Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/103/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121351738
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6121351738.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: MARPIN, s. r. o., Kukučínova 573, 024 01
Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 391 085, právne zastúpený: Mgr. Róbert Kučera, advokát, Veľká okružná
39, 010 01 Žilina, IČO: 42 070 309, proti žalovanému: RADIANA, s. r. o., Štefánikovo námestie 5, 052
01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 476 749, právne zastúpený: POPOVIČ & PARTNERS s. r. o., Timonova

4B, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 669 177, o zaplatenie 127.797,16 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č. k. 14Cb/55/2021- 611 z 18. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 14Cb/55/2021-611 z 18. januára
2023 v napadnutom III., IV., a V. výroku a vec v r a c i a v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

II. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 14Cb/55/2021-611 z 18. januára
2023 v napadnutom VI. výroku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
I. Zastavuje sa konanie o zaplatenie istiny vo výške 14.580,00 eur a úrokov z omeškania

vo výške 8 % ročne zo sumy 8.640,00 eur od 30.3.2022 do zaplatenia, vo výške 8 % ročne zo sumy
8.125,56 eura od 27.4.2022 do zaplatenia a vo výške 8 % ročne zo sumy 3.780,00 eur od 7.5.2022
do zaplatenia.

II. Zastavuje konanie o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie istiny žalovanému vo výške 8.222,60
eur, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.222,60 eur od 26.11.2020 do zaplatenia.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 19.905,93 eura, s úrokom z omeškania
vo výške 8 % ročne :
- zo sumy 159,28 eura od 1.2.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 2.600,93 eura od 17.2.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 11.000,16 eura od 31.3.2021 do zaplatenia,

- zo sumy 8.640,00 eur od 10.4.2021 do 29.3.2022,
- zo sumy 5.040,00 eur od 30.3.2022 do 1.4.2022,
- zo sumy 1.440,00 eur od 2.4.2022 do 26.4.2022,
- zo sumy 8.125,56 eura od 14.4.2021 do 26.4.2022,
- zo sumy 5.965,56 eura od 27.4.2022 do 6.5.2022,
- zo sumy 2.185,56 eura od 7.5.2022 do zaplatenia,

- zo sumy 3.960,00 eur od 18.4.2021 do zaplatenia,a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 240,00 eur, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

V. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania o žalobe žalobcu v rozsahu 45,06
%, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu,
pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným
uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská

Bystrica dňa 20.5.2021 sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 127.797,16 eura, s úrokom z
omeškania vo výške 8,00 % ročne zo súm a za obdobia bližšie špecifikovaných v petite uvedenej žaloby,
a tiež nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 800,00 eur.
2.1. Žalobca tvrdil, že na základe ústnej kúpnej ceny dodal žalovanému tovar vrátane dopravy bližšie
špecifikovaný v jednotlivých faktúrach vystavených zo strany žalobcu pre žalovaného, a to:

č. OF 2001775 vystavená: 7.9.2020 na sumu: 10.134,58 eura, splatná: 6.11.2020
č. OF 2001829 vystavená:14.9.2020 na sumu: 9.976,32 eura, splatná: 13.11.2020
č. OF 2001935 vystavená:29.9.2020 na sumu 10.066,50 eur, splatná: 28.11.2020
č. OF 2002293 vystavená: 6.11.2020, na sumu: 1.800,00 eur, splatná: 5.1.2021
č. OF 2002300 vystavená: 9.11.2020 na sumu: 10.286,28 eura, splatná: 8.1.2021

č. OF 2002313 vystavená:11.11.2020 na sumu: 9 989,57 eura, splatná: 10.1.2021
č. OF 2002376 vystavená:19.11.2020 na sumu: 1 800,00 eura, splatná: 18.1.2021
č. OF 2002394 vystavená:20.11.2020 na sumu: 10.764,72 eura, splatná: 19.1.2021
č. OF 2002480 vystavená: 1.12.2020 na sumu: 9.632,64 eura, splatná: 30.1.2021
č. OF 2002506 vystavená: 2.12.2020 na sumu: 159,28 eura, splatná: 31.1.2021

č. OF 2002507 vystavená: 2.12.2020 na sumu: 8.478,00 eur, splatná: 31.1.2021
č. OF 2002535 vystavená: 5.12.2020 na sumu: 1.800,00 eur, splatná: 3.2.2021
č. OF 2002543 vystavená: 7.12.2020 na sumu: 936,00 eur, splatná dňa: 5.2.2021
č. OF 2002599 vystavená:11.12.2020 na sumu: 9.052,20 eur splatná: 9.2.2021
č. OF 2002654 vystavená: 17.12.2020 na sumu: 7.224,84 eura, splatná: 15.2.2021

č. OF 2002664 vystavená:18.12.2020 na sumu: 6.680,16 eura, splatná: 16.2.2021
č. OF 2100141 vystavená: 29.1.2021 na sumu: 11 000,16 eura, splatná: 30.3.2021
č. OF 2100213 vystavená: 8. 2.2021 na sumu: 8.640,00 eur, splatná: 9.4.2021
č. OF 2100237 vystavená: 12.2.2021 na sumu: 8.125,56 eura splatná: 13.4.2021
č. OF 2100272 vystavená: 16.2.2021 na sumu: 3. 960,00 eur splatná: 17.4.2021.

2.1.1. Z celkovej výšky kúpnej ceny za dodaný tovar 140.506,81 eura, žalovaný uskutočnil dve čiastkové
úhrady, a to na faktúru č. OF 2002599 znejúcu na sumu 9.052,20 eur - realizoval čiastkovú úhradu dňa
5.2.2021 vo výške 8.630,42 eura (kedy zostáva na túto faktúru uhradiť 421,78 eura) a na faktúru č. OF
2002664 znejúcu na sumu 6.680,16 eura realizoval čiastkovú úhradu dňa 5.2.2021 vo výške 4.079,23
eura (kedy zostáva na túto faktúru uhradiť 2.600,93 eura).

2.1.2. Žalobca uzavrel, že žalovaný do podania žaloby žalobcovi nezaplatil za dodaný tovar a dopravu
v zmysle vyššie uvedených faktúr sumu vo výške 127.797,16 eura.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a poprel vznik
a existenciu žalobcom uvádzanej kúpnej ceny.

3.1. Konštatoval, že je vlastníkom technologického zariadenia a príslušenstva, nachádzajúceho sa
v nehnuteľnosti v Spišskej Novej Vsi, na Radlinského ulici č. 792/17V a je taktiež držiteľom Povolenia
na výrobu elektriny vydaného ÚRSO dňa 13.6.2011 so štátom garantovaným doplatkom ku každému
vyrobenému 1MWh vo výške 149,00 eur, ktorý je priamo viazaný na predmetné technologické
zariadenie.

3.2. Tvrdil, že na jeseň roku 2020 prejavil žalobca záujem prenajať si uvedené technologické zariadenie
žalovaného a na stretnutí v októbri 2020 žalobca a žalovaný sa dohodli na jeho prenájme za
nasledujúcich podmienok: 1. nájomné vo výške 16.000,00 eur bez DPH mesačne, 2. refakturácia
nákladov na štyroch ľudí, obsluhujúcich technologické zariadenie vo výške 2.000,00 eur mesačne /jeden človek, t. j. 8.000,00 eur mesačne, 3. refakturácia priamych nákladov na servis a údržbu
zariadenia, najmä olejových filtrov (hodnota olejových filtrov je cca 2.400,00 eur bez DPH mesačne), 4.
refakturácia spotrebovaného paliva v reálnych množstvách, 5. refakturácia ostatných nákladov (poplatky

za pripojenie do distribučnej siete a pod.). Keďže zmluvu s URSO a Východoslovenská energetika, a.
s. ako s odberateľom vyrobenej elektrickej energie mal jedine žalovaný, odplatu za dodanú elektrickú
energiu nad rámec nájomného a refakturácií v zmysle dohody bol žalovaný povinný platiť žalobcovi, čo
bol vlastne aj žalobcov zisk z predmetného obchodu.
3.2.1. Od 1.11.2020 začal žalobca predmetné technologické zariadenie aj užívať. Fakticky žalobca

dodával palivo sám sebe pre svoju vlastnú spotrebu, avšak právne je režim obehu uvedeného
paliva pomerne komplikovaný z dôvodu komplikovanej právnej úpravy obehu daňovo zvýhodneného
minerálneho oleja, kde oprávneným odberateľom bol iba žalovaný, čo osvedčuje Odberný poukaz
- daňové územie č. 562000033, a dodávateľom bol práve žalobca (aj keď následne dodané palivo
spotreboval sám v zmysle vyššie uvedenej dohody), a preto bolo formálne do 31.12.2020 dodávané
žalovanému.

3.3. Žalovaný tiež namietal, že žalobca ku dodanému palivu nedodal potrebné doklady, teda nedodal
palivo riadne, kedy konkrétne nedodal nevyhnutnú Kartu bezpečnostných údajov, ako aj Potvrdenie z
akreditovaného laboratória o parametroch, pôvode a hustote paliva, teda dokumentáciu a podklady, na
základe ktorých je možné tovar užívať a zhodnotiť jeho kvalitu. Žalovaný dodanému palivu od žalobcu
ďalej vytýkal jeho nekvalitu, kedy to malo mať doslova vôňu ako prostriedok na umývanie riadu PUR, čo

je viac ako netypické pre parametre paliva, o čom bol žalobca aj viackrát upozorňovaný. Zdôraznil, že
palivo v objeme 40.500 litrov mal žalovaný v čase spísania predmetného vyjadrenia k žalobe stále na
sklade a jeho kvalitu reklamoval u žalobcu a reklamáciu tohto paliva oznámil aj Colnému úradu Košice.
3.3.1. Žalovaný ďalej tvrdil, že z dôvodu dodania nekvalitného paliva bolo potrebné vykonávať
oveľa častejšie servis technologického zariadenia, motory mali oveľa vyššiu spotrebu a technologické

zariadenie malo aj vysokú výhrevnosť. V dôsledku týchto skutočností musí žalovaný vrátiť spoločnosti
OKTE, a. s., Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava, IČO: 45 687 862 sumu vo výške 24.818,30 eur, ktorú
si ako škodu uplatňuje proti žalobcovi titulom vád dodaného tovaru.
3.4. Žalovaný poukázal aj na inventarizáciu vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 3.2.2021,
ktorá mala preukazovať existenciu nájomnej zmluvy a v ktorej žalobca už ani neevidoval faktúry:

- OF 2001775 zo dňa 7.9.2020, splatná dňa 6.11.2020 na sumu 10.134,58 eura,
- OF 2001829 zo dňa 14.9.2020, splatná dňa 13.11.2020 na sumu 9.976,32 eura,
- OF 2001935 zo dňa 29.9.2020, splatná dňa 28.11.2020 na sumu 10.066,50 eur.
Konštatoval, že tieto pohľadávky špecifikované v predmetných faktúrach totiž zanikli v celosti ich
započítaním v dôsledku jednostranného zápočtu žalovaného ku dňu 25.11.2020 (prvý zápočet, pozn.

odvolacieho súdu), ktorým žalovaný jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške 38.400,00 eur
špecifikovanú vo faktúre číslo 20201102 zo dňa 1.11.2020 vystavenej žalovaným titulom prenájmu
technologického zariadenia za mesiace november a december 2020 – 2 x 16.000,00 eur bez DPH.
Zároveň taktiež čiastočne zanikla pohľadávka žalovaného titulom vystavenej faktúry číslo 20201102 zo
dňa 01.11.2020 na sumu 38.400,00 eur do výšky, do ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryli, t. j. do

výšky 30.177,40 eur s DPH.
3.4.1. Žalovaný dôvodil, že z uvedeného Zoznamu pohľadávok a záväzkov zo dňa 3.2.2021 vyplýva, že
sám žalobca uvádza, že vo svojom účtovníctve eviduje svoj záväzok voči žalovanému z nasledovných
faktúr vystavených žalovaným :
- 20201104, splatná dňa 14.12.2020 (opravy a udržiavanie) na sumu 9.600,00 eur,

- 20201105, splatná dňa 8.12.2020 (spotrebný materiál) na sumu 611,95 eura,
- 20201107, splatná dňa 22.12.2020 (materiál na opravy) vo výške 336,00 eur,
- 20201108, splatná dňa 15.12.2020 (služby) vo výške 2.241,61 eura,
- 20201201, splatná dňa 20.12.2020 (nájomné Radiana január) na sumu 19.200,00 eur,
- 20201203, splatná dňa 26.12.2020 (materiál na opravy) na sumu 97,81 eura,

- 20201206, splatná dňa 17.1.2021 (služby) na sumu 2.241,00 eur,
- 20201207, splatná dňa 25.1.2021 (spotrebný materiál) na sumu 952,80 eur.
Žalovaný zdôraznil, že vyššie uvedené zostatky vzájomných pohľadávok a záväzkov ako vyplývajú z
listiny zo dňa 3.2.2021 si strany sporu vzájomne odsúhlasili.
3.5. Ďalej žalovaný uvádzal, že ku dňu 31.1.2021 vykonal voči žalobcovi ďalší zápočet (druhý zápočet) ,

kde žalobcove pohľadávky:
- FA 200229 na sumu 1.800,00 eur s DPH,
- FA 2002300 na sumu 10.286,28 eura s DPH,
- FA 2002313 na sumu 9.989,57 eura s DPH,- FA 2002376 na sumu 1.800,00 eur s DPH,
- FA 2002394 na sumu 10.764,72 eura s DPH,
- FA 2002543 na sumu 936,00 eur s DPH,

- FA 2002535 na sumu 1.800,00 eur s DPH,
- FA 2002480 na sumu 9.632,64 eura s DPH,
- FA 2002507 na sumu 8.478,00 eur s DPH,
- FA 2002654 na sumu 7.224,84 eura s DPH,
- FA 2002599 v čiastke sumy 421,78 eura s DPH

jednostranne započítal voči svojím pohľadávkam:
- FA 20201201 na sumu 19.200,00 eur s DPH,
- FA 20210101 na sumu 19.200,00 eur s DPH,
- FA 20201204 na sumu 9.600,00 eur s DPH,
- FA 20210103 na sumu 9.600,00 eur s DPH,
- FA 20201108 na sumu 2.241,61 eura s DPH,

- FA 20201206 na sumu 2.241,61 eura s DPH,
- FA 20201203 na sumu 97,81 eura s DPH,
- FA 20201207 na sumu 952,80 eur s DPH a to do výšky, do ktorej sa vzájomne kryjú, t. j. do
výšky 63.133,83 eur.
3.6. Tiež uviedol, že z už vyššie uvedených dôvodov (nedodanie paliva, resp. nedodanie písomných

podkladov ku palivu a dodanie nekvalitného paliva) boli žalobcovi dňa 22.2.2021 vrátené faktúry číslo OF
2100141 na sumu 11.000,16 eura, OF 2100213 na sumu 8.640,00 eur, OF 2100237 na sumu 8.125,56
eura, OF 2100272 na sumu 3.960,00 eur, čo osvedčoval podacím lístkom číslo EPH229344731.
3.7. Napokon žalovaný uviedol, že vo svojej účtovnej evidencii eviduje záväzok voči žalobcovi vo výške
2.600,93 eura vyčíslený vo faktúre číslo OF 2002664 zo dňa 18.12.2020 a záväzok vo výške 159,28

eura vyčíslený vo faktúre číslo OF 2002506 zo dňa 2.12.2020. Aj tieto sumy však žalovaný odmietol
zaplatiť z dôvodu už vyššie popísanej škody, ktorú žalobca žalovanému nedodaním kvalitného paliva
spôsobil či už na technologickom zariadení, resp. vo vzťahu ku spoločnosti OKTE, a. s., ktorej žalovaný
musí vrátiť čiastku 24.818,30 eur.

4. Žalobca v replike v celom rozsahu poprel tvrdenia žalovaného uvedené v podanom odpore a zotrval
na podanej žalobe. Poukázal na to, že žalovaný si vo svojich tvrdeniach vzájomne odporuje, keď na
jednej strane popiera vznik a existenciu žalobcom uvádzanej kúpnej zmluvy, na základe ktorej si tento
uplatňuje žalobou svoj nárok, na druhej strane však jednostrannými zápočtami jednostranne započítava
žalobcove pohľadávky voči žalovanému uplatnené žalobou. Zotrval na tvrdení, že žalovanému dodal

tovar a zabezpečil prepravu v zmysle faktúr, ktorými si uplatňuje žalobný nárok, riadne a dohodnutým
spôsobom.
4.1.Ďalejžalobcapotvrdil,žestranysporumalivúmysleuzatvoriťnájomnúzmluvu,predmetomktorejby
bolnájomdvochtechnologickýchzariadenínavýrobuelektrickejenergiezanájomnévovýške16.000,00
eur, avšak ostatné dojednania ohľadom nájomnej zmluvy podľa žalobcu dohodnuté neboli.

4.1.1. Poprel, že v zmysle dohody mal platiť nájomné spolu s refakturáciou nákladov a uhradiť náklady
na spotrebu paliva, pretože by si žalobca musel sám sebe uhrádzať náklady na palivo, ktoré vlastne
sám dodal.
4.2. Poprel aj tvrdenie, že od 1.11.2020 začal predmetné technologické zariadenie aj užívať. Uviedol,
že skutočnosť, že mala byť uzatvorená nájomná zmluva, nič nemení na tom, že žalovaný ako odberateľ

bol povinný zaplatiť žalobcovi ako dodávateľovi za riadne dodaný tovar a uskutočnenú prepravu cenu
tak, ako si to žalobca uplatňuje predmetnou žalobou.
4.3. Poprel tvrdenia o nedodaní potrebných dokladov k dodanému palivu, konkrétne karty
bezpečnostných údajov ako aj potvrdenia z akreditovaného laboratória o parametroch, pôvodne a
hustote paliva, nakoľko nemal povinnosť žalovanému dodávať akékoľvek podklady k dodanému palivu.

4.4. Poprel tvrdenia, že mal žalovanému údajne dodať nekvalitný tovar a že mal byť viackrát zo strany
žalovaného upozorňovaný na nekvalitu tovaru a o údajnej nekvalite paliva a vadách paliva sa dozvedá
až z odporu. Zdôraznil, že žalovaný nikdy u žalobcu nereklamoval tvrdené vady paliva.
4.5. Poukázal na rozporné konanie žalovaného, kedy žalovaný na jednej strane faktúry č.: OF 2100141,
OF 2100213, OF 2100237 a OF 2100272 žalobcovi vrátil, avšak žiadosti žalobcu o vrátenie dodaného

tovaru uskutočnenej emailom zo dňa 27.4.2021 už nevyhovel a dodaný tovar odmietol vrátiť.
4.6. K inventarizácii vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa 3.2.2021 žalobca uviedol, že predmetná
listina má iba účtovný evidenčný charakter (nemusí sa jednať ani o úplný zoznam) a nepreukazujev žiadnom prípade dôvodnosť príp. nedôvodnosť v tejto evidencii uvedených príp. neuvedených
pohľadávok a záväzkov.
4.7. Žalobca ďalej uviedol, že nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, a zároveň

jednostranné zápočty zo strany žalovaného, a to ako ku dňu 25.11.2020, tak aj ku dňu 31.1.2021 označil
v celom rozsahu za neplatné, a to pre ich rozpor so zákonom, jednostranné zápočty žalovaného označil
za nezrozumiteľné a neurčité, nakoľko žalovaný nešpecifikoval, ktorú svoju konkrétnu pohľadávku
(z titulu nezaplatenia ktorej faktúry), započítava s ktorou konkrétnou pohľadávkou žalobcu (z titulu
nezaplatenia ktorej faktúry), a jednak žalovanému vyčítal, že započítaval pohľadávky, ktoré ešte

nenadobudli splatnosť, s pohľadávkami splatnými.
4.7.1. Konkrétne žalovaný jednostranným zápočtom ku dňu 25.11.2020 takto neplatne započítal
pohľadávku žalobcu z faktúry č. 2001935 na sumu 10.066,50 eur splatnú 28.11.2020, ďalej
jednostranným zápočtom ku dňu 31.1.2021 neplatne započítal pohľadávku žalobcu z faktúr: číslo
2002543 na sumu 936,00 eur splatnú 5.2.2021, číslo 2002535 na sumu 1.800,00 eur splatnú 3.2.2021,
číslo 2002654 na sumu 7.224,84 eura splatnú 15.2.2021, číslo 2002599 čiastočne na sumu 421,78 eur

splatnú 9.2.2021 a svoju vlastnú pohľadávku z jeho vlastnej faktúry číslo 20210103 na sumu 9.600,00
eur splatnú dňa 5.2.2021.
4.7.2. Nájomnú zmluvu na predmetné technologické zariadenie považoval za neplatnú pre neurčitosť
predmetu nájmu, pretože predmet nájmu nebol žalobcovi ako nájomcovi odovzdaný do užívania. Ďalej
uviedol, že pokiaľ by predmetom nájmu bola nehnuteľná vec - nájomná zmluva by bola neplatná pre

nedodržanie jej obligatórnej písomnej formy.
4.8. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by predmet nájmu tvorila hnuteľná vec, jednalo by sa
o podnikateľský nájom hnuteľných vecí podľa osobitných ustanovení Občianskeho zákonníka o
podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a nakoľko predmet nájmu žalobcovi nebol odovzdaný na
užívanie, a teda nemohli mu byť poskytnuté ani služby spojené s predmetom nájmu (ktoré žalovaný v

súvislosti s nájmom uvádza), žalobca má nárok na odpustenie nájmu v celom rozsahu a to v zmysle §
721 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4.8.1. Žalobca si vzhľadom na skutočnosť, že predmet nájmu nemohol užívať, uplatnil voči žalovanému
právo na odpustenie nájmu v celom rozsahu v zmysle § 721 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zároveň
odstúpil od nájomnej zmluvy z dôvodu neodovzdania predmetu nájmu do užívania a to listom zo dňa

25.5.2021 s názvom „Vyjadrenie k jednostranným zápočtom“, žalovanému doručeným dňa 27.5.2021.

5. Žalovaný v duplike zotrval na tvrdení, že žalobca a žalovaný neuzavreli žiadnu kúpnu zmluvu a ak aj
žalobca dodával niekomu nejaké palivo, dodával ho fakticky sám pre seba ako nájomcovi, ktorý fakticky
užíval kogeneračnú jednotku.

5.1. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú neplatnosť nájomnej zmluvy na kogeneračnú jednotku, v tejto
súvislosti poukázal na samotné vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.5.2021 (po podaní žaloby, pozn.
odvolacieho súdu), v ktorom tento si uplatnil odpustenie nájmu a od nájomnej zmluvy odstúpil. Dôvodil,
že ak by žalobca považoval nájomnú zmluvu za neplatnú, nemohol by si z nej uplatniť nárok na
odpustenie nájmu a nemohol by od tejto zmluvy odstúpiť.

6. Žalobca podaním z 2.5.2022 vzal svoju žalobu späť v časti istiny vo výške 10.800,00 eur a úroku z
omeškaniavovýške8%ročnezosumy8.640,00eurod30.3.2022dozaplateniaaúrokuzomeškaniavo
výške 8 % ročne zo sumy 8.125,56 eur od 27.4.2022 do zaplatenia, kedy toto svoje čiastočné späťvzatie
žaloby odôvodnil tým, že žalovaný vrátil žalobcovi časť dodaného tovaru, t. j. umožnil žalobcovi prevziať

si časť dodaného tovaru, ktorého zaplatenia sa žalobca domáhal podanou žalobou.
6.1. Žalovaný následne argumentoval, prečo nemožno pričítať procesné zavinenie predmetného
späťvzatia žaloby na úkor žalovaného, ale žalobcovi.

7. Žalovaný podaním z 3.5.2022 v prejednávanom spore uplatnil vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby

súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému istinu vo výške 8.222,60 eur, s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 8.222,60 eur od 26.11.2020 až do zaplatenia.
7.1. Žalovaný uviedol, že zmluvné vzťahy strán sporu nie je možné subsumovať pod nájomnú zmluvu,
keďže zmluvné vzťahy sa v čase vyvíjali a boli predmetom priebežných obchodných rokovaní medzi
stranami sporu a tieto zmluvné vzťahy z pohľadu priebehu plynutia času rozdelil nasledovne:

7.1.1. Pre nároky žalobcu spadajúce od septembra po začiatok novembra 2020, kedy žalobca dodával
pre žalovaného tovar (palivo) na základe kúpnej zmluvy.7.1.2. Ďalej začiatkom novembra 2020 do 31. decembra 2020 začína prvá fáza spolupráce medzi
žalobcom a žalovaným, ktorej hlavné kontúry opísal žalovaný v odpore (ďalej aj „ústna zmluva z
novembra 2020“).

7.1.3. Od 1. januára do marca 2021 sa sporové strany pokúšali o uzatvorenie písomnej zmluvy, ktorá by
zachycovala obsah zmluvného vzťahu existujúci v rámci prebiehajúcej spolupráce od novembra 2020.
7.1.4. Koncom marca 2021 dochádza k ukončeniu spolupráce (teda ústnej zmluvy z novembra
2020), a to z dôvodu nespokojnosti žalobcu s výsledkami spolupráce, pričom žalobca odmieta podpísať
písomné vyhotovenie zmlúv a akceptovať nároky žalovaného z existujúcej spolupráce.

7.2. Žalovaný v uvedenom podaní nerozporoval žalobcom uplatňované nároky za obdobie
od septembra do konca októbra 2020 vyplývajúce z faktúry č. 2001775 znejúcej na sumu 10.134,58
eura, vyhotovenej: 7.9.2020 a splatnej: 6.11.2020, z faktúry č. 2001829 znejúcej na sumu 9.976,32 eura,
vyhotovenej: 14.9.2020 a splatnej: 13.11.2020, a z faktúry č. 2001935 znejúcej na sumu 10.066,50 eur
vyhotovenej: 29.9.2020 a splatnej: 28.11.2020, a predmetné nároky žalobcu žalovaný označil za nároky
žalobcu z predaja tovaru žalovanému.

7.2.1. Voči týmto uznaným nárokom žalovaný si uvedeným podaním z 3.5.2022 uplatnil kompenzačnú
námietku (v poradí prvú v priebehu tohto sporu, pozn. odvolacieho súdu) v sume 30.177,40 eur, t. j. v
sume, v ktorej sa navzájom kryjú vyššie uvedené nároky žalobcu s nárokmi uplatňovanými žalovaným,
ktoré tento má voči žalobcovi na základe „ústnej zmluvy z novembra 2020“, ktorou sa riadil obchodný
vzťah sporových strán od novembra 2020 do marca 2021, a ktoré boli fakturované žalobcovi faktúrou

č. 20201102 znejúcou na sumu 38.400,00 eur vyhotovenou: 1.11.2020 a splatnou: 25.11.2020.
7.3. V nadväznosti na to tak uplatnená suma istiny vo vzájomnej žalobe žalovaného (8.222,60 eur,
poznámka odvolacieho súdu) predstavovala zvyšnú časť žalovaným uplatňovaných nárokov voči
žalobcovi z faktúry č. 20201102 znejúcej na sumu 38.400,00 eur vyhotovenej: 01.11.2020 a splatnej:
25.11.2020, ktorá nebola zahrnutá do vyššie uvedenej kompenzačnej námietky žalovaného.

8. Žalovaný v podaní z 3.5.2022 ďalej uviedol, že žalobca mal záujem sám profitovať z produkcie
elektriny v kogeneračnej jednotke, avšak sám nemohol vyrábať elektrinu zo svojho paliva
a následne túto elektrinu predávať pre absenciu povolení ÚRSO, ktoré mal žalovaný, strany sporu sa
dohodli, že žalobca bude poskytovať palivo do kogeneračnej jednotky žalovaného, žalovaný bude pre

žalobcu vyrábať elektrinu a túto bude pod svojim menom na základe udeleného povolenia predávať
VSD a za to mala žalovanému patriť odmena v pevnej sume 16.000,00 eur bez DPH, plus náklady
na zamestnancov obsluhujúcich kogeneračnú jednotku vo výške 8.000,00 eur (4 x 2.000,00 eur) a
úhrada nákladov za pripojenie do distribučnej siete, a tiež mal mať žalovaný nárok na podiel na cene
produkovanej elektrickej energie. Medzi zmluvnými stranami sa nejednalo zo začiatku o nájomnú zmluvu

nehnuteľností.
8.1. Pojem „nájom“ resp. „nájomná zmluva“ sa objavil až v návrhu zmluvy zo dňa 14. januára 2021.
Obchodnáspoluprácanazákladeústnejzmluvyznovembra2020,takprebiehalanezávisleodnávrhuna
uzatvorenie nájomnej zmluvy z 13. februára 2021. Zmluvný vzťah existujúci medzi sporovými stranami v
obdobímedzinovembrom2020až24.marcom2021mápretopovahunepomenovanejzmluvysprvkami

zloženého úkonu vykazujúceho znaky zmluvy o dielo a komisionárskej zmluvy podľa Obchodného
zákonníka. Palivo dodané v tomto období do kogeneračnej jednotky bolo spotrebované na výrobu
elektriny vyrobenej pre žalobcu žalovaným (prvky zmluvy o dielo, kde žalovaný vystupoval v pozícii
zhotoviteľa a nároky žalovaného takto predstavovali odmenu a náklady na zhotovenie diela). Túto
elektrinu následne žalovaný vo svojom mene predal odberateľovi VSD (prvky komisionárskej zmluvy

podľa Obchodného zákonníka).
8.2. Žalovaný v predmetnom písomnom podaní napokon uviedol, že pokiaľ ide o nároky
žalobcu z faktúr č. 2100141, č. 2100213, č. 2100237 a č. 2100272, ktoré faktúry žalovaný neeviduje
vo svojom účtovníctve a žalobcovi ich vrátil, je nesporné, že sporové strany považujú zmluvný vzťah,
na základe ktorého malo dôjsť k dodaniu príslušného tovaru podľa týchto faktúr za neexistujúci zmluvný

vzťah, ktorý zanikol. Uvedenému svedčí aj postoj žalobcu, ktorý žiadal o vrátenie tovaru (teda uplatňoval
si k tovaru svoje vlastnícke právo, ktoré takto nemohlo prejsť na žalovaného). Spor ohľadom vrátenia
tovaru teda už nie je v rovine peňažného záväzku fakturovaného príslušnými faktúrami, ale predstavuje
nárok na vrátenie veci, ktorý si musí žalobca uplatniť ako samostatný vecný nárok, a preto nemôže byť
uspokojovaný z týchto pohľadávok v rozsahu predmetu sporu určeného žalobou v tejto veci.

9. Žalobca k vzájomnej žalobe a zároveň kompenzačnej námietke žalovaného poprel nárok žalovaného
na zaplatenie sumy 38.400,00 eur uvedenej vo faktúre číslo 20201102 titulom zmluvy o nájmez 1.11.2020, nakoľko žiadna zmluva o nájme medzi stranami sporu nebola uzatvorená, čo potvrdil aj
žalovaný.
9.1. Ďalej v uvedenom podaní poukázal na tak odlišné skutkové tvrdenia žalovaného oproti tvrdeniam

žalovanéhovodpore,ženiejemožnéjednoznačneustáliťavyvodiťžalovanýmzvolenúprocesnúobranu
a na túto náležite argumentovať.
9.2. Zopakoval, že medzi stranami sporu existoval zmluvný vzťah, avšak titulom ústnej kúpnej zmluvy,
na základe ktorej si žalobca uplatňuje žalobný nárok. Poukázal na rozpornosť tvrdení žalovaného, kedy
tento teraz tvrdí, že sa nejedná o nájomnú zmluvu, čo je však v rozpore s jeho skorším tvrdením v odpore

a s listinným dôkazom ním predloženým - faktúrou č. 20201102 vystavenou dodávateľom žalovaným
pre odberateľa žalobcu, v sume 38.400,00 eur s DPH s popisom „Fakturujeme Vám za prenájom “KGJ-
RADIANA, s. r. o.“ na adrese Radlinského 792/17V, Sp. Nová Ves na základe Zmluvy o nájme zo
dňa 1.11.2020 za mesiace november a december 2020“, ktorou si žalovaný v písomnom podaní zo
dňa 3.5.2022 uplatňuje voči žalobcovi vzájomný nárok (kompenzačnú námietku), a ktorý nárok žalobca
popiera.

9.3. Ďalej žalobca poprel tvrdenia žalovaného, v zmysle ktorých údajnú spoluprácu medzi stranami
sporu možno rozdeliť na žalovaným uvádzané časové horizonty a fázy. Uviedol, že za obdobie od
septembra po začiatok novembra 2020 dodával žalobca pre žalovaného tovar titulom kúpnej zmluvy
a vykonal dopravu pre žalovaného nezávisle od rokovaní strán ohľadom nájomného
vzťahu, čo preukazuje aj žalovaným predložený rukou písaný zápis z jednania zo dňa 12.11.2020.

Palivo na základe ústnej kúpnej zmluvy dodával pre žalovaného tak pred prebiehajúcimi rokovaniami
ohľadom nájomného vzťahu, ako aj počas týchto rokovaní. Strany sporu teda zaviedli medzi sebou prax,
na základe ktorej žalobca dodával žalovanému tovar a zabezpečoval dopravu v zmysle vzájomných
dojednaní za dohodnuté ceny, čomu zodpovedala povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu.
Uvedenému nasvedčuje aj následné správanie žalovaného, ktorý žalobcove pohľadávky jednostranne

započítal, tak ako uvádza v podanom odpore (teda uznal za platné; bez ohľadu na to, že sa jedná o
neplatné zápočty) a to pohľadávky žalobcu z faktúr č.: 2001775, 2001829, 2001935, 2002293, 2002300,
2002313, 2002376, 2002394, 2002480, 2002507, 2002535, 2002543, 2002599, 2002654; - žalobcove
pohľadávky z faktúr č.: 2002506 a 2002664 v podanom odpore uznal; - žalobcove pohľadávky z faktúr
č: 2001775, 2001829, 2001935 v písomnom podaní z 3.5.2022 uznal a vo vzťahu k týmto pohľadávkam

vzniesol kompenzačnú námietku a vzájomnú žalobu.
9.4. Žalobca ďalej potvrdil, že mal záujem uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalovaným, na základe ktorej
by mohol vyrábať a predávať elektrickú energiu vo svojom mene a na vlastný účet, avšak k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy, ani inej zmluvy (okrem kúpnej zmluvy) medzi stranami sporu nedošlo, nakoľko strany
sporu zistili, že uzatvoriť nájomnú zmluvu tak, aby žalobca mohol vyrábať a predávať el. energiu vo

vlastnom mene a na vlastný účet nebolo možné, keďže jednak žalovaný nebol vlastníkom nebytových
priestorov, ktoré mali byť predmetom nájmu a nemal k nim ani iné užívacie právo, a jednak tiež pre to,
že iba žalovaný mal odberný poukaz ako odberateľ daňovo zvýhodneného minerálneho oleja pre dané
územie.
9.5. Žalobca mimo iného opätovne poprel, že sa so žalovaným dohodol, že žalovaný bude pre žalobcu

vyrábať elektrinu a túto bude pod svojim menom na základe udeleného povolenia predávať VSD, za čo
mala žalovanému patriť odmena v pevnej sume 16.000,00 eur bez DPH, plus náklady na zamestnancov
8.000,00 eur (4 x 2.000,00 eur), úhrada nákladov na pripojenie do distribučnej siete a žalovaný mal
mať zároveň nárok na podiel na cene produkovanej elektrickej energie. Uviedol, že medzi stranami
sporu bol záujem uzatvoriť nájomnú zmluvu na nebytové priestory, súčasťou ktorej mal byť nájom dvoch

technologických zariadení na výrobu elektrickej energie a za tým účelom prebiehali vzájomné rokovania.
Podľanávrhunájomnejzmluvycenanájmumalabyťdohodnutávovýške16.000,00eur/mesačne,avšak
ostatné vzájomné dojednania, tak ako ich uvádza žalovaný, neboli predmetom vzájomných rokovaní,
resp. neboli dojednané.

10. Žalobca zároveň v uvedenom podaní vzal žalobu späť (v poradí druhé čiastočné späťvzatie žaloby,
pozn. odvolacieho súdu) v ďalšej časti a to v časti istiny 3.780,00 eur, nakoľko žalovaný vrátil žalobcovi
časť dodaného tovaru, t. j. umožnil žalobcovi prevziať si časť dodaného tovaru, kedy zároveň žalobca
faktúrou č. 220013 zo 6.5.2022, s dátumom dodania 6.5.2022 (t. j. dátum prevzatia tovaru), na tovar:
SYN - KHF - frakcia v množstve 10500,00 L, dobropisoval sumu 3.780,00 eur k faktúre č. 2100237,

ktorá je predmetom žaloby.
10.1. Uvedené podanie bolo žalovanému cestou jeho právneho zástupcu doručené dňa 10.6.2022, t. j.
ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci, ktorým bolo až pojednávanie konané dňa 13.6.2022,
pričom žalovaný sa k nemu nevyjadril.11. Podaním zo dňa 28.6.2022 žalovaný vzal svoju vzájomnú žalobu v celom rozsahu späť. Toto
späťvzatie odôvodnil tým, že z podkladov, ktoré má k dispozícii vyplýva, že žalobca vykonal dňa

27.11.2020 platbu bezhotovostným prevodom na účet žalovaného v sume 8.222,60 eur, variabilný
symbol: 20201102 (variabilný symbol zhodný s číslom faktúry uvedenej vyššie). Zároveň poukazujúc na
§ 323 ods. 1 a 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uviedol, že žalobca plnil čiastočne svoj záväzok
na faktúru č. 20201102 znejúcu na sumu 38.400,00 eur vyhotovenú: 1.11.2020, splatnú: 25.11.2020,
a teda možno usudzovať, že uznáva aj zvyšok záväzku. Z uvedeného, podľa žalovaného, vyplýva,

že sporové strany poznali právny vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka, a teda akceptovali ako platnú
právnu skutočnosť pre vznik pohľadávok tie právne skutočnosti, ktoré boli vo fakturácii žalovaného voči
žalobcovi označené ako „Fakturujeme Vám za prenájom KGJ - Radiana“.
11.1. Žalobca sa nevyjadril k predmetnému späťvzatiu vzájomnej žaloby.

12. Žalovaný v podaní z 28.6.2022 uplatnil zároveň kompenzačnú námietku, (v poradí druhú v priebehu

tohto sporu, pozn. odvolacieho súdu), podľa ktorej započítal pohľadávky žalobcu v celkovej sume
63.133,83 eura, ktoré sú špecifikované vo faktúrach vystavených žalobcom:
č. OF 2002293 vystavená: 6.11.2020, na sumu: 1.800,00 eur, splatná: 5.1.2021
č. OF 2002300 vystavená: 9.11.2020 na sumu: 10.286,28 eura, splatná: 8.1.2021
č. OF 2002313 vystavená:11.11.2020 na sumu: 9 989,57 eura, splatná: 10.1.2021

č. OF 2002376 vystavená:19.11.2020 na sumu: 1 800,00 eura, splatná: 18.1.2021
č. OF 2002394 vystavená:20.11.2020 na sumu: 10.764,72 eura, splatná: 19.1.2021
č. OF 2002480 vystavená: 1.12.2020 na sumu: 9.632,64 eura, splatná: 30.1.2021
č. OF 2002506 vystavená: 2.12.2020 na sumu: 159,28 eura, splatná: 31.1.2021
č. OF 2002507 vystavená: 2.12.2020 na sumu: 8.478,00 eur, splatná: 31.1.2021

č. OF 2002535 vystavená: 5.12.2020 na sumu: 1.800,00 eur, splatná: 3.2.2021
č. OF 2002543 vystavená: 7.12.2020 na sumu: 936,00 eur, splatná dňa: 5.2.2021
č. OF 2002599 vystavená:11.12.2020 na sumu: 9.052,20 eur, splatná: 9.2.2021, v zostávajúcej časti
neuhradenej pohľadávky 421,78 eura,
č. OF 2002654 vystavená: 17.12.2020 na sumu: 7.224,84 eura, splatná: 15.2.2021,

s pohľadávkami žalovaného rovnako v celkovej sume 63.133,83 eura, ktoré sú špecifikované vo
faktúrach vystavených žalovaným:
č. 20201108 znejúca na sumu 2.241,61 eura vystavená: 30.11.2020, splatná: 15.12.2020, č. 20201201
znejúca na sumu 19.200,00 eur vystavená: 1.12.2020, splatná: 20.12.2020, č. 20201203 znejúca
na sumu 97,81 eura vystavená: 17.12.2020, splatná: 28.12.2020, č. 20201204 znejúca na sumu

9.600,00 eur vystavená: 31.12.2020, splatná: 6.1.2020, č. 20201206 znejúca na sumu 2.241,61 eura
vystavená: 31.12.2020, splatná: 17.1.2020, č. 20201207 znejúca na sumu 952,80 eur vystavená:
31.12.2020, splatná: 25.1.2020, č. 20210101 znejúca na sumu 19.200,00 eur vystavená: 1.1.2020,
splatná: 20.1.2020, č. 20210103 znejúca na sumu 9.600,00 eur vystavená: 31.1.2020, splatná:
5.2.2020.

Na základe tejto kompenzačnej námietky - podľa žalovaného - vyššie uvedené nároky strán sporu v
sume, v ktorej sa navzájom kryli (teda v sume 63.133,83 eura) zanikli.

13. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný je vlastníkom
technologického zariadenia a príslušenstva: 2x motor VOLVO TWD 1643 GE (ďalej aj ako

„Kogeneračné jednotky“, príp. „Motory“, príp. „technologické zariadenie“), technických nádrží,
skladového hospodárstva, trafostanice, ktoré sa nachádza na adrese Radlinského 792/17V v Spišskej
Novej Vsi.

14. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval ako nesporné, že uvedené technologické zariadenie je

umiestnené v stavbe, ktorá je podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre k. ú. A. B. C.
popisne označená ako Sklad so súpis. č. 2050 stojací na parcele č. 1288/1, ktorý podľa uvedeného listu
vlastníctva zo dňa 20.03.2007 je vo výlučnom vlastníctve obchodnej spoločnosti MIDAPA s. r. o., IČO :
36213764 so sídlom na vyššie uvedenej adrese, ktorej jedným zo spoločníkov a zároveň aj konateľom
je konateľ žalovaného, ktorý v období od novembra 2020 do marca 2021 podľa výpisu z obchodného

registra bol oprávnený za spoločnosť samostatne konať.
14.1. Podľa znaleckého posudku č. 118/2021 zo dňa 22.11.2021 znalkyne Ing. Evy Hakajovej - znalca
z Odboru stavebníctvo, odvetvie: Odhad hodnoty nehnuteľností - uvedené dve kogeneračné jednotkyznalkyňa v rámci stavebnotechnického popisu stavby - Prevádzkovej budovy s orientač. číslom 17V na
parcele č. 1288/1 zahrnula medzi vybavenie uvedenej stavby.

15. Súd prvej inštancie následne veľmi podrobne opísal vykonané dokazovanie, a to výsluchom strán
sporu, svedkov a listinných dôkazov.

16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2 zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka (ďalej aj Obchodný zákonník) upravujúceho pôsobnosť Obchodného zákonníka, ustanovenia

§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúceho pôsobnosť Obchodného zákonníka v záväzkových
vzťahoch, ustanovení § 409 ods. 1 a ods. 2, § 411, § 420 ods. 1 a ods. 2, § 422 ods. 2 Obchodného
zákonníka, upravujúcich kúpnu zmluvu, podľa ustanovení § 422 ods. 1, § 428 ods. 1 Obchodného
zákonníka, upravujúcich vady tovaru a uplatňovanie vád tovaru, podľa ustanovení § 323 ods. 1 a ods.
2, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, upravujúcich uznanie záväzku, podľa § 415 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), upravujúceho prevenčnú povinnosť, podľa

ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho zodpovednosť za zavinenie, podľa
ustanovení § 37 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, upravujúcich neplatnosť právneho úkonu,
podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, upravujúceho účinky započítania pohľadávok, podľa
ustanovení § 358 a § 359 Obchodného zákonníka, upravujúcich spôsobilosť k započítaniu pohľadávok,
podľa § 365, § 369 Obchodného zákonníka, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 až ods.

3, § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. upravujúcich omeškanie a nároky z toho
plynúce. Čiastočné späťvzatie žaloby a späťvzatie vzájomnej žaloby súd prvej inštancie posúdil podľa
ustanovení § 144, § 145 ods. 1 a ods. 2, § 146 ods. 1 a ods. 2, § 147 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.).

17. Súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 14.580,00 eur s príslušenstvom z dôvodu
čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu a zároveň zastavil aj konanie o vzájomnej žalobe
žalovaného o zaplatenie 8.222,60 eur s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia vzájomnej žaloby zo strany
žalovaného.

18. Súd prvej inštancie v zostávajúcej časti uplatneného nároku (ktorá zostala predmetom sporu)
vykonaným dokazovaním mal preukázané, že tovar, ktorého úhrady sa domáhal žalobca v tomto spore
a ktorý žalobcovi zo strany žalovaného nebol vrátený, bol žalovanému dodaný. Týkalo sa to faktúr č.
OF 2001775, č. OF 2001829, č. OF 2001935, č. OF 2002293, č. OF 2002300 , č. OF 2002313, č.
OF 2002376, č. OF 2002394, č. OF 2002480, č. OF 2002506, č. OF 2002507, č. OF 2002535, č. OF

2002543, č. OF 2002599, č. OF 2002654, č. OF 2002664, č. OF 2100141, č. OF 2100272, ako aj č. OF
2100237, u ktorej tovar na jej základe dodaný nebol v plnom rozsahu vrátený. Dôvodil, že dodanie tohto
tovaru preukazovali aj Elektronické sprievodné administratívne dokumenty (e-SD) k týmto faktúram. Súd
prvej inštancie predmetné dodanie tovaru z hľadiska jeho právnej kvalifikácie posúdil ako ústnu kúpnu
zmluvu medzi stranami sporu.

19. Súd prvej inštancie za nedôvodné a zo strany žalovaného nepreukázané vyhodnotil tvrdenie
žalovaného, že suma 24.818,30 eur, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná na základe opravnej faktúry
(dobropisu) č 8355100118 zo dňa 6.4.2021 spoločnosťou OKTE, a. s., Bratislava (poznámka
odvolacieho súdu) bola škodou, ktorá žalovanému vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu,

nakoľko nebolo preukázané, že žalobca žalovanému skutočne dodal nekvalitné palivo, a v dôsledku
práve tohto nekvalitného paliva žalovanému vznikla vyššie uvedená škoda. Nekvalita tohto paliva
dodaného v období roka 2020 (a ktoré bolo spotrebované) nebola v spore preukázaná. Zdôraznil,
že palivo, ktoré bolo testované spoločnosťou VÚRUP, a. s. bolo palivom, ktoré bolo dodané podľa
vystavených faktúr až z februára 2021 a podľa samotných tvrdení konateľa žalovaného bolo následne

vrátené žalobcovi, teda nebolo použité na spaľovanie v kogeneračných jednotkách. Navyše otestované
palivo bolo testované na posúdenie, či spĺňa parametre motorovej nafty, a nie paliva pre kogeneračné
jednotky podľa Vyhlášky č. 228/2014 Z. z. Suma z opravnej faktúry (dobropisu) č. 8355100118 pritom
pokrývala obdobie od 1.5.2020 do 31.12.2020, teda v podstatnej miere obdobie mimo rámca vyššie
popísanej spolupráce strán sporu (tá mala začať až od 1.11.2020). Súd prvej inštancie zároveň dodal,

že žalovaný ani nepreukázal, že by do konca obdobia vymedzeného uvedeného opravnou faktúrou, t.
j. do 31.12.2020 bol býval uplatnil nároky z vád dodaného paliva u žalobcu.20. Napriek záverom súdu prvej inštancie o preukázaní dodania tovaru zo strany žalobcu žalovanému
a teda povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar a zároveň záverom súdu
prvej inštancie uvedeným v odseku 19. odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd prvej inštancie poukázal aj

na nároky uplatnené v prejednávanom spore zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
vzťah medzi stranami sporu bolo potrebné - vzhľadom na vykonané dokazovanie - posúdiť aj z hľadiska
predzmluvnej zodpovednosti (tzv. Culpa in contrahendo) za škodu, ktorá v dôsledku konania žalobcu
vznikla žalovanému.

21. Súd za nesporné označil to, že medzi stranami sporu prebiehali jednania o uzavretí určitého typu
zmluvy, na základe ktorej by žalobca prevádzkoval dve kogeneračné jednotky žalovaného na výrobu
elektrickej energie z druhotnej suroviny - paliva, ktorého dodávku pre žalovaného zabezpečoval práve
žalobca. Medzi stranami sporu došlo aj k výmene písomných návrhov textov zmlúv, v ktorých predmet
zmluvy sa uvádzal práve prenájom uvedených kogeneračných jednotiek.
21.1. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že prevádzkovanie uvedených dvoch kogeneračných

jednotiek žalovaného žalobca neformálne započal už pred uzavretím dojednávanej zmluvy, a to od
novembra 2020, a teda v období, ktoré v návrhoch uvedenej zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo
označované ako „skúšobná doba prevádzky“.
21.1.1. Z čl. II odseku 2 Návrhu Zmluvy o nájme nebytových priestorov a technologických zariadení,
ktorý bol mailovým prípisom zo dňa 13.02.2021 zasielaný žalovanému zo strany svedkyne D. E. F., G.,

ktorá pri vypracovávaní návrhov tejto zmluvy, tieto vyhotovovala za žalobcu, súd prvej inštancie zistil, že
kvystaveniuprvejfaktúry„zanájomné“za obekogeneračnéjednotkyzamesiacenovemberadecember
2020 malo dôjsť k 1.11.2020 so splatnosťou 25.11.2020 a k jej úhrade následne do 25.11.2020. To, že
sa jednalo o návrh zmluvy, ktorý bol zasielaný od vyššie uvedenej svedkyne žalovanému vyplynulo
aj z obsahu komentárov k tejto zmluve priamo v jej texte, ktoré formulačne predstavovali pripomienky

vznášané do tejto zmluvy práve zo strany žalobcu.
21.1.2. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe takto formulovaného znenia článku II ods. 2
uvedeného návrhu zmluvy, strany sporu aj riadne postupovali, kedy žalovaný skutočne dňa 1.11.2020
vystavil faktúru č. 20201102 na sumu 38.400,00 eur, ktorou účtoval „nájomné“ za mesiace november
2020 a december 2020, pričom jej splatnosť určil práve na deň 25.11.2020, a zároveň v súlade s týmto

článkom sa k 25.11.2020 uskutočnila aj jej „úhrada“, kedy k uvedenému dňu (t. j. 25.11.2020) bol zo
strany žalovaného vykonaný zápočet čo do sumy 30.177,40 eur s DPH s tými faktúrami žalobcu za
dodané palivo, ktoré k uvedenému dňu už boli vystavené (faktúry žalobcu č. 2001775, 2001829 a
001935) a zároveň samotný žalobca na túto faktúru realizoval doplatok príslušného rozdielu v celkovej
výške 8.222,60 eur (súd prvej inštancie to zistil z výpisu z bankového účtu žalovaného, ktorému táto

platba bola pripísaná dňa 27.11.2020 a bola identifikovaná cez VS: 20201102) tak, aby táto faktúra
žalovaného bola v plnom rozsahu vysporiadaná bez toho, aby žalobca vznášal akékoľvek námietky
k prípadným právnym nedostatkom takéhoto započítacieho prejavu. Následne už žalobca tieto svoje
faktúry ani neviedol v „Odsúhlasení pohľadávok a záväzkov k 31.12.2020“, ktoré bolo zo strany žalobcu
zaslané na odsúhlasenie žalovanému.

21.1.3. Z takéhoto konania strán sporu súd prvej inštancie dospel k záveru, že obe strany (a teda aj
žalobca, aj žalovaný) boli uzrozumené s tým, že žalovaný mal vystavovať faktúru č. 20201102 na sumu
38.400,00 eur, že mal byť uskutočnený vzájomný zápočet k 25.11.2020 a že týmto zápočtom a úhradou
vykonanou žalobcom na sumu 8.222,60 eur malo dôjsť k vzájomnému vysporiadaniu strán sporu za
mesiace november 2020 a december 2020.

21.1.4. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že podľa § 323 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 407 ods.
3 Obchodného zákonníka vyššie uvedenou úhradou sumy 8.222,60 eur na faktúru žalovaného č.
20201102 došlo po právnej stránke aj k uznaniu zvyšku jeho dlhu na túto faktúru žalovaného, keďže
takýmto plnením žalobcu a následným „Odsúhlasením pohľadávok a záväzkov k 31.12.2020“ bolo
možné jednoznačne usudzovať, že žalobca uznával aj zvyšok sumy z tejto faktúry žalovaného, ktorá

bola pojatá do započítacieho prejavu k 25.11.2020.
21.1.5. Súd prvej inštancie poukázal aj na správanie žalobcu, ktorý nechal žalovaného spaľovať
predmetné palivo žalobcu počas celého skúšobného obdobia od novembra 2020 do januára 2021,
žiadnym spôsobom žalovanému nenaznačil, že so žalovaným nemá v úmysle uzavrieť žiadnu zmluvu
a žalobca ani nepodnikol žiadne kroky k tomu, aby žalovanému nespôsobil škodu v prípade, ak

k uzavretiu predmetnej zmluvy nedôjde. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že týmto konaním
žalobca porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka.21.1.6. V dôsledku tohto správania žalobcu žalovanému vznikla škoda, ktorá spočívala v tzv. ušlom
zisku, ktorý tvorili faktúrované sumy za činnosti a služby, ktoré žalovaný žalobcovi v príslušnom období
poskytol a vo vzťahu ku ktorým žalobca za celý ich čas poskytovania nevznášal žiadne námietky.

22. Súd prvej inštancie vyčíslil ušlý zisk žalovaného vo výške 101.533,83 eura, ktorý predstavovali
pohľadávky: vyčíslenej vo faktúre žalovaného č. 20201102 zo dňa 1.11.2020 splatnej dňa 25.11.2020
s popisom „fakturujeme Vám za prenájom „KGJ-RADIANA s. r. o.“ za mesiace november 2020 a
december 2020 v sume 38.400,- eur, ktorú žalovaný započítaval v rámci „Jednostranného zápočtu k

25.11.2020“ s príslušnými pohľadávkami žalobcu vyčíslenými vo faktúrach žalobcu, a ďalej pohľadávky
žalovaného vyčíslené vo faktúrach žalovaného, ktoré žalovaný započítaval v rámci „Jednostranného
zápočtu k 31.1.2021“ s príslušnými pohľadávkami žalobcu vyčíslenými vo faktúrach žalobcu, a to vo
faktúreč.20201201zodňa1.12.2020splatnejdňa20.12.2020spopisom„fakturujemeVámzaprenájom
„KGJ-RADIANA s. r. o.“ za mesiac január 2021 v sume 19.200,00 eur, vo faktúre č. 20210101 zo dňa
1.1.2021, splatnej dňa 20.01.2021 s popisom „fakturujeme Vám za prenájom „KGJ-RADIANA s. r. o.“

za mesiac február 2021 v sume 19.200,00 eur, vo faktúre č. 20201204 zo dňa 31.12.2020, splatnej dňa
6.1.2021 s popisom „fakturujeme Vám údržbárske práce na predmete nájmu „KGJ-RADIANA s. r. o.“
za mesiac december 2020 v sume 9.600,00 eur, vo faktúre č. 20210103 z 31.1.2021, splatnej 5.2.2021
s popisom „fakturujeme Vám údržbárske práce na predmete nájmu „KGJ-RADIANA s. r. o.“
za mesiac január 2021 v sume 9.600,00 eur, vo faktúre č. 20201108 z 30.11.2020, splatnej 15.12.2020

s popisom „Prefakturujeme Vám prístup do sústavy podľa prílohy “za mesiac november 2020 v sume
2.241,61 eura, vo faktúre č. 20201206 zo dňa 7.1.2021, splatnej 17.1.2021 s popisom „Prefakturujeme
Vám prístup do sústavy podľa prílohy “ za mesiac december 2020 v sume 2.241,61 eura, vo faktúre č.
20201207 z 15.1.2021, splatnej dňa 25.1.2021 s popisom“ materiál a to Shell Rimula a Shell Rimula -
nemrznúca zmes“ za mesiac december 2020 v sume 952,80 eur vrátane DPH a vo faktúre č.20201203

v sume 97,81 eura s DPH.

23. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú posúdil námietku žalobcu týkajúcu sa neplatnosti jednostranných
zápočtov žalovaného k 25.11.2020 (30.177,40 eur) a k 31.1.2021 (63.133,83 eura
s DPH) pre ich neurčitosť a dôvodil, že v predmetných jednostranných právnych úkonoch žalovaného

žalovaný pohľadávky, ktoré vzájomne započítaval vymedzil označením „FA“ doplneným príslušným
číslom a zároveň k takto vykonanému označeniu pripojil aj príslušnú sumu pohľadávky. Podľa názoru
súdu prvej inštancie takéto vymedzenie predmetu zápočtu bolo možné považovať za dostatočne určité,
nakoľko nevyvolávalo pochybnosť o tom, že označenie „FA“ doplnené príslušným číslom, je vlastne
označenie príslušnej faktúry číselne vymedzenej vo vzájomných vzťahoch medzi stranami sporu, keďže

týmto označeniam ešte predchádzali poznámky „ RADIANA s. r. o. - MARPIN s. r. o. - pohľadávky“,
resp. „RADIANA s. r. o. - MARPIN s. r. o. - záväzky“.

24. Súd prvej inštancie sa následne stotožnil s námietkou žalobcu, že nemožno vzájomne započítavať
nesplatné pohľadávky so splatnými, avšak následne poukázal na to, že v priebehu sporu podaním

z 3.5.2022 (ktorým vzniesol vzájomnú žalobu) žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku, v ktorej
opätovne výslovne realizoval zápočet pohľadávok žalobcu vedených voči žalovanému a vyplývajúcich
z faktúr č. 2001775, č. 2001829 a č. 2001935 s pohľadávkou žalovaného vedenou voči žalobcovi
a vyplývajúcej z faktúry č. 20201102, teda tej, ktorej splatnosť pri vyššie uvedenom jednostrannom
započítaní k 25.11.2020 ešte nenastala, a podaním z 28.6.2022 žalovaný vzniesol kompenzačnú

námietku, v ktorej opätovne výslovne realizoval zápočet pohľadávok žalobcu vedených voči žalovanému
a vyplývajúcich z faktúr č. 2002293, č. 2002300, č. 2002313, č. 2002376, č. 2002394, č. 2002480, č.
2002507, č. 2002535, č. 2002543, č. 2002599 (z nej sumu 421,78 eura) a č. 2002654, teda vrátane tých,
ktorých splatnosť pri jednostrannom započítaní k 31.1.2021 ešte nenastala, s pohľadávkami žalovaného
vedenými voči žalobcovi a vyplývajúcich z faktúr č. 20201108, č. 20201201, č. 20201203, č. 20201204,

č. 20201206, č. 20201207, č. 20210101 a č. 20210103, teda vrátane tej, ktorej splatnosť pri vyššie
uvedenom jednostrannom započítaní k 31.1.2021 ešte nenastala.
24.1.Spoukazomna§124C.s.p.súdprvejinštanciekonštatoval,žekompenzačnánámietkauplatnená
v priebehu sporu ako prostriedok procesnej obrany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči
ostatným subjektom okamihom, keď sa o ňom dozvedeli. Účinky nastávajú spätne ku dňu, kedy sa

vzájomné pohľadávky stretli. Vzhľadom na vyššie uvedené preto touto kompenzačnou námietkou
žalovaný platne započítal aj tie vzájomné pohľadávky, ktorých vzájomný zápočet uskutočnený k
31.1.2021 bol neplatný pre ich rozpor s § 359 Obchodného zákonníka, čo sa týkalo faktúr žalobcu
číslo: 2002543, číslo: 2002535, číslo: 2002654 a číslo: 2002599 a faktúry žalovaného číslo: 20210103,rovnako tak aj pohľadávku z faktúry žalovaného číslo: 20201102, vo vzťahu ku ktorej bol z tých istých
dôvodov pôvodne neplatný vzájomný zápočet uskutočnený k 25.11.2020.
24.2. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že zánik vyššie uvedených pohľadávok nastal v prípade

pohľadávok žalobcu vedených voči žalovanému a vyplývajúcich z faktúr č. 2001775 a č. 2001829 a
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z faktúry č. 20201102 - tejto v rozsahu súčtu súm vyplývajúcich
z uvedených faktúr žalobcu č. 2001775 a č. 2001829 ku dňu 25.11.2020, kedy žalovaný vykonal
jednostranný zápočet týchto pohľadávok, a v prípade pohľadávky žalobcu č. 2001935 a pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi z faktúry č. 20201102 v rozsahu zodpovedajúcom sume na uvedenej faktúre

žalobcu dňom3.5.2022,kedyboložalobcovicestou jehoprávnehozástupcu(napojednávaní)doručené
písomné podanie žalovaného zo dňa 3.5.2022, v ktorom tento vzniesol kompenzačnú námietku v tomto
spore pre vyššie uvedené faktúry žalobcu.
24.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zánik vyššie uvedených pohľadávok nastal v prípade
pohľadávok žalobcu vyplývajúcich z faktúr č. 2002293, č. 2002300, č. 2002313, č. 2002376, č. 2002394,
č. 2002480, č. 2002507 a pohľadávok žalovaného z faktúr č. 20201108, č. 20201201, č. 20201203, č.

20201204, č. 20201206, č. 20201207, č. 20210101 nastal ich zánik v rozsahu ich vzájomného krytia ku
dňu 31.1.2021 kedy žalovaný vykonal jednostranný zápočet týchto pohľadávok, najneskoršie však a to
už aj vrátane pohľadávok žalobcu z faktúr č. 2002535, č. 2002543, č. 2002599 (z nej v sume 421,78 eur)
a č. 2002654 a pohľadávky žalovaného z faktúry č. 20210103, ktoré pôvodne k 31.1.2021 neboli splatné,
nastal ich zánik ku dňu 28.6.2022, kedy bolo žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu doručené

písomnépodaniežalovaného zodňa28.6.2022,vktoromtentovzniesolkompenzačnúnámietkuvtomto
spore aj pre tieto vyššie uvedené faktúry žalobcu .

25. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v spore zo strany žalovaného v prospech žalobcu ostali
neuhradené pohľadávky v sume 159,28 eur vyčíslenej vo faktúre č. OF 2002506 z 2.12.2020, splatnej

31.1.2021, v sume 2.600,93 eura vyčíslenej vo faktúre č. OF 2002664 z 18.12.2020, splatnej 16.2.2021,
pôvodneznejúcejnasumu6.680,16eura,naktorúboladňa5.2.2021žalovanýmzrealizovaná čiastková
úhradavovýške4.079,23eura,vsume11.000,16euravyčíslenejvofaktúre č.OF2100141z29.1.2021,
splatnej 30.3.2021, zo sumy 3.960,00 eur vyčíslenej vo faktúre č. OF 2100272 zo 16.2.2021, splatnej
17.4.2021 a v sume 2.185,56 eur vyčíslenej vo faktúre č. OF 2100237 z 12.2.2021, splatnej 13.4.2021,

pôvodne znejúcej na sumu 8.125,56 eura, u ktorej zvyšok pôvodnej sumy vo výške 5.940,00 eur bol
dobropisovaný faktúrami žalobcu č. 220010 z 26.4.2022 a č. 220010 z 26.4.2022, teda v celkovej výške
19.905,93 eura.

26. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel vo výške 19.905,93 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

27. O náhrade trov konania (V. výrok) rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p., § 256 ods. 1 a 2 C. s.
p. , § 262 ods. 2 C. s. p. podľa pomeru úspechu strán sporu tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 45,06 %.

28. O náhrade trov konania o vzájomnej žalobe (VI. výrok) súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.
1 a 2 C. s. p., § 256 ods. 1 a 2 C. s. p., § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému
nároknanáhradutrovkonaniaovzájomnejžalobevplnomrozsahu.Dôvodil,že žalovanývzalvzájomnú
žalobu späť poukazujúc na to, že z podkladov, ktoré mal k dispozícii vyplýva, že žalobca vykonal dňa

27.11.2020 platbu bezhotovostným prevodom na účet žalovaného v sume 8.222,60 eur, teda ešte pred
podaním tejto vzájomnej žaloby. Žalovaný sa tak vzájomnou žalobou domáhal od žalobcu uhradenia
sumy istiny (a jej príslušenstva), ktorej úhradu žalobca pre žalovaného vykonal ešte pred samotným
podaním vzájomnej žaloby, a teda nárok na jej priznanie žalovanému ani nemohol vzniknúť, keďže už
bol v čase jej podania zo strany žalobcu v plnom rozsahu uhradený. Súd prvej inštancie preto ustálil, že

zastavenie konania o vzájomnej žalobe z procesného hľadiska zavinil žalovaný, a preto súd žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu.

29. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie obe strany sporu.

30. Žalobca odvolaním napadol IV. a V. výrok rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C. s. p.).
30.1. V súvislosti s kompenzačnými námietkami žalovaného a jeho tvrdenými pohľadávkami spôsobilými

na započítanie voči žalobcovi, ktoré súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil ako ušlý zisk
žalovaného vo výške 93.311,23 eura, vyčítal súdu prvej inštancie, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vykazuje tzv. inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a zároveň v
tejto súvislosti dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30.1.1. Poukázal na to, že žalovaný počas celého priebehu sporu (počnúc odporom proti platobnému
rozkazu až po prednes záverečnej reči) tvrdil a uvádzal skutkové tvrdenia o tom, že má voči žalobcovi
na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mu mali vzniknúť na základe ústnej zmluvy, ktorá mala
predchádzať písomnej zmluve, uzatvorenie ktorej mali sporové strany pôvodne zamýšľať. V zmysle
žalovaným tvrdenej ústnej zmluvy sa sporové strany mali podľa žalovaného dohodnúť na prenájme
(časti) nebytových priestorov vrátane dvoch kogeneračných jednotiek vo vlastníctve žalovaného, pričom

žalobca sa mal zaviazať k plateniu nájomného, k refakturácii nákladov na štyroch zamestnancov
obsluhujúcich kogeneračné jednotky, k refakturácii priamych nákladov na servis, údržbu zariadenia a
ostatných nákladov.
30.1.2. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, ktorou si žalovaný uplatňoval proti žalobcovi svoje
pohľadávky spôsobilé na započítanie, mal žalovaný uviesť relevantné skutkové tvrdenia, na základe

ktorých si uplatňuje voči žalobcovi svoje pohľadávky. Tieto skutkové tvrdenia (skutkové vymedzenie)
žalovaný vyvodzoval skutkovým dejom, ktorým mal byť vznik pohľadávok žalovaného voči žalobcovi na
základe ústnej zmluvy, t. j. uplatnil si právo na zmluvné plnenie a tým vymedzil predmet konania v časti
ním uplatnených pohľadávok, ktoré boli predmetom jeho kompenzačnej námietky.
30.1.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi sporovými stranami nebola platne uzavretá

žiadna zmluva (odsek 179. napadnutého rozsudku), teda žalovaný nemal nárok na ním tvrdené zmluvné
plnenie, žalovaným uplatnený nárok posúdil súd prvej inštancie ako náhradu škody spočívajúcej v
tzv. ušlom zisku (odsek 151., 153. a 155. napadnutého rozsudku), avšak súd prvej inštancie vôbec
neprihliadal na skutkové okolnosti uvádzané žalovaným, ktorými odôvodňoval svoj nárok voči žalobcovi,
skutkový dej opísaný žalovaným v celom rozsahu ignoroval a svoje rozhodnutie založil súd prvej

inštancie na úplne odlišnom skutkovom stave, ktorý žalovaný ani len netvrdil a priznal žalovanému nárok
na plnenie voči žalobcovi z iného skutkového deja, než ktorý žalovaný použil k označeniu predmetu
konania po skutkovej stránke.
30.2. Žalobca zdôraznil, že žalovaný si uplatnil voči žalobcovi nárok na zmluvné plnenie, avšak súd
prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu škody, aj keď žalovaný nevzniesol žiadne skutkové

tvrdenia vo vzťahu k základným predpokladom vzniku zodpovednosti žalobcu za prípadnú škodu
(protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, a zavinenie) a ani
nárok na náhradu škody nepreukázal – nepreukázal ani porušenie povinnosti žalobcom, vznik škody
a jej výšku a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
30.2.1. Žalobca konštatoval, že súd prvej inštancie v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania

neprípustne zmenil skutkový dej opísaný žalovaným, resp. súd prvej inštancie si sám vytvoril skutkový
dej, odlišný od skutkového deja tvrdeného a opísaného žalovaným.
30.2.2. Zdôraznil, že skutková podstata oboch právnych inštitútov, a to žalovaným tvrdená ústna
(nájomná) zmluva a náhrada škody priznaná súdom prvej inštancie však vykazuje iné obsahové a
formálne náležitosti, pričom súd prvej inštancie priznal žalovanému kvalitatívne, skutkovo a právne

odlišný nárok, než ktorý si vo svojich podaniach uplatnil voči žalobcovi.
30.3. Žalobca za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie o preukázaní predzmluvnej
zodpovednosti žalobcu za škodu, ktorá mala vzniknúť žalovanému v dôsledku konania žalobcu, keďže
predmetný záver súdu prvej inštancie je v rozpore s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít.
Poukázal na odôvodnenie mimo iných, aj rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/462/2018

z 25.7.2018, podľa ktorého pri rokovaniach o uzatvorení zmluvy je jedna zo strán kontraktačného
procesu v dôsledku chovania druhej potenciálnej zmluvnej strany v dobrej viere, že zmluva bude
uzatvorená, vtedy, keď je dosiahnutá zhoda na celom obsahu zmluvy a chýba už len jej potvrdenie v
dohodnutej alebo predpísanej forme, prípadne vtedy, ak dospeli kontraktačné jednania do takej fázy,
keď sa dohoda na obsahu zmluvy a jej následnom potvrdení javí, vzhľadom k dovtedajším prejavom

vôle, ako prakticky isté.
30.3.1. Žalobca za nesprávny a v protiklade so súdom prvej inštancie zisteným (vytvoreným)
a skutkovým stavom, označil záver súdu prvej inštancie o legitímnom očakávaní žalovaného týkajúceho
sa uzavretia predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu, že začiatkom roka sa vyjednávania o zmluvenachádzali v pokročilom štádiu. Žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie na jednej strane
uviedol, že strany sporu si vymenili návrhy zmlúv a samotný žalobca ešte vo februári 2021 nástojil
na kompletizovaní zmluvy a požiadal žalovaného o súčinnosť pri finalizácii predmetnej zmluvy – teda

návrh zmluvy nemal ešte takú konečnú podobu, ktorá by umožňovala jej uzatvorenie a na druhej strane
v rozpore s uvedeným, súd prvej inštancie zaujal názor podľa ktorého mal žalovaný, ktorý neposkytol
požadovanú súčinnosť k finalizácii obsahu predmetnej zmluvy, legitímne očakávať jej uzatvorenie.
30.3.2. Pozornosti súdu prvej inštancie uniklo, že predmetný návrh nájomnej zmluvy nepredstavoval
ešte takú dohodu na obsahu zmluvy, ktorý by bolo možné bez ďalšieho doplnenia zo strany žalovaného

prijať (v návrhu zamýšľanej zmluvy okrem iného absentovala špecifikácia predmetu zmluvy, keďže
nebolo zrejmé, aká časť nebytových priestorov má byť predmetom zmluvy, vrátane ďalších zmluvných
ustanovení, na ktorých sa strany zatiaľ nedohodli, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania.
30.3.3. Zdôraznil, že v rozpore s označenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej vznik
prípadnej zodpovednosti za ujmu vzniknutú ukončením kontraktačného konania bez spravodlivého
dôvodu má byť skôr výnimkou, a nie pravidlom, a posúdenie spravodlivosti dôvodov a teda aj poctivosti

či nepoctivosti konania, nesmie byť príliš prísne – súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že
mylnéúvahyžalobcuoekonomickomefektezamýšľanejspolupráceniesútakýmrelevantnýmdôvodom,
ktorý by následne ospravedlňoval žalobcovo ukončenie vyjednávaní o tejto vzájomnej spolupráci bez
uzavretia relevantnej dohody.
30.3.4. Za nedôvodné označil aj vyvodenie protiprávnosti úkonu spočívajúcom v správaní žalobcu, keď

nechal žalovaného spaľovať palivo dodané žalobcom do kogeneračných jednotiek, ktoré si žalobca
chcel prenajať, žalobca nechal žalovaného vystavovať faktúry „za nájom“, ktoré nechal žalovaného
následne započítavať z jeho faktúrami za dodané palivo, nechal žalovaného vystavovať faktúry aj
za účtovanie ďalších servisných služieb spojených s týmito kogeneračnými jednotkami a žiadnym
spôsobom žalovanému nenaznačil, že žiadnu nájomnú zmluvu neuzavrie. Tvrdil, že ako predávajúci

nemal faktickú možnosť zabrániť žalovanému v spaľovaní paliva, vo vystavovaní faktúr napriek
neexistencii nájomnej zmluvy, vo vystavovaní faktúr za servisné služby, ani v jednostranných zápočtoch.
30.4. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie o uznaní celého nároku žalovaného z dôvodu
čiastočnej úhrady na faktúru č. 20201102, ktorou žalovaný účtoval žalobcovi prenájom za mesiace
november a december 2020, pretože možno uznať iba existujúci záväzok, pričom aj súd prvej inštancie

konštatoval, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna zmluva, teda žalovaný nemal nárok
na nájomné ako zmluvné plnenie a preto úhradou sumy 8.222,60 eur nemohol uznať zvyšok záväzku
z faktúry č. 20201102 znejúcej na sumu 30.177,40 eur. Zároveň konštatoval, že nájomná zmluva mala
mať zo zákona písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti, pretože jej predmetom mali byť – okrem
kogeneračných jednotiek - aj nebytové priestory.

30.5. Žalobca za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého v dôsledku
správania žalobcu vznikla žalovanému škoda, spočívajúca v tzv. ušlom zisku, ktoré tvorili žalovaným
fakturovanésumyzačinnostiaslužby,ktoréžalovaný vpríslušnomobdobíposkytolžalobcovi.
V tejto súvislosti súd prvej inštancie ani bližšie neuviedol, na základe akých vykonaných dôkazov mal za
preukázané, že žalovanému vznikla škoda a v akej výške, ale obmedzil sa iba na konštatovanie vzniku

škody spočívajúcej v tzv. ušlom zisku prevzatím (bez ďalšieho) žalovaným vystavených faktúr (odsek
153. napadnutého rozsudku).
30.5.1. Dôvodil, že v prípade tzv. predzmluvnej zodpovednosti môže dôjsť k vzniku majetkovej ujmy,
ktorá spočíva buď vo vynaložení nákladov v súvislosti s rokovaním o uzavretí zmluvy a prípravou
návrhu zmluvy (ktorú však nemožno považovať za odškodniteľnú ujmu), alebo vo vynaložení

nákladov, ktoré nie je možné považovať za bežné (obvyklé) pre uzatvorenie zmluvy a ich
potrebavyvstalavdôsledkušpecifickýchpožiadaviekdruhejstrany.Vobochprípadochsavšakvyžaduje
vznik takýchto nákladov a ich vynaloženie. To zároveň znamená, že v prípade „culpa in contrahendo“ sa
odškodňuje len skutočná škoda, a nie aj ušlý zisk, pričom aj Najvyšší súd Českej republiky pri priznávaní
náhrady z titulu predzmluvnej zodpovednosti redukuje nároky poškodeného výlučne na náhradu len tzv.

neobvyklých nákladov.
30.5.2. Súd prvej inštancie však za škodu žalovaného, spočívajúcu v tzv. ušlom zisku, považoval
žalovaným fakturované pohľadávky, a to nájomné, údržbárske práce na predmete nájmu, prístup do
sústavy a materiál – nemrznúca zmes (odsek 153. napadnutého rozsudku), ktoré bez akýchkoľvek
pochybností nemožno podradiť pod mimoriadne náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť k uzatvoreniu

zamýšľanej zmluvy v súvislosti so špecifickými požiadavkami žalobcu (t.j. pod skutočnú škodu) a ušlý
zisk nie je odškodniteľnou ujmou pre prípad predzmluvnej zodpovednosti.30.6. Žalobca zdôraznil, že bez povšimnutia súdu prvej inštancie zostala tiež skutočnosť, že obe strany
sporu mali vedomosť o tom, že mimozmluvný vzťah nebol pre strany záväzný, tento bol „na skúšku“
z dôvodu snahy žalobcu o udržanie výroby a prevádzky.

30.7. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý IV. výrok zmenil tak, že návrhu žalobcu
vyhovie v celom rozsahu, pretože súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, podľa ktorého
žalobou uplatnené pohľadávky voči žalovanému boli dôvodné, mali svoj právny titul v ústnej kúpnej
zmluve, a naopak, pohľadávky žalovaného, ktoré si kompenzačnými námietkami uplatnil na započítanie
voči žalobcovým pohľadávkam, nemali zmluvný základ, keďže medzi sporovými stranami nebola

platne uzatvorená žiadna zmluva, a preto mal súd prvej inštancie vyhodnotiť kompenzačné námietky
žalovaného ako nedôvodné, a to s prihliadnutím na skutkový dej opísaný žalovaným, ktorým si žalovaný
uplatnil voči žalobcovi právo na zmluvné plnenie a ktorým bol súd prvej inštancie v zmysle zásady
kontradiktórnosti viazaný.

31. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nesprávne stotožňuje skutkové

okolnosti sporu s právnym posúdením právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Konštatoval, že
žalovaný popisoval skutkové okolnosti priebehu spolupráce so žalobcom počas celého priebehu sporu
konzistentne a súd prvej inštancie vykonal právne hodnotenie predmetného právneho vzťahu medzi
sporovýmistranaminazákladepredzmluvnejzodpovednostižalobcuzaškoduvrozsahuprávnejúpravy.
31.1. Žalovaný zdôraznil, že procesná situácia v sebe zohľadňovala okolnosť vykonania kompenzačnej

námietky žalovaného proti pohľadávkam žalobcu a preto právna úvaha súdu prvej inštancie nebola
viazaná na takú procesnú obranu, ktorá by mala výlučne povahu tvrdení žalovaného.
31.2. Žalovaný poukázal na to, že dostatočne presne vymedzil svoj nárok, ktorý má voči žalobcovi,
na základe ktorého uplatnil kompenzačnú námietku/započítanie. Dôvodil, že zánik pohľadávok je
právnym dôsledkom započítania a nie výsledkom deklaratórneho posúdenia pohľadávky súdom v rámci

súdneho konania a takýto právny následok nastáva priamo zo zákona a je nezávislý od právnej povahy
základu, ktoré viedli k vzniku započítavaných pohľadávok. Započítaním/kompenzačnou námietkou
zanikápohľadávkaprotistranybezohľadunato,čizapočítavanápohľadávkavzniklazozmluvnéhoalebo
mimozmluvného právneho vzťahu. V takom prípade nemôže súd nepripustiť v konaní príslušný právny
následok, keďže sa nejedná o zmenu tvrdení protistrany v procesnej rovine vymedzeného predmetu

súdneho konania, ale o právne posúdenie v danom čase už existujúceho právneho následku zániku
započítavaných pohľadávok, ktorý nastáva priamo v hmotno-právnej rovine.
31.3. Žalovaný zároveň uviedol, že súd prvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia
upozornil strany sporu, že skutkové okolnosti v prípade preukázania môžu viesť k právnemu záveru
o existencii predzmluvnej zodpovednosti žalobcu za škodu.

31.4. Za hrubo zavádzajúce preto označil tvrdenie žalobcu, že súd prvej inštancie si vytvoril vlastný
skutkový stav.
31.5. Žalovaný v odvolaní zopakoval a následne odôvodňoval svoje tvrdenia, že kontraktačný proces so
žalobcom dospel do výrazne pokročilého štádia (ktoré podľa žalovaného mohlo vykazovať uzatvorenie
platnej zmluvy dohodou o jej podstatných náležitostiach, a to aj vzhľadom na konanie sporových strán

v rozhodnom čase). Minimálne takýto kontraktačný proces bol spôsobilý vyvolať legitímne očakávanie
žalovaného ohľadom uzatvorenia zmluvy.
31.5.1. Žalovaný uviedol aj to, že konanie žalobcu v sebe nezahŕňalo iba neuzavretie zmluvy, ale
pozostávalo z troch zložiek: 1. kontraktačný proces medzi žalobcom a žalovaným o prevádzkovaní
kogeneračnej jednotky (ďalej aj KGJ) zahŕňal dohodu o skúšobnej prevádzke KGJ. Takáto skúšobná

prevádzka mala nesporný význam pre žalobcu, pričom došlo k prenosu celej zodpovednosti a riadiacej
kompetencie prevádzky KGJ zo žalovaného na žalobcu (teda aj v rovine obchodného riadenia a
rozhodovania o dávke palív do KGJ, vrátane určovania dodávateľa, ktorým mal byť podľa vlastných
tvrdenížalobca);2.deklarovanádohodaoparametrochvzájomnejspolupráce,ktoráajnazákladetýchto
parametrov prebiehala, pričom táto mala byť iba konvalidovaná (a nie založená) neskorším podpisom

písomného vyhotovenia zmluvy; 3. prerušenie spolupráce a neuzatvorenie zmluvy.
31.6. Za nedôvodné označil aj tvrdenie žalobcu o povinnosti uzavretia písomnej nájomnej zmluvy.
Poukázal na to, že nájom fakturovaný žalobcovi sa vzťahoval na technologické zariadenia,
ktoré majú povahu samostatnej hmotnej veci a preto nebolo povinnosťou strán sporu uzavrieť písomnú
nájomnú zmluvu.

31.7. Za nesprávne označil aj tvrdenie žalobcu, že žalobca prevádzkoval KGJ „len na skúšku“ a preto
ich mimozmluvný vzťah nebol pre strany záväzný. Dôvodil, že sporové strany si v rozhodnom čase
poskytovali plnenia totožné s tým, akoby došlo k uzatvoreniu zmluvy. Úhrada „nájmu“ a ďalších
fakturovaných plnení žalobcom v prospech žalovaného bola podmienkou (inherentnou súčasťou)dojednanej podoby kontraktačného procesu medzi sporovými stranami. Žalovaný týmto umožnil
žalobcovi vykonávať „skúšobnú prevádzku“, teda na „skúšku“ užívať KGJ. Na základe uvedeného mohol
žalobcazistiťtechnicképarametreKGJ,točibolomožnéspaľovaťmenejkvalitnýolejprijehozmiešavaní

(biely a čierny), čo bolo podľa žalovaného hlavným účelom, pre ktorý žalobca skúšobnú prevádzku
vykonával.Taktiežžalobcazískalvzásadevšetkyinformácieopersonálnomsubstráteatechnologických
postupoch KGJ (a to aj na základe diaľkového prístupu). Uvedeným teda žalovaný sprístupnil žalobcovi
v plnom rozsahu svoje obchodné tajomstvo viažuce sa na prevádzkovanie KGJ.
31.8. Vo vzťahu k súdom priznanému ušlému zisku žalovaný konštatoval, že súdom prvej inštancie

vymedzená kategória „ušlého zisku“ nie je ušlým ziskom, ktorý by mal získať žalovaný na úkor
žalobcu do budúcna. Jedná sa o nárok, ktorý je možné vymedziť dvomi presnými časovými úsekmi
od začatia spolupráce do jej ukončenia, pričom tento je jednoznačne vyčíslený na základe dohody
strán. Ušlým ziskom vo vzťahu k prípadnej zmluve uzatvorenej medzi zmluvnými stranami je len v tom
rozsahu, v ktorom mal byť takýto nárok konvalidovaný „ex tunc“ uzatvorením tejto písomnej zmluvy,
ktorej uzatvorenie bolo retroaktívne datované v pripravovaných návrhoch k 30.10.2020. Preto možno

akceptovať súdom prvej inštancie prezentovanú právnu kvalifikáciu takéhoto nároku. Zároveň v tejto
súvislosti do úvahy prichádza nazerať na takúto škodu ako na odplatu vo forme osobitných nákladov
kontraktačného procesu, alebo prípadne skutočnú škodu v podobe hodnoty obchodného tajomstva, s
ktorými sa žalobca oboznámil na úkor žalovaného.
31.9. Navrhol preto odvolaciemu súdu napadnutý IV. výrok potvrdiť ako vecne správny.

32. Žalobca v odvolacej replike zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní a opäť zdôraznil, že
súd prvej inštancie v rozpore so žalovaným uvádzaným skutkovým dejom, si vytvoril vlastný skutkový
stav, ktorý posúdil ako „culpa in contrahento“. Zotrval aj na svojom tvrdení o obligatórnej písomnej forme
nájomnej zmluvy.

33. Žalovaný v odvolacej duplike konštatoval, že okolnosti kontraktačného procesu sú rozhodujúce pre
posúdenie vzájomných vzťahov oboch strán sporu a v tomto smere je rozhodujúce správanie strán
sporu. Mimo iného poukázal aj na to, že žalobca akceptoval fakturáciu žalovaného za prenájom KGJ
a dobrovoľne plnil sumu 8.222,60 eur, ako rozdielu po vykonaní jednostranného zápočtu zo strany

žalovaného, teda žalobca považoval v rozhodnom čase zápočet žalovaného za platne vykonaný.

34. Žalovaný odvolaním napadol III., V. a VI. výrok rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365
ods. 1 písm. g/ C. s. p.) a súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C. s. p.).
34.1. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti započítania pohľadávky žalovaného

vo výške 24.818,30 eur, ktorú mal proti žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá žalovanému vznikla
úbytkom v majetkovej sfére plnením žalovaného spoločnosti OKTE, a. s. na opravenú faktúru (dobropis)
č. 8355100118 zo dňa 6.4.2021 vystavenej spoločnosti OKTE, a. s., pretože súd prvej inštancie dospel
k nesprávnemu záveru, že žalovaný nepreukázal dodanie nekvalitného paliva zo strany žalobcu a
v dôsledku dodania ktorého vznikla predmetná škoda.

34.1.1. Vo vzťahu k pohľadávke vo výške 13.108,41 eura, teda škody, ktorá vznikla počas spolupráce
žalobcu a žalovaného, žalovaný tvrdil, že na predmetnú časť pohľadávky je nutné rozšíriť právne
posúdenie vzniku škody titulom „culpa in contrahento“, pretože škoda vznikla počas skúšobnej
prevádzky daných zariadení. Vzniknutá škoda v časti 13.108,41 eura, teda žalovanému vznikla v priamej
príčinnej súvislosti s neuzatvorením písomnej zmluvy so žalobcom. Ak by k uzatvoreniu takejto písomnej

zmluvy došlo, žalobca mal za rozhodné obdobie kompenzovať dobropisované rozdiely podpory
doplatkom k faktúre OKTE (ako užívateľ kogeneračných jednotiek). Namiesto toho takýto majetkový
úbytok znášal namiesto žalobcu žalovaný z dôvodu, že žalobca protiprávne ukončil negociačný proces
vo vzťahu k uzatvoreniu písomnej zmluvy.
34.1.2. Žalovaný konštatoval, že v potrebnom rozsahu žalovaný uniesol svoje dôkazné bremeno a z

tohto dôvodu vo vzťahu k preukazovaniu predpokladov týkajúcich sa vzniku škody titulom vád tovaru
ďalšie dôkazné bremeno žalovaného nezaťažuje.
34.1.3. Napriek vyššie uvedenému žalovaný následne v odvolaní argumentoval, že na základe
vykonaného dokazovania (výsluchy svedkov G. E., G.) žalovaný preukázal uplatnenie vád paliva riadnea včas, v ďalšom poukázal aj na vady paliva a zdôraznil, že vzhľadom na tovar, ktorý bol zničený
opotrebením v KGJ, žalovaný nemôže predložiť iné dôkazy o existencii vád paliva a preto rozumná miera
dôkazného bremena je determinovaná objektívnymi limitmi, ktoré existujú vzhľadom k dôkaznej situácii

jednotlivej prejednávanej veci. Zároveň zopakoval svoju argumentáciu týkajúcu sa nepriamych dôkazov
preukazujúcich nekvalitu predmetného oleja uvádzanú zo strany žalovaného aj v priebehu sporu pred
súdom prvej inštancie, pričom predmetná nekvalita spôsobila, že tento olej nebol vhodný pre použitie
ako palivo do kogeneračnej jednotky.
34.1.4.Žalovanýzároveňkonštatoval,žeajvprípade,akbysamalapohľadávkažalovanéhonanáhradu

škody taktiež v časti 13.108,41 eura posudzovať ako pohľadávka titulom vád dodaného tovaru, tak pre
jej vznik boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky.
34.2.Zanesprávnyoznačilzáversúduprvejinštancieotom,žezostranyžalovanéhovprospechžalobcu
zostali neuhradené pohľadávky vo výške 19.905,93 eura, poukázal pritom na svoje predchádzajúce
vyjadrenie k pohľadávkam za rok 2020 a vo vzťahu k pohľadávke vyčíslenej faktúrou č. OF2100237
vo výške 2.185,56 eura spochybnil ako neodôvodnený záver súdu prvej inštancie, že tovar, z ktorého

vyplývali, bol žalovanému preukázateľne dodaný a vrátený, resp. v sume 2.185,56 eura nebol vrátený
v plnom rozsahu. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, na základe akých dôkazov dospel
k takémuto skutkovému záveru.
34.2.1. K pohľadávkam žalobcu za rok 2021 uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu predmetných
pohľadávok. Zároveň poukázal na vyjadrenie uvedené v odpore, že vo vzťahu k pohľadávkam

vyčísleným vo faktúrach číslo 2100141, 2100213, 2100237, 2100272, tieto pohľadávky žalovaný nikdy
neuznal a predmetné faktúry vrátil žalobcovi 22.2.2021. Žalobca bol pritom povinný preukázať svoje
tvrdenia o pohľadávkach za rok 2021 titulom dodania príslušného tovaru.
34.2.2. Žalovaný dodal, že aj v prípade, ak by žalobca preukázal dodanie tovaru (paliva)
faktúrovaného týmito faktúrami, žalobcovi by nesvedčali pohľadávky za rok 2021 z dôvodu vád

dodaného tovaru a zároveň by došlo k zániku pohľadávok odstúpením od ústnych kúpnych zmlúv vo
forme vrátenia faktúr č. 2100141, č. 2100141, č. 2100237, č. 2100272 zo strany žalovaného.
34.3. Za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania o vzájomnej
žalobe žalobcovi v rozsahu 100 %. Dôvodil, že vzájomná žaloba bola v celosti vzatá späť, pričom
nebolo ďalej konané o nej ani sčasti, súd prvej inštancie mal o zastavení konania v tejto časti rozhodnúť

po späťvzatí vzájomnej žaloby, nie až v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že predmetné konanie
o vzájomnej žalobe z materiálneho hľadiska nikdy neprebehlo a preto nemožno na strane žalovaného
identifikovať ako procesné zavinenie zastavenia konania o vzájomnej žalobe.
34.4. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku
zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby rozsudok v napadnutom III. výroku zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie.

35. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného označil predmetné odvolanie žalovaného za
nedôvodné.
35.1. Za správny označil záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nepreukázal vznik škody vo

výške 24.818,30 eur. Zdôraznil, že tvrdenia žalovaného o existencii nepriamych dôkazov potvrdzujúcich
vadnosť dodaného paliva (do obdobia 31.12.2020) nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
35.1.1. Tvrdenie žalovaného, že vo vzťahu k časti pohľadávky na náhradu škody vo výške
13.108,41 eura je nutné rozšíriť právne posúdenie vzniku škody právnym titulom „culpa in contrahento“
označil za nedôvodné, nemajúce oporu v zákone ani vo vykonanom dokazovaní, pretože žalovaný

v spore sám tvrdil, že uvedená škoda vznikla žalovanému titulom vád paliva.
35.2. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru zo strany žalobcu vo vzťahu
k pohľadávkam žalobcu za rok 2021 vyčísleným vo faktúrach číslo 2100141, 2100213, 2100237,
2100272 (ktoré boli napadnutým rozhodnutím priznané) konštatoval, že súd prvej inštancie riadne
odôvodnil záver o tom, že žalobca preukázal riadne dodanie predmetného paliva v odseku 133.

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 35.3. Za odvolacie novoty označil žalobca tvrdenia žalovaného,
že vrátením faktúr č. 2100141, č. 2100237, č. 2100272 zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od
predmetných kúpnych zmlúv. Dôvodil, že žalovaný tvrdenia o údajnom odstúpení od kúpnych zmlúv
uviedol až v odvolacom konaní.
35.4. Za nedôvodné označil aj tvrdenia žalovaného o nesprávnom priznaní náhrady trov konania

o vzájomnej žalobe zo strany súdu prvej inštancie a dodal, že sa v tejto časti v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením súdu prvej inštancie.36. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Za
nesprávne označil tvrdenia žalobcu o odvolacích novotách uvedených zo strany žalovaného. Zdôraznil,
že tvrdenie o vrátení faktúr už obsahovalo aj odpor proti platobnému rozkazu.

37. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na vyjadrení k odvolaniu žalovaného a na tvrdení o novotách
žalovaného uvedených v odvolacom konaní a zdôraznil, že vrátenie faktúr zo strany žalovaného
nemožnom považovať za odstúpenie o kúpnych zmlúv.

38. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu (IV. a V. výrok), ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože
nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie
podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

39. Predmetom odvolacieho konania bolo prejednanie odvolania žalobcu proti výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobca v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie najmä, že:
39.1. súd prvej inštancie v rozpore so skutkovým stavom, ktorý žalovaný v priebehu sporu tvrdil
a preukazoval (žalovaný si uplatnil voči žalobcovi nárok na zmluvné plnenie), súd prvej inštancie
priznal žalovanému nárok na náhradu škody, aj keď žalovaný nevzniesol žiadne skutkové tvrdenia vo

vzťahu k základným predpokladom vzniku zodpovednosti žalobcu za prípadnú škodu (protiprávny úkon,
škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, a zavinenie) a ani nárok na náhradu
škody nepreukázal – nepreukázal ani porušenie povinnosti žalobcom, vznik škody a jej výšku a príčinnú
súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody,
39.2.súdprvejinštancienesprávneprávneposúdilvzťahmedzižalobcomažalovanýmakopredzmluvnú

zodpovednosť žalobcu za škodu („culpa in contrahento“),
39.3. žalobca za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého v dôsledku
správania žalobcu vznikla žalovanému škoda, spočívajúca v tzv. ušlom zisku, ktoré tvorili žalovaným
fakturovanésumyzačinnostiaslužby,ktoréžalovaný vpríslušnomobdobíposkytolžalobcovi.
39.4. Za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie o uznaní celého nároku žalovaného z dôvodu

čiastočnej úhrady na faktúru č. 20201102, ktorou žalovaný účtoval žalobcovi prenájom za mesiace
november a december 2020, pretože možno uznať iba existujúci záväzok.

40. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný svoju procesnú obranu postavil na
tvrdení, že so žalobcom sa dohodli, že žalovaný prenajme žalobcovi kogeneračné jednotky, na ktorých

bude žalobca spaľovať palivo dodané žalobcom žalovanému, za ktoré mal žalobca žalovanému platiť
nájomné, že žalobca bude žalovanému preplácať náklady na štyroch zamestnancov obsluhujúcich
kogeneračné jednotky, že žalobca bude žalovanému preplácať aj priame náklady na servis, údržbu
zariadenia a ostatné náklady.

41. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie dospel
k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k žiadnemu zmluvnému vzťahu a nárok žalovaného posúdil
nanáhraduškodytitulompredzmluvnejzodpovednostizaškoduspôsobenúzostranyžalobcutým,žeso
žalovaným – po niekoľkomesačných dojednávaniach o obsahu nájomnej zmluvy – napokon neuzavrel
predmetnú zmluvu, pričom (podľa súdu prvej inštancie) od uzavretia zmluvy žalobca upustil v záverečnej

fáze prípravy zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca prerušil rokovania o uzavretí
zmluvy bez legitímneho dôvodu, a rokovania dospeli do štádia, kedy bola jedna strana v dôsledku
správania sa druhej strany v dobrej viere, že zmluva bude uzavretá.

42. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

43. Odvolací súd udáva, že § 415 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecné pravidlo správania sa
každého tak, aby nedochádzalo ku škodám mimo iného aj na majetku iného. Aké správanie je možné
považovať za rozumné a obozretné závisí od okolností toho ktorého prípadu. Na vznik všeobecnej

zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinnosti obozretného správania sa, je však potrebné,
aby predmetným správaním bola porušená právna povinnosť (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a v obchodnoprávnych vzťahoch podľa Obchodného zákonníka, aby bola porušená povinnosť zo
záväzkovo-právneho vzťahu - zmluvná povinnosť (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka), alebo abybola porušená zákonná povinnosť (§ 757 Obchodného zákonníka). Ďalej je potrebné, aby predmetným
porušením vznikla škoda a aby medzi vznikom škody a porušením povinnosti bola príčinná súvislosť.

44. Odvolací súd však zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné vznik škody posúdiť ako škodu titulom
tzv. predzmluvnej zodpovednosti za škodu, muselo by ísť o situáciu, kedy medzi stranami rokujúcimi
o uzavretí zmluvy neexistoval žiaden zmluvný vzťah súvisiaci s predmetným rokovaním o uzavretí
zmluvy. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že záväzkové vzťahy podľa Obchodného zákonníka sa
vyznačujú vysokou mierou neformálnosti, kedy zmluvné strany pri uzatváraní zmlúv sa môžu odchýliť

od ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zaväzkovo – právne vzťahy s výnimkou tých
ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sú upravené v § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

45. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore nebolo sporné, že medzi stranami sporu
existovalizmluvnévzťahy,keď najednejstranežalobcadodávalžalovanémutovar,zaktorýbolžalovaný
povinný zaplatiť kúpnu cenu (kúpna zmluva), a zároveň došlo evidentne k „skúšobnej prevádzke“, na

základe ktorej žalobca na kogeneračných jednotkách žalovaného spaľoval palivo žalobcu za účelom
vzniku elektrickej energie, ktorá bola následne dodávaná do elektrickej siete. Existencia predmetných
zmluvných vzťahov bola v prejednávanom spore preukázaná jednotlivými jednostrannými zápočtami
žalobcu i žalovaného, čiastočnými úhradami žalobcu, ako aj tým, že zostatky vzájomných pohľadávok
a záväzkov žalobcu a žalovaného boli oboma zmluvnými stranami odsúhlasené v listine zo dňa

3.2.2021.

46. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok
žalovaného ako nárok titulom tzv. predzmluvnej zodpovednosti za škodu a zároveň nesprávne dospel
aj k skutkovému záveru, že žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému náhradu škody titulom ušlého

zisku,pretoževprejednávanomsporenebolazostranyžalovanéhopreukázanávýškaškodyspôsobená
porušením povinností žalobcu a ich príčinná súvislosť.

47. Odvolací súd za nesprávny považuje aj záver súdu prvej inštancie o uznaní celého nároku
žalovaného z dôvodu čiastočnej úhrady na faktúru č. 20201102, ktorou žalovaný účtoval žalobcovi

prenájom za mesiace november a december 2020.

48. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

49. Odvolací súd zdôrazňuje, že na to, aby súd mohol dospieť k takémuto záveru, musí byť
v prejednávanom spore preukázané, že z čiastočného plnenia záväzku zo strany žalobcu možno
usudzovať, že predmetným plnením uznal žalobca celý záväzok proti žalovanému.

50.Odvolacísúdpoukazujenato,žepredmetnýzáversúduprvejinštancieniejeaniriadneodôvodnený,

pretože súd prvej inštancie by musel mať vykonaným dokazovaním preukázané, že predmetným
plnením uznal žalobca celý záväzok proti žalovanému a uvedený záver by musel súd prvej inštancie
aj riadne odôvodniť.

51. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že iba

čiastočným plnením sumy vyplývajúcej z faktúry č. 20201102, žalobca uznal celý záväzok špecifikovaný
v predmetnej faktúre.

52. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu o povinnosti uzavrieť písomnú nájomnú zmluvu na nájom
kogeneračných jednotiek pre úplnosť udáva, že toto tvrdenie žalobcu nie je dôvodné, pretože povinnosť

uzavrieť nájomnú zmluvu sa vzťahuje iba na nájom nehnuteľného majetku a v prejednávanom spore
nebolo sporné, že kogeneračné jednotky sú hnuteľným majetkom. Na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorej
predmetom by bol nájom kogeneračných jednotiek preto nebolo potrebné uzavrieť písomnú nájomnú
zmluvu.

53. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že medzi
stranami sporu nedošlo k žiadnemu zmluvnému vzťahu a nárok žalovaného nesprávne posúdil ako
náhradu škody titulom predzmluvnej zodpovednosti za škodu spôsobenú zo strany žalobcu (tzv. culpa
in contrahento), čím boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C. s. p. Zároveňodvolací súd dodáva, že ani dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie v prejednávanom spore žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol, nemožno považovať za správne, dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo
zakladá aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. b/ C. s. p.

54. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v napadnutom IV. výroku podľa § 389 ods.
1 písm. b/ a písm. c/ C. s. p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 C. s. p.).

55. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, prejednal aj odvolanie žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu (III., V. a VI. výrok), ktoré bolo podané v zákonnej
lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že aj odvolanie žalovaného je

dôvodné v časti napadnutého III. a V. výroku.

56. Predmetom odvolacieho konania bolo prejednanie odvolania žalovaného proti výroku, ktorým
súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 19.905,93 eura, s príslušenstvom.
Žalovaný v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie najmä, že:

56.1. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o nedôvodnosti započítania pohľadávky
žalovaného vo výške 24.818,30 eur, ktorú mal proti žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá žalovanému
vznikla úbytkom v majetkovej sfére plnením žalovaného spoločnosti OKTE, a. s. na opravenú faktúru
(dobropis) č. 8355100118 zo dňa 6.4.2021 vystavenej spoločnosti OKTE, a. s., pretože súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný nepreukázal dodanie nekvalitného paliva zo strany

žalobcu a v dôsledku dodania ktorého vznikla predmetná škoda.
56.2. Vo vzťahu k pohľadávke vo výške 13.108,41 eura, teda škody, ktorá vznikla počas spolupráce
žalobcu a žalovaného, žalovaný tvrdil, že na predmetnú časť pohľadávky je nutné rozšíriť právne
posúdenie vzniku škody titulom „culpa in contrahento“, pretože škoda vznikla počas skúšobnej
prevádzky daných zariadení. Vzniknutá škoda v časti 13.108,41 eura, teda žalovanému vznikla v priamej

príčinnej súvislosti s neuzatvorením písomnej zmluvy so žalobcom. Ak by k uzatvoreniu takejto písomnej
zmluvy došlo, žalobca mal za rozhodné obdobie kompenzovať dobropisované rozdiely podpory
doplatkom k faktúre OKTE (ako užívateľ kogeneračných jednotiek). Namiesto toho takýto majetkový
úbytok znášal namiesto žalobcu žalovaný z dôvodu, že žalobca protiprávne ukončil negociačný proces
vo vzťahu k uzatvoreniu písomnej zmluvy.

56.3. Žalovaný zotrval na tvrdení, že v potrebnom rozsahu žalovaný uniesol svoje dôkazné bremeno
o uplatnení vád dodaného tovaru riadne a včas a dôvodil, že z tohto dôvodu vo vzťahu k preukazovaniu
predpokladov týkajúcich sa vzniku škody titulom vád tovaru ďalšie dôkazné bremeno žalovaného
nezaťažuje.
56.4. Za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie o tom, že zo strany žalovaného v prospech

žalobcu zostali neuhradené pohľadávky vo výške 19.905,93 eura, poukázal pritom na svoje
predchádzajúce vyjadrenie k pohľadávkam za rok 2020 a vo vzťahu k pohľadávke vyčíslenej faktúrou č.
OF2100237 vo výške 2.185,56 eura spochybnil ako neodôvodnený záver súdu prvej inštancie, že tovar,
z ktorého vyplývali, bol žalovanému preukázateľne dodaný a vrátený, resp. v sume 2.185,56 eura nebol
vrátený v plnom rozsahu.

56.4.1. Zdôraznil, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil, na základe akých dôkazov dospel
k takémuto skutkovému záveru.
56.5. K pohľadávkam žalobcu za rok 2021 uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu predmetných
pohľadávok. Zároveň poukázal na vyjadrenie uvedené v odpore, že vo vzťahu k pohľadávkam
vyčísleným vo faktúrach číslo 2100141, 2100213, 2100237, 2100272, tieto pohľadávky žalovaný nikdy

neuznal a predmetné faktúry vrátil žalobcovi 22.2.2021. Žalobca bol pritom povinný preukázať svoje
tvrdenia o pohľadávkach za rok 2021 titulom dodania príslušného tovaru.
56.5.1. Žalovaný dodal, že aj v prípade, ak by žalobca preukázal dodanie tovaru (paliva)
faktúrovaného týmito faktúrami, žalobcovi by nesvedčali pohľadávky za rok 2021 z dôvodu vád
dodaného tovaru a zároveň by došlo k zániku pohľadávok odstúpením od ústnych kúpnych zmlúv vo

forme vrátenia faktúr č. 2100141, č. 2100141, č. 2100237, č. 2100272 zo strany žalovaného.

57. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec
správne skutkovo a právne posúdil, ak dospel k záveru o preukázaní dodania tovaru, ktorého úhradysa žalobca domáha a ktorý nebol žalobcovi vrátený zo strany žalovaného a predmetný záver aj riadne
odôvodnil.

58. Odvolací súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o odstúpení od zmluvy tým, že vrátil dňa 22.2.2021
príslušné faktúry č. 2100141, 2100237, 2100272 udáva, že vrátenie predmetných faktúr nemožno bez
ďalšieho považovať za odstúpenie od zmluvy s účinkami spojenými s odstúpením od zmluvy.

59. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného o nesprávnom závere súdu prvej inštancie týkajúcom sa

nedôvodnosti započítania pohľadávky žalovaného vo výške 24.818,30 eur, ktorú mal proti žalobcovi
titulom náhrady škody, ktorá žalovanému vznikla úbytkom v majetkovej sfére plnením žalovaného
spoločnosti OKTE, a. s. na opravenú faktúru (dobropis) č. 8355100118 zo dňa 6.4.2021 vystavenej
spoločnosti OKTE, a. s., pretože súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že žalovaný
nepreukázal dodanie nekvalitného paliva zo strany žalobcu a v dôsledku dodania ktorého vznikla
predmetná škoda udáva, že toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

60. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zároveň dospel k správnemu záveru, že žalovaný
nepreukázal dodanie nekvalitného paliva a ani to, žeby si riadne a včas uplatnil vady tovaru a preto súd
prvej inštancie rozhodol správne, ak právo žalovaného z vád tovaru (paliva) v prejednávanom spore

nepriznal s poukazom na § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka.

61. Odvolací súd z obsahu spisu zistil aj to, že žalovaný v spore tvrdil a preukazoval jednostranné
započítania vzájomných pohľadávok zo strany žalovaného a zároveň poukazoval aj na vzájomné
plnenia a odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov oboma stranami sporu.

62. Odvolací súd udáva, že započítanie (kompenzačná námietka) je spôsob zániku pohľadávok
dlžníka a veriteľa, ktoré sa vzájomné kryjú a zánik vzájomných záväzkov nastáva ku dňu stretnutia
vzájomných pohľadávok za predpokladu, že ide o vzájomné pohľadávky veriteľa a dlžníka, kedy veriteľ
jednej pohľadávky je dlžníkom druhej pohľadávky, predmetom plnenia oboch pohľadávok je plnenie

rovnakého druhu, pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a zároveň musí byť preukázaná
existencia právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Odvolací súd konštatuje, že započítanie je
spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči druhej prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie

(nie v momente uplatnenia započítania pohľadávok).

63. Odvolací súd zdôrazňuje, že námietka započítania je hmotnoprávnou námietkou, ktorá smeruje proti
dôvodne uplatnenému nároku a strana sporu, ktorá vznáša hmotnoprávnu námietku, uznáva skutkový
a právny dôvod nároku protistrany, teda považuje žalovanú pohľadávku protistrany za existujúcu, t. j.

spôsobilú na započítanie. Odvolací súd zároveň konštatuje, že nie je možné započítať neexistujúcu
pohľadávku. Spornou preto už nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorou sa započítava a súd
musí posúdiť skutkovú a právnu dôvodnosť pohľadávky, ktorou sa započítava. Odvolací súd vo vzťahu
ku kompenzačnej námietke (§ 152 C. s. p.) udáva, že hmotnoprávnu námietku podľa § 152 C. s. p.
je možné vzniesť aj „in eventum“ a v takom prípade strana, ktorá námietku vznáša, nepovažuje nárok

protistrany za dôvodný a hmotnoprávnu námietku uplatňuje len pre prípad, že k záveru o dôvodnosti
nároku protistrany dospeje súd po právnom a skutkovom posúdení veci.

64. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný jednotlivými jednostrannými započítaniami
a kompenzačnými námietkami výslovne započítal svoje pohľadávky proti pohľadávkam žalobcu,

predmetné pohľadávky žalobcu v rozsahu započítania považoval za existujúce a preto je žalovaný
(nie žalobca) povinný v spore preukázať, že pohľadávky žalovaného, ktoré započítal, sú existujúcimi
pohľadávkami žalovaného proti žalobcovi.

65. Odvolací súd zdôrazňuje, že bez ohľadu na to, či došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok

jednostrannými právnymi úkonmi započítania, alebo na základe kompenzačných námietok v rámci
predmetného sporu, zánik vzájomných pohľadávok nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie (nie v momente uplatnenia započítania pohľadávok).66. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že zánik
pohľadávok žalobcu a žalovaného nastal ku dňu vykonania jednostranného zápočtu žalovaného, resp.
žalobcu.

67. Napriek správnym záverom súdu prvej inštancie špecifikovaným v odsekoch 57. a 59.
odôvodnenia tohto rozsudku, odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že
vo vzťahu k priznanej sume 19.905,93 eura, súd prvej inštancie dostatočným spôsobom svoj záver
neodôvodnil, vôbec neodôvodnil ani priznané príslušenstvo a preto je predmetný rozsudok v tejto časti

nepreskúmateľný, čo zakladá dôvod na jeho zrušenie podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

68. Odvolací súd preto predmetný rozsudok zrušil aj v napadnutom III. výroku podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ C. s. p., zároveň zrušil aj závislý výrok o trovách konania (V. výrok) a vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C. s. p.).

69. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak,
aby bola zaistená spravodlivá ochrana procesných práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu,
a to podľa záverov odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Súd prvej inštancie
bude povinný opäť posúdiť a riadne odôvodniť právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to vo
vzťahu k nárokom uplatneným zo strany žalovaného proti žalobcovi. Vzhľadom na jednostranné zápočty

zo strany žalovaného a kompenzačné námietky žalovaného, bude povinnosťou žalovaného preukázať
existenciu pohľadávok žalovaného. Súd prvej inštancie zároveň pri posúdení právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, ako aj pri posudzovaní dôvodnosti nárokov žalobcu a dôvodnosti nárokov
žalovaného bude povinný prihliadnuť na tvrdenie o „skúšobnej prevádzke“, na čiastočné úhrady žalobcu
a žalovaného, na jednotlivé úkony žalobcu (dobropisy žalobcu) a žalovaného, ako aj na vzájomné

odsúhlasenie pohľadávok zo strany žalobcu a žalovaného.

70. Úlohou súdu prvej inštancie je vyporiadať sa so všetkými vyššie uvedenými dôvodmi v
súlade s právnymi závermi odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a svoje rozhodnutie následne jasne,
stručne a presvedčivo odôvodniť.

71. Podľa § 396 ods. 1, 3 C. s. p. o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania aj o
výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu výrokov III., IV. a V., preto o náhrade trov tohto
odvolacieho konania nerozhodoval.

72. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného proti VI. výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania o vzájomnej žalobe odvolací súd dospel
k záveru, že predmetné odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

73. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie
a zároveň naň poukazuje.

74. Odvolací zároveň dodáva, že vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania o vzájomnej žalobe z
dôvodu späťvzatia vzájomnej žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania

skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane
žalobcu a na strane žalovaného v prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v
dôsledku späťvzatia vzájomnej žaloby. Ak by žalovaný zobral vzájomnú žalobu späť bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalobcu, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalobcovi, znáša trovy žalobcu žalovaný. Také správanie žalobcu, ktorého dôsledkom je späťvzatie

vzájomnej žaloby musí byť pritom žalovaným nielen uvedené, ale aj preukázané. Ak žalovaný dôvod
späťvzatia z dôvodu správania žalobcu len tvrdí, no nepreukáže, je možné konštatovať, že procesné
zavineniežalobcunebolopreukázané,asúdjepovinnýpriznaťnároknanáhradutrovkonaniažalobcovi.

75. V prejednávanom spore bolo preukázané, že žalovaný sa vzájomnou žalobou domáhal od žalobcu

zaplatenia istiny a príslušenstva, ktorej úhradu žalobca pre žalovaného vykonal ešte pred podaním
vzájomnej žaloby. Žalobca teda nezavinil následné späťvzatie vzájomnej žaloby.76. Odvolací súd preto VI. výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil ako
vecne správny, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.

77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C. s. p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C. s. p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C. s. p.

V dovolaní podľa § 428 C. s. p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).