Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/101/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203242
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6420203242.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej,

PhD. a zo sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Terézie Mecelovej, v spore žalobcov: 1/ Pozemkové
spoločenstvo urbársky a zemiansky spolok Tekovská Breznica, Nová Baňa, Nábrežná 1149/5, IČO: 37
957 104, 2/ R.. V. Š., narodený X. F. XXXX, I. Z., I. XXXX/X, 3/ R.. R. Q., narodený XX. I. XXXX, I. Z.,
H. XXX/XX, 4/ R.. V. Š.Á., narodený XX. W. XXXX, G. Z. Č.. XXX a 5/ W.. B. O., narodený XX. J. XXXX,
G. Z. Č.. XXX, všetci zastúpení advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, Bratislava, Podjavorinskej 7,
proti žalovaným: 1/ Roľnícke družstvo Tekovské Nemce, Hronský Beňadik, IČO: 00 210 552 a 2/ V. Q.,
narodený XX. F. XXXX, W. Č.. XXX, obaja zastúpení splnomocnenkyňou Advokátska kancelária Nyúl

s.r.o., Levice, Ul. kpt. Jaroša 738/4, IČO: 53 875 303, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenom
na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 28C/10/2020, o dovolaní žalobcov 1/ - 5/ proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/83/2021 zo dňa 24. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovia 1/ - 5/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania vo
výške určenej súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutie súdu prvej inštancie

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č.
k. 28C/10/2020-184 z 24. augusta 2021 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo „rozsudok
okresného súdu“) prvým výrokom žalobu zamietol a druhým výrokom žalovaným 1/, 2/ priznal spoločne
a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne v rozsahu
100 % (druhý výrok).

2. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že vec právne posúdil podľa § 40a, § 140, §
605, § 606 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte aj len „OZ“), § 9 ods. 2, 7, 8, 10,
§ 14 ods. 1, 2 veta prvá, ods. 3 veta tretia, § 16 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 97/2013 Z. z. o
pozemkových spoločenstvách (ďalej v texte aj len „zákon č. 97/2013 Z. z.“ alebo „zákon o pozemkových
spoločenstvách“ alebo aj „ZoPS“), § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a konštatoval, že žalobcovia sa

žalobou domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovanými dňa 17. júna 2020,
ktorej vklad do katastra bol povolený Okresným úradom E., katastrálny odbor dňa 6. augusta 2020 pod
č. V 799/2020, a tiež, že v žalobe žiadali určiť, že žalovaný 2/ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo
veľkosti 7/1352 na pozemkoch, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. G. Z., spoluvlastníckehopodielu vo veľkosti 7/1352 na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. G. Z. a
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 21/4056 na pozemkoch zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v
k. ú. Z. z dôvodu nedodržania právnych predpisov pri prevode spoluvlastníckych podielov a porušenia

predkupného práva ostatných vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti.

Rozhodnutie odvolacieho súdu

3. O odvolaní žalobcov 1/ - 5/ (ďalej aj „žalobcovia“) rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj
„krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn. 11Co/83/2021 z 24. novembra 2022 (ďalej len
„rozsudokodvolaciehosúdu“alebo„rozsudokkrajskéhosúdu“),ktorýmprvýmvýrokompotvrdilrozsudok
súdu prvej inštancie a druhým výrokom priznal žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % proti žalobcom 1/ - 5/ spoločne a nerozdielne.

4. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ - 5/ vo veci nie
je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný
súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy našli adekvátnu odozvu v písomnom vyhotovení jeho
rozhodnutia; okresný súd zodpovedal väčšinu odvolacích námietok. Z obsahu súdneho spisu odvolací

súd zistil, že žalovaný 2/ doručil žalobcovi 1/ list z 8. júla 2019, označený ako „Ponuka na odkúpenie
pozemkovpodľa§9ods.8zákonač.97/2013Z.z.prostredníctvomVýboru“(„Výbor“aj„výbor“znamená
pre účely rozhodnutia dovolacieho súdu výbor pozemkového spoločenstva ), v ktorom uviedol, že má
záujempredaťsvojepodielynakonkrétnychpozemkoch,tvoriacichspoločnúnehnuteľnosť,ktorépresne
špecifikoval; súčasne jednoznačne uviedol kúpnu cenu (8 209,50 €), za ktorú ponúka svoje podiely

na predaj, spôsob jej zaplatenia (prevodom na presne označený bankový účet) a lehotu na zaplatenie
(dva mesiace). Výbor túto ponuku žalovaného 2/ neuviedol v programe zasadnutia zhromaždenia, ktoré
zvolal na termín 8. marca 2020 a ani nebola táto ponuka oboznámená na zasadnutí zhromaždenia,
čo žalobcovia odôvodňovali tým, že žalovaný 2/ nereagoval na výzvy výboru z 23. júla 2019 a 4.
februára 2020 na vyjadrenie, či má vedomosť o tom, že iný spoluvlastník má záujem o odkúpenie

týchto jeho podielov. Žalovaný 2/ sa na zasadnutí zhromaždenia nezúčastnil, osobne tam svoju ponuku
neprezentoval a po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od zasadnutia zhromaždenia svoje podiely na
nehnuteľnostiach predal žalovanému 1/ kúpnou zmluvou o prevode spoluvlastníckych podielov dňa 17.
júna 2020 za kúpnu cenu 8 209,50 €, vyplatenú na bankový účet predávajúceho do 7 pracovných dní
od povolenia vkladu vlastníckeho práva.

5. Prevod spoluvlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti, rozsah a spôsob realizácie
predkupného práva ostatných spoluvlastníkov upravuje osobitným spôsobom zákon č. 97/2013 Z. z.
O pozemkových spoločenstvách; právna úprava, uvedená v § 9 ods. 7, obsahovala dve osobitné
pravidlá voči všeobecnej úprave predkupného práva, ktoré navzájom nesúvisia a každé samostatne má

postavenie lex specialis voči všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka. Prvé pravidlo ustanovovalo,
že pri prevode podielu na iného člena spoločenstva nemajú ostatní spoluvlastníci predkupné právo,
druhé pravidlo len upravovalo, že ak sa prevádza podiel na tretiu osobu (kedy podľa všeobecnej úpravy
ostatní spoluvlastníci majú predkupné právo vždy - okrem prípadu, že ide o prevod blízkej osobe),
tak ponuku na prevod voči ostatným spoluvlastníkom je prevodca povinný realizovať prostredníctvom

výboru spoločenstva.

6. Dňa 14. marca 2018 Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 110/2018 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 34/2014 Z. z.,
(ďalej v texte aj „novela“), ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2018 (okrem troch výnimiek, ktoré nadobudli

účinnosť 1. októbra 2018).

7. Z dôvodovej správy k tejto zákonnej úprave vyplýva, že novela obsahuje úpravu v § 9 ods. 7,
týkajúcu sa predkupného práva pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti; úpravou sa nemení
režim vylúčenia predkupného práva pri prevode na iného spoluvlastníka, ktorý je ustanovený platným

zákonom; novela upresňuje v § 9 ods. 7 ZoPS postup prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti tak, že
ak sa prevádza podiel spoločnej nehnuteľnosti medzi jej spoluvlastníkmi, t. j. na iného spoluvlastníka,
vylučuje sa predkupné právo ostatných spoluvlastníkov: dôvodom bolo umožniť kumuláciu drobných
podielov s cieľom eliminovať enormnú rozdrobenosť a odbremeniť prevodcu od oslovovania ostatnýchspoluvlastníkov, pretože ak sa podiel prevedie na iného spoluvlastníka, ostane vlastníctvo podielu
zachované v okruhu existujúcich spoluvlastníkov a nedôjde k nekontrolovanému vstupovaniu nových
členov do pozemkového spoločenstva. V § 9 ods. 8 ZoPS novela upravila osobitnú úpravu realizácie

predkupného práva pri prevode na tretiu osobu, t. j. osobu, ktorá nie je spoluvlastníkom dotknutej
spoločnej nehnuteľnosti. Prevodca nie je povinný ponuku voči ostatným spoluvlastníkom realizovať
prostredníctvom výboru, ale má na to právo. Výbor v prípade využitia tohto členovho práva má povinnosť
postupovať podľa § 9 ods. 10 alebo § 14 ods. 1 ZoPS. Ak predkupné právo nebude uplatnené alebo
ak spoločenstvo neuplatní svoje právo podľa odseku 10, prevodca môže podiel previesť na tretiu

osobu. Dôvodom tejto úpravy bolo, že povinnosť prevodcu realizovať ponuku prostredníctvom výboru
ho negatívne zasiahla vtedy, ak potreboval prevod realizovať čo najskôr a nemohol čakať, napr. až jeden
rok na zvolanie valného zhromaždenia, na ktorom táto jeho ponuka mala byť prerokovaná.

8. Dôvodová správa ďalej konštatuje, že ani platný zákon a ani jeho novela sa netýka osobitnej situácie
prevodu na blízku osobu, nezasahuje do inštitútu relatívnej neplatnosti a ani nezasahuje do konania

katastrálneho orgánu, t. j. zákon nezveruje katastrálnemu orgánu oprávnenie preverovať, či došlo alebo
nedošlo k porušeniu predkupného práva, a vyvodzovať z toho následok v podobe nepovolenia vkladu,
pretože jediným orgánom, kompetentným zriadiť nápravu pri porušení predkupného práva, je súd;
porušenie predkupného práva spôsobuje relatívnu neplatnosť tak, ako to vyplýva z § 40a Občianskeho
zákonníka, pričom oprávnenie ju konštatovať patrí iba súdu, nie katastrálnemu orgánu.

9. Dôvodová správa priamo počíta s tým, že nemožno vylúčiť, že do okruhu spoluvlastníkov preniknú
nadobúdatelia podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí získavajú v spoločenstve výraznú prevahu alebo
dokonca väčšinový podiel, v dôsledku čoho je početne prevažná väčšina minoritných spoluvlastníkov
vždy prehlasovaná jedným alebo len niekoľkými majoritnými spoluvlastníkmi. Tieto nevyvážené právne

vzťahy zákon umožňuje riešiť niektorým z legálnych nástrojov usporiadania vlastníckych vzťahov, keď
dáva možnosť dohodnúť sa na aspoň čiastočnom vyporiadaní vlastníctva, kedy môže dôjsť k rozdeleniu
spoločnej nehnuteľnosti na vlastnícke celky pôvodných minoritných spoluvlastníkov na jednej strane a
majoritných vlastníkov na druhej strane.

10. Krajský súd odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odôvodnený tým, že súd prvej
inštancie vykonal výber dôkazov, pretože neprihliadol na list člena pozemkového spoločenstva R.. O. O.
z 31. januára 2020 (č. l. 97 spisu), ktorý preukázateľne prejavil záujem o odkúpenie spoluvlastníckych
podielov žalovaného 2/, o čom informoval aj výbor spoločenstva, nepovažoval za dôvodný. Odvolaciu
námietku krajský súd zodpovedal v bodoch 8. - 8.4 odôvodnenia rozhodnutia; povinnosti výboru pri

prevode spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu sú jednoznačne ustanovené v § 9 ods. 10 alebo §
14 ods. 1 ZoPS.

11. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z § 2 ods. 2 zákona č.
97/2013 Z. z. V aktuálnom znení, že výbor pozemkového spoločenstva mal ohľadne ponuky žalovaného

2/ povinnosť konať a zaradiť ju na prejednanie zhromaždenia bez ohľadu na to, či žalovaného 2/
vyzýval na komunikáciu v tomto smere alebo nie. Žalovaný 2/ postupoval v súlade so zákonom,
žalobcovia bezdôvodne vytýkajú jeho nečinnosť; žalovanému 2/ zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva povinnosť zúčastniť sa zasadnutia zhromaždenia pozemkového spoločenstva a prezentovať
ponuku na predaj svojich podielov, keď za účelom predaja svojho podielu zvolil zákonný postup,

a to ponuku na predaj cestou výboru. Ak aj mal žalovaný 2/ vedomosť o tom, že v pozvánke na
valné zhromaždenie na termín 8. marca 2020 nie je uvedená ponuka na predaj jeho podielu, nemal
povinnosť zasahovať do tohto procesu, pretože zákon jednoznačne povinnosti ohľadom oboznámenia
členov pozemkového spoločenstva o predaji podielu žalovaného 2/ preniesol na výbor. Podľa krajského
súdu neobstojí námietka žalobcov o tom, že pokiaľ by žalovaný 2/ včas namietal nezaradenie jeho

ponuky na zhromaždenie do dňa konania zhromaždenia, výbor by v zmysle § 14 ods. 4 ZoPS ponuku
žalovaného 2/ doplnil do programu zasadnutia priamo na rokovaní zhromaždenia. Aj krajský súd je toho
názoru, že ak žalobca 1/ dostal ponuku žalovaného 2/, a následne obdržal relevantnú informáciu o
tom, že o kúpu týchto jeho podielov prejavil záujem spoluvlastník urbáru, mal i tak povinnosť zaradiť
ponuku do programu zasadnutia zhromaždenia, na ktorom mali právo reagovať ostatní spoluvlastníci,

majúci záujem o kúpu podielu. Okresný súd nepochybil, keď dospel k záveru, že ak žalovaný 2/ splnil
svoju ponukovú povinnosť oslovením spoločenstva, ako mu to zákon umožňuje, výbor mal následne
zákonnú povinnosť ponuku zapracovať do pozvánky programu zasadnutia zhromaždenia. Uplynutím
doby dvoch mesiacov od zasadnutia zhromaždenia, hoci vzhľadom na nesplnenie zákonnej povinnostivýborom na ňom nebol prejednaný predaj podielov žalovaného 2/, bol žalovaný 2/ oprávnený previesť
spoluvlastníckeprávonatretieosoby.Okresnémusúdunemožnopodľakrajskéhosúdudôvodnevytknúť
opomenutie, že dohoda so spoluvlastníkom urbáru je tou podstatnou skutočnosťou, ktorá činí ponuku

predkupného práva smerom ku ostatným spoluvlastníkom urbáru bezpredmetnou s odkazom na § 9
ods. 7 ZoPS.

12. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcov v odvolaní, že ponuka žalovaného 2/ na odkúpenie jeho
podielov je jednostranným právnym úkonom; ide o posúdenie právneho úkonu v zmysle Občianskeho

zákonníka. Avšak na postup ohľadom predkupného práva je potrebné aplikovať osobitnú právnu
úpravu zákona č. 97/2013 Z. z., keďže § 9 ods. 7 ZoPS výslovne upravuje, že na prevod podielu
na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné
ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2; prevodca ponuku voči ostatným
spoluvlastníkom má právo realizovať prostredníctvom výboru a výbor v prípade využitia tohto členovho
práva má povinnosť postupovať podľa § 9 ods. 10 alebo § 14 ods. 1 ZoPS. Tento zákon expressis verbis

nestanovuje náležitosti ponuky, preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy.

13. Ak žalovaný 2/ svoju ponuku na predaj podielov doručil spoločenstvu dňa 18 júla 2019, výbor zvolal
zasadnutie zhromaždenia na deň 8. marca 2020, a žalovaný 2/ previedol nehnuteľnosti kúpnou zmluvou
zo 17. júna 2020, potom podľa odvolacieho súdu konal v súlade s právnou úpravou.

14. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uviedol, že výbor ako výkonný a štatutárny orgán spoločenstva
(§ 16 ods. 1 ZoPS) a zhromaždenie ako najvyšší orgán spoločenstva, zložené zo všetkých členov
spoločenstva (§ 14 ods. 1 ZoPS), participuje na prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti; vlastník
podielu na spoločnej nehnuteľnosti má právo sa rozhodnúť, či ponúkne svoj podiel prostredníctvom

výboru (§ 9 ods. 8 ZoPS), alebo priamo všetkým ostatným vlastníkom podielov; avšak vlastník podielu
musí vziať do úvahy všetky špecifiká a osobitný postup, spojený s takýmto prevodom spoluvlastníckeho
podielu na tretiu osobu, keďže prevod je vždy spojený s povinnosťou ponuky všetkým ostatným
vlastníkom podielov (či už priamo alebo prostredníctvom výboru). Ak sa vlastník podielu na spoločnej
nehnuteľnosti rozhodne previesť spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu formou ponuky prostredníctvom

výboru, prenáša tým povinnosť ponúknuť podiel ostatným spoluvlastníkom podielov na výbor, a sám
nemusí ponukovú povinnosť voči všetkým ostatným vlastníkom podielu realizovať.

15. Za neodôvodnenú považoval odvolací súd námietku žalobcov, že okresný súd vec nesprávne právne
posúdil konštatovaním, že žalovaný 2/ previedol svoje podiely zo spoločnej nehnuteľnosti za podmienok

súladných s jeho ponukou z 8. júla 2019, v ktorej požaduje uhradenie 100 % preddavku na kúpnu
cenu a až následné uzatvorenie kúpnej zmluvy, pričom žalovanému 1/ umožnil zaplatenie kúpnej ceny
so splatnosťou do 7 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníctva do katastra, čím vytvoril žalovanému 1/
podstatne priaznivejšie podmienky prevodu, keď sa najskôr stal vlastníkom podielov a až potom mal
uhradiť kúpnu cenu, na rozdiel od osôb oprávnených z predkupného práva, ktoré mali uhradiť kúpnu

cenu vo výške 100 % nielen pred nadobudnutím vlastníctva, ale aj pred uzatvorením kúpnej zmluvy.
Žalobcovia ako spoluvlastníci urbáru sú nepochybne oprávnení z predkupného práva; nesprávne však
všetci v odvolaní konštatujú, že im kúpu nikto neponúkol ani priamo ani prostredníctvom valného
zhromaždenia. Žalovaný 2/ si jednoznačne zvolil cestu ponuky predaja svojich podielov prostredníctvom
výboru, s ktorým komunikoval, žalobcovi 1/ nesporne bol doručený list žalovaného 2/ s ponukou

predkupného práva, na ktorý odpovedali žalobcovia 2/ a 3/ ako predseda a podpredseda výboru
(č. l. listinného súdneho spisu 94, 96 a 98). Za to, že výbor si nesplnil povinnosť a do programu
pozvánky na zvolané zhromaždenie vlastníkov pozemkového spoločenstva (na deň 8. marca 2020)
neuviedol (z akýchkoľvek dôvodov) aj ponuku žalovaného 2/, nemožno tohto sankcionovať neplatnosťou
kúpnej zmluvy, uzavretej následne dňa 17. júna 2020 so žalovaným 1/. Akékoľvek dôvody viedli

výbor k pochybnostiam o vážnosti prejavu vôle žalovaného 2/ predať jeho spoluvlastnícke podiely,
mal podľa krajského súdu povinnosť o tejto skutočnosti cestou pozvánky na zvolané zhromaždenie
oboznámiť všetkých členov pozemkového spoločenstva. Skutočnosť, že ani samotný žalovaný 2/ sa
nedostavil na zhromaždenie, a že výbor mal možnosť zaradiť ako bod programu jeho ponuku aj priamo
na zhromaždení, nič na tomto závere nemení; je právom a nie povinnosťou členov pozemkového

spoločenstva sa zúčastňovať zasadnutí zhromaždenia.

16. Námietka žalobcov, že účinky predkupného práva vrátane lehoty neboli naplnené, pretože všetci
členovia spoločenstva sa nedozvedeli o ponuke podielov na predaj, preto žalovaný 2/ nemal právoponúknuťsvojepodielytretejosobe,tiežpodľaodvolaciehosúduneobstojí.Žalovaný2/sisvojuzákonnú
povinnosť splnil, zvolil si možnosť ponuky predaja svojho spoluvlastníckeho podielu cestou výboru; z
jeho konania nemožno vyvodzovať negatívne dôsledky: svoju jednoduchú ponuku zo 14. júna 2018 na

predaj podielov, zaslanú spoločenstvu (č. l. 93 spisu) po výzve spoločenstva listom z 26. júna 2018
(č. l. 94 spisu) upresnil a špecifikoval (č. l. 95 spisu). Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že
člen spoločenstva R.. O. O. prejavil listom z 31. januára 2020 záujem o kúpu podielu žalovaného 2/,
pretože žalobcovia netvrdili a z obsahu nevyplýva, žeby tento člen spoločenstva prejavil takýto záujem
pred 8. júlom 2019, resp. aj po 8. marci 2020. Neušlo pozornosti krajského súdu, že R.. O.L. O. sa

ako člen spoločenstva nedomáhal ani uplatnenia predkupného práva na Okresnom úrade katastrálny
odbor E. (č. l. 99), ani sa nedovolával neplatnosti právneho úkonu voči žalovanému 2/ (č. l. 100), a
napokon ani nepodával z tohto dôvodu žalobu. Možno sa preto dôvodne domnievať, že jeho záujem
o kúpu podielov žalovaného 2/ nebol opravdivý. Zo zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom z
24. augusta 2021, na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok, sa aj žalobca
2/ vyjadril, že záujem o kúpu podielov žalovaného 2/ nemal (č. l. 182). Namietané žalobcami dôvody o

morálnom a mravnom zlyhaní žalovaného 2/ vzhľadom na predaj jeho podielov žalovanému 1/, s ktorým
vedie žalobca 1/ súdne spory, tak nemajú opodstatnenie.

17. Žalobcovia nesúhlasili ani s argumentáciou okresného súdu o vylúčení aplikácie rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/30/1993 na daný prípad. Citované rozhodnutie bolo

krajskému súdu známe; v kontexte rozhodovania v prejednávanej veci nemožno konštatovať potrebu
jeho aplikability; k porušeniu predkupného práva spoluvlastníka z dôvodu, že cena uvedená v ponuke
oprávnenému nie je cenou ponúknutou niekým iným, dochádza vtedy, ak bol podiel predaný tretej
osobe za cenu inú (pre neho výhodnejšiu), ako bola spoluvlastníkovi vopred ponúknutá (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2764/99); o takýto prípad v prejednávanej veci nejde. Žalovaný 2/

v ponuke z 8. júla 2019 uviedol, že za svoje podiely požaduje cenu 8 209,50 €, ktorá mala byť vyplatená
na jeho bankový účet v lehote dvoch mesiacov po ponuke. Z kúpnej zmluvy zo 17. júna 2020 vyplýva,
že žalovaný 2/ následne previedol svoje podiely na žalovaného 1/ za požadovanú kúpnu cenu vo výške
8 209,50 €, ktorá mala byť vyplatená na bankový účet predávajúceho do 7 pracovných dní od povolenia
vkladu vlastníckeho práva; na žalovaného 1/ neboli teda podiely prevedené za výhodnejších podmienok,

než aké žalovaný 2/ stanovil v predošlej ponuke.

Dovolanie

18. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ - 5/ (ďalej aj
„dovolatelia“), ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzujú z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP
navrhujúc rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

19. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ odvolaciemu súdu vytýkal, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 420 CSP, keď súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Jedným z argumentov žalobcov v konaní pred súdom prvej inštancie aj
odvolacím súdom (viď bod II. 9. odvolania) bolo, že žalovaný 1/ zaplatil za predmetný spoluvlastnícky

podiel tzv. cenu záľuby, ktorá nebola všeobecnou cenou (čo bolo medzi stranami ustálené ako nesporné,
viď str. 7 a 8 zápisnice z pojednávania z 24. augusta 2021). V tej súvislosti dovolatelia argumentovali
s odkazom na rozhodnutie dovolacieho súdu z 27. apríla 1993 sp. zn. 3Cdo/30/1993 (ktoré bolo
pripojené k replike žalobcov z 22. februára 2021), že v režime zákonného predkupného práva, má
oprávnený spoluvlastník právo vykonať svoje predkupné právo nie za cenu ponúknutú niekým iným,

ale za všeobecnú cenu (obdobne ako pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu,
nakoľko „Bolo by v rozpore s účelom OZ ak by prevod podielu, ku ktorému dôjde donútením zo
strany súdu zrušením spoluvlastníctva zvýhodňoval alebo znevýhodňoval spoluvlastníka oproti tomu,
ak dôjde k realizácii predkupného práva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/30/1993). Tvrdia, že žalovaný 2/ bol povinný ponúknuť žalobcom predmetný podiel za

jeho všeobecnú cenu, inak jeho ponuka nie je platná. Odvolací súd napriek zreteľnému poukazu
na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 3Cdo/30/1993, v bode 15. rozsudku odvolacieho súdu iba
konštatoval, že uvedené rozhodnutie je mu známe, avšak nemožno ho na tento prípad použiť, pretože
nedošlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu za cenu inú, než uvedenú v ponuke. O takýto prípadvšak v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/30/1993 nejde, keď toto rozhodnutie rieši právnu otázku, za akú cenu
môže ponúkajúci spoluvlastník ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel, či za cenu ponúknutú niekým iným,
alebo za cenu všeobecnú. Odvolací súd teda nastolenú právnu otázku platnosti ponuky žalovaného 2/

ponúkajúceho prevod podielu za cenu záľuby, nie za cenu všeobecnú, vo väzbe na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/30/1993, vôbec neriešil a nevysvetlil. Pokiaľ
posudzované právne otázky už riešila skoršia judikatúra v skutkovo obdobných veciach, potom môže
súd postupovať dvomi spôsobmi, buď skôr vyslovený právny záver rešpektovať i v posudzovanom
prípade, alebo odôvodniť svoj odlišný právny názor. No ak sa chce súd od takejto praxe odkloniť, je

jeho zákonnou povinnosťou dôkladne vysvetliť, z akých dôvodov nebolo možné v prejednávanej veci
akceptovať žalobcami predložené rozhodnutie.

20. Podľa dovolateľov odvolací súd nezodpovedal ani na námietku uvedenú v bode II. 6 odvolania, kde
žalobcovia namietali, že v ponuke žalovaný 2/ požaduje vyplatenie 100 % preddavku a až následne
je ochotný pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, pričom v prípade žalovaného 1/ uzatvoril žalovaný

2/ kúpnu zmluvu a súhlasil so splatnosťou kúpnej ceny až po povolení vkladu vlastníctva žalovaného
1/ do katastra, v lehote splatnosti kúpnej ceny 7 dní od povolenia vkladu. Žalovaný 2/ predmetný
podiel previedol na žalovaného 1/ za podstatne priaznivejších podmienok ako uviedol v ponuke pre
spoluvlastníkov (keď žalovaný 1/ sa najskôr stal vlastníkom podielu a až potom mal uhradiť kúpnu cenu
na rozdiel od osôb oprávnených z predkupného práva, ktoré mali uhradiť kúpnu cenu vo výške 100 %

nielen pred nadobudnutím vlastníctva, ale aj pred uzatvorením kúpnej zmluvy). V bode 11. rozsudku
odvolacieho súdu tento označil námietku žalobcov, avšak ju argumentačne nevyriešil, nezaoberal sa
ňou, čím ostalo jeho rozhodnutie bez relevantného dôvodu, prečo tento dôvod neplatnosti neakceptoval.

21. Odvolací súd nevysvetlil, prečo neprijal ani bod II. 5 odvolania žalobcov, v ktorom žalobcovia

namietali, že ponuka žalovaného 2/ bola ako jednostranný právny úkon žalovaného 2/ limitovaná jeho
prejavom vôle na dobu trvania 2 mesiace po ponuke - teda nebolo možné, aby súd bez prejavu vôle
ponúkajúceho doby trvania (viazanosti) jeho právneho úkonu presunul na trvanie do 2 mesiacov od
konania valného zhromaždenia (na ktorom ponuka prejednaná nebola). Pokiaľ žalovaný 2/ prejavil vo
svojom právnom úkone vôľu, dokedy bude viazaný týmto prejavom vôle, súd nebol oprávnený tento

prejav vôle modifikovať. Ani na túto odvolaciu námietku žalobcovia odpoveď v rozsudku odvolacieho
súdu nedostali, čím je jeho rozhodnutie v tomto (a predošlých bodoch) nepreskúmateľné.

22. Za právne otázky, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli riešené žalobca [§ 421
ods. 1 písm. b)CSP] považoval nasledujúce otázky:

1. Otázka: Či splnenie povinnosti vopred ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel ostatným
spoluvlastníkom v pozemkovom spoločenstve podľa zákona č. 97/2013 Z. z. je zo strany predkupným
právom povinného spoluvlastníka splnená aj tým, že:
1) doručí ponuku výboru pozemkového spoločenstva,
2) sa uskutoční po doručení ponuky najbližšie zhromaždenie pozemkového spoločenstva, a to bez

ohľadu na to, či je ponuka v programe zasadnutia zhromaždenia uvedená (resp. na zasadnutí
zhromaždenia oboznámená) alebo nie.

23. Odvolací súd túto právnu otázku vyriešil tak, že na platné splnenie povinnosti ponúknuť
prevádzaný spoluvlastnícky podiel v pozemkovom spoločenstve podľa zákona č. 97/2013 Z. z.

vyžadoval preukázanie doručenia ponuky výboru spoločenstva a samotné uskutočnenie (najbližšieho)
zhromaždenia po doručení tejto ponuky bez ohľadu na to, že ponuka žalovaného 2/ v programe
najbližšieho zhromaždenia uvedená nebola (resp. ani na zasadnutí nebola oboznámená). Dovolatelia
tvrdia, že k účinnej realizácii ponuky predkupného práva môže dôjsť jedine vtedy, ak je táto ponuka
nielen výboru doručená, ale aj zaradená do programu zhromaždenia, podľa § 14 ods. 3 zákona

č. 97/2013 Z. z. totiž platí, že ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel
prostredníctvom výboru podľa § 9 ods. 8 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa
§ 11 ods. 2 citovaného zákona, výbor to uvedie v programe zasadnutia zhromaždenia. Až reálne
uvedenie ponuky do programu zasadnutia zhromaždenia (ktorá sa doručuje všetkým spoluvlastníkom
spoločenstva) je zabezpečené, že dotknutí spoluvlastníci (ako oprávnení z predkupného práva) sa o

ponuke dozvedia a túto ponuku zvážia. Nie je možné spájať splnenie tejto povinnosti so zhromaždením
spoločenstva len preto, že bolo najbližšie konané po ponuke, ak reálne na tomto zhromaždení ponuka
uvedená do programu nebola. Predkupné právo je predsa právom určeným na ochranu všetkých
spoluvlastníkov a ak sa reálne (na základe výkladu zákona odvolacím súdom) jednotlivý spoluvlastníko ponuke nedozvie, ako môže realizovať toto svoje oprávnenie? V žiadnom prípade však nemožno
(hľadiac na zákonné práva ostatných spoluvlastníkov) dospieť k záveru, že pasivitou výboru predkupné
právo ostatných spoluvlastníkov zaniká. Takýmto výkladom inštitútu predkupného práva odvolací súd

poprel samotný účel a zmysel predkupného práva, popiera právnu istotu spoluvlastníkov z predkupného
práva oprávnených, resp. ich práva zabrániť vstupu neželanej tretej osoby do spoločenstva založeného
spoluvlastníctvom.

24. 2. Otázka: Odkedy plynie v prípade prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti podľa zákona č.

97/2013 Z. z. doba dvoch mesiacov podľa § 605 OZ, ak je ponuka na realizáciu predkupného práva
realizovaná prostredníctvom výboru spoločenstva postupom podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z.? (a
súčasne) Je výbor povinný zaradiť ponuku na rokovanie najbližšieho zhromaždenia po doručení ponuky
výboru, napriek tomu, že existujú oprávnené pochybnosti o vážnosti ponuky, resp. o trvaní ponuky?

25. Odvolací súd túto právnu otázku vyriešil tak, že uviedol: „Uplynutím lehoty dvoch mesiacov od

zasadnutia zhromaždenia, hoci vzhľadom na nesplnenie zákonnej povinnosti výborom na ňom nebol
prejednaný predaj podielov žalovaného 2/, bol žalovaný 2/ oprávnený previesť spoluvlastnícke právo na
tretie osoby.“ Odvolací súd spojil začiatok plynutia lehoty (resp. doby) podľa § 605 OZ s uskutočnením
po ponuke najbližšieho zhromaždenia, aj keď ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z.
neukladá výboru povinnosť zaradiť ponuku do programu po ponuke najbližšieho zhromaždenia. A ďalej,

v konaní boli zistené pochybnosti a vážnosti, resp. trvaní ponuky, za účelom ktorých výbor pozemkového
spoločenstva písomne dotazoval a požadoval vysvetlenia od žalovaného 2/. Žalovaný 2/ na tieto dotazy
nereagoval a vysvetlenia neposkytol, napriek čomu odvolací súd zotrval na názore, že ponuka mala
byť zaradená do programu zhromaždenia. Dovolatelia tvrdia, že doba podľa § 605 OZ nemôže plynúť
odo dňa konania zhromaždenia spoločenstva, na ktorom ponuka prejednaná nebola. Takýto výklad

zákona nemá žiadne zákonné a ani logické opodstatnenie. Podľa § 605 OZ totiž začína plynúť doba
dvoch mesiacov „po ponuke“. Rovnako podľa § 9 ods. 8 posledná veta zákona č. 97/2013 Z. z. platí, že
ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku
10, možno ho previesť tretej osobe. Na to, aby ostatní vlastníci podielov mohli záujem o prevádzaný
podiel prejaviť alebo neprejaviť, musí im byť ponuka oznámená, resp. sa aspoň dostať do ich sféry

dispozície (napr. zverejnením v programe zhromaždenia na mieste obvyklom, resp. na webovom sídle
spoločenstva, doručením pozvánky (por. § 14 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z.). Rovnako nevyplýva
zo žiadneho ustanovenia povinnosť výboru zaradiť ponuku na rokovanie najbližšieho zhromaždenia,
najmä ak existujú pochybnosti o vážnosti vôle oferenta, resp. či ešte ponuka trvá (ak by ju využil iný
spoluvlastník zo spoločenstva), ako to bolo v našom prípade. Ak odvolací súd spojil začiatok plynutia

doby dvoch mesiacov podľa § 605 OZ práve s rokovaním najbližšieho zhromaždenia, aj keď existovali
preukázateľne problémy s objasnením ďalších skutočností viažucich sa na ponuku, je jeho právne
posúdenie nesprávne.

26. 3. Otázka: Je výbor pozemkového spoločenstva povinný podľa § 14 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z.

uviesť ponuku na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti v programe zasadnutia zhromaždenia napriek
tomu, že jeden zo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti oznámi výboru záujem o prevádzaný podiel
zo spoločnej nehnuteľnosti?

27. Odvolací súd túto právnu otázku vyriešil tak, že uviedol: „Aj krajský súd je toho názoru, že ak žalobca

1/ dostal ponuku žalovaného 2/, a následne obdržal relevantnú informáciu o tom, že o kúpu týchto
jeho podielov prejavil spoluvlastník urbáru, mal i tak povinnosť zaradiť ponuku do programu zasadnutia
zhromaždenia, na ktorom mali právo reagovať ostatní spoluvlastníci, majúci záujem o kúpu podielu.
Právne posúdenie odvolacieho súdu nepovažujú dovolatelia za správne. Odvolací súd prehliadol
podstatný rozdiel medzi predkupným právom vo všeobecnosti (§ 140 OZ) a predkupným právom v

pozemkovom spoločenstve (kde sa podľa § 2 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. použijú ustanovenia OZ iba
vtedy, ak (o. i.) § 9 ods. 7 zákona neustanovuje inak). Pri všeobecnom predkupnom práve majú ostatní
spoluvlastníci predkupné právo aj v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu medzi spoluvlastníkmi.
Pri všeobecnom predkupnom práve by teda bol názor odvolacieho súdu správny, pretože aj keby na
ponuku žalovaného 2/ ešte pred jej prejednaním reflektoval spoluvlastník R.. O., tak treba vytvoriť

priestor aj ostatným spoluvlastníkom, pretože trvá aj ich predkupné právo (súbežne s predkupným
právom R.. O.). V prípade predkupného práva medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti podľa
zákona č. 97/2013 Z. z. však pri reflektovaní spoluvlastníka R.. O. už podľa § 9 ods. 7 zákona č.
97/2013 Z. z. predkupné právo ostatných spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti neprichádza do úvahya prejednaním ponuky by sa iba vniesol zmätok do právnych vzťahov, na čo listom zo 4. februára 2020
výbor žalovaného 2/ aj upozornil. Preto požadovanie vysvetlení zo stany výboru od žalovaného 2/ je
plne opodstatnené a žalovaný 2/ bol povinný výboru vysvetliť vzniknutú situáciu.

28.4.Otázka:Jeodlišnúdohoduosplatnostikúpnejceny(spočívajúcuvdohodeozaplateníkúpnejceny
až po vklade vlastníckeho práva) možné považovať za výhodnejšie podmienky prevodu oproti ponuke
predkupného práva (kde sa požadovala platba kúpnej ceny v celosti vopred pred podpisom kúpnej
zmluva a pred povolením vkladu vlastníctva do katastra), so záverom o porušení predkupného práva

poskytnutím výhodnejších podmienok tretej osobe, než spoluvlastníkovi v predchádzajúcej ponuke?

29. Odvolací súd túto právnu otázku vyriešil tak, že výhodnejšie podmienky prevodu na žalovaného
1/ oproti ponuke žalovaného 2/ adresovanej výboru nevzhliadol a uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi
žalovanými s výhodnejšími podmienkami pre kupujúceho, než boli dané v predchádzajúcej ponuke,
za porušenie predkupného práva žalobcov nepovažoval. Dovolatelia tvrdia, že dohoda o splatnosti

kúpnej ceny je bežnou súčasťou zmlúv o prevode vlastníctva a vyjadruje, či väčšie riziko pri prevode
nesie predávajúci (v prípade že sa kúpna cena plní až po prevode vlastníctva na kupujúceho), alebo
väčšie riziko nesie kupujúci (v prípade, že sa kúpna cena plní vopred pred prevodom), resp. je toto
riziko rozdelené (napr. využitím inštitútu notárskej úschovy, bankového akreditívu a pod.). V prípade
ponuky žalobcom bola pre nich splatnosť kúpnej ceny nastavená s rizikom pre nich (vyplatia vopred

a až následne uvádzal žalovaný 2/, že by uzavrel kúpnu cenu); v prípade žalovaného 1/ však v
kúpnej zmluve nastavil žalovaný 2/ tieto podmienky prevodu pre žalovaného 1/ odchylne, podstatne
pre kupujúceho priaznivejšie, tak, že plnil kúpnu cenu až po zápise vlastníckeho práva kupujúceho
(žalovaného 1/) do katastra. Možno uzavrieť, že žalovaný 2/ previedol svoj podiel na žalovaného 1/ za
podstatne priaznivejších podmienok, ako uviedol v liste výboru žalobcu 1/. Na základe uvedeného došlo

k porušeniu predkupného práva a právne posúdenie odvolacieho súdu považujeme aj v tejto časti za
nesprávne.

30. Dovolatelia za právnu otázku, ktorej rozhodnutie je pre tento spor podstatné, a ktorá už bola riešená
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu (avšak nebola vyriešená, viď výklad pojmu vyriešená právna

otázka v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/2020, rovnako aj v náleze sp.
zn. I. ÚS 51/2020, s odkazom, na ktoré sa tento dovolací dôvod uplatňuje práve podľa § 421 ods. 1
písm. b) CSP, aj keď sa jedná už o právnu otázku dovolacím súdom riešenú), možno označiť otázku, či v
prípade, že sa podieloví spoluvlastníci nedohodnú na cene podielu v súvislosti s realizáciou zákonného
predkupného práva, je oprávnený spoluvlastník (v záujme predkupné právo využiť) povinný vyplatiť

cenu ponúkanú treťou osobou (a to aj vtedy, ak by tretia osoba ponúkala tzv. cenu záľuby, teda cenu
podstatne vyššiu od všeobecnej ceny ponúkaného podielu). Odvolací súd túto právnu otázku vyriešil
tak, že akceptoval, že je platná ponuka žalovaného 2/ za cenu, ktorá je podstatne vyššia od všeobecnej
ceny. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu teda oprávnený z predkupného práva je povinný vyplatiť
cenu ponúknutú niekým iným, ak chce platne využiť svoje predkupné právo. Podľa názoru dovolateľov je

správny právny záver v tejto otázke taký, ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z
27. apríla 1993 sp. zn. 3Cdo/30/1993: „Nemalo by praktického významu predkupné právo, ak vec môže
odkúpiť len ten záujemca, ktorý najviac ponúkne. Nehovoriac už o neobmedzenej možnosti obchádzania
zákona (simulovanie výšky ponúknutej ceny), ak predávajúci má záujem niekomu konkrétnemu vec
predať, aj bez toho dosah predkupného práva by sa znížil. Ak vec môže odkúpiť ten záujemca, ktorý

najviac ponúkne, bude to znamenať, že záujemcovia, ktorí majú nadmerný majetok, nadmerné príjmy,
majú možnosť bez obmedzenia (nadobúdať) nielen veci, kde pri predaji obmedzenia nie sú, ale aj tam
kde obmedzenie predkupným právom je.“.
Dovolatelia tvrdia, že pri realizácii zákonného predkupného práva, má oprávnený spoluvlastník možnosť
odkúpiť prevádzaný spoluvlastnícky podiel za cenu všeobecnú (za cenu obdobne danú ako v prípadoch,

keby o vyporiadaní prikázaním veci rozhodoval súd). Ponuka žalovaného 2/ teda (aj z tohto dôvodu)
nebola platná, na základe čoho bolo prevodom podielu medzi žalovanými porušené predkupné právo
žalobcov a žalobcovia sa účinne dovolali relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Odvolací súd sa
teda svojím právnym posúdením odklonil od riešenia tejto právnej otázky v judikatúre dovolacieho súdu.

31. K dovolaniu žalobcov 1/ - 5/ sa žalovaní 1/, 2/ nevyjadrili.

Posúdenie veci dovolacím súdom32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ alebo „NS SR“)

ako súd dovolací (§ 35 CSP) konštatuje, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP)
strana,vktorejneprospechbolovydanénapadnutérozhodnutie(§424CSP),zasplneniatiežpodmienok
zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP).

33. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných

prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a
dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať
akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.

34. Dovolací súd považuje za prospešné opakovane pripomínať, že dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací

súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený
preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v
dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie, nie je súdom skutkovým.

35. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom
sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých
môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho

konania. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu.

36. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné
podmienky súdneho konania (viď, napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.

ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že
najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je
v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru,
že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420
CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov,

ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v
ktoromjeoprávneneuplatnenýdovolacídôvod.Dovolacímdôvodomjenesprávnosťvytýkanávdovolaní
(porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom
procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), v prípade dovolania, ktoré
je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432

ods. 1 CSP).

37. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

38. V danom prípade z dovolania žalobcov vyplýva, že napádajú rozsudok odvolacieho súdu v celom
jeho rozsahu na základe § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

39. V zmysle § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.40. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

41. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých
prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva
na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných

procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu
rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s
uplatnením súdnej ochrany. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany
sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,
na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu
spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom odvolacom návrhu

spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

42. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho
odôvodnenia dovolaním napádaného rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne
právne posúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

Do úvahy preto neprichádza ani relevantnosť námietky, že odvolací súd nedostatočným odôvodnením
rozhodnutia dovolateľom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti považuje dovolací súd za potrebné
poznamenať,žeodvolacísúdvodôvodnenísvojhorozhodnutianemusídaťodpoveďnavšetkyodvolacie
námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam,

ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska
doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).

43. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom strany konania, je však povinný na zákonom predpokladané

a umožnené procesné úkony strany primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom
reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,
III. ÚS 32/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces
garantuje každej strane konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a
logicky odôvodneného rozsudku. Iba skutočnosť, že dovolatelia sa s právnym názorom odvolacieho

súdu nestotožňujú, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).

44. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (rozhodnutia vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s.
12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku
z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998), čo v preskúmavanej veci bolo splnené.

45. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to, aby bola strana
konania úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Nie
je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení
strán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku, resp. námietok. Právo na súdnu
ochranunemožnostotožňovaťsprocesnýmúspechomstrany,zčohovyplýva,ževšeobecnýsúdnemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany konania, vrátane ich dôvodov a námietok
(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010).

46. Dovolatelia vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietali
absenciu vysporiadania sa s otázkou tzv. ceny záľuby za predmetný spoluvlastnícky podiel v súvislosti

s odkazom na rozhodnutie najvyššieho súdu 3Cdo/30/1993 z 27. apríla 1993 a k námietke dovolateľov,
že žalovaný 2/ požaduje vyplatenie 100 % preddavku kúpnej ceny a následne žalovaný 2/ pri uzatvorení
kúpnej zmluvy so žalovaným 1/ uzavrel kúpnu zmluvu, pričom splatnosť ceny bola dohodnutá inak, až
po povolení vkladu do katastra.47. Uvedenú vytýkanú vadu dovolací súd nepovažuje za opodstatnenú. V prvom rade dovolací súd
konštatuje, že ide o otázky, ktorými sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí zapodieval, nenechal ich

bez povšimnutia. Uvedený záver potvrdzuje odôvodnenie rozsudku krajského súdu v bodoch 11. a 15.,
z ktorých vyplynulo, že uvedená argumentácia nie je podľa odvolacieho súdu právne významná pre
smerovanie sporu, pretože dôvodnosť týchto námietok nie je schopná zhojiť (i keby bola pravdivá) ich
dôvodnosť v spore, pretože žalobcovia neprejavili záujem o odkúpenie predmetné spoluvlastníckeho
podielu v lehote podľa § 605 Občianskeho zákonníka, t. j. v lehote dvoch mesiacov po ponuke.

48. Dovolací súd uzatvára, že nejde tu ani o totožný prípad ako vo veci vedenej na najvyššom súde
pod sp. zn. 3Cdo/30/1993 z 27. apríla 1993, pretože išlo o spor, v ktorom sa spoluvlastníci v súvislosti
s realizáciou predkupného práva nedohodli na cene podielu. V tomto spore, spoluvlastníci tak, ako už
bolo spomenuté, neprejavili v rozhodnom čase záujem o kúpu predmetného podielu v zákonnej lehote,
preto dovolanie v tejto časti považuje dovolací súd za neprípustné [§ 447 písm. f) CSP].

49. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na dlhodobo rešpektovaný záver, že súd v odvolacom
konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania

v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky,
iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).

50. Odôvodnenie obsiahnuté v rozsudku súdu prvej inštancie aj krajského súdu v celom jeho kontexte

spĺňa náležitosti odôvodnenia vyplývajúce z § 220 ods. 2 v spojení s § 393 ods. 2 CSP, keďže zodpovedá
základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej, pričom argumentácia odvolacieho súdu je koherentná a rozhodnutie konzistentné,
logické a presvedčivé.

51. Pokiaľ ide o námietky dovolateľov týkajúce sa správnosti skutkových zistení súdov ako výsledku
hodnotenia dôkazov, dovolací súd uzatvára, že skutkový záver, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku,
nepredstavuje právne posúdenie. Skutkový záver súdov nižších stupňov nemožno v dovolacom konaní
úspešne spochybniť.

52. Podľa dovolacieho súdu treba uviesť, že odkaz na rozhodnutie orgánu súdnej ochrany ústavnosti
Českej republiky, nijako súdy Slovenskej republiky nezaväzuje, a teda nemôže byť dôvodom vedúcim
k zmene napadnutého rozsudku. Zodpovedá skutočnosti, že slovenský právny systém a český právny
systém sú navzájom veľmi blízke, nie sú však totožné, a preto bez ďalšieho podrobného poznania

právneho systému iného štátu rozhodnutie súdov Českej republiky nemožno v praxi súdov Slovenskej
republiky automaticky aplikovať ako prameň nášho práva. Pokiaľ aj súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia (bod 26. odôvodnenia) argumentoval okrem iného aj rozhodnutím Nejvyššího soudu
Českej republiky, nemožno mu tento postup vytýkať, keď odôvodnenie uvedeného rozsudku použil len
ako podpornú interpretačnú pomôcku na vyvodenie logického záveru v spore.

53. Dovolací súd uzatvára, že rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia
vyplývajúce z § 393 ods. 2, 3 CSP a z § 220 ods. 2, 3 CSP, preto ho nemožno považovať za
nepreskúmateľný. Je z neho dostatočne zrejmé, akými úvahami sa odvolací súd riadil a aké závery
zaujalkprávnemuposúdeniu.Dovolacísúdjepretonázoru,žeodvolacísúdodôvodnilsvojerozhodnutie

spôsobom zodpovedajúcim zákonu.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

54. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxedovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

55. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny
význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v
dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková
otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku
hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii

procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou)
povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v § 421 ods. 1 písm.
a) až c) CSP ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj napríklad 1Cdo/126/2017,
1Cdo/206/2017, 1Cdo/208/2016, 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 3Cdo/132/2017, 4Cdo/14/2017,
4Cdo/89/2017, 4Cdo/207/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016, 8Cdo/78/2017, 8Cdo/221/2017).

56. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená
dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax
dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a/
konkretizovať právnu otázku doposiaľ neriešenú dovolacím súdom a b/ uviesť, ako by mala byť táto
otázka správne riešená.

57. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka
právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na
takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych
úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne

úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so
zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací
súd ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení
ktorej ale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napádané rozhodnutie, nie je preto v zmysle
ustanovenia, o ktorom je reč, rovnako relevantná.

58.Vsúvislostisuplatnenýmdovolacímdôvodomvzmysle§421ods.1písm.b)CSPdovolateľnamietal
nesprávne právne posúdenie sporu v nasledujúcich otázkach - 1. otázka:
1. Či splnenie povinnosti vopred ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom
v pozemkovom spoločenstve podľa zákona č. 97/2013 Z. z. je zo strany predkupným právom povinného

spoluvlastníka splnená aj tým, že:
1) doručí ponuku výboru pozemkového spoločenstva,
2) sa uskutoční po doručení ponuky najbližšie zhromaždenie pozemkového spoločenstva, a to bez
ohľadu na to, či je ponuka v programe zasadnutia zhromaždenia uvedená (resp. na zasadnutí
zhromaždenia oboznámená) alebo nie.

59. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti
a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 7 až 12, § 10 ods. 4 a § 15 ods. 2 až 5 neustanovujú inak.

60. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi
spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve,
ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.

61. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza

spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na
spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem
ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej
osobe.

62.Podľa§14ods.3zákonač.97/2013Z.z.výborvoznámeníapozvánkenazasadnutiezhromaždenia
(ďalej len ,,pozvánka“) uvedie názov a sídlo spoločenstva, miesto, dátum a hodinu zasadnutia
zhromaždenia, údaj, či ide o čiastkovú schôdzu alebo mimoriadne zasadnutie zhromaždenia, program
zasadnutia zhromaždenia a poučenie o možnosti zúčastniť sa zasadnutia prostredníctvom zástupcuna základe splnomocnenia. Výbor môže v pozvánke uviesť, že ak na zasadnutí zhromaždenia nebude
dostatočná účasť na to, aby sa dosiahlo rozhodnutie podľa § 15 ods. 2, považuje sa toto zasadnutie za
prvú čiastkovú schôdzu; zároveň uvedie miesto, dátum a hodinu konania ďalších čiastkových schôdzí.

Ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti ponúka svoj podiel prostredníctvom výboru podľa § 9
ods. 8 alebo ak fond prevádza podiel vo vlastníctve štátu podľa § 11 ods. 2, výbor to uvedie v programe
zasadnutia zhromaždenia.

63. Dovolací súd na Otázku č. 1 odpovedá tak, že problematiku predkupného práva v súvislosti s

prevodom podielu na spoločnej nehnuteľnosti upravuje zákon č. 97/2013 Z. z. v § 9 ods. 7 a 8. Na
prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi pozemkového spoločenstva sa podľa § 9 ods.
7 zákona č. 97/2013 Z. z. nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, t. j. ustanovenia
Občianskeho zákonníka o predkupnom práve, s výnimkou prevodu podľa § 11 ods. 2 zákona č. 97/2013
Z. z. Inak povedané, všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o predkupnom práve sa uplatnia,
ak ide o prevod podľa § 11 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., ktorý upravuje predkupné právo k podielom

na spoločnej nehnuteľnosti v správe Slovenského pozemkového fondu (ďalej len „fond“), t. j. predkupné
právo k podielom na spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu.

64. Pre prípad, ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel
na osobu, ktorá už na príslušnej spoločnej nehnuteľnosti vlastní podiel, nie je ustanovené predkupné

právo vlastníkov podielov na príslušnej spoločnej nehnuteľnosti - výnimkou je len prípad prevodu
podielu na spoločnej nehnuteľnosti v správe fondu. V súvislosti s prevodom podielu na spoločnej
nehnuteľnosti je teda potrebné rozlišovať prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi
pozemkovéhospoločenstvanajednejstraneaprevodpodielunaspoločnejnehnuteľnostinatretiuosobu
na druhej strane. Keďže pre prípad, keď vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj

spoluvlastnícky podiel na osobu, ktorá už na príslušnej spoločnej nehnuteľnosti vlastní podiel, nie je
s výnimkou prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve, resp. správe štátu ustanovené
predkupnéprávovlastníkovpodielovnapríslušnejspoločnejnehnuteľnosti,vlastníkpodielunaspoločnej
nehnuteľnosti môže svoj spoluvlastnícky podiel previesť na ktoréhokoľvek iného vlastníka podielu na
spoločnej nehnuteľnosti bez toho, aby musel svoj podiel ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na

spoločnej nehnuteľnosti.

65. V § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. je upravené predkupné právo vlastníkov podielov na spoločnej
nehnuteľnosti, ak niektorý vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky
podiel na tretiu osobu, t. j. osobu, ktorá ešte na príslušnej spoločnej nehnuteľnosti nevlastní podiel (ďalej

aj ,,tretia osoba“), čo nastalo i v tomto spore.

66. Pre prípad prevodu podielu na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu ustanovil zákonodarca v
§ 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. pre vlastníka podielu, ktorý mieni previesť svoj podiel, povinnosť
najprv ponúknuť tento podiel ostatným vlastníkom podielov na dotknutej spoločnej nehnuteľnosti s tým,

že ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov na dotknutej spoločnej nehnuteľnosti alebo
v ich mene spoločenstvo, môže ho vlastník podielu na dotknutej spoločnej nehnuteľnosti previesť na
tretiu osobu. Právna norma obsiahnutá v § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. sa javí podľa dovolacieho
súdu pomerne problematická. Vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý mieni previesť svoj
podiel, môže splniť svoju ponukovú povinnosť rôznymi spôsobmi, a to aj prostredníctvom výboru

spoločenstva - ponuka sa môže, ale nemusí urobiť prostredníctvom výboru. Spôsob, akým sa má
predmetná ponuka zrealizovať, môže byť podrobnejšie upravený interným predpisom spoločenstva,
napr. stanovami pozemkového spoločenstva, pričom je na členoch pozemkového spoločenstva,
ako si túto problematiku upravia. Odpoveďou dovolacieho súdu na položenú Otázku č. 1 je, že
splnenie povinnosti vopred ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel ostatným spoluvlastníkom v

pozemkovom spoločenstve podľa zákona č. 97/2013 Z. z. je zo strany predkupným právom povinného
spoluvlastníka splnená aj tým, že preukázateľne doručí ponuku výboru pozemkového spoločenstva
(ďalej aj „Výbor“). Znamená to, že žalovaný 2/ splnil svoju zákonnú povinnosť pretože svoj zámer
preukázateľne oznámil Výboru spoločenstva. Skutočnosť, či Výbor spoločenstva uvedie alebo neuvedie
v programe najbližšieho zasadnutia zhromaždenia, zámer spoluvlastníka predať svoj podiel nemôže ísť

na ťarchu predkupným právom povinného spoluvlastníka. Výbor spoločenstva má totiž takúto povinnosť
uviesťvprogramezasadnutiazhromaždenia,akvlastníkpodielunaspoločnejnehnuteľnostiponúkasvoj
podiel prostredníctvom výboru, priamo zo zákona a prípadným pochybením sa zodpovedá spoločenstvu
a jeho jednotlivým členom. Na tomto mieste dovolací súd konštatuje, že práve žalobcovia 2/ - 5/ boliv rozhodnom čase aj členovia Výboru žalobcu 1/, teda boli priamo zapojení do predmetného konania
a zvoleného postupu Výboru spoločenstva, čo vyplýva z verejne dostupného Registra pozemkových
spoločenstiev.

67. Podľa dovolacieho súdu Výbor v takomto prípade ponukovú povinnosť realizuje tak, že najmenej
raz za rok musí zvolať zasadnutie zhromaždenia (§ 14 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z), kedy ponuku
prevodu spoluvlastníckeho podielu musí uviesť v programe zasadnutia zhromaždenia. Zhromaždenie
je možné zvolať aj častejšie. Zo strany vlastníka podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý má záujem

previesť spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu ponuková povinnosť je splnená tým, že podiel ponúkne
prostredníctvom výboru, aj keď sa v tomto prípade ponuka ešte nedostala do dispozičnej sféry všetkých
ostatných vlastníkov podielov (spoluvlastníkov) na spoločnej nehnuteľnosti; ponuková povinnosť vo
vzťahu ku všetkým ostatným vlastníkom podielov je už v zmysle zákona prenechaná kompetencii
Výboruspoločenstva.Budenespornesplnenádátumomkonanianajbližšiehozasadnutiazhromaždenia,
keďže až zasadnutím zhromaždenia sa všetci ostatní vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti

majú možnosť dozvedieť o ponuke prevodu spoluvlastníckeho podielu. Záver odvolacieho súdu, že až
dňom konania zasadnutia zhromaždenia začína plynúť dvojmesačná doba v zmysle § 605 Občianskeho
zákonníka, v rámci ktorej ostatní vlastníci podielov majú možnosť akceptovať ponuku a vyplatiť
nehnuteľnosť je tak pre tento prípad udržateľný v zmysle zákona. Predkupné právo zanikne, ak táto
dvojmesačná doba uplynie márne, teda ak do dvoch mesiacov od zasadnutia zhromaždenia nedôjde

k akceptovaniu ponuky na prevod spoluvlastníckeho podielu a k vyplateniu prevádzanej nehnuteľnosti.
Rovnako je možné, aby priamo Výbor zabezpečil odkúpenie ponúknutého spoluvlastníckeho podielu,
ak bude mať spoločenstvo podrobnejšie upravený mechanizmus a postup v internom predpise.

68. Dovolací súd k Otázke č. 2 dovolateľa Odkedy plynie v prípade prevodu podielu spoločnej

nehnuteľnosti podľa zákona č. 97/2013 Z. z. doba dvoch mesiacov podľa § 605 OZ, ak je ponuka
na realizáciu predkupného práva realizovaná prostredníctvom výboru spoločenstva postupom podľa
§ 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z.? Je výbor povinný zaradiť ponuku na rokovanie najbližšieho
zhromaždenia po doručení ponuky výboru, napriek tomu, že existujú oprávnené pochybnosti o vážnosti
ponuky, resp. o trvaní ponuky? Dovolací súd zhodne s odvolacím súdom konštatuje, že zákon č. 97/2013

Z. z. neupravuje ďalší postup na konanie Výboru po predložení takejto ponuky z časového hľadiska.
Všeobecnú úpravu vecného predkupného práva obsahuje Občiansky zákonník, preto záver odvolacieho
súdu, ktorý spojil začiatok plynutia doby podľa § 605 OZ s uskutočnením po ponuke najbližšieho
zhromaždenia, aj keď ustanovenie § 14 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. neukladá výboru povinnosť
zaradiť ponuku do programu po ponuke najbližšieho zhromaždenia, možno považovať za udržateľný a

v súlade s účelom zákona č. 97/2013 Z. z. A to za predpokladu, že stanovy spoločenstva neupravujú
túto problematiku - zaradiť ponuku na predaj spoluvlastníckeho podielu do programu najbližšieho
zhromaždenia, (ale aj povinnosť Výboru zvolať zhromaždenie v skoršej lehote, alebo iným spôsobom
informovať spoluvlastníkov o zámere odpredať spoluvlastnícky podiel člena - napr. hromadným e-
mailom, sms správou, ...) iným spôsobom a to v záujme možnosti spoluvlastníkov a členov spoločenstva

kúpiť ponúknutý podiel, ak spoluvlastníci a členovia nemajú záujem, aby do spoločenstva vstúpili ďalší
noví spoluvlastníci.

69. K tretej skupine dovolacích otázok - Je výbor pozemkového spoločenstva povinný podľa § 14
ods. 3 zákona č. 97/2013 Z. z. uviesť ponuku na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti v programe

zasadnutia zhromaždenia napriek tomu, že jeden zo spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti oznámi
výboru záujem o prevádzaný podiel zo spoločnej nehnuteľnosti? Dovolací súd konštatuje, že sa na tomto
mieste stotožňuje so záverom odvolacieho súdu, ktorý uviedol v bode 13. odôvodnenia rozsudku, a to ku
skutočnosti, že člen spoločenstva R.. O. prejavil listom z 31. januára 2020 záujem o kúpu predmetného
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/, aj to, že žalobcovia netvrdili a z obsahu spisu nevyplýva,

že by menovaný svoj záujem uplatnil pred 8. júlom 2019, resp. aj po 8. marci 2020. Preto sa krajský
súd domnieval, že uvedený záujem o realizáciu predkupného práva nebol opravdivý, a to i preto, že
neprebieha súdny spor medzi R.. O. a žalovanými. Podporne tu odvolací súd odkázal aj na obsah
zápisnice z pojednávania súdu na č. l. 182 súdneho spisu. Za týchto okolností dovolací súd konštatuje,
že nebola naplnená podmienka § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z., a preto povinnosť Výboru zaradiť

ponuku do programu zasadnutia zhromaždenia, zostala zachovaná.

70.KdovolacejOtázkeč.4dovolacísúdpoukazujenazáveryodvolaciehosúdu,ktorýtútootázkuvyriešil
v bode 15. a 16. odôvodnenia rozsudku tak, že výhodnejšie podmienky prevodu na žalovaného 1/ oprotiponuke žalovaného 2/ adresovanej výboru nevzhliadol a uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalovanými
s výhodnejšími podmienkami pre kupujúceho, než boli dané v predchádzajúcej ponuke, za porušenie
predkupného práva žalobcov nepovažoval. Vzhľadom ku skutkovému stavu veci možno podľa názoru

dovolacieho súdu považovať predmetnú otázku len za akademickú, pretože rozhodnutie v spore od
jej vyriešenia nezáležalo. Ide len o otázku pridruženú, keďže svoju zákonnú povinnosť v tomto spore
porušil Výbor tým, že nezaradil ponuku žalovaného 2/ na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti do
programu zasadnutia zhromaždenia, prípadne, že priamo Výbor nevyužil právo postupovať podľa § 9
ods. 10 citovaného zákona a sám neuzatvoril v mene spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zmluvu

o prevode vlastníctva podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Nadobúdateľom podielu by sa stali všetci
vlastníci spoločnej nehnuteľnosti pomerne podľa veľkosti podielov a kúpnu cenu zaplatí spoločenstvo.
Konkrétne podmienky zmluvy vrátane splatnosti kúpnej ceny by bolo možné posúdiť len vtedy, ak
by práve pre dovolateľmi tvrdené zmenené podmienky splatnosti kúpnej ceny bola poškodená strana
dovolateľov. K tomuto však neprišlo. Relevantná z hľadiska porušenia predkupného práva môže byť v
súdnom spore len tá skutočnosť, či spoluvlastnícky podiel bol alebo nebol po vykonaní riadnej ponuky na

jeho predaj ostatným spoluvlastníkom prevedený na tretiu osobu za celkovo výhodnejších podmienok
(nie len z hľadiska dohodnutého spôsobu splatnosti ceny, výšky kúpnej ceny uvedenej v ponuke a v
kúpnej zmluve) než aké boli uvedené v ponuke samotnej.

71. Dovolatelia za právnu otázku, ktorej rozhodnutie je pre tento spor podstatné, a ktorá už bola riešená

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu (avšak nebola vyriešená, viď výklad pojmu vyriešená právna
otázka v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/2020, rovnako aj v náleze sp. zn.
I. ÚS 51/2020, s odkazom, na ktoré sa tento dovolací dôvod uplatňuje práve podľa § 421 ods. 1 písm. b)
CSP, aj keď sa jedná už o právnu otázku dovolacím súdom riešenú), označili otázku, či v prípade, že sa
podieloví spoluvlastníci nedohodnú na cene podielu v súvislosti s realizáciou zákonného predkupného

práva, je oprávnený spoluvlastník (v záujme predkupné právo využiť) povinný vyplatiť cenu ponúkanú
treťou osobou (a to aj vtedy, ak by tretia osoba ponúkala tzv. cenu záľuby, teda cenu podstatne vyššiu
od všeobecnej ceny ponúkaného podielu). Dovolací súd aj uvedenú otázku považuje za akademickú,
pretoženebolarozhodujúcoupreposúdenietohtosporu.Odvolacísúdisúdprvéhostupňasakuvedenej
otázke vyjadrili (bod 15. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd vysvetlil z akého

dôvodu sa nestotožnil s argumentáciou odvolateľov k otázke všeobecnej ceny spoluvlastníckeho podielu
aj s poukazom na rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/30/1993. Išlo o skutkovo iný prípad, keď cena uvedená
v ponuke oprávnenému nie je cenou ponúknutou niekým iným. V tomto prípade neprišlo k predaju
predmetného podielu za inú cenu než za akú ju ponúkol žalovaný 2/ spoluvlastníkom prostredníctvom
Výboru.Zoskutkovéhostavuvecianinevyplýva,žebypreukázateľneináosobaalebožalobcoviaponúkli

za odkúpenie predmetného spoluvlastníckeho podielu cenu nižšiu oproti kúpnej cene, za ktorú bol podiel
ponúknutý na predaj, resp., za ktorú bol aj predaj uskutočnený. Aj z tohto dôvodu prípustnosť a ani
dôvodnosť tejto časti dovolania uplatneného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nie je daná.

72. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je vo vzťahu k odvolaniu ako riadnemu opravnému

prostriedku, prostriedok subsidiárny nielen z procesného hľadiska - teda že dovolanie možno podať
len proti rozhodnutiu vydanému v odvolacom konaní (čo znamená, že odvolacie konanie predchádza
dovolaciemu konaniu), ale aj z hmotnoprávneho hľadiska, ktoré zohľadňuje skutočnosť, že dovolateľ
môže v mimoriadnom opravnom prostriedku (úspešne) argumentovať len takými dôvodmi, ktoré
namietol už v rámci riadneho opravného prostriedku, a ktoré boli meritórne posudzované odvolacím

súdom alebo ním posudzované neboli, hoci byť mali.

73. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k otázkam položeným dovolaciemu súdu podľa § 421 ods. 1 písm.
b) CSP najvyšší súd uzatvára, že tretia a štvrtá otázka, ktoré dovolatelia položili v závere dovolania,
že sa týkajú otázok, od ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo. Dovolací súd nie je povinný

odpovedať na akúkoľvek, teda aj hypotetickú otázku dovolateľov, ale iba na podstatnú otázku týkajúcu
sa prejednávanej veci, ktorá spĺňa zákonné podmienky podľa § 421 a § 432 CSP.

74. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že na podklade dovolania žalobcov podľa
§ 421 ods. 1 písm. b) CSP, uskutočniac vecný dovolací prieskum v rozsahu zákona, nie je dovolanie

dôvodné a s poukazom na § 448 CSP dovolanie zamietol.75. Žalobcovia neboli v dovolacom konaní úspešní, preto im postupom podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP bola dovolacím súdom uložená povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania
žalovaným v celom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

76. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.