Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725200078
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1725200078.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek
senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci navrhovateľky: J.. V. P., T.. R.,
N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/X, R., zastúpenej: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska
kancelária, IČO: 47 244 895, Červeňova 15, Bratislava, proti odporcovi: J.. W. P., N.. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXX/X, R., prechodne bytom J. Xb, R., zastúpenému: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom

Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 359, o nariadenie neodkladného opatrenia,
o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. januára 2025, č.k.
45C/1/2025-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Odporca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd odporcovi uložil, aby nevstupoval do rodinného
domu, nachádzajúceho sa na L.. F. M. R., so súpisným č. XXX, postavenom na pozemku parcely registra
"E." s parcelným č. XX/X, druh stavby: Rodinný dom, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres: W.,
obec: R., katastrálne územie: R. a aby sa nepribližoval k J.. V.Z. P., T.. R., N.. XX·XX·XXXX, bytom F.

XXX/X, XXX XX R. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov eventuálne 3 metre eventuálne na vzdialenosť
určenú podľa úvahy súdu, a to do času právoplatného rozhodnutia v konaní o merite veci vedenom pred
Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 51P/248/2023 o rozvodu manželstva odporcu a navrhovateľky
a úpravu práv a povinností k maloletým deťom Z. P. a R. P.. Odporcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal prvoinštančný súd na to, že navrhovateľka v návrhu
uviedla, že toho času žije v rodinnom dome na L.. F. M. R., so súpisným č. XXX, ktorý spadá do
bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom. Odporca toho času žije v prenajatom dome na adrese: J.
Xb, R.. Následne navrhovateľka opísala incident zo dňa 23.11.2024, počas ktorého bol odporca verbálne
agresívny a ktorý vyvrcholil fyzickým násilím zo strany odporcu, následkom ktorého boli zranenia
navrhovateľky (udretý chrbát, rameno a lakeť, zlomené dva nechty, ktoré začali silno krvácať), kvôli

ktorým musela absolvovať lekárske vyšetrenia. Navrhovateľka podala na odporcu dňa 19.12.2024 pre
skutok zo dňa 23.11.2024 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na
zdraví. Navrhovateľka v návrhu tiež uviedla, že fyzickému útoku dňa 23.11.2024 predchádzal psychický
teror zo strany odporcu, ktorý už počas vedenia súdneho konania (51P/248/2023) na navrhovateľku
bezdôvodne častokrát zvyšoval hlas a vulgárne ju osočoval. Odporca okrem iného počas vedenia
súdneho konania navrhovateľku neustále kritizoval/kritizuje, že je zlá matka a zle vychováva maloleté

deti. Navrhovateľka má obavu, že toho času sa môže agresia odporcu voči nej zvýšiť, najmä ak zistí,
že navrhovateľka voči nemu podala návrh na neodkladné opatrenie. Navrhovateľka nevylučuje, žeby ju mohol odporca opakovane fyzicky napadnúť alebo jej ublížiť na živote, tak ako sa už vyhrážal.
Navrhovateľka považuje správanie odporcu za nevyspytateľné a nepredvídateľné, ktoré zdôrazňuje
poukázaním na jeho predchádzajúce správanie, ako aj možnosť jeho potencionálneho, priam najviac

pravdepodobného fyzického alebo psychického ataku na ňu.

3. Na základe uvedeného, vychádzajúc z navrhovateľkou predložených listín, na základe ust. § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. f) a h), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a § 329 ods.
2 C.s.p., dospel k záveru, že podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné

vyhovieť. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a
to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na
včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci
samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo

pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená
zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden
z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)

základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. sú účinným prostriedkom preventívneho
riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu
situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť

vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby
na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná
deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a

iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj
psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je
preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má
násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia
v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p., ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú

ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie
je náležite zistený. V uvedených neodkladných opatreniach nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana
sporu, ktorá je podozrivá z násilia k nehnuteľnosti, dôležité je, že v nej býva obeť násilia, ktorú je
potrebné dočasne ochrániť. Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako právo
na obydlie, resp. vlastnícke právo. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia §

325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo
duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade

preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené. Poukázal na to, že z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka
odvodzujesvojupožiadavkunaneodkladnúúpravuztvrdenejexistencienebezpečenstvabezprostredne
jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa psychického a fyzického násilia odporcu voči nej. Vo
veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno

spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa a listinných dôkazov, napr. lekárskych správ, trestných
oznámení, písomnej komunikácie, záznamov polície. Navrhovateľka v predmetnej veci na osvedčenie
svojich tvrdení o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy predložila trestné oznámenie, fotografie
zranení a správy o lekárskych vyšetreniach. Napriek tomu, že fotografiami doloženými do spisu mal
osvedčené, že dňa 23.11.2024 došlo medzi účastníkmi k incidentu, ktorý vyvrcholil fyzickým násilím zo

stranyodporcu,výsledkomktoréhoincidentubolizraneniaakonavrhovateľky,takajodporcu(akouviedla
samotná navrhovateľka), nepovažoval návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za
dôvodný. Na základe skutkových okolností tvrdených navrhovateľkou dospel k názoru, že navrhovateľka
neosvedčila existenciu nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sapsychického a fyzického násilia odporcom, čo podľa jeho názoru nepochybne vyplýva z časových
súvislostí, keď fyzického násilia sa mal odporca dopustiť dňa 23.11.2024 (čo navrhovateľka uviedla
ako primárny dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia) ale návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia (a tiež trestné oznámenie) navrhovateľka podala až dňa 19.12.2024. Uviedol, že ak by
navrhovateľka skutočne pociťovala taký strach zo správania odporcu a obavy z jeho následného
správania, nevyčkávala by s podaním trestného oznámenia a neodkladným opatrením takmer jeden
celý mesiac po opisovanom incidente. Žiadny iný konkrétny spor, hádku, incident, či vyhrotenú situáciu
s prvkami či už psychického alebo fyzického násilia zo strany odporcu, ku ktorému by došlo po incidente

dňa 23.11.2024, navrhovateľka netvrdila. Naviac navrhovateľka a odporca momentálne nezdieľajú
spoločnú domácnosť. Navrhovateľka netvrdila, a teda ani neosvedčovala, že by sa odporca aktuálne
nachádzal v mieste jej obydlia, prípadne že by tam prichádzal (prípadne prišiel čo i len raz od incidentu
dňa 23.11.2024). Práve naopak, sama navrhovateľka tvrdí, že v obydlí žije iba s maloletými deťmi
bez prítomnosti odporcu. V návrhu súčasne spomína minulé správanie odporcu (vyhrážanie, vulgárne
správanie); netvrdí však, že neprístojné správanie odporcu pokračuje. Potreba bezodkladnej úpravy

pomerov ako jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (v časti nevstupovania do
rodinného domu) nebola splnená, keď navrhovateľka momentálne nie je vystavená nebezpečenstvu
ohrozenia jej integrity, keď s maloletými deťmi žije v oddelenej domácnosti. Navrhovateľka preto podľa
prvoinštančného súdu v dostatočnej miere neosvedčila dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery
medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a preto jej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p.,
avšak odporcovi žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov mu nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala
napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu

vyhovieť, keď napadnuté uznesenie označila za vecne a právne nesprávne, zmätočné, svojvoľné a
ako celok nezákonné a en bloc arbitrárne. Namietla, že súd prvej inštancie jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nevyhovel, hoci v bode 5. odôvodnenia uznesenia konštatuje, že práve
neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. sú účinným prostriedkom preventívneho
riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu

situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Stotožnila
sa s názorom súdu prvej inštancie, že právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej
hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia
vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská
republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o

občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia
OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Rovnako správne podľa nej súd prvej inštancie
v predmetnom bode uzavrel, že za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej
osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim
násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší

priestor má násilník v domácom prostredí obete a z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p., ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane
neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový
stav veci nie je náležite zistený. V uvedených neodkladných opatreniach nie je rozhodujúce, aký vzťah
má strana sporu, ktorá je podozrivá z násilia k nehnuteľnosti, dôležité je, že v nej býva obeť násilia,

ktorú je potrebné dočasne ochrániť. Právo na ochranu života a zdravia je absolútne a silnejšie ako
právo na obydlie, resp. vlastnícke právo. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia
§ 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. preto postačuje, ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej
alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená,
že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie

všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti
javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto
prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného
maximálne zrýchlené. Namietla však, že napriek tomu, že fotografiami doloženými do spisu mal súd
za osvedčené, že dňa 23.11.2024 došlo medzi účastníkmi k incidentu, ktorý vyvrcholil fyzickým násilím

zo strany odporcu, výsledkom ktorého sú jej dodnes pretrvávajúce dôsledky zranenia, nepovažoval
návrh na nariadenia neodkladného opatrenia zo dňa 19.12.2024 za dôvodný. Podľa navrhovateľky na
základe skutkových a právnych okolností veci súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu, arbitrárnemu
(svojvoľnému) a nezákonnému postoju o neosvedčení existencie nebezpečenstva bezprostrednehroziacejujmyspočívajúcejvdopúšťanísapsychickéhoafyzickéhonásiliaodporcom,keďžedostatočne
osvedčila, že odporca sa dopúšťa správania (ktoré sa môže kedykoľvek zopakovať), ktoré požaduje
zakázať neodkladným opatrením. Konštatovala, že v danom prípade existujú také okolnosti, pre ktoré

je treba bezodkladne upraviť pomery strán. Neodkladné opatrenie navrhuje nariadiť na ochranu svojho
života a zdravia, pričom to bude dosiahnuté tým, že súd uloží odporcovi povinnosť nevstupovať do
rodinného domu, v ktorom býva spolu s maloletými deťmi a zákaz približovať sa k nej na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov (eventuálne menšiu ako 3 metre eventuálne na vzdialenosť určenú podľa úvahy
súdu). Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že dňa 23.11.2024 odporca

prišiel do rodinného domu, v ktorom toho času žije s deťmi a domáhal sa bezodkladného vydania
maloletých detí, bol agresívny, nadával jej pred očami maloletých detí a začal si ju natáčať na svoj
telefón, pritom násilne trhal jej telefón z jej rúk, stláčal jej silou ruky tak, že sa nevedela ani pohnúť.
Odporca ju opakovane sotil o šatníkovú skriňu, pričom si udrela chrbát, rameno a lakeť. Opakovane ho
vyzývala, aby prestal s násilným správaním obzvlášť za prítomnosti maloletých detí, čo však ignoroval.
Pri celom incidente udrel navrhovateľke prsty a zlomil jej dva nechty, ktoré jej začali silno krvácať. Celý

incident sa uskutočnil pred zrakom maloletých detí, ktoré plakali a kričali a žiadali odporcu, aby s útokmi
prestal. Na druhý deň ráno nevládala vstať z postele, veľmi ju bolel chrbát a lakeť. Následné dni musela
absolvovaťsériulekárskychvyšetreníprepretrvávajúcebolestipoincidente.Okremodbornýchvyšetrení
spojených s poškodením zdravia, ktoré jej spôsobil odporca, absolvovala aj psychologické vyšetrenia,
keďže uvedený incident viedol u nej k traumatickému stresu a k silným prejavom úzkosti a strachu.

Neodkladné opatrenie malo byť v danej veci prijaté v záujme jej ochrany (čím by sa poskytla aj ochrana
maloletým deťom, ktoré by tak znova nemuseli byť svedkami verbálnych a fyzických útokov odporcu
na jej osobu), pretože v danom prípade existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život a
zdravie, telesná, duševná integrita, či osobná sloboda alebo bezpečnosť navrhovateľky ale aj maloletých
detí. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy násilného konania, pričom jej ako chránenej

osobe mala byť poskytnutá efektívna súdna ochrana, k čomu doteraz nedošlo. Súd prvej inštancie síce
uviedol, že na základe skutočností uvedených v návrhu a z priložených fotografií mal za osvedčené
násilie zo strany odporcu, no napriek tomu z arbitrárnych a nezákonných dôvodov jej odmietol poskytnúť
súdnu ochranu, ktorú v záujme svojej bezpečnosti a ochrany života a zdravia potrebuje. Poukázala na
to, že pred nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu do rodinného domu

úplne postačuje, ak je hodnoverne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia - aj uvedené v danom
prípade nielen osvedčila, ale aj dokázala relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi. Násilím je pritom
každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického nátlaku; násilím
je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo,
čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie ani nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,

pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia a zvlášť je účinné,
ak sa spája s fyzickým násilím (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Co/8/2022 z
25.05.2022). Súd prvej inštancie tak mal nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e)

a písm. h) C.s.p., pretože bolo (v čase vydania napadnutého uznesenia) a stále je aj dnes potrebné,
aby sa zabránilo ďalšiemu ohrozeniu jej zdravia resp. telesnej a duševnej integrity zo strany odporcu
formou fyzických a psychických resp. verbálnych útokov, ku ktorým došlo pred očami maloletých detí
a ku ktorým tak kedykoľvek môže dôjsť znova, nakoľko odporca je bezpodielovým spoluvlastníkom
rodinného domu, v ktorom navrhovateľka momentálne býva s maloletými deťmi, pričom odporca do

rodinného domu vstupuje (viď incident z 23.11.2024), keďže maloleté deti sú toho času na základe
ústnej dohody rodičov v striedavej osobnej starostlivosti, a to až do právoplatného skončenia súdneho
konania o rozvode manželov, v ktorom požaduje zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti
práve z dôvodu fyzického a psychického násilia bližšie opísaného v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Zdôraznila, že pri stanovení rozsahu požadovaného neodkladného opatrenia prihliadala na

test proporcionality, ktorý sa musí rešpektovať aj pri vydaní takéhoto návrhu, pričom má za to, že
nejde o takú závažnosť zásahu do práv odporcu, ktoré by sa mohli vyrovnať potrebe nevyhnutnej
bezodkladne upraviť pomery medzi nimi. Poukázala tiež na to, že dňa 20.01.2025 bolo v trestnom
konaní o skutku odporcu zo dňa 23.11.2024 vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, pričom
opodstatnenosť trestného konania umocňuje aktuálne štádium, v ktorom poverený príslušník vydal dňa

24.01.2025 uznesenie o pribratí znalca za účelom riadneho objasnenia skutku. Od vydania napadnutého
uznesenia bola v trestnom konaní vypočutá v dňoch 16.01.2025 (ako osoba, ktorá podala trestné
oznámenie) a dňa 24.01.2025 už ako svedok-poškodený, o čom predložila spolu s odvolaním zápisnice
o jej výsluchu v trestnom konaní. Tieto, podľa nej prípustné nové dôkazy, len potvrdzujú nevyhnutnosťbezodkladnej úpravy pomerov v danej veci, keď v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia jej
a aj jej maloletým deťom reálne hrozí nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Namietala
tiež, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala v priebehu konania sp. zn. 51P/248/2023,

avšak z nepochopiteľných a podozrenia vzbudzujúcich dôvodov bol tento jej návrh uznesením č.k.
51P/248/2023-360 zo dňa 10.01.2025 vylúčený na samostatné konanie, v dôsledku čoho túto vec
týkajúcu sa neodkladného opatrenia neprejednával sudca zo súdneho oddelenia "51P" ale vec bola
bez splnenia zákonných podmienok pridelená na rozhodnutie sudcovi zo súdneho oddelenia "45C",
hoci na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky, čím došlo k svojvoľnej, neospravedlniteľnej

a do ústavou garantových práv zasahujúcej zmeny zákonného sudcu, čo má za následok porušenie jej
práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý súdny proces a práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi.
Vytkla súdu prvej inštancie, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v danej veci
aplikoval ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. namiesto § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., hoci už z titulnej
strany samotného návrhu, no tiež z jeho obsahu, vyplýva, že sa domáhala nariadenia neodkladného
opatreniapodľa§325ods.2písm.e)C.s.p.apísm.h)C.s.p.,čomuzodpovedáajskutkovýopisokolností

uvedených v návrhu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nesplnil povinnosť rozhodnúť o takomto
návrhu do 24 hodín, ktorá platí aj v prípade, ak sa súd rozhodne takýto návrh zamietnuť. Podstatným
na začatie plynutia tejto osobitnej lehoty je len to, aby súdu bol doručený úplný návrh na nariadenie
neúkladného opatrenia, čo v danom prípade bolo splnené, a preto súd mal o jej návrhu rozhodnúť
najneskôr do 24 hodín odo dňa jeho doručenia a nie o celých 31 dní, čo taktiež predstavuje neprípustný

zásah do jej práva na spravodlivý súdny proces. K tvrdeniu súdu, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podala oneskorene poukázala na to, že hoci reflektuje, že potreba úpravy pomerov musí byť
bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, avšak samotný atribút bezodkladnosti bez
ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. V tejto súvislosti dala do pozornosti odbornú
komentovanú literatúru, ktorá potvrdzuje, že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať

aj po určité dlhšie časové obdobie, pričom súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú
iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia
ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium
splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z obsahu odôvodnenia
napadnutého uznesenia nevyplýva taký relevantný argument súdu prvej inštancie, na základe ktorého

by bolo možné objektívne súhlasiť so záverom, že jej návrh bol podaný oneskorene, a že preto potreba
úpravy pomerov nenesie v sebe znaky naliehavosti a bezodkladnosti. Fyzický útok je silným indikátorom
toho, že hrozba násilia je reálna a bezprostredná a podanie návrhu necelý mesiac po incidente práveže
ukazuje, že sa aktívne snaží chrániť pred ďalším či už verbálnym alebo fyzickým a psychickým atakom
zo strany odporcu. Súd prvej inštancie preceňuje význam časového odstupu a neberie do úvahy

individuálne okolnosti prejednávaného prípadu. Žiadny zákon pritom nestanovuje žiadnu presnú lehotu
na podanie takéhoto návrhu. Rozhodujúca je preto naliehavosť situácie, nie formálne dodržanie nejakej
fiktívnej súdom svojvoľne určenej lehoty. Súd prvej inštancie de facto úplne odignoroval skutočnosť,
že jej fyzické napadnutie dňa 23.11.2024 malo vážne následky na jej fyzickom a psychickom zdraví
ako obete, ktorá sa bezprostredne po incidente musela zamerať na lekárske ošetrenie svojich zranení

a za tým účelom musela absolvovať viaceré lekárske vyšetrenia. Nehovoriac o tom, aké psychické
dôsledky prežívala bezprostredne po incidente, a preto nebolo vôbec jednoduché kontaktovať svojho
právneho zástupcu a informovať ho o celej situácií. Navyše na podanie trestného oznámenia ale aj
za účelom snahy o dostatočné osvedčenie bezodkladnej úpravy pomerov v návrhu musela obstarať
dostatočné penzum dôkazov (viď prílohy k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia či

trestného oznámenia). Je prirodzené, že zabezpečenie takýchto dôkazov trvalo niekoľko dní. Rovnako
je prirodzené, že sa musela po incidente spamätať, vyhľadať lekársku pomoc a nazbierať potrebnú
dávku odvahy a odhodlania celú vec právne riešiť, čo jej v žiadnom prípade nemožno zazlievať v
súvislosti s časovými okolnosťami podania tohto návrhu. Tento časový odstup (ani nie celý mesiac,
kým nabrala odvahu a získala potrebné penzum dôkazov) však nijakým spôsobom neuberá na atribúte

naliehavosti a bezodkladnosti úpravy pomerov. Preto nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie,
žepodanienávrhuaniniecelýmesiacpoincidenteukracujenávrhoprvkynaliehavostičibezodkladnosti.
Dodnes pritom pociťuje pocity strachu, neistoty a nebezpečia z ďalšieho fyzického či psychického
a verbálneho útoku odporcu, ktorého sa vzhľadom na nevyriešenú situáciu spojenú so striedavou
starostlivosťou oboch maloletých detí môže kedykoľvek znova dopustiť. Odporcovi pritom nebráni vo

fyzickom napadnutí ani osobná prítomnosť oboch maloletých detí, ktoré sa stali svedkami jeho hrozivého
útoku voči ich vlastnej matke, čo má nepopierateľne negatívny vplyv na ich ďalší psychický vývoj.
Práve neodkladné opatrenie jej môže poskytnúť pocit bezpečia a istoty, čo je dôležité pre jej zotavenie.
Časový odstup od útoku neznižuje traumu, ktorú prežila a dodnes neprestajne prežíva. V tejto súvislostipoukázalainaNálezÚstavnéhosúduSR,sp.zn.III.ÚS422/2021z13.01.2022,vktoromsaÚstavnýsúd
priklonil k názoru, že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno
ju považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď

po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov, akom aj rozhodnutie Krajského súdu Trenčín,
sp. zn. 6Co/19/2020 zo dňa 21.04.2020, v ktorom odvolací súd posudzoval dôvodnosť obdobného
návrhunanariadenieneodkladnéhopatrenia,pričomvdanomprípadežalobcapociťovaldôvodnúobavu
v dôsledku incidentu, ktorý sa odohral spred 8 mesiacmi pred podaním návrhu a ktorý návrh odvolací
súd posúdil ako nedôvodný, keďže nebolo osvedčené, že k takému správaniu dochádza aj v súčasnosti;

teda, možno konštatovať, že doba 8 mesiacov už je taká doba, ktorá bráni osvedčeniu bezodkladnej
úpravy pomerov. Takou dobou však rozhodne nemôže byť doba necelého mesiaca (t.j. celkom 26 dní od
incidentu). Súd prvej inštancie preto zaťažil predmetné konanie vadou spočívajúcou v takom procesnom
postupe súdu, ktorým porušil jej právo na spravodlivý proces, v tzv. inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a to vadou arbitrárnosti a zmätočnosti, vadou nesprávnych skutkových
zistení na základe vykonaných dôkazov a vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. K tvrdeniu

súdu, že žiadny iný konkrétny spor, hádku či incident s prvkami násilia, ku ktorému došlo po incidente
dňa 23.11.2024 netvrdila a tiež netvrdila, že neprístojné správanie odporcu pokračuje, poukázala na to,
že názor súdu, podľa ktorého by sa vyžadoval ďalší incident spojený s psychickým a fyzickým násilím
odporcu voči nej od posledného incidentu zo dňa 23.11.2024, je nesprávny, svojvoľný (arbitrárny),
nezákonný a ústavne neakceptovateľný. Žiadny zákon, odborná spisba ani súdna prax nevyžaduje, aby

k podaniu návrhu došlo bezprostredne po incidente a na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, neboli potrebné žiadne ďalšie incidenty, žiadne ďalšie hádky či spory medzi manželmi s
prvkamiďalšiehoopakovanéhofyzickéhočipsychickéhonátlakuodporcuvočinej.Zopisurozhodujúcich
skutkových okolností jednoznačne vyplýva priebeh incidentu, ku ktorému došlo dňa 23.11.2024, kedy
sa odporca správal agresívne, nadával jej pred zrakom maloletých detí a následne si ju začal natáčať

na svoj telefón a jej začal násilne trhať jej telefón z rúk, pričom jej silou stláčal ruky tak, že nevedela s
rukami akýmkoľvek spôsobom pohnúť. Prosila ho, aby s takýmto správaním prestal, snažila sa pohnúť
rukami, avšak vzhľadom k fyzickej konštitúcii odporcu a jej konštitúcii sa jej to nepodarilo. Odporcovi
sa podarilo zobrať jej z rúk telefón, ktorý následne agresívne hodil o zem takou silou, že sa jej rozbilo
ochranné sklo na telefóne, pričom v tom okamihu chytila svoj telefón do rúk a požiadala opakovane

odporcu, aby s týmto chovaním pred očami maloletých detí prestal, na čo odporca zareagoval tak,
že ju sotil a udrela sa o krb a spadla na zem. Snažila sa mu jeho telefón vziať (to sa už zápasiac
o telefón "presunuli" do vstupnej chodby), opakovane ju sotil o šatníkovú skriňu, pričom si udrela
chrbát, rameno a lakeť. Vstupné dvere na ulicu boli otvorené, kričala o pomoc, prosila odporcu, aby
odišiel, pričom pri tomto incidente jej odporca udrel prsty a zlomil jej dva nechty, ktoré jej začali silno

krvácať. Na druhý deň po opísanom incidente nevládala vstať z postele, mala silné bolesti lakťa a
chrbta, následne sa musela podrobiť viacerým lekárskym vyšetreniam, ktoré boli prílohou návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých je nepochybné, že fyzický útok odporcu si objektívne
vyžiadal jej lekárske vyšetrenie, ďalšie dni od incidentu musela navštíviť psychológa spolu s maloletým
synom, pričom s týmito vyšetreniami nesúhlasil odporca, ktorý tak opäť preukázal snahu, ako problémy

neriešiť a sabotovať, namiesto pomoci vlastným deťom. Z dôkazov priložených k návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniapodľanavrhovateľkyjednoznačnevyplýva,žeuvedenýincidentdňa23.11.2024
viedol u nej k traumatickému stresu, k silným prejavom úzkosti a strachu, pocitov viny a hanby, na
základe čoho bola nútená okrem klasických lekárskych ošetrení absolvovať aj návštevu psychológa.
Rovnaký nepriaznivý dopad na psychiku mal predmetný incident aj vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré

boli očitými svedkami násilného správania sa odporcu voči ich vlastnej matke. Odporca sa nedokáže
ovládať, je výbušný a nezastaví ho ani prítomnosť vlastných detí. Kedykoľvek sa môže dostaviť k
navrhovateľke, keďže je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej býva s maloletými deťmi
a keďže na základe ústnej dohody sú deti zatiaľ v striedavej starostlivosti oboch rodičov, a znova ju
zmlátiť a spáchať na nej ďalšie psychické či fyzické násilie, a práve z dôvodu potreby zabezpečenia

vlastnej ochrany života a zdravia ako aj detí pred ďalšími fyzickými a psychickými či verbálnymi útokmi
zo strany odporcu podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak súd svojim odmietavým
postojom de facto aprobuje správanie odporcu, toleruje násilné správanie manžela voči manželke,
ktorého svedkami boli ich spoločné maloleté deti, a tak tým sám súd vytvoril a vytvára priestor pre
ďalší fyzický, verbálny a psychický útok, ktorého sa odporca môže kedykoľvek znova dopustiť, pričom

nikto si dnes netrúfne povedať, aké následky na jej fyzickom či mentálnom zdraví zanechá ďalší útok
odporcu a aký dopad to bude mať na ďalší psychický vývoj maloletých detí. na podklade argumentácie
uvedenej v návrhu je zrejmé, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu
dôvodný, nakoľko osvedčila naliehavosť a neodkladnosť úpravy pomerov strán sporu. Odkázala v tejtosúvislosti aj na právne závery týkajúce sa posúdenia predpokladov osvedčenia potreby neodkladnej
úpravy pomerov, ako aj definície psychického a fyzického násilia, vyplývajúce z rozsudku Krajského
súdu Bratislava, sp. zn. 16CoPr/6/2022 zo dňa 30.08.2022, rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica,

sp. zn. 13Co/38/2016, zo dňa 28.01.2016, uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Co/8/2022 z
25.05.2022, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012 a rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/85/2021 zo dňa 28.07.2021. Napokon vytkla prvoinštančnému
súdu, že napadnuté uznesenie trpí aj nedostatkom riadneho odôvodnenia, keď sa súd prvej inštancie z
arbitrárnych a svojvoľných, nepreskúmateľných a nezákonných dôvodov rozhodol inak rýchlu a účinnú

ochranu jej neposkytnúť, nezaoberal týmito predpokladmi, vôbec sa nezaoberal zásadou efektívnosti
a ani zásadou proporcionality a primeranosti navrhovaného opatrenia, v dôsledku čoho je takéto
(ne)odôvodnenie súdneho rozhodnutie nedostatočné a zasahujúce do práva na spravodlivý súdny
proces.

5. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

ako vecne správne potvrdiť. Kategoricky odmietol akékoľvek obvinenia navrhovateľky z násilia, či už
fyzického alebo psychického, a to voči nej alebo ich spoločným maloletým deťom. Návrh navrhovateľky
na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný, právne nepodložený a založený na
fabulóznych a klamlivých tvrdeniach navrhovateľky, s cieľom dehonestácie jeho osoby v aktuálne
prebiehajúcom rozvodovom konaní, ako aj v následne pri vyporiadaní BSM. Uviedol, že nepopiera, že

ich manželstvo s navrhovateľkou je dlhodobo a vážne rozvrátené, bez možnosti jeho záchrany, avšak nie
je pravdou a kategoricky odmieta tvrdenie navrhovateľky o jeho údajnej agresívnej povahe či dokonca
psychickom terore a rozvrate manželstva, ktorý trvá už od r. 2014. Navrhovateľka nebola schopná uviesť
ani konkrétny čas, resp. okolnosti, kedy sa mal začať v manželstve správať agresívne. Faktom totiž je
to, že manželstvo bolo harmonické a fungovalo bez problémov, a to až do času, kým navrhovateľka

nenadviazala mimomanželskú známosť so svojom nadriadeným, čo mu, po tom, ako sa o tomto fakte
dozvedel, objasnilo viacero situácií a správanie navrhovateľky aj voči nemu. To, čo je medzi stranami
sporným v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal.
deťom je aktuálne to, či deti budú zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov (ako bolo
pôvodne navrhované a de facto aj "preddohodnuté") alebo do výlučnej starostlivosti matky (s čím v

žiadnom prípade nemôže súhlasiť) a, v nadväznosti na porozvodové aranžmá starostlivosti o mal. deti,
či a v akej výške bude na výživu mal. detí prispievať. V tejto súvislosti zdôraznil, že nevidí dôvod na
zmenu svojho pôvodného návrhu a naďalej má za to, že práve striedavá osobná starostlivosť, ktorá
je bez prerušenia realizovaná už viac ako rok je modelom starostlivosti, ktorý najlepšie napĺňa potreby
mal. detí. Poukázal na to, že hoci striedavá osobná starostlivosť je reálne vykonávaná, maloleté deti

do dnešného dňa nevzniesli žiadne výhrady či námietky, ktorými by s aktuálnym aranžmá starostlivosti
vyjadrili svoj nesúhlas. Práve naopak, deti si čas, ktorý trávia s ním, doslova užívajú, v jeho domácnosti
sa cítia uvoľnene a voči nemu nemajú problém prejaviť svoju náklonnosť, a to aj v prítomnosti tretích
osôb. Neeviduje, že by sa u mal. detí prejavovali neurotické ťažkosti, či bloky, až panika; aj o incidente,
ktorý je opísaný nižšie sa snažil s deťmi komunikovať veku primeraným spôsobom a vysvetliť im situáciu.

Jediný, kto má s týmto režimom problém je navrhovateľka, ktorá sa aj pred deťmi opakovane vyjadrila, že
"majú mať jeden domov a nemajú byť turisti". Navrhovateľka s deťmi o striedavej osobnej starostlivosti
nekomunikuje, len pred deťmi tvrdí, že ona striedavú osobnú starostlivosť "nechce" a že "nefunguje".
Keď sa o postoji matky k striedavej osobnej starostlivosti veku primeraným spôsobom rozprával s deťmi,
ich odpoveďou bolo "to hovorí maminka, nie my". Je teda viac ako zrejmé, že deti si matku vypočujú,

ale ich reálne pocity už matku nezaujímajú. V tejto súvislosti osobitne zdôraznil, že s oboma deťmi bol
dňa 17.2.2025 vykonaný v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností pohovor (s oboma samostatne, bez prítomnosti rodičov), pričom obe deti zhodne uviedli, že
chcú byť s oboma rodičmi a aktuálne nastavenie (t. j. striedanie po týždňoch) chcú obaja zachovať.
Ani jedno z mal. detí na pohovore neverbalizovalo strach z neho či obavy, práve naopak. V tomto

smere predložil správu kolízneho opatrovníka UPSVaR Pezinok zo dňa 17.2.2025. Uviedol, že účastníci
uzatvorili tzv. dočasnú dohodu o striedavej osobnej starostlivosti, kde si dohodli, že bude prispievať na
výživu detí sumou 250 Eur, pričom pri stanovení tohto výživného vychádzali z rozdielnosti príjmov a
výdavkov. Následne však navrhovateľka v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode svoju požiadavku na určenie výživného počas

trvania striedavej osobnej starostlivosti navýšila, keď požadovala pri striedavej osobnej starostlivosti
určiť výživné na mal. Z. vo výške 500 Eur mesačne a mal. R. vo výške 500 Eur mesačne. Vyjadrením
zo dňa 25.9.2024 (predloženým len jeden deň pred nariadeným termínom pojednávania vo veci sp. zn.:
51P/248/2023) navrhovateľka zmenila svoje stanovisko a negovala striedavú osobnú starostlivosť, ktorábola (a stále aj je) de facto v zmysle dočasnej dohody realizovaná a navrhla, aby súd na čas po rozvode
zveril obe mal. deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti, jeho zviazal k povinnosti platiť výživné na mal.
Z. v sume 1.250 Eur, na mal. R. v sume 1.250 Eur a upravil jeho styk s deťmi tak, že otec bude oprávnený

stretávať sa s mal. deťmi každý párny týždeň od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod., a to aj
počas jednotlivých prázdnin. Toto podanie matky zo dňa 25.9.2024 považuje za čisto účelový krok, s
cieľomdonútiťhoakceptovaťňoupožadovanévýživnéprerežimstriedavejosobnejstarostlivosti,pričom
k tomuto podaniu sa podrobne vyjadril podaním zo dňa 6.2.2025, ktoré taktiež priložil. V nadväznosti
na uvedené konštatoval, že aj navrhovateľkou iniciované konanie o nariadenie neodkladného opatrenia

sleduje totožný cieľ, rozšírený o dehonestáciu jeho osoby, keď ho navrhovateľka bez akéhokoľvek
dôkazu, vykresľuje ako doslova psychoteroristu a násilníka, čo však v žiadnom prípade nie je pravdou.
Navrhovateľka totiž ani v jednom zo svojich podaní neopisuje konkrétne situácie, v ktorých sa mal
takýmto spôsobom prejaviť, len všeobecne tvrdí, že ju mal kritizovať, nadávať jej, osočovať, sociálne
ju obmedzovať a pod.. Ide pritom o vážne obvinenia, spôsobilé privodiť mu ujmu, o to väčšiu v
prostredí, v ktorom pôsobí (kybernetická bezpečnosť). Navrhovateľka odôvodňuje dôvodnosť nariadenia

neodkladného opatrenia incidentom zo dňa 23.11.2024, ktorý popísala bližšie v podanom trestnom
oznámení, ktoré predložila ako dôkaz k návrhu. Opätovne dôrazne odmietol akékoľvek obvinenia zo
strany navrhovateľky, že sa mal voči nej správať násilne počas prebiehajúceho súdneho konania.
Tieto tvrdenia navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala, ide výlučne o jej nijakým spôsobom
nepreukázané fabulácie, pričom práve naopak, s cieľom eliminovať akékoľvek nedorozumenia či slovné

konflikty počas prebiehajúceho rozvodového konania sa krátko po jeho iniciovaní (október 2023) zo
spoločnej domácnosti sám a dobrovoľne definitívne odsťahoval do prenajatého domu, rovnako tak (na
rozdiel od navrhovateľky) odovzdal do úschovy na príslušnom oddelení PZ zbrane, ktoré mal v legálnej
držbe. K samotnému incidentu, ktorý má odôvodňovať nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že
dňa 26.11.2024 podal v súvislosti s týmto incidentom trestné oznámenie. Vec je vedená na OO PZ

Pezinok pod ČVS: ORP-453/Pe-PK-2024 a aktuálne sú vo veci vykonávané procesné úkony (výsluchy,
bol pribratý znalec). Incident a súvisiace okolnosti opísal tak, že dňa 23.11.2024 mal obe maloleté deti v
zmysle realizovanej striedavej osobnej starostlivosti vo svojej opatere, pričom deti sa v popoludňajších
hodinách nachádzali v jeho domácnosti aj s rodinnou kamarátkou p. R. Z. a jej maloletou dcérou. Deti
majú s p. Z. aj s jej dcérou vytvorený veľmi dobrý vzťah, deti sa s ohľadom na ich zhodný vek dožadujú

spoločného trávenia času. Zhodou okolností dňa 23.11.2024 v podvečerných hodinách priletela zo
zahraničia(kdeajžije)naletiskoSchwechatvRakúskujeho sestra,p.M.G.(rod.P.),ktoráhopoprosilao
zabezpečenie jej vyzdvihnutia, nakoľko plánovala počas pobytu na Slovensku bývať v jeho domácnosti.
O maloleté deti sa počas odporcovej krátkej neprítomnosti mala starať jeho matka (t. j. stará matka
maloletých detí), ktorá sa však v tom čase necítila dobre (o čom ho telefonicky informovala) a preto,

v snahe vyriešiť situáciu, požiadal p. Z., ktorá bola v tom čase so svojou dcérou v jeho domácnosti o
výpomoc a dohliadnutie na mal. deti. Deti súhlasili, že za čas, kým odporca vyzdvihne sestru z letiska
budú s p. Z. a jej dcérou. V čase jeho neprítomnosti, keď bol vyzdvihnúť sestru na letisku, telefonovala
navrhovateľka deťom, pričom sa od nich dozvedela, že sú v jeho domácnosti s p. Z. a jej dcérou a
robia spoločné aktivity. Navrhovateľka podľa odporcu zjavne nedokázala túto informáciu spracovať a

bez ohlásenia a akéhokoľvek kontaktovania odporcu doslova vtrhla do odporcovho obydlia na adrese
J. Xb, R. a teatrálne odviedla vyzlečené a bosé mal. deti z odporcovej domácnosti. Deti samozrejme,
na matkino expresívne konanie reagovali plačom, boli rozrušené a prosili ju, aby ich nechala u otca.
Svedkom konania navrhovateľky bola p. Z. a jej mal. dcéra. Navrhovateľka sa p. Z. vyhrážala privolaním
policajnej hliadky a podaním trestného oznámenia. Následne ho navrhovateľka kontaktovala, oznámila

mu, že "si deti zobrala a že si neželá, aby boli s neznámou osobou".. Pani Z. dňa 10.1.2025 o uvedených
skutočnostiach vypovedala aj v trestnom konaní, ktoré inicioval, pričom v prílohe predložil aj zápisnicu
o výsluchu svedka - p. R. Z. zo dňa 10.1.2025. Deti mu následne volali a prosili ho, aby sa mohli vrátiť
do jeho domácnosti, chceli, aby pre ne k matke prišiel. Rešpektujúc prianie mal. detí, po tom, ako sa
vrátil z letiska Schwechat, prišiel do spoločnej nehnuteľnosti - rodinného domu na F. L.. X M. R. a

slušne žiadal navrhovateľku, aby mu odovzdala do starostlivosti mal. deti, a to jednak v zmysle dohody a
jednak v kontexte opakovane prejavenej vôle detí, vrátiť sa po incidente späť k nemu. Navrhovateľka po
jeho príchode do domu na F.B. L.. X M. R. konala v absolútne neadekvátnom hysterickom psychickom
rozpoložení - kričala, vyhrážala sa, že na neho zavolá políciu pre neoprávnené vniknutie do domu,
pričom ho fyzicky napadla tvrdým úderom päsťou ruky, v ktorej držala mobilný telefón. Je presvedčený,

že navrhovateľka cielene mierila úder na oblasť hlavy a tváre, čím mu spôsobila tržné rany na čele a
poškodenie dioptrických okuliarov. To, ako navrhovateľka na neho zaútočila videli aj deti, ktoré matku
prosili, aby prestala. Navrhovateľka bezprostredne po tom, ako na neho fyzicky zaútočila, uvedomujúc
si závažnosť svojho protiprávneho konania, sa mu dokonca, v snahe zastrieť svoj skutok, účelovozačala vyhrážať, že ho "udá za napadnutie, za neoprávnené vniknutie do obydlia", že "ešte uvidí",
pričom tieto nepravdivé a zjavne vymyslené tvrdenia začala prezentovať aj jeho rodine, jeho sestre
ako aj spoločným známym. Dokonca po tom, ako zistila, že pre deti prišiel sám, začala pred deťmi

kričať "pomoc, bije ma", i keď sa jej ani nedotýkal. Keďže nechcel eskalovať už i tak napätú situáciu,
otrasený odišiel z domácnosti navrhovateľky bez detí. Pri predmetnom incidente v žiadnom prípadne
úmyselne neublížil navrhovateľke, práve naopak - bola to navrhovateľka, ktorá sa mu snažila vytrhnúť
mobilný telefón po tom, ako sa z dôvodu svojej ochrany a ochrany detí rozhodol incident zaznamenať na
mobilný telefón. Úder od navrhovateľky do oblasti hlavy a tváre odporcu si pre nezastaviteľné krvácanie

vyžiadal ošetrenie na CPO v Nemocnici Ružinov (vzhľadom k tomu, že sa necítil dobre, požiadal o odvoz
p. Z.), kde odporcovi bola diagnostikovaná otvorená rana na ľavom obočí, po-mliaždenie mihalnice,
okolia oka, opuch dolnej pery, pričom rana na čele/obočí musela byť zašitá. Jeho zdravotné ťažkosti
po fyzickom útoku zo strany navrhovateľky neustúpili ani po ošetrení na CPO, následne opakovane
zvracal,trpelbolesťamihlavyazávratmi,vdôsledkučohobolnútenýopakovanevkrátkomčasenavštíviť
pohotovostnú službu. Neurologické ťažkosti, ktoré boli následkom protiprávneho konania navrhovateľky

mu znemožnili riadne vykonávať prácu, v dôsledku čoho bol od 24.11.2024 práceneschopný. Aj
dva mesiace po incidente pociťuje bolesti hlavy, má problémy s tlakom, pričom zvažuje, vzhľadom
na okolnosti, návštevu psychológa. V tejto súvislosti odporca predložil spolu s vyjadrením lekársku
správu CPO Nemocnica Ružinov z 24.11.2024 - 2x (prvotné ošetrenie a následné ošetrenie), lekársku
správa - neurológia z 27.11.2024, potvrdenie o PN a fotografie jeho zranenia. Na základe uvedeného

konštatoval, že návrh navrhovateľky nebol dôvodný a prvostupňový súd rozhodol správne, keď ho v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, správne poukazujúc na účelovosť konania navrhovateľky,
ktorá trestné oznámenie, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala takmer mesiac
po incidente, dôvodiac, že incident z 23.11.2024 mal vážne následky na jej fyzickom a psychickom
zdraví ako obete, ktorá sa bezprostredne musela zamerať na lekárske ošetrenia svojich zranení a

za týmto účelom musela absolvovať viaceré lekárske vyšetrenia. Čo je však zásadná skutočnosť,
navrhovateľka síce v návrhu označila lekárske správy (vrátane žiadanky na vyšetrenie), ktoré majú
byť dôkazom jej zdravotných problémov, avšak ani z tejto lekárskej správy/žiadanky na vyšetrenie
absolútne nevyplýva akékoľvek poškodenie zdravia navrhovateľky, ktoré by mal údajne spôsobiť on.
V správe sa nachádza len informácia o tom, že navrhovateľku napadol/sotil manžel avšak RTG TH a

LS oblasti je bez traumatických zmien. Jedinou uvedenou diagnózou je skolióza, s ktorou však mala
navrhovateľka podľa jeho vedomosti problémy dlhodobo, rovnako tak ako mala problémy aj s krčnou
chrbticou. O účelovosti konania navrhovateľky v konečnom dôsledku svedčí aj to, že trestné oznámenie
podala dňa 19.12.2024, v deň, kedy iniciovala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zjavne s
cieľom podporiť aj takýmto spôsobom svoju absurdnú argumentáciu. Naproti tomu on aj dva mesiace po

incidente pociťuje bolesti hlavy, má problémy s tlakom, pričom zvažuje, vzhľadom na okolnosti, návštevu
psychológa. Odporca je presvedčený, že navrhovateľka sa, po tom, ako si dovolil v konaní o rozvod
manželstva a úpravu výkonu rodičovských práva povinností, nesúhlasiť s jej predstavami ohľadom výšky
výživného, ho snažila diskreditovať -neustále sa mu vyhráža zničením, kriminalizáciou, stavia ho do
pozície agresora, čo však v žiadnom prípade nie je. Práve v dôsledku jeho snahy o zmiernenie napätia

v spoločnej domácnosti sa rozhodol zo spoločnej domácnosti odsťahovať sa, pričom týmto faktickým
krokom nechcel vôbec spochybniť svoje užívacie právo k rodinnému domu a tento ústretový krok ani
neznamenal prijatie zodpovednosti za narušené vzťahy medzi účastníkmi. Tvrdenia navrhovateľky o
tom, že neoprávnene vstupoval do rodinného domu a nerešpektoval súkromie sú nezmyselné, nakoľko
jeho užívacie právo ako spoluvlastníka rodinného domu nikto doposiaľ nespochybnil. S poukazom na

uvedené považuje napadnuté uznesenie za vecne správne.

6. Navrhovateľka v replike k vyjadreniu odporcu uviedla, že popiera, namieta a nesúhlasí so všetkými
tvrdeniami odporcu uvádzané v jeho vyjadrení, v ktorom sa odporca de facto zameriava skôr na ním
vyfabulované a nepodložené okolnosti súvisiace so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti

a prehliada jej podstatné tvrdenia uvádzané v odvolaní, jej odvolacie námietky a ňou prezentovanú
argumentáciu, na základe ktorej sú podľa nej splnené všetky predpoklady pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia. Poukázala tiež na to, že vo vyjadrení sa odporca zameral v podstate len na
svojvoľné a ničím nepodložené vyfabulované tvrdenia k opisu incidentu zo dňa 23.11.2024, s cieľom
vyvolať dojem, že medzi stranami konania došlo len k obyčajnej a bežnej hádke, aká sa medzi manželmi

v obdobnej životnej situácii môže vyskytnúť, a teda že na jej strane nie je žiadna osobitná situácia,
vyžadujúca nariadenie neodkladného opatrenia. S týmto dojmom, ktorý sa odporca snaží navodiť,
nesúhlasí, pretože v konaní sú prítomné také silné negatívne zložky vzťahujúce sa na jej telesnú a
duševnú integritu ale aj maloletých detí v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym správaním odporcu,na základe ktorých situáciu medzi manželmi rozhodne nemôžeme považovať za obvyklú, štandardnú,
či akceptovateľnú. Prejavy násilného správania odporcu (s búrlivou výbušnou a nepredvídateľnou
povahou) naberali na intenzite a vyústili až do situácie zo dňa 23.11.2024 ňou pravdivo opísanej v návrhu

a v odvolaní, od kedy cíti neustály strach a obavy o svoj psychický a fyzický život a zdravie, a tiež o
psychický vývoj a zdravie maloletých detí. S poukazom na množstvo odporcom nepopretých dôvodných
argumentov, ku ktorým sa nevyjadril, má za to, že jej podstatné argumenty ostali odporcom nepopreté,
čo žiada zohľadniť a z takto nepopretých skutkových tvrdení a nenamietanej právnej argumentácie pri
rozhodovaní aj vychádzať. V žiadnom prípade nesúhlasí s opisom incidentu tak, ako ho vo vyjadrení

uviedol odporca, ktorý odvolací súd bezbreho zavádza, klame a predkladá vymyslený sled udalostí,
nepodporený žiadnym prináležiacim dôkazom. Stojí za zmienku, že tvrdenie odporcu o tom, že to bola
ona, čo napadla odporcu, je absolútne nepravdivým tvrdením nielen preto, že so svojimi 55 kg svojej
hmotnosti by si na napadnutie odporcu s viac ako dvojnásobnou hmotnosťou (120 kg) netrúfla nikdy
zaútočiť, pričom ak by tvrdenie odporcu o jej útoku bolo pravdivé, tak by predsa odporca rozhodne
podnikol kroky, a keďže by sa cítil ohrozený na svojom živote, tak by sa logicky nariadenia neodkladného

opatrenia domáhal on. Odporca sa však k žiadnej ochrane svojho života a zdravia neuchýlil, keďže
z jej strany nebol nikdy na živote či zdraví ohrozený. Odporca ním opísaný incident nemôže podložiť
žiadnym dôkazom, keďže sa nezakladá na pravdivom opise skutkových okolností, na druhej strane ona
na podporu svojich tvrdení už v návrhu a následne aj v odvolaní predložila dostatočné penzum dôkazov
potvrdzujúcich ako sa incident odohral, a zároveň, v tomto podaní predkladá ďalšie dôkazy potvrdzuje

jej závery ako aj dôkazy, ktoré zdôrazňujú, umocňujú a dostatočne osvedčujú až preukazujú potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov formou nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ odporca poukazuje
na to, že neuviedla presnejšie okolnosti, kedy a kde a akého prejavu násilníckeho správania sa mal
dopustiť pred incidentom zo dňa 23.11.2024, tak ani uvedené sa nezakladá na pravde, pretože tieto
počiatočné prejavy opísala v návrhu a následne v odvolaní, keď uviedla, že išlo o niekoľko verbálnych

útokov, ale aj fyzické napadnutie, keď ju asi pred rokom a pol sotil o dvere do spálne, pričom sa odtrhol
horný pánt týchto dverí, dvere sa nahli, ale nakoľko viseli na spodnom pánte nespadli úplne na zem,
a svedkami aj tohto konania boli maloleté deti. Vyjadrenie odporcu sa zameriava skôr na okolnosti
súvisiace s konaním vo veci samej vedenom pod sp. zn. 51P/248/2023, než okolnosťami uvádzanými v
odvolaní.Odporcanereflektujezáverysúduprvejinštancievuzneseníanereflektujeanijejargumentáciu

v odvolaní, v dôsledku čoho sa odporca týmto spôsobom stotožnil a súhlasil s dôvodmi, pre ktoré ona
napadnuté uznesenie považuje za vecne a právne nesprávne, zmätočné, nepreskúmateľné, nezákonné
a ústavne neudržateľné. Odporca k svojim skutkovým tvrdeniam neponúkol žiadny relevantný dôkaz, a
preto všetky jeho tvrdenia vzťahujúce sa k incidentu zo dňa 23.11.2024 sú nepravdivými, klamlivými a
nepreukázanými tvrdeniami, čo žiada aby súd zohľadnil. Na proti tomu ona predložila dôkazy, z obsahu

ktorých je dostatočne osvedčené až preukázané, že dňa 23.11.2024 bol to jedine odporca, čo zaútočil
na ňu, spôsobil jej v odvolaní opísané a dlhotrvajúce zranenia, a vzbudil dôvodnú obavu o jej život a
zdravie, ale aj život a zdravie maloletých detí, ktoré pociťujú dôvodný strach z odporcu a pociťujú aj
dôvodnú obavu o svoju matku. Vzhľadom na splnené zákonné podmienky naradenia neodkladného
opatrenia, odvolaciemu súdu dnes nič nebráni v tom, aby dôvodne poskytol túto dočasnú ochranu, ktorej

sa návrhom domáha, a to aspoň do času právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vyjadrila sa
tiež k tvrdeniam a argumentácii ohľadne doteraz prebiehajúcej striedavej starostlivosti, ktorá podľa nej
nie je vyhovujúca, nakoľko maloleté deti sa necítia bezpečne v prítomnosti otca, ktorý sa nedokáže,
resp. ani nechce, o nej riadne postarať, maloleté deti necháva bez dozoru neprimerane dlhý čas,
pričom zúfalé deti jej volajú, aby si po ne prišla. Takto dňa 10.03.2025 našla bez akékoľvek dozoru

dospelej osoby maloletého syna R., ktorý ju so zajakavým hlasom a plačom telefonicky kontaktoval
a dňa 10.03.2025 odporca nechal bez akéhokoľvek dozoru maloletú dcéru Z. v priestoroch nočných
ulíc R. tráviť voľný čas s jej spolužiačkou. Takéto konanie odporcu je nezodpovedné a neprináležiace
riadnej starostlivosti, ktorú odporca očividne voči obom deťom zanedbáva a v dôsledku čoho maloletým
deťom hrozí reálne nebezpečenstvo, keď sa nachádzajú bez akéhokoľvek dozoru dospelej osoby.

Vyjadrila sa tiež v záujme vynesenia spravodlivého rozhodnutia a presvedčenia súd o existencii potreby
bezodkladnej úpravy pomerov, ako aj so zohľadnením toho, že o neodkladnom opatrení malo byť
rozhodované v rámci konania 51P/248/2023, avšak vec bola nezákonne vylúčená na samostatné
konanie a pridelená nezákonnému sudcovi, ktorý nemá žiadnu vedomosť o okolnostiach súvisiacich s
konaním 51P/248/2023, k podľa nej závažným okolnostiam odôvodňujúcim zverenie maloletých detí do

jej výlučnej osobnej starostlivosti. V celom rozsahu sa tiež pridržiava všetkej svojej skutkovej a právnej
argumentácie uvádzanej v odvolaní, ktorá nebola odporcom ani spochybnená, pričom nakoľko v danom
konaní došlo k naplneniu všetkých znakov potrebných na poskytnutie tejto účinnej a dočasnej súdnej
ochrany, zotrvala na podanom odvolaní, ktorému žiadala vyhovieť.7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa §

378 ods. 1 v spojení s § 329 C.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

11.Podľa§325ods.2písm.f)ah)C.s.p.neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiť,abynevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,
zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje, a tiež, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými

prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená.

12. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

14. Základným predpokladom pre nariadenie každého neodkladného opatrenia je existencia potreby
bezodkladnejúpravypomerovmedzistranamialeboobavy,ževykonanieexekúciesúdnehorozhodnutia
bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností

potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu
neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať
dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť

len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to
aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti;
keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení.

15. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd
pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je okamžitým

a účinným prostriedkom preventívneho riešenia, ktorým sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla
ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať
svoje obydlie, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život alebo zdravie. V tomto smere je potrebné
vychádzať i z účelu a cieľov Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna
2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181/4, 29.6.2013),

vyjadreného v odseku 6 Preambuly citovaného Nariadenia.

16. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. je nevyhnutné
hodnoverne osvedčiť, že osoba, proti ktorej návrh smeruje, ohrozuje telesnú a duševnú integritunavrhovateľa neodkladného opatrenia. Účelom takéhoto neodkladného opatrenia je pritom poskytnutia
okamžitej a efektívnej súdnej ochrany chránenej osobe, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej
postavenia, a to aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Zásah do telesnej a duševnej

integrity je taktiež prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania na živote, zdraví, slobode
a dôstojnosti človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka pritom nemusí mať intenzitu
podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, ide o akýkoľvek
akt, ktorý negatívne človeka poškodzuje, pričom pri nedovolených zásahoch do psychickej a telesnej
integrity je dôležité minimalizovať kontakt osoby, od ktorej tento zásah vychádza, s osobou, ktorá je

účinkom takého správania vystavená.

17. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu, a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu,

pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek
atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu
jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a
hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom
prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je

prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.
Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia ide
o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je
z jazykového hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom
k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.

Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú alebo duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj
spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci,
fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým

násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť
robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické
násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša
slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu

môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou
násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. (porov. o.i.
napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.09.2021 vo veci sp. zn. 15Co/74/2021).

18. Odvolací súd však v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať aj na to, že spoločným znakom

týchto neodkladných opatrením podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) C.s.p. je to, že prostredníctvom
nútenej preventívnej eliminácie potenciálneho kontaktu medzi útočníkom a obeťou sa nimi poskytuje
obeti násilia ochrana pred ďalšími hroziacimi útokmi inej osoby. To však predpokladá, aby skutok,
príp. skutky, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, predstavovali jednostranné útoky na
chránené záujmy obete. Podľa odvolacieho súdu potom poskytnutie takejto ochrany nie je na mieste,

ak by išlo o vzájomný konflikt daných osôb, pri ktorom iniciátorom konfliktu alebo agresorom nie je iba
osoba, pred ktorou má byť neodkladným opatrením ochrana poskytnutá.

19. V predmetnej veci navrhovateľka odvodzuje splnenie predpokladov pre nariadenia neodkladného
opatrenia zákazu vstupu odporcu do rodinného domu na F. L.. Č.. XXX M. R. a približovania sa k nej

na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov eventuálne 3 metre, od toho, že podľa jej tvrdenia pri incidente,
ku ktorému došlo dňa 23.11.2024 v predmetnom rodinnom dome, a ktorý predstavuje iba vyvrcholenie
dlhodobého správania odporcu voči nej, bol odporca voči nej verbálne agresívny, pričom jeho agresivita
vyvrcholila fyzickým násilím z jeho strany, následkom ktorého boli jej zranenia, konkrétne udretý chrbát,
rameno a lakeť, zlomené dva nechty, ktoré začali silno krvácať, kvôli ktorým musela absolvovať lekárske

vyšetrenia, pričom takéto správanie odporcu podľa navrhovateľky zakladá existenciu nebezpečenstva
bezprostredne jej hroziacej ujmy spôsobenej fyzickým násilím odporcu voči nej, ktorého sa obáva. Na
osvedčenie predmetného správania odporcu a tak aj nebezpečenstva bezprostrednej hrozby fyzického
násilia zo strany odporcu navrhovateľka v priebehu konania predložila trestné oznámenie, ktoré podalana odporcu, fotografie zranenia palca na ľavej ruke a správy o lekárskych vyšetreniach z obdobia od
25.11.2024 do 12.12.2024, z ktorých okrem vyplýva, že navrhovateľka sa k všeobecnej lekárke dostavila
dňa 26.11.2024, kde uviedla, že ju manžel dňa 24.11.2024 napadol, sotil ju 2 x a odvtedy máva silné

bolesti na ľavej strane "trupa": ramena, chrbát, mierne belosti hrudníka, nevedela sa nadýchnuť, t.č.
ustúpilo, pričom lekárka jej doporučila kľudový režim a užívanie lieku Flektor rapid p.p. (proti bolesti) a
Guajacuran (tlmenie napätia kostrového svalstva), pričom odporučené röntgenové vyšetrenie skeletu
bolo vykonané dňa 27.11.2024 s výsledkom: bez priekaznej čerstvej traumy, röntgenové vyšetrenie
lakťa bolo vykonané dňa 12.12.2024 taktiež s negatívnym výsledkom a po ortopedickom vyšetrení dňa

17.12.2024 lekár konštatoval plnú hybnosť lakťa, hoci palpačne bolestivý mediálny epikondyl (výbežok
ramennej kosti vonkajšej aj vnútornej strane lakťa). Navrhovateľka tiež absolvovala dňa 25.11.2024
vstupné individuálne psychologické vyšetrenie v zariadení PRO SANUS, s.r.o., ako aj sedenie dňa
27.11.2024, avšak ich výsledky nie sú známe.

20. Odporca tvrdenia navrhovateľky o jeho dlhodobom správaní voči nej, ako aj ňou prezentovaný

opis priebehu incidentu zo dňa 23.11.2024 poprel. Uviedol, že to bola práve navrhovateľka, kto fyzicky
zaútočil na jeho osobu, päsťou v ktorej držala mobilný telefón, čím mu spôsobila tržné poranenie na
čele, poškodila mu dioptrické okuliare a vyhrážala sa mu, že ho udá za neoprávnené vniknutie do
obydlia a že ešte uvidí. Odporca ďalej uviedol, že takto spôsobené krvácanie si vyžiadalo jeho ošetrenie
v nemocnici Ružinov, kde mu bola diagnostikovaná otvorená rana na ľavom obočí, pomliaždenie

mihalnice, okolia oka, opuch dolnej pery, pričom ranu mu museli zašiť. Uvedené vyplýva z lekárskych
správ UNB Bratislava, Nemocnica Ružinov CPO ambulancie z 24.11.2024, kde odporca uviedol, že bol
inzultovaný päsťou/mobilom do tváre/ľavého obočia po hádke s bývalou manželkou a zranenie aj z ním
predložených fotografií. Na osvedčenie jeho verzie priebehu incidentu, ku ktorému došlo dňa 23.11.2024
odporca predložil aj kópiu výpovede svedkyne R. Z. zo dňa 10.1.2025 v trestnom konaní, začatom na

základe trestného oznámenia odporcu na navrhovateľku pre ublíženie na zdraví, z ktorej táto svedkyňa
opísala udalosti predchádzajúce incidentu a okrem iného potvrdila aj zranenia odporcu po jeho návrate z
rodinného domu, v ktorom došlo k predmetnému incidentu, keďže ho viezla na pohotovosť na ošetrenie.

21.Odvolacísúdsa,pozohľadnenítvrdenínavrhovateľkyavšetkýchňoupredloženýchlistín,stotožnilso

záveromsúduprevejinštancie,ženavyhoveniepodanémunávrhuanariadenieneodkladnéhoopatrenia
požadovaného navrhovateľkou, neboli splnené predpoklady.

22. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že si je vedomý náročnosti získavania dôkazov a tak
i následného osvedčenia okolností súvisiacich s domácim psychickým či fyzickým násilím, ktoré sa v

drvivej väčšine prípadov odohráva bez svedkov a súd preto nemôže klásť na chránenú osobu, voči
ktorej je páchané násilie, neprimerane prísne požiadavky pokiaľ ide o nevyhnutnú mieru osvedčenia
takéhoto násilia. To však nepochybne nemôže znamenať, že psychické či fyzické násilie odôvodňujúce
nariadenie neodkladného opatrenia možno považovať za osvedčené už len na základe samotných
tvrdení chránenej osoby, ak protistrana tieto tvrdenia odôvodnene popiera. Za tohto stavu súd mieru

osvedčenia rozhodujúcich skutočností po starostlivom uvážení ustáli na základe dôkazov ponúknutých
oboma stranami, ako aj nepriamych a súvisiacich okolností, a to s prihliadnutím na všetko, čo v konaní
vyšlo najavo.

23. V danej veci nebolo medzi stranami sporné, že dňa 23.11.2024 došlo medzi nimi v rodinnom dome na

adrese F. L.. Č.. XXX M. R., ktorý majú v bezpodielovom spoluvlastníctve a v ktorom býva navrhovateľka
spolu s maloletými deťmi, k incidentu, ktorý nepochybne zahŕňal aj fyzický kontakt medzi navrhovateľkou
a odporcom. Sporné bolo, ako sa incident odohral, kto na koho zaútočil a s akými následkami. Z
navrhovateľkou predložených fotografii je zrejmé, že pri incidente došlo k poškodeniu jej nechtov s
čím bola spojená aj tržná rana so sprievodným krvácaním. Navrhovateľka tvrdí, že pri fyzickom útoku

odporcu utrpela aj poranenie chrbta, čo sa snaží osvedčiť predloženou lekárskou správou. Tento jej
následok však za osvedčený považovať bez ďalšieho nemožno, keď predložené správy z RTG vyšetrení
uvedené nepotvrdzujú. Na strane druhej, z odporcom predložených fotografii a lekárskych správ v
spojení s výpoveďou svedkyne R. Z. na polícii vyplýva, že pri incidente utrpel okrem pomliaždeniny
dolnej pery aj otvorené tržné poranenie ľavého obočia, ktoré si vyžiadalo aj chirurgické ošetrenie (šitie),

pričom trpel aj závratmi. Pokiaľ ide o samotný priebeh incidentu, obe strany sa zhodujú, že k ich
fyzickému kontaktu došlo v súvislosti s manipuláciou s ich mobilnými telefónmi. V podrobnostiach sa
však už ich verzie rozchádzajú. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nemožno
považovať za nepochybne osvedčenú žiadnu z ponúknutých verzii. Pre účely splnenia predpokladov prenariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v danej veci však nie je rozhodujúce, ktorú verziu
predmetného incidentu možno považovať za pravdepodobnejšiu, avšak to, či možno správanie odporcu
pri danom incidente možno považovať za jeho jednostranné fyzické či iné násilie voči navrhovateľke,

ktoré by nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovalo alebo priamo vyžadovalo. V tomto smere
odvolací súd dospel k záveru, že o takéto správanie odporcu nejde, keď nemožno považovať za
náležite osvedčené, že odporca by bol ako jediný dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke a
nemožno považovať za osvedčené ani to, že by iba odporca ohrozoval telesnú a duševnú integritu
navrhovateľky. Vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z tvrdení strán sporu, no najmä nimi nepochybne

osvedčené okolnosti totiž možno v rovnakej miere takéto podozrenie i hrozbu považovať za osvedčené
i vo vzťahu k správaniu navrhovateľky. Nesporné pritom je, že pri danom incidente utrpeli poškodenie
zdravia obaja aktéri, čo vytvára priestor iba na konštatovanie o osvedčení existencie ich vzájomného
konfliktu s tým, že nebolo osvedčené, kto bol iniciátorom samotného fyzického konfliktu a kto je
agresorom, pred ktorým má byť druhej osobe poskytnutá ochrana, keď nie je sporné, že vzťahy medzi
navrhovateľkou a odporcom ako manželmi, sú obojstranne rozvrátené a ich vzájomné správanie je

dlhodobo značne antagonistické. Na uvedený záver nemôžu mať vplyv ani rozdiely v telesnej konštrukcii
medzi navrhovateľkou (55 kg) a odporcom (120 kg), na ktorý navrhovateľka poukazovala v replike na
vyjadrenie odporcu, keď vzhľadom na povahu daného konfliktu nepochybne táto otázka nemá zásadný
vplyv, pretože telesná konštrukcia odporcu nevylučuje pravdivosť ním prezentovanej verzie o priebehu
incidentu a sama o sebe nepotvrdzuje ani pravdivosť tvrdení navrhovateľky. Vzhľadom na uvedené

je celkom neopodstatnená aj argumentácia navrhovateľky, že odporca ním opísaný incident nemôže
podložiť žiadnym dôkazom, na druhej strane ona na podporu svojich tvrdení už v návrhu a následne aj
v odvolaní predložila dostatočné penzum dôkazov potvrdzujúcich ako sa incident odohral. Tomu totiž
odporuje obsah odporcom predložených listín.

24. Za nedôvodnú považuje odvolací súd argumentáciu navrhovateľky, ktorá v odvolaní a v replike
na vyjadrenie odporcu k jej odvolaniu opakovane uvádza, že predmetný incident, ktorý sa udial dňa
23.11.2024, bol len vyvrcholením predchádzajúceho násilného a urážlivého správania odporcu voči
nej. Toto jej tvrdenie nebolo ničím osvedčené, a to za stavu, keď odporca jeho pravdivosť popiera.
Navrhovateľka sa v tejto súvislosti obmedzila len na vágne tvrdenia bez uvedenia podrobností ohľadne

okolností tvrdeného správania odporcu. Tvrdí totiž len to, že išlo o niekoľko verbálnych útokov, ale aj
fyzické napadnutie, keď ju asi pred rokom a pol mal sotiť o dvere do spálne, pričom sa odtrhol horný pánt
týchto dverí, dvere sa nahli, ale nakoľko viseli na spodnom pánte nespadli úplne na zem, a svedkami aj
tohto konania boli maloleté deti. K žiadnej z týchto udalostí však navrhovateľka neuviedla podrobnejší
opis, ich presnejšie časové relácie ani ďalšie okolnosti a nepredložila v tomto smere žiadne dôkazy, ktoré

bymohlihocilennasvedčovaťpravdivostijejtvrdení,ktorébyajprizohľadnenínáročnostipreukazovania
takýchtoudalostí,bolomožnéakceptovaťpreúčelyosvedčenianásilnéhosprávaniaodporcuvminulosti.
Za tohto stavu potom samotné nekonkrétne tvrdenia navrhovateľky o údajnom správaní odporcu voči
nej v minulosti nemôžu poskytnúť náležitú oporu pre prijatie záveru o splnení zákonom stanovených
predpokladov pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v danej veci.

25. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní a taktiež v jej replike na vyjadrenie odporcu k odvolaniu opakovane
zdôrazňuje, že v dôsledku správania odporcu pri incidente dňa 23.11.2024 má neustále pocit strachu
a obavy z ďalšieho fyzického útoku odporcu, ktorému podľa nej možno zabrániť jedine nariadením
ňou navrhovaného neodkladného opatrenia, odvolací súd ani túto jej argumentáciu nepovažuje za

opodstatnenú. Navrhovateľka totiž obavu z opakovania fyzického útoku odporcu na jej osobu, vyvodzuje
z jediného incidentu, pri ktorom podľa všetkých indícii išlo o vzájomný fyzický (a verbálny) konflikt medzi
stranami, pri ktorom obaja zúčastnení utrpeli zranenia, pričom odporca sa dobrovoľne z rodinného
domu, kde k incidentu došlo, odsťahoval do prenajatej nehnuteľnosti, v ktorej býva doposiaľ (ako tvrdí aj
samotná navrhovateľka) a k žiadnemu ďalšiemu incidentu od novembra 2024 nedošlo. Navrhovateľka

netvrdí ani to, že by odporca snažil do predmetného rodinného domu svojvoľne vniknúť, či sa k nej
nebezpečne priblížiť, alebo že by na ňu inak útočil, a to všetky za stavu, keď zatiaľ naďalej medzi
stranami ako rodičmi funguje na základe ich ústnej dohody striedavá starostlivosť o ich spoločné
maloleté deti. Odvolací súd je, práve naopak, po zohľadnení všetkých uvedených okolností (ktoré
nie sú sporné) v ich vzájomnej súvislosti toho názoru, že ak doposiaľ k žiadnemu psychickému či

fyzickému útoku odporcu na navrhovateľku napriek pomerne častým kontaktom medzi nimi v súvislosti
s odovzdávaním detí do opatery nedošlo, javí sa hrozba útoku odporcu, ktorú navrhovateľka podľa jej
tvrdeniapociťuje,akonepravdepodobná.Pokiaľvtejtosúvislostinavrhovateľkavodvolaníkonštatuje,že
z dôkazov priložených k návrhu jednoznačne vyplýva, že uvedený incident dňa 23.11.2024 viedol u nejk traumatickému stresu, k silným prejavom úzkosti a strachu, pocitov viny a hanby, a preto bola nútená
okrem klasických lekárskych ošetrení absolvovať aj návštevu psychológa, odvolací súd poukazuje na
to, že osvedčená bola iba návšteva psychológa, nie však už jej ďalšie tvrdenia, keď žiadnu správu z

vyšetrenia psychológa, z ktorej by vyplývali akékoľvek jeho objektívne zistenia, navrhovateľka k návrhu
nepredložila, teda nie je zrejmé ani to, či má jej návšteva psychológa súvis konkrétne s incidentom, ku
ktorému došlo dňa 23.11.2024.

26. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd dospel, zhodne so súdom prvej inštancie, k

záveru, že navrhovateľka v dostatočnej miere neosvedčila dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Z jej tvrdení a
predložených listín totiž nemožno vyvodiť dôvodnosť ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity
konaním odporcu predpokladané § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p., avšak ani splnenie predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., ktorého aplikácie sa
navrhovateľka neopodstatnene v danej veci dovoláva. Ak by totiž mali byť v prípade incidentu, ku

ktorému došlo dňa 23.11.2024, v prípade navrhovateľky mali splnenie predpokladov pre aplikáciu ust. §
325 ods. 2 písm. e) C.s.p. osvedčovať dôkazy pozostávajúce z jej fotografii, lekárskych správ o ošetrení
a podané trestné oznámenie, v rovnakom rozsahu by bolo potrebné považovať za osvedčené dôkazmi
predloženými odporcom (fotografia tržnej rany, lekárske správy, výpoveď svedkyne R. Z. a podanie
trestného oznámenia na navrhovateľku) dôvodné podozrenie z násilia navrhovateľky voči odporcovi.

27. Rovnako nemožno považovať za dôvodnú námietku navrhovateľky v odvolaní, že súd prvej
inštancie nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia porušil jej právo na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 393 ods. 2 a § 220 ods. 2 C.s.p. zrozumiteľným a
jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k záveru o nedôvodnosti podaného návrhu. Je

pravdou, že odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia nemožno považovať za celkom vyčerpávajúce
a treba pripustiť, že navrhovateľka mohla objektívne očakávať vyjadrenia súdu prvej inštancie aj k
niektorým ďalším relevantným otázkam významným z hľadiska splnenia predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Odvolací súd však na to prihliadal, týmito otázkami sa zaoberal a svoje úvahy
významné pre rozhodnutie o podanom návrhu zhrnul v odôvodnení tohto rozhodnutia, čím možno

považovať pochybenie spočívajúce v nedôslednosti súdu prvej inštancie za napravené. Nedôvodne
však navrhovateľka v odvolaní v tejto súvislosti vytýka súdu prvej inštancie chýbajúce posúdenie
proporcionality (nevyhnutnosti a primeranosti) požadovaného obmedzenia. Je pravdou, že súd prvej
inštancie sa danej otázke nevenoval. Táto okolnosť však nepredstavuje vadu odôvodnenia napadnutého
uznesenia, pretože ak prvoinštančný súd dospel k záveru o nesplnení predpokladov pre nariadenie

neodkladného opatrenia z iných dôvodov, takéto posúdenie bolo logicky nadbytočné, nehospodárne
a zostalo by iba v teoretickej (akademickej) rovine bez významu pre výsledok konania. Každopádne
však treba zdôrazniť, že so základnými závermi, vyslovenými súdom prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého uznesenia sa odvolací súd stotožnil a toto rozhodnutie považuje v konečnom dôsledku
za (vo výroku) vecne správne, pričom nedostatky odôvodnenia napadnutého uznesenia nie sú aj s

prihliadnutím na predmet konania takého charakteru a závažnosti, aby mohli zakladať dôvod na jeho
zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces.

28. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namieta, že samotná skutočnosť, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia podala až necelý mesiac po incidente, ku ktorému došlo dňa 23.11.2024, ešte

neznamená, že v tomto prípade nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd sa s
jej argumentáciou stotožnil. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny
a jednorazový stav, potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie
časové obdobie a súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa
navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku

potreby bezodkladne upraviť pomery. Nie celkom správne právne závery, z ktorých vychádzal súd prvej
inštancie, však napokon z hľadiska správnosti napadnutého rozhodnutia, nemajú rozhodujúci význam.
Predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v danej veci totiž neboli naplnené
z iných dôvodov, ako bolo podrobne vysvetlené už vyššie. V tejto súvislosti možno doplniť, že odvolací
súd v tomto smere, rovnako ako súd prvej inštancie, vychádzal z ust. § 329 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého

je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, za akého okrem jedného (podľa
osvedčených skutočností vzájomného) incidentu, o ktorý sa návrh opiera, neboli osvedčené žiadne iné
skutočnosti, ktoré by mohli zakladať reálnu hrozbu (fyzicky, či psychicky) jednostranného násilného
správania odporcu voči navrhovateľke, či ohrozenia jej integrity.29. Nedôvodne tiež navrhovateľka v odvolaní poukazuje právne závery týkajúce sa posúdenia
predpokladovosvedčeniapotrebyneodkladnejúpravypomerov,akoajdefiníciepsychickéhoafyzického

násilia, vyplývajúce z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu Banská Bystrica,
Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu v Košiciach. Ohliadnuc od toho, že so všeobecnými právnymi
závermi, ktoré z daných rozhodnutí vyplývajú sa odvolací súd stotožňuje, v predmetných konaniach
bol posudzovaný skutkový základ odlišný od tejto veci, a preto v nich vyslovené konkrétne závery nie
sú v danej veci bez ďalšieho použiteľné, nakoľko v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je

nevyhnutné splnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu posudzovať striktne individuálne na základe
okolností veci.

30. Napokon, len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nedôvodná je aj námietka navrhovateľky,
podľa ktorej bolo porušené jej právo na zákonného sudcu, nakoľko návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podala v priebehu konania sp. zn. 51P/248/2023, avšak tento jej návrh bol vylúčený na

samostatnékonanie,vdôsledkučohotútovectýkajúcusaneodkladnéhoopatrenianeprejednávalsudca
zo súdneho oddelenia "51P" ale vec bola bez splnenia zákonných podmienok pridelená na rozhodnutie
sudcovi zo súdneho oddelenia "45C", hoci na to neboli splnené zákonom stanovené podmienky.
Okrem toho, že samotným vylúčením určitej veci na samostatné konanie v súlade s ust. § 166 ods. 2
C.s.p. k porušeniu práva na zákonného sudcu nedochádza a v tomto prípade boli na vylúčenie veci

splnené predpoklady. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má poskytnúť ochrana
navrhovateľke, totiž nemá žiadny vecný súvis s rozvodom manželstva účastníkov ani úpravou ich práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, pričom v danej veci bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia na Okresnom súde v Pezinku pridelený zákonnej sudkyni Mgr. Lucii Vícenovej
v súlade s rozvrhom práce na rok 2024 a v tejto súvislosti žiadne námietky neuvádza ani navrhovateľka.

Ani v tomto smere preto odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv navrhovateľky, ktoré by
odôvodňovalo zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v danej
veci neboli splnené zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie navrhovateľkou požadovaného

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) C.s.p. ani § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p., a preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako (vo výroku) vecne správne
potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods.1 C.s.p. v spojení s

ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie jeprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).