné zohľadniť, či v prípade niektorých zo spolupáchateľov nie je napr. možné hovoriť
o excese zo spolupáchateľstva. V rámci tohto postupu prvostupňový súd zohľadní aj stupeň prípadného
hmotného zainteresovania obžalovaného do skutku a ak dospeje k záveru, že obžalovaný mal mať
prisľúbený profit pred spáchaním skutku, môže jeho skutok posúdiť ako konanie vo forme (minimálne
čiastočného) spolupáchateľstva, v opačnom prípade môže uvažovať o inej forme účasti obžalovaného

na trestnej činnosti. Uvedené logicky nevylučuje, aby prvostupňový súd vykonal ďalšie dôkazy, ak budú
tieto navrhnuté a ak bude považovať takýto postup za dôvodný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.