Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28CoCsp/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320204038
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2320204038.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
C. XX, D., proti žalovanému: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r.
o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 a 2/ ANACO s. r. o., so sídlom Miletičova 1,

Bratislava, IČO: 35 691 816, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, na odvolanie
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10Csp/185/2020-156 zo dňa 28. novembra
2022vzneníopravnéhouzneseniač.k.10Csp/185/2020-170zodňa16.12.2022aopravnéhouznesenia
č. k. 10Csp/185/2020-213 zo dňa 13.11.2023 – voči výrokom II. a IV. rozsudku, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravných uznesení v napadnutých výrokoch II. a IV.
r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v znení opravných uznesení č. k. 10Csp/185/2020-170
zo dňa 16.12.2022 a č. k. 10Csp/185/2020-213 zo dňa 13.11.2023) výrokom I. určil, že dohody
o zrážkach zo mzdy uzavreté k Revolvingovým zmluvám č. 8100001547 21. decembra 2007 a č.
8100019023 09. marca 2009 uzavreté medzi žalobkyňou a žalovaným sú neplatné; výrokom II. určil, že
úverovézmluvyč.810000154721.decembra2007ač.810001902309.marca2009súbezúročnéabez

poplatkov; výrokom III. žalobu v časti žalovaného 2/ zamietol; výrokom IV. priznal žalobkyni náhradu trov
konania v rozsahu 100 % trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/ a výrokom V. rozhodol, že žalovanému
2/ priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 6, § 54
ods. 1, § 551 ods. 1 až 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Vecne súd prvej inštancie odôvodnil napadnuté rozhodnutie tým, že strany uzavreli spotrebiteľské
zmluvy a dohody o zrážkach zo mzdy v čase uzavretia úverových zmlúv, pričom dohoda o zrážkach
zo mzdy je tiež spotrebiteľskou zmluvou, pričom žalobca sa môže domáhať určenia neplatnosti tejto
dohody. Predmetom prieskumu súdu sa stala dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8100019023 z 9. marca
2009, pretože súdu bola predložená len táto dohoda o zrážkach zo mzdy. Druhá dohoda o zrážkach

zo mzdy súdu predložená nebola, z ktorého dôvodu sa nemohla stať predmetom prieskumu, avšak
súd rozhodol aj o tejto dohode, o ktorej existencii nemal pochybnosti vzhľadom na zaslanú žiadosť
o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne od žalovaného 2/. Súd dospel k záveru,
že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 OZ je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 OZ,
lebo spotrebiteľ je už v čase vzniku (zmluvy, pozn.) nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Obidvedohody o zrážkach zo mzdy sú tak neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Tento zabezpečovací inštitút
umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa, ktorý je takémuto konaniu povinný sa
podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, preto takáto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej
príslušenstva. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami,
ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne
preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

Z tohto dôvodu žalobkyňa má naliehavý právny záujem na žalobe v prípade, ak by žaloba bola podaná
podľa § 137 psím. c/ Civilného sporového poriadku. Okrem toho súd uvádza, že dohodu o zrážkach zo
mzdy je možné uzavrieť aj pred tým, ako sa pohľadávka stane splatnou, avšak splatnosť pohľadávky
je nevyhnutnou podmienkou pri realizácii konkrétnych zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy
nemôže zabezpečovať pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti. Vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd žalobnému nároku o neplatnosť dohôd o zrážkach

zo mzdy v plnom rozsahu vyhovel.

4. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských
úverov. Súd uviedol, že pri revolvingovej zmluve nie je možné RPMN v zmluve jednoznačne uviesť,
pretože revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú

dobu. Na začiatku úverového vzťahu sa dá určiť údaj o RPMN, pretože výška úveru, úroky, poplatky
a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné. V priebehu revolvingu to však
nie je možné z dôvodu, že úver sa čerpá a dopĺňa a menia sa aj údaje relevantné pre výpočet RPMN.
Preto neuvedenie RPMN by nemalo za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V zmluve
je možné uviesť len akúsi „vzorovú“ RPMN, ktorá by bola vypočítateľná podľa ideálnych podmienok,

keby spotrebiteľ čerpal celý úverový rámec naraz a potom už len splácal dohodnuté splátky, čo je
daný prípad. Súd uviedol, že v úverovej zmluve č. 8100001547 nie je uvedený povinný údaj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. § 4 ods. 1 písm. h/, teda ročná úroková sadzba.
Absencia tejto náležitosti nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak bol úver poskytnutý a spotrebiteľ ho začal
čerpať, ale táto absencia je sankcionovaná tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Revolvingová zmluva uzavretá 09.03.2009 vo výške úveru 1.659,70 eura obsahuje všetky
povinné náležitosti, pričom úrok je uvedený vo výške 65,85 %, RPMN 64,71 %, predpokladaná výška
RPMN 59,21 %. V zmysle súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za I. štvrťrok 2009 pri spotrebiteľských úveroch vo výške 1.500 eur do 6.500 eur je priemerná
hodnota RPMN 21,67. Pokiaľ teda žalovaný 1/ poskytol žalobkyni úver s RPMN 64,71 %, to znamená, že

niekoľkonásobne vyššie. Pri obdobných úveroch poskytnutých v prvom štvrťroku 2009 úroková sadzba
predstavuje výšku 13,1830 %. Pokiaľ bol dohodnutý úrok vo výške 65,83 %, jedná sa o niekoľkonásobné
prevýšenie, až úžeru. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že zmluva č. 8100001547 je bezúročná bez
poplatková z dôvodu nesprávneho určenia výšky úrokov a RPMN a zmluva č.8100019023 je bezúročná
a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia povinnej náležitosti úverovej zmluvy, a to úroku.

5. Napokon súd uviedol, že námietkou premlčania zo strany žalobkyne sa nezaoberal z dôvodu, že
sa nejedná o žalobu na plnenie. Žalobu v časti žalovaného 2/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnejlegitimácie,keďžežalovaný2/niejenositeľompovinnostizhmotnéhoprávavovzťahukuzavretej
úverovej zmluve a dohôd o zrážkach zo mzdy.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobkyni, ktorá mala vo vzťahu k žalovanému 1/ plný úspech, priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100% a zároveň žalovanému 2/ priznal plnú náhradu trov konania vo
vzťahu k žalobkyni.

7. Opravným uznesením č. k. 10Csp/185/2020-170 zo dňa 16.12.2022 opravil súd prvej inštancie podľa
§ 224 CSP záhlavie rozsudku č. k. 10Csp/185/2020-156 zo dňa 28.11.2022 v časti dátumu narodenia
žalobkyne tak, že tento je „08. januára 1981“ a ďalej v časti označenia žalovaných tak, že žalovanými
sú: „1/PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, 2/ ANACO s. r. o., so

sídlom Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 691 816.“

8. Opravným uznesením č. k. 10Csp/185/2020-213 zo dňa 13.11.2023 opravil súd prvej inštancie podľa
§ 224 CSP výroky I. a II. rozsudku č. k. 10Csp/185/2020-156 zo dňa 28.11.2022, tak, že výrok I. znie:„Súd určuje, že dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté k Revolvingovým zmluvám č. 8100001547 21.
decembra2007ač.810001902309.marca2009uzavretémedzižalobkyňouažalovanýmsúneplatné.“;
a výrok II. znie: „Súd určuje, že úverové zmluvy č. 8100001547 21. decembra 2007 a č. 8100019023

09. marca 2009 sú bezúročné a bez poplatkov.“

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho výrokov II. a IV. podal žalovaný 1/
prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písmeno f),
g) a h) CSP. Dôvodil, že odôvodnenie rozsudku je zmätočné a nejednoznačné, pretože na jednom

mieste odôvodnenia sa uvádza, že zmluva č. 8100001547 neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu (bod
30.odôvodnenia) a na inom mieste, že úroky v nej sú určené nesprávne (bod 32.odôvodnenia). Súd
rozhodol nesprávne a rozhodnutie v tejto časti odôvodnil neexistujúcim zákonným ustanovením § 4 ods.
2 písmeno h/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 21.03.2007, podľa
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä podmienky
závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera

nákladov. Na základe tohto ustanovenia teda súd nemohol rozhodnúť (i) o povinnom údaji o ročnej
úrokovej sadzbe, a ani (ii) o následku v podobe bezúročnosti. Citované ustanovenie žiadnu z týchto
okolností neupravuje. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení ku dňu 21.03.2007 následok bezúročnosti upravil
len pre prípad neuvedenia hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve. A takú skutočnosť
súd na základe vykonaného dokazovania nekonštatoval. Súd ďalej rozhodol, že úverová zmluva č.

81000190230 z 09.03.2009 je bezúročná a bez poplatkov, čo odôvodnil tým, že revolvingová zmluva
uzavretá 09.03.2009 vo výške úveru 1.659,70 eur obsahuje všetky povinné náležitosti, pričom RPMN
je 64,71 %, avšak v zmysle súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2009 pri spotrebiteľských úveroch vo výške 1.500 eur do 6.500 je
priemerná hodnota RPMN 21,67 %. Zároveň súd uviedol, že pri obdobných úveroch poskytnutých v

prvom štvrťroku 2009 úroková sadzba predstavuje výšku 13,1830 %, preto pokiaľ bol dohodnutý úrok vo
výške 65,3%, jedná sa o niekoľkonásobne prevýšenie, až úžeru. V bode 32.odôvodnenia súd uviedol,
že zmluva č. 8100019023 je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia povinnej náležitosti, a
to úroku. Odôvodnenie rozsudku je teda podľa žalovaného nejednoznačné, pretože na jednom mieste
jeho odôvodnenia súd uvádza, že zmluva č. 8100019023 neobsahuje úrok (bod 32.odôvodnenia) a

na inom mieste, že úroky sú určené niekoľkonásobne vyššie (bod 30.odôvodnenia). Ohľadne výšky
RPMN a jej porovnávanie s priemernou RPMN, a rovnako aj ohľadne úroku ako formy odplaty za
dočasné prenechanie peňažných prostriedkov na užívanie rozhodol súd na základe nesprávnych
záverov. Údaj o priemernej hodnote RPMN bol ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere zavedený
od 01.01.2008. Nakoľko zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100019023 bola uzavretá 09.03.2009,

údaje o priemernej RPMN zverejnenej naposledy pred jej uzavretím boli údaje za 4.štvrťrok 2008 a tieto
boli zverejnené 31.01.2009. Zároveň, zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100019023 nebola uzavretá
so zabezpečením (v zmysle a význame definovaného v bode 7 prílohy k vyhláške č. 660/2007 Z.z.), a
preto priemerná hodnota RPMN platná v čase uzavretia tejto zmluvy pre rovnaký úver bola 34,49 %.
Údaj uvádzaný súdom v rozsudku (21,67) je nesprávny a jeho použitie je v rozpore s § 4 ods. 2 písmeno

k/, § 7a zákona č. 25/2001 Z.z. a vyhláškou MF SR č. 660/2007 Z.z. Súd teda postupoval nesprávne
a jeho závery o priemernej RPMN a niekoľkonásobnom prevýšení v prípade uzavretej úverovej zmluvy
sú nesprávne.

10. Zároveň súd dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru o úroku za úver podľa uvedenej zmluvy,

keď bez relevantného zdôvodnenia nepoužil pre rozhodovanie príslušnú právnu normu. V dôsledku toho
dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne posudzoval aj po právnej stránke. Výška
odplaty za každý spotrebiteľský úver uzavretý od 01.07.2008 sa riadila ustanovením § 3 ods. 10 a ods.
11 zákona č. 258/2001 Z.z. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy:
„Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský

úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.“ Na
základe zmluvy o revolvingovom úvere bol poskytnutý úver, ktorý má charakter spotrebiteľského úveru
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Preto sa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 OZ mali aplikovať vo veci
posúdeniaodplatyzapožičaniepeňažnýchprostriedkovustanovenia§3ods.10a11uvedenéhozákona

č. 258/2001 Z.z. Podľa ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy „Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku
ustanovenúnariadenímvlády.“Podľaust.§3ods.11uvedenéhozákona„Akjezmluvaospotrebiteľskom
úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveruprevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.“
Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. „Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského

úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie
prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej
percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej

ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.“ Maximálna
výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom
úvere (výška úveru, doba, splatnosť), bola v zmysle uvedeného 68,98 %. Výška odplaty vyplývajúca pre
úverdohodnutýaposkytnutýnazákladezmluvyorevolvingovomúvereuvedenúhodnotuneprevyšovala
a preto závery súdu aj ohľadne odplaty sú nesprávne a nezákonné.

11. Žalovaný 1/ napadol rozsudok aj z dôvodu, že súd nerozhodol o celej žalobe – konkrétne o návrhu na
určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere, pričom toto pochybenie samotné má aj priamy vplyv
na rozhodovanie o náhrade trov konania. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalobkyňa samostatný odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalovaného 1/ sa písomne nevyjadrila.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného 1/ bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie v ním napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na

prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré nezistil, súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné, preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP).

14. Pretože výroky I., III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 10Csp/185/2020-156 zo dňa 28.11.2022
v znení opravných uznesení neboli napadnuté odvolaním, sú tieto právoplatné a neboli predmetom
prieskumu odvolacieho súdu. Vo vzťahu k žalovanému 2/ bola teda žaloba právoplatne zamietnutá.

Zároveň bolo právoplatne určené, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na rozsah podaného odvolania, uplatnené
odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie
na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne

správne, pokiaľ vyhovel žalobe žalobkyne v časti určenia, že úverová zmluva č. 8100001547 zo dňa
21.12.2007 a úverová zmluva č. 8100019023 zo dňa 9.3.2009 sú bezúročné a bez poplatkov.

16. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal predovšetkým zmätočnosť napadnutého rozhodnutia
a nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia musel dať

žalovanému 1/ za pravdu.

17. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia bezúročnosti a bez poplatkovosti jednak zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8100001547 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa 21.12.2007
a zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100019023 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ dňa

09.03.2009. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
oboch zmlúv uvádza v ods. 30. až 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku, avšak jeho závery sú
vnútorne rozporné.18. Súd prvej inštancie na jednej strane v ods. 30. ohľadom revolvingovej zmluvy č. 8100001547
uvádza, že vzhľadom na povahu úveru ako revolvingového, sa pri uzavretí zmluvy údaj o RPMN ani
nedá určiť a neuvedenie RPMN nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, avšak súd zistil,

že v zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch –
ročná úroková sadzba, ktorého absencia spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Na druhej
strane v ods. 32. ohľadom zmluvy č. 8100001547 súd uvádza, že zmluva č. 8100001547 je bezúročná
bez poplatková z dôvodu nesprávneho určenia výšky úrokov a RPMN. Záver súdu v ods. 32. vôbec
nekorešponduje so závermi súdu v ods. 30. Súd ohľadom zmluvy č. 8100001547 jednak uvádza, že v nej

nemusí byť uvedená RPMN avšak v nej chýba údaj o ročnej úrokovej sadzbe, na druhej strane uvádza,
že je v nej nesprávne určená výška úrokov a RPMN, čo má spôsobovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť.
Navyše ustanovenie § 4 ods. 1 písm. h) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy (t. j. ku dňu 21.12.2007), nehovorilo nič o úrokovej sadzbe, ale že
zmluva o spotrebiteľskom úvere má ako náležitosť obsahovať - „podmienky závislé od objektívnych
skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov“. Súd prvej

inštancie tiež ohľadom zmluvy č. 8100001547 uviedol, že ak v zmluve nie je uvedená ročná úroková
sadzba, absencia tejto náležitosti nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak bol úver poskytnutý a spotrebiteľ
ho začal čerpať, ale táto absencia je sankcionovaná tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Tento záver súdu prvej inštancie však nekorešponduje so znením zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (t. j. ku dňu 21.12.2007), ktoré

takéto ustanovenie neobsahuje.

19. K revolvingovej zmluve č. 8100019023 uzavretej dňa 09.03.2009 súd prvej inštancie uviedol,
že táto obsahuje všetky povinné náležitosti, pričom úrok je uvedený vo výške 65,85 %, RPMN
64,71 % , predpokladaná výška RPMN 59,21 %. Súd poukázal na Súhrnné informácie o údajoch

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za I. štvrťrok 2009 pri spotrebiteľských
úveroch vo výške 1.500 eur do 6.500 eur, podľa ktorých má byť priemerná hodnota RPMN 21,67 %
a na základe toho uzavrel, že ak žalovaný 1/ poskytol žalobkyni úver s RPMN 64,71 %, išlo o RPMN
niekoľkonásobne vyššiu. Tento záver súd prvej inštancie uvádza napriek tomu, že v ods. 30. v rámci
právneho posúdenia uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere ani nemusí obsahovať RPMN, pretože

takýto úver sa neustále dopĺňa a čerpá, čím sa menia relevantné údaje. Ďalej súd uzatvára, že pri
obdobných úveroch poskytnutých v prvom štvrťroku 2009 úroková sadzba predstavuje výšku 13,1830
%. Pokiaľ bol dohodnutý úrok vo výške 65,83 %, jedná sa o niekoľkonásobné prevýšenie, až úžeru. Tu
potom absentuje uvedenie právneho následku zistených úžerníckych úrokov. V ods. 32. však súd prvej
inštancie v rozpore so svojím záverom v ods. 31. uvádza, že v revolvingovej zmluve č. 8100019023

chýba povinná náležitosť úverovej zmluvy, a to úrok, preto je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Tento
záver v ods. 32. je však celkom v rozpore so záverom v ods. 31., podľa ktorého údaj o úroku v zmluve
uvedený je.

20. Základným nedostatkom napadnutého rozsudku je predovšetkým absencia náležitého právneho

posúdenia oboch úverových zmlúv ( č. 8100001547 zo dňa 21.12.2007 a č. 8100019023 zo dňa
09.03.2009). Súd prvej inštancie totiž vo svojom rozhodnutí vôbec neuvádza, v akom znení aplikoval na
predmetné zmluvy uvádzaný zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

21. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
ku dňu 21.12.2007 (dátum uzavretia zmluvy č. 8100001547), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

22. Podľa § 4 ods. 4 a 5 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 21.12.2007,
pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba (ods. 4). Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (ods. 5).

23. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
ku dňu 09.03.2009 (dátum uzavretia zmluvy č. 8100019023), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

24. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
09.03.2009, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

25. Z vyššie citovaných ustanovení zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je potrebné
aplikovať na predmetnú právnu vec vyplýva, že na každú vo veci posudzovanú úverovú zmluvu
sa vzťahovalo iné znenie uvedeného zákona, a to podľa dátumu uzavretia tej ktorej zmluvy. Súd
prvej inštancie sa však príslušným znením zákona pri právnom posudzovaní veci dôsledne neriadil,

v odôvodnení napadnutého rozsudku znenie aplikovaného ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.
navyše vôbec neuviedol. Preto závery súdu prvej inštancie o tom, či v tej ktorej zmluve určitý údaj má
byť alebo nemá byť a aké sú právne následky neuvedenia tohto údaja, nie sú vôbec preskúmateľné.
Ako bolo už uvedené, súd si tiež v ods. 30. – 32. vnútorne odporuje, keď uvádza ohľadom každej zmluvy
na rôznych miestach rôzne závery.

26. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivýproces,zaručenéhočl.6ods.1Dohovoru.TotoprávojepodľajudikatúryÚstavnéhosúduSR
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje,
akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je
nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery

súdupriuplatňovaníprípadnýchopravnýchprostriedkov.Civilnýsporovýporiadokupravujevustanovení
§ 220 ods. 2 základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak,
aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Treba tiež vychádzať zo
základného princípu voľného hodnotenia dôkazov v čl. 15 základných princípov CSP a v § 191 ods.
1 CSP, ktorý je limitovaný požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými

v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.
Hodnotiaca úvaha súdu nie je svojvoľná, pretože súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní
najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah.

27. Odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť

vyplývajúcu mu z ustanovení § 191 a § 220 ods. 2 CSP riadne nesplnil, výsledky vykonaného
dokazovanianáležitenevyhodnotilasvojerozhodnutieriadneapresvedčivoneodôvodnil.Predovšetkým
v odôvodnení napadnutého rozsudku chýba relevantné právne posúdenie oboch úverových zmlúv
vzmyslezák.č.258/2001Z.z.vpríslušnomzneníúčinnomkudňuuzavretiakaždejúverovejzmluvy,ako
aj náležité a jednoznačné vyvodenie záverov ohľadom toho, či každá úverová zmluva mala náležitosti

podľa aplikovaného zák. č. 258/2001 Z. z. a aké sú právne následky, v prípade absencie požadovaných
údajov. Súd prvej inštancie si pritom v napadnutom rozsudku vnútorne protirečí, keď na jednej strane
uvádza, že v zmluve o revolvingovom úvere údaj o RPMN byť uvedený nemusí, následne uvádza, že
nesprávne určenie RPMN má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru; ďalej súd pri zmluve č.
8100001547 jednak uvádza, že neobsahuje údaj o úroku, na druhej strane uvádza, že výška úroku bola

v zmluve nesprávne určená. Pri zmluve č. 8100019023 jednak uvádza, že dohodnutý úrok bol úžernícky,
na druhej strane uvádza, že zmluve povinná náležitosť – úrok – uvedená nebola.

28. Žalovaný 1/ v podanom odvolaní namietal tiež to, že súd nerozhodol o celom predmete konania,
konkrétne o návrhu na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere (ktorá otázka má tiež vplyv na

rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania). Touto skutočnosťou, t. j. či predmetom konania bolo
tiež určenie neplatnosti úverových zmlúv, sa však súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vôbec
nezaoberal, neuviedol, prečo o určení neplatnosti zmlúv v danom prípade nerozhodoval.

29. O nesústredenosti súdu prvej inštancie pri vydávaní napadnutého rozhodnutia svedčí už to, že

zrejmé nedostatky napadnutého rozsudku bolo potrebné naprávať dvoma opravnými uzneseniami,
keď súd prvej inštancie pôvodne zabudol v záhlaví rozsudku uviesť žalovaného 2/, urobil chybu
v dátume narodenia žalobkyne a urobil chyby aj vo výroku napadnutého rozsudku pokiaľ ide o označenie
preskúmavaných úverových zmlúv. Rozporuplnosť záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku iba
podčiarkuje celkovú zmätočnosť tohto rozhodnutia.

30. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva
strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci
E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky

(nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia je
logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak
rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

31.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP
v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

32. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať

ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých častiach s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec v zrušenom rozsahu vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Povinnosťou súdu prvej inštancie súc pritom viazaný vyššie vyslovenými právnymi názormi
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude predovšetkým vec náležite právne posúdiť, pričom
je potrebné na každú zmluvu aplikovať príslušné znenie daného zákona a vysporiadať sa tiež
s argumentáciou žalovaného 1/, že žalobkyňa sa mala pôvodne domáhať aj určenia neplatnosti oboch
úverových zmlúv, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v

súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť.

34. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, včítane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

35. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).