Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 10, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818010772
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3818010772.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Juraja Valáška a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
C., trestne stíhanému pre čin, obžalobou právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s
nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného v čase činu, na

verejnom zasadnutí dňa 10. apríla 2025 prejednal odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. januára 2024, sp. zn. 3T/146/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. januára 2024, sp. zn. 3T/146/2018 bolo rozhodnuté
tak, že obžalovaný A. B. sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby

prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín č. 1Kv 60/17/3300, pre skutok v obžalobe právne posúdený,
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d), ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, účinného do 30.4.2022, pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že

od presne nezistenej doby, približne od zimných mesiacov roku 2016 do 21.08.2017, od nezistených

osôb neoprávnene kupoval psychotropnú látku metamfetamín (pervitín), ktorú až do dňa 22.08.2017
bez povolenia prechovával v D., pričom

· pri prehliadke iných priestorov a pozemkov vykonanej dňa 21.08.2017 v D., bolo v osobnom motorovom
vozidle obvineného zn. Nissan Patrol, evidenčné číslo D. XXX E., zaistené plastové vrecko s tlakovým
uzáverom, ktoré obsahovalo znečistený biely kryštalický materiál s hmotnosťou 2335 mg a s priemernou

koncentráciou metamfetamínu 70,2 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), ktorý obsahoval 1639
mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje 41 až 164 bežných jednotlivých dávok drogy,

· pri domovej prehliadke vykonanej v byte č. X, v obci D., okres D., katastrálne územie D., zapísanom
na LV č. XXXX, na parcele číslo XXXX/X, nachádzajúcom sa na C. F. XXX G. D., ktorého nájomcom
bol obvinený, bolo dňa 21.08.2017 zaistené plastové vrecko s tlakovým uzáverom, ktoré obsahovalo

biely kryštalický materiál s hmotnosťou 11267 mg a s priemernou koncentráciou metamfetamínu 70,0
% hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), ktorý obsahoval 7887 mg absolútneho metamfetamínu,
čo predstavuje 197 až 789 bežných jednotlivých dávok drogy,

pričom metamfetamín je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do

II. skupiny psychotropných látok,a obvinený sa uvedeného skutku dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza,
sp. zn. 2T/179/2011 zo dňa 19.10.2011, právoplatným dňa 19.10.2011, odsúdený za zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zákona a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/100/2014 zo
dňa 09.08.2016, právoplatným dňa 07.11.2017, bol odsúdený za zločin obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie
prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku v neprospech
obžalovaného. Dodatočne prokurátor odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania
poukázal na to, že na obžalovaného podal obžalobu, o ktorej okresný súd rozhodol napadnutým
rozsudkom. Ďalej uviedol nasledovné:

„Vo vzťahu k prvému skutku prvostupňový súd v hodnotení dôkazov a argumentov strán konštatoval,
že obžalovaný poprel vlastníctvo drogy nájdenej vo svojom vozidle, pričom tvrdil, že toto vlastníctvo
patrí svedkovi H.. Naproti tomu svedok H. vypovedal, že droga patrí obžalovanému a bola na neho
hodená v sáčku. Pri prehliadke vozidla však podľa súdu nebol žiaden sáčok nájdený, čo vyvolalo
pochybnosti o pravdivosti H. tvrdení, najmä keď výsledky znaleckého posudku ukázali prítomnosť drogy

na rukách svedka H., avšak nie na rukách obžalovaného. Dodatočné svedectvá iných osôb podľa
súdu naznačovali závislosť svedka H. na drogách, čo ďalej podľa názoru prvostupňového súdu oslabilo
jeho dôveryhodnosť. Vzhľadom na protirečivé dôkazy a nedostatok presvedčivých dôkazov priamo
spojujúcich obžalovaného s drogami, sa prvostupňový súd rozhodol uplatniť princíp „in dubio pro reo“.
Vo vzťahu k druhému skutku prvostupňový súd konštatoval, že obžalovaný poprel, že by droga nájdená

počas domovej prehliadky bola jeho. Svedkyňa H. potvrdila, že obžalovaný žil v byte s ňou, ale v čase
skutku tam neboli, keďže boli preč od piatku do pondelka. Svedkyňa I. J., ktorá v byte občas podľa
tvrdenia obžalovaného a tvrdenia jeho priateľky upratovala, prvotne vypovedala, že nájdená droga bola
jej, a to ako počas prípravného konania, tak aj na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2022. Neskôr však na
hlavnompojednávaníkonanomdňa23.01.2024svojetvrdeniezmenilaauviedla,žedroganebolajejaže

o droge nič nevedela. Túto zmenu výpovede zdôvodnila tým, že bola požiadaná o klamstvo za finančnú
odmenu zo strany priateľky obžalovaného a jeho matky. Súd podľa obsahu odôvodnenia zohľadnil aj
výpovede ďalších svedkov, ktorí sa nevedeli konkretizovane vyjadriť k prítomnosti J. v byte. Zároveň
súd konštatoval, že z prezentovaných dôkazov vrátane odposluchov a výpovedí ďalších svedkov
nevyplynula nespochybniteľná súvislosť obžalovaného s drogami nájdenými v byte. Súd preto prijal

záver, že nedostatočné a nejednoznačné dôkazy mu nedovolili presvedčivo preukázať, že obžalovaný
mal drogy v byte. Na základe princípu „in dubio pro reo“ (v prípade pochybností rozhodnúť v prospech
obžalovaného) súd nemohol uznať obžalovaného vinným na základe dôkazov predložených obžalobou.
S uvedenými závermi súdu prvého stupňa nemožno súhlasiť, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými
usvedčujúcim dôkazmi, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Vdanejvecibolopodľanázoruprokuratúrybezakýchkoľvekpochybnostípreukázané, žesaobžalovaný
dopustil žalovaného skutku, pretože ako osoba, ktorá bola v minulosti odsúdená pre drogovú trestnú
činnosť, prechovával vo svojom motorovom vozidle a vo svojom obydlí omamné a psychotropné látky,
tak ako to bolo uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby.
Krajská prokuratúra v Trenčíne má za to, že všetky vykonané dôkazy sú vo vzájomnej zhode, vytvárajú

ucelenú reťaz, navzájom si neprotirečia ( s výnimkou tvrdenia obžalovaného) a dostatočne odôvodňujú
záver o vine obžalovaného.
Podľa názoru prokuratúry bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovaný sa dopustiť
žalovaného skutku. Záver o vine obžalovaného je v dostatočnej miere odôvodnený výsluchmi svedka
K. H., záznamami o odpočúvaní telekomunikačnej prevádzky, zápisnicami z vykonaných prehliadok a

výsledkami znaleckého skúmania psychotropných látok, ktoré boli políciou zaistené. Z výsluch svedka
K. H. (číslo listu 83-92) vyplýva, že si od obvineného chcel kúpiť dávku pervitínu za 10 eur Svedok s
obvineným sedel vo vozidle, pričom obvinený držal drogy v priehľadnom vrecúšku. Následne ich vo
vozidle zadržali „kukláči“, pričom obvinený na neho vrecúško s pervitínom hodil. Svedok ďalej uviedol,
že približne týždeň pred ich zadržaním si od obvineného kúpil jednu dávku pervitínu za 10 Eur. K pôvodu

metamfetamínu na rukácha svedka H.. Svedok H. uviedol, že obvinený naňho vysypal metamfetamín
keď sa začal zásah polície. To potvrdzuje aj fotografia z vozidla na ktorej je vidieť, že droga je rozprášená
po sedadle spolujazdca.Z výsluchu svedka L. M. (číslo listu 93-97) vyplýva, že je vlastníkom bytu v ktorom býval obvinený A. B..
Svedok uviedol, že veci ktoré boli zabezpečené v byte mu nepatria, pričom byt obvinenému odovzdával
prázdny.

Zo zápisnice o prehliadke iných priestorov (číslo listu 302-317 ), a to osobného motorového vozidla
Nissan Patrol, vyplýva, že v priestoroch vozidla bol nájdený biely kryštalický prášok v nezistenom
množstve, voľne rozsypaný na sedačke spolujazdca, pod sedačkou, na koberčeku a gume Ďalej bola
nájdená striekačka s objemom 20 ml., s modrým piestom a zataveným hrotom, so stopami bielej
kryštalickej látky a cigaretová krabička zn. N. E., so stopami bielej kryštalickej látky. Zistená biela

kryštalická látka obsahovala metemfetamín.
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky v byte na C. F. XXX v D. (číslo listu 318-347) vyplýva, že
v skrini v spálni, v čiernych teniskách značky Niké bola v plastovom vrecúšku s rozmermi 15 x 10 cm
nájdená kryštalická látka s obsahom metamfetamínu.
Zo znaleckého posudok KEU, odvetvia kriminalistická toxikológia (číslo listu 145-148) k množstvu
a druhu zabezpečenej psychotropnej látky vyplýva, že plastové vrecko s tlakovým uzáverom

obsahovalo znečistený biely kryštalický materiál s hmotnosťou 2335 mg a s priemernou koncentráciou
metamfetamínu 70,2 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza), ktorý obsahoval 1639 mg
absolútneho metamfetamínu, čo KEÚ PZ považuje za 41 až 164 bežných jednotlivých dávok drogy.
Plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo biely kryštalický materiál s hmotnosťou 11267 mg
a s priemernou koncentráciou metamfetamínu 70,0 % hmotnostného (vyjadrené ako voľná báza),

ktorý obsahoval 7887 mg absolútneho metamfetamínu., čo KEÚ PZ považuje za 197 až 789 bežných
jednotlivých dávok drogy.
Z odborného vyjadrenia k hodnote zaistenej psychotropnej látky (číslo listu 159), ktoré vypracovala
Národná protidrogová jednotka NKA PPZ Bratislava vyplýva, že hodnota metamfetamínu s hmotnosťou
2,335 g je 140,10 Eur až 186,80 Eur, a hodnota metamfetamínu s hmonotnosťou 11,267 g je 676,02

Eur až 901,36 Eur.
Z prepisov záznamov o vykonanom odpočúvaní telekomunikačnej činnosti obvineného (číslo listu
438-481) vyplýva, že obvinený v inkriminovanom období komunikoval s osobami O. C., D. L., L. F. a D.
P., ohľadom predaja psychotropných látok.
Z výsluchu svedkyne O. C. (číslo listu 98-102) vyplýva, že telefonická komunikácia medzi obvineným a

ňou sa týkala pôžičky, ktorú mala svedkyňa obvinenému vrátiť. Svedkyňa ďalej uviedla, že v minulosti
bola užívateľkou pervitínu a bola za drogovú trestnú činnosť aj odsúdená.
Z výsluchu svedka D. L. (číslo listu 103-107 ) vyplýva, že telefonická komunikácia medzi obvineným a
svedkom sa týkala citrónov, ktoré mal obvinený svedkovi priniesť.
Z výsluchu svedkyne L. F. (číslo listu 108-112 ) vyplýva, že odmietla vypovedať z dôvodu obavy, pretože

by si svojou výpoveďou mohla privodiť trestné stíhanie.
Z výsluchu svedka D. P. (číslo listu 113-116) vyplýva, že odmietol vypovedať z dôvodu obavy, pretože
by si svojou výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie.
Z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/179/2011 zo dňa 19.10.2011 (číslo listu 703-705), ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2011 vyplýva, že obvinený A. B. bol odsúdený za zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní bol ďalej vykonaný výsluch obžalovaného. Vo svojej výpovedi obžalovaný
tvrdil, že spáchanie trestného činu popiera. Pervitín zaistený v jeho motorovom vozidle podľa tvrdenia
obžalovaného, patril svedkovi K. H., ktorý ho tam priniesol. Nájdená psychotropná látka mu teda

nepatrí. Do jeho bytu bol pervitín zrejme prinesený jeho upratovačkou I. J.. Tento pervitín mu taktiež
nepatrí. Vo výpovedi obžalovaného boli nájdené rôzne nezhody s inými dôkaznými prostriedkami, ale aj
nekonzistencie s jeho predchádzajúcou výpoveďou, ktoré obžalovaný nevedel logicky vysvetliť.. Napr.
v prípravnom konaní tvrdil, že tenisky Q. patria I. J., na súde však tvrdil, že patrili jej druhovi. A.
B. ďalej tvrdil, že používal jediný mobilný telefón, pričom jeho matka povedala, že používal viacero

telefónov, pričom niekoľko mobilov bolo zabezpečených aj pri domovej prehliadke. Prečo obžalovaný
používal niekoľko telefónov a SIM kariet a uvedená zriadenia boli zaregistrované na iné subjekty ako na
obžalovaného? Ďalej A. B. tvrdil, že pri stretnutí so svedkom K. H., najprv vystúpil z auta a následne sa
stretli v exteriéri čerpacej stanice. V prípravnom konaní však tvrdil, že sedel v aute a H. k nemu nastúpil.
Ďalej obžalovaný nevedel logicky vysvetliť prečo svoje alibi orgánom činným v trestnom konaní oznámil

až viac ako 11 mesiacov po svojom zadržaní. Ďalej obžalovaný tvrdil, že aj predchádzajúce odsúdenia
sú falošné, pretože bol prinútený priznať sa, implicitne teda tvrdil, že v dvoch predchádzajúcich trestných
konaniach klamal súdu. Vierohodnosť obžalovaného je tak podľa názoru prokuratúry výrazne znížená.Jedným z dôkazným prostriedkov v časti druhého skutku (ktorý mal byť spáchaný v byte obžalovaného)
jevýsluchsvedkyneI.J..Tátosvedkyňa,ktorejvierohodnosťjevzhľadomnačastúzmenusvojichtvrdení
a ich vnútornú nekonzistenciu vysoko pochybná, poskytuje obžalovanému alibi, pretože tvrdí, že 197

až 789 bežných jednotlivých dávok nájdených pri domovej prehliadke vykonanej v byte č.X, v obci D.,
okres D., katastrálne územie D., zapísanom na LV č. XXXX, na parcele číslo XXXX/X, nachádzajúcom
sa na C. F. XXX G. D., ktorého nájomcom bol obžalovaný patrili jej.
Uvedené tvrdenie je však vysoko nevierohodné. Z výsluchu uvedenej svedkyne vykonanom v
prípravnom konaní (číslo listu 744-751 ) vyplýva, že svedkyňa mala byť upratovačkou v byte

obžalovaného, pričom psychotropné látky nájdené v byte obvineného, priniesla do bytu ona. Nájdený
pervitín kúpila od neznámej osoby za peniaze, ktoré vyhrala pri hazardnej hre. K uvedenému svedectvu
bol vypočutý aj svedok R. S.. Z výsluch svedka R. S. (číslo listu 766- 768 ), ktorý bol zopakovaný aj
na hlavnom pojednávaní vyplýva, že svedkyňa I. J. mu počas ich rozhovoru povedala, že v trestnom
konaníprotiobvinenémuA.B.nepravdivotvrdila,žepervitínnájdenývbyteobvinenéhoboljej.Svedkyňa
podľa vlastného tvrdenia nepravdivo svedčila z dôvodu, že ju o to požiadala neznáma žena, ktoré

jej za krivé svedectvo sľúbila sumu 600 Eur. Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkom R. S. a
svedkyňou I. J. (číslo listu 769-773) z prípravného konania vyplýva, že svedkyňa I. J. pripustila, že
svedkovi povedala o jej krivej výpovedi. Svedkyňa uviedla, toto tvrdenie svedkovi bolo nepravdivé,
pretože sa ho chcela zbaviť. Svedkyňa ďalej uviedla, že pravdivé je to čo povedala vo svojej výpovedi
pred vyšetrovateľom v trestnom konaní proti obvinenému A. B.. Vo svojej výpovedi ďalej svedkyňa

I. J. tvrdila, že váhy nájdené v byte obvineného jej nepatrili. Na váhe zn. Holex boli pritom nájdené
stopy pervitínu a A. B. vylúčil, že by nejaký pervitín prechovával. Vzápätí svedkyňa začala na základe
otázky obhajcu v rozpore so svojim predchádzajúcim tvrdením uvádzať, že je možné, že v byte mala
váhy na ktorých vážila pervitín. Svedkyňa ďalej tvrdila, že príslušníkovi polície klamala o dôvodoch
svojej krivej výpovede, povedala mu, že jej výpoveď na polícii ohľadom vlastníctva pervitínu v byte

obvineného nie je pravdivá, že krivo svedčila za peniaze. V konaní pred súdom sa následne svedkyňa
opakovane odmietala dostaviť na hlavné pojednávanie. Dňa 17.02.2022 bola po obmedzení osobnej
slobody súdom v zmysle § 88 Trestného poriadku vypočutá pričom odmietla vypovedať z dôvodu, aby
si nespôsobila riziko trestného stíhania. Následne dňa 03.11.2023 svedkyňa predložila na Okresný súd
v Prievidzi čestné vyhlásenie s jej notársky overeným podpisom z ktorého okrem iného vyplýva, že

svedectvo z prípravného konania je nepravdivé. Zároveň z obsahu listu vyplýva že obžalovaný sa jej
v priebehu konca októbra alebo začiatku novembra 2022 vyhrážal ujmou, ak sa nepravdivej výpovede
nebude ďalej držať a zároveň sa jej mal priznať, že na poslednom hlavnom pojednávaní zabezpečil
aby sa neuskutočnilo, pričom sa následne dozvedela, že v súdnej budove bola nahlásená bomba.
Následne bola svedkyňa dňa 11.11.2022 na hlavnom pojednávaní opakovane vypočutá, pričom vo

svojej výpovedi zopakovala tvrdenia z prípravného konania, k listu ktorý poslala uviedla, že neobsahuje
pravdivé informácie a k jeho napísaniu bola donútená osobami pod menom R. H. M. a N. G., ktorý jej mal
za to zaplatiť. Následne svedkyňa osobne podala dňa 30.03.2023 na Okresnej prokuratúre Prievidza
trestné oznámenia na obžalovaného v ktorom v rozpore so svojou výpoveďou z hlavného pojednávania
tvrdila, že nedovolené látky v byte obžalovaného jej nepatrili, pričom alibi obžalovaného vymyslela matka

a priateľka obžalovaného. Rovnaké tvrdenia svedkyňa uviedla v zápisnici o trestnom oznámení spísanej
na Okresnom riaditeľstve PZ v Prievidzi dňa 17.04.2023.
Vierohodnosti výpovede svedkyne neprospievajú ani pochybnosti o konzistentnosti jej vnútorného
obsahu, jej súladu s inými dôkazmi a jej spôsob a čas jej prezentovania obžalovaným v priebehu
trestného konania. Napr. výpoveď svedkyne vôbec nevysvetľuje ako sa do bytu odsúdeného dílera

pervitínu dostala váha na ktorej niekto vážil marihuanu a pervitín? Prečo svedkyňa nevie uviesť nič
k identite osoby od ktorej mala kúpiť pervitín za peniaze, ktoré vyhrala pri hazardnej hre? Prečo
nevie svedkyňa súdu poskytnúť ani konkrétne skutočnosti a vysvetlenia k jej údajnej výhre peňazí a
dôvodu kúpy pervitínu? Prečo obvinený prišiel s historkou o existencii upratovačky v jeho byte, ktorá
požíva pervitín až niekoľko mesiacov po tom, ako bola uvedená substancia v jeho byte nájdená, hoci

mal možnosť to polícii povedať už dňa 21.08.2017, kedy bol vypočutý ako podozrivý, následne dňa
22.08.2017,dňa24.08.2018predsudcompreprípravnékonanieadňa25.04.2018?Prečotoobžalovaný
neuviedol ani do sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ale až dňa 16.08.2018, teda skoro viac
ak rok po svojom zadržaní a obvinení? Prečo sa táto tajomná upratovačka zjavila až dňa 04.10.2018,
teda viac ako rok od skutku s výčitkami svedomia voči obvinenému a tvrdila, že pervitín nájdený v byte

obvineného bol jej. Prečo by svedkyňa z dôvodu, že sa chcela zbaviť dotieravého príslušníka polície,
vymyslela komplexné klamstvo o tom, že ju niekto podplatil aby krivo svedčila a poskytla obvinenému
alibi? Jej celá výpoveď je teda podľa prokuratúry úplne nevierohodná a súd na ňu nemôže prihliadať.Ďalšímsvedkami,ktorímajúobžalovanémuposkytnúťalibisújehomatkaajehopriateľka.Obesvedkyne
o obžalovanom tvrdia, že pervitín nikdy nepredával, neprechovával, pretože toho neboli nikdy svedkami.
To prečo nevedeli, že obžalovaný bol v minulosti za rovnakú trestnú činnosť odsúdený a ako je táto

skutočnosť v súlade s ich tvrdením nevedeli svedkyne vysvetliť. Výpoveď svedkyne N. H., priateľky
obžalovaného bola zároveň rozporná s fotodokumentáciou z domovej prehliadky, pretože svedkyňa
tvrdila, že obžalovaný nevlastnil žiadnu športovú obuv. Výpoveď matky obžalovaného je ďalej v určitej
časti rozporná s výpoveďou obžalovaného. A. B. napr. tvrdil, že používal jeden mobilný telefón, pričom
jeho matka povedala, že používal viacero telefónov.

Ako ďalšieho svedka, ktorý mal obžalovanému poskytnúť alibi obhajoba navrhla vypočuť svedkyňu C.,
ktorá však uviedla, že obžalovaného pozná iba z videnia, k prejedávanému skutku sa vôbec nevedela
vyjadriť, nevedela o trestnej minulosti obžalovaného žiadne skutočnosti, hoci nekonzistentne tvrdila,
že sa nikdy obžalovaný okolo nelegálnych látok nepohyboval. Svedkyňa uviedla, že za prítomnosti
obžalovaného konzumovala pervitín.
Ako ďalší svedok obhajoby bol vypočutý N. L.. Tento svedok hoci ku skutku nevedel uviesť nič,

vehementne tvrdil, že si kupoval drogy od rôznych osôb, napr. aj od svedka H.. Svedok, ktorý zrejme
trpel selektívnym výpadkom pamäte, napriek predchádzajúcim opakovaným upozorneniam a príkazom
zo strany predsedníčky senátu, bez dôvodu zamlčal a odmietol súdu prezradiť mená osôb od ktorých si
obstarával pervitín, s výnimkou osoby pod menom K. H., ktorý je svedkom v prejednávanej veci a ktorý
inkriminuje obžalovaného A. B.. Uvedená okolnosť je dôležitá pre posúdenie vierohodnosti svedka N. L.,

ktorú podľa názoru prokuratúry výrazne znižuje. Podľa poznatkov prokuratúry bola na svedka podaná v
súvislosti s týmto svedectvom na Okresnom súde Prievidza obžaloba za prečin pohŕdania súdom podľa
§ 343 písm. c) Trestného zákona a prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného
zákona.
Ďalej bol na návrh obhajoby vypočutý svedok N. N., ktorý ku skutku nevedel uviesť nič. Vo výpovedi

tvrdil, že pervitín kupoval od svedka H., ak ho nemohol kúpiť od inej osoby v D.. Vo výpovedi nevedel
identifikovať žiadneho iného dílera pervitínu, uvádzal iba ich prezývky, nevedel špecifikovať ako ich
kontaktoval, kde od nich pervitín odoberal. Pozoruhodne si pamätal iba na svedka H. a tvrdil, že
výrobcovia pervitín varili v lesoparku pri D., kde mali laboratórium. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že
bol kontaktovaný pred mesiacom obžalovaným, ktorý ho požiadal aby v jeho prospech svedčil. Výpoveď

svedka sa javila ako nevierohodná.
Predložené dôkazy a súvislosti v tejto kauze jasne ukazujú, že rozhodnutie súdu o oslobodení
obžalovaného A. B. nie je postavené na pevných a logických základoch. Považujem za mimoriadne
dôležité zdôrazniť niekoľko kľúčových aspektov, ktoré jasne podkopávajú závery súdu a poukazujú na
nevyhnutnosť prehodnotenia verdiktu.

Prvým bodom sú trestné záznamy obžalovaného. A. B. bol v minulosti právoplatne odsúdený za drogovú
trestnú činnosť. Nie je teda nepravdepodobné, že obžalovaný by sa opätovne zapojil do takýchto aktivít.
Kontinuita jeho zločinného konania je dokázaná nielen predchádzajúcimi rozsudkami, ale aj súčasnými
dôkazmi.
Navyše, obsah telefonických rozhovorov obžalovaného s osobami, ktoré sú známe svojou konzumáciou

drog, a téma týchto rozhovorov - evidentne predaj drog - nemôže byť prehliadaný. Že tieto osoby odmietli
vypovedať pred súdom, aby sa neinkriminovali, len zvyšuje podozrenie z ich zapojenia do drogovej
trestnej činnosti a ich vzťahov s obžalovaným. Je nepochopiteľné, že súd neprihliada na tento zjavný
aspekt komunikácie obžalovaného s uvedenými osobami.
Nemenej dôležitý je ďalej aj fakt, že pri zadržaní obžalovaného vo vozidle, kde sa nachádzal aj

konzument pervitínu, boli v aute nájdené veľké množstvá pervitínu. Toto množstvo drogy nemôže byť
prehliadané ako náhodná okolnosť, zvlášť keď v rovnakom čase boli nájdené podobné množstvá drogy
aj v byte obžalovaného. Zároveň je tu zásadná pochybnosť, že obžalovaný, ktorý bol už v minulosti
odsúdený za drogové delikty, by náhle mal byť len nevinným svedkom prítomnosti drog v jeho vlastnom
vozidle a byte.

Ďalej je podozrivé, že svedkovia, ktorí mali obžalovanému poskytnúť alibi, boli identifikovaní až veľmi
neskoro počas vyšetrovania. Obžalovaný navyše spočiatku odmietal vypovedať a následne sa objavila
svedkyňa, ktorá mu mala poskytnúť alibi a ktorá svoju výpoveď niekoľkokrát menila. Tieto skutočnosti
naznačujú manipuláciu a nedostatok dôveryhodnosti v alibi, ktoré bolo obžalovaným poskytnuté.
Všetky tieto okolnosti naznačujú, že dôkazy proti obžalovanému sú robustné a presvedčivé. Považujem

za nepravdepodobné, ba priam nemožné, že by všetky dôkazy vedúce k obžalovanému boli náhodné
alebo by boli výsledkom nedorozumení. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosť, že telefonické
rozhovory obžalovaného s rôznymi osobami, ktoré odmietli vypovedať v trestnom konaní indikujú
používanie typických znakov drogovo- kriminálneho argotu, ktorý je v uvedenej scéne bežný.Terminológia a spôsob vyjadrovania použité v týchto komunikáciách jasne ukazujú na to, že obsah
hovorovsazaoberalpredajomadistribúcioudrog.Použitiešpecifickéhožargónu,ktorýzahŕňakódované
výrazy pre rôzne typy drog, množstvá, ceny a logistiku ich distribúcie, nie je možné vysvetliť inak ako

súvisiaci s nelegálnou drogovou aktivitou. Táto skutočnosť nemôže byť prehliadaná alebo vysvetlená
ako neškodná alebo nevinná komunikácia. Obsah týchto rozhovorov bol jednoznačne zameraný na
drogové operácie, čo len potvrdzuje závažnosť obvinení voči obžalovanému.
V kontexte týchto skutočností, zvlášť keď sú spojené s nálezom veľkého množstva pervitínu vo vozidle a
byteobžalovanéhovmomentezásahu,argument,žeobžalovanýniejepriamospojenýstýmitodrogami,

pôsobí veľmi nepresvedčivo a logicky neobhájiteľne. Predložené dôkazy sú príliš súdržné a ukazujú
jasný obraz zapojenia obžalovaného do drogovej trestnej činnosti.
Na základe uvedených faktov, významu komunikácie používajúcej drogový argot a súvisiacich
odmietnutívypovedaťzostranyzúčastnenýchsvedkov,jeevidentné,žeobžalovanýpokračovalvosvojej
kriminálnej činnosti.
Vo vzťahu k argumentácii súdu o údajnej nezhode v tvrdeniach svedka H. so závermi prehliadky vozidla

obžalovaného, kde údajný sáčok, z ktorého obžalovaný mal vysypať pervitín na svedka, nebol nájdený,
je potrebné súd upriamiť na to, že táto údajná nezhoda nespochybňuje dôveryhodnosť svedka H..
Vysvetlenie tejto údajnej nezhody medzi dôkazmi môže byť odôvodnené úplne inými skutočnosťami ako
údajným klamaním svedka H.. Svedok H. mohol vypovedať o svojich pozorovaniach pod stresom a v
rýchlom vývoji situácie, čo mohlo ovplyvniť jeho schopnosť presne identifikovať druh obalu, použitého

obžalovaným. Ďalej mohla údajná nezhoda vzniknúť v kontexte zásahu a zadržania oboch osôb, kedy
mohlo dôjsť k rýchlym a nečakaným pohybom, čo mohlo viesť k strate alebo zahodeniu sáčku, skôr
než došlo k samotnej prehliadke vozidla. Ďalej mohla byť spôsobená tým, že obžalovaný potom čo
manipuloval s drogou v sáčku mohol v momente, keď policajti zasiahli rýchlo sáčok zahodiť alebo
skryť na mieste, kde nebolo neskôr nájdené. Zároveň je nutné konštatovať, že vôbec nie je logicky

vysvetliteľné, prečo by svedok v tom aspekte svedectva klamal.

Podľa názoru prokuratúry by sa nemala výpoveď svedka H. automaticky zavrhovať len preto, že sáčok
nebol pri prehliadke nájdený. Dôležité je zohľadniť jeho motiváciu spolupracovať s orgánmi činnými v
trestnom konaní a poskytnúť informácie, ktoré vedú k obžalovanému.

Pri hodnotení dôkazov je dôležité brať do úvahy nielen izolované aspekty prípadu, ale celkový obraz,
vrátane histórie obžalovaného s drogami, nálezy ďalších drog a súvislosti telefonických komunikácií.
Tento širší pohľad poskytuje robustnejší základ pre vyhodnotenie pravdivosti a dôveryhodnosti
svedectva svedka H..

V rámci argumentácie je potrebné na záver ešte namietať správnosť záverov prvostupňového súdu
ohľadom váhy značky Holex, na ktorej boli nájdené stopy pervitínu. Obžalovaný A. B. jednoznačne
vylúčil, že by pervitín prechovával alebo s ním manipuloval. Napriek tomuto jeho tvrdeniu, boli na váhe,
ktorú prvostupňový súd považuje za vlastníctvo obžalovaného, objavené stopy tejto zakázanej látky.
Skutočnosť, že súd vrátil túto váhu obžalovanému, vyvoláva vážne otázky o objektívnosti a dôkladnosti

súdneho posúdenia dôkazov. Povaha nálezov na tejto váhe jednoznačne naznačuje, že bola používaná
na váženie drog, konkrétne pervitínu. Vrátenie váhy obžalovanému, hoci na nej boli nájdené stopy
drog, je preto problematické a nepochopiteľné. Odvolací súd by mal preto revidovať aj rozhodnutie
prvostupňového súdu vrátiť túto váhu obžalovanému.
Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby Krajský súd Trenčín, ako odvolací súd podľa § 321

odsek 1 písmeno b), c) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 3T/146/2018 zo dňa 23.01.2024, a aby podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Ďalším podaním zo dňa 18.03.2025 prokurátor svoje odvolanie doplnil nasledovne:

„V trestnej veci obžalovaného A. B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. b), c), d), ods. 2 písm. a) Tr. Zákona doplňujem odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín
podané v neprospech obžalovaného dňa 23.01.2024, proti výroku o oslobodení rozsudku Okresného

súdu Prievidza sp. zn. 3T/146/2018 zo dňa 23.01.2024, doručeného na Krajskú prokuratúru Trenčín dňa
05.04.2024 nasledovne:
Jedným z dôkazných prostriedkov v časti druhého skutku (ktorý mal byt' spáchaný v byte obžalovaného)
jevýsluchsvedkyneI.J..Tátosvedkyňa,ktorejvierohodnosťjevzhľadomnačastúzmenusvojichtvrdenía ich vnútornú nekonzistenciu vysoko pochybná, poskytuje obžalovanému alibi, pretože tvrdí, že 197
až 789 bežných jednotlivých dávok nájdených pri domovej prehliadke vykonanej v byte č. X, v obci D.,
okres D., katastrálne územie D., zapísanom na LV č. XXXX, na parcele číslo XXXX/X, nachádzajúcom

sa na C. F. XXX G. D., ktorého nájomcom bol obžalovaný patrili jej.
Dňa 17.03.2024 boli vyšetrovateľom ORPZ Prievidza na Krajskú prokuratúru v Trenčíne doručené
zvukové nahrávky rozhovorov a ich prepisy zo zaisteného mobilného telefónu zn. Samsung S22+/SM-
S906B, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktorý patrí obvinenému A.
B.. Uvedené nahrávky boli získané pri znaleckom skúmaní v trestnom konaní sp.zn. ORP-57I/1-VYS-

PD-2024.
Z rozhovoru medzi A. B. (D.E.) a I. J. (I.), zaznamenaný na nahrávke T. XXX.N. vyplýva, že sa bavia
o nasledovných témach:
Spor o peniaze: I. J. tvrdí, že jej A. B. dlhuje peniaze (10 000 eur), ktoré jej sľúbil výmenou za svedectvo
na súde. Podľa jej slov A. B. svoj sľub nedodržal a ona sa cíti byt' oklamaná. A. B. to popiera.
Svedectvo na súde: A. B. obviňuje I. J. z toho, že na súde vypovedala v rozpore s ich dohodou, čím mu

spôsobila problémy. I. J. trvá na tom, že hovorila pravdu.
Obvinenia z predaja drog: A. B. obviňuje I. J. z toho, že zháňa ľudí, ktorí by proti nemu svedčili a tvrdili,
že predáva drogy. I. J. tieto obvinenia odmieta.
Vzájomné obviňovanie z klamstiev: Obaja sa navzájom obviňujú z klamstiev a zrady.
Osobný vzťah a bývanie: I. J. hovorí, že jej išlo len o to, aby jej A. B. poskytol strechu nad hlavou a

mohla mat' pri sebe dieťa. Je nespokojná so súčasným bývaním.
Vypovedanie tretej strany O.: I. J. tvrdí, že bola s O. v aute, keď táto telefonovala s A. B. o predaji drog.
A. B. však tvrdí, že O. tvrdí, že I. J. ju chcela nahrať, aby dokázala, že A. B. predáva drogy.

V rozhovore zaznamenanom na nahrávke T. XXX.N. sa A. B. (A.) snaží presvedčiť I. J. (I.), aby zmenila

svoje predchádzajúce svedectvo, pričom zdôrazňuje, že:
• Má informácie o tom, kto sfalšoval pôvodné svedectvo a tvrdí, že to boli dvaja operatívci na podnet S..
• Chce, aby I. J. prišla a opakovala jeho verziu udalostí, konkrétne poprela, že papier ktorý vypovedala
bol spravený ňou.
• Sľubuje, že ak to urobí, bude to trvať len 20 minút a on sa postará o zvyšok.

• Naznačuje, že ak I. J. nesúhlasí, môže situáciu zhoršiť a znova otvoriť prebiehajúce problémy.
• A. B. sa snaží pôsobiť dojmom, že chce veci riešiť pokojne a priamo, ale zároveň ukazuje na to, že
má možnosti, ako vyvíjať nátlak.
• I. J. sa snaží zistiť, akú ponuku jej A. B. dáva, predtým, než urobí rozhodnutie.
• I. J. si myslí, že súd bude odročený.

Na základe analýzy poskytnutých informácií existuje dôvodné podozrenie, že obžalovaný A. B. sa
dopúšťa kolúzie a koordinácie výpovede svedkyne I. J. v trestnom konaní, v ktorom je stíhaný pre
obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby a obchodovania s drogami s cieľom ovplyvniť výsledok
súdneho konania vo svoj prospech. I. J. poskytuje obžalovanému alibi, tvrdí, že nájdené drogy patrili jej.

Avšak,jejvierohodnosťjevážnespochybnenáprečastézmenyjejtvrdeníaichvnútornúnekonzistenciu.
Z predložených nahrávok vyplýva, že obžalovaný aktívne vyvíja nátlak na svedkyňu, aby zmenila svoje
výpovede a svedčila v jeho prospech. A. B. sa snaží presvedčiť I. J., aby zmenila svoje predchádzajúce
svedectvo a uviedla jeho verziu udalostí. Sľubuje jej výhody a naznačuje, že v opačnom prípade môže
situáciu zhoršiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti je opodstatnené podozrenie, že A. B. sa snaží ovplyvniť

svedkyňu I. J., aby poskytla výpoveď v jeho prospech, čím by sa vyhol trestnej zodpovednosti za
drogovútrestnúčinnosť.Predloženénahrávkyzároveňpreukazujúvierohodnosťtvrdenísvedkyne,ktoré
prezentovala dňa 03.11.2023, kedy svedkyňa predložila na Okresný súd v Prievidzi čestné vyhlásenie s
jej notársky overeným podpisom z ktorého okrem iného vyplýva, že jej svedectvo z prípravného konania
je nepravdivé. Zároveň z obsahu listu vyplýva, že obžalovaný sa jej v priebehu konca októbra alebo

začiatku novembra 2022 vyhrážal ujmou. Rovnako nahrávky preukazujú vierohodnosť tvrdení svedkyne,
ktorú prezentovala v trestnom oznámení, ktoré osobne podala dňa 30.03.2023 na Okresnej prokuratúre
Prievidza na obžalovaného v ktorom v rozpore so svojou výpoveďou z hlavného pojednávania tvrdila, že
nedovolené látky v byte obžalovaného jej nepatrili. Rovnaké tvrdenia prezentovala svedkyňa v zápisnici
o trestnom oznámení spísanej na Okresnom riaditeľstve PZ v Prievidzi dňa 17.04.2023.

Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby Krajský súd Trenčín, ako odvolací súd podľa § 321
odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidzasp. zn. 3T/146/2018 zo dňa 23.01.2024, a aby podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu nasledovne:

„Odvolanie prokurátora je podľa môjho názoru nedôvodné.
K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora sa vyjadrujem nasledovne:

Z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor namieta to, že okresný súd sa nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a taktiež namieta správnosť skutkových zistení,
ktoré viedli súd prvej inštancie k výroku o mojom oslobodení spod obžaloby, pričom však z odvolania
nevyplýva, že by prokurátor navrhoval vykonať ďalšie dôkazy alebo niektoré dôkazy opakovať, tak ako
predpokladá ustanovenie § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Ja sa na rozdiel od názoru prokurátora stotožňujem so skutkovými zisteniami a závermi okresného

súdu, ktoré zistenia okresný súd v rozsudku podrobne rozviedol a odôvodnil s poukazom na konkrétne
dôkazy, ktoré boli pred súdom vykonané. Okresný súd Prievidza uviedol v napadnutom rozsudku ktoré z
vykonaných dôkazov považoval za dôveryhodné, ktorých svedkov považoval za vierohodných a ktorých
nie a z akých dôvodov a vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného
poriadku. Zastávam stanovisko, že pri hodnotení dôkazov sa okresný súd spravoval zásadami logického

myslenia.
K odvolacej námietke prokurátora, že som v prípravnom konaní vypovedal, že tenisky Nike, ktoré boli
nájdené v byte, ktorý som užíval a v ktorých bola nájdená políciou biela kryštalická látka patria I. J. a
na súde som mal vypovedať, že patrili jej druhovi, uvádzam, že táto odlišnosť nie je rozporom, ktorý by
spôsoboval nevierohodnosť môjho tvrdenia, pretože z obsahu spisu po skončení vyšetrovania som sa

predsa dozvedel, že svedkyňa J. vypovedala, že tenisky síce zakúpila ona, ktoré tvrdenie korešponduje
s mojou výpoveďou z prípravného konania, avšak tvrdila, že ich zakúpila pre svojho druha, takže túto
informáciu som úplne logicky premietol do svojej výpovede na hlavnom pojednávaní.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že som mal svoje tvrdenie (domnienku), že drogy nájdené v byte patria
zrejme I. J., oznámil z odstupom 11 mesiacov, ja som tento odstup času vysvetlil vo svojej výpovedi

už v prípravnom konaní. Moje vysvetlenie nie je nelogické ako domnieva prokurátor. Ja som si nebol
istý, komu kryštalická látka nájdená v teniskách patrí, domnieval som sa, že môže patriť I. J., nechcel
som obviniť I. J., o ktorej som vedel, že sa stará o malé dieťa len na základe domnienky, že nájdená
droga môže patriť jej. Z obsahu spisu však jednoznačne vyplýva, že som od samého začiatku trestného
stíhania odmietal akúkoľvek spojitosť s drogou zaistenou políciou v motorovom vozidle Nissan, ako aj

v byte, ktorý som užíval spolu s priateľkou N. H.. Už pred vykonaním domovej prehliadky som polícii
povedal, že v byte sa nenachádzajú žiadne drogy, návykové látky, pretože ja som v byte žiadne drogy
nemal.
Z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor ma v rozpore so zásadou prezumpcie neviny
považuje za osobu, ktorej patrili drogy zaistené políciou, v podstate z dôvodu, že som bol v minulosti

odsúdený za drogovú trestnú činnosť, a toto moje odsúdenie v dávnejšej minulosti používa obžaloba
v rozpore so zásadou prezumpcie neviny ako predsudok pri hodnotení dôkazov. Takýto prístup k
hodnoteniu dôkazov je nezákonný v rozpore s ustanovením § 2 ods. 4 Trestného poriadku.
Obžaloba má úplne iný prístup k hodnoteniu výpovedí svedka H. ako k mojim tvrdeniam, hoci svedok H.
preukázateľneajsprihliadnutímnajehovlastnépriznaniebolkonzumentomdrog,pervitínu,azvýpovedí

viacerých svedkov vypočutých na hlavnom pojednávam vyplynulo, že bol i ich dílerom. Nemožno sa
preto stotožniť s obsahom odvolania prokurátora, pokiaľ ide o údajnú dôveryhodnosť svedka H., ktorú
obžaloba považuje za nespochybnenú, nielen napriek jeho preukázanému klamaniu v tomto trestnom
konaní, ale aj ďalším dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní.
Ja som vypovedal, že biela kryštalická látka zaistená motorovom vozidle Nissan Patrol políciou, v ktorom

vozidle som sedel spolu so svedkom H. bezprostredne pred zásahom polície a bol som z vozidla
vytiahnutý z predného sedadla vodiča políciou, mi nepatrila. Policajti ma vytiahli z auta a svedok H.
zostal sedieť v tom čase na prednom sedadle spolujazdca. Následne som sa dozvedel, že pod nohami
spolujazdca vpredu, na sedačke spolujazdca vpredu a pod sedačkou spolujazdca bola nájdená políciou
biela kryštalická látka, za sedadlom spolujazdca v aute sa našla injekčná striekačka a cigaretový obal,

ktoré mi nepatrili a v aute pred stretnutím s H. sa nenachádzali, čo potvrdila i svedkyňa B..
Svedok K. H. vypovedal, že uvedená látka mu nepatrila, tvrdil, že túto látku som vysypal pri objavení
sa polície pred autom ja tak, že som hodil igelitový sáčok s bielou látkou na neho keď svedok sedel naprednom sedadle spolujazdca. Teda svedok vyviňoval seba tvrdením, že som na neho hodil igelitový
sáčok s pervitínom.
Podľa zápisnice o prehliadke vozidla Nissan Patrol, ktorá je súčasťou trestného spisu bolo zistené,

že biely kryštalický prášok sa nachádza voľne rozsypaný na sedačke spolujazdca, pod sedačkou
spolujazdca, a to na koberčeku a gume, pričom služobný pes označil kryštalickú látku pod predným
spolujazdcovým sedadlom, striekačka s objemom 20 ml so stopami bielej kryštalickej látky bola nájdená
na pravom zadnom sedadle za sedadlom spolujazdrca, cigaretová krabička od cigariet N. E. bez cigariet
sa našla pokrčená so stopami bielej kryštalickej látky pod pravou zadnou sedačkou na podlahe. Zaistený

kryštalický prášok podľa výsledkov znaleckého skúmania obsahoval metamfetamín - označený ako
stopa č. 1. ako stopa č. 2 bola označená injekčná striekačka a ako stopa č. 3 cigaretová krabička - v
oboch stopách bola zistená prítomnosť metamfetamínu.
Podľa znaleckého skúmania v steroch z mojich rúk nebola zistená prítomnosť omamných alebo
psychotropných látok.
Stery z rúk svedka K. H. preukázali prítomnosť omamných a psychotropných látok na rukách svedka H..

Tedanielenpodľamôjhotvrdenia,aleajpodľaobjektívnychvecnýchzaistenýchdôkazovvyplýva,žesom
nemanipuloval pred zásahom polície vo vozidle Nissan Patrol s omamnými a psychotropnými látkami a
že s takýmito látkami manipuloval práve svedok H..
Logické vysvetlenie výsledku zaistených stôp je, že uvedené veci zaistené políciou patrili svedkovi K.
H., a že práve tento mal bielu kryštalickú látku v cigaretovej krabičke a túto látku H. sám rozsypal pred

seba vo vozidle a krabičku hodil za seba, rovnako ako aj svoju injekčnú striekačku a urobil tak z dôvodu,
aby ma nepravdivo obvinil, kryštalická látka patrila mne.
Ani pozornosti okresného súdu neušlo, že na mieste zásahu polície v Nissane Patrol nebol nájdený
žiadny igelitový sáčok, a to ani vo vozidle a ani takúto vec som nemal pri sebe. Pritom zásah polície aj
podľa svedka H. sa odohral rýchlo, preto je vylúčené, aby sa nebol sáčok našiel vo vozidle alebo u mňa,

ak by tvrdenie svedka H., že sáčok som vysypal v aute bolo pravdivé. Teda výpoveď svedka H. bola
nepravdivá a nepravdivým tvrdením na mňa chráni seba pred usvedčením z prechovávania omamných
látok s obsahom metamfetamínu. Preukazujú to aj ďalšie políciou zaistené vecné dôkazy - krabička z
cigariet a injekčná striekačka na ktorých boli zistené stopy omamných látok rovnako ako aj na rukách
svedka H.. Bola teda preukázaná zhoda stôp po omamných látkach zo zaistených vecných stôp a z

rúk svedka H..
Táto zhoda spolu s nepreukázaným tvrdením svedka H. o vysypaní kryštalickej látky z igelitového
sáčku a najmä neexistencia objektívneho vecného dôkazu - igelitového sáčlcu u mňa alebo vo vozidle
závažným spôsobom spochybňujú jediný dôkaz obžaloby - tvrdenie svedka H., že vo vozidle nájdená
látka bola moja.

Ja zastávam stanovisko, že nájdená látka vo vozidle patrila jednoznačne práve svedkovi H., ktorý ju
rozsypal z vecných dôkazov zaistených políciou a to z cigaretovej krabičky, kde ju prechovával ako
fajčiar. Svedok H. mal teda závažný motív vo veci vypovedať nepravdivo, aby sa sám vyhol trestnému
stíhaniu.
Okrem toho poukazujem na to, že hoci svedok H. vypovedal o vysypaní sáčku, ktorý sa však nenašiel,

a teda pravdivosť výpovede svedka H. je vážne spochybnená, tak ako správe dedukoval okresný súd,
svedok H. nevypovedal vôbec o tom, že by videl, že krabičku od cigariet a striekačku nájdené na zadnom
sedadle auta som tam odhodil ja. Podľa môjho názoru je to logické, nakoľko tieto vecné dôkazy tam
odhodil sám svedok H., čo dokazuje nález stôp omamných látok tak na rukách svedka H. ako aj na
uvedených zaistených veciach.

Na rozdiel od hodnotenia dôkazov získaných z výpovede svedka H. obžalobou, o nedôveryhodnosti
svedka H. svedčia aj ďalšie dôkazy. Výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní je rozporná s jeho
výpoveďou z prípravného konania zo dňa 3.11.2017 v ktorej vypovedal, že na diskotéke v C. C. pred
dňom zadržania v D. a to asi mesiac dva, bol so mnou a s dvoma holkami a tam som mal svedka
H. osloviť, či by nevyskúšal pervitín, že by som ho vedel zohnať na čo mi mal H. povedať, že sa mi

možno ozve. Teda v tejto výpovedi nie je ani zmienka o podaní drogy, žiadna zmienka o jej užití svedkom
H.. Pritom na hlavnom pojednávaní svedok H. vypovedal, že sme vtedy išli na benzínku, kde prišiel
nejaký môj kamarát, že svedok H. si dal drogu a išli sme späť. Tento zásadný rozpor nebol svedkom
ani vysvetlený, ani zdôvodnený, pritom išlo o rozpor v podstatnej veci o údajnom zabezpečení drogy
mnou, svedčiaci o nevierohodnej výpovedi svedka pri popisovaní mojej údajnej drogovej aktivity pred

predmetným skutkom.
Svedok H. tiež vypovedal, že on bol v čase skutku i vždy len konzument drog, ktorým tvrdením sa snažil
presvedčiť, že drogy nájdené v aute Nissan mu nepatrili, keďže ich bolo nájdené množstvo na početné
obvyklé dávky špecifikované v obžalobe. Toto jeho tvrdenie sa podľa môjho názoru preukázalo tiež akonepravdivé, nakoľko traja vypočutí svedkovia a to svedok L. a svedkyňa C. , svedok N. usvedčili svedka
K. H., že od neho drogy aj krátko v čase pred skutkom pre ktorý bola podaná obžaloba, prijali. Svedok
L. kúpil od neho drogy ako od ich dílera a svedkyňa C. práve na benzínovej pumpe v C. C. dostala ako

jednazdievčatpopisovanýchsvedkomH.,práveodsvedkaH.pervitín.Svedeckouvýpoveďousvedkyne
C. bolo teda nielen vyvrátené tvrdenie svedka H., že som mu ponúkal pervitín v C. C. ale súčasne
preukázané, že pervitín ponúkol a dal svedkyni práve svedok H., teda že bol díler drog. Tvrdenia svedka
H.. že on bol len konzumentom pervitínu a tento nepredával boli vyvrátené aj výpoveďou svedka N..
Teda napriek „glorifikovaniu dôkazov“ získaných z tvrdení svedka H. obžalobou ako dôkazov

usvedčujúcich ma z prvej časti skutkovej vety obžaloby, bolo vykonaním ďalších dôkazov na hlavnom
pojednávaní preukázané, že moje skutkové tvrdenia sú pravdivé a teda pravdivosť tvrdení svedka H.
bola závažne spochybnená tak vecnými dôkazmi ako aj ďalšími vyššie uvedenými dôkazmi. Správne
teda okresný súd nemohol mať za preukázané, že som sa skutku dopustil.
K tej časti skutku, kde som bol vinený z prechovávania drogy v byte na C. F. a ktoré obvinenie považuje
obžaloba za preukázané, uvádzam, že nie je pravda, že by drogy nájdené v byte boli moje a ani dôkazy

získané z výpovede svedkyne J. neposkytujú jednoznačný a nepochybný dôkaz, že drogy boli moje.
Výpoveď svedkyne J. vyhodnotil okresný súd ako značne nevierohodný dôkaz, ktorý napriek
nevierohodnosti neusvedčuje mňa zo spáchania skutku uvedeného v druhej časti skutkovej vety
obžaloby.
Podľa môjho názoru argumentácia prokurátora uvedená v odvolaní, že podozrenie vzhľadom na celkový

obraz v tejto trestnej veci voči mne je dôvodné, nie je správna, pretože, nielen že som sa trestnej činnosti
z ktorej som obžalovaný nedopustil, ale Trestný poriadok ani neumožňuje uznať vinným a odsúdiť osobu
podozrivú na základe pochybných dôkazov. Pre uznanie viny a odsúdenie obžalovaného je nevyhnutné
zabezpečenie a vykonanie takých jednoznačných a dôveryhodných priamych dôkazov alebo ucelenej
reťaze dôveryhodných nepriamych dôkazov, ktoré umožňujú súdu vysloviť záver, že vina obžalovaného

je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Domnievam sa na základe obsahu
odvolania prokurátora, že ani prokurátor nie je bez akýchkoľvek pochybností presvedčený o mojej
vine a preto namiesto argumentácie jednoznačnými a nespochybniteľnými dôkazmi sa argumentuje len
podozrením, celkovým obrazom trestnej veci, mojim minulým odsúdením, prípadne tým, že som mal
nejaké telefonické kontakty s osobami, ktoré kontakty pre obžalobu vyznievajú ako podozrivé.

Ja napriek vyhodnoteniu svedectva svedkyne J. ako nedôveryhodného, zastávam stanovisko, že táto
svedkyňa vypovedala zhodne, že v byte nájdená kryštalická látka v sáčku v čiernych teniskách bola
jej, vysvetlila ako si túto látku zabezpečila, ako sa do bytu dostala a čo tam robila, a táto jej výpoveď
vprípravnomkonaní,akoajnahlavnompojednávaníaždodňa23.1.2024,nevykazovalažiadneznámky
pochybností, nedôveryhodnosti. Dokonca aj pri konfrontácii so svedkom S. táto svedkyňa vysvetlila

komunikáciu s ním v čase keď ju neštandardným a záhadným spôsobom svedok kontaktoval chvíľu
po výsluchu na polícii a napriek neverejnosti prípravného konania už mal vedomosť čo svedkyňa pred
vyšetrovateľom vypovedala. Na svojej výpovedi z prípravného konania svedkyňa zotrvala aj na hlavnom
pojednávaní, na ktorom jednoznačne uviedla, že trovy nájdené v byte sú jej, že si ich ona zakúpila, a to
napriek tomu, že ju prokurátor upozornil, že môže byť za prechovávanie drog trestne stíhaná.

Podľa mojich vedomostí následný postup svedkyne J., keď najprv dala trestné oznámenie na podnet inej
osoby a pri výsluchu na hlavnom pojednávaní tvrdenia v trestnom oznámení poprela, a následne zas
svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní odvolala po podaní ďalšieho oznámenia, je výsledkom nátlaku
tých osôb, ktoré svedkyňu na trestné oznámenie navádzali, dokonca je poskytli peniaze a presvedčili
ju z dôvodov, ktoré som ja na hlavnom pojednávaní uviedol, teda z nepriateľstva a zaujatosti voči mne,

aby výpoveď zmenila a ochránila seba pred trestným stíhaním a súčasne mi priťažila.

Aj keď okresný súd výpoveď svedkyne J. vyhodnotil ako celok za nedôveryhodnú, ja poukazujem na
to, že pokiaľ na svedkyňu nebol vyvíjaný nátlak a nebola nútená k podaniu trestných oznámení, tak
ako sama uviedla, tak vypovedala vo veci, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní,

spôsobom, ktorý nevzbudzoval pochybnosti o pravdivosti jej výpovede. Je treba považovať výpoveď
tejto svedkyne keď opakovane, najmenej 3x vypovedala, že drogy nájdené v predmetnom byte sú jej za
dôkaz, ktorý taktiež preukazuje nedôvodnosť obžaloby voči mne, a to spolu s absenciou akéhokoľvek
ďalšieho objektívneho vecného dôkazu, alebo iného dôkazu, tak ako konštatoval okresný súd. Svedkyňa
bola opakovane vyšetrovateľom i súdom poučovaná o jej povinnosti vypovedať pravdivo o hrozbe

trestnoprávneho postihu za nepravdivú svedeckú výpoveď a aj napriek upozorneniu prokurátora zotrvala
na tvrdeniach, že drogy sú jej a tieto zákonne vykonané dôkazy nemôže podľa môjho názoru spochybniť
účelová zmena výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 23.1.2024, pretože táto zmena jej
výpovede bola spôsobená nátlakom na svedkyňu a preferovala u nej obava z trestnoprávneho postihuza zločin prechovávania drogy, čo by pre ňu znamenalo podstatné sťaženie života a jej možné odlúčenie
od maloletého dieťaťa.
Napriek môjmu vyššie uvedenému názoru, presvedčeniu o príčine zmeny výpovede svedkyne sa však

stotožňujem s názorom súdu, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané,
že som sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil a preto ma správne Okresný súd Prievidza spod
obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil.
Navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako
nedôvodné zamietol.“

Následne obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu sa vyjadril i k doplnenému odvolaniu prokurátora
nasledovne:
„Podľa môjho názoru dodatočná argumentácia prokurátora obsahom nahrávok z mobilného telefónu zn.
Samsung S22 so SIM kartou s telefónnym číslom XXXXXXXXXX nie je dôvodná, pretože predmetný
mobilný telefón, a teda aj dáta nachádzajúce sa v ňom boli získané nezákonne v inom trestnom konaní
a teda nezákonne sú obžalobou poskytnuté aj v tomto trestnom konaní. Nezákonnosť nespočíva len v

tom, že ide o dôkaz vykonaný v inom trestnom konaní a nie v tomto trestnom konaní, ale pri úkonoch
vyšetrovateľa PZ smerujúcich k v zaisteniu veci v konaní pred OR PZ Prievidza č. ORP-571/-VYS-
PD-2024, v ktorom som obvinený zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania a iné, a v ktorej
je mojim obhajcom tiež R. R. T., bolo podľa mňa zásadne porušené moje právo na obhajobu, ktoré
porušenie spôsobuje nezákonnosť a teda aj nepoužiteľnosť úkonu v tomto trestnom konaní.

Porušenie Trestného poriadku spočíva v tom, že môj obhajca listom zo dňa 2.12.2024 doručenom
vyšetrovateľovi OR PZ Prievidza vo vyššie uvedenej veci dňa 5.12.2024, vyšetrovateľa požiadal o
vyrozumenie o vyšetrovacích úkonoch, pričom v žiadosti je uvedená správna e-mailová adresa obhajcu,
korešpondenčná adresa obhajcu, telefónne čísla obhajcu, ale obhajca nebol riadne vyrozumený
vyšetrovateľkou N. H. (iný vyšetrovateľ než ktorý vykonáva vyšetrovanie - N. N.) o vyšetrovacom

úkone. V zápisnici o vydaní veci zo dňa 15.1.2025 sa síce uvádza, že obhajca bol vyrozumený
telefonicky a e-mailom dňa 15.1.2025 v čase o 18,20 hod., ale neuvádza sa na aké telefónne číslo bol
vyrozumený. Obhajca neeviduje hovor v danom čase od vyšetrovateľa a ani správny e-mail, pričom v
kópii vyrozumenia e-mailom vyšetrovateľ uviedol nesprávnu e-mailovú adresu obhajcu: K., ktorá adresa
je viac rokov nefunkčná, nakoľko adresy - stonline boli už pred viac rokmi správcom znefunkčnené. Teda

vyšetrovateľovi bolo zo žiadosti o vyrozumenie o úkonoch od obhajcu preukázateľne oznámená aj e-
mailová adresa K. na ktorú však vyšetrovateľka N. H. vyrozumenie nezaslala. Nepochybne sa musel
odoslaný e-mail vyšetrovateľke vzápätí vrátiť ako nedoručený. Teda napriek nezákonnosti úkonu zo dňa
15.1.2025 boli poskytnuté nezákonne získané dáta do iného trestného konania.
Okrem toho zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 15.1.2025 vyplýva, že po údajnom vyrozumení obhajcu o

18,20 hod. bol ňou vykonaný vyšetrovací úkon vzápätí o 18,35 hod. a ukončený o 18,45 hod. a teda išlo
nielen o formálne porušenie práva na obhajobu, ale aj o reálnu nemožnosť obhajcu sa úkonu zúčastniť,
teda o porušenie práva na obhajobu aj v materiálnom - reálnom ponímaní. Taký úkon nemôže požívať
zákonnú ochranu nakoľko bol vykonaný v rozpore s právom na obhajobu obvineného.
Pokiaľ ide o samotný obsah dát priložených prokurátorom k doplneniu odvolania, k tomuto obsahu sa

prostredníctvom obhajcu z vyššie uvedených dôvodov nevyjadrujem.
Vzhľadom k tomu, že senát Okresného súdu v Prievidzi vyhodnotil opakovane meniace sa výpovede
svedkyne J. ako nevierohodné a na tomto závere nič nemenia ani nezákonne získané dáta z mobilného
telefónu, zotrvávam na návrhu obsiahnutom v mojom vyjadrení zo dňa 6.6.2024 k odvolaniu prokurátora,
teda aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
navrhol podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora podľa
§ 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že
v odvolaní prokurátora nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd

nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z obsahu odvolania prokurátora a jeho písomných dôvodov vyplýva, že prokurátor v petite odvolania
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodov existencie vád podľa § 321 ods. 1 písm. b), aj c) Tr.

por. Na základe preskúmania obsahu dôvodov odvolania odvolací súd neidentifikoval žiadne konkrétne
námietkyprokurátoravočinesprávnostiokresnýmsúdomustálenéhoskutkovéhostavuvecizdôvodu,že
by okresný súd nevyhovel návrhu prokurátora na doplnenie dokazovania alebo návrhu na zopakovanie
už vykonaného dôkazu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd konštatuje, že v obsahu písomných dôvodov
odvolania nie je vecne vytýkaná existencia vád, ktoré by boli podriaditeľné pod dôvod pre zrušenie
napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. Vecne namietané vady napadnutého

rozsudku v dôvodoch odvolania prokurátora tak zodpovedajú dôvodom na zrušenie napadnutého
rozsudku iba podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou postupu okresného súdu pri hodnotení
vykonaných dôkazov odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké
pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých

dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny
a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov

dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým

výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých

smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v
zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného
dokazovania dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle § 285 písm. c)

Tr. por. bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali, že sa obžalovaný dopustil skutku, prechovávania
metamfetamínu, ktorý mu kládla obžaloba za vinu.
Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu
majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., ako aj v nesprávnej aplikácii jednej zo základných

zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Z vyššie citovaného
obsahuodôvodneniaodvolaniaprokurátoraodvolacísúdkonštatuje,žeprokurátorvdôvodochodvolania
ani nenamieta, že by skutkové závery okresného súdu nemali oporu v tom, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní, resp. že by bol postup okresného súdu rozporný s ustanovením
§ 2 ods. 12 Tr. por. v zmysle vyššie uvedeného teoretického rámca, ale sa len domáha vyvodenia

iných záverov, iného hodnotenia dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil okresnému súdu, čo má
vyvodiť z vykonaných dôkazov. Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah
o oprávnení odvolacieho súdu preskúmavať správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení dôkazov
nemôže v žiadnom prípade vyhovieť, keďže odvolací súd, ako bolo uvedené už vyššie, nemá právomocudeľovať okresnému súdu záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov (nemá právo prikazovať
súdu prvého stupňa, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav veci a aké konkrétne skutkové
závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť).

S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu
spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku sa riadne vyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne
odpovede, prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v dôvodoch svojho
odvolania. Odvolací súd musí tiež konštatovať, že argumentácia okresného súdu, o ktorú oprel svoj

záver o nepreukázaní spáchania skutku obžalovaným, má úplnú oporu v celom obsahu vykonaného
dokazovania. Argumentácia okresného súdu v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov je plne
súladná s dlhodobo ustálenou súdnou praxou aj v otázke posudzovania rozporov vo vykonaných
dôkazoch (viď R 30/1966), ako aj v otázke zhodnotenia dvoch v podstatných bodoch diametrálne
odlišných dôkazov (viď. R 6/1970). Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu

vo výsledkoch vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania
nepresvedčilibezakýchkoľvekrozumnýchpochybnostíopreukázaní,žeobžalovanýspáchalskutok,pre
ktorý bola na neho podaná obžaloba. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré
by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. a nesprávnej aplikácii
zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných

na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd teda nezistil existenciu odvolaním prokurátora namietaných vád
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

Nad rámec správnych úvah okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku je podľa názoru
odvolacieho súdu v rozpore s opodstatnenosťou odvolacej argumentácie prokurátora fakt, že

získané stery od obžalovaného na prítomnosť metamfetamínu boli vyhodnotené ako negatívne.
Nespochybniteľne bolo zistené, že zaistené biologické stopy na zaistených váhach nepatrili
obžalovanému. Tieto nespochybniteľné dôkazy podľa názoru odvolacieho súdu tak celkom dôvodne
a v úplnom súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“ opodstatňujú správnosť
záveru okresného súdu o pochybnostiach v zmysle § 285 písm. c) Tr. por., že skutok, pre ktorý bola

podaná obžaloba, spáchal obžalovaný.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo

zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na

vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.