Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212205079
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8212205079.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát so sídlom Baštová 5A, 085 01 Bardejov, proti
žalovaným: 1. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. XXXX/XX, XXX XX F., 2. A. Y. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. T. XXXX/XX, XXX XX F., 3. K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. T. XXXX/XX, XXX XX F., všetky

zast.: JUDr. Eva Hudáková, advokátka so sídlom Dlhý rad 17, 085 01 Bardejov, za účasti intervenienta
na strane žalovaných: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bardejov č. k. 3C/80/2012-307 zo dňa 23.09.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že žalobu zamietol (výrok I.), žalovaným v 1., 2. a 3. rade a intervenientovi na strane žalovaných
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 22 ods. 1, § 23, § 31 ods. 1, § 33b ods. 1, § 100 ods. 1, § 106
ods. 1, 2 č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 19.08.2000 (ďalej len „OZ“), § 13

ods. 2, 3 zákona SNR č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení účinnom v čase udelenia plnomocenstva,
§ 18 ods. 1, 2, § 26 ods. 1, 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 586/2003 Z.z.) v znení účinnom v čase právoplatného skončenia trestného konania, t.j. ku
dňu 04.05.2004, tak aj v znení účinnom v čase vznesenia námietky premlčania žalovaným v 2. rade,
t.j. ku dňu 23.12.2008, § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 v znení účinnom v čase vznesenia námietky

žalovaným v 1. rade, t.j. ku dňu 03.01.2012, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., § 7 ods. 1, 3 vyhlášky
ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady
odborov z 1. apríla 1965 o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia č. 32/1965 Zb.
v znení účinnom od 01.04.1999 do 31.07.2004.

3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal náhrady škody

voči žalovanému v 1. rade Kúpeľno - liečebný ústav Ministerstva vnútra SR, Družba Bardejov, 086 33
Bardejovské Kúpele, IČO: 00 735 272, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade
Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka F., žalovanému v 2. rade R. U.,
nar. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade
Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, a žalovanému v 3. rade

R.. H. A., advokát, V. XXX, XXX XX L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 3. rade
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585 441. Žalobca svoju žalobu dôvodil tým, že dňa XX.XX.XXXX mal ako zamestnanec žalovaného v 1.
rade pracovný úraz, keď vykonával pracovnú činnosť pre svojho zamestnávateľa, v rámci ktorej viedol
osobné motorové vozidlo zn. U. S., X.: F. XX-XX, do ktorého narazil vodič iného motorového vozidla R. U.

- žalovaný v 2. rade smerujúci z F. V. do F., a to po požití alkoholických nápojov s množstvom X,XX - X,XX
promile alkoholu v krvi, čím spôsobil žalobcovi mnohopočetné zranenia polytraumatického charakteru.
Za tento skutok bol žalovaný v 2. rade uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona, ako aj iné trestné činy, pričom žalobcu počas trestného
konania ako poškodeného zastupoval žalovaný v 3. rade, a to až do odvolania plnej moci. Zodpovednosť

žalovaného R.. H. A. videl žalobca v tom, že na základe oslovenia tohto advokáta súhlasil s tým, aby
ho žalovaný v 3. rade právne zastupoval vo všetkých veciach vedených na súde, výsledkom čoho bolo
udelenie a prijatie plnej moci zo dňa 19.08.2000. Rozsah udeleného plnomocenstva vychádzajúc z jeho
obsahu znel, cit.: „advokáta R.. H. A., Advokátska kancelária L. splnomocňujem, aby ma obhajoval, resp.
vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti,
podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával

opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval,
dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i
vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Najmä ho splnomocňujem
ako zástupca poškodeného“. Nárok žalobcu voči žalovanému R.. H. A. bol vylúčený na samostatné
konanie rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 04.05.2012 sp. zn. 2C/154/2008.

4. V trestnom konaní žalobca uplatňoval aj nároky na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť
(376.350 Sk) a mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (607.500
Sk). Počas trestného konania žalobcu ako poškodeného zastupoval žalovaný R.. H. A., na základe
vyššie citovanej plnej moci zo dňa 19.08.2020. V trestnej veci bol žalobca ako poškodený odkázaný na

konanie v občianskoprávnych veciach. Po rozhodnutí súdu v trestnej veci, žalovaný začal odďaľovať
spoločné stretnutia, žalobu o náhradu škody na súde nepodal, a tak subjektívna premlčacia doba
pre uplatnenie žalobcovho nároku uplynula 04.05.2006. Nepodaním žaloby podľa žalobcu došlo k
premlčaniu jednotlivých nárokov, a to na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť, na mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a tým konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda.

Žalobcovi bolo vyplatené iba základné bodové odškodnenie za bolesť vo výške 72.000 Sk a za sťaženie
spoločenského uplatnenia mu bolo vyplatených 81.000 Sk. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa
11.04.2001 bol žalobca uznaný invalidným dôchodcom. Vzhľadom na následky dopravnej nehody (v
čase dopravnej nehody mal žalobca XX rokov) a vzhľadom na následné obmedzenia v živote a vo
všetkých oblastiach, žiadal žalobca zvýšiť odškodnenie titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného na

sumu 12.492,53 eur a titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu
20.165,31 eur, na zaplatenie ktorých navrhol zaviazať žalovaných v 1. až 3. rade, a to spoločne a
nerozdielne. Po právoplatnom zamietnutí žaloby vo vzťahu k pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade z
dôvodu uplatnenej námietky premlčania, bolo konanie o nároku žalobcu voči pôvodnému žalovanému v
3. rade, advokátovi R.. H. A. vylúčené na samostatné konanie a vec je vedená pod sp. zn. 3C 80/2012.

Potom, čo pôvodne žalovaný advokát R.. H. A. v priebehu konania zomrel, do konania vstúpili jeho
dedičia, a to manželka H. (žalovaná v 1. rade) a deti A. a K. (žalované v 2. a 3. rade), s ktorými súd
pokračoval v konaní.

5. Súd prvej inštancie z dôvodu procesnej ekonómie sa primárne zaoberal námietkou premlčania

nároku žalobcu vznesenou stranou žalovaných a intervenientom na strane žalovaných poukazujúc na
R 29/1983. Prvoinštančný súd ustálil okamih začiatku plynutia premlčacej doby pri škode posudzovanej
z hľadiska § 26 z. č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Uviedol, že v danom prípade rozsah nároku na náhradu
škody voči advokátovi je totožný s nárokom žalobcu, ktorý si uplatnil voči pôvodnému žalovanému v
1. rade a žalovanému v 2. rade titulom zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia. Vo vzťahu k pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade považoval za nepochybné, že tento nárok je
nárokom na náhradu škody na zdraví, avšak z hľadiska možnej zodpovednosti advokáta za spôsobenú
škodu porušením právnych povinností nemožno naznačenú škodu kvalifikovať ako škodu na zdraví, ale
ako škodu spôsobenú pri výkone advokácie.

6. Zodpovednosť advokáta za spôsobenú škodu žalobca odvodzoval od plnomocenstva zo dňa
19.08.2000, ktoré podľa jeho názoru bolo udelené generálne, teda nielen na úkony trestného konania,
ale aj na ďalšie právne úkony, vrátane podania žaloby o náhradu škody voči pôvodným žalovaným v 1.
a 2. rade. Žalobca v rámci svojho výsluchu potvrdil, že bol presvedčený, že plná moc bola udelená navšetko. Naopak, žalovaný advokát v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03.05.2012 uviedol, že
žalobcovi poskytol právne služby len v trestnom konaní a skončením trestnej veci skončil aj ich právny
vzťah.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že je potrebné rozlišovať dohodu o plnej moci (dohodu o zastúpení) a
plnú moc. Dohoda o plnej moci je často súčasťou mandátnej zmluvy. Mandátna zmluva ako dvojstranný
právny úkon je úpravou vnútorného vzťahu mandanta a mandatára. Mandatár však vo vzťahu k tretím
osobám koná na základe plnej moci, ktorá je vo vzťahu k tretej osobe určujúca. Pre vymedzenie rozsahu

oprávnení splnomocnenca konať za splnomocniteľa je rozhodujúcim iba obsah plnej moci. Plná moc
môže byť z hľadiska rozsahu splnomocnencovo oprávnenia všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje
zástupcu (splnomocnenca) ku všetkým právnym úkonom alebo špecifická (špeciálna) obmedzujúca
sa iba na niektoré právne úkony alebo len na jeden právny úkon. Na základe uvedeného súdu
prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca a advokát uzavreli medzi sebou
mandátnu zmluvu. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca odvíjal svoj nárok plnomocenstva, ktoré

bolo koncipované všeobecne s dovetkom „najmä ho splnomocňujem ako zástupcu poškodeného“.
Doslovným gramatickým výkladom slova „poškodený“ je, podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné
rozumieť osobu, ktorá ujmu utrpela. Pojem poškodený používa vyhláška č. 32/1965 Zb. (napr. § 5, §
6), Občiansky zákonník (napr. § 106 ods. 1), ale aj zákon č. 161/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom
(Trestný poriadok), účinný k 19.08.2000 (napr. § 43).

8. Prvoinštančný súd vyložil obsah plnomocenstva z 19.08.2000 s poukazom na povinnosť advokáta
podľa § 18 ods. 1 z. č. 586/2003 Z.z. v znení účinnom v čase právoplatného skončenia trestného
konania, t. j. 04.05.2004, podľa ktorého je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. V danom prípade medzi stranami nebolo sporné, že

žalovaný advokát v trestnom konaní riadne chránil a presadzoval práva a záujmy žalobcu. Uplatnil
riadne jeho nárok ako poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní, čo vyplývalo z odôvodnenia
rozsudku 3T 100/2003 z 26.03.2004. Tiež bolo nesporným a nepochybným, že žalobca bol so svojim
nárokom odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Prvoinštančný súd poukázal na to,
že trestné konanie a občianskoprávne konanie sú konaniami odlišnými. Nenadväzujú bez ďalšieho

na seba a ani nesplývajú do jedného. Ich „prepojenie“ bolo možné len na základe návrhu osoby
oprávnenej (poškodenej). S poukazom na § 18 ods. 1 z. č. 586/2003 Z.z. v čase, keď žalobca bol
ešte v lehote na podanie žaloby, bol advokát povinný sa riadiť pokynmi klienta. Žiaden pokyn žalobcu
vo vzťahu k žalovanému advokátovi, aby podal civilnú žalobu a uplatnil tak voči žalovaným v 1. a
2. rade nárok žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a na mimoriadne zvýšenie

sťaženia spoločenského uplatnenia, nebol počas plynutia premlčacej doby (od mája 2004 do mája
2006) preukázaný. Žalobca kontaktoval advokáta v lete 2008, teda po uplynutí viac ako štyroch rokov
od právoplatného skončenia trestného konania. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie
nemal preukázané porušenie povinnosti advokáta súvisiace s výkonom advokácie, ktorý je jedným z
troch predpokladov, v ktorých musí byť splnený súčasne s ostatnými dvomi (škoda a príčinná súvislosť

medzi konaním advokáta a vzniknutou škodou), aby bolo možné konštatovať úspešnosť žaloby o
náhradu škody voči advokátovi; preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 z.
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Konštatoval, že žalované boli v spore
v celom rozsahu úspešné, avšak trovy konania nežiadali priznať, preto im súd náhradu trov konania
nepriznal. Pokiaľ ide o trovy konania intervenienta na strane žalovaných, v jeho prípade súd aplikoval

ust. § 257 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že

nesúhlasísposúdenímsúduaodôvodnením,pričomtotopovažujezanesprávneakrajnenespravodlivé.
Súd sa správne vysporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným a intervenientom na strane
žalovaných. Súd uzavrel, že plnomocenstvo bolo udelené len pre trestné konanie. Žalobca trvá na
tom, že listina označená ako plnomocenstvo zo dňa 19.08.2000 je všeobecným plnomocenstvom,
z ktorého jasne vyplýva, že žalobca splnomocnil žalovaného na obhajobu, resp. na zastupovanie vo

všetkých právnych veciach. Také plnomocenstvo je všeobecné, ak z jeho ďalšieho textu nevyplýva
stanovené obmedzenie, ako v tomto prípade. Poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 14.09.1999,
sp. zn. 25Cdo/2144/1998 a rozhodnutie NS ČR zo dňa 31.05.2002, sp. zn. 26Cdo/420/2002 aj sp.
zn. 29Odo/1061/2004 zo dňa 29.11.2005. V danom prípade nebolo udelené procesné plnomocenstvona zastupovanie žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní, ale išlo o udelenie plnomocenstva v
zmysle Občianskeho zákonníka na zastupovanie vo všetkých právnych veciach ako poškodeného.
Žalobca nesúhlasí s odôvodnením súdu, v ktorom dospel súd k záveru, že plnomocenstvo bolo udelené

iba pre trestné konanie s poukazom na gramatický výklad pojmu „poškodený“, ako aj na zásady, na
ktorých je postavené vedenie trestného konania a občianskeho súdneho konania. Ak súd poukázal
na zásadu oficiality v trestnom konaní, tak táto zásada sa uplatňuje vo vzťahu k obvinenému, u
poškodeného sa táto zásada stretá so zásadou dispozitívnou, keďže len poškodený môže podať návrh
na uplatnenie náhrady škody. Advokát zastupoval žalobcu ako poškodeného v adhéznom konaní v

rámci trestného konania vedeného proti pôvodne žalovanému v 2. rade pri uplatnení náhrady škody,
pričom žalobca v adhéznom konaní uplatňoval základné odškodnenie na základe lekárskeho posudku
a mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, o ktorom môže
rozhodnúť výlučne súd. Trestný súd odkázal žalobcu s týmto nárokom na občiansky súd, preto advokát
mal pokračovať a uplatniť tento nárok na občianskom súde. Plnomocenstvo vyhotovil advokát, všetky
listiny mal u seba aj po odvolaní plnomocenstva a na písomnú žiadosť žalobcu zo dňa 29.07.2008

nereagoval, písomné odvolanie plnomocenstva zo dňa 20.08.2008 neprevzal. Výpovede žalobcu a jeho
manželky nemôže negovať jediný dôkaz, ktorým bolo vyjadrenie zo dňa 03.05.2012. Napriek tomu dve
jednoduché vety v znení „Ja som žalobcovi poskytol právne služby len v trestnom konaní. Skončením
trestnej veci skončil aj náš právny vzťah“, prevážili nad dôkazmi žalobcu. Žalobca trvá na tom, že
plnomocenstvo trvalo aj po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 26.03.2004, sp.

zn. 3T/100/2003 a bolo povinnosťou advokáta podať na súd žalobu titulom mimoriadneho zvýšenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže v trestnom konaní bol žalobca odkázaný na
uplatnenie si týchto nárokov vo veciach občianskoprávnych. Advokát nepodal žalobu počas plynutia
premlčacej doby na uplatnenie tohto práva a po jej uplynutí pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli
námietku premlčania. Preto advokát zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi v zmysle osobitných

predpisov zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Ak by advokát podal žalobu včas, žalobca by bol
v konaní úspešný v celom rozsahu. Zodpovednosť pôvodného žalovaného v 1. rade bola daná
Zákonníkompráce,keďžeišloopracovnýúraz.Zodpovednosťžalovanéhov2.radeboladanávzmysle§
420 a § 427 Občianskeho zákonníka, pretože išlo o škodu na zdraví spôsobenú prevádzkovateľom
motorového vozidla. Ustanovenia § 193 už zrušeného Zákonníka práce, t.j. zákona č. 65/1965 Zb.,

ako aj § 444 Občianskeho zákonníka pojednávajú o jednorazovom odškodnení bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Jedine súd mohol rozhodnúť a primerane zvýšiť odškodnenie za bolesť a
sťaženie spločenského uplatnenia, a to vtedy, ak išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Keďže súd
nemal za preukázané porušenie povinnosti advokáta súvisiace s výkonom advokácie, nezaoberal sa
otázkou, či by bol žalobca úspešný v spore o náhradu škody na zdraví titulom mimoriadneho zvýšenia

odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za predpokladu, že by žalobu podal včas.
Predpokladom zodpovednosti advokáta v zmysle ust. § 26 zákona o advokácii je súčasné splnenie
troch predpokladov, a to: činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, ktorá spočívala v nepodaní žaloby
advokátom proti pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade ani do uplynutia premlčacej doby, vznik škody, ktorá
vznikla žalobcovi tým, že pôvodne žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania, následkom čoho

súd nemohol rozhodovať o mimoriadnom odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
a na námietku premlčania musel prihliadať, pričom, ak by táto žaloba bola advokátom podaná včas,
súd by priznal žalobcovi mimoriadne odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ak
súd chcel poukázať na to, že advokát spôsobil svojou nečinnosťou premlčanie nároku a toto nemôže
byť škodou, lebo právo ako také nezaniklo, iba sa oslabilo v zložke nazvanej „nárok“, tak potom

takýto výklad je absolútne neprijateľný a nespravodlivý. Spoliehať sa na dobročinnosť zodpovedného
subjektu, že z vlastnej iniciatívy či ľútosti nad svojím protiprávnym konaním alebo z ľútosti nad druhou
stranou bude plniť, je naivné a nezodpovedné. Plnomocenstvo udelené advokátovi bolo všeobecným
plnomocenstvom, a preto nepodaním občianskoprávnej žaloby o mimoriadne zvýšenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia voči pôvodne žalovaným v 1. a 2. rade riadne a včas, došlo u

žalobcu k vzniku škody spôsobenej advokátom. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.11. Krajský súd v Prešove skorším rozsudkom zo dňa 15.02.2022 č. k. 19Co/4/2021-346 na odvolanie
žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V dôvodoch svojho rozhodnutia sa v celom rozsahu s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP stotožnil so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Konštatoval, že v priebehu odvolacieho konania
neboli odvolateľom predložené také relevantné argumenty, ktoré by preňho mohli privodiť priaznivejšie
rozhodnutie. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie označil za zákonné, spĺňajúce požiadavky
pre takéto rozhodnutie v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
a k odvolacím dôvodom žalobcu uviedol, že v spore nebolo preukázané, aby konaním, resp. nekonaním

pôvodného žalovaného ako právneho zástupcu žalobcu v trestnom konaní vedenom pred Okresným
súdom Bardejov, došlo k vzniku škody, za ktorú by mal byť zodpovedný žalovaný. Odvolací súd sa
plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uvedená skutočnosť, ktorá jediná mohla založiť
zodpovednosť advokáta za škodu žalobcu v konaní, nebola preukázaná. Ak odvolateľ tvrdil, že súd mal
vykladať plnomocenstvo podľa jeho obsahu, odvolací súd k tomu uviedol, že z obsahu plnomocenstva
nevyplýva, aby toto bolo udelené aj na podanie žaloby v civilnom konaní. Ani skutočnosť, že trestným

rozkazom bol žalobca odkázaný so svojim nárokom na mimoriadne zvýšenie odškodnenia na konanie
vo veciach občianskoprávnych, nezakladá automaticky povinnosť advokáta na podanie takejto žaloby
bez riadnej plnej moci.

12. Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 4Cdo/172/2022 zo dňa 31.07.2024, na dovolanie žalobcu

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/4/2021 zo dňa 15.02.2022 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Dovolací súd zo skutkového stavu zisteného pred súdom nižších inštancií zistil, že žalobca bol
oslovený pôvodne žalovaným 3/ (R. H. A.) na jeho právne zastupovanie ako poškodeného pri dopravnej
nehode zo dňa XX. Y. XXXX. Žalobca súhlasil a udelil právne zastúpenie pôvodne žalovanému 3/,
čo potvrdil aj svojim podpisom. Žalovaný 3/ uvedené plnomocenstvo prijal, čo potvrdil taktiež svojim

podpisom. Plnomocenstvo bolo udelené dňa 19. augusta 2000. Na základe zisteného skutkového stavu
možno ustáliť, že rozsah udeleného plnomocenstva spočíval v splnomocnení: „advokáta R.. H. A.,
Advokátska kancelária L., aby žalobcu obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby
vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery,
uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal

nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval
rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné
osobitné splnomocnenie. Najmä ho splnomocňujem ako zástupca poškodeného “.

13. Vychádzajúc z obsahu sporného plnomocenstva podľa dovolacieho súdu, súdy nižších inštancií

nesprávne posúdili po právnej stránke rozsah oprávnenia uvedený v písomnej plnej moci zo dňa 19.
augusta 2000. Pôvodne žalovanému 3/ advokátovi R.. H. A. žalobca udelil písomnú plnú moc, ktorá ho
oprávňovala okrem iného, aby „ ...žalobcu obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval,
aby vykonával všetky úkony.... vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval....,
to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Najmä ho

splnomocnil ako zástupcu poškodeného“. Ak teda bola písomne udelená splnomocnencovi R.. H. A.
plná moc k tomu, aby jeho menom zastupoval žalobcu vo všetkých veciach, z ktorých by zároveň
určité veci, či právne úkony boli z oprávnenia zastupovať vylúčené, išlo o všeobecnú plnú moc,
ktorá bola podľa dovolacieho súdu plne dostačujúca k zastupovaniu žalobcu aj v civilnom konaní,
a to v súvislosti so žalobou o náhradu škody, o čom svedčí aj formulácia v závere splnomocnenia

„najmä ho splnomocňujem ako zástupcu poškodeného“. Žalobca kontaktoval R. A. ohľadom ďalších
právnych úkonov ako poškodeného, čo preukazuje jeho žiadosť zo dňa 29. júla 2008 (č.l. 66 spisu
2C/154/2008). Následne dňa 20. augusta 2008 (č.l. 67 spisu 2C/154/2008) plnomocenstvo zo dňa 19.
augusta 2000 odvolal. Zo skutkového stavu zisteného súdmi nižších inštancií je zrejmé, že advokát R.
A., nepodal žalobcovi ako svojmu klientovi záverečnú informáciu o stave veci, v ktorej ho zastupoval.

Pritom v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3T/245/01 bol žalobca
ako poškodený odkázaný na konanie v občianskoprávnych veciach. Rozhodnutie v predmetnej veci
nadobudlo právoplatnosť dňa 04. mája 2004. Za daného stavu nepovažoval dovolací súd dôvody (že
žalobca nedal advokátovi pokyn na podanie žaloby, že sa o vec nestaral) vedúce k zamietnutiu žaloby
prezentované súdmi nižších inštancií (viď bod 63. a 68. rozsudku súdu prvej inštancie) za opodstatnené.

Podľa dovolacieho súdu činnosť advokáta nemôže spočívať v jeho pasívnom prístupe ku klientovi, čiže v
akomsi očakávaní pokynov od klienta vo veciach, v ktorých ho zastupuje. Klient potrebuje aktívny prístup
zo strany advokáta. Zastupujúci advokát musí zvážiť možnosti ďalšieho postupu klienta vo veci, musíbyť proaktívny a musí odporučiť klientovi, ako má ďalej v konkrétnej veci postupovať. V preskúmavanej
veci takto pôvodne žalovaný 3/ nepostupoval.

14. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd právne uzatvoril, že plnomocenstvo udelené žalobcom
advokátovi R.. H. A. nebolo nijako obmedzené iba na zastupovanie v trestnom konaní. S ohľadom na
uvedené skutočnosti dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
nemožno považovať za správny.

15. Odvolací súd, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle ust. § 455 CSP konštatuje, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním, je potrebné v zmysle ust. § 389 písm. c) CSP
zrušiť, nakoľko toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd dospel k záveru, že
pôvodne žalovaný R.. H. A., advokát, nebol splnomocnený na zastupovanie žalobcu v civilnom konaní
o náhradu škody. V dôsledku toho súd prvej inštancie nesprávne vo veci rozhodol, keď žalobu zamietol
z dôvodu, cit.: „žalovaný v 3. rade nemohol spôsobiť žalobcovi škodu tým, že nepodal civilnú žalobu,

keďže plná moc žalobcu sa vzťahovala len na zastupovanie v trestnom konaní.“

16. Odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP) s tým, že úlohou súdu
prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstránenie nižšie uvedených nedostatkov a rozporov.

17. Ako vyplýva z obsahu spisu, ide o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci druhýkrát po tom,
čo01.07.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/215Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ktorývosvojomust.§
390 písm. ukladá odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť vo veci, ak už rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo raz zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie o odvolaní voči novému rozhodnutiu

súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci odvolací súd uznesením č.k. 19Co/166/2014-123 zo dňa
20.10.2015 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. Ako z odôvodnenia
tohto rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie bolo
nedostatočne vykonané dokazovanie, na základe ktorého nebolo možné, cit.: „...náležite zistiť obsah
vzťahu účastníkov konania v súvislosti s plnomocenstvom udeleným žalobcom žalovanému jednak

na základe písomného plnomocenstva zo dňa 19.08.2000 a zistiť, či neexistovala aj iná mandantná
zmluva medzi účastníkmi konania, a čo konkrétne bolo jej obsahom.“ Teda pokiaľ odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie prvýkrát, stalo sa tak v dôsledku procesného pochybenia súdu prvej
inštancie, t. j. z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktoré založilo tzv. zmätočnostnú vadu, ktorá
znemožnila strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Odvolací súd

preto dospel k záveru, že v prípade napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nejde o opakované
meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie, nakoľko napadnutým rozsudkom, ktorý odvolací súd v
predmetnom odvolacom konaní preskúmava sa prvýkrát posudzuje právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným advokátom, vzniknutý na základe plnomocenstva zo dňa 19.08.2000.

18. Vychádzajúc z obsahu sporného splnomocenstva podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v
zrušujúcom uznesení zo dňa 31.07.2024 sp. zn. 4Cdo 172/2022, cit.: „súdy nižších inštancií nesprávne
posúdili po právnej stránke rozsah oprávnenia uvedený v písomnej plnej moci zo dňa 19. augusta 2000.
Pôvodne žalovanému 3/ advokátovi R. H. A. žalobca udelil písomnú plnú moc, ktorá ho oprávňovala
okrem iného, aby „ ...žalobcu obhajoval, resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával

všetky úkony.... vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval...., to všetko i vtedy,
keďjepodľaprávnychpredpisovpotrebnéosobitnésplnomocnenie.Najmähosplnomocnilakozástupcu
poškodeného“. Ak teda bola písomne udelená splnomocnencovi R. H. A. plná moc k tomu, aby jeho
menom zastupoval žalobcu vo všetkých veciach, z ktorých by zároveň určité veci, či právne úkony
boli z oprávnenia zastupovať vylúčené, išlo o všeobecnú plnú moc, ktorá bola podľa dovolacieho súdu

plne dostačujúca k zastupovaniu žalobcu aj v civilnom konaní, a to v súvislosti so žalobou o náhradu
škody, o čom svedčí aj formulácia v závere splnomocnenia „najmä ho splnomocňujem ako zástupcu
poškodeného“. Žalobca kontaktoval R. A. ohľadom ďalších právnych úkonov ako poškodeného, čo
preukazuje jeho žiadosť zo dňa 29. júla 2008 (č.l. 66 spisu 2C/154/2008). Následne dňa 20. augusta
2008 (č.l. 67 spisu 2C/154/2008) plnomocenstvo zo dňa 19. augusta 2000 odvolal. Zo skutkového

stavu zisteného súdmi nižších inštancií je zrejmé, že advokát R. A., nepodal žalobcovi ako svojmu
klientovi záverečnú informáciu o stave veci, v ktorej ho zastupoval. Pritom v trestnom konaní vedenom
na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 3T/245/01 bol žalobca ako poškodený odkázaný na konanie
v občianskoprávnych veciach. Rozhodnutie v predmetnej veci nadobudlo právoplatnosť dňa 04. mája2004. Za daného stavu nepovažoval dovolací súd dôvody (že žalobca nedal advokátovi pokyn na
podanie žaloby, že sa o vec nestaral) vedúce k zamietnutiu žaloby prezentované súdmi nižších inštancií
(viď bod 63. a 68. rozsudku súdu prvej inštancie) za opodstatnené. Podľa dovolacieho súdu činnosť

advokáta nemôže spočívať v jeho pasívnom prístupe ku klientovi, čiže v akomsi očakávaní pokynov
od klienta vo veciach, v ktorých ho zastupuje. Klient potrebuje aktívny prístup zo strany advokáta.
Zastupujúci advokát musí zvážiť možnosti ďalšieho postupu klienta vo veci, musí byť proaktívny a musí
odporučiť klientovi, ako má ďalej v konkrétnej veci postupovať. V preskúmavanej veci takto pôvodne
žalovaný 3/ nepostupoval. Na základe vyššie uvedeného možno právne uzatvoriť, že plnomocenstvo

udelenéžalobcomadvokátoviR.H.A.nebolonijakoobmedzenéibanazastupovanievtrestnomkonaní.“

19. Odvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať aj na rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 215/2022 zo dňa 26.04.2022, v ktorom vyslovil, že v prípade, kedy súd najprv
rozhodolrozsudkomprezmeškanie,kedybolopotrebnéposúdiťsplneniepodmienokprevydanietakého
rozhodnutia, odvolací súd v prípade, že by v poradí druhom rozsudku, ktorým bolo meritórne rozhodnuté

prvýkrát, rozhodol v zmysle ust. § 390 CSP, uprel by stranám právo dvojinštančného konania. Podobne
je tomu aj v prejednávanej veci, pretože skôr zrušený rozsudok súdu prvej inštancie (zo dňa 20.10.2015
č. k. 3C 80/2012-111) sa nezaoberal samotným nárokom na náhradu škody a rozsudkom súdu prvej
inštancie č. k. 3C 80/2012-307 zo dňa 23.09.2020 bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že súd
nemal za preukázané, aby žalobca splnomocnil advokáta aj na zastupovanie v civilnom konaní.

20. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že cieľom ust. § 390 CSP je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho
konania. Otázka, či spravidla podľa § 390 CSP je prípustná ústavne konformná výnimka už bola
predmetom posúdenia Ústavným súdom SR v náleze č. k. III. ÚS 570/2023-30 z 21.12.2023. Ústavný
súd v ňom vyslovil, že pokiaľ krajský súd dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil

rozsudok okresného súdu, takýto postup môže byť ústavne súladný. Krajský súd však musí splniť dve
podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ §
390 CSP je pre spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vec vrátiť okresnému súdu. Vrátenie veci súdu prvej
inštancie musí byť poslednou možnosťou potom, keď odvolací súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v
danej veci horším riešením. Pritom nie je postačujúce len všeobecné konštatovanie o lepšej vybavenosti

súdu prvej inštancie pre rozhodnutie.

21. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol len z dôvodu nepreukázania právneho vzťahu medzi
stranami sporu, súd prvej inštancie sa nezaoberal samotným nárokom na náhradu škody, ani jeho
výškou. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola žaloba žalobcu zamietnutá z dôvodu, že súd nemal za

preukázané, aby žalobca splnomocnil advokáta aj na zastupovanie v civilnom konaní. Dovolací súd v
preskúmavanejveciuzatvorilaodvolacísúdjeviazanýprávnymnázoromvyslovenýmdovolacímsúdom,
že plnomocenstvo udelené žalobcom advokátovi R. H. A., nebolo nijako obmedzené, nebolo udelené
iba na zastupovanie v trestnom konaní, ale plnomocenstvo udelené R.. H. A., advokáta oprávňovalo,
aby žalobcu obhajoval vo všetkých právnych veciach, aby vykonával všetky úkony ... vymáhal nároky,

plnenie nárokov prijímal, ich plne potvrdzoval ..., to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov
potrebné osobitné splnomocnenie. Najmä ho splnomocnil ako zástupcu poškodeného. Ak teda bolo
písomne udelená splnomocnencovi R.. H. A. plná moc k tomu, aby jeho menom zastupoval žalobcu
vo všetkých veciach, z ktorých by zároveň určité veci či právne úkony boli z oprávnenia zastupovať
vylúčené, išlo o všeobecnú plnú moc, ktorá bola plne dostačujúca k zastupovaniu žalobcu aj v civilnom

konaní, a to v súvislosti so žalobou o náhradu škody.

22. Zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2024 sp. zn. 4Cdo/172/2022 dostalo
krajský súd do situácie, že by odvolací súd ako prvý a zároveň posledný riešil nárok na náhradu
škody a v prípade kladného záveru aj otázku výšky škody, čím by sa dostal do postavenia súdu prvej

inštancie. Tým by došlo k ohrozeniu ústavných práv sporových strán na rozhodovanie o skutkových a
právnych otázkach v dvoch inštanciách. Odvolací súd poukazuje, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie nijako nevyplýva, aby sa tento zaoberal samotným nárokom na náhradu škody, nakoľko
žaloba žalobcu bola zamietnutá len z dôvodu, že súd nemal za preukázané, aby žalobca splnomocnil
advokáta aj na zastupovanie v civilnom konaní.

23. Prístup odvolacieho súdu v druhom zrušujúcom uznesení vyvažuje ústavné práva na spravodlivú
súdnu ochranu na strane jednej a na postup bez zbytočných prieťahov na strane druhej, ktorá v
ustanoveniach CSP o odvolaní koncentruje do protichodných príkazov zrušiť rozsudok Okresného súdu,ak tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovanie jej procesných práv v
miere porušenia práva na spravodlivý proces (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) na strane jednej a rozhodnúť
sámvoveci,akrozhodujeodruhomrozsudkusúduprvejinštanciepozrušeníjehoprvéhorozhodnutia(§

390 CSP). Preto nemožno dospieť k záverom, že by postupom odvolacieho súdu v predmetnom konaní
opätovným zrušením v poradí druhého meritórneho rozsudku súdu prvej inštancie, došlo k porušeniu
práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie predmetnej veci v primeranej lehote.

24. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní v intenciách dovolacieho súdu, teda že žalovaný bol

splnomocnený žalobcom aj na zastupovanie v civilnom konaní, posúdi, či nekonaním splnomocneného
advokáta, nepodaním žaloby o mimoriadnom zvýšení odškodnenia došlo k vzniku škody na strane
žalobcu; ak áno v akej výške.

25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone advokátskej činnosti je upravená v ustanovení §
26 zákona č. 586/2003 Z.z. za podporného použitia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Zodpovednosť advokáta je konštruovaná ako objektívna zodpovednosť za škodu, čiže nie je potrebné
preukazovať zavinenie advokáta škodu. Pri zodpovednosti za škodu v súvislosti s výkonom advokácie je
potrebné, aby boli kumulatívne splnené tri predpoklady, a to že musí ísť o činnosť súvisiacu s výkonom
advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie
a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní o náhradu škody žalobca (uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 678/2015). Aby mohlo dôjsť k vzniku
škody na strane klienta je potrebné, aby advokát pri poskytovaní právnych služieb postupoval v rozpore
s objektívnym právom, napr. porušenie povinnosti advokáta svedomito chrániť práva a oprávnené
záujmy klienta. Príkladmo možno zaradiť medzi protiprávne konania zmeškanie lehoty napr. na podanie
riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, porušenie povinnosti mlčanlivosti neodstránenie

vád podania vedúce k zastaveniu konania, oneskorené podanie žaloby, ktorá bola zamietnutá pre
premlčanie, atď.

26. Škodoujemajetkováujma,ktoránastalavmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľná
v peniazoch. Okrem skutočnej škody je škodou aj ušlý zisk. Ušlým ziskom môže byť napríklad hodnota

pohľadávky, ktorú klient stratil v súdnom konaní iba v dôsledku konania advokáta, za ktoré advokát
zodpovedá. Škoda v podobe ušlého zisku napríklad pri zastupovaní advokátom pri neúspešnom
vymáhaní pohľadávky klientovi vo výške súdom nepriznanej pohľadávky klientovi vzniká iba vtedy,
keď sa pohľadávka stane nevymáhateľnou, a nie už tým, že jeho žaloba je zamietnutá. Otázka, či
škoda klientovi vznikla, sa v konaní o jej náhradu proti advokátovi musí riešiť ako predbežná otázka.

Príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody na
strane klienta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie, či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez
existencie ktorej by k vzniku škody neprišlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná udalosť, zodpovednosť za
škodu nenastupuje. Napríklad príčinná súvislosť medzi nepodaním odvolania včas advokátom a tým, že
klientovi vznikla povinnosť zaplatiť protistrane sumu zodpovedajúcu žalovanej sume, je daná vtedy, ak

by platilo, že nebyť opomenutia žalovaného advokáta spočívajúceho v nepodaní odvolania, by došlo k
zamietnutiu žaloby proti jeho klientovi. Súd má ako predbežnú otázku skúmať, či by pri riadnom postupe
advokáta klient so svojím nárokom na súde uspel, prípadne v akom rozsahu. V konaní o náhradu škody
proti advokátovi je nutné sa zaoberať ako predbežnou otázkou nielen úspešnosťou návrhu klienta v
spore, o ktorom tvrdí, že mu v ňom postupom advokáta vznikla škoda, ale aj tým, či škoda klientovi

vznikla práve len nekvalitným plnením povinností advokáta ako jeho zástupcu pri vedení sporu, alebo
aj iných dôvodov, prípadne aj konaním či opomenutím klienta (Olej, J., Kerecman, P., Kalata, P. a kol.
Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, 768 s.).

27. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude, vzhľadom na názor vyslovený dovolacím súdom

v zrušujúcom uznesení zo dňa 31.07.2024 sp. zn. 4Cdo 172/2022, posudzovať plnú moc zo dňa 19.
augusta 2000 ako všeobecnú, čo znamená, že advokát bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu nie
len v trestnom konaní, v ktorom bol žalobca odkázaný na konanie v občianskoprávnych veciach, ale
aj v civilnom konaní v súvislosti s nárokom na náhradu škody. Zároveň súd prvej inštancie vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania žalovanými posúdi začiatok a koniec plynutia premlčacej doby. Ak

dospejekzáveru,ženárokniejepremlčaný,jepotrebnévykonaťdokazovanievsúvislostispreukázaním
škody, teda či ku škode nepodaním žaloby advokátom v civilnom konaní došlo, ak áno kedy k nej došlo
a v akej výške.28. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP
rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).