Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 15, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17T/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011326
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324011326.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., vedenej pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Galante dňa 15. 01. 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XXX, F., t. č. v ÚVV E.,

U Z N Á V A S A Z A V I N N É H O , Ž E

„dňa 17. júla 2024 v čase o 16.05 hod. v meste G., v mestskej časti H., na I. ulici č. X, vošiel cez otvorené

dvere do predajne NALE TABAK s.r.o., oslovil predavačku J. K. a povedal jej, aby zatvorila dvere, lebo je
to prepad, má pri sebe zbraň ale nechce ju vytiahnuť, nechce nikomu ublížiť ale potrebuje peniaze, je v
núdzi, musí to takto riešiť, lebo nemá inú možnosť, na čo predavačka v obave o svoj život zamkla dvere
na predajni, presunula sa k pokladni a vybrala z pokladne hotovosť vo výške 705,- eur, ktoré mu podala
do ruky, on si ich vložil do vrecka nohavíc, následne povedal, nech mu dá telefón, aby nemohla zavolať
policajtov, že bude nablízku, na čo mu ona povedala, že telefón nemá a potom obžalovaný odišiel z
predajne von na ulicu, presunul sa pred budovu Mestskej polície Šaľa - Veča, Hollého 1854, kde v jej

blízkosti náhodne oslovil taxikára, nasadol do jeho vozidla zn. Škoda Fabia, strieborná svetlá metalíza,
ev. č.: L. a dal sa odviesť do A., čím spoločnosti NALE TABAK s.r.o., so sídlom Komenského 1439/12,
Modra, IČO: 50 864 963, spôsobil škodu vo výške 705,- eur,“

T E D A

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

Č Í M S P Á C H A L :

zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024.

Z A T O M U U K L A D Á :

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods.
3, § 39 ods. 5 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu ukladá nahradiť poškodenej spoločnosti NALE TABAK s.r.o.,
so sídlom Komenského 1439/12, Modra, IČO: 50 864 963, škodu vo výške 705,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na Okresný súd Galanta dňa 04. 11. 2024 obžalobu
pod sp. zn. XXX XXX/XX/XXXX zo dňa 04. 11. 2024 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto
rozsudku.

Súd nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd toto vyhlásenie prijal,

a preto postupom podľa § 257 ods. 7 a ods. 8 Tr. por. v tejto časti nevykonal dokazovanie. Vzhľadom
k vyhláseniu obžalovaného ho súd uznal vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1
Trestného zákona účinného od 06. 08. 2024.

Súd vykonal dokazovanie podľa § 257 ods. 8 Tr. por. súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody

a ochrannému liečeniu.

K okolnostiam spáchania skutku sa obžalovaný vyjadril tak, že sa k poškodenej K. prihováral pokojným
tónom v hlase, nekričal na ňu, nenadával jej, nepovedal jej, že jej ublíži. Naopak, keď videl, že sa bojí,
upokojoval ju tým, že jej nechce ublížiť, len si vezme peniaze a odíde.

So súhlasom všetkých procesných strán sa čítala zápisnica o výsluchu svedka – poškodenej J. K.
z prípravného konania zo dňa 12. 09. 2024, a to konkrétne str. 10 zápisnice (č. l. 78) v monológovej
časti výpovede poškodenej a následnej otázky obhajcu na poškodenú a odpovede poškodenej zo str.
11 zápisnice (č. l. 79), z ktorých mal súd za preukázané, že obžalovaný pravdivo opísal, ako sa správal

k poškodenej, teda aj poškodená potvrdila, že nechcel nikomu ublížiť a že sa nesprával násilnícky.

Taktiež sa prečítaním oboznámila zápisnica o výsluchu obvineného zo dňa 25. 07. 2024, kedy sudca
pre prípravné konanie rozhodoval o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do väzby (č. l. 40), a to
v časti, kde sa obvinený vyjadroval k svojmu zadržaniu. Súd mal tak za preukázané, že obžalovaný sa

sám dostavil na políciu v Želiezovciach, pretože sa chcel priznať k spáchaniu skutku, pre ktorý aj bola
podaná obžaloba.

So súhlasom všetkých procesných strán sa čítali aj závery znaleckého posudku č. 82/2024
vypracovaného MUDr. M. N., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Zo

záverov posudku vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel takými príznakmi duševnej
poruchy, ktoré by mali vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, trpel a trpí syndrómom
závislosti na alkohole a zmiešanou poruchou osobnosti, avšak oboje bez forenzne podstatného dopadu
na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase spáchania skutku a obžalovaný vedel rozpoznať
protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť a vedel a mohol svoje konanie ovládať z hľadiska forenzne

psychiatrického. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania z hľadiska forenzne psychiatrického.
Znalec u obžalovaného v čase spáchania skutku neobjektivizoval žiaden patologický prejav správania,
jednalo sa o stav náhodný. Pobyt obžalovaného na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný., nie je
potrebné nariadiť ochranné liečenie.

Ďalejsasúdoboznámilsozápisnicouovydanívecianedaňovýmdokladom(dennáuzávierkapokladne),
ohľadne určenia výšky náhrady škody (č. l. 182, 183), ktoré preukazujú výšku spôsobenej škody 705,-
eur.

Z aktuálnych lustrácií obžalovaného mal súd za preukázané nasledovné:

Z odpisu registra trestov (č. l. 401) vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 10 krát súdne trestaný pre
trestnú činnosť prevažne majetkovej povahy, pričom v 2 prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol súdne
trestaný. Z ôsmych odsúdení, na ktoré súd prihliada, mu bol 2 krát uložený podmienečný trest odňatia
slobody, ostatné tresty boli uložené ako nepodmienečné tresty odňatia slobody. Pre účely rozhodovania

o treste je rozhodujúce odsúdenie Okresného súdu Levice, sp. zn. 4T/25/2014 - rozsudok zo dňa 07.04. 2014; právoplatný 07. 04. 2014; pre zločin podľa § 222/1, 3a Tr. zák., kde mu súd uložil trest odňatia
slobody nepodmienečne na 2 roky 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia;
vykonanie trestu 24. 01. 2016.

Z lustrácie CESDAP (č. l. 402-404) mal súd za preukázané, že obžalovaný doposiaľ spáchal 4 priestupky
(2 majetkového charakteru, uvedenie nepravdivých údajov a dopravný priestupok).

Z lustrácie ZVJS (č. l. 405) vyplýva, že obžalovaný sa nachádza vo väzbe v ÚVV E..

Z hodnotenia obžalovaného z ÚVV E. (č. l. 370 – 371) súd zistil, že obžalovaný sa správa slušne,
nevyvoláva konflikty, dodržiava ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, nebol disciplinárne odmenený
ani potrestaný, pokyn príslušníkov ZVJS plní a rešpektuje.

Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu

a výmere trestu postupovala samosudkyňa v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov
uvedených v ust. § 34 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa§2ods.1Tr.zák.,trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Podľa§188ods.1Tr.zák.,ktoprotiinémupoužijenásiliealebohrozbubezprostrednéhonásiliavúmysle
zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák., pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia
slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných
činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri

vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu
podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3.

Pri ukladaní trestu súd prihliadol na spôsob a rozsah spáchanej trestnej činnosti, jej následok, zavinenie,
pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj na možnosť

jeho nápravy.

Základná trestná sadzba za prejednávaný trestný čin je 3 – 8 rokov. Súdom boli zistené jedna
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, teda že obžalovaný sa priznal a oľutoval trestný
čin a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že už bol v minulosti odsúdený.

Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 3 – 8 rokov, pričom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. musel
zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby na 4 roky a 8 mesiacov, následne súd aplikoval aj § 39 ods. 5 Tr.
zák., keď sa dolná hranica trestnej sadzby upravila na 3 roky a 6 mesiacov.

Súd pri určovaní druhu trestu vychádzal najmä zo skutočnosti, že obžalovaný bol doposiaľ 8 krát súdne
trestaný, boli mu uložené väčšinou nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však neviedli k jeho
náprave, o čom svedčí spáchaný zločin lúpeže. Súd pri ukladaní trestu však zobral do úvahy aj postoj
obžalovaného k stíhanej trestnej činnosti a okolnostiam, za akých došlo k spáchaniu skutku, obžalovaný
sa od začiatku trestného stíhania priznával a svoje konanie oľutoval a na hlavnom pojednávaní realizoval

vyhlásenie o vine, súd preto aplikoval aj ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. Súd mu preto vymeral nepodmienečný
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby upravenej podľa vyššie citovaných ustanovení
Tr. zák., pričom však súd však ďalej neznižoval dolnú hranicu tak, ako to žiadala obhajkyňa, nakoľkomal za to, že ďalšie zníženie trestu by nesplnilo svoj prevýchovný účel a to s ohľadom na doterajšie
odsúdenia obžalovaného.

Pre výkon trestu súd zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko má za to, že účel trestu je možné dosiahnuť zaradením
obžalovaného práve do tohto stupňa stráženia, pretože z postoja obžalovaného mal súd za preukázané,
žesiuvedomuje,čospáchal,oľutovalsvojskutokanahlavnompojednávanísaospravedlnilpoškodenej.
Preto nie je potrebné zaradiť ho do stredného stupňa stráženia, hoci by podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr.

zák. tam mal byť zaradený (posledný nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal 24. 01. 2016).

Čo sa týka náhrady škody, súd ju poškodenej priznal v celom rozsahu, t.j. vo výške 705,- eur, obžalovaný
jej výšku nerozporoval, táto bola riadne a včas uplatnené v súlade s § 46 ods. 2 Tr. por.

Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 460/1964 Zb. Občiansky zákonník, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu,
ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr.

§ 769 až 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie
škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť

môže však vzniknúť (mimo zmluvnej a záväzkovej zodpovednosti) aj z porušenia iných povinností
zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej
zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej
zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi
tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného

požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že
niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého

záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z
toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na

dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.

Keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu lúpeže, spôsobil tým poškodenej spoločnosti škodu vo
výške 705,- eur, ktorú poškodená riadne preukázala, preto jej súd priznal právo na náhradu škody v plnej
výške a to aj s poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 veta druhá Tr. por.

Poučenie:

Proti výroku o vine nie je možné podať odvolanie (§ 257 ods. 5 Tr. por.).Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v časti výroku o treste a náhrade škody, a to do
15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ

sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok.
(§ 306/2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.