Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123320382
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6123320382.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu Vladimír
Sopúch C a V, s miestom podnikania Zábrež 81, 027 54 Oravská Poruba, IČO: 32 271 701, zast. JUDr.
JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832
103 proti žalovanému PMS-Montage, s. r. o., so sídlom Nábrežná 1635/7, 911 01 Trenčín, IČO: 47 979

631, zast. JUDr. Anna Žedényiová, advokátka, so sídlom Palackého 85/5, 911 01 Trenčín o zaplatenie
2.015,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 37Cb/16/2023-62 zo dňa 4. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/16/2023-62 zo dňa 4. decembra 2023 z r u š u j
e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 2.015,94 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 08.06.2022 do zaplatenia
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur do 3 dní od
jeho právoplatnosti. V druhej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od

žalovaného zaplatenia sumy 2.015,94 Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že dodal
žalovanému tovar a služby v roku 2022, za ktoré mu vyúčtoval dohodnutú cenu faktúrou č. 22200047
zo dňa 24.05.2022 vo výške 2.015,94 Eur so splatnosťou 07.06.2022. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi
neuhradil.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný podal proti vydanému platobnému
rozkazu odpor s odôvodnením, že faktúru č. 22200047 riadne a včas žalobcovi uhradil A. B., ktorý

bol žalovaným poverený na vykonávanie stavebného dozoru na stavbe v obci Štôla a navrhol výsluch
svedka A. B..
4. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného o úhrade dlžnej sumy žalovaným prostredníctvom A. B. nie je
pravdivé. Nárok žalobcu sa týka dodávky betónu a v prípade úhrady za jeho dodávku v hotovosti na
pracovisku žalobcu je vystavený príjmový doklad z elektronickej pokladnice, k čomu nedošlo. Žalovaný
saktomutovyjadreniužalobcuvyjadrilpodanímzodňa16.08.2023vktoromzotrvalnatom,žeuplatnená

suma za dodanie betónu na stavbu apartmánového domu v obci Štôla bola žalobcovi uhradená A. B..
5. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na vyjadrenie zástupcu žalobcu na
vytýčenom pojednávaní v ktorom uviedol, že žalovaný do pojednávania nerozporoval základ uplatnenej
pohľadávky, ani jej výšku. Jedinou jeho obranou bolo tvrdenie o úhrade dlžnej sumy prostredníctvom
p. B.. Žiaden doklad o úhrade dlžnej sumy žalovaným prostredníctvom p. B. neexistuje. Vo vzťahu
k novej námietke žalovaného uplatnenej na prvom pojednávaní o nedostatku pasívnej legitimácie

žalovaného žalobca poukázal na koncentračnú zásadu súdneho konania, pričom žalovaný až do prvého
pojednávania námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie neuplatnil. Na ďalšom pojednávanív záverečnej reči zástupca žalobcu uviedol, že jeho pohľadávka je dôvodná, poukázal na predbežné
právne posúdenie okresného súdu na pojednávaní dňa 27.09.2023, podľa ktorého nebolo sporné
uzatvorenie kúpnej zmluvy a dodávka betónu a táto dôkazná situácia sa nezmenila. Obrana žalovaného

uvedená v odpore a v jeho vyjadrení zo dňa 16.08.2023 o úhrade dlžnej sumy prostredníctvom A. B.
preukázaná nebola, pričom svedok A. B. uviedol, že predmetnú pohľadávku žalobcovi nezaplatil.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zástupca žalovaného na prvom pojednávaní
navrhol žalobu zamietnuť, pridržiaval sa svojich predchádzajúcich vyjadrení. Poukázal na to, že žalobca
dodal stavebný materiál na stavbu apartmánového domu v obci Štôla, kde stavebným a investičným

partnerom na tejto stavbe bola firma LOTOSTAV s.r.o. a všetky náklady v súvislosti so zhotovením
tejto stavby uhrádzala uvedená spoločnosť, pričom žalobca nemal so žalovaným uzavretú žiadnu
zmluvu o dodaní stavebného materiálu, tento materiál si žalovaný od žalobcu neobjednal, dodacie
listy sú podpísané neznámymi osobami, p. B., ktorý dojednával dodanie tovaru, nie je zamestnancom
žalovaného, pôsobil na stavbe ako stavebný dozor a navrhol opätovne vypočuť svedka A. B. na
zodpovedanie otázky, pre koho objednával tovar, či bol uhradený a namietal svoju pasívnu legitimáciu

v konaní. V záverečnej reči zástupca žalovaného na druhom pojednávaní poukázal na výpoveď svedka,
ktorý objednával plnenie u žalobcu a ktorý uviedol, že objednával tovar nie v mene žalovaného, ale za
spoločnosť LOTOSTAV s.r.o. a táto mala následne faktúru aj uhradiť. Svedok A. B. potvrdil nezrovnalosti
na dodacích listoch, kde bol nesprávne uvedený objednávateľ, na ktorú skutočnosť žalobcu upozornil
s tým, že keď to bude opravené, bude zrealizovaná úhrada. Jediným dokladom predloženým žalobcom

v konaní je dodací list, ktorý bol podľa svedka reklamovaný a tomuto bolo zo strany žalobcu oznámené,
že doklad je nesprávny, pričom až bližším skúmaním zistil skutočnosti, ktoré namietal na pojednávaní
o nedostatku jeho pasívnej legitimácie a hoci platí zásada koncentrácie konania, platí aj to, že súd
má vychádzať zo spoľahlivo doloženého skutkového stavu, pričom až do ukončenia dokazovania
môžu strany predkladať návrhy na dokazovanie, predkladať skutkové a práve dokumenty. Aj keď CSP

upravuje, že na niektoré doklady súd nemusí prihliadať, neznamená to, že nebude na ne prihliadať.
Žiadal preto žalobu zamietnuť, keďže žalovaný si od žalobcu žiaden tovar neobjednal, nemal žiaden
vzťah v rozhodnom období k miestu dodaniu, k dielu a nie je v spore pasívne legitimovaný.
7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol podstatnú časť výpovede svedka A. B.,
ktorý ako subdodávateľ vykonával pre žalovaného subdodávku na diele v obci Štôla. Údaje uvádzané

na dodacích listoch žiadal u zamestnankyni žalobcu opraviť vo vzťahu k odberateľovi, pričom mu bolo
oznámené, že došlo ku chybe pri označení odberateľa, potvrdil telefonické objednávanie tovaru, uviedol,
že v hlavičke je uvedený zlý odberateľ, ktorým nemal byť žalovaný, ale spoločnosť LOTOSTAV s.r.o.
a svedok požadoval od zamestnankyne žalobcu opravu takto nesprávne vystavených dokladov.
8. Po vykonanom dokazovaní okresný súd ustálil skutkový stav tak, že žalobca dodal na základe

objednávky žalovaného tovar, a to betón na dohodnuté miesto, žalovaný tovar prevzal a žalobca zaň
vystavil žalovanému faktúru č. 22200047 zo dňa 24.05.2022 so splatnosťou 07.06.2022 na sumu
2.015,94 Eur, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil.
9. S odkazom na ustanovenie § 409 a nasl. Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve okresný súd žalobe
vyhovel.

10. Poukázal na to, že žalobca v rámci žaloby tvrdil uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaným ohľadom dodávky betónu, realizáciu dodávky, vystavenie faktúry a následne omeškanie
žalovaného s úhradou kúpnej ceny. Žalovaný v rámci všetkých svojich písomných vyjadrení (v rámci
odporu ako aj v reakcii k vyjadreniu žalobcu k odporu) tvrdil len to, že došlo k zániku uplatneného nároku
žalobcom z titulu plnenia, keď pohľadávku žalobcu za žalovaného uhradil A. B., poverený činnosťou

stavebného dozoru. Okresný súd preto ustálil sporné a nesporné skutočnosti vzhľadom k tomu, že
žalovaný včas nerozporoval skutočnosti tvrdené žalobcom, tieto považoval okresný súd podľa § 151
ods. 1 CSP za nesporné a jedinou spornou skutočnosťou ostal namietaný zánik záväzku žalovaného na
základe splnenia. Na túto spornú skutočnosť vykonal dokazovanie výsluchom navrhnutého svedka.
11. Po takomto ustálení sporných a nesporných skutočností dospel okresný súd k záveru, že strany

sporu uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola dodávka betónu na stavenisko v obci Štôla,
pričom k zrealizovaniu dodávky aj došlo. Dodaním tovaru žalobca splnil povinnosť z uzavretej kúpnej
zmluvy, prevzatie tovaru žalovaným nikto nerozporoval a túto skutočnosť okresný súd považoval za
nespornú. Sporné bolo len to, či k zaplateniu kúpnej ceny došlo podľa tvrdenia žalovaného úhradou
prostredníctvom Ota Šišku. Ten však vo svojej výpovedi túto žalovaným tvrdenú skutočnosť vyvrátil,

keď uviedol, že uplatnenú kúpnu cenu žalobcovi neuhradil. Podľa okresného súdu preto žalovaný
nepreukázaltvrdenieosplnenísvojejpovinnosti,akotouvádzalvpísomnýchvyjadreniachapretodospel
k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o úhrade dlžnej
sumy. Okresný súd všetky rozhodné skutočnosti na priznanie nároku nepovažoval za sporné a dospelk záveru, že žalobca si splnil svoje povinnosti z uzavretej zmluvy a keďže žalovaný si nesplnil povinnosť
zaplatenia kúpnej ceny, žaloba bola dôvodná a v celom rozsahu jej vyhovel, vrátane príslušenstva.
12. Okresný súd neprihliadol na skutočnosti tvrdené žalovaným prednesené až na prvom pojednávaní,

kedy podľa okresného súdu totálne zmenil svoju procesnú taktiku a začal uplatňovať nové prostriedky
procesnej obrany, pretože až po dostavení sa do pojednávacej miestnosti a otvorení pojednávania sa
začalbrániťnedostatkompasívnejvecnejlegitimáciežalovaného,začalnamietaťneexistenciuprávneho
vzťahu medzi stranami sporu, neuzavretie žiadnej kúpnej zmluvy, neexistenciu žiadneho záväzku.
Podľa okresného súdu sa jedná o typický príklad, prečo bola do konania podľa úpravy CSP zavedená

zásadasudcovskejkoncentráciekonania.Tátoznamená,žestranyniesúoprávnenévykonávaťniektoré
procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom jeho štádiu. Ak procesný úkon
podliehajúci koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky. Porušenie
tejto zásady má za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú
povinnosť riadneho vedenia sporu podľa čl. 8 CSP. Účelom sudcovskej koncentrácie je zabrániť tomu,
aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je želateľné, aby strana

sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné prostriedky až na pojednávaní, pričom včasnosť
ich predloženia podľa okolností konkrétneho prípadu vyhodnotí súd a je ponechané na jeho vôli, či
prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlňuje alebo či prijme procesnú sankciu spočívajúcu
v tom, že na procesný úkon neprihliadne. Prostriedky procesnej obrany nie sú predložené včas, ak
ich strana mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo. Ak neexistujú osobitné dôvody v zásade

podľa okresného súdu platí, že predloženie skutkových tvrdení až na pojednávaní nie je včasné. Iba
výnimočnemôžesúdoneskorenépredloženieprostriedkovprocesnéhoútoku,resp.obranyospravedlniť
na základe objektívnych kritérií (právna zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (neschopnosť
účastníka rozpoznať potrebu tvrdenia určitých skutočností).
13. V napadnutom rozhodnutí okresný súd poukázal na to, že žalovaný až do prvého pojednávania

tvrdil iba zánik jeho záväzku poskytnutím plnenia žalobcovi poverenou osobou. Až na pojednávaní
predniesol nové skutkové tvrdenia o nedostatku jeho pasívnej legitimácie, nedostatku zmluvného vzťahu
a neexistencii záväzku. Žalovaný mal povinnosť tvrdiť rozhodné skutočnosti od 13.07.2023, kedy mu
bola doručená výzva na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu k odporu, pričom okresný súd ho vo výzve
na vyjadrenie poučil o povinnosti predkladať návrhy a dôkazy včas. Bol poučený aj o tom, že ak ich

včas nepredloží, nemusí súd na ne prihliadnuť. Pokiaľ preto žalovaný uviedol nové skutočnosti až
na prvom pojednávaní dňa 27.09.2023, je toto jeho konanie oneskorené. Do tohto okamihu žalovaný
a jeho zástupca žiadne tvrdenia o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného nepredložili, hoci tak
mali kedykoľvek možnosť urobiť. Podľa okresného súdu ide o typické použitie sudcovskej koncentrácie
v dôsledku pasivity sporovej strany. Žalovaný neuviedol relevantné dôvody pre jej neuplatnenie a súd

nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal ospravedlniť pasivitu žalovaného, jeho nezodpovedný prístup
k sporu, nedostatočný záujem o spor v počiatočných fázach, čo naznačovalo snahu o oddialenie
rozhodnutia sporu. Okresný súd zdôraznil, že sa jedná o obchodnoprávny spor, na ktorého obidvoch
stranách stoja profesionáli, t.j. podnikatelia, poukázal na charakter sporu, kedy išlo o spor z kúpnej
zmluvy, pričom nie je možné hovoriť o nejakej právnej zložitosti sporu.

14. Podľa okresného súdu išlo v prejednávanej veci o tak výraznú zmenu procesnej obrany, ktorá sa
súdu javila ako „taktika“ žalovaného a preto súd nepovažoval za správne na ňu prihliadať. Žalovaný
nevysvetlil, prečo k uvedenému dospel po značnom časovom odstupe, pričom neexistencia zmluvného
vzťahu je skutočnosťou, ktorá je zrejmá hneď po podaní žaloby. Ak si žalovaný tieto tvrdenia nechal
až na záver, čím chcel zrejme „prekvapiť“ protistranu, takýto postup považoval okresný súd v rozpore

s pravidlami Civilného sporového poriadku. Zdôraznil zodpovednosť strán pri obhajobe svojich práv
a v opačnom prípade musia znášať dôsledky s tým spojené, vrátane neúspechu v súdnom konaní.
Keďže žalovaný neskoro uplatnil procesnú obranu o nedostatku pasívnej legitimácie, na tento procesný
prostriedok obrany okresný súd neprihliadol a neprihliadol ani na vyjadrenie svedka označeného
žalovaným, pričom pri jeho výsluchu, ktorý mal viesť k preukázaniu najprv tvrdenej skutočnosti

žalovaným o zániku záväzku, žalovaný tendenčne výsluch viedol vo vzťahu k nedostatku vecnej
legitimácie a súd preto ani na výpoveď svedka neprihliadal. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o zásade
spravodlivosti a náležitého zistenia skutkového stavu okresný súd uviedol, že je limitovaný skutkovými
tvrdeniami strán sporu, keď sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a rozsudok zodpovedá
tomu, čo strany zhodne tvrdili. Tomuto zodpovedá aj napadnutý rozsudok, pričom sa jedná o zhodné

tvrdenia obidvoch strán až do prvého pojednávania, na ktorom žalovaný začal tvrdiť niečo iné, na čo
však už okresný súd z dôvodu sudcovskej zásady koncentrácie neprihliadol.
15. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi úspešnému
v spore priznal voči žalovaného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.16. Voči uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. b) CSP, keď nesprávnym procesným postupom okresného súdu mu bolo znemožnené
uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Uviedol, že už v odpore navrhol vykonať výsluch svedka A. B. za účelom objasnenia
rozhodujúcich skutočností, okresný súd dôkaz vykonal, avšak na dôkazom získané skutočnosti
neprihliadol. Považoval preto napadnuté rozhodnutie za predčasné a súd mal zobrať do úvahy všetky
skutočnostivyplývajúcezvýsluchutejtoosoby,čímpodľažalovanéhodošlokporušeniuprávžalovaného
na spravodlivý proces. Okresný súd neprihliadol ani na skutkovú a právnu argumentáciu žalovaného

v priebehu súdneho konania na dvoch pojednávaniach a neprihliadol ani na vykonaný dôkaz, a to
výsluch svedka A. B., ktorý objasnil rozhodujúce skutočnosti v prospech argumentácie žalovaného a táto
skutočnosť má za následok nedostatočné skutkové zistenie veci.
17. Z výsluchu svedka A. B. pritom vyplynulo, že tento potvrdil tvrdenia žalovaného z priebehu konania
o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď vypovedal, že žalovaný si od žalobcu nikdy
predmetný tovar neobjednal, nespotreboval, neprevzal, pričom okresný súd posúdil tvrdenia žalovaného

a závery z výsluchu A. B. ako porušenie zásady koncentrácie súdneho konania, t.j. že žalovaným
uplatnená obrana v súdnom konaní je oneskorená, aj keď žalovaný namietal pasívnu legitimáciu hneď
na prvom vytýčenom pojednávaní, na ktorom aj uviedol, prečo tieto skutočnosti už neuviedol v odpore.
18. Podľa žalovaného účelom sudcovskej koncentrácie je zabrániť, aby strany nepredlžovali priebeh
súdneho konania, čo však nie je prípad v prejednávanejveci, pretože výsluch svedka A. B. bol navrhnutý

už v odpore a konanie žalovaného súdne konanie nepredĺžilo. Odkázal v tejto súvislosti na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/259/2010 z 26.01.2011. Uviedol, že výber dôkazných prostriedkov
je na vôli účastníka konania, avšak o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, rozhoduje súd podľa svojej
voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z hľadiska oprávnenia navrhovať dôkazy
je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých

dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozícii
v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok ESĽP vo veci Feldbrugge c. Holandsko z r.
1986). Odkázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 26.01.2010 sp. zn. III. ÚS 332/09, podľa ktorého
nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne

konanie podľa § 46 ods. 1 Ústavy SR. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.12.2023. Uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, keď žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení,
žedlžnásumauplatnenážalobcombolazaplatenásvedkomA.B..Tentovosvojejvýpovedijednoznačne

uviedol, že túto sumu žalobcovi neuhradil. Za správne považoval žalobca aj odôvodnenie napadnutého
rozsudku o neskorom uplatnení námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného až na
prvom pojednávaní. Pokiaľ okresný súd na takto uplatnený prostriedok procesnej obrany neprihliadol
vzhľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, takýto postup považoval žalobca za správny.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
21. Z obsahu spisu a z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania
je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 2.015,94 Eur s príslušenstvom z titulu žalobcom

tvrdenej dodávky betónovej zmesi v prospech žalovaného a neuhradenia ceny za takto dodaný tovar.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný až do prvého pojednávania dňa 27.09.2023 namietal zánik
uplatnenej pohľadávky žalobcom z dôvodu uhradenia dlžnej sumy prostredníctvom tretej osoby A. B.
vykonávajúceho stavebný dozor na predmetnej stavbe. Až na prvom pojednávaní žalovaný zmenil
procesnú obranu a namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, neexistenciu právneho vzťahu,

neobjednanie tovaru a jeho neprevzatie. Okresný súd nepovažoval takto uplatnenú procesnú obranu za
uplatnenú včas a neprihliadol na ňu (ako ani na časť výpovede svedka A. B.) z dôvodu aplikácie zásady
sudcovskej koncentrácie konania, keď žalovaný bol poučený pri doručení vyjadrenia žalobcu k odporu
o povinnosti uplatniť prostriedky procesnej obrany včas, a to v lehote do 20 dní, ktorú určil vo výzve na
č.l. 31 spisu. Túto výzvu prevzal žalovaný dňa 27.07.2023 a v súdom určenej lehote dňa 16.08.2023

zopakoval žalovaný svoju procesnú obranu len v tom zmysle, že trval na zániku uplatnenej pohľadávky
jej splnením prostredníctvom úhrady treťou osobou A. B.. Až na prvom pojednávaní dňa 27.09.2023
uplatnil žalovaný námietku nedostatku pasívnej legitimácie.22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd ustálil skutkový stav podľa
nesporných tvrdení ku okamihu začatia prvého pojednávania, keď spornou otázkou medzi stranami
sporu nebola existencia zmluvného vzťahu, objednanie tovaru žalovaným, prevzatie tovaru žalovaným,

ani cena poskytnutého plnenia. Sporná bola otázka zániku uplatnenej pohľadávky prostredníctvom
úhrady treťou osobou v prospech žalobcu A. B.. Na všetky ďalšie tvrdenia o nedostatku pasívnej vecnej
legitimácie, ani na vyjadrenia svedka o objednaní predmetného tovaru týmto svedkom nie v mene
žalovaného, ale v mene tretej osoby, okresný súd z dôvodu aplikácie zásady sudcovskej koncentrácie
konania neprihliadol.

23. Podľa čl. 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty.
24. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.
25.Podľačl.9CSPstranysporumajúprávosaoboznámiťsvyjadreniami,návrhmiadôkazmiprotistrany
a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
26. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.
27. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.
29. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

30. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
31. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

32. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
33. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
34. Okresný súd založil svoje rozhodnutie, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie uplatnenej sumy

v prospech žalobcu, na zistenom skutkovom stave, ktorý považoval za nesporný k okamihu začatia
prvého pojednávania, keď dovtedy žalovaný v dvoch písomných vyjadreniach (odpor a vyjadrenie
k vyjadreniu žalobcu k odporu) namietal „len“ zánik pohľadávky z dôvodu zaplatenia dlžnej sumy
prostredníctvom tretej osoby A. B.. Na všetky ďalšie tvrdenia žalovaného o nedostatku pasívnej
legitimácie, ako ani na tvrdenia svedka, okresný súd neprihliadol z dôvodu ich neuplatnenia včas a preto

skutočnosti o existencii právneho vzťahu, o uzavretí kúpnej zmluvy, o dodávke tovaru, o výške ceny,
považoval za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. Jedinou spornou bola otázka úhrady dlžnej sumy
prostredníctvom tretej osoby, čo však svedok A. B. na pojednávaní poprel. Okresný súd založil svoje
rozhodnutie na uplatnení zásady sudcovskej koncentrácie konania, keď na všetky tvrdenia žalovaného
(okrem námietky úhrady dlžnej sumy A. B.) od prvého pojednávania neprihliadol. Neprihliadol ani na

výpoveď A. B., ktorý uviedol, že objednával tovar nie v mene žalovaného, ale za inú spoločnosť.
35. Žalovaný v odvolaní namietal aplikáciu zásady sudcovskej koncentrácie konania, ako aj
neprihliadnutie na výsledky dokazovania na základe svedeckej výpovede A. B., hoci tento dôkaz okresný
súd vykonal. Odvolací súd sa s týmito odvolacími dôvodmi stotožnil.
36. Odvolací súd vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii konania poukazuje na to, že súd prvej inštancie

v napadnutom rozhodnutí správne uviedol účel a zmysel inštitútu sudcovskej koncentrácie konania,
ktorá má brániť predlžovaniu súdneho konania a ktorá vychádza zo zásady formálnej pravdy, ktorá je
postavená na princípe procesnej zodpovednosti strán sporu o povinnosti tvrdiť a povinnosti unesenia
dôkazného bremena (čl. 8 CSP). Okresný súd správne uviedol, že dôsledkom sudcovskej koncentrácieje okrem iného aj to, že strany sporu sú limitované na výkon procesných úkonov nie kedykoľvek
v priebehu konania, ale v určitom štádiu tak, aby sa zabránilo jeho predlžovaniu a aby bol dosiahnutý
účel súdneho konania, ktorým je rýchle a efektívne poskytnutie ochrany uplatnenému právu v zmysle

zásady hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP. Okresný súd správne všeobecne vymedzil princípy
sudcovskej koncentrácie konania ako aj jej dôsledky, kedy procesným následkom oneskoreného
uplatnenia prostriedku procesnej obrany môže byť aj to, že súd na takýto prostriedok procesného útoku
alebo obrany nemusí prihliadnuť podľa § 153 ods. 2 CSP. V konečnom dôsledku preto pasivita sporu
alebo tzv. „taktika“, kedy strana sporu, ako správne uviedol okresný súd, si určité prostriedky procesného

útoku a obrany mieni ponechať až do záverečnej fázy a pripraviť tak druhú stranu o možnosť primeraným
spôsobom reagovať, brániť sa, predkladať návrhy a tvrdiť vo vzťahu k určitým skutkovým okolnostiam,
môže mať za následok aj stratu sporu.
37. Odvolací súd sa stotožňuje s takto vymedzenými princípmi sudcovskej koncentrácie konania, ktorá
má viesť v konečnom dôsledku k rýchlemu a efektívnemu vedeniu sporu a včasnému ukončeniu konania
z dôvodu poskytnutia právnej istoty stranám sporu. Ani zásada sudcovskej koncentrácie však nezbavuje

súd povinnosti rešpektovať iné procesné zásady a pravidlá upravené v Civilnom sporovom poriadku.
38. Odvolací súd zdôrazňuje v prejednávanej veci, že aplikácia sudcovskej koncentrácie konania nie
je povinná, jedná sa o možnosť súdu a nie povinnosť jej uplatnenia. Je ponechané na úvahe súdu,
či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo uplatní procesnú sankciu v tom, že na
konkrétny procesný úkon prihliadať nebude. Za prostriedky procesného útoku a obrany sa považujú

skutkové tvrdenia ako aj navrhovanie dôkazov (§ 149 CSP). Súd pritom posudzuje uplatnenie zásady
sudcovskej koncentrácie vzhľadom na individuálne okolnosti prejednávanej veci (priebeh konania,
aktivita procesných strán, procesná náročnosť sporu, skutková a právna náročnosť). Okresný súd
správne vyhodnotil tieto kritériá sudcovskej koncentrácie (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová,
Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 578).

Odvolací súd zdôrazňuje účel sudcovskej koncentrácie konania, ktorým je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas
a je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5 CSP, podľa ktorého môže súd
odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k neodôvodneným prieťahom v konaní.
39. Odvolací súd teda zdôrazňuje, že základným zmyslom a účelom zásady sudcovskej koncentrácie

je prispievať jej uplatnením k rýchlemu a efektívnemu priebehu konania tak, aby nedochádzalo
k zbytočným prieťahom v konaní, a to z dôvodu oneskoreného uplatňovania procesných úkonov strán
sporu.
40. Tento účel zákonodarca zdôraznil priamo v texte právnej normy, keď v § 153 ods. 2 CSP sankciou
za oneskorené uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany je, že

súd na ne prihliadnuť nemusí, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávanie alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Znamená to, že pokiaľ mieni okresný súd aplikovať sankčný postih
za oneskorené uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, text právnej normy ako kritérium uplatnenia
tohto postihu sudcovskej koncentrácie upravuje potrebu ďalšieho pojednávania alebo ďalších úkonov
súdu. Aj v tomto ustanovení sa teda prejavuje základný účel a zmysel sudcovskej koncentrácie

konania, t.j. predídenie ďalšiemu pojednávaniu alebo ďalších úkonov súdu, ktoré znamenajú ďalšie
predĺženie súdneho konania. Zásada hospodárnosti konania sa prejavuje aj v úprave § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Podľa odvolacieho súdu treba preto zásadu sudcovskej
koncentrácie vykladať v kontexte komplexnej úpravy Civilného sporového poriadku, ktorým je dosiahnuť

rozhodnutie vo veci spravidla na jedinom pojednávaní, pričom zásada sudcovskej koncentrácie priamo
v texte právnej normy zohľadňuje túto požiadavku tak, že súd nemusí prihliadnuť na oneskorené
uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, najmä ak by to vyžadovalo odročenie pojednávania.
41. Žalovaný bol súdom poučený vo výzve zo dňa 13.07.2023, ktorú prevzal dňa 27.07.2023, na
včasné uplatnenie prostriedkov procesnej obrany, pričom na toto výzvu žalovaný reagoval zopakovaním

procesnej obrany o zániku uplatneného nároku na základe úhrady pohľadávky prostredníctvom tretej
osoby A. B.. V súdom určenej lehote žiadne iné prostriedky procesnej obrany neuplatnil.
42. Pokiaľ preto na pojednávaní dňa 27.09.2023 okresný súd konštatoval, že ku dňu prvého
pojednávaniažalovanýdoplnilskutkovétvrdeniaonámietkunedostatkupasívnejlegitimácie,zodpovedá
toto tvrdenie procesnému stavu veci. Na tomto pojednávaní však okresný súd nerozhodol vo veci samej

na základe dovtedy existujúceho skutkového stavu a nesporných tvrdení o existencii právneho vzťahu
a o dodaní tovaru, avšak pojednávanie odročil.
43. Okresný súd teda pojednávanie odročil na nový termín a „neskoncentroval“ vydanie rozhodnutia
avykonaniedokazovaniakudňuprvéhopojednávania,alenaopak,pojednávanieodročilnanovýtermín.44. Z tohto hľadiska preto záver okresného súdu o oneskorenom uplatnení prostriedkov procesnej
obrany zo strany žalovaného, kedy až na prvom pojednávaní uplatnil námietku nedostatku pasívnej
legitimácie, je v rozpore so samotným procesným postupom okresného súdu, ktorý po vykonaní prvého

pojednávania, na ktorom by aj mal splnené predpoklady uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania,
vytýčil vo veci ďalšie pojednávanie.
45. Ako bolo uvedené vyššie, zásada sudcovskej koncentrácie, s prihliadnutím na ustanovenie §
153 ods. 2 ako aj § 157 ods. 1 CSP, v konečnom dôsledku smeruje k tomu, aby súd spravidla na
prvom pojednávaní rozhodol vo veci. Pokiaľ súd prvej inštancie toto prvé pojednávanie odročil za

účelom vykonania ďalšieho dokazovania výsluchom žalovaným navrhovaného svedka A. B., sám svojím
procesným postupom „neskoncentroval“ skutkový a právny stav ku prvému pojednávaniu vo veci, ale
naopak určil ďalšie nové pojednávanie.
46. Odvolací súd konštatuje, že kritérium uplatnenia sudcovskej koncentrácie zvýraznil zákonodarca
v texte právnej normy tak, že nemusí na oneskorené prostriedky procesnej obrany prihliadnuť najmä
(nielen) pokiaľ by to znamenalo odročenie pojednávania. V prejednávanej veci podľa odvolacieho súdu

výkladom tohto ustanovenia nie je možné dospieť k záveru, že pokiaľ prvé pojednávanie, na ktorom bol
uplatnený prostriedok procesnej obrany, je odročené, tak na tento prostriedok obrany sa neprihliada,
a to z dôvodu, že koncentrácia konania sa na prvom pojednávaní neuplatnila. Tento záver okresného
súdu by platil vtedy, pokiaľ by žalovaný uplatnil nový prostriedok procesnej obrany na tomto druhom
pojednávaní, ktoré by musel súd z tohto dôvodu odročiť. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo.

47. Ak teda procesným postupom okresného súdu tento neskoncentroval konanie na prvé pojednávanie
a odročil pojednávanie na ďalší termín, neobstojí, ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, uplatnenie
zásady sudcovskej koncentrácie k dátumu začatia prvého pojednávania, keďže okresný súd odročil
pojednávanie na nový termín. Okresný súd žiadnym rozumným dôvodom nezdôvodnil, prečo „uzavrel“
a limitoval časový okamih včasného uplatnenia prostriedkov procesnej obrany do prvého pojednávania,

keď následne toto pojednávanie odročil za účelom vykonania dokazovania výsluchom žalovaným
navrhovaného svedka.
48. Žalobca pritom na pojednávaní dňa 27.09.2023 správne poukázal na skutočnosť, že bol to žalovaný,
ktorý navrhol vypočuť svedka už v podanom odpore, pričom ani v odpore a ani v ďalšom písomnom
vyjadrení neoznámil okolnosti, ktoré by mu bránili zabezpečiť svedka na pojednávaní a bolo preto

procesnou povinnosťou žalovaného ho zabezpečiť, inak sa vystavil riziku nevykonania tohto dôkazu
za účelom preukázania svojho tvrdenia. Pokiaľ by preto okresný súd skoncentroval skutkové tvrdenia
a dokazovanie ku dňu prvého pojednávania, ním uplatnená zásada sudcovskej koncentrácie by
zodpovedala skutkovému a procesnému stavu veci a zmyslu a účelu sudcovskej koncentrácie. Pokiaľ
však okresný súd prvé pojednávanie odročil na ďalší termín, pričom ohraničil včasnosť uplatnenia

procesnej obrany do otvorenia prvého pojednávania, nijakým rozumným dôvodom nezdôvodnil túto
časovú limitáciu, keď zmyslom sudcovskej koncentrácie je rozhodnúť na prvom pojednávaní, na ktorom
však okresný súd nerozhodol.
49. Podľa odvolacieho súdu aj aplikácia zásady sudcovskej koncentrácie musí byť vyvážená a nemôže
byť neprimeraná vo vzťahu k procesnej situácii, keď na základe samotného procesného postupu súdu

tento neskoncentroval konanie na rozhodnutie vo veci na prvom pojednávaní. Pri takto uplatnenej
zásade sudcovskej koncentrácie konania sa potom javí, že sa jedná o jej účelové použitie smerujúce
k skutkovému zjednodušeniu veci, keď súd napriek vedomosti o skutkovom tvrdení, ktoré je v rozpore
s tvrdeniami žalobcu, na tieto skutkové tvrdenia neprihliadol, hoci toto skutkové tvrdenie bolo uplatnené
už na predchádzajúcom pojednávaní. Na jednej strane okresný súd neprihliadol na skutkové tvrdenia

žalovaného vykonané na prvom pojednávaní a na druhej strane vyhovel návrhu žalovaného na
vykonanie dokazovanie výsluchom svedka A. B., hoci primárne zodpovednosť zabezpečenia jeho
účasti na pojednávaní podľa § 197 ods. 1 CSP zaťažuje stranu sporu, ktorá ho navrhla, pričom ak ho
nemôže zabezpečiť, oznámi túto skutočnosť súdu a požiada súd o predvolanie svedka. Až do prvého
pojednávania napriek dvom vyjadreniam žalovaného, tento takýto postup súdu nenavrhol.

50. Podľa odvolacieho súdu preto uplatnenie zásady sudcovskej koncentrácie v prejednávanej veci
s prihliadnutím na individuálne okolnosti, kedy okresný súd nerozhodol na prvom pojednávaní vo veci,
ale až na druhom, pričom neprihliadol na skutkové tvrdenia uplatnené žalovaným na prvom pojednávaní
vo veci samej, nezodpovedá zásade rovnosti strán sporu a zásade rovnosti zbraní podľa čl. 6 CSP
a takýto výklad sudcovskej koncentrácie sa javí v neprospech jednej strany sporu, v danom prípade

žalovaného.
51. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že súd prvej inštancie hoci vykonal na druhom pojednávaní výsluch
žalovanýmnavrhovanéhosvedkaA.B.,nainéjehotvrdenia,okremtoho,kdepotvrdilneuhradeniedlžnej
sumy v prospech žalobcu, neprihliadol. Odvolací súd konštatuje, že takýto procesný postup okresnéhosúdu je v rozpore s § 191 ods. 1 CSP posledná veta, podľa ktorého je súd povinný starostlivo prihliadať
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
52. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že zásada sudcovskej koncentrácie konania nevylučuje

uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku aj neskôr ako na základe procesných úkonov podľa §
167 ods. 2 a 3 CSP, a to hlavne za situácie, keď v priebehu konania na základe konkrétne vykonaného
dokazovania dôjde k zisteniu novej skutočnosti, ku ktorej majú strany sporu právo sa vyjadriť. Nie je
preto možné vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní
je dôvodné, ako bezprostredná reakcia na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania

(Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: Civilný sporový poriadok Veľké
komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 578).
53. V danom prípade neobstojí všeobecné tvrdenie okresného súdu, že žalovaný viedol výsluch svedka
A. B. tendenčne za účelom preukázania jeho oneskoreného tvrdenia o nedostatku pasívnej legitimácie
žalovaného. Svedok B. určitým spôsobom vypovedal o spôsobe objednávania tovaru a preto tvrdenie
okresného súdu na neprihliadnutie na túto časť svedeckej výpovede z dôvodu účelového vedenia

výsluchu svedka neobstojí. Okresný súd presvedčivo nezdôvodnil, prečo v zmysle § 191 ods. 1 CSP na
túto časť neprihliadol, hoci je výsledkom riadne vykonaného dokazovania na pojednávaní, ktoré odročil
práve z dôvodu výsluchu navrhovaného svedka.
54. Strany sporu majú právo v zmysle čl. 9 CSP vyjadriť sa k dôkazom vykonaným v súdnom konaní.
Pokiaľ preto v priebehu súdneho konania z vykonaného dokazovania dôjde k zisteniu nových skutkových

okolností, strane sporu nie je možné zabrániť napriek existencii zásady sudcovskej koncentrácie, aby sa
k týmto novým skutočnostiam vyjadrila, vyvodila z nich skutkové a právne závery a aby sa súd s týmito
skutkovýmiokolnosťamivysporiadal.Ajnapojednávanídňa22.11.2023,naktorombolvykonanývýsluch
svedka A. B., žalovaný namietal svoju pasívnu legitimáciu vychádzajúc aj z obsahu výpovede tohto
svedka. Okresný súd na túto časť svedeckej výpovede neprihliadol s konštatovaním o tendenčnom

vedení jeho výsluchu žalovaným. Takéto tvrdenie však neobstojí. Pokiaľ by aj na pojednávaní dňa
27.09.2023 žalovaný neuplatnil námietku nedostatku pasívnej legitimácie, avšak z výpovede svedka,
ktorého predvolával súd, vyplynuli okolnosti spochybňujúce pasívnu legitimáciu žalobcu, nie je možné
žalovanému zabrániť, aby aj na druhom pojednávaní takúto námietku uplatnil, vzhľadom na výsledok
dokazovania, v danom prípade obsah svedeckej výpovede.

55. Záver okresného súdu o neprihliadnutí na výpoveď svedka v tejto časti je preto v rozpore so
spôsobom hodnotenia dokazovania podľa § 191 CSP, ako to uviedol žalovaný v odvolaní. Záver
okresnéhoonespornýchskutkovýchokolnostiachopreukázaníexistencieprávnehovzťahu,odovzdania
a prevzatia tovaru, je preto predčasný vzhľadom k tomu, že okresný súd nesprávne neprihliadol na
výsledky dokazovania. Okresný súd odročil pojednávanie za účelom vykonania výpovede tohto svedka,

neobmedzil jeho výpoveď len na konkrétnu skutkovú okolnosť a preto svedkovi nie je možné zakázať
vypovedať na otázky položené stranou sporu a strane sporu nie je možné zakázať klásť svedkovi otázky
súvisiace s predmetom sporu. Odvolací súd dospel preto k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
56. Podľa odvolacieho súdu preto súd prvej inštancie nesprávne v rozpore so zásadou rovnosti
strán sporu a zásadou kontradiktórnosti súdneho konania aplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie

konania, keď neprihliadol na tvrdenia žalovaného na prvom pojednávaní, hoci okresný súd odročil
pojednávanie na nový termín, pričom okresný súd nesprávne, t.j. predčasne vyhodnotil aj skutkový stav,
keď neprihliadol na časť svedeckej výpovede svedka A. B. ohľadne subjektu objednávajúceho u žalobcu
dodávku tovaru.
57. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keď je spor obchodnoprávnej povahy a na obidvoch stranách

vystupujú podnikatelia, u ktorých sa predpokladá profesionálny výkon ich činnosti, táto skutočnosť
ešte neznamená, aby zásada sudcovskej koncentrácie, ktorá je ponechaná na úvahe súdu, bola
aplikovaná spôsobom zasahujúcim do základných procesných práv strany sporu, keď samotný súd
neskoncentroval dokazovanie a rozhodnutie vo veci na prvé pojednávanie, ale odročil a realizoval druhé
pojednávanie, pričom ohraničil včasnosť uplatnenia procesnej obrany žalovaným okamihom začatia

prvého pojednávania.
58. Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo
veci. Odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a to prvú výrokovú vetu o povinnosti
zaplatenia dlžnej sumy, ako aj závislý druhý výrok o náhrade trov konania.

59. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne rozhodne o uplatnenom nároku žalobcu voči
žalovanému s prihliadnutím na skutkový stav veci, vrátane vyhodnotenia a vysporiadania sa so
svedeckou výpoveďou A. B. pri dodržaní spôsobu vyhodnotenia dokazovania v zmysle § 191 ods. 1
CSP. Súčasťou procesnej obrany žalovaného sa vzhľadom na nesprávnu aplikáciu a procesný postupokresného súdu v tejto prejednávanej veci stala aj jeho námietka o nedostatku pasívnej legitimácie
a okresný súd sa preto aj s touto časťou procesnej obrany vysporiada a uvedie svoje skutkové a právne
závery, na základe ktorých ju vyhodnotí. V zmysle § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu.
60. O náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania medzi stranami sporu rozhodne súd
prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci.
61. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).