Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010080
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123010080.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
Ilave, trvale bytom C. D. E., F. XXX/X, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Dubnica
nad Váhom, trestne stíhanému pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí dňa 20. marca

2025 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. februára
2024, sp. zn. 2T/6/2023 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. februára 2024, sp. zn. 2T/6/2023, bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX v Ilave, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že „hoci je ako otec mal. M. M., narodenej XX.XX.XXXX a mal. P. M., narodeného
XX.XX.XXXX, v zmysle § 62 a nasledujúce Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 30P/127/2008 zo dňa 18.08.2008, právoplatného dňa 15.10.2008, povinný prispievať
na výživu svojej maloletej dcéry G. G. sumou 66,38,- eur (2.000,- SK), a to vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky H. G., trvale bytom I., B. XXXX/XX a na základe rozsudku Okresného súdu

Trenčín sp. zn. 31P/288/2009 zo dňa 12.11.2009, právoplatného dňa 18.02.2010, povinný prispievať
na výživu svojho maloletého syna A. G. sumou 60,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky H. G., ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, si túto svoju vyživovaciu
povinnosť riadne, pričom doposiaľ na výživnom uhradil iba sumu 100,- eur, a to dňa 14.02.2024, napriek
tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/97/2020 zo dňa 21.10.2020,
právoplatným dňa 06.11.2020, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1 Tr. zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou
v trvaní 18 mesiacov a súčasným uložením primeraného obmedzenia uhradiť počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia celé dlžné výživné, čím mu za obdobie od mesiaca august 2022 až doposiaľ
vznikol dlh na nezaplatenom výživnom v celkovej výške 2.174,84 eur a v predmetnom období nebol
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom si zarábal príležitostnými brigádami, teda nevyužil
všetky možnosti na to, aby si svoju zákonnú povinnosť v reálnej možnej miere splnil.“

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia
slobody vo výmere vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, na ktorého výkon trestu okresný súd podľa §
48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.Proti citovanému rozsudku okresného súdu podal obžalovaný odvolanie ihneď po jeho vyhlásení do
zápisnice o hlavnom pojednávaní. Podané odvolanie podané voči výrokom o vine aj treste rozsudku
okresného súdu dodatočne písomne prostredníctvom obhajcu odôvodnil nasledovne:

„Výrok súdu v napadnutom Rozsudku o mojej vine považujem za nezákonný a nesprávny. Ľutujem, že
som nemohol platiť výživné v rozhodnom období, no trvám na tom, že som výživné neplatil iba preto, že
mi to moje zárobkové a majetkové pomery neumožňovali pretože som sa nemohol v rozhodnom období
zamestnať z dôvodu psychických problémov. Moje zdravotné problémy psychického charakteru boli na

hlavnom pojednávaní preukázané prečítaním lekárskych správ G. I. a G. J., ktoré súd zabezpečil do
trestného konania.

Liečiť som sa nemohol aj pre dlh na zdravotnom poistení v celkovej sume 4634,27 EUR, ktorý vyplýva
z voľne dostupnej internetovej stránky zdravotnej poisťovne Dôvera (dlh vo výške 4379,96 EUR)
a z voľne dostupnej internetovej stránke zdravotnej poisťovne Union (dlh vo výške 254,31 EUR).

V prílohe prikladám screenshoty predmetných internetových stránok, z ktorých tiež vyplýva, že mi je
uhrádzaná iba neodkladná zdravotná starostlivosť. V naznačenom je síce pravdou, že som tento dôkaz
nepredložil v konaní pred súdom prvého stupňa, no mám za to, že ak to súd považoval za potrebné,
tak tento dôkaz mohol súd zabezpečiť za účelom preverenia môjho tvrdenia vedeného na hlavnom
pojednávaní a to s poukazom na základnú zásadu trestného konania uvedenú v § 2 ods. 11 Trestného

poriadku. Vzhľadom na predložený dôkaz je nesporné, že mám dlh na zdravotnom poistení.

V časti rozhodného obdobia som poberal iba sociálne dávky a len raz za čas som mal príležitostnú
brigádu, z čoho je zrejmé, že som nemal stabilný príjem a teda nemohol som platiť výživné v súdom
určenej výške. To minimum peňažných prostriedkov slúžilo na úhradu nákladov na moje základné

životné potreby, pričom mi nebolo preukázané, že by som tieto peňažné prostriedky v rozhodnom období
minul na iné účely.

Nebolo mi tiež preukázané, že by som mal iný príjem s výnimkou už spomenutých brigád a sociálnych
dávok. Z mojej výpovede tiež vyplynulo, že dokonca aj náklady na bývanie musí platiť otec.

Pri skúmaní zavinenia je pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy potrebné vychádzať zo sociálnej,
majetkovej a finančnej situácie obžalovaného, pričom treba náležite zistiť i dôvody, ktoré sa o túto jeho
situáciu pričinili.

V danom prípade bolo podľa môjho názoru preukázané, že v rozhodnej dobe moje zárobkové
a majetkové pomery v rozhodnej dobe mi neumožňovali platiť výživné. Súd prvého stupňa sa v
naznačenom smere nevysporiadal s touto základnou otázkou konania, resp. v naznačenom smere
absentujú skutkové zistenia súdu prvého stupňa, hoci ide o otázku, ktorá má relevanciu pre právne
posúdeniemôjhoprípaduatedasanevysporiadalsovšetkýmiokolnosťamivýznamnýmiprerozhodnutie

v dôsledku čoho existujú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov. Napadnutý
Rozsudok je preto aj nepreskúmateľný.

Mám za to, že vyššie uvedené skutočnosti sú takého charakteru, pre ktoré som objektívne nemohol plniť
svoju vyživovaciu povinnosť. Som toho názoru, že nie je dané ani len moje nedbanlivostné zavinenie v

dôsledku čoho skutok, pre ktorý som bol obžalovaný nie je trestným činom, nakoľko absentuje formálny
znak trestného činu, konkrétne nie je splnená subjektívna stránka trestného činu.

Mámtiežzato,ževyššiespomínanéokolnostimališpecifickývplyvnamojeosobnéamajetkovépomery,
ktoré odôvodňovali, aby súd zvážil a preskúmal či nie je potrebné určiť minimálnu sumu, ktorú som

objektívne mohol na výživné platiť v rozhodnom období platiť. Súd prvého stupňa tento prieskum podľa
môjho názoru nevykonal, hoci podľa odbornej literatúry pri posudzovaní otázky, či povinný si zavineným
konaním neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, je potrebné zistiť jeho zárobkové a majetkové
pomery v rozhodnej dobe, ako aj to, či nemohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť aspoň čiastočne (k
tomu porovnaj R 22/1992); v prípade, ak to tak nie je, orgán činný v trestnom konaní alebo súd v trestnom

konaní stanoví minimálny rozsah výživného, ktorý je obvinený schopný plniť.Uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov považujem za neprimeraný a nezákonný. Trest
nie je uložený na dolnej hranici trestnej sadzby (1 rok = 12 mesiacov) a teda súd prvého stupňa dospel
k nesprávnemu záveru, že uložený trest je na dolnej hranici trestnej sadzby.

Z odôvodnenia súdu možno vyvodiť, že súd pri výmere trestu vzal iba do úvahy moje predchádzajúce
odsúdenia, čo však považujem za nesprávne, pretože som bol odsúdený za trestný čin zanedbania
povinnej výživy v kvalifikovanej skutkovej podstate (pretože som bol odsúdený v predchádzajúcich 24
mesiacoch za takýto čin) a teda súd v podstate dvakrát (pri právnej kvalifikácii ako aj pri výmere trestu)

v môj neprospech zohľadnil moje predchádzajúce odsúdenie (sp. zn. 2T/97/2020). Taktiež nesúhlasím
s tým, že moje zahladené predchádzajúce odsúdenie (sp. zn. 1T/100/2013) by malo odôvodňovať
uloženie trestu odňatia slobody vo výmere o 6 mesiacov vyššej než je dolná hranica trestnej sadzby.

Nepodmienečný trest v takej výmere je neprimeraný aj preto, že osoba, do ktorej rúk sa platí výživné
(matka maloletých detí) uviedla, že nesplnenie si vyživovacej povinnosti nemalo na maloleté deti trvalo

nepriaznivé následky. Následok skutku, pre ktorý som obžalovaný bol teda menej závažný.

Poukazujem tiež na to, že bol som právoplatne odsúdený v inej trestnej veci Rozsudkom Okresného
súdu Trenčín č. k. 87/4/2023-180 zo dňa 02.05.2023 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 3To/61/2023-205 zo dňa 29.02.2024, pričom mi bol uložený ďalší trest odňatia slobody v trvaní 4

roky a 8 mesiacov, ktorý v súčasnosti vykonávam v ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Preto s odkazom na
§ 44 Trestného zákona žiadam (v prípade, ak by odvolací súd mal za to, že som vinný), aby odvolací
súd v prejednávanej menej závažnej trestnej veci upustil od uloženia trestu a v uvedenom smere zmenil
Rozsudok, pretože trest uložený právoplatným Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 87/4/2023-180
zo dňa 02.05.2023 je dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Poukazujemajnazásadupersonalitytrestuupravenúv§34ods.3Trestnéhozákona.Samotnéuloženie
trestu odňatia slobody postihuje i môjho otca, o ktorého som sa staral do nástupu na výkon trestu odňatia
slobody. Uloženie nepodmienečného trestu v takej výmere ako uložil prvostupňový súd reálne spôsobí
výrazný zásah nielen do môjho života, ale aj do života môjho otca, neopomínajúc, že existuje reálny

predpoklad rozhodnutia súdu o mojom neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a
nariadení výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov v rámci iného trestného konania (sp. zn.
2T/97/2020) a teda môj pobyt vo výkone trestu bude ešte dlhší, obzvlášť prihliadnuc na to, že už teraz
vykonávam trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov ako som už vyššie uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd zrušil Rozsudok Okresného
súdu Trenčín č. k. 2T/6/2023 zo dňa 14.02.2024 a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a
rozhodnutie.“

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor písomne vyjadril nasledovne:

„Rozsudok Okresného súdu Trenčín spisová značka 2T/6/2023 zo dňa 14.02.2024 považujem za
zákonný a dôvodný. Trest uložený obžalovanému A. B. považujem vzhľadom na osobu obžalovaného,
ktorý je opakovane súdne trestaný, za zákonný, primeraný a spravodlivý.

Argumentácia obhajcu o nepriaznivom zdravotnom stave obžalovaného a poukazovanie na
oboznámené lekárske správy G. I. a G. J. je absolútne irelevantná, nakoľko obaja lekári uviedli, že
obžalovaný ich ambulancie dlhodobo nenavštevuje. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný svoje
zdravotné problémy neriešil a nemal záujem riešiť. Z lekárskych správ nevyplýva, že by obžalovaný
trpel tak závažným ochorením, ktoré by mu bránilo vykonávať príslušnú zárobkovú činnosť a prejaviť

aspoň snahu o prispievanie na výživu na jeho maloleté deti. Dlh na zdravotnom poistení mu vznikol
len jeho zavinením. Možno konštatovať, že sudca vykonal dostatočné dokazovanie vo vzťahu k osobe
obžalovaného ako aj k jeho zdravotnému stavu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne odvolanie

obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

K podanému odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila aj H. G. (matka maloletých detí),
ktorá uviedla nasledovné:„Výrok súdu nepovažujem za nezákonný a nesprávny, nakoľko podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine,
„Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa. T.j. od augusta 2022 do júna 2023 to je suma 32,11 €/
mesiac na každé dieťa, takže 64,22 € na obe deti, od júla 2023 doteraz to je suma 36,83 €/mesiac
na každé dieťa, takže 73,66 € na obe deti.

Obvinený si túto zákonnú povinnosť neplnil.

Zdravotné problémy obvineného neboli jasne preukázané, nakoľko sa obžalovaný nikde pravidelne
nelieči, to že ide raz za pár rokov k lekárovi, nepreukazuje jeho veľké zdravotné problémy. Lekár Mudr.
Glézl - psychiater sa vyjadril, že maximálne pracovné obmedzenie obvineného by bolo, že by nemal
pracovať na nočné zmeny.

Dlh na zdravotnej poisťovni si obvinený spôsobil sám, nakoľko je občan bez pracovných návykov.
Obvinený,keďbolnezamestnaný,malbyťvevidenciiuchádzačovozamestnanienaÚPSVaReapoistné
dozdravotnejpoisťovnebyzanehouhrádzalštátanevznikolbymudlhnazdravotnejpoisťovni.Akobolo
preukázané na súde, obvinený bol aj pár mesiacov zaevidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie
na ÚPSVaRe, no nakoľko mu boli ponúknuté aktivačné práce, ktoré odmietol, bol z evidencie vyradený.

Obvinený má dlh na zdravotnej poisťovni, na základe čoho mu má byť poskytnutá iba neodkladná
zdravotná starostlivosť. No obvinený ani u lekárov nebol, nakoľko keď má pacient vážne psychické
problémy, žiadny lekár ho neodmietne, keď má dlh v zdravotnej poisťovni. Takýchto pacientov liečia
a dlh v zdravotnej poisťovni im narastá. Tieto informácie sú potvrdené od 2 lekáriek (neurologička,

psychiatrička) a súd si ich môže overiť. A psychiatrickým pacientom sa práca odporúča, nakoľko im
môže značne pomôcť v ich zdravotnom stave.

Výmera trestu 16 mesiacov podľa môjho názoru nebola primeraná, mala by byť vyššia. A to z dôvodu,
že obvinený bol trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/97/2020 zo dňa 21.10.2020,

právoplatným dňa 6.11.2020, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní18 mesiacov a súčasným uložením primeraného obmedzenia uhradiť počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia celé dlžné výživné. Nakoľko obvinený 21.7.2022 apeloval, že počas
tohto podmienečného odsúdenia neplatil výživné a dlh na výživnom kvôli zdravotným problémom, ktoré

ani vtedy neboli preukázané, pani sudkyňa Judr. F. K. predĺžila túto podmienku o ďalšie 2 roky. Takže
obvinený je stále v podmienke za neplatenie dlžného výživného, ktorého suma predstavuje 1 785,70 €
a teraz neplatí bežné výživné, ktorého suma je k dnešnému dňu 2 553,98 €.

Obvinený mal financie len na základné životné potreby a zdravotný stav mu nedovoľoval sa riadne

zamestnať, ale keď dlžil výživné v r. 2021 -
23.4.2021 mi dokázal naraz zaplatiť 658,28 €,
6.12.2021 sumu 843 €,
11.1.2022 sumu 253 €
9.5.2022 sumu 380 €, viď príloha

Takže keď obvinený dokázal platiť v takýchto sumách, v období, keď bol nezamestnaný, nevidím dôvod,
prečo by mal mať problém platiť výživné naďalej, keď sa jeho životná situácia a majetkové pomery vôbec
nezmenili.

Obvinený podal voči rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/6/2023 odpor dňa 9.2.2023, založené

v spise pod L 21/2, kde poukazoval na svoje zdravotné problémy, ktoré mal zdokumentovať na
hlavnom pojednávaní, čo neurobil. Súd si musel sám vyžiadať od lekárov obvineného stanovisko k jeho
zdravotným problémom. Ďalej obvinený chcel splatiť dlžnú sumu do hlavného pojednávania. Nakoľko
sa pojednávanie aj odročovalo, aj obvinený neprišiel na súdne konanie, riadne konanie prebehlo až
14.2.2024, viac než rok odkedy obvinený napísal odpor, mal dosť dlhý čas platiť výživné, no neplatil ani

len v malých čiastkach. Obvinený si chcel riešiť svoj zdravotný stav, ktorý ho obmedzuje v praktickom
živote, no ani raz nevyhľadal lekársku zdravotnú pomoc.Takže kvôli mareniu môjho času a aj času súdu, kvôli tomu, že napísal a nič z toho nesplnil si myslím,
že má ešte nízku výšku trestu.

A zdravotný stav nie je prekážka, aby niekto zanedbával svoje deti po všetkých stránkach. Ja som na
plnom invalidnom dôchodku a robím maximum pre svoje deti.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný navrhol rozhodnúť

v zmysle petitu uvedeného v písomných dôvodoch jeho odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných

chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých

výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom
odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie bolo podané voči všetkým výrokom
rozsudku okresného súdu. Odvolací súd z odôvodnenia odvolania ustálil, že obhajoba namieta
správnosť skutkových a právnych záverov okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku,
týkajúcichsaposúdeniaotázkyvinyobžalovaného.Konkrétnenezákonnosťanesprávnosťnapadnutého
výroku o vine obhajoba odvodzuje zo skutočnosti, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí nesprávne

vyhodnotil možnosti a schopnosti obžalovaného plniť vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom
v rozhodnom období. V podanom odvolaní obhajoba tiež uviedla, že odvolanie smeruje aj voči výrokom
o uloženom treste, ktorý považovala za nezákonný a neprimeraný.

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 321 ods. 1 Tr. por. taxatívne vymedzuje zákonné dôvody, pre ktoré je

odvolací súd povinný zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok a vzhľadom na to, že obhajoba v podanom
odvolaní a ani v jeho dôvodoch neoznačila, pod ktoré zo zákonných dôvodov, uvedených v ustanovení
§ 321 ods. 1 Tr. por., by mali byť podľa jej názoru subsumované vady, vytýkané v dôvodoch odvolania,
odvolací súd na základe vlastnej úvahy ustálil, že v dôvodoch odvolania obžalovaného sú vytýkané vady
v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) a d) Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku
okresného súdu sú správne a zákonné.

Odvolací súd primárne skúmal správnosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, v ktorej bolo
rozhodnuté o vine obžalovaného. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd v celom rozsahu poukazuje v
zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.
por. stručne, jasne a zrozumiteľne uviedol, o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia o vine obžalovaného

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd konštatuje, že skutkové
zistenia okresného súdu o spáchaní skutku v rozsahu, ustálenom okresným súdom v skutkovej vete
napadnutého rozsudku, majú úplnú oporu v dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní.

K otázke možností a schopností obžalovaného plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť okresný

súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol nasledovné:

„Súd sa zaoberal aj tým či existujú na strane obžalovaného také skutočnosti, pre ktoré by objektívne
nemohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Z vykonaného dokazovania súd také skutočnosti nezistil.Obžalovaný tvrdil, že sa pre chorobu nemôže zamestnať. Z tohto dôvodu boli zabezpečené lekárske
správy. Z lekárskej správy od psychiatra G. J. (č. l. 111) vyplynulo, že obžalovaný bol v jeho ambulancii

vyšetrený 2-krát, a to v roku 2014 s diagnózou úzkostná porucha a patologické hráčstvo. Obžalovaný
sa ďalej na kontrolu už nedostavil.

Z lekárskej správy od všeobecného lekára G. I. (č. l. 113) vyplynulo, že obžalovaný má opakujúce sa
zdravotné ťažkosti vyplývajúce z nezvládania stresových situácii a zrejme aj svojej socio - ekonomickej

situácie, ktoré sa prejavujú pocitom bušenia srdca. Vyšetrenia srdca však mal bez významnej chyby
vyžadujúcej pravidelnú liečbu a dispenzár kardiológom. Obžalovaný by mal pravidelne navštevovať
psychiatra, ktoré kontroly v minulosti nedodržiaval. Nakoľko obžalovaný nie je v pravidelnom dispenzári
žiadneho lekára nie je z lekárskeho hľadiska dôvod obmedzovať ho na pracovnej činnosti. V prípade ak
by bol v pravidelnej liečbe psychiatra tak by neboli vhodné nočné smeny.

Aj z vyššie uvedených lekárskych správ vyplýva, že obžalovaný síce trpí zdravotnými ťažkosťami, avšak
tieto nie sú samé o sebe dôvodom, pre ktorý by nemohol vykonávať zárobkovú činnosť a z tejto následne
plniť aj svoju vyživovaciu povinnosť.

Súd v tejto časti prihliadol aj na laxný prístup obžalovaného k hľadaniu si práce, keď na hlavnom

pojednávaní uviedol, že prácu si nehľadá, pretože si musí vyriešiť svoj zdravotný stav, následne však
uvádza, že by mal navštíviť psychiatra, u ktorého však bol podľa jeho vyjadrenia 4 roky dozadu. Z
uvedeného plynie, že obžalovaný nevyvíja dostatočnú snahu aby si vyriešil svoje zdravotné problémy
a následne sa zamestnal.

Tiež sa žiada dodať, že obžalovaný má platiť výživné v sume 66,38 eur a 60 eur na dve deti, ide
teda o sumy, ktoré sa blížia sume minimálneho výživného (výška minimálneho výživného za obdobie
01.07.2022 do 30.06.2023 bola 32,11 eur a za obdobie od 01.07.2023 až doteraz v sume 36,80 eur).

Pokiaľ obhajoba poukazovala, že obžalovaný si nemôže dovoliť zdravotnú starostlivosť z dôvodu dlhu

na zdravotnom poistení, k tomu je nutné uviesť, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná a
zároveň za dlhy si zodpovedá primárne dlžník, v tomto prípade obžalovaný. Obžalovaný netvrdil a
ani nepreukázal nijaké osobitné dôvody prečo mu takto dlh vznikol. Negatívne v tomto vyznieva tá
skutočnosť, že v zmysle správy od ÚPSVaR Trenčín (č. l. 99) obžalovaný nie je v súčasnosti evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, pričom naposledy bol evidovaný ku dňu 04.02.2013 kedy bol vyradený pre

nespoluprácu. Tu súd poukazuje, že v zmysle § 11 ods. 7 písm. o) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom
poistení je štát platiteľom poistného za osobu, ktorá je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Súd taktiež z emailu od exekútorského úradu JUDr. Jozefa Martišíka (č. l. 106) a k nemu priložených
príloh zistil, že voči obžalovanému sa vedie exekúcia na vymoženie bežného a dlžného zameškaného

výživného na maloleté detí G. a A., avšak exekútor priamo od obžalovaného nič nevymohol.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že jednotlivé usvedčujúce dôkazy priame či nepriame sa
vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom neboli zistené relevantné skutočnosti, ktoré by uvedené dôkazy
vyvracali, prípadne spochybňovali ich dôveryhodnosť. Uvedené dôkazy tak predstavujú ucelený reťazec

dôkazov, ktoré priamo či nepriamo dokazujú, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Skutok
zároveň vykazuje všetky formálne znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b), písm. c) Tr. zákona. V danom prípade boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty
uvedených trestných činov, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objektívna stránka a objekt.“

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že vyššie uvedené úvahy a skutkové závery okresného
súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a dospel k záveru, že tieto úvahy sú
logické, úplné a správne. Uvedené úvahy a závery dávajú jasné a zrozumiteľné odpovede na námietky
obžalovaného o nedostatočnom hodnotení možností a schopností obžalovaného plniť si vyživovaciu
povinnosť. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim

deťom je zákonnou povinnosťou. Každý rodič, teda aj obžalovaný bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom aspoň
v minimálnej výške podľa osobitného zákona, pričom v danom prípade si obžalovaný túto povinnosťriadne neplnil ani len v tejto výške. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodné námietky obžalovaného
v dôvodoch jeho odvolania voči výroku o vine napadnutého rozsudku.

Na základe uvedeného odvolací súd nezistil existenciu žiadnej z vytýkaných vád výroku o vine
napadnutého rozsudku okresného súdu. Okresný súd správne posúdil konanie obžalovaného ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. b) Tr. zák., nakoľko svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky kvalifikovanej skutkovej
podstaty uvedeného prečinu.

Na podklade podaného odvolania obžalovaného, odvolací súd preskúmal v zákonných medziach aj
výroky o treste, uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom. Odvolací súd dospel k záveru, že
trest bol uložený v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe, zároveň nevykazuje znaky neprimeranej
prísnosti.

Odvolací súd zistil, že okresný súd v prejednávanej trestnej veci ukladal obžalovanému trest odňatia
slobody správne v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia §
38 ods. 2 Tr. zák. (nezistiac žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť) v rozmedzí od 12 mesiacov do
60 mesiacov. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov je teda trestom, uloženým v dolnej
tretine zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Okresný súd správne vychádzal zo záveru, že predchádzajúce odsúdenia neviedli k náprave
obžalovaného a stíhanej trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
za totožnú trestnú činnosť, preto je potrebné využiť najprísnejší prostriedok trestnej represie, ktorým
je nepodmienečný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o výmeru uloženého trestu v danom prípade, s

poukazom na okresným súdom správne aplikované ustanovenia Trestného zákona o ukladaní trestu
odňatia slobody je potrebné konštatovať, že okresný súd napriek recidíve uložil obžalovanému trest pri
dolnej hranici trestnej sadzby. S poukazom na uvedené ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v
tomto prípade dospieť k odôvodnenému záveru o uložení neprimerane prísneho trestu v zmysle § 321
ods. 1 písm. e) Tr. zák.

Na základe uvedeného podľa záveru odvolacieho súdu uloženie uvedeného nepodmienečného trestu
odňatia slobody obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu nevykazuje znaky rozpornosti
so zákonom § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por a ani znaky neprimeranej prísnosti trestu v zmysle § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť všetkých výrokov napadnutého
rozsudkuokresnéhosúduzhľadiskaexistencieprípadnýchvád,vodvolaníobžalovanéhonevytýkaných,
ktoré vady by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na
to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.