Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/278/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201662
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci
žalobcu: Vodárne a kanalizácie Stupava, s. r. o., so sídlom Devínska cesta 30, 900 31 Stupava,
IČO: 50 107 461, právne zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03
Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie,
so sídlom Grösslinová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ústredia

č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava (ďalej aj len

„inšpekcia“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) prijala dňa 16.07.2020 o 7:45 hod. od občana
telefonické hlásenie o vypúšťaní odpadovej, hnedo a bielo sfarbenej vody, zapáchajúcej po splaškoch,
do Mástskeho potoka na Školskej ulici v Stupave. Uvedená skutočnosť nasvedčovala možnému
mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd (ďalej aj len „MZV“).

2. Službukonajúci pracovník inšpekcie sa dostavil na uvedené miesto dňa 16.07.2020 o 8:45 hod.,
vykonal šetrenie predmetného MZV, z ktorého vyhotovil Protokol č. XXXX/XX/

XXXX/A./XXXX zo dňa 20.07.2020. Vizuálnou obhliadkou bolo zistené, že
- v čase miestneho zisťovania bolo v predmetnej lokalite oblačno s dažďovými prehánkami,
- z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici vytekala do Mástskeho potoka hnedo sfarbená,
od zhrabkov prečistená odpadová voda zapáchajúca po splaškoch,
- nižšie po prúde Mástskeho potoka sa vyskytovala do biela sfarbená odpadová voda zapáchajúca po
splaškoch,
- telefonicky kontaktovaný konateľ správcu kanalizácie (žalobca) potvrdil vypúšťanie od zhrabkov

prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt na základe povolenia Okresného úradu Malacky,
ktoré umožňuje odľahčovanie kanalizácie v čase prívalových dažďov.3. Nakoľko v čase vzniku MZV neprebiehali prívalové dažde, inšpekcia uložila žalobcovi povinnosť
vykonať bezprostredné opatrenia na zamedzenie šírenia MZV, a to bezodkladne zastaviť vypúšťanie
odpadových vôd cez predmetný odľahčovací objekt.

4. Inšpekcia rozhodnutím č. 1394101021/5631/32/2021-14179/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj len
„prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi pokutu podľa § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z. z.
ovodáchaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskorších
predpisov (ďalej aj len „vodný zákon“) v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona vo výške 10 000

eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona za to, že dňa 16.07.2020 ako
prevádzkovateľ odľahčovacieho objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 – parcely
registra „C“ na Školskej ulici v Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie
do vodného toku Mástsky potok v Stupave, katastrálne územie Mást v rozpore s podmienkami povolenia
na vypúšťanie odpadových vôd č. OU-MA-OSZP-2016/001565/440/MAJ zo dňa 05.02.2016 (ďalej aj len
„povolenie na vypúšťanie odpadových vôd“), keďže podľa povolenia na vypúšťanie odpadových vôd je

vypúšťanie zhrabkov prečistených odpadových vôd cez odľahčovací objekt kanalizácie možné len počas
prívalovýchdažďov,pričompodľaposudkovSlovenskéhohydrometeorologickéhoústavuč.582/2020zo
dňa 14.09.2020 bol v lokalite mesta Stupava v dňoch 15.07.2020 až 16.07.2020 celkový úhrn zrážok 0,8
mm a prívalové dažde sa nevyskytovali. Žalobca bol teda prvostupňovým rozhodnutím sankcionovaný
za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil povinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm.

c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného
vypúšťania odpadových vôd.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie navrhujúc jeho zrušenie. V odvolaní
poukázal na to, že Mástsky potok je suchým korytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková

voda z dažďovej kanalizácie z celej Stupavy, pričom v čase riešenia MZV boli v danej lokalite
zaznamenané zrážky, a preto z potrubia dažďovej kanalizácie vytekala bielo spenená voda do recipienta
Mástsky potok, a teda nedošlo k vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových ani podzemných vôd.
Prvostupňový správny orgán v priebehu správneho konania nepredložil žiaden rozbor z odobratej vody,
ktorým by preukázal, že došlo k MZV a opieral sa len o vizuálnu obhliadku miesta MZV.

6. Žalovaný rozhodnutím č. 1394003421/7056-23024/2021 zo dňa 06.08.2021 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“)zmenilprvostupňovérozhodnutietak,žežalobcoviuložilpokutupodľa§75ods.9vodného
zákona v spojení s § 75 ods. 3 vodného zákona za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného
zákona vo výške 10 000 eur za to, že žalobca dňa 16.07.2020 ako prevádzkovateľ odľahčovacieho

objektu kanalizácie, situovaného na pozemku parc. č. 1430/1 - parcela registra „C“ na Školskej ulici
v Stupave, vypúšťal odpadové vody z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky
potok v Stupave, katastrálne územie Mást bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu
prívalových dažďov v riešenej lokalite, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že porušil
povinnosť ustanovenú v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1

vodného zákona. Ostatná časť výroku prvostupňového rozhodnutia ostala bez zmeny.

II.
Žaloba

7. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutéhorozhodnutiaanavrhol,abyhosprávnysúdzrušilavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.

8. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd v zmysle 41 ods.
1 vodného zákona, v dôsledku nepovoleného vypúšťania odpadových vôd tým, že žalobca vypúšťal

odpadové vody cez odľahčovací objekt kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v rozpore s
podmienkamipovolenianavypúšťanieodpadovýchvôd,čímdošlokznečisteniuvôdvMástskompotoku,
a teda k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Mástsky potok je suchým
korytom, do ktorého je zvedená okrem iného aj zrážková voda z dažďovej kanalizácie z celého mesta
Stupava, pričom v čase príchodu službukonajúceho pracovníka inšpekcie vykonávajúceho obhliadku

bolizrážky,apretozpotrubiadažďovejkanalizácievytekalabielospenenávodadorecipientaMástskeho
potoku. Podľa žalobcu teda možno konštatovať, že nie je naplnený predpoklad správneho deliktu podľa
§ 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, keďže nedošlo k vypusteniu odpadových vôd do povrchových
ani podzemných vôd.9. Nie je možné konštatovať, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd. Správne orgány sa vo
svojich rozhodnutiach opierali len o vizuálnu obhliadku miesta vykonanú službukonajúcim pracovníkom

inšpekcie, bez objektivizovaných poznatkov, pričom v priebehu konania nepredložili žiaden rozbor
z odobranej vody, ktorým by preukázali, že došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody. Za
tejto skutkovej situácie nemožno hovoriť o mimoriadnom zhoršení kvality vôd, resp. o tom, že k
jej mimoriadnemu zhoršeniu malo dôjsť v dôsledku konania žalobcu. Žalobca mal za to, že zo
strany správnych orgánov nedošlo k spoľahlivému a riadnemu zisteniu skutkového stavu veci, a

teda nebolo jednoznačne preukázané, že z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, ktorého
prevádzkovateľom je žalobca, malo dôjsť k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok,
ktoré sa malo prejaviť hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách
v smere prúdenia vodného toku Mástsky potok.

10. Žalobca taktiež poukázal na nesprávny postup žalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť

zisťovaniu primárneho vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, ale sa opieral iba o dôkazy a tvrdenia
uvedené vyššie, pričom vôbec nebral na zreteľ tvrdenia žalobcu, že do toho istého recipienta je zvedená
aj dažďová voda z kanalizácie z celého mesta Stupava. Verejná kanalizácia odvádzajúca dažďovú
vodu a ústiaca do recipienta nie je opatrená odlučovačom ropných látok, čo môže mať za následok
biele až hnedobiele zafarbenie vôd vzhľadom na to, že biela pena vzniká práve v dôsledku emulzie

nečistôt z vozovky, ropných látok a zrážkových vôd atď. Prvostupňový správny orgán jednoducho (na
základe vykonanej vizuálnej obhliadky) vyhodnotil, že nakoľko je žalobca prevádzkovateľom výustného
odľahčovacieho objektu OK Školská, tak žalobca je jediný možný pôvodca mimoriadneho zhoršenia
kvality vôd. Žalovaný tento nesprávny postup správneho orgánu nijakým spôsobom nenapravil.

11. Žalobca bol toho názoru, že nie sú splnené predpoklady na naplnenie skutkovej podstaty správneho
deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, a teda mu nebolo možné ani uložiť pokutu na tomto
základe.

12. Pokiaľ by žalobca aj pripustil, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods.

1 písm. e) vodného zákona došlo, žalobca považoval uloženú pokutu za neprimerane vysokú a prísnu.
Žalobca zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie problémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na
odľahčovacom objekte, o čom upovedomil prvostupňový správny orgán „Oznámením o vykonaných
opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho stavu na odľahčovacom objekte č. 3” zo dňa 05.10.2020.
Uvedeným konaním žalobca splnil nielenže správnym orgánom uložené bezprostredné opatrenie, ale

aj ďalšie podmienky ustanovené § 41 ods. 5 až 7 vodného zákona.

13. V prípade, ak by sa konajúci správny súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu a mal by za to,
že na strane žalobcu došlo k protiprávnemu konaniu, a to aj napriek uvedeným argumentom, žalobca
navrhol aplikovať sankčnú moderáciu súdom podľa § 198 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny súdny poriadok“ alebo aj len „SSP“) vo
vzťahu k výške uloženej pokuty, keďže ju považoval za neprimerane vysokú, v rozpore so zásadou
proporcionality, individualizácie trestania a zákazom likvidačného charakteru pokút. Výška uloženej
pokuty je neprimeraná a je v rozpore s § 76 ods. 1 vodného zákona vzhľadom k tomu, že žalobca
poskytoval stopercentnú súčinnosť správnemu orgánu a zabezpečil všetky file_0.jpg

file_1.wmf

potrebné opatrenia na odstránenie havarijného stavu odľahčovacej komory (výmena potrubia,
vyčisteniefile_2.jpg

file_3.wmf

koryta v celej dĺžke) aj nad rámec opatrení uložených prvostupňovým správnym orgánom. Správne
orgány pri určovaní výšky zmluvnej pokuty nijakým spôsobom nezohľadnili, že žalobca je regulovaným

subjektom v zmysle zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších
predpisov a jeho hlavným príjmom je stočné, ktoré je akceptované zo strany Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví iba na úrovni reálnych nákladov. Z tohto dôvodu by bola výška tejto pokuty pre žalobcu
likvidačná.III.
Vyjadrenie žalovaného

14.Žalovanývpísomnomvyjadrení zodňa15.11.2021navrhol,abysprávnysúdžalobuvcelomrozsahu
zamietol.

15. Inšpekcia vykonala dňa 16.07.2020 o 8:45 hod vizuálnu obhliadku miesta MZV, pri ktorej bolo

zistené, že z výustneho objektu odľahčovacej komory verejnej kanalizácie mesta Stupava, výusť
č. 3 – OK Školská dochádzalo k vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok,
ktoré sa prejavilo hnedobielym zafarbením vôd a zápachom po splaškových odpadových vodách v
smere prúdenia vodného toku Mástsky potok. Z vizuálnej obhliadky miesta MZV inšpekcia vyhotovila
aj fotodokumentáciu, ktorá je prílohou Protokolu č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č.
7060/32/2020-30415/2020 zo dňa 17.09.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že z miesta zisteného

mimoriadneho zhoršenia kvality vody bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé hnedobiele
zafarbenie vody, žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že mimoriadne zhoršenie kvality vody bolo
konštatované len na základe vizuálnej obhliadky, nie je pravdivé. Skutočnosť, že z predmetného
výustneho objektu odľahčovacej komory OK Školská boli vypúšťané dňa 16.07.2020 splaškové
odpadové vody, žalobca nespochybnil, s poukazom na jeho list číslo 2020-1022/O zo dňa 05.10.2020,

doručeným inšpekcii dňa 07.10.2020, ktorým žalobca oznámil zabezpečenie vykonaných opatrení na
odstránenienevyhovujúcehostavunaodľahčovacomobjekteOKB.,ktorévykonalajnadrámecopatrení
uložených inšpekciou. Okrem iného, v uvedenom liste potvrdil uskutočnenie samotného čistenia OK
Školská dňa 16.07.2020 počas dažďových prehánok, kedy prišlo zároveň k šetreniu pracovníkom
inšpekcie na mieste oznámeného MZV občanom Stupavy.

16.ZposudkuSlovenskéhohydrometeorologickéhoústavuč.582/2020zodňa15.07.2020jednoznačne
vyplýva, že v čase vzniku MZV dňa 16.07.2020 sa v predmetnej lokalite prívalové zrážky nevyskytovali
a žalobca vypúšťal odpadové vody z výustneho odľahčovacieho objektu OK Školská do vodného toku
Mástsky potok za bezdažďového stavu, resp. bez výskytu prívalových dažďov v lokalite mesta Stupava,

a teda bez povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného orgánom štátnej vodnej správy, čím
došlo k porušeniu § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona s následkom vzniku MZV podľa § 41 ods. 1
vodného zákona.

17. Z definičných znakov „mimoriadneho zhoršenia vôd“ je zrejmé, že na ich naplnenie sa nevyžaduje

reálne zhoršenie kvality vôd, ale postačuje, ak zo situácie vyplynulo ich závažné ohrozenie. Ustanovenia
vodného zákona vo vzťahu k ochrane povrchových a podzemných vôd sú zákonodarcom koncipované
hlavne ako preventívne opatrenia na zamedzenie ich znečistenia a predchádzanie škôd na životnom
prostredí, súvisiace s vodou a vodnými ekosystémami, pričom vodný zákon chápe prevenciu ako jeden
z prostriedkov predchádzania škôd na vode, ktorá je životne dôležitou zložkou životného prostredia,

nakoľko voda je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre
bezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo
ohroziť plnenie základných funkcií štátu. V konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj v
druhostupňovomkonaníbolopreukázané,žežalobcavypúšťalodpadovévodydovodnéhotokuMástsky
potok bez povolenia a že došlo k MZV, ktorého pôvodcom je žalobca.

18. Znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo
veci nedodržania § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona sú subjekt, objekt a objektívna stránka.
Subjektom predmetného správneho deliktu je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, pričom v
prejednávanom prípade ide o žalobcu. Objektom predmetného správneho deliktu je chránený záujem, a

topovrchovéalebopodzemnévodyaverejnákanalizácia,pričomvprejednávanomprípadedošlokMZV.
Objektívna stránka predmetného správneho deliktu spočíva v konaní, a to vo vypúšťaní odpadových
vôd, osobitných vôd alebo priemyselných odpadových vôd do povrchovej vody, podzemnej vody
alebo verejnej kanalizácie bez príslušného povolenia, pričom v predmetnom prípade žalobca vypúšťal
odpadové vody do povrchového vodného toku bez povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného

zákona. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že zodpovednosť za vypúšťanie odpadových
vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok v Stupave bez povolenia na
vypúšťanie odpadových vôd, bez výskytu prívalových dažďov v riešenej lokalite, čím došlo k naplneniu
znakov MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, nesie žalobca. Otázka vzniku MZV, pôvodcu MZV akoaj splnenie predpokladov na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e)
vodného zákona bola náležite zodpovedaná a argumenty žalobcu boli vyvrátené.

19. K namietanej výške uloženej pokuty zo strany žalobcu žalovaný konštatoval, že prvostupňový
správny orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 vodného
zákona prihliadal najmä na skutočnosti, za ktorých došlo k porušeniu povinností, závažnosť vzniknutého
stavu, spoluprácu pri odstraňovaní škodlivých následkov MZV, plnenie príkazov uložených v rámci
riešenia MZV žalobcovi ako pôvodcovi MZV, ako aj na to, že vzniknuté MZV neovplyvnilo užívanie vôd

v predmetnej lokalite a taktiež, že zo strany žalobcu nešlo o úmyselné konanie. Súčasne však vzal
do úvahy skutočnosť, že žalobca ako pôvodca MZV vzniknutú udalosť neohlásil v zmysle § 41 ods.
2 vodného zákona príslušnému orgánu štátnej vodnej správy, ako aj to, že žalobca bol za obdobnú
činnosť v súvislosti s nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd v predmetnej lokalite na vodnom toku
Mástsky potok už v minulosti (rok 2019) správnym orgánom sankcionovaný za vznik MZV podľa 41 ods.
1 vodného zákona.

20. Výšku uloženej pokuty považoval žalovaný za zákonnú, nevybočujúcu z medzí stanovených
zákonom a riadne odôvodnenú. Správne orgány uviedli, ktoré okolnosti boli zohľadnené pri určovaní
výšky pokuty. V podmienkach správneho trestania na úseku vodného hospodárstva sa vo všeobecnosti
nevyžaduje poškodenie zložiek životného prostredia, nakoľko správne delikty upravené vo vodnom

zákone majú preventívny charakter, a teda na vyvodenie zodpovednosti postačí ohrozenie zákonom
chráneného záujmu. K argumentácií žalobcu, že zabezpečil vykonanie opatrení na odstránenie
problémov spôsobujúcich nevyhovujúci stav na odľahčovacom objekte a zabezpečil stopercentnú
súčinnosť správnemu orgánu, žalovaný uviedol, že vykonanie bezprostredných opatrení na odstránenie
a zneškodnenie škodlivých následkov MZV vyplýva žalobcovi priamo z ustanovení vodného zákona.

21. Odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV nezbavuje žalobcu zodpovednosti za
spáchanie správneho deliktu, pričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by
odstránenie a zneškodnenie škodlivých následkov MZV zbavovalo účastníka konania zodpovednosti
za spáchanie správneho deliktu, bolo by to upravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. Pre

posúdenie zodpovednosti subjektu za správny delikt je pre správny orgán relevantná len existencia
protiprávneho stavu, ktorý je spôsobený činnosťou prípadne nečinnosťou tohto subjektu. Nakoľko k
protiprávnej činnosti žalobcu došlo, čo v zásade nespochybňuje ani žalobca, stráca argumentácia
žalobcu akúkoľvek relevanciu. Liberačné dôvody, pri ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku
zodpovednosti subjektu za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej

uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje
potrestanie za správny delikt správnym orgánom. Žalovaný považoval zdôvodnenie uloženej výšky
pokuty za náležité, dostatočné a v súlade s vodným zákonom a argumentáciu žalobcu v predmetných
častiach správnej žaloby za vyvrátenú.

IV.
Replika žalobcu

22. Žalobca v replike zo dňa 13.12.2021 zotrval na podanej žalobe.

23. Namietal, že žalovaný nepostupoval pri zistení skutkového stavu tak, aby bolo možné nepochybne
ustáliť, že k MZV došlo konaním žalobcu a že tento vypúšťal odpadové vody bez príslušného povolenia.
Opätovne dal do pozornosti Oznámenie o vykonaných opatreniach na odstránenie nevyhovujúceho
stavu na odľahčovacom objekte č. 3 zo dňa 05.10.2021, z ktorého jasne vyplýva, že file_4.jpg

file_5.wmf

nedošlo k vypúšťaniu odpadových vôd bez povolenia, ale príčinou odtoku bol práve nevhodný technický
file_6.jpg

file_7.wmf

stav tzv. „savice”, ktorá bola v roku 2012 nesprávnym spôsobom nainštalovaná. Taktiež z uvedeného
file_8.jpgfile_9.wmf

file_10.jpg

file_11.wmf

nie je možné vyvodiť, že je za MZV zodpovedný žalobca. Žalobca predsa nemal inú možnosť ako

vykonať opatrenia, ktorých snahou bolo odvrátiť nežiaduci stav OK Školská.

24. file_12.jpg

file_13.wmf

file_14.jpg

file_15.wmf

file_16.jpg

file_17.wmf

Dňa 01.07.2020 došlo k havárii na potrubí na OK Školská a z tohto dôvodu žalobca ihneď vykonával
opatrenia na odstránenie tejto havárie. Avšak, nemôže byť kladené žalobcovi za vinu to, že výmenu
potrubia nedokázal a nemohol zrealizovať obratom, pretože bolo potrebné zabezpečiť zameranie sietí
križujúcich kanalizačné potrubie z OK Školská od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. a Slovenského

plynárenského priemyslu, a.s. a k tomu došlo až 13.08.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa
bezodkladne snažil vykonať všetky file_18.jpg

file_19.wmf

potrebné kroky k odstráneniu havárie. Žalobca síce v roku 2019 zabezpečil nevyhnutné opravy OK
Školská, ale taktiež je potrebné brať do úvahy, že nemôže len tak svojvoľne vymieňať kanalizačné
potrubie v meste Stupava podľa svojho uváženia, bez príslušných povolení a spolupráce s inými
subjektami. Navyše, žalobca je závislý od príjmov zo stočného, a preto z tohto dôvodu je povinný konať
s odbornou starostlivosťou a tak, aby podnik ako taký bol v dobrej finančnej kondícii.file_20.jpg

file_21.wmf

25. Správny orgán nepreukázal naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty file_22.jpg

file_23.wmf

správneho deliktu podľa 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona vo veci nedodržania § 21 ods. file_24.jpg

file_25.wmf1 písm. c) vodného zákona, a to konkrétne v tom smere, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky
správneho deliktu. Objektívna stránka správneho deliktu je charakterizovaná konaním, následkom
file_26.jpg

file_27.wmf

file_28.jpg

file_29.wmf

a príčinným vzťahom. Žalovaný (resp. prvostupňový správny orgán) nepreukázal, že by žalobca svojím
file_30.jpg

file_31.wmf

aktívnym konaním vypúšťal odpadové vody do Mástskeho potoka bez povolenia. Ďalej žalovaný
nepreukázal pasívne správanie žalobcu z hľadiska nedodržiavania svojich zákonných povinností, resp.
nevykonaní prevenčných opatrení a opatrení s cieľom odstrániť haváriu.file_32.jpg

file_33.wmf

26. K argumentom žalovaného ohľadom výšky uloženej pokuty žalobca uviedol, že nemusel ohlasovať

vzniknutú udalosť duplicitne, nakoľko o tejto udalosti bola inšpekcia informovaná občanom mesta
Stupava a § 41 ods. 2 vodného zákona neuvádza, že to má byť práve a len správca vodného toku, resp.
v tomto prípade žalobca, kto udalosť ohlási. Žalovaný však nebral file_34.jpg

file_35.wmf

vôbec do úvahy, že aj napriek tomu, že považoval žalobcu za pôvodcu MZV, tak žalobca vykonal
file_36.jpg

file_37.wmf

všetky bezprostredné opatrenia na zneškodnenie MZV ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých
následkov. Žalovaný zároveň vôbec nešpecifikoval, za akú konkrétne obdobnú činnosť v súvislosti s
nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd bol žalobca sankcionovaný.

27. Hoci aj by súd rozhodol, že žalobca má niesť plnú zodpovednosť, žalobca mal za to, že žalovaný
vôbec file_38.jpg

file_39.wmf

nezohľadnil všetky ním uvedené skutočnosti, a preto už len z tohto dôvodu by mal súd pristúpiť k
peňažnej moderácii.file_40.jpg

file_41.wmf

V.
Duplika žalovaného

28. Žalovaný v duplike zo dňa 24.10.2023 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, v zmysle
ktorého žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú.29. Poukázal na to, že replika žalobcu je čiastočne postavená na nových tvrdeniach oproti správnej
žalobe, pričom tentokrát žalobca upriamil pozornosť skôr na to, že už dňa 01.07.2020 došlo k poruche
na potrubí OK Školská, pričom ihneď začal vykonávať opatrenia na odstránení tejto poruchy - havárii,

avšak nedokázal zabezpečiť výmenu potrubia obratom, ale až dňa 13.08.2020. K argumentácii žalobcu
ohľadom nevhodného technického stavu „savice“ žalovaný uviedol, že žalobcovi ako prevádzkovateľovi
a vlastníkovi vodnej stavby, teda odľahčovacieho objektu OK Školská, vyplývajú povinnosti priamo z
ustanovení vodného zákona, medzi ktoré možno zaradiť predovšetkým riadne udržiavať, prevádzkovať
a vykonávať na vodnej stavbe také opatrenia, aby pri jej prevádzkovaní bola zabezpečená funkčnosť a

nedochádzalo k nedovolenému vypúšťaniu odpadových vôd do povrchových vôd alebo do podzemných
vôd, a teda je zodpovedný za to, že z OK Školská došlo dňa 16.07.2020 k vypúšťaniu odpadových vôd
bez povolenia, nakoľko v danej lokalite nebol zaznamenaný výskyt prívalových dažďov na to, aby mohol
podľa povolenia vypúšťať odpadové vody z OK Školská. Žalovaný v tejto súvislosti citoval rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č. 4Asan/21/2020, v ktorom najvyšší správny
súdkonštatoval,ženielenzhoršeniekvalityvôd,aleajichohrozeniejepostačujúcenanaplnenieznakov

MZV.

30. Ani okamžité riešenie vzniknutého stavu po vzniku MZV zo strany žalobcu, resp. odstránenie a
zneškodnenie škodlivých následkov MZV, ho nezbavuje zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu,
pričom ani vodný zákon neupravuje predmetný liberačný dôvod. Ak by odstránenie a zneškodnenie

škodlivých následkov MZV zbavovalo žalobcu zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu, bolo by to
upravené priamo v ustanoveniach vodného zákona. A preto domnienku žalobcu, že ak mu bola uložená
zo strany žalovaného (resp. prvostupňového správneho orgánu) povinnosť odstrániť MZV a OK Školská
dať do poriadku do konca augusta 2020, tak „je predsa zrejmé, že tieto opatrenia boli žalobcovi uložené
s cieľom predísť začatiu správneho konania“, je potrebné považovať za mylnú.

31.Vtejtosúvislostižalovanýzdôraznil,žeakbyžalobcanevykonaluvedenéopatrenianazneškodnenie
MZV, žalovaný by ich mohol podľa § 41 ods. 9 vodného zákona uložiť rozhodnutím, ale vzhľadom
na vykonanie opatrení žalobcom nebolo potrebné vo veci uloženia opatrení na zneškodnenie MZV
začínať správne konanie. Skutkový stav zistený pri riešení MZV po porovnaní so stavom vyžadovaným

všeobecne záväznými právnymi predpismi bol vyhodnotený ako stav protiprávny, a preto nemohol
prvostupňový správny orgán postupovať inak, ako uložením pokuty v súlade s ustanoveniami vodného
zákona.

32. K poukazovaniu žalobcu na to, že mu nemôže byt kladené za vinu a na zodpovednosť to, že bez

príslušných povolení a financií nemôže uskutočniť rozsiahle opravy kanalizácie pod jeho správou v
meste Stupava obratom, žalovaný uviedol, že správny orgán ho netrestá za to, cit.: „Avšak nemôže byť
kladené za vinu to, že výmenu potrubia nedokázal a nemohol zrealizovať obratom“, ale mu bola uložená
pokuta za vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia s následkom vzniku MZV zo dňa 16.07.2020.
Ako uviedol žalobca v predmetnom vyjadrení, tak mal informáciu o tom, že dochádza k nedovolenému

vypúšťaniu odpadových vôd z OK Školská už od 01.07.2020 (keď došlo k technickej poruche - havárii). Z
vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný (pozn. správneho súdu: žalovaný mal zrejme na mysli „žalobcu“)
teda disponoval informáciou o MZV viac ako 14 dní, pričom túto informáciu podľa § 41 ods. 2 vodného
zákona neohlásil.

VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

33. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať

svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/278/2021 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp.
zn. BA-1S/278/2021.34. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a
§ 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a

dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.03.2025 (§ 137 ods. 4
Správneho súdneho poriadku) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2025 postupom podľa § 137

ods. 3 druhá veta Správneho súdneho poriadku.

35. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v
rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené
v § 195 písm. a) až e) SSP.

36.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných,
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie

určuje správny orgán.

39. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak
nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 na vypúšťanie odpadových vôd alebo geotermálnych vôd do
povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

40. Podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie
kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo
závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd bez
povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa prejavujú najmä

zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine, výskytom uhynutých
rýb alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou
vodou.

41. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona, orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej

osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do
povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné
vody s obsahom prioritných nebezpečných látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej
vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1].

42. Podľa § 75 ods. 9 vodného zákona, ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo
nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu
možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt,
v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.

43. Podľa § 76 ods. 1 vodného zákona, pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada
najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako
sa právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých
následkov.44. Inšpekcia v rámci výkonu štátnej vodnej správy plní úlohy v zmysle § 62 ods. 1 až 5 vodného
zákona, okrem iných vykonáva dozor najmä nad vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd

do povrchových vôd alebo do pozemných vôd, riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je
oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb
v zmysle § 41 ods. 10 tohto zákona. Inšpekcia okrem úloh podľa § 62 ods. 1 až 5 v rámci výkonu štátnej
vodnej správy ukladá pokuty v zmysle § 74 ods. 3 vodného zákona [§ 62 ods. 6 písm. c) vodného
zákona].

45. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či správne orgány v rámci
administratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje záver prijatý správnymi
orgánmi o tom, že sa žalobca dopustil správneho deliktu ustanoveného v § 74 ods. 1 písm. e) vodného
zákona, a ak áno, či mu bola pokuta vo výške 10 000 eur uložená v súlade so zákonom.

46. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva
trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty
a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie),
ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty,

u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu
dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie
právepriestupkom.Vobochprípadochideosúčasťtzv.správnehotrestania,opostihsprávnymorgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné

správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia,
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti

postihu delikventa.

47. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva
a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom

poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).

48. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré
bolo schválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov (ďalej aj
len „odporúčanie“), odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami,

ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom
uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore
s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či
majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6
tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať

okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky
v trestnom konaní.

49. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. vo veciach
vedených pod sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008) ustálil, že

trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty
(priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha
obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy.

50. Od ratifikovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je rozhodné, či pozitívne

právo označuje určité deliktuálne konanie/správanie za trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt.
Dohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení", pri ktorom treba záruky spravodlivého procesu
tomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v trestnom konaní, v správnom
či priestupkovom konaní.51. Správnym trestaním sa teda na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy
o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. S ohľadom

na skutočnosť, že sankčné konanie o správnom delikte podľa vodného zákona predstavuje konanie
otrestnomobvinenívzmysleDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,jetovždysprávny
orgán, kto je povinný preukázať vinu obvineného mimo rozumnú pochybnosť.

52. Vzhľadom na predmet sporu správny súd na úvod upriamuje pozornosť na zásadu materiálnej

pravdy, podstatou ktorej je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia
vo veci. Ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku o presnom a úplnom zistení skutočného stavu
treba vykladať v súlade so súčasnými tendenciami procesného práva ako celku, ale aj obmedzeniami,
ktoré stanovujú ostatné, rovnocenné zásady ako napr. zásada rýchlosti, hospodárnosti, právnej istoty.
Pod pojmom úplnosť zistenia je pritom potrebné rozumieť vykonanie všetkých šetrení potrebných na
objasnenie rozhodujúcich okolnosti dôležitých pre posúdenie veci a pod pojmom presnosť je potrebné

rozumieť potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou.

53. V súlade so zásadou materiálnej pravdy postupujú správne orgány pri zisťovaní skutkového
stavu veci tak, aby bol zistený stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Naplnenie zásady
materiálnej pravdy teda vyžaduje, aby skutková stránka veci bola zistená dostatočne vo vzťahu k

riadnemu posúdeniu predovšetkým legality (zákonnosti), zákazu zneužitia právomoci a správnej úvahy,
proporcionality a ochrany dobrej viery a predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov (legitímneho
očakávania). Iba pri naplnení týchto požiadaviek je možné skutkový stav považovať za dostatočne
zistený.

54. Za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci sú jednak správne orgány povinné
postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) a súčasne sú
účastníci povinní spolupracovať so správnymi orgánmi (§ 4 ods. 1 správneho poriadku). Zistenia
správnych orgánov pritom nie sú viazané len dôkazmi navrhnutými účastníkmi konania, ale správne
orgány sú oprávnené a dokonca povinné aj samé obstarávať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo

predstavuje súčinnosť pri zaobstarávaní dôkazných prostriedkov.

55. Skutková podstata správneho deliktu, ktorý je predmetom preskúmavaných rozhodnutí, je z hľadiska
jej znakov vymedzená v § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. Podstatným je zameranie sa na
konkrétnu formuláciu objektívnej stránky skutkovej podstaty, keďže táto úzko súvisí resp. v kontexte

skutkových okolností má vplyv na správne určenie zodpovednej osoby (subjektu). Objektívna stránka
dotknutého správneho deliktu je vyjadrená slovami ,,vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do
povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné
vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie“ (pre zjednodušenie textu správny
súd bude v prípade potreby poukázania na toto konanie, uvedené označovať ďalej aj len ,,vypúšťanie

odpadových vôd“, čím bude mať na mysli aj osobitné vody, priemyselné vody a osobitné vody s obsahom
obzvlášť škodlivých látok a ich vypúšťanie do podzemných vôd, či verejnej kanalizácie) a predstavuje
vonkajšiu stránku správneho deliktu, čím determinuje, aké konanie sa považuje za protiprávne.

56. Objektívna stránka správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, obsahuje aj tzv. fakultatívny

znak, ktorý sa v prípade jeho zahrnutia do skutkovej podstaty stáva jej imanentnou súčasťou resp.
predpokladom, bez ktorého nemožno hovoriť o naplnení objektívnej stránky skutkovej podstaty. Týmto
fakultatívnym znakom skutkovej podstaty je spôsob spáchania správneho deliktu, ktorý je v skutkovej
podstate vyjadrený slovami ,,bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21
ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1]“. Pokiaľ ide o izolované vymedzenie znaku subjektu, možno konštatovať,

že skutková podstata správneho deliktu, o aký ide vo veci samej, vymedzuje subjekt ako všeobecný
slovami,, právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi“.

57. Subjekt je potrebné vnímať aj v kontexte objektívnej stránky, a teda pôjde o osobu, ktorá
fakticky realizuje vypúšťanie odpadových vôd v rozpore alebo bez povolenia podľa § 21 ods. 1

písm. c) a § 38 ods. 1 vodného zákona. Z uvedeného je zrejmé, že podstatou, ku ktorej smeruje
objektívna stránka, je najmä to, aby boli sankcionované osoby, ktoré fakticky vypúšťajú odpadové
vody a nedodržiavajú podmienky stanovené v povolení (resp. povolenie ani nemajú), pričom samotná
potreba držby špecifického povolenia a v tejto súvislosti dodržiavanie v ňom stanovených podmienokzreteľne odzrkadľuje chránený záujem, ktorým je ochrana vôd. V nadväznosti na uvedené správny súd
konštatuje, že za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona možno považovať také
komisívne konanie, akým je faktické vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním. V

tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že správne orgány nemali v rámci administratívneho
konania dostatočne preukázané, že zo strany žalobcu dochádzalo k faktickému vypúšťaniu odpadových
vôd, a teda z jeho strany nedošlo ku komisívnemu konaniu, ktoré by naplnilo objektívnu stránku uvedenej
skutkovej podstaty správneho deliktu.

58. V prípade takto formulovaného správneho deliktu je však potrebné uviesť, že žalovaný
nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý by mu umožnil prijať záver o spáchaní správneho deliktu
žalobcom. Ak je totiž skutkový stav nejasný alebo medzerovitý, musí sa správny orgán postarať o
odstránenie nejasností a medzier dokazovaním. Správny orgán tak má v konaní povinnosť zisťovať
všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a má sa zaoberať všetkými rozhodnými okolnosťami
svedčiacimi v prospech aj v neprospech toho, voči komu ide vyvodzovať administratívnoprávnu

zodpovednosť.

59. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správne orgány pri rozhodovaní považovali za
kľúčový dôkaz (pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci) na vyslovenie viny žalobcu a uloženie
sankcie Protokol č. 2 z riešenia mimoriadneho zhoršenia vôd č. 7060/32/2020-30415/2020 zo dňa

17.09.2020, ktorého prílohou je fotodokumentácia z vykonanej kontroly pozostávajúca z troch fotografií.
Predmetné fotografie však podľa názoru správneho súdu preukazujú len to, že v predmetnom vodnom
toku sa vyskytovala hnedo sfarbená voda, ale vôbec z nich nie je zrejmé, že takto sfarbená voda vytekala
z odľahčovacieho objektu kanalizácie na Školskej ulici, prevádzkovateľom ktorého je žalobca.

60. Z vykonaných dôkazov teda nie je jednoznačne preukázané, že skutočne aj došlo k situácii,
že z výustného odľahčovacieho objektu OK Školská, prevádzkovateľom ktorého je žalobca, došlo k
faktickému vypúšťaniu odpadových vôd do vodného toku Mástsky potok bez povolenia, ktoré sa malo
prejaviťhnedobielymzafarbenímvôdazápachomposplaškovýchodpadovýchvodáchvsmereprúdenia
vodného toku Mástsky potok a ktoré malo mať za následok vznik mimoriadneho zhoršenia vôd podľa

§ 41 ods. 1 vodného zákona.

61. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány nevykonali dostatočné
dokazovanie, v rámci ktorého by mali jednoznačne za preukázané, že v dôsledku vypúšťania
odpadových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z výustného odľahčovacieho objektu OK

Školská, prevádzkovateľom ktorého je žalobca, došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, ktoré sa prejavilo
hnedým zafarbením, zápachom po splaškoch a nižšie po prúde Mástskeho potoka výskytom bielo
sfarbenej odpadovej vody zapáchajúcej po splaškoch.

62. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6Asan/3/2018 konštatoval, že „V zmysle

ust. § 41 ods. 4 vodného zákona za pôvodcu sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenia v čase,
keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo. V čase mimoriadneho zhoršenia vôd sťažovateľ prevádzkoval
predmetné potrubie, ako aj celú kanalizačnú sieť, ktorá bola vybudovaná na odvádzanie zrážkových
vôd, a preto je v súlade s citovanými ustanovením vodného zákona považovaný za pôvodcu
mimoriadneho zhoršenia vôd práve sťažovateľ.“ V citovanej veci však prvostupňový správny orgán

realizoval dokazovanie v spolupráci s príslušným oddelením Policajného zboru, mal z fotodokumentácie
jednoznačne preukázané, že v sporných dňoch dochádzalo k vypúšťaniu odpadových vôd cez výusť
potrubia patriaceho sťažovateľovi a tieto skutočnosti boli preukázané aj z odobratých vzoriek vody
z predmetného vodného toku.

63. V prejednávanej veci však absentujú dôkazy preukazujúce komisívne konanie žalobcu, spočívajúce
vo faktickom vypúšťaní odpadových vôd do Mástskeho potoka, ktoré malo mať za následok vznik
mimoriadneho zhoršenia vôd. Z fotodokumentácie tvoriacej súčasť administratívneho spisu nemožno
zistiť, odkiaľ voda do vodného toku Mástsky potok vyteká a či je skutočne vypúšťaná z odľahčovacieho
objektu OK Školská tak, ako to tvrdili správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach. Zistenie

skutkového stavu veci teda nebolo dostatočné na vyvodenie záveru, že pôvodcom mimoriadneho
zhoršenia vôd bol práve žalobca. Žalovaný na strane 5 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „... Na
základe riešenia MZV prvostupňový správny orgán nezistil nedovolené vypúšťanie odpadových vôd
z iných výustných objektov ani nedovolené zaobchádzanie so znečisťujúcimi látkami nad alebo podinkriminovaným výustným odľahčovacím objektom OK Školská“, avšak toto tvrdenie nepodložil žiadnymi
dôkazmi, napr. fotodokumentáciou nad a pod vyústením odľahčovacieho objektu do vodného toku
Mástsky potok. V tejto súvislosti je na jednej strane potrebné prisvedčiť žalovanému, že z dikcie § 41 ods.

1 vodného zákona nevyplýva povinnosť orgánu štátnej správy, aby mimoriadne zhoršenie kvality vôd
preukazoval v priebehu konania rozbormi odobratej vody. Na strane druhej však správnemu orgánu nič
nebráni takéto dokazovanie vykonať práve za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci napríklad
odobratím vzorky vody z vodného toku.

64. Pre úplnosť správny súd dodáva, že sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že na naplnenie
znakov MZV postačuje ohrozenie kvality vôd bez nevyhnutnosti následku v podobe zhoršenia, avšak
aj samotné ohrozenie MZV je potrebné v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti
preukázať. Túto skutočnosť potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.
4Asan/24/2020, ktorý citoval žalovaný v duplike (pozn. správneho súdu: žalovaný uviedol nesprávnu sp.
zn. 4Asan/21/2020, ale zrejme mal na mysli sp. zn. 4Asan/24/2020).

65. V Slovenskej republike je možné postihovať za správne delikty aj na právnom základe tzv. generálnej
klauzuly (napr. oblasť hospodárskej súťaže), v danom prípade je však skutková podstata správneho
deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona určená celkom jednoznačne, a to tak, že pre
jej naplnenie je podstatné komisívne konanie spočívajúce vo vypúšťaní odpadových vôd v rozpore s

povolením alebo bez povolenia. Správny súd vychádzajúc zo spisového materiálu konštatuje, že nebolo
preukázané, že by žalobca bol osobou, ktorá fakticky vypúšťala odpadové vody, a teda vo vzťahu k
žalobcovi nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods.
1 písm. e) vodného zákona.

66. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, nakoľko v napadnutom ako aj v prvostupňovom rozhodnutí prijatý záver
o vypúšťaní odpadových vôd z odľahčovacieho objektu kanalizácie do vodného toku Mástsky potok bez
povolenia na vypúšťanie odpadových vôd, teda o protiprávnom konaní žalobcu, ktoré malo spočívať

v porušení povinnosti ustanovenej v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím malo dôjsť k MZV z
vykonaného dokazovania (dôkazov založených v spise), nijako nevyplýval. Správny súd rozhodol vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom správneho
súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať, riadne zistiť skutkový stav napr.
výpoveďami svedkov, fotodokumentáciou, z ktorej by vyplývalo MZV, a to v zodpovedajúcom rozsahu

na posúdenie veci (ak takouto správne orgány disponujú) a v prípade, že vydá nové rozhodnutie,
toto náležite odôvodní a vysporiada sa v ňom so všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami
vznesenými žalobcom.

67. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.