Uznesenie – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124210511
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5124210511.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Zuzany Konárikovej, v právnej
veci žalobcu Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 3350/1, 010 01 Žilina, IČO: 00 321 796,
právnezastúpenéhoAdvokátskakanceláriaGallo,s.r.o.,sosídlomJilemnického4012/30,03601Martin,
IČO:36715352,protižalovanémuBarcodes.r.o.,sosídlomHlavná23,91700Trnava,IČO:50806530,

právne zastúpenému Advokátska kancelária Juraj Seitz, s.r.o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice,
IČO: 47 157 437, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č.k. 38Cb/207/2024-87 zo dňa 31. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/207/2024-87 zo dňa 31. januára 2025 v napadnutej časti
druhej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancieuznesenímč.k.38Cb/207/2024-87zodňa31.januára2025prvouvýrokovouvetou
konanie zastavil a druhou výrokovou vetou žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnom konaní žalobou
doručenousúdudňa27.09.2024domáhal,abysúdurčil,žeprávnyúkonodstúpeniaodKúpnejzmluvyzo
dňa 10.12.2023, vedenej pod č. V-2224/2023 na Okresnom úrade, katastrálny odbor Bytča, uzatvorenej
medzi žalovaným a kupujúcim dlžníkom TWR Business s.r.o., Trnava, týkajúcej sa nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, bližšie špecifikovaných v žalobe pre katastrálne územie A., je voči nemu
neúčinný.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že podaním doručeným súdu dňa 29.01.2025 žalobca vzal žalobu
v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že dlžník TWR Business s.r.o. uhradil obidve
exekúcie vedené na Exekútorskom úrade JUDr. Pavla Šajánka, so sídlom v Skalici pod sp.zn. 166EX
380/23 a sp.zn. 166EX 184/24, ktoré boli zastavené v dôsledku vymoženia nároku po podaní žaloby.
Nakoľko nároky žalobcu boli vyplatené, žalobca vzal žalobu späť.

4. Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než
začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozhodol o zastavení konania.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Konštatoval,

že z procesného hľadiska zavinenie na zastavení konania je na strane žalobcu. Pokiaľ dôvodom pre
späťvzatie žaloby bola skutočnosť, že dlžník žalobcu TWR Business s.r.o. uhradil pohľadávky žalobcuvymáhané v exekučnom konaní sp.zn. 166EX 380/23 a sp.zn. 166EX 184/24, v dôsledku čoho na
strane žalobcu odpadla jedna z podmienok odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 42a Občianskeho
zákonníka,atoexistenciavymáhateľnejpohľadávkyvočidlžníkovi,takpodľanázorusúduprvejinštancie

z procesného hľadiska nebolo možné konštatovať, že by k späťvzatiu žaloby žalobcu viedlo správanie
žalovaného, resp. že by na strane žalovaného bolo možné konštatovať procesné zavinenie na späťvzatí
žaloby žalobcom. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.

6. Proti druhej výrokovej vete uznesenia súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o trovách
konania. Poukázal, na to, že v konaní išlo o odporovateľný právny úkon ktorým z majetku dlžníka TWR
Business s.r.o., Trnava unikol majetok napriek tomu, že dlžník bol v exekúcií a nesmel s majetkom
nakladať. Zo spisového materiálu Okresného úradu, katastrálny odbor Bytča vyplynulo, že došlo k tomu
na základe dohody o odstúpení zo dňa 02.02.2024. O tom, že dlžník je v exekúcií sa mal žalovaný

podľa názoru žalobcu možnosť presvedčiť z verejne dostupných zdrojov a zároveň dal do pozornosti, že
právny poriadok v prípade veriteľa dáva iba možnosť odporovať tento úkon, čo sa stalo v tomto prípade
proti žalovanému. Žalobca zo spisu považoval za nepochybné, že po podaní žaloby dlžník splnil svoj
záväzok, exekúcie boli zastavené, čím stratil naliehavý právny záujem, a preto logickým dôsledkom
bolo späťvzatie žaloby. Namietal, že pri rozhodovaní o trovách konania sa súd prvej inštancie riadil len

úzko gramatickým výkladom zákona. V takom prípade by len samotný úkon späťvzatie žaloby určoval
procesné zavinenie strany sporu, čo by vlastne ani nebolo potrebné skúmať. Súd prvej inštancie nevzal
do úvahy, že v čase keď inicioval spor, mal na tomto spore naliehavý právny záujem, pričom poukázal na
to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti už ustálil, že účastník konania
ktorý zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní má nárok na náhradu trov

konania. Mal za to, že by bolo v rozpore s ochrannou funkciou civilného procesného práva pokiaľ by
civilnýprocesneumožňovalodstrániťzmenšeniemajetkovejsféryúčastníkaspôsobenélentým,žetento
maldôvodnebrániťsvojeprávasúdnoucestou.NapodporusvojichtvrdenípoukázalnanálezÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS 178/2019 a I.ÚS 263/2016. Uviedol, že zo spisového materiálu
vyplýva, že podanie odporovacej žaloby zapríčinili spoločne dlžník TWR Business s.r.o. a žalovaný.

To, že následne po podaní žaloby splnil svoje záväzky dlžník, podľa názoru žalobcu ešte neznamená,
že podanie odporovacej žaloby zavinil on. Poukázal na to, že keby táto žaloba nebola podaná, dlžník
by sa naďalej vyhýbal plniť svoje záväzky a ani žalovaný nemienil odškodniť žalobcu hoci o tom, že
dlžník je v exekúcii vedieť mal a mohol z verejne dostupných zdrojov. Pripomenul, že dlh pochádzal
z nezaplatených miestnych daní. Podľa názoru žalobcu pri posudzovaní oprávnenosti trov konania je

potrebné vychádzať aj zo zmyslu a ducha právnej úpravy. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a priznal mu 100 % náhradu trov konania, alebo aby uznesenie
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej vety potvrdil.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 27.09.2024 domáhal, aby súd určil, že právny úkon odstúpenia od Kúpnej zmluvy zo
dňa 10.12.2023, vedenej pod č. V-2224/2023 na Okresnom úrade, katastrálny odbor Bytča, uzatvorenej
medzi žalovaným a kupujúcim dlžníkom TWR Business s.r.o., Trnava, týkajúcej sa nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX, bližšie špecifikovaných v žalobe pre katastrálne územie A., je voči žalobcovi
neúčinný. Podaním zo dňa 29.01.2025 žalobca súdu oznámil, že dlžník TWR Business s.r.o., Trnava
uhradil obidve exekúcie vedené Exekútorským úradom JUDr. Pavla Šajánka, Ružová 63/5, Skalica
vedené pod sp.zn. 166EX 380/23 a sp.zn. 166EX 184/24, ktoré boli zastavené v dôsledku vymoženia
nároku po podaní žaloby. Nakoľko boli nároky žalobcu vyplatené, žalobca vzal svoju žalobu späť

a navrhol konanie zastaviť a priznať mu trovy konania. Uznesením č.k. . 38Cb/207/2024-87 zo dňa
31.01.2025 súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.10. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, ktorým žalobcovi
okresný súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana konania, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne, právo na to, aby sa jej

nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované
ustanovenie § 256 ods. 1 CSP stanovuje povinnosť nahradiť trovy konania strane, ktorá zavinila, že
konanie muselo byť zastavené. Ak súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zaoberať najskôr tým, ktorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je
treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Tam, kde zastavenie konania bolo stranou zavinené,
súd prizná druhej strane náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatňovanie alebo

bránenie svojho práva.

13. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s
§ 256 ods. 1 CSP a skúmal, ktorá strana z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. V danom
prípade žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že jeho pohľadávka bola uhradená dlžníkom TWR Business
s.r.o. po podaní predmetnej žaloby, z ktorého dôvodu na jeho strane odpadla jedna z podmienok
odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to existencia

vymáhateľnej pohľadávky proti dlžníkovi. Odvolací súd sa stotožnil z názorom súdu prvej inštancie, že
zaplatenie pohľadávky žalobcu jeho dlžníkom TWR Business s.r.o. nie je možné považovať za procesné
zavineniežalovanéhonazastavenípredmetnéhokonania,nakoľkotátospoločnosťnebolastranousporu
v tomto konaní, t.j. išlo o odlišnú osobu od žalovaného. Z uvedeného dôvodu odvolací súd má za
to, že súd prvej inštancie v danom prípade správne posúdil procesné zavinenie na zastavení tohto

konania, keď konštatoval, že nie je možné dôjsť k záveru, že by k späťvzatiu žaloby žalobcu viedlo
správanie žalovaného, resp. že by na strane žalovaného bolo možné považovať procesné zavinenie na
späťvzatí žaloby žalobcom, nakoľko k úhrade pohľadávky žalobcu po začatí tohto konania došlo treťou
osobou – dlžníkom TWR Business s.r.o., t.j. osobou nezávislou od osoby žalovaného. Odvolací súd
zdôrazňuje, že v zmysle § 256 ods. 1 CSP súd pri rozhodovaní o trovách konania nie je oprávnený

skúmať hmotnoprávnu stránku veci, ale skúma len procesné zavinenie strán na zastavení konania.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru,
že v danom prípade z procesného hľadiska zastavenie predmetného konania zavinil žalobca, a preto
súd prvej inštancie v súlade s § 256 ods. 1 CSP žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania.

14. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie predmetnú
vec správne právne posúdil, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti druhej výrokovej
vety podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

16. Uznesenie bolo schválené členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).