Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 14T/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010012
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Štanglovičová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324010012.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Simonou Štanglovičovou v trestnej veci obžalovaného A. B.,

stíhaného pre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Galante dňa 18. decembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., tohto času v Ústave na výkon väzby a
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :

včaseo16.21hod.dňa04.09.2023,popredchádzajúcejvzájomnejdohodesml.D.S.aA.Č.(vylúčenými
na samostatné trestné konanie, ktorých vina doposiaľ nebola preukázaná) v meste E., na ulici F.,
pri kostole na chodníku po tom, čo si vytipovali osobu poškodeného G. H., nar. XX.XX.XXXX, za
účelom získania majetkového prospechu, D.S. a A.Č. (vylúčení na samostatné trestné konanie, ktorých
vina doposiaľ nebola preukázaná) zozadu pristúpili k poškodenému, ktorému najprv A.Č. (vylúčený na
samostatné konanie, ktorého vina doposiaľ nebola preukázaná) zhodil klobúk a následne ho fyzicky

napadol takým spôsobom, že zatvorenou päsťou ho zozadu zasiahol do oblasti hlavy a následne
ho pritlačil hlavou ku kovovému plotu kostola, kde k nemu pristúpil D.S. (vylúčený na samostatné
konanie, ktorého vina doposiaľ nebola preukázaná), ktorý poškodenému zahodil okuliare a prevesil jeho
čiernu tašku s obsahom peňaženky, s finančnou hotovosťou vo výške 40,- eur, občianskym preukazom,
bankomatovou kartou a vreckovým nožíkom, cez jeho hlavu, pričom poškodenému sa podarilo zachytiť
pás uvedenej tašky, avšak D.S. (vylúčený na samostatné konanie, ktorého vina doposiaľ nebola
preukázaná), mu ju násilím vytrhol z ruky a zmocnil sa jej, pričom obžalovaný počas celého incidentu
sedel na lavičke v blízkosti miesta činu, sledoval okolie a dával pozor na okoloidúcich, pričom po útoku z

miesta utiekli po hrádzi k rieke Váh, kde časť vecí poškodili a zahodili, pričom získanú finančnú hotovosť
si rozdelili, čím poškodenému G. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E., I. XX/XX spôsobili škodu
vo výške 20,- eur podľa odborného vyjadrenia, pričom skutku sa dopustili na osobe poškodeného práve
z dôvodu jeho vysokého veku, z dôvodu ktorého z jeho strany neočakávali žiaden odpor, pričom bol
trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 23.12.2021 sp. zn. 5T/6/2021 právoplatným dňa
25.2.2022, uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

t e d a :

poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, aby si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil
a čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený a čin spáchal na chránenej osobe – osobe vyššieho veku, sledovaním okolia
v blízkosti miesta činu,

č í m s p á c h a l :zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno d), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno f) Trestného
zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e)

Trestného zákona vo forme účastníctva podľa § 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“), s použitím

§ 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. 3 Pv 457/23/2202 zo dňa 02.01.2024,

podanej na Okresný súd Galanta dňa 03.01.2024 súd na hlavnom pojednávaní prejednal trestnú vec
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“).

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodeného
G. H. a I. A., výsluchom svedkov J. E., K. L., C. F. a J. F., prehratím obrazových záznamov, prečítaním

odborného vyjadrenia a listinných dôkazov.

Poškodený G. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nárok na náhradu škody neuplatňuje.

Poškodený I. A. si na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody uplatnil vo výške, v akej bola

vyčíslená.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania oboch skutkov. Ku skutku
lúpeže uviedol, že je nevinný, nastúpil vo Váhovciach o 15.30 pri obecnom úrade na autobus, išiel do
Serede zahrať si do kasína. Na druhej zastávke nastúpili do autobusu aj J. E. a K. L., títo nastúpili spolu.

V Seredi vystúpili pri kine, on si išiel kúpiť cigarety do stánku, išli na námestie, kde čakal na kamarátov
a to J. F. a C. F., s ktorými mal ísť hrať do Matúškova a mali prísť pre neho na aute. Sedel na lavičke pri
reštaurácii Perlovka, oni dvaja, teda J. E. a K. L. išli smer na kostol, ďalej nevie čo spravili, on sedel na
lavičke a o 5 minút oni dvaja utekali naspäť a povedali mu, aby rýchlo utekal, pričom K. L. povedal „dobrú
som mu pustil“. Nechápal, čo tým K. L. myslí, rozbehol sa potom s nimi, pretože mal podmienku a mal aj

vypité. Potom išli spolu smerom na hrádzu a povedali mu, čo sa stalo, že niekoho napadli. Poškodeného
videl prvýkrát na hlavnom pojednávaní, bol ďaleko. Ku skutku krádeže odmietol vypovedať. Na otázky
prokurátora uviedol, že v autobuse sa s J. a K. nerozprával, to by si pamätal, keby sa s nimi rozpráva
alebo dohaduje, iba sa pozdravili. Sedeli v autobuse od seba vzdialený asi 3-4 stoličky. Vystúpili všetci
pri kine, oni ho išli odprevadiť na námestie, nehovorili nič, od stánku išli spoločne až na námestie, on si

potom sadol na lavičku, oni išli smerom na kostol, prešlo maximálne 5 minút, kým ich uvidel. Na lavičke
čakal na kamarátov J. a C. F., lebo išli hrať do Matúškova. S J. a C. F. sa dohodol telefonicky, volal s
nimi po ceste, videli to aj J. E. a K. L., že telefonuje. Nevie, odkiaľ bežali J. s K., sedel chrbtom na lavičke
pri reštaurácii, kostol bol za ním, zakričali na neho a on sa otočil. Zakričal K., že „utekajme preč, dobrú
som mu pustil“, utiekli všetci 3. Začal utekať, lebo utekali smerom ku nemu a povedali, že utekaj, zľakol

sa asi čo sa stalo, keď povedal, že niekomu pustil. Nevedel čo spravili, tak utekal. Utekali smerom na
hrádzu, zišli dole k potravinám, J. s K. mu dali pred odchodom drobné 7 - 7,50 eur, poprosili ho, aby im
kúpil cigarety a pivo, čakali ho vonku, on im to podal, oni odišli a pre neho prišiel na aute J. a C. F.. Prišli
pre neho do Dolnej Stredy, pretože im volal, nech tam pre neho prídu. Volal im, keď išiel do obchodu,
oni prišli pre neho pred tento obchod, kde bol altánok a išli do Matúškova. Okrem tých drobných 7 eur

mu nedali nič. Tovar mal kúpiť, pretože je najstarší. Keď išli na námestie, nevie o čom sa rozprávali. To,
že niekomu pustil si vyložil tak, že sa mohli pobiť. Potom mu na hrádzi povedali, že napadli nejakého
starého a niečo mu zobrali. Nič iné nepovedali a on sa nepýtal, ani im na to nič nepovedal. Nevie, či mali
niečo pri sebe keď utekali od kostola, ale na hrádzi K. vytiahol spod mikiny malú čiernu tašku, pozerali
čo je v nej, nebola to ich taška, pretože predtým so sebou žiadnu nemali. Nevidel čo je v nej, povedali,

že taška patrí tomu, koho napadli. Prehľadali ju, peniaze mu K. podal zo svojho vrecka. Z dôvodu, žesa objavili podstatné rozpory medzi skoršími výpoveďami obžalovaného a jeho výpoveďou na hlavnom
pojednávaní, bola prečítaná jeho z prípravného konania zo dňa 07.09.2023 a 19.12.2023.

Obžalovaný v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného pri výsluchu dňa 07.09.2023
uviedol,žekuskutkusavplnomrozsahupriznáva,dňa04.09.2023včaseokolo14:00hod.sanachádzal
v obci Váhovce, pri pomníku s J. E. a K. L., ktorí sú jeho kamaráti, pozná ich už dlhšiu dobu, stretávajú
sa pravidelne. Dňa 04.09.2023 J. mal oblečené dlhé čierne teplákové nohavice, tričko a topánky nevie
akej mal farby, K. mal biely sveter a krátke sivé nohavice. On mal oblečené červené tričko, teplákové

nohavice a červené tenisky. Počas toho, ako sa rozprávali, K. a J. mu povedali o tom, ako pár dní dozadu
v Seredi starej pani ukradli kabelku, chválili sa, že takto zarobili peniaze. Opýtali sa ho, či s nimi nepôjde
do Serede, aby niekoho okradli, na čo povedal, že pôjde s nimi. Následne autobusom v čase okolo 15:30
hod. išli do mesta Sereď, kde vystúpili pri hlavnej križovatke pri kine. Od autobusovej zastávky išli na
námestie, chvíľu sa tam motali, čakali na nejakú obeť, teda príležitosť. Stáli pri Perlovke, keď K. uvidel
toho starého pána, ktorý mal prevesenú kabelku, vtedy K. povedal, že poďme, ideme ho spraviť. Toho

pána nevie popísať, ale bol starý, išiel veľmi pomaly a mal klobúk na hlave. Išiel po chodníku pri kostole,
keď K. povedal, že toho starého urobíme, on to pochopil tak, že ho okradnú. K. mu povedal, nech im robí
oko, teda aby dával pozor a preto si sadol na lavičku a číhal okoloidúcich, aby neboli svedkovia. Nakoľko
nikoho nevidel, K. a J. išli za tým starým pánom, dobehli ho pri kostole a o chvíľu utekali naspäť, pričom
K. v ruke držal čiernu tašku, ktorú mu podal. Utekali smerom na hrádzu a odtiaľ po hrádzi išli smerom

na Váhovce. Pri rieke zastavili, aby si prezreli tú tašku, nachádzala sa v nej čierna pánska peňaženka,
v ktorej boli len drobné, dokopy asi 7,50 eur, občiansky preukaz, ktorý rozlámal na malé kúsky a zahodil
do trávy a bankomatové karta, ktorú tiež zlomil na dva kusy a následne zahodil. Bankomatovú kartu
použiť nechceli, pretože nechceli riskovať. V taške sa nachádzal aj vreckový nôž a nejaké cukríky, tie
zahodili. Následne J. dal do kabelky kamene a hodil ju do vody, aby sa nikdy nenašla. Dohodli sa, že

tých 7,50 eur si nebudú rozdeľovať, ale kúpia za ne cigarety a spoločne ich vyfajčia. Odtiaľ išli do Dolnej
Stredy do obchodu, ktorý je pri parku, kde kúpil cigarety biele Marlboro za 4,80 eur a pivá, 2 fľaše piva
značky Corgoň. V obchode celkovo zaplatil skoro 7,- eur, zostatok si nechal. Ďalej pokračovali cestu do
Váhoviec po hrádzi, po ceste si rozdelili cigarety, nechal si 10 cigariet a 10 im dal. Do Váhoviec sa vrátili
v čase okolo 18:00 hod. a tam sa s nimi rozlúčil, pretože išiel za kamarátmi. Samotný útok nevidel, videl

iba, ako chlapci utekajú za starým ujom a následne utekali naspäť, pričom v ruke držal čiernu tašku a K.
povedal: „takú som mu najebal“. Peňaženku otvárali pri Váhu všetci spolu, videli tam len drobné, ktoré
vybral on, nevie aké mince tam boli, 2 eurovky, 1 eurovky a aj mince menšej hodnoty. Žiadnu bankovku
v peňaženke nenašiel. Potom, ako z peňaženky vybral drobné, odovzdal ju J., ktorý ju hodil do vody,
či tam J. niečo našiel, to nevie. Na poškodeného zaútočili z dôvodu, že je starý a pomalý, vyslovene

čakali na staršiu obeť, nad ktorou mali fyzickú prevahu, videli, že ten pán ide strašne pomaly, preto si ho
vytipovali. Vedeli, že ich nebude naháňať. J. a K. sa mu chválili, že pár dní dozadu spravili starú babku,
ktorej ukradli asi kabelku a následne mu oni, konkrétne J. navrhol, aby s nimi tentokrát išiel aj on. Bol
to ich nápad, teda J.. V rámci výsluchu v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného okrem
iného uviedol, že z miesta utiekol, pretože tam prišli mestskí policajti.

K rozporom vo výpovediach obžalovaný uviedol, že nepovedal, že alkohol nepožíva vôbec, pravda je
to, čo uviedol na hlavnom pojednávaní, že mal vypité. Zároveň potvrdil, že zápisnicu podpísal avšak
preto, že bol k tomu prinútený, nedali mu ju ani prečítať, bol na neho vyvíjaný fyzický nátlak, zbili ho
policajti na kriminálke. Dali mu podpísať papiere, že potom môže ísť domov ale keď ich podpísal, zobrali

ho do cely policajného zaistenia. Nie je pravda čo je v zápisnici, že bol s J. a K. pri pomníku a že mu
hovorili ako niekoho okradli, pravda je to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní. Nechcel vypovedať,
takže nepovedal pri svojej výpovedi nič, dali mu podpísať zápisnicu a povedali mu, že pôjde domov.
Pravdou je to, čo som vypovedal na hlavnom pojednávaní. Je pravda čo uviedol dňa 19.12., že tam
prišli mestskí policajti, oni vychádzali z uličky, ale je pravda aj to, čo povedal na hlavnom pojednávaní,

že utekal preto, lebo J. a K. utekali ku nemu.

Poškodený G. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že 04.09. doobeda bol u sestry, po obede sa
vrátil autobusom do Serede, okolo 15-tej už bol doma o 16-tej išiel na prechádzku do obchodu. Mal
v peňaženke posledných 40 eur a nejaké drobné. Chcel si vybrať aj peniaze z bankomatu, išiel po

Kostolnej ulici smerom na Coop Jednotu, pri oplotení kostola je malá bránka, za tou bol prepadnutý.
Najprv počul rýchle kroky, potom mu už letel dole klobúk, najprv dostal úder po hlave, nevie čím, ale
asi mäkkou časťou ruky. Poškodený ukázal na otvorenú dlaň a zatvorenú päsť a jej dolnú mäkkú časť.
Potom ho natlačili tvárou na oplotenie, mal pomačkané pravé líce. Boli dvaja, pričom jeden ho držal natom plote, keď ho naň natlačil, strhol mu okuliare na šnúrke, chytil ich za tú šnúrku a strhol ich, hodil ich
na zem. Mal prevesenú cez plece a hlavu tašku, ten čo mu držal hlavu, mu ju pustil a tašku cez hlavu
zvesil. On chytil popruh tašky, keď sa mu podarilo popruh mu vytrhnúť, otočili sa a utekali preč. Bolo to

celé veľmi rýchle, potom išla okolo jedna slečna, ktorá mu podala klobúk a okuliare a pýtala sa či vie
chodiť. Na otázky prokurátora poškodený uviedol, že taška bola malá, zmestil sa do nej telefón, ten so
sebou však nemal. Taška bola čierna s nejakým čínskym nápisom, asi 1/3-ina z tejto tašky z veľkosti
20x30 cm. V taške mal peňaženku so 40 eurami v 20 eurových bankovkách a nejaké drobné, platobnú
kartu D. H., občiansky preukaz, fotku a vreckový nožík. Tašku nosieval na pravom pleci prevesenú na

ľavú stranu. Na Kostolnej ulici neboli iné osoby. Išiel pomalou chôdzou tak ako chodí, trochu sa potácal,
možno si mysleli že má vypité. Do tváre osobám nevidel, má 7-ky dioptrie, bez okuliarov vidí len obrysy.
Nepovedali nič, na plot bol natlačený s tvárou, s pravým lícom. Nevie, čo robila druhá osoba, keď ho
tá prvá natlačila na plot. Jedna osoba ho držala natlačeného za hlavu, druhá osoba sa snažila prevesiť
mu tašku cez hlavu a keď osoba, ktorá ho držala za hlavu, túto pustila, tak mu druhá osoba popruh
prevesila cez hlavu. Cítil, že niečo šmátra na boku a že chytil tašku, on teda chytil popruh a preťahovali

sa o ňu. Útoku sa nebránil, prepadli ho odzadu. Utekali smerom k športovej hale, kde zabočili a zmizli
mu z dohľadu. Bol v Galante v nemocnici na CT a poškodenie mozgu nebolo zistené, zranenia nemal,
tvár ho asi týždeň bolela. Ja si náhradu škody neuplatnil.

Poškodený I. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v bare Las Vagas zistili, že chýba alkohol, mali

mať akciu ukončenie leta, najprv to na polícii nechcel riešiť. Po akcii, nevie či to bolo na druhý deň
alebo iný deň, mu volala polícia, aby prišiel vypovedať, že našli nejakých páchateľov a má uviesť čo
všetko mu chýba. Potom čo mu volala polícia išiel do baru skontrolovať ho a zistil, že je otvorené okno,
toto zatvoril. Na polícii nahlásil čo chýba, nevie kto to spravil, nebolo nič poškodené, okno bolo len
otvorené, chýbal drahší alkohol, nevie ho už konkretizovať, všetko boli zatvorené fľaše v hodnote okolo

350 eur. Okno išiel skontrolovať na podnet polície, stopy si nevšimol žiadne ani nič podozrivé, fľaše boli
pekne povyťahované, nebol tam neporiadok. Náhradu škody si uplatňuje vo výške ako bola vyčíslená.
K rozporom vo výpovediach z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní uviedol, že je pravda čo
vypovedal v prípravnom konaní, zistil, že mu chýba alkohol, ale nechcel to riešiť s políciou. Zbadal, že
mu chýba 1 fľaša alkoholu, čo bol ten Cpt. Morgan, nepamätá si už presne ktorý to bol deň, ale teraz si

už spomína, že to bolo tak, ako vypovedal. Keď bol na podnet vyšetrovateľa nahlásiť chýbajúci alkohol,
povedali mu, že mu chýba ešte niečo iné ako mal napísané, tak sa vrátil do baru a zistil, že je opätovne
otvorené to isté okno, dopísal čo chýba a vrátil sa v ten istý deň na políciu. Uplatňuje si škodu tak, ako
bola vyčíslená odborným vyjadrením 310,50 eur.

Svedkovia J. E. a K. L. na hlavnom pojednávaní využili svoje právo a odmietli vypovedať.

Svedok C. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa pozná, sú kamaráti od základnej
školy, chodili spolu aj na diskotéky. Čo sa týka dňa 04.09.2023, nevie či to bol tento deň, bol doma s
bratom, obžalovaný mu volal, že čo robí a či nejdú do herne. Povedali že áno a obžalovaný povedal,

že majú pre neho prísť. Išli pre neho a išli do herne. Keď boli v herni, obžalovanému volala sestra, že
sú tam policajti a má ísť domov. Potom mu volala aj polícia, obžalovaný im povedal, že ho majú zobrať
do Galanty na políciu, cestou domov ho tam odviezli a odvtedy je tam. Pre obžalovaného išli do Dolnej
Stredy. Neboli predtým dohodnutí, že by obžalovaného mali vyzdvihnúť na inom mieste. Keď ho v Dolnej
Strede vyzdvihli, išli do Matúškova do herne do kasína. S obžalovaným volali raz alebo dvakrát, ale asi

skôr raz, pretože len povedal, že či idú a kde sa stretnú. Čas telefonátu uviesť nevie. Prišli po neho
na jeho aute Golf 7 GTI čiernej farby, šoféroval asi brat, už si nepamätá, vodičský preukaz má od 17
rokov. Keď pre obžalovaného prišli, čakal ich na lavičke na títeši pri búdke resp. altánku, nepovedal,
kde bol predtým. S obžalovaným telefonoval asi jeho brat. V čase telefonátu obžalovaný nepovedal,
kde sa nachádza.

Svedok J. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný im zavolal čo robia a či nejdú do herne.
Keď boli v herni, volala mu tam polícia, aby sa u nich zastavil a keď v herni skončili, obžalovaný ich
požiadal, aby ho cestou vyložili na polícii, čo aj urobili. Obžalovaný volal mne a bratovi, čas telefonátu
uviesť nevie, bolo to asi poobede. Nepamätám si už kam pre neho išli, ale myslí, že to bola Dolná Streda.

Skočili pre neho a zobrali ho do herne do Matúškova, kde hrali automaty, potom mu volala polícia, potom
ho na políciu odniesli. Nespomína si, či obžalovaný spomínal, že by bol v ten deň aj v Seredi. Keď
obžalovaný volal, nevie kto s ním komunikoval. Volal určite raz alebo asi raz, už nevie presne uviesť a
opýtal sa čo robia a či nejdú do herne. Nevie, či uviedol aj kde sa vtedy nachádzal, asi v Dolnej Strede.Išli pre neho na jeho aute na Fabii alebo na Superb 3 červenej farby. Šoféroval on, má 20 rokov. Keď
prišli, obžalovaný sa nachádzal pri altánku, čakal na nich, bol tam sám. Nespomína si, či niečo hovoril
keď nastúpil do auta.

Z odborného vyjadrenia z č.l. 215 vyplynulo, že hodnota 1 ks pánska kabela čiernej farby cez rameno
je ku dňu 03.09.2023 5,- eur, hodnota 1 ks pánska peňaženka je ku dňu 03.09.2023 5,- eur, hodnota 1
ks vreckový nôž ku dňu 03.09.2023 je 10,- eur, spolu 20,- eur.

Z odborného vyjadrenia z č.l. 352 vyplynulo, že hodnota 2 ks Capitan Morgan o objeme 1 l, 1 ks Spišská
Borovička o objeme 0,7 l, 4 ks Jack Daniels o objeme 1 l, 4ks Nicolaus Vodka o objeme 1 l, 2 ks
Becherovka o objeme 1 l, 1 ks Fernet Citrus o objeme 1 l, 2 ks Jim Beam o objeme 0,7 l a 1 ks
Jagermeister o objeme 1 l je 310,50 eur.

Zo zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou z č.l. 214 a 216-220 vyplynulo, že dňa 04.09.2023

bola vykonaná prehliadka tela poškodeného G. H. a boli zadokumentované jeho zranenia.

Zo zápisnice o vydaní veci s fotodokumentáciou z č.l. 247-252 vyplynulo, že dňa 05.09.2023 J. E. po
predchádzajúcom poučení dobrovoľne vydal 1 ks čierne tepláky značky Adidas, 1 ks modrá mikina na
zips zn. Adidas, 1 pár tenisiek zelenej farby bez označenia a1 ks sivé krátke tričko.

Zo zápisnice o vydaní veci s fotodokumentáciou z č.l. 253-257 vyplynulo, že dňa 05.09.2023 K. L. po
predchádzajúcom poučení dobrovoľne vydal 1 ks čierne kraťase s bielym logom naľavej strane a 1 pár
čiernych tenisiek bez šnúrok s označením Landrover.

Zo zápisnice o vydaní veci s fotodokumentáciou z č.l. 258-261 vyplynulo, že dňa 05.09.2023 po
predchádzajúcom poučení dobrovoľne vydal mikinu červenej farby s dlhým rukávom a pánske športové
tenisky červenej farby.

Zo zápisnice o vydaní veci z č.l. 262-263 vyplynulo, že dňa 06.09.2023 G. E., nar. XX.XX.XXXX po

predchádzajúcom poučení dobrovoľne vydal 1 ks dátový nosič s obsahom kamerových záznamov z
kamier mesta Sereď zo dňa 04.09.2023.

Fotodokumentácia s legendou z č.l. 264-268 zachytáva na fotografii č. 1-2 orientačný pohľad na odbočku
do ulice Kostolnej z ulice M.R. Štefánika v meste Sereď, fotografia č. 3 zachytáva orientačný pohľad

zboku kostola na ulici Kostolnej v meste Sereď, fotografia č. 4-6 zobrazuje polodetailný pohľad na miesto
skutku v meste Sereď na ulici kostolnej zboku kostola, fotografie č.7-9 zobrazujú detailný pohľad na
miesto spáchania skutku.

Zo zápisnice o ohliadke miesta nálezu s fotodokumentáciou z č.l. 269-274 vyplynulo, že dňa 05.09.2023

od 19:40 hod. do 20:00 hod. bola vykonaná obhliadka miesta nálezu v Dolnej Strede, povodie Váhu,
kde pod betónom sa nachádzala prehnutá VÚB bankomatová karta na meno G. H..

Fotodokumentácia z kamerových záznamov zo dňa 04.09.2023 z č.l. 277-281 zachytáva pohyb troch
podozrivých osôb pred ako aj po spáchaní skutku na ulici Kostolnej, pričom jedna z osôb má oblečenú

červenú mikinu s dlhým rukávom, druhá osoba má oblečené modré tričko s krátkym rukávom a bielym
logom. V čase o 16:22 hod. podozrivá osoba v červenej mikine s dlhým rukávom sedí na lavičke na
ulici Kostolnej.

Zo správy o povesti z Obce Váhovce z č.l. 304 súd zistil, že obžalovaný je slobodný, býva so svojimi

rodičmi a súrodencami, strieda zamestnania, je bez pracovného pomeru, požíva alkoholické nápoje a
vtedy je agresívny.

Trestným rozkazom Okresného súdu Galanta 5T/6/2021 zo dňa 23.12.2021, právoplatný dňa
25.02.2021 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a)

Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní
dva roky a povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.Oboznámené kamerové záznamy z mesta Sereď zo dňa 04.09.2023 zachytávajú na kamere s
označením „25 Novomestská“ v čase o 16:13:33 pohyb podozrivých osôb, pričom jedna z osôb má
oblečenú červenú mikinu a pásikavé tepláky, ďalšia z osôb má oblečené čierne tepláky, sivé tričko a

zelené tenisky a tretia osoba má oblečené čierne kraťase, modrú mikinu a čierne tenisky. Kamera s
označením „01 Perlovka - križovatka“ zachytáva na zázname v čase o 16:14:23 hod. tri podozrivé osoby
na chodníku na ulici Novomestskej v čase pred spáchaním skutku. Kamera s označením „19 horalky“
na zázname zachytáva v čase o 16:17:23 hod. podozrivé osoby ako prechádzajú pomedzi činžiaky
medzi ulicami Novomestská a Garbiarska pri detskom ihrisku. Kamera s označením „08 Vinárska

fara križovatka“ zachytáva v čase o 16:21:17 tri podozrivé osoby smerujúce na ulici Kostolnú, kde sa
nachádza ďalšia osoba pohybujúca sa pomalou chôdzou. Kamera s označením „07 Vinárska - fara
križovatka“ zachytáva v čase o 16:22:22 podozrivú osobu oblečenú v červenej mikine s dlhým rukávom
sediacu na lavičke, sledujúcu okolie. Kamera s označením „07 Vinárska - fara križovatka“ na zázname
zachytáva v čase o 16:23:02 tri podozrivé osoby utekajúce z miesta činu smerujúc k čínskemu obchodu,
ktorý sa nachádza cez cestu, pričom jedna z osôb má oblečenú červenú mikinu a pásikavé tepláky,

ďalšia z osôb má oblečené čierne tepláky, sivé tričko a zelené tenisky a tretia osoba má oblečené čierne
kraťase, modrú mikinu a čierne tenisky. Kamera s označením „31 Larzenky“ na zázname zachytáva v
čase 16:29:40 tri podozrivé osoby utekajúce pri povodí Váhu v trávnatom poraste smerujúc do Dolnej
Stredy, pričom jedna z osôb má oblečenú červenú mikinu a pásikavé tepláky, ďalšia z osôb má oblečené
čierne tepláky, sivé tričko a zelené tenisky a tretia osoba má oblečené čierne kraťase, modrú mikinu a

čierne tenisky.

Po takto vykonanom dokazovaní rozhodol súd rozsudkom zo dňa 29.05.2024 obžalovaného uznal za
vinného v bode 1/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona
s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20

Trestného zákona a bol mu uložený podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 4, § 37 písmeno m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov
a podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby v bode 2/ oslobodil, pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.09.2024 sp. zn. 5To/100/2024 bol podľa § 321 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku vyššie uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušený vo výroku o vine za
skutok v bode 1/ a vo výroku o treste a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, s tým, že povinnosťou súdu bude opätovne vyhodnotiť podiel obžalovaného
na spáchaní žalovaného skutku, pričom bude nutné sa zamerať najmä obsah dohody (výslovnej alebo

konkludentnej) medzi ním a ďalšími dvoma osobami podozrivými z účasti na trestnom čine, teda či malo
dôjsť pred spáchaním stíhaného skutku k ujednoteniu na spáchaní zločinu lúpeže alebo (ako namieta
obhajoba) neprišlo k ujednoteniu na všetkých znakoch tohto trestného činu.

Po vrátení veci súd nariadil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním

listinných dôkazov, pričom obžalovaný, obhajca ani prokurátor nemali žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania.

Z podstatného obsahu spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/6/2021 súd zistil, že obžalovaný
bol trestným rozkazom zo dňa 23.12.2021, sp. zn. 5T/6/2021, právoplatný dňa 25.03.2022 uznaný za

vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, pričom k osvedčeniu sa obžalovaného doposiaľ nedošlo.

Z aktuálneho odpisu Registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a

to vyššie uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 5T/6/2021.

Z aktuálneho výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaný
sa doposiaľ dopustil dvoch priestupkov, a to dňa 16.11.2018 proti majetku a dňa 05.07.2021 spáchal
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Z hodnotenia obžalovaného z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Nitra zo dňa 24.10.2024 vyplýva, že správanie obžalovaného nebolo vždy na požadovanej úrovni,
dňa 04.06.2024 bol disciplinárne potrestaný pokarhaním za nepovolený kontakt a dňa 14.06.2024 boldisciplinárne potrestaný 3 dni samoväzbou za porušenie ústavného poriadku. Príkazy a pokyny plní
a rešpektuje, konflikt nevyvoláva, pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku pracovných možností
vytvorených v ústave.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že
obžalovaný sa v minulosti dopustil troch priestupkov, a to dňa 05.07.2021 a dňa 30.11.2018 priestupkov
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a dňa 16.11.2018 sa dopustil priestupku proti majetku.

Na základe takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov získaných zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bolo podľa názoru súdu spáchanie skutku obžalovaným v
bode 1/ plne preukázané. Obžalovaného súd uznal za vinného zo spáchania zločinu krádeže podľa
§ 212 odsek 1 písmeno d), odsek 2 písmeno b), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona účinného od

06.08.2024 s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona vo forme účastníctva podľa
§ 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných
pochybností preukázané, že sa skutok stal, má znaky žalovaného zločinu a že sa na jeho spáchaní
zúčastnil ako pomocník obžalovaný. Protiprávne konanie obžalovaného spočívalo v tom, že sledovaním
okolia v blízkosti miesta činu po predchádzajúcej vzájomnej dohode poskytol iným osobám pomoc

na spáchanie trestného činu, aby si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci,
ktorú mal poškodený na sebe (prevesená pánska taška), hoci bol za taký čin v predchádzajúcich
24 mesiacoch odsúdený (trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 23.12.2021, sp. zn.
5T/6/2021, právoplatný dňa 25.03.2022) a čin spáchal na chránenej osobe – osobe vyššieho veku.

V rozpore s obžalobným návrhom prokuratúry s poukazom aj na už vyslovený právny názor odvolacieho
súdu súd nevzhliadol dôvod pre kvalifikáciu trestnej činnosti obžalovaného ako pokračovacieho zločinu
lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým svojou výpoveďou z prípravného
konania v procesnou postavení obvineného, listinnými dôkazmi, najmä zápisnice o vydaní veci a
zápisnica o ohliadke miesta nálezu, ale aj obrazovými záznamami z kamier mesta Sereď a podporne
aj výpoveďou poškodeného G. H.. Základnou výpoveďou, ktorá usvedčuje obžalovaného zo spáchania
skutku, teda ťažiskovým dôkazom je výpoveď samotného obžalovaného z prípravného konania zo

dňa 07.09.2023 (č.l. 184 a nasl.) v rámci ktorej sa v plnom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval.
Obžalovaný vo výpovedi uviedol, že dňa 04.09.2023 sa nachádzal v obci Váhovce s jeho kamarátmi J.
E. a K. L., títo sú z D. a stretávajú sa pravidelne, podrobne opísal oblečenie oboch (pôvodne spoločne
stíhaných) mladistvých osôb, pričom títo mu uviedli, že niekoľko dní dozadu mali spoločne ukradnúť
kabelku nejakej staršej pani v Seredi a chválili sa, že takto zarobili peniaze, pýtali sa ho, či nepôjde s

nimi do Serede, aby takto niekoho okradli, s čím súhlasil. Obžalovaný popísal cestu do Serede a chôdzu
po Seredi, kde sa snažili vytipovať si staršiu obeť, pričom jeden z mladistvých označil poškodeného H.
so slovami ,,toho urobíme“, pričom obžalovaný uviedol, že to pochopil tak, že poškodeného okradnú.
K. mu vtedy povedal, aby kontroloval okolie, čo aj robil. Následne spoluobvinení odišli za tým pánom,
pričom ho o chvíľu dobehli pri kostole, Adolf mu podal čiernu tašku, následne utiekli k hrádzi smerom

na Váhovce. Následne obžalovaný za peniaze kúpil alkohol a cigarety a rozdelili sa. Obžalovaný pri
samotnom skutku nebol, vie len, že K. po návrate vravel, že ,,takú som mu najebal“. Obeť si vytipovali,
lebo bola staršia a mali by mať fyzickú prevahu.

Výpoveď obžalovaného zo dňa 07.09.2024 zároveň korešponduje v podstatných skutkových

okolnostiachsvýpoveďoupoškodenéhoG.H..Zvýsluchuobžalovanéhoakoajpoškodenéhobolzistený
podrobný opis skutkového deja, ktorý sa dňa 04.09.2023 v čase o 16:21 hod. odohral na ulici Kostolnej
v Seredi. Poškodený detailne a chronologicky popísal skutok, pričom obžalovaný podrobne popísal
aj to, čo skutku priamo predchádzalo, teda že sa s D.S. a A.Č. na okradnutí poškodeného vopred
dohodli, pričom úlohou obžalovaného bolo sledovať okolie a dávať pozor, aby neboli žiadni svedkovia

tejto trestnej činnosti. Výpovede obžalovaného zo dňa 07.09.2023 a poškodeného sa navzájom v
podstatných okolnostiach zhodujú, vzájomne sa dopĺňajú, respektíve sú doplnené a podporené aj
listinnými dôkazmi a obrazovými záznamami a vytvárajú tak ucelený obraz ohľadne priebehu skutku. Čo
sa týka výpovedí poškodeného, tento vypovedal v priebehu celého trestného konania, tak v prípravnomkonaní ako aj v konaní pred súdom konzistentne, podrobne, výpovede nemenil a zotrval na jednotlivých
ním uvádzaných skutočnostiach. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že poškodený obžalovaného
neidentifikoval ako páchateľa útoku na neho, z dôvodu straty okuliarov nevidel dobre ani na útočníkov,

vo svojej výpovedi sa o podiele obžalovaného na skutku spáchaného proti nemu nijako nevyjadruje,
resp. nevypovedá o osobe obžalovaného ako o páchateľovi trestnej činnosti. Poškodený však vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní (a de facto aj vo svojich výpovediach v prípravnom konaní)
konzistentne popísal spáchanie skutku, ktorého bol obeťou.

Výpoveď poškodeného ako aj výpoveď obžalovaného podporne dokresľujú tiež listinné dôkazy a
obrazové záznamy z kamier mesta Sereď, najmä pokiaľ ide počet osôb, ktoré sa mali skutku dopustiť
a ich odev, resp. jeho farebné prevedenie. Obžalovaný popísal oblečenie, ktoré mal v rozhodnom
čase oblečené, a rovnako popísal aj oblečenie ďalších dvoch osôb účastných tejto trestnej činnosti.
Skutočnostinímuvedenésapritomzhodujúsoskutočnosťamivyplývajúcimizlistinnýchdôkazov-najmä
zápisnice o vydaní veci z č.l. 253-25, 258-261 a 247-252 (vydaný odev) ako aj obrazový záznam z

kamier mesta Sereď, ktorý zachytáva pohyb podozrivých osôb, pričom z neho možno jednoznačne
rozpoznať aj farbu oblečenia jednotlivých osôb, ktoré sa pohybovali za osobou idúcou pomalou chôdzou.
V neposlednom rade je prvotná výpoveď obžalovaného podporená aj zápisnicou o obhliadke miesta
nálezu, pri ktorej bola nájdená platobná karta poškodeného, nakoľko obžalovaný v zhode s listinným
dôkazom vypovedal, že na danom mieste kartu poškodeného, ktorú našiel v odcudzenej taške, zahodil.

V prípade popisu miesta skutku, ako aj zaisteného oblečenia podozrivých E. a L., bolo identifikované
oblečenie stíhaných osôb, pričom pohyb fyziologicky veľmi podobných osôb je zachytený aj na
kamerových záznamoch z Mesta Sereď na rôznych miestach. Je zrejmé, že tieto osoby pri chôdzi
spozorovali osobu poškodeného, ako sa pomalšou chôdzou osoby vyššieho veku pohybuje po ulici a

následne (zrejme po samotnom fyzickom napadnutí poškodeného) dve osoby pribiehajú k čakajúcej
tretej osobe a spoločne bežia preč, pričom sú následne zachytené v priestore pri rieke Váh. Obžalovaný
vo svojej výpovedi zo dňa 07.09.2023 popísal miesto spáchania skutku, ako aj oblečenie podozrivých
E. a L., pričom táto časť jeho výpovede je v zhode s obsahom uvedených kamerových záznamov.
Kamerové záznamy teda potvrdzujú pravdivosť výpovede obžalovaného z prípravného konania.

Obsahovo rozdielne výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde priznáva určitú dohodu s
ďalšími dvoma podozrivými osobami na spáchaní protiprávneho konania na osobe poškodeného,
kontrolovanie okolia a následný spoločný útek z miesta činu a rozdelenie si ukradnutých vecí a z
hlavného pojednávania, kde spáchanie skutku poprel, vyhodnotil teda súd tak, že za pravdivú považoval
výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy sa

ku skutku priznal, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal odlišne, nebola však jediným osamoteným
usvedčujúcim dôkazom, ktorý by obžalovaného zo spáchania skutku usvedčoval, podporujú ju aj
zabezpečené kamerové záznamy, zápisnice o vydaní vecí a príslušná fotodokumentácia. K námietkam
obžalovaného ohľadom nátlaku pri jeho prvotnom výsluchu súd uvádza, že vo všeobecnosti pripúšťa,
že na obvineného pri výsluchu na polícii môže vplývať viacero faktorov, aby vypovedal aj klamlivo

usvedčujúc seba samého, najmä túžba ísť domov a nebyť vystavený vypočúvacím metódam. V danom
prípade však vina obžalovaného bola podporne preukázaná následnými dôkazmi vykonanými na
hlavnom pojednávaní, kedy výpoveď poškodeného G. H., obrazové záznamy z kamier mesta Sereď a
tiež aj množstvo listinných dôkazov, najmä zápisnice o vydaní vecí (oblečenia) a zápisnica o obhliadke
miesta nálezu sa s prvotnou výpoveďou v podstatných okolnostiach zhodovali a vytvorili tak ucelenú,

logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich svedčiacich v neprospech
obžalovaného. Námietky obžalovaného, že v prípravnom konaní bol k podpísaniu zápisnice o jeho
výsluchu prinútený vyšetrovateľom považuje súd za účelové a ničím nepreukázané. Pri výsluchu dňa
07.09.2023 obžalovaný v procesnom postavení obvineného po prečítaní zápisnice výslovne vyhlásil, že
jej obsah je v súlade s jeho výpoveďou, preto nežiada opravu ani doplneniu zápisnice a že vypovedal

dobrovoľne bez akéhokoľvek fyzického a psychického nátlaku zo strany vyšetrovateľa, pričom zápisnicu
aj sám vlastnoručne podpísal. Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný uvedené od počiatku konania
nenamietal, prvý krát na údajný fyzický nátlak a fyzické napadnutie zo strany príslušníkov Policajného
zboru poukázal až na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.02.2024 po prečítaní zápisnice o jeho
výpovedi z prípravného konania, pričom tieto skutočnosti neboli v konaní nijak preukázané. Len ťažko

možno uveriť, že by obžalovaný po fyzickom napadnutí príslušníkmi Policajného zboru vyčkával a
uvedené oznámil až po uplynutí 5 mesiacov od tohto napadnutia a prinútenia k podpisu zápisnice o jeho
výsluchu, pričom sa po celý čas nachádzal vo výkone väzby. Z uvedených dôvodov sú vyhodnotil ako
pravdivú prvotnú výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 07.09.2024.Súd sa pri hodnotené dôkazov starostlivo zaoberal aj obranou obžalovaného, pričom vychádzal z toho,
že je nevinný, na lavičke v Seredi čakal na svojich kamarátov J. a C. F., ktorým volal s ktorými sa dohodol,
že idú do herne a až následne sa dohodli, že pre neho prídu do Dolnej Stredy. Uvedené však bolo

jednoznačne vyvrátené výpoveďami svedkov J. F. a C. F., ktorí v rozpore s výpoveďou obžalovaného
uviedli, že sa s obžalovaným dohodli, že ho vyzdvihnú v Dolnej Strede, teda nie v Seredi, ako uvádzal
obžalovaný. Svedok C. F. uviedol, že pre obžalovaného išli do Dolnej Stredy, neboli predtým dohodnutí,
že by obžalovaného mali vyzdvihnúť na inom mieste. Svedok J. F. vypovedal, že nevie, či obžalovaný
uviedol, kde sa nachádza keď volal, asi v Dolnej Strede, kde pre neho išli. Na hlavnom pojednávaní

zároveň nebol vykonaný žiaden dôkaz ( a to ani s poukazom na výpovede svedkov C. F. a J. F.), ktorý by
výpoveď obžalovaného učinenú na hlavnom pojednávaní potvrdil. Výpoveď obžalovaného z hlavného
pojednávania súd vyhodnotil ako účelovú, zavádzajúcu, so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za
spáchaný trestný čin a zároveň spochybniť skutkové zistenia preukázané inými vykonanými dôkazmi.
Skutkové okolnosti prípadu, ako boli zistené dokazovaním, jednoznačne svedčali tomu, že obžalovaný
sa zúčastnil na zločine krádeže ako pomocník.

K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok, musí ísť o protiprávny čin a
jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné
zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovanej osoby na spoločenské vzťahy chránené Trestným
zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Objektom trestného činu krádeže je vlastnícke právo a držba veci.

Objektívna stránka trestného činu krádeže spočíva v prisvojení si cudzej veci jej zmocnením sa
a spôsobením malej škody alebo bez ohľadu na výšku škody niektorým zo spôsobov uvedených v § 212

ods. 1 písm. b) až f) Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba.

Zhľadiskasubjektívnejstránkysapritrestnomčinekrádeževyžadujeúmyselnézavinenie,prenaplnenie

kvalifikačného znaku uvedeného v odsekoch 2 až 4 postačuje zavinenie z nedbanlivosti.

Čosatýkasubjektívnejstránkypritrestnomčinelúpeže,vyžadujesaúmyselnézavinenie,pričomúmysel
páchateľa sa musí vzťahovať tak na použitie násilia alebo hrozbu bezprostredného násilia (teda na
násilné konanie), ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor napadnutej osoby, pre ktorý

sa nemôže inak veci inak zmocniť, ako aj snahu zmocniť sa cudzej veci. Z vykonaného dokazovania
bol jednoznačne preukázaný úmysel obžalovaného zmocniť sa cudzej veci, čo vyplynulo predovšetkým
z jeho výpovede v procesnom postavení obvineného, kedy uviedol, že počas toho, ako sa s K. a J.
rozprávali, mu títo povedali o tom, ako pár dní dozadu v Seredi starej pani ukradli kabelku, chválili sa, že
takto zarobili peniaze, opýtali sa ho, či s nimi nepôjde do Serede, aby niekoho okradli, na čo povedal, že

pôjde s nimi, vystúpili v Seredi, čakali na nejakú obeť, teda príležitosť, stáli pri Perlovke, keď K. uvidel
toho starého pána, ktorý mal prevesenú kabelku, vtedy K. povedal, že poďme, ideme ho spraviť. Toho
pána nevie popísať, ale bol starý, išiel veľmi pomaly a mal klobúk na hlave. Išiel po chodníku pri kostole,
keď K. povedal, že toho starého urobíme, on to pochopil tak, že ho okradnú. K. mu povedal, nech im
robí oko, teda aby dával pozor a preto si sadol na lavičku a číhal okoloidúcich, aby neboli svedkovia.

Na poškodeného zaútočili z dôvodu, že je starý a pomalý, vyslovene čakali na staršiu obeť, nad ktorou
mali fyzickú prevahu, videli, že ten pán ide strašne pomaly, preto si ho vytipovali. Vedeli, že ich nebude
naháňať. J. a K. sa mu chválili, že pár dní dozadu spravili starú babku, ktorej ukradli asi kabelku a
následne mu oni, konkrétne J. navrhol, aby s nimi tentokrát išiel aj on. Bol to ich nápad, teda J..

Výpoveď obžalovaného z prípravného konania však nebolo možné ustáliť ako priznanie sa k spáchaniu
zločinu lúpeže. Obžalovaný sa v texte svojej výpovede priznáva k spáchaniu skutku, ktorý
nezahrňuje element násilia ani hrozbu bezprostredného násilia, vo svojej výpovedi sa priznáva len
k dohode o odcudzení majetku, spáchaného na chránenej osobe. Z uvedeného dôvodu nebolo
možné skutok kvalifikovať ako zločin lúpeže, a to práve z dôvodu absencie dohody obžalovaného

s priamymi páchateľmi skutku zahrňujúcej použitie násilia, prípadne hrozby násilia voči poškodenému.
Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že pred spáchaním skutku medzi obžalovaným a ďalšími
dvoma osobami podozrivými z účasti na trestnom čine neprišlo k ujednoteniu na všetkých znakoch
trestného činu lúpeže. Súd sa v rámci hodnotenia dôkazov zameral predovšetkým na tú časť výpovedeobvineného z prípravného konania, v ktorej uvádza, že sa so E. a L. dohodli, že okradnú poškodeného,
resp. že ho ,,urobia“, pričom on mal strážiť okolie. Z predmetnej výpovede jednoznačne vyplynulo, že
obžalovaný sa s ďalšími dvomi osobami dohodol na tom, že staršiu osobu okradnú, pričom táto dohoda

nezahŕňala element násilia ani hrozbu bezprostredného násilia. Pričom žiadny v konaní vykonaný
dôkaznepreukazuje dohodu obžalovaného s ďalšími osobami na spáchaní trestného činu lúpeže, resp.
to, že by obžalovaný konal s úmyslom podieľať sa na spáchaní takéhoto trestného činu, z čoho vyplýva
nepreukázanie subjektívnej stránky trestného činu lúpeže.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obžalovaný mal strážiť okolie, dávať pozor a
preto si sadol na lavičku a „číhal“ okoloidúcich, aby neboli svedkovia, teda sledoval okolie, čo vyplynulo
z výpovede obžalovaného z prípravného konania a podporne aj z obrazových záznamov z mesta Sereď
zo dňa 04.09.2023 zachytávajúcich pohyb fyziologicky podobných osôb na rôznych miestach, z ktorých
je zrejmé, že tieto osoby pri chôdzi spozorovali osobu poškodeného, ako sa pomalšou chôdzou osoby
vyššieho veku pohybuje po ulici a následne (zrejme po samotnom fyzickom napadnutí poškodeného)

dve osoby pribiehajú k čakajúcej tretej osobe a spoločne bežia preč, pričom sú následne zachytené
v priestore pri rieke Váh.

Keďževkonanínebolojednoznačnepreukázané,žeobžalovanývprípadepotrebymalďalšiedveosoby,
s ktorými sa na spáchaní trestného činu dohodol, upozorniť, súd uvedenú časť skutkovej vety upravil tak,

že túto jej časť vypustil. V konaní bolo jednoznačne z výpovede obžalovaného z prípravného konania
preukázané, že obsahom dohody, resp. úlohou obžalovaného bolo sedieť na lavičke v blízkosti miesta
činu, dať pozor na okoloidúcich a sledovať okolie. Konanie obžalovaného, ktorý sa s ďalšími dvoma
osobami dohodol, že okradnú staršiu osobu, pričom obžalovaný mal sedieť na lavičke a robiť „oko“, teda
dávať pozor na okoloidúcich, aby neboli svedkovia, vyhodnotil súd ako napĺňajúce skutkovú podstatu

zločinu krádeže vo forme účastníctva - pomoci, nakoľko bola preukázaná dohoda obžalovaného
s ďalšími osobami na spáchaní trestného činu krádeže ako aj to, že obžalovaný konal s úmyslom
podieľať sa na spáchaní takéhoto trestného činu a to poskytnutím pomoci na spáchanie takéhoto
trestného činu sledovaním okolia. Konanie spočívajúce v tom, že obžalovaný dával pozor v blízkosti
miesta činu (vytvárenie tzv. „steny“), súd posúdil ako pomoc na trestný čin. V tomto smere súd poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR vo veci pod sp. zn. 2 To 47/76, kedy Najvyšší súd posúdil tzv.
„robenie steny“ ako pomoc a nie ako spolupáchateľstvo.

Po takomto vyhodnotení skutkového stavu súd zohľadňoval aj stupeň hmotného zainteresovania
obžalovaného do skutku, pričom dospel k záveru, že obžalovaný nemal prisľúbený konkrétny profit pred

spáchaním skutku a preto, ale aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR vo veci pod sp. zn.
2 To 47/76 nebolo možné skutok obžalovaného posúdiť ako konanie vo forme spolupáchateľstva, ale
ako konanie v inej forme účasti na trestnej činnosti, a to pomoci.

Čo sa týka námietok obhajoby, že obžalovaný pozná páchateľov len zbežne, nemá na nich žiaden

kontakt, nepozná ich telefónne čísla, pred skutkom neboli spolu ani spolu nekomunikovali súd uvádza,
že výpoveď obžalovaného v procesnom postavení obvineného preukazuje opak, keď obžalovaný
vypovedal, že J. E. a K. L. sú jeho kamaráti, pozná ich už dlhšiu dobu, stretávajú sa pravidelne.

V konaní bolo výpoveďou obžalovaného z prípravného konania bez akýchkoľvek pochybností

preukázané tiež to, že trestný čin bol spáchaný v súvislosti s vekom poškodeného, keď obžalovaný
uviedol,žepoškodenéhosivybraliprávezdôvodu,žejestarýapomalý,vyslovenečakalinastaršiuobeť,
nad ktorou mali fyzickú prevahu, videli, že poškodený ide strašne pomaly, preto si ho vytipovali, vedeli,
že ich nebude naháňať, J. a K. sa mu chválili, že pár dní dozadu spravili starú babku, ktorej ukradli asi
kabelku a následne mu oni, konkrétne J. navrhol, aby s nimi tentokrát išiel aj on. Súd mal z vykonaného

dokazovania za jednoznačne preukázané, že vek poškodeného bol motivačným faktorom, ktorý založil,
resp. podporil vôľovú zložku, teda rozhodnutie obžalovaného smerujúce k spáchaniu trestného činu.
Bolo preukázané, že vek poškodeného si obžalovaný spájal s jeho menším, resp. žiadnym odporom
a odvetou.

Konanie obžalovaného súd vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako
úmysel priamy, keď obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený Trestným zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaný skutok spáchal
a tiež skutočnosť, že neexistovali pochybnosti o zachovaní jeho rozpoznávacích schopností v časeskutku, a to aj vo vzťahu k okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby. Ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania (výpoveď obžalovaného zo dňa 07.09.2024 potvrdzujúca dohodu páchateľov
spáchať predmetný trestný čin a rozdelenie si úloh), úmysel obžalovaného sa vzťahoval na snahu

zmocniť sa cudzej veci od osoby vyššieho veku.

Dňom 06.08.2024 nadobudol účinnosť zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, v znení uznesenia Ústavného súdu SR, uverejneného pod č. 41/2024 Z. z.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku
nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.

Postupujúc podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného zákona, súd dospel k záveru,
že použitie ustanovení Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 je pre obžalovaného ako
páchateľa trestnej činnosti priaznivejšie ako použitie Trestného zákona účinného v čase, keď spáchal
trestný čin a to najmä s ohľadom na výšku trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin krádeže.
Trestnosť činu preto posudzoval a trest ukladal podľa Trestného zákona účinného v čase vyhlásenia

rozsudku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho náprav, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na úsilie o náhradu

škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu.

Súd po vykonanom dokazovaní nevzhliadol u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 Trestného zákona. Nevzhliadol ani žiadnu priťažujúcu okolnosť, pretože skutočnosť, že obžalovaný

bol už v minulosti za trestný čin odsúdený súd doplnil do skutkovej vety, čím došlo k naplneniu
kvalifikačného znaku v zmysle § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Z uvedeného dôvodu už
súd nepriznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, teda
že už bol za trestný čin odsúdený, pretože podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá
je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu

okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Obžalovanému súd ukladal
trest v trestnej sadzbe v rozpätí 2 roky až 8 rokov.

Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu (spôsob konania, následok), ako aj skutočnosť, že sa trestného

činu dopustil ako jeho účastník (pomocník), osobu obžalovaného (jeho minulosť, postoj k prejednávanej
veci, zohľadnenie možnosti jeho nápravy) a závažnosť následku považoval súd za primeraný a
spravodlivý i s ohľadom na naplnenie individuálnej a generálnej prevencie trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky a 6 mesiacov, teda pri spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd pri
ukladaní trestu prihliadol na vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (0:0), ale aj na

nesebakritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti.

V súvislosti s ukladaním trestu je potrebné poukázať aj na minulosť obžalovaného. V prípade
obžalovaného nešlo o ojedinelý útok na záujem chránený zákonom, ktorý by bol len výnimočným
vybočením z medzí inak jeho riadne vedeného života (tzv. excesom). Práve naopak, napriek relatívne

mladému veku u neho možno badať sklony k páchaniu protispoločenskej činnosti, čo vyplynulo z
vykonaného dokazovania. Obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za majetkovú trestnú činnosť
spáchanú formou spolupáchateľstva a dopustil sa aj dvoch priestupkov, v jednom prípade aj proti
majetku. Obžalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 23.12.2021, sp. zn.
5T/6/2021, právoplatný dňa 25.02.2022 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1

Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona bol mu uložený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Z uvedeného vo
svojom súhrne vyplýva, že doterajší výkon podmienečného trestu odňatia slobody, ako i uložené sankcie
za priestupky nemali na obžalovaného dostatočne odstrašujúci a ani prevýchovný vplyv, keďže sa vskúšobnej dobe podmienečného odsúdenia napriek subjektívnej vedomosti o tom, že je povinný viesť
riadny život, dopustil ďalšej majetkovej trestnej činnosti. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery je v
rámci zásad ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona dôležité zistiť a vyhodnotiť aj možnosti

nápravy páchateľa trestného činu. S poukazom na vyššie uvedené priestupkovú minulosť obžalovaného
ako aj na skutočnosť, že sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, súd
dospel k záveru, že možnosti nápravy u obžalovaného sú sťažené, nebolo preto možné mu uložiť žiaden
z alternatívnych trestov, pretože alternatívny trest by nesplnil svoj účel, a trest odňatia slobody nebolo
možné ani podmienečne odložiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, z hľadiska potrieb prevýchovy obžalovaného, ale tiež ochrany spoločnosti
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody hoci aj pri spodnej hranici trestnej sadzby (2 roky
a 6 mesiacov), zabezpečí podľa názoru súdu v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň
obsahujevprimeranomrozsahuprvkyrepresie,akoajprvkyindividuálnejagenerálnejprevencie,pričom
takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona

a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Obžalovanýbysimaluvedomiť,žepretrestjecharakteristické,žejesnímspojenénegatívnehodnotenie
činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nielen v závislosti od samotnej závažnosti činu, ale i osobných
pomerov obžalovanej osoby, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi

kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu prispieva tiež aj jeho
preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od
páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti
o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúci takýto druh trestnej
činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje súd trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov
nepodmienečne za zákonný, spravodlivý a primeraný tak závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj
osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený
trest teda zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone
trestu odňatia slobody.

Poškodený G. H. si nárok na náhradu škody neuplatnil, preto súd o ňom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Galanta), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v
Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne

vzdal.