Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713218299
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8713218299.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu: Horské Vilky, s.r.o., so
sídlom Nový Smokovec 19237, 062 01 Vysoké Tatry, IČO: 45 905 967, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Karol Pudlák, s.r.o., so sídlom Štefánikova 98/70, 058 01 Poprad, IČO: 53 575 318,
proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX, XXX XX F. G., právne zastúpený:
JUDr. Jaroslav Veis, advokát, so sídlom Štefánikova 22, 949 01 D., o vypratanie nehnuteľnosti s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11C/274/2013-265
zo dňa 25.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie proti výroku I.

II. P o t v r d z u jrozsudok vo výrokoch II. a III.

III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.

IV. Z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie, rozhodol takto:

I. Návrh na prerušenie konania do skončenia konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Poprade č. k. ČVS:H./X-XXX-XX-XXXX z a m i e t a.
II. Ž a l o v a n ý je povinný vypratať nehnuteľnosť byt o výmere 173,75 m2 s terasou o výmere 69,60
m2 nachádzajúcej sa v Kúpeľnej Vilke „A“ súpisné číslo XXXXX nachádzajúcej sa na pozemku parcela
registra KN-C parcelné číslo XXX/XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 259 m2, nachádzajúcej
sa v k. ú. E. E., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade odbor katastrálny Poprad, v

lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca (podľa kontextu sa majú na mysli aj
právni predchodcovia žalobcu) sa žalobou súdu doručenou dňa 23.12.2013 domáha vypratania, vo
výroku II. označenej, nehnuteľnosti z dôvodu, že nájomnú zmluvu uzavretú so žalovaným podľa § 710
ods. 3 Občianskeho zákonníka vypovedal a výpovedná doba uplynula k 01.12.2013, pričom žalovaný

napriek výzve žalobcu predmet nájmu nevypratal.
Žalovaný navrhol konanie prerušiť do skončenia konania vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného
zboru Poprad pod I. XXX/XX-XX-XXXX.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že Okresný súd Poprad vo veci vedenej pod sp.zn. 20C/217/2013
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu žalobu žalovaného zamietol a tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 20.03.2023. Ďalej konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom

predmetnej nehnuteľnosti – bytu o výmere 173,75 m2 s terasou o výmere 69,60 m2, evidovaného na
LV č. XXX, k.ú. E. E..
Súd prvej inštancie uviedol, že žalovanému sa subjektívne, vzhľadom na ním tvrdené investície do
nehnuteľnosti, môže javiť spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu ako rozporný so zákonom,
avšak súd vychádza z údajov vyplývajúcich z listu vlastníctva, pričom žalovaný v priebehu konania

nepreukázal opak a za daných okolnosti svedčí žalobcovi vecná aktívna legitimácia v tomto konaní.
V súvislosti s nájomnou zmluvou, ktorú žalobca vypovedal a súd právoplatne zamietol žalobu o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu, súd prvej inštancie poznamenal, že neostalo bez jeho povšimnutia, že
táto nájomná zmluva bola uzatvorená za okolností, kedy za prenajímateľa (v tom čase) – Kúpeľné vilky,
s.r.o. konal konateľ A. B. C. – žalovaný, a teda za prenajímateľa i za jedného z nájomcov konala tá
istá osoba, t.j. A. B. C..

Nakoľko mal súd prvej inštancie v tomto konaní za preukázané vlastnícke právo žalobcu k predmetnej
nehnuteľnosti a sporné nebolo ani užívanie tejto nehnuteľnosti žalovaným bez právneho dôvodu, boli
splnené podmienky pre úspech tejto vindikačnej žaloby.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že táto nehnuteľnosť predstavuje obydlie žalovaného, súd prvej inštancie

rešpektujúc základné ľudské právo žalovaného v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd posudzoval túto vec aj z hľadiska práva žalovaného na obydlie. Uviedol, že Ústava
SR pojem obydlie bližšie nedefinuje, nakoľko základné práva a slobody podľa Ústavy je potrebné
vykladať a uplatňovať v zmysle a v duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných
slobodách ( Pl. ÚS 5/93, Pl. ÚS 15/98). Právo na ochranu domova je všeobecne pre každého zaručené aj

článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, podľa ktorého nikto nesmie byť
vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie,
ani útokom na svoju česť a povesť. Právo na primerané bývanie (byt, domov) zaručuje článok 11
Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v zmysle ktorého zmluvné
strany paktu uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu,

zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt a na neustále zlepšovanie životných podmienok. Napokon,
je právo na ochranu domova zaručené aj článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18.03.1992 a
bol uverejnený v Oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle
tohto článku každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova)

a korešpondencie.
Európsky súd pre ľudské práva definuje domov ako miesto, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život.
Podľa Slovníka slovenského jazyka je domov miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma,
rodný domov.
Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa

27.10.2009 sp. zn. 1Cdo/98/2008 uviedol, že radikálnym zásahom do vlastníckeho práva žalobcu by
sa vytvoril precedens, na základe ktorého by mal žalobca strpieť bezodplatné užívanie nehnuteľnosti
žalovanými iba na základe ich zlej sociálnej situácie.
V prejednávanej veci, sa ale nejedná o tzv. sociálny byt, štátny byt, mestský byt, družstevný byt a
ani vzhľadom na rozlohu bytu nemožno predmetný byt subsumovať pod tzv. minimálny a nevyhnutný

štandard bývania. Podlahová plocha bytu 173,75 m2 a terasy 69,60 m2, čo viedlo súd prvej inštancie
k záveru, že nie je nevyhnutné, aby za účelom zabezpečenia bývania bolo možné žalovanému, napriek
jeho nepriaznivému zdravotnému stavu, priznať právo na ochranu obydlia v byte, ktorý má charakter
nadštandardného bývania. Navyše vzhľadom na zistené skutočnosti a to, že do bytu nie je dodávaná
elektrická energia, teplo, teplá voda a s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v

uznesenízodňa06.02.2024,ktorýmodvolacísúdzmeniluznesenieonariadeníneodkladnéhoopatrenia
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, teda žalobca nemá povinnosť dodávku
týchto médií zabezpečiť, podľa názoru súdu prvej inštancie, ani nie je vhodné, vzhľadom na zdravotný
stav žalovaného, aby sa v byte zdržiaval.
Súd prvej inštancie navyše poukázal na skutočnosť, že príjem žalovaného umožňuje, aby si zabezpečil

bývanie v menšom nájomnom byte, pričom cena nájmu bytu 1-2. izbového v lokalite Poprad sa pohybuje
cca 500 - 600 eur mesačne.5. Na margo veci súd prvej inštancie doplnil, že výpoveď z nájmu bola žalovanému daná v roku 2013,
takže žalovaný od tohto obdobia užíva byt už viac ako 10 rokov, takže ani z tohto hľadiska by nebolo
v súlade so zásadou proporcionality chrániť obydlie žalovaného bez ohľadu na ochranu vlastníckeho

práva žalobcu. Súd prvej inštancie pripustil, že žalovaný sa do tejto situácie mohol dostať s poukazom na
priebehpredchádzajúcichkonanínapr.konkurznéhokonania,avšaksúdvtomtokonanínemáprávomoc
ovplyvniť priebeh a výsledok predchádzajúcich konaní.
Na základe uvedených skutočností, v súlade s príslušnou právnou úpravou, súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalobe o vypratanie nehnuteľnosti vyhovel.

6. Návrh na prerušenie konania do skončenia konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Poprade č. k. ČVS:H./X-XXX-XX-XXXX súd prvej inštancie zamietol v zmysle § 162 ods. 3 Civilného
sporového poriadku, keďže nie je dôvodné, hospodárne a účelne prerušiť predmetné konanie do
skončenia konania pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Poprad.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku a z
dôvodov hodných osobitného zreteľa stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Za dôvody hodné
osobitného zreteľa považoval okolnosti na strane žalovaného, ktorý má skutočne nepriaznivý zdravotný
stav a taktiež s poukazom na ťaživé postavenie žalovaného vyplývajúce z predchádzajúcich konaní,
keď žalovaný cíti subjektívne ujmu na jeho právach vzhľadom na správanie sa tretích osôb a výsledok

predchádzajúcich konaní. Navyše vzhľadom na predmet podnikania žalobcu nepriznaním náhrady trov
konania nebude vážnym spôsobom zasiahnuté do jeho majetkovej a finančnej sféry.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d),
e), f) a h) CSP. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie mu znemožnil vypovedať na pojednávaní, čo

predstavuje nesprávny procesný postup súdu. Žalovaný poukázal na to, že OR PZ Poprad je pod ČVS:
H./F. vedené trestné konanie pre podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví, pričom súd prvej inštancie
mal prerušiť konanie resp. minimálne si vyžiadať správu z polície, pričom v tejto veci polícia požiadala
o vypracovanie znaleckého posudku. V súvislosti s inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou odvolacieho súdu listovať kto bol pôvodný

žalobca, kto bol jeho konateľ, či pôvodný žalobca prijímal ročné nájomné a ďakoval žalovanému za
zaplatenie nájmu aj po vyhlásení konkurzu, pričom samotný žalovaný ani nevedel komu platí nájomné
od vyhlásenia konkurzu, vždy ho kontaktoval len J. K. L. a aj táto skutočnosť mala byť predmetom
preskúmania súdneho rozhodnutia. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy
jeho výsluchom a výsluchom svedkov M. C. (bývalej manželky žalovaného), J. K. L. a J. C. (syna

žalovaného).
Navrhol, aby odvolací súd v zrušujúcom rozsudku zaviazal súd prvej inštancie na oboznámenie sa
s trestným spisom ublíženia na zdraví žalovanému zamestnancom žalobcu F. N. (ČVS: H./F.), ďalej
vypočuť M. C., A. B. C., J. C., K. L. a zaviazal žalobcu predložiť účtovnú uzávierku za posledných 10
rokov, kde a akým spôsobom zúčtoval nájom zaplatený žalovaným.

Žalovaný ale zároveň navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol,
prípadne, aby rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.10.2024 navrhol žalovaný, aby odvolací súd konanie
prerušil do rozhodnutia o podaní obžaloby voči zamestnancovi žalobcu Horské vilky, s.r.o. F. N. za

skutok prečinu ublíženia na zdraví podľa § 256 ods. 1 TZ. Ako prílohu tohto návrhu predložil uznesenie
OR PZ Poprad, ČVS: H./F. zo dňa 01.07.2024 o pribratí znalca z odboru zdravotníctva a farmácia,
odvetvie chirurgie a traumatológia z dôvodu zistenia presného rozsahu, druhu a charakteru zranení
žalovaného zo dňa 09.06.2024 v súvislosti so šetrením trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona.

10. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP), po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalovaného podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
opodstatnené, a preto rozsudok v napadnutom zamietavom výroku potvrdil.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadnesvoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

Rozhodnutiesúduprvejinštanciepovažujezakonzistentnéalogické,pričomvcelomrozsahukonštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné (§
387 ods. 2 CSP):

11. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie zvýrazňuje skutočnosť, že v predmetnom konaní

nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, tak ako je opísaná vo výroku II. rozhodnutia
súdu prvej inštancie (ďalej len „byt“), pričom žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
opak údajov vyplývajúcich z katastra nehnuteľností. V súvislosti so skončením nájomného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, odvolací súd odkazuje na rozsudok Okresného súdu Poprad sp.zn.
20C/217/2013zodňa23.06.2020,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa20.03.2023,aktorýmsúdzamietol
žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu k bytu. V konaní taktiež nebolo sporné, že žalovaný

napriek týmto skutočnostiam predmetný byt naďalej užíva, teda užíva ho bez akéhokoľvek právneho
titulu.

12. Žalovaný svoje odvolanie skutkovo odôvodnil tým, že na OR PZ Poprad je vedené trestné konanie
pre podozrenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť zamestnanec žalobcu

voči žalovanému, pričom podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie toto konanie prerušiť, resp.
minimálne si vyžiadať správu z polície.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne návrh na prerušenie
konania zamietol, nakoľko tento návrh nebol, vzhľadom na predmet konania v tejto veci, dôvodný
a účelný. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že bez ohľadu na to, s akým konkrétnym výsledkom bude toto

trestné konanie ukončené, je jeho ukončenie právne irelevantné vzhľadom na predmet konania v tejto
veci, nakoľko predmetom konania v tejto veci je vypratanie nehnuteľnosti, ktorú žalovaný už od roku
2013 užíva bez akéhokoľvek právneho titulu, a nie posúdenie, resp. zohľadnenie, či bol, alebo nebol
spáchaný prečin ublíženia na zdraví.

13. Žalovaný taktiež uvádzal rôzne skutočnosti týkajúce sa platenia nájmu a v tejto súvislosti navrhoval
vypočuť J. K. L., ktorý ho mal kontaktovať v súvislosti s úhradou nájomného, pričom ale ani tieto
skutočnosti nemajú žiaden právne relevantný význam pre posúdenie tejto veci.

14. Žalovaný ako ďalší dôvod odvolania uviedol, že v tomto konaní nebol vypočutý a rovnako neboli

vypočutí ním navrhovaní svedkovia, a to jeho bývalá manželka a syn. Odvolací súd poukazuje na
to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol osobne prítomný na pojednávaní konanom dňa
20.03.2024, avšak svoj výsluch podmieňoval účasťou konateľa žalobcu, pričom sa ani nevyjadril,
z akého konkrétneho dôvodu v tejto veci nevypovedal. S poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania
mal žalovaný resp. jeho právny zástupca navrhnúť výsluch žalovaného, ktorý ale nemôže svoj výsluch

podmieňovať účasťou konateľa žalobcu a takýmto spôsobom sa vlastne ukrátil o svoje právo vypovedať
vo veci.
V tejto súvislosti odvolací súd taktiež poukazuje na to, že žalovaný sa nevyjadril, k akým konkrétnym
skutočnostiam by mohol vypovedať výlučne iba za prítomnosti konateľa žalobcu. Rovnako sa žalovaný
nevyjadrilanikakýmkonkrétnymskutočnostiamsúvisiacimspredmetomtohtokonaniamalibyťvypočutí

ním navrhnutí svedkovia.
Súd prvej inštancie teda správne zamietol návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania, keďže
vzhľadom na skutkový stav veci, a to vlastníctvo žalobcu k predmetnému bytu a platnosť výpovede
z nájmu, žalovaným navrhované dôkazy skutočne možno vnímať iba ako účelové a obštrukčné, bez
právnej relevancie k meritu veci.

15. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa taktiež správne zaoberal
právom žalovaného na ochranu obydlia a dospel k správnemu záveru o potrebe ochrany vlastníckeho
práva žalobcu v tejto veci, nakoľko skutkové okolnosti týkajúce sa prípadnej priority ochrany obydlia
žalovanéhovdanomprípadenebolinaplnené.Súdprvejinštanciesprávnepoukázalnato,žepredmetný

byt predstavuje nadštandardné bývanie, vzhľadom na jeho rozlohu a miesto kde je situovaný. Správne
taktiež poukázal na to, že žalovaný predmetný byt protiprávne užíva už od roku 2013 a vzhľadom
na jeho príjmové pomery (starobný dôchodok vo výške cca 1.300 eur) nedôjde týmto rozhodnutím
k existenčnému ohrozeniu žalovaného, a to aj po zohľadnení jeho veku a zdravotného stavu. V súvislostiso zdravotným stavom žalovaného taktiež súd prvej inštancie správne poznamenal, že predmetný byt
je odpojený od základných médií, na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žalovaný žiadal, aby žalobca sprístupnil základné média tak,

aby byt no užívať, a teda prípadné užívanie bytu bez plynu, vody a elektriny, by vzhľadom na zdravotný
stav žalovaného mohlo ohroziť jeho život a zdravie. Súd prvej inštancie sa teda náležite a správne
vysporiadal aj s testom proporcionality práva žalobcu na ochranu vlastníckeho práva a práva žalovaného
na ochranu obydlia.

16. S poukazom na vyššie uvedené, preto odvolací súd, na základe § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil.

17. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku ako celku, teda aj proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie
návrh na prerušenie konania zamietol. Keďže sa a v danom prípade, s poukazom na ustanovenie § 357
CSP nejednalo o prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, ani o prerušenie konania podľa

§ 164 CSP, odvolanie proti tomuto výroku nie je prípustné, a preto odvolací súd podľa § 386 písm. c)
CSP odvolanie proti výroku I. odmietol.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, s použitím § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a keďže v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi preukázateľne trovy

odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu ich vo vzťahu k žalovanému nepriznal.

19. Podaním, doručeným odvolaciemu súdu dňa 22.10.2024, žalovaný zároveň navrhol prerušiť toto
konanie do podania obžaloby voči zamestnancovi žalobcu F. N. (pozn. táto trestná vec je vedená na
OR PZ Poprad pod ČVS: H./F.). Odvolací súd k tomu, tak ako už uviedol vyššie, opätovne uvádza, že

súd prvej inštancie správne zamietol návrh na prerušenie konania vedeného OR PZ Poprad pod sp.zn.
ČVS: H./X-XXX-XX-XXXX, pričom návrh žalovaného doručený v priebehu odvolacieho konania sa týkal
iného ČVS, preto odvolací súd aj tento návrh zamietol, nakoľko bez ohľadu na výsledok tohto trestného
konania, jeho závery nemajú žiaden relevantný vplyv na posúdenie odvolania žalovaného, teda aj keby
v trestnom konaní bolo preukázané, že zamestnanec žalobcu ublížil na zdraví žalovanému, ani táto

okolnosť by nemohla zmeniť nič na správnom rozhodnutí súdu prvej inštancie o uložení povinnosti
žalovanému vypratať predmetný byt, nakoľko skončenie tohto trestného konania nie je podmienkou pre
rozhodnutie v tejto veci.

20. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že skutočnosti tvrdené žalovaným sa môžu, v jeho ponímaní,

javiť ako dôležité, avšak, ako už odvolací súd viacnásobne uviedol, ním tvrdené skutočnosti sú právne
irelevantné pre posúdenie predmetu tohto sporu.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).