Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/274/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713218299
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8713218299.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu: A. B.,

C., so sídlom D. C. XXXXX, XXX XX B. E., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Karol Pudlák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad proti žalovanému: F. G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXXX, XXX XX B. E., právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Veis, advokát, so
sídlom Štefánikova 22, 949 01 Nitra, o vypratanie nehnuteľnosti s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania do skončenia konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Poprade č. k. ČVS:ORP-444/2-VYS-PP-2023 z a m i e t a.

II. Ž a l o v a n ý je povinný vypratať nehnuteľnosť byt o výmere 173,75 m2 s terasou o výmere 69,60
m2 nachádzajúcej sa v I. B. „J.“ súpisné číslo XXXXX nachádzajúcej sa na pozemku parcela registra
KN-C parcelné číslo XXX/XX – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 259 m2, nachádzajúcej sa v k.
ú. C. C., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, v lehote
3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2023 pôvodný žalobca žiadal, aby súd rozhodol

o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu: byt nachádzajúci sa v I. B. „J.”,
ktorá je stavbou so súpisným číslom XXXXX, G. D. G. K. XXX/XX, evidovanou na liste vlastníctva
č. XXX, okres: G., obec: B. E., katastrálne územie: C. C.. Návrh odôvodnil tým, že dňa 15.01.2010
uzavrel žalovaný so spoločnosťou I. B., C., zmluvu o nájme bytu, ktorej predmetom je byt označený v
kolaudačnom rozhodnutí č. XXXX/XXXX/X mesta Vysoké Tatry ako byt služobný, nachádzajúci sa v I. B.
„J.”, ktorá je stavbou so súpisným číslom XXXXX, G. D. G. K. XXX/XX, evidovanou na liste vlastníctva
č. XXX, okres: G., obec: B. E., katastrálne územie: C. C., byt má rozlohu bytovej plochy 173,75 rn2 a

terasy 69,60 m2 . Nájomná zmluva bola podpísaná na dobu určitú do 01.02.2050. Nájom bol viazaný
na prácu, ktorú žalovaný vykonával v spoločnosti I. B., C.. Dňa 17.12.2010 bolo uznesením Okresného
súdu v Nitre, č. k. 31 R/6/2010 zastavené reštrukturalizačné konanie a začalo konkurzné konanie na
majetok spoločnosti I. B., C.. Dňa 30.06.2010 uzatvorili spoločnosť I. B., C. a žalovaný pracovnú zmluvu,
ktorou sa založil pracovný pomer medzi nimi. Dňa 27.12.2010 uzatvoril žalovaný so spoločnosťou I. B.,
C. dohodu o skončení pracovného pomeru, v ktorej bolo dohodnuté, že pracovný pomer žalovaného
ako zamestnanca spoločnosti I. B., C. ako zamestnávateľa sa skončí dňom 27.12.2010. Dňa 12.11.2012

nadobudol vlastníctvo k predmetu nájmu príklepom licitátora na verejnej dražbe pôvodný žalobca. V
zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmenou vlastníctva k predmetu nájmu vstúpil žalobca do
právneho postavenia prenajímateľa spoločnosti I. B., C.. Žalobca sa nadobudnutím predmetu nájmu
do svojho vlastníctva stal právnym nástupcom práv a povinností prenajímateľa v nájomnom vzťahu,založeného nájomnou zmluvou. Listom zo dňa 08.08.2013 žalobca vypovedal nájomnú zmluvu, pričom v
zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka výpovedná doba uplynula k 01.12.2013. Žalovaný napriek
výzve na vypratanie predmet nájmu do dnešného dňa nevypratal.

2. Žalovaný k žalobnému návrhu uviedol, že navrhuje prerušiť konanie do skončenia konania vedeného
pred Okrasným riaditeľstvom Policajného zboru Poprad ČVS-ORP 653/Vy-PP-2023. Uviedol, že L. M.
advokát dal pokyn správcovi, aby vypol žalovanému dodávku elektriny v predmetnej nehnuteľnosti,
pričom vec je v štádiu vyšetrovania pred Okrasným riaditeľstvom Policajného zboru Poprad. Žalovaný

ako fyzická osoba bol druhý najväčší veriteľ I. B., C. s účtovnou hodnotu investície 765.000,- eur.
Žalovaný postavil predmetný byt, v ktorom býva, v rámci zmanipulovaného konkurzu, nedostal žiadnu
náhradu za investíciu. L. M. ako osoba, ktorá konkurz riadila ako konečný užívateľ odkúpil 4 kúpeľné
vilky, so samostatnou cestou a parkoviskom v C. C. za cenu 565.000,- eur. L. M. dal príkaz správcu, aby
žalovaného vypol z dodávky elektrickej energie. Predmetná problematika má nepochybne trestnoprávne
dôsledky.

3. Žalobca sa v replike nevyjadril.

4. Žalovaný sa v duplike nevyjadril.

5. Podaním zo dňa 18.04.2023 pôvodný žalobca M.. C. navrhol zámenu žalobcu s poukazom na
zmenu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti M. C. na spoločnosť C. C.. Uznesením zo dňa
11.05.2023 súd pripustil, aby na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť C. C..

6. Pojednávania vo veci dňa 25.06.2024 sa nezúčastnil žalovaný a právny zástupca žalovaného,

u ktorých súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Neúčasť žalovaného
a právneho zástupcu žalovaného ospravedlnil právny zástupca žalovaného, žiadal pojednávanie odročiť
z dôvodu, že žalovaný bol fyzicky napadnutý a doslova ubitý údržbárom A. B. dňa 11.06.2024, je v
stave neschopnom pojednávania, pričom mal nastúpiť dňa 26.06.2024 na hospitalizáciu do D. N. C.
J. O. O. B. P., kde však pre nepriaznivý zdravotný stav nemôže nastúpiť. Súdu predložil prepúšťaciu

správu Nemocnice Poprad a.s., z ktorej vyplýva, že bol hospitalizovaný na traumatologickom oddelení
od 11.06.2024 do 13.06.2024 s tým, že dňa 17.06.2024 sa mal dostaviť na kontrolu na traumatologickú
ambulanciu. Súčasne predložil doklad o tom, že dňa 26.06.2024 má byť žalovaný hospitalizovaný v
D. N. C. J. O. O. B. P.. Súd telefonicky vyzýval právneho zástupcu žalovaného, aby pripojil listinné
dôkazy k dôvodu pre odročenie pojednávania, najmä správu od obvodného lekára žalovaného a správu

z kontrolného vyšetrenia na traumatologickej ambulancii zo dňa 17.06.2024, avšak bezúspešne. Súd
posúdil predmetný dôvod žiadosť o odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 4 Civilného sporového
poriadku a dospel k záveru, že nejde o dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Uvedená skutočnosť
bola oznámená právnemu zástupcovi žalovaného emailom dňa 24.06.2024 o 13:19 hod.. Žalovaný
a právny zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnili. V zmysle § 180 Civilného sporového

poriadku súd dňa 25.06.2024 pojednával v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalovaného.

7. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval, aj na všetkých doteraz
prednesených skutočnostiach. Tvrdil, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.
Skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný sa netýkajú predmetu sporu.

8. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval, taktiež súhlasil s vyjadrením
právneho zástupcu. Uviedol, že všetky rozhodujúce skutočnosti nastali v roku 2010 až 2013 kedy došlo k
uzatvoreniunájomnejzmluvyakvýpovediznájmu.Vdanomčasenebolkonateľomspoločnosti,neviesa
k nim bližšie vyjadriť. K žiadosti o odročenie pojednávania zo strany žalovaného uviedol, že tento dôvod

je nepravdivý, keď nájomca A. B. v jednom areáli ich kontaktoval, že dochádza k odoberaniu elektriny z
nabíjačky na elektrobicykle zo strany žalovaného. Žalovaný bol odpojený z nabíjania na elektrobicykle,
pričom žalovaný zaútočil podľa vyjadrenia nájomcu na jeho údržbára sekerou. Našťastie k žiadnemu
poškodeniu zdravia nedošlo. Vec je riešená v rámci trestného konania.

9. Právny zástupca žalovaného so žalobným návrhom nesúhlasil. Poukázal na podaný návrh na
prerušenie konania do skončenia trestného konania. Uviedol, že odvolací súd pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení, ktoré zrušil, rozhodoval v rozpore s platnou európskou legislatívou, Ústavou
Slovenskej republiky. Poukázal na nepriaznivý zdravotný stav žalovaného. Žalovaný bol dvakrátoperovaný na srdce, zo žíl mu strieka samovoľne krv, v súčasnosti v byte býva sám s maloletým
synom L.. Bytovú náhradu si nemôže zabezpečiť. Na majetok žalovaného bol vyhlásený osobný bankrot.
Žalovaný poberá starobný dôchodok vo výške 1.300,- eur mesačne. Predmetný dom v ktorom býva

žalovaný postavil z vlastných finančných prostriedkov, pričom v minulosti žalovaný bol akcionárom,
zakladateľom spoločnosti D. C. J. a po predaji akcií po roku 2004 všetky peniaze investoval aj do
tohto bytu. Do predmetného domu investoval 765.000,- eur. Žalovaný má výdavky na maloletého syna,
platí na neho výživné, ale syn sa zdržiava aj u neho. Platí výdavky na lieky, na cestovanie na lekárske
ošetrenie, nájom 200,- eur mesačne. Syn je striedavo u matky aj u otca, otca chodí opatrovať. Pri

všetkých nákladoch žalovaného nie je možné, aby platil nájomné za prenajatý byt.

10. Žalovaný napriek účasti na pojednávaní dňa 20.3.2024 vypočutý nebol vzhľadom k tomu, že právny
zástupca žalovaného navrhol realizovať výsluch žalovaného až po realizácii výsluchu štatutárneho
zástupcu žalobcu, ktorý na predmetnom pojednávaní nebol prítomný.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku: výsluchom právneho zástupcu
žalobcu, štatutárneho zástupcu žalobcu, listinnými dôkazmi: listom vlastníctva č. XXX, nájomnou
zmluvou zo dňa 15.01.2010, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 08.08.2013, rozsudkom Okresného súdu
Poprad vo veci sp. zn. 20C/217/2013 zo dňa 23.06.2020, prostriedkami procesnej obrany: výsluchom
právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi: lekárskymi správami žalovaného, rozhodnutím vo

veci Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Poprad ČVS: Q./B. a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré
tvoria súčasť spisu z vykonania, ktorých súd zistil skutkový stav:

12. V predmetnom konaní žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť
vo vlastníctve žalobcu: byt nachádzajúci sa v I. B. „J.“, stavba so súpisným číslom XXXXX, postavenej na

pozemku registra KN-C parcelné číslo XXX/XX, zapísanej na liste vlastníctva č. 747 na Okresnom úrade
odbor katastrálny Poprad nachádzajúcej sa v k. ú. C. C.. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je výlučným
vlastníkom stavby I. B. súpisné číslo XXXXX, nachádzajúcej sa na po pozemku parcela registra KN-
C, parcelné číslo XXX/XX, v k. ú. C. C., pričom žalovaný užíva byt nachádzajúci sa v Kúpeľnej vilke
„A“, stavba so súpisným číslom XXXXX v k. ú. C. C. o výmere 173,75 m2 a terasu 69,60 m2. Žalobca

namieta, že žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.

13. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad súd zistil, že
žalobca je výlučný vlastník nehnuteľnosti stavby súpisné číslo XXXXX, nachádzajúcej sa na pozemku
parcela registra KN-C, parcelné číslo XXX/XX s názvom I. B. „J.“ nachádzajúca sa v k. ú. C. C..

14. V konaní predložil žalobca nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi prenajímateľom I. B., C., IČO: XX
XXX XXX, v zastúpení F. G. H. – konateľom a nájomcami F. G. H., J. H., L. H. a G. C.. Predmetom
nájmu je byt nachádzajúci sa v I. B. „J.“ v k. ú. C. C. o výmere 173,75 m2 a terasa 69,60 m2 s dobou
nájmu od 01.02.2010 do 01.02.2050.

15. Dňa 08.08.2013 dal žalobca žalovanému, J. H., L. H. a G. C. výpoveď z nájmu bytu, nachádzajúceho
sa v I. B. „J.“, stavba súpisné číslo XXXXX o podlahovej ploche 173,75 m2 a terasy 69,60 m2 s tým,
že dňa 27.12.2010 žalovaný so spoločnosťou I. B. C. uzatvoril dohodu o skončení pracovného pomeru.
Predmetný byt má charakter služobného bytu a žalovaný prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom

služobného bytu viazaný , výpovedná doba začína plynúť dňa 01.09.2013 a skončila dňa 02.12.2013.

16. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 20C/217/2013 súd zistil, že žalovaný v pozícii žalobcu, J.
H., L. H., G. C. podali proti žalovanému C. C., IČO: XX XXX XXX žalobu o určenie neplatnosti výpovede
z nájmu bytu, pričom súd rozsudkom zo dňa 23.06.2020 žalobu zamietol a rozsudok nadobudol

právoplatnosť 20.03.2023.

17. Žalovaný v konaní navrhol pripojenie spisu Okrasného riaditeľstva Policajného zboru Poprad ČVS:
ORP653/Vy-PP-2023 z ktorého vyplýva, že uznesením zo dňa 11.10.2023 bolo odmietnuté trestné
stíhanie, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2

Trestného poriadku. Trestné oznámenie sa týkalo vyvíjania nátlaku na oznamovateľa F. G. H., aby sa
vysťahoval z apartmánu, v ktorom býva.18.Žalovanývkonanípredložillekárskesprávy,zktorýchvyplývanepriaznivýzdravotnýstavžalovaného
v súvislosti s ochorením srdca a ciev.

19. V konaní bol navrhnutý výsluch svedkyne J. H.. Účasť svedkyne na pojednávaní sa súdu nepodarilo
zabezpečiť. V zmysle § 198 ods. 3 Civilného sporového poriadku súd návrh na doplnenie dokazovania
výsluchom svedkyne J. H. zamietol. Súčasne súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania výsluchu
svedka R. M. s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, keď podľa názoru súdu k predmetu sporu
nie je dôvodné vypočúvať svedka R. M.. Súd posúdil, že navrhnutý dôkaz výsluch svedka R. M. je bez

relevantnej súvislosti s predmetom konania, nemôže posúdiť ani vyvrátiť tvrdené skutočnosti.

20. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez
relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec

tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok

dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp.
zn. 5Cdo/107/2019).

21. V konaní sa dostavil na pojednávanie žalovaný a to dňa 20.03.2024, pričom právny zástupca

žalovaného navrhol uskutočniť výsluch žalovaného až po zabezpečení prítomnosti štatutárneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní. Ďalšieho pojednávania vo veci dňa 25.06.2024 sa žalovaný, ani
právny zástupca žalovaného nezúčastnili. Pojednávania sa zúčastnil štatutárny zástupca žalobcu, súd
zamietol návrh na výsluch žalovaného vzhľadom k tomu, že žalovaný sa pojednávania nezúčastnil,
pričom predchádzajúcu žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalovaného a právneho zástupcu

žalovaného súd posúdil tak, že nejde o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania.

22. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

23. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, štátny orgán
nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných.

24. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s
právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

25. Podľa článku 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň
vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

26. Podľa článku 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno
zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia

alebomajetkuosôb,naochranuprávaslobôdinýchalebonaodvráteniezávažnéhoohrozeniaverejného
poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto
zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

27. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

28. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.29. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákona, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

30. Vykonaným dokazovaním prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany súd
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

31. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti: bytu o výmere 173,75 m2 a terasy
69,60m2vk.ú.C.C.zapísanejnalistevlastníctvač.XXXnaOkresnomúradeodborkatastrálnyPoprad.

32.Právnyzástupcažalovanéhovkonanípoukazovalnaokolnosti,zaktorýchsastalžalobcavlastníkom
nehnuteľnosti. Súdu je zrejmé, že žalovanému sa subjektívne vzhľadom na tvrdené investície do

nehnuteľnosti , javí spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu ako v rozpore so zákonom. Súd
však vychádza z údajov vyplývajúcich z listu vlastníctva, pričom žalovaný nepreukázal v priebehu
konania opak. Za daných okolností žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní.

33. V konaní sa žalovaný bránil prostriedkami procesnej obrany tak, že nehnuteľnosti užíva na základe

nájomného vzťahu. V tomto smere súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel
nájomnú zmluvu dňa 15.01.2010, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti na obdobie od 01.02.2010
do 01.02.2050. Vo vzťahu k nájomnej zmluve nezostalo bez povšimnutia súdu, že nájomná zmluva
bola uzatvorená za okolností, kedy za prenajímateľa I. B. C. konal konateľ F. G. H. – žalovaný,
teda za prenajímateľa i za jedného z nájomcov konala tá istá osoba F. G. H.. Dňa 08.08.2013 bola

právnym nástupcom prenajímateľa M. C. daná žalovanému i J. H., L. H., G. C. výpoveď z nájmu bytu.
V konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad sp. zn. 20C/217/2013 rozsudkom z 23.06.2020,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2023, zamietol žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu
predmetného bytu, ktorú podali F. G. H., J. H., L. H., G. C..

34. Možno konštatovať, že i keď by súd posúdil nájomnú zmluvu z 15.01.2010 za platný právny úkon,
nájomný vzťah žalovaného zanikol výpoveďou nájmu bytu z 08.08.2013 uplynutím výpovednej doby,
ktorá začala plynúť 01.09.2013 a uplynula dňa 02.12.2013. Nájomný vzťah k 02.12.2013 zanikol a súd
nezistil existenciu žiadneho iného právneho titulu na užívanie nehnuteľnosti žalovaným. Z vyjadrenia
žalovaného bolo preukázané, že žalovaný v byte býva a sporadicky sa v ňom zdržiava syn žalovaného

L. H.. Žalobný návrh smeroval len voči žalovanému, súd preto neskúmal právny titul L. H. na užívanie
nehnuteľnosti, avšak je názoru, že ide o totožný právny titul ako vo vzťahu k žalovanému.

35. Žalobca ako vlastník nehnuteľností má právo na ochranu vlastníckeho práva. V tomto konaní sa
žalobca ako vlastník domáha ochrany vindikačnou žalobou. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol

ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musia byť splnené nasledovné predpoklady:
a) Preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci, ktorá je predmetom rei vindicatio
(aktívna legitimácia).
b) Preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako
pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia).

c) Preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe ako pasívne legitimovaná zadržiava vec u seba
neoprávnene.
Predpokladom úspechu vlastníka v konaní o žalobe o vydanie veci je, že musí preukázať, že je
vlastníkom veci, ktorej vydania sa domáha.

36. V konaní žalobca preukázal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nebolo sporné ani užívanie
nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu. Za daných okolností boli splnené všetky podmienky pre
úspech vindikačnej žaloby.

37.Vzhľadomnaskutočnosť,ženehnuteľnosťpredstavujeobydliežalovanéhosúdrešpektujúczákladné

ľudské právo žalovaného v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vec
posudzoval i z hľadiska posúdenia práva na obydlie žalovaného.38. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 26/2010, súd môže zohľadniť všetky
relevantné individuálne okolnosti veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov.

39. Ústava pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa Ústavy je potrebné
vykladať a uplatňovať v zmysle a v duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných
slobodách ( Pl. ÚS 5/93, Pl. ÚS 15/98) aj na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

40. Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného
paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému
zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju
česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu
o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu uznávajú

právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú
výživu, šatstvo, byt a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Napokon, je právo na ochranu
domovazaručenéajčlánkom8Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,ktorýprebývalú
Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18.03.1992 a bol uverejnený v Oznámení
Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo

na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

41. Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život.
Podľa Slovníka slovenského jazyka je domov miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma,
rodný domov.

42. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/211/2013 zo dňa 29.05.2014, Ústava
Slovenskej republiky pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa ústavy
je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a
základných slobodách. Pri vymedzení obsahu uvedených pojmov je potrebné prihliadať aj na príslušnú

judikatúru týkajúcu sa predovšetkým čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ochrane obydlia sa vo svojej judikatúre venuje aj Európsky súd pre ľudské práva a hierarchia
hodnôt v zmysle život, zdravie, obydlie a tak majetok je zrejmá. Obydlie možno definovať ako miesto,
kde osoba býva alebo vykonáva svoju obvyklú profesiu. Akékoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva
na obydlie by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu

nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru, a to napriek tomu, že
podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte.

43. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1630/2002 zo dňa 28.07.2003,
práva a právom chránené záujmy osôb, ktoré stratili vlastnícke právo k domu, v ktorom je obydlie, je

treba vždy porovnať s právom vlastníka na ochranu proti tomu, kto do jeho práva neoprávnene zasahuje.
Pokiaľ by dôsledkom vypratania domu žalovanými bolo, že by žalovaní a ich rodina stratili akúkoľvek
ľudsky dôstojnú možnosť bývania, že by sa z členov jeho rodiny stali bezdomovci a vznikli by aj dôvody
pre nariadenie ústavnej výchovy maloletých detí, nebolo by možno dať prednosť majetkovým právam
žalobcu pred realizáciou zhora uvedených základných ľudských práv žalovaným.

44. Ako to uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 27.10.2009 sp. zn.
1Cdo/98/2008, radikálnym zásahom do vlastníckeho práva žalobcu by sa vytvoril precedens, na základe
ktorého by mal žalobca strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľnosti žalovanými iba na základe ich zlej
sociálnej situácie.

45.KrajskýsúdvBanskejBystricivrozhodnutísp.zn.17Co/42/2021zodňa15.12.2021konštatoval,žeo
rozpor výkonu vlastníckeho práva realizovaného žalobou na vypratanie nehnuteľnosti s dobrými mravmi
by nešlo predovšetkým v prípade, ak by žalovaní svojvoľne poškodzovali práva žalobcu (Stanovisko
občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky CPJN 6/2009 zo dňa

14.04.2009).

46. Predmetná vec je bezpochyby na jednej strane o ochrane vlastníka nehnuteľnosti a na druhej strane
o obydlí a súkromí osoby. Ide o záujem na zabezpečenie bývania ako jednej zo základných sociálnychistôt. Vzhľadom na vyššie spomínaný význam práva na obydlie bolo potrebné vec posúdiť nielen z
hľadiska opodstatnenosti ochrany práva žalobcov, ale komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich
hľadísk.

47. Súd skutočne veľmi citlivo skúmal opodstatnenosť práva na obydlie žalovaného najmä s poukazom
na v súčasnosti nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, no dospel k záveru, že samotný nepriaznivý
zdravotný stav žalovaného bez ďalšieho nepostačuje pri vykonanom teste proporcionality práva na
ochranu vlastníckeho práva a práva na ochranu obydlia, na záver súdu, že v demokratickej spoločnosti

nie je nevyhnutné vypratanie bytu žalovaného.

48. Ani Ústava Slovenskej republiky ani Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd neupravuje právo
na obydlie tak, že ho treba vykladať, že garantuje fyzickej osobe zotrvanie v určitom obydlí vždy a za
každých okolností. Ochranu obydlia nie je možné posúdiť absolútne tak, že každé vypratanie obydlia je
porušením ústavného práva na ochranu obydlia.

49. Ochranou obydlia sa v ľudskoprávnej rovine zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorého
úlohou je výklad ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva sa
v mnohých rozhodnutiach zaoberal obsahom práva na ochranu obydlia a súkromného života. V každom
z týchto rozhodnutí však proti sťažovateľovi vystupoval štát, resp. orgány verejnej moci. Preto tieto

rozhodnutia na prípad, v ktorom sú v konflikte práva dvoch súkromnoprávnych subjektov nemožno
v žiadnom prípade aplikovať. Vo viacerých prípadoch proti Chorvátsku Európsky súd pre ľudské práva
rozhodol o porušení práva sťažovateľov na rešpektovanie ich domova z dôvodu, že vnútroštátne súdy
pri vydaní príkazu na vypratanie nevykonali test proporcionality (pozri napr. Paulić proti Chorvátsku, č.
3572/06, 22.10.2009; a Brežec proti Chorvátsku, č. 7177/10, 18.07.2013). Vo všetkých týchto prípadoch,

žili sťažovatelia v štátnych alebo sociálnych bytoch a dôležitým aspektom pri konštatovaní porušenia ich
práv podľa dohovoru bola skutočnosť, že vo veci nebol v stávke žiaden iný súkromný záujem.

50. V danom prípade nejde o tzv. sociálny byt, štátny byt, mestský byt, družstevný byt a ani vzhľadom na
rozlohu bytu nemožno predmetný byt subsumovať pod tzv. minimálny a nevyhnutný štandard bývania.

Podlahová plocha bytu 173,75 m2 s terasou 69,60 m2 vedie súd k záveru, že nie je nevyhnutné, aby
za účelom zabezpečenia bývania bolo možné žalovanému napriek jeho nepriaznivému zdravotnému
stavu priznať právo na ochranu obydlia v byte, ktorý má charakter nadštandardného bývania. Navyše
vzhľadom na zistené skutočnosti a to, že do bytu nie je dodávaná elektrická energia, teplo, teplá
voda a s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení zo dňa 06.02.2024,

ktorým odvolací súd zmenil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tak, že návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniazamietol,tedažalobcanemápovinnosťdodávkutýchtomédiízabezpečiť,podľa
názoru súdu ani nie je vhodné vzhľadom na zdravotný stav žalovaného, aby sa v byte zdržiaval.

51. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že príjem žalovaného tomuto umožňuje zabezpečiť bývanie

v menšom nájomnom byte, keď cena nájmu bytu 1-2. izbového v lokalite Poprad sa pohybuje cca
500-600,- eur mesačne.

52. Na margo veci súd dopĺňa, že výpoveď z nájmu bola žalovanému daná v roku 2013, takže žalovaný
od dania výpovede byt užíva viac ako 10 rokov, takže ani z tohto hľadiska by nebolo v súlade so zásadou

proporcionality chrániť obydlie žalovaného bez ohľadu na ochranu vlastníckeho práva žalobcu.

53. Súdu je zrejmé, že žalovaný sa zrejme do tejto situácie dostal s poukazom na priebeh
predchádzajúcich konaní napr. konkurzného konania, avšak súd v tomto konaní nemá právomoc
ovplyvniť priebeh a výsledok predchádzajúcich konaní.

54. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte rozsudku.

55. Návrh na prerušenie konania do skončenia konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru

v Poprade č. k. ČVS:ORP-444/2-VYS-PP-2023 súd zamietol v zmysle § 162 ods. 3 Civilného sporového
poriadku, keď nie je dôvodné, hospodárne a účelne prerušiť predmetné konanie do skončenia konania
pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Poprad.56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné osobitného
zreteľa súd považuje okolnosti na strane žalovaného, ktorý má skutočne nepriaznivý zdravotný stav

a taktiež s poukazom na ťaživé postavenie žalovaného vyplývajúce z predchádzajúcich konaní, keď
žalovaný cíti subjektívne ujmu na jeho právach vzhľadom na správanie sa tretích osôb a výsledok
predchádzajúcich konaní. Navyše vzhľadom na predmet podnikania žalobcu nepriznaním náhrady trov
konania nebude vážnym spôsobom zasiahnuté do majetkovej a finančnej sféry žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.