Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 49C/70/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122207274

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.LL.M Helena Tore Janíčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5122207274.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 49C/70/2022

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tore Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. A., pr. zast.: Advokátska kancelária
LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 01 Trenčín, IČO 52 471 420, proti
žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so
sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v zostávajúcej 5.000,- eur
(pôvodne konanie o zaplatenie 11.094,72 eur s príslušenstvom), takto

r o z h o d o l :

2 49C/70/2022

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy, a to sumu vo výške 1.000,-
eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa v zostávajúcej časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur
zamieta.

III. V časti žaloby o náhradu majetkovej škody má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 20,36 %.

IV. V časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu trov
prvoinštančného a druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

13 49C/70/20221. Žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 07. 09. 2022 sa žalobca domáhal proti žalovanému
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.094,72 EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% p. a. ročne zo sumy 6.094,72 EUR od 20.05.2022, istinu vo výške 5.000,- EUR

titulom nemajetkovej ujmy, ako aj trovy konania.

2. Žalobu žalobca v jej časti o náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že uznesením Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Čadci zo dňa 18.08.2016, sp. zn.: ČVS: ORP- XXX/X-XXX-XX-2016,
bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3

písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: „dňa 17.08.2016, okolo 23:50 hod. v
D. E. A., v časti F. G. vedľa prístupovej cesty do lesného porastu, neznámy páchateľ založil požiar
odstaveného traktoru značky ZETOR 8441 Proxima, ev. č. C., majiteľa H. F., následne podpálil hneď
vedľa stojaci pracovný stroj značky Caterpillar, CAT D6R2, majiteľa Doprava a služby, K & T, spol. s.
r. o., potom prešiel vzdialenosť cca 300 metrov smerom popod lesný porast, kde podpálil odstavený
pracovný stroj značky LKT 81 Turbo, majiteľa I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. L. XX, čím spôsobil

celkovú škodu vo výške 35.500,- Eur.“ Uznesením OKP OR PZ v Čadci zo dňa 30.12.2016 pod ČVS:
ORP- XXX/X-XXX-XX-2016 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie M. F. ako
obvinenému pre zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej služby, Odbor
inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica zo dňa 09.03.2017, sp. zn.: ČVS:G.-2017 malo byť podľa

§ 206 ods. 1 Trestného poriadku žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin poškodzovania cudzej veci
podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona. Dňa 24.07.2017 podal na žalobcu a spoluobvineného M. F. prokurátor Okresnej
prokuratúry Žilina obžalobu, sp. zn.: 4Pv 181/16/551. Následne dňa 19.12.2017 bol Okresným súdom
Žilina vydaný trestný rozkaz voči M. F. a žalobcovi, sp. zn.: 36T/89/2017, ktorým boli uznaní vinnými

zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo boli odsúdení podľa § 245 ods. 3 Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 353 ods. 2 Trestného poriadku na trest
odňatia slobody vo výmere 3 roky. Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona,
bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona im bola

určená skúšobná doba s probačným dohľadom nad ich správaním v trvaní 4 roky. Podľa § 51 ods. 4
písm. c) Trestného zákona sa obvineným uložilo nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a podľa §
51 ods. 5 Trestného zákona strpieť kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Žalobcovi
bolo podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona uložené zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa
preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Náhrada škody bola vyčíslená na sumu 47.893,- Eur. Následne

dňa 23.01.2018 podal žalobca odpor proti trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina, nakoľko skutok
nemal spáchať. Okresný súd Žilina po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní Rozsudkom
zo dňa 12.08.2021, sp. zn. 36T/89/2017, žalobcu spolu s obžalovaným M. F., stíhaných pre zločin
poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20
Tr. zák. spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo preukázané,

že skutok spáchali obžalovaní. Proti Rozsudku Okresného súdu Žilina, zo dňa 12.08.2021, sp. zn.
36T/89/2017, podal po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 12.08.2021 odvolanie prokurátor.
Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2021 zobral prokurátor svoje odvolanie späť. Okresný súd Žilina
Uznesením zo dňa 26.11.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.2021, sp.
zn. 36T/89/2017, rozhodol, že späťvzatie odvolania prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina berie na

vedomie. Žalobca mal podať dňa 30.03.2022 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky. Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 21.04.2022 mala vyzvať žalobcu k žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na doplnenie o doklad preukazujúci úhradu trov
trestného konania. Žalobca následne mal podať písomné doplnenie zo dňa 25.04.2022. O vybavení

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mal byť žalobca upovedomený písomne
listom zo dňa 19.05.2022. Generálna prokuratúra SR mala za to, že neboli zistené zákonné podmienky
pre uspokojenie nároku žalobcu uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Vedením trestného stíhania a následným šírením nepravdivých
skutočností počas trestného stíhania, malo byť značne zasiahnuté do psychickej sféry žalobcu a do

jeho osobnostných práv, čím malo dôjsť k zníženiu dôstojnosti žalobcu, čo malo mať negatívny dopad
na jeho súkromný a spoločenský život. Žalobca mal veľmi ťažko znášal vedenie trestného stíhania.
Celkovýtlakzovznesenéhoobvinenia,výsluchov,vykonávanieznaleckýchposudkov,podaniaobžaloby,
a celkového vedenia trestného stíhania voči žalobcovi mal trvať viac ako 4 roky, ktorý sa mal negatívneodraziť na psychike žalobcu. Žalobca bol nezákonne stíhaný v období viac ako 4 roky, počas ktorých
mal byť opätovne predvolávaný na procesné úkony orgánmi činnými v trestnom konaní ale aj súdmi.
Vedenie tohto trestného stíhania malo značne poznačiť pracovný, súkromný a rodinný život žalobcu. Má

byť na mieste aplikácia dôvodov osobitného zreteľa v zmysle druhej vety ust. § 6 ods. 2 zákona. Má
byť zrejmé, že trestné stíhanie začaté a vedené proti žalobcovi malo byť ukončené oslobodením spod
obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Žilina z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchali
obžalovaní. Mal za to, že na základe uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi zo dňa 09.03.2017
sp. zn. ČVS:G./OISS-V-2017, ktoré vydalo Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby,

Úrad inšpekčnej služby, Odbor inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica v spojitosti s následne podanou
obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiline sp. zn. 4Pv 181/16/551 zo dňa 24.07.2017, má byť
zároveň tento orgán verejnej moci - Okresná prokuratúra v Žiline, zodpovedná za škodu, ktorú žalobcovi
spôsobil. Titul, z ktorého sa nárok na náhradu škody žalobca domáha má spočívať v nezákonnom
trestnom stíhaní, ktoré malo trvať viac ako 4 roky, ako aj v uvádzanom uznesení o vznesení obvinenia
voči žalobcovi zo dňa 09.03.2017, pričom rozsudkom Okresného súdu Žilina, zo dňa 12.08.2021,

sp. zn. 36T/89/2017 mal byť žalobca oslobodený v celom rozsahu spod obžaloby, pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Žalobca mal byť nezákonne stíhaný v období od 09.03.2017
do 12.08.2021, t. j. viac ako 4 roky, počas ktorých mal byť opätovne predvolávaný na procesné úkony
orgánmi činnými v trestnom konaní ale aj súdmi. Vedenie tohto trestného stíhania malo značne poznačiť
súkromný a rodinný život žalobcu. Mal za to, že len konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu žalobcovi. Preto žiadal ako nemajetkovú ujmu finančnú
náhradu za protiprávny stav, ktorý mal spôsobiť nenapraviteľnú ujmu vo sfére žalobcu, nakoľko vedením
trestného stíhania a následným šírením nepravdivých skutočností počas trestného stíhania, malo byť
značne zasiahnuté do psychickej sféry žalobcu a do jeho osobnostných práv, čím malo dôjsť k zníženiu
dôstojnosti žalobcu, čo malo mať negatívny dopad na jeho súkromný a spoločenský život.

3. Dňa18.10.2022bolonasúddoručenévyjadreniežalovaného(nač.l.90-91spisu),vktoromuviedol,
že nárok žalobcu, tak ako si ho uplatnil žalobou zo dňa 7.9.2022, v celom rozsahu neuznáva a žalobu
žiada zamietnuť. Žalobca označil za nezákonné rozhodnutie, od ktorého odvodzuje svoj nárok na
náhradu škody, uznesenie Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úrad inšpekčnej

služby, Odbor inšpekčnej služby Stred, Banská Bystrica o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS:SKIS-72/
OISS-V-2017 zo dňa 9.3.2017 z dôvodu, že bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/89/2017
zo dňa 12.8.2021 oslobodený spod obžaloby. Nakoľko žalobca sťažnosť, t. j. riadny opravný prostriedok
proti ním označenému nezákonnému rozhodnutiu nemal podať, nemal splniť tak základný zákonný
predpoklad pre vznik nároku na náhradu akejkoľvek škody. V danom prípade sa má jednať o určitý

druh prevenčnej povinnosti kladenej zákonom č. 514/2003 Z. z. na poškodeného vychádzajúc zo zásad
„právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým“ a „nech si každý chráni svoje práva“. Jej zmyslom má
byť, aby poškodený vlastným aktívnym konaním zabránil vzniku škody, resp. ju zmiernil tým, že ním
tvrdené nezákonné rozhodnutie bude na základe jeho aktívnej činnosti podrobené prieskumu zákonnosti
príslušným orgánom. Vo vzťahu ku všetkým žalobcom uvádzaným nárokom uviedol, že všetky nároky

žalobcu mali zostať len v rovine ich konštatácie a ich vyčíslenie len v rovine jednostranného a ničím
nepodloženéhostanoveniavýškyuplatnenejsumy.Žalovanýktaktouplatnenejvýškenárokunanáhradu
škody a nemajetkovej ujmy preto nemal mať možnosť podať akékoľvek vyjadrenie a už vôbec nie právnu
argumentáciu, nakoľko jednostranný výpočet žalobcu má byť aj s poukazom na absenciu akýchkoľvek
príloh k žalobe a chýbajúcemu právnemu zdôvodneniu žalovaného nároku de facto nepreskúmateľný.

Uvedené má platiť aj pre cestovné a náhradu straty času. Žalovanému neboli známe také prílohy žaloby,
ktorébypreukazovali,ževyúčtovanéúkonyprávnejslužbyvtrestnomkonanímalibyťajreálnevykonané
a či sa jedná o účelne vynaložené trovy konania. V tejto súvislosti poukazoval na to, že sa nejedná
o skutočnosti, ktoré sa nedokazujú v zmysle § 186 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca si
pritom mal zahrnúť do nároku na náhradu majetkovej škody aj nárok na akúsi „náhradu mzdy“, ktorú

žalobca vyčíslil vo výške 2030,52,- eur. Nemá byť preukázaná príčinná súvislosť medzi skončením
služobného pomeru A. B. a uznesením o vznesení obvinenia. Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady
nemajetkovejujmypovažovalvcelostizanepreukázanýa založenýlennajehovšeobecnýchtvrdeniach.

4. Dňa02.11.2022bolonasúddoručenévyjadreniežalobcu(nač.l.99–102spisu),vktoromknáhrade

nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval, uviedol, že už len sama skutočnosť, že sa voči nevinnému človeku
vedie trestné konanie má byť nesmierne psychicky zaťažujúca. V dôsledku vedeného trestného konania,
výsluchov,vykonávanieznaleckýchposudkov,podaniaobžalobyacelkovéhovedeniatrestnéhostíhania
mal žalobca pociťovať psychickú záťaž, stres. V tomto smere poukazoval na intenzívny negatívny dopadna prežívanie žalobcu danej situácie, keď sa trestným konaním cítil nesmierne ponížený, zneuctený,
mal obavy zo spoločenských akcií, vyhýbal sa ľuďom, trpel neistotou o postoji okolia voči nemu, mal mať
pocity, že všetci o ňom hovoria ako o zločincovi. Uviedol, že v dôsledku trestného konania žalobca mal

preukázateľne prísť o prácu príslušníka Policajného zboru, čo má znásobovať intenzitu zásahu do jeho
osobnej sféry ale mala predstavovať zásah aj v pracovnej sfére, ktorá mala bezprostredne súvisieť s
reálnou možnosťou zabezpečiť si primerané prostriedky na svoje živobytie. Dôsledky mala pociťovať aj
rodina a blízki žalobcu. Žalobca mal byť vo svojom okolí negatívne vnímaný a hodnotený v porovnaní s
obdobím pred začatím trestného stíhania. Trestné konanie malo zanechať vážne následky na psychickej

pohode žalobcu. Z uvedených dôvodov považoval požadovanú výšku nemajetkovej ujmy v sume 5.000,-
eur za primeranú.

5. Dňa 22. 11. 2022 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného (na č. l. 110 - 11 spisu), v ktorom
uviedol, že z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR nemá
vyplývať, že by žalobcovi mala patriť náhrada nemajetkovej ujmy len z dôvodu prebiehajúceho trestného

konania. Dôkazné bremeno sa má chápať v spojitosti s procesnou zodpovednosťou strany sporu
za to, že ak v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, prejaví sa to v jeho procesnom neúspechu.
Označenie rozhodujúcich skutočností znamená prezentovanie okolností, od ktorých žalobca v súdnom
spore odvodzuje opodstatnenosť svojej žaloby a ich označenie má mať aj procesnoprávne dôsledky.
V podmienkach kontradiktórneho procesu má spočívať dôkazné bremeno na žalobcovi. To či došlo ku

zásahu do jeho osobnostných práv v takom rozsahu, že bola v značnej miere znížená jeho dôstojnosť
a vážnosť v spoločnosti má žalobca preukázať ako otázku skutkovú, nie právnu. Následky takej intenzity,
ktoré by zakladali právo na priznanie peňažnej náhrady pritom žalobca nemal preukázať.

6. Vo veci bolo rozhodnuté dňa 07. 03. 2023, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.

49C/70/2022-165 (ďalej označený ako „Rozsudok 1“) tak, že súd konanie v časti o zaplatenie náhrady
skutočnej škody v sume 2 330,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 330,04 eur
od 20. 05. 2022 do zaplatenia zastavil (výrok I. Rozsudku 1), výrokom II. Rozsudku 1 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu skutočnej škody v sume 1 637,43 eur pozostávajúcej z trov
obhajoby, náhradu skutočnej škody v sume 2 030,52 eur pozostávajúcej z nákladov na vzdelanie, a to

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 667,95 eur od 20. 05. 2022 do zaplatenia,
výrokom III. bola žaloba v časti o zaplatenie náhrady skutočnej škody v sume 96,73 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96,73 eur od 20. 05. 2022 do zaplatenia zamietnutá, výrokom
IV. Rozsudku 1 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 1 000 eur, výrokom V. bola žaloba v zostávajúcej časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy

vo výške 4 000 eur zamietnutá, výrokom VI. súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 31,60 %.

7. Voči výrokom II., IV. a VI. Rozsudku 1 podal odvolanie žalovaný a proti výrokom V. a VI. Rozsudku
1 podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Žiline svojím rozsudkom zo dňa 23. 01. 2024 sp. zn.

9Co/87/2023-252 (ďalej označený ako „Rozsudok KS“) Rozsudok 1 vo výrokoch II., IV. potvrdil, výroky
I. a III. ponechal nedotknuté a Rozsudok 1 vo výrokoch V. a VI. zrušil a vec v tejto časti vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Súd vo veci vykonal dňa 30. 04. 2024 za účasti zástupcov strán sporu a v neprítomnosti žalobcu,

ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti
pojednávanie, na ktorom v zrušenej časti veci zároveň rozhodol.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímslistinnýmidôkazminachádzajúcimisavsúdnomspise,
ktoré boli stranám sporu navzájom doručované a zistil nasledujúci skutkový stav:

9. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru SR, ČVS: ORP-481/X-XXX-XX-XXXX Čadca
zo dňa 18.08.2016 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin poškodzovanie cudzej veci podľa ust. § 245
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona preto, že dňa 17.08.2016 okolo 23:50 v D. E. A., časť F.
G. vedľa prístupovej cesty do lesného porastu neznámy páchateľ nezisteným spôsobom mal založiť

požiar odstaveného traktora továrenskej značky ZETOR 8441 Proxima, majiteľa H. F., nar. XX.XX.XXXX
a následne podpáliť hneď vedľa stojaci pracovný stroj továrenskej značky Caterpillar, CAT D6R2,
majiteľa Doprava a služby, K & T, spol. s.r.o., IČO, so sídlom Čadca, potom prejsť vzdialenosť cca 300
metrov smerom popod lesný porast, kde mal podpáliť odstavený pracovný stroj továrenskej značky LKT81 Turbo, majiteľa I. J., bytom K. L. XX, čím mal spôsobiť celkovú škodu vo výške 35 500,- eur. Trestné
stíhanie malo byť začaté vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu, a to ohliadkou miesta
požiaru (podľa uznesenia na č. l. 10 spisu).

10. Uznesením Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby,
odbor inšpekčnej služby Stred zo dňa 09.03.2017, ČVS: G./N. bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie
pre zločin poškodzovanie cudzej veci podľa ust. § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
spáchaného v spolupáchateľstve, lebo zistené skutočnosti mali nasvedčovať tomu, že dňa 17.08.2016

o 18:09 hod. v G. O., na ulici K. L. XXXX, D. E. A. spoločne s obvineným M. F. mali zakúpiť 1 ks litrového
prírodného lampového oleja spolu s 2 ks pevného podpaľača zn. PEPO a následne okolo 23:50 hod. v D.
E. A., časť F. G. vedľa prístupovej cesty do lesného porastu prostredníctvom uvedených vecí mali založiť
požiar odstaveného traktora továrenskej značky ZETOR 8441 Proxima, ev. č. C., majiteľa H. F., nar.
XX.XX.XXXX a následne podpáliť hneď vedľa stojaci pracovný stroj továrenskej značky Caterpillar, CAT
D6R2, majiteľa Doprava a služby, K & T, spol. s.r.o., IČO, so sídlom Čadca, potom prejsť vzdialenosť cca

300 metrov smerom popod lesný porast, kde mali podpáliť odstavený pracovný stroj továrenskej značky
LKT 81 Turbo, majiteľa I. J., nar., bytom, čím mali spôsobiť celkovú škodu vo výške 47.893,- eur (podľa
uznesenia na č. l. 11 – 13 spisu, uznesenie ďalej označené aj ako „uznesenie o vznesení obvinenia“).
Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal.

11. Dňa 24.07.2017 podala na Okresnom súde Žilina Okresná prokuratúra Žilina na žalobcu a M. F.
obžalobu pre skutok opísaný v uznesení o vznesení obvinenia (obžaloba na č. l. 14 – 16 spisu, ďalej
v texte označená ako „obžaloba“).

12. Okresný súd Žilina vydal trestný rozkaz, sp. zn. 36T/89/2017 zo dňa 19.12.2017, ktorým uznal vinu

žalobcuaM.F.zoskutkuuvedenéhovobžalobe,žalobcoviboluloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere3
roky s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby s probačným dohľadom nad jeho správaním
v trvaní 4 roky. Žalobcovi zároveň bola trestným rozkazom uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu, a v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie,
ako aj nahradiť spôsobenú škodu (trestný rozkaz na č. l. 17 – 18 spisu, ďalej v texte označený ako

„trestný rozkaz“).
Žalobca podal proti trestnému rozkazu dňa 23.01.2018 odpor, čo vyplýva z č. l. 19 spisu.

13. Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12.08.2021, sp. zn. 36T/89/2017 bol žalobca stíhaný
pre zločin poškodzovania cudzej veci spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo preukázané, že skutok

spáchali obžalovaní (rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/89/2017 na č. l. 20 – 26 spisu, ďalej
označený ako „Rozsudok“).

14. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 26.11.2021, sp. zn. 36T/89/2017 sudkyňa zobrala na
vedomie späťvzatie odvolania prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina voči rozsudku z 12.08.2021

(uznesenie na č. l. 27 spisu).

15. V posudku Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobného úradu,
Strednej odbornej školy Policajného zboru Pezinok, školský odbor, č. G./2017 zo dňa 18. 04. 2017
sa uvádza, že žalobca, poslucháč XX. behu 8 mesačného pomaturitného kvalifikačného štúdia v

Strednej odbornej škole Policajného zboru Pezinok bol v prípravnej štátnej službe zaradený ako referent
oddelenia železničnej polície Policajného zboru Žilina odboru železničnej polície Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Žiline. Do služobného pomeru príslušníka Policajného zboru mal byť prijatý ku
dňu 01. 10. 2016 k získaniu základného policajného vzdelania na 8 mesačné pomaturitné kvalifikačné
štúdium v SOŠ PZ Pezinok ku dňu 10. 10. 2016. Žalobca mal počas štúdia dosahovať dobré študijné

výsledky, disciplinárne trestaný ani odmeňovaný v priebehu štúdia nebol. Počas celej doby štúdia sa
žalobca mal javiť ako bezproblémový poslucháč tichej povahy, zadané úlohy si plnil riadne a včas.
Dňa 10. 03. 2017 mala byť do SOŠ PZ Pezinok doručená písomnosť z odboru inšpekčnej služby
Stred úradu inšpekčnej kontroly a inšpekčnej služby MV SR pod č. p.: ČVS-SKIS-72/OISS-V-2017.
V písomnosti malo byť riaditeľovi SOŠ PZ Pezinok oznámené, že voči žalobcovi bolo uznesením PZ

zo dňa 09. 03. 2017 vznesené obvinenie za poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Na základe
uvedených skutočností bol žalobcovi zrušený služobný pomer v skúšobnej dobe zo strany nadriadenéhopodľa § 190 zákona o štátnej služby (posudok je žurnalizovaný v pripojenom trestnom spise Okresného
súdu Žilina sp. zn. 36T/89/2017 na č. l. 383 spisu).

Súd predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

16. Podľaustanovenia§3ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci (ďalej označený aj ako „zákon č. 514/2003 Z. z.“), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,.

17. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody,
ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru
alebo poverený príslušník Policajného zboru,3) a 1.prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu

vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej
veci obžalobu príslušnému súdu alebo..

18. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,.

19. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia

vydaného v tomto konaní.

20. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

21. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

22. Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná
podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými

trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)

23. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu
má nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške dvadsaťpäťnásobku

sumy mesačnej minimálnej mzdy12) platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu
trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len jedna pozostalá obeť násilného
trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo
výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v
ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

24. Podľa ustanovenia § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený len ako „OZ“),
fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

25. Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.26. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

27. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 OZ, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28. Súd v úvode konštatuje, že odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu vo vzťahu k (už)

právoplatne priznanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu za nezákonné trestné stíhanie v sume 1 000
eur (výrok IV. Rozsudku 1). V tejto časti bola zo strany súdu pritom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
za ujmu spôsobenú v súkromnom živote žalobcu a v jeho spoločenskom uplatnení, keďže v dôsledku
nezákonného rozhodnutia nemohol dokončiť štúdium na Policajnej akadémii, pričom túžil stať sa
policajtom a jeho výsledky do ukončenia štúdia zodpovedali jeho ambíciám. Bližšie odôvodnenie k tejto
časti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy sa nachádza v bodoch 77. – 81. odôvodnenia Rozsudku 1,

ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť (a preto súd na tieto body odôvodnenia odôvodňujúce jeho
potvrdenú časť aj odkazuje).

29. Dôvodom zrušenia Rozsudku 1 v časti, v ktorej bola žaloba v zostávajúcej časti uplatnenej náhrady
nemajetkovej ujmy (v zostávajúcej sume 4000 eur) zamietnutá bolo, že sa odvolací súd nestotožnil so

sumou priznanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, keďže okresný súd mal zohľadniť aj dĺžku života
žalobcu mimo Slovenskej republiky, ktorú podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné posudzovať ako
dôsledok vznesenia obvinenia a poškodenia dobrého mena v dôsledku ukončenia štúdia na akadémii
policajného zboru. Ďalej odvolací súd uviedol, že okresný súd mal zohľadniť aj dĺžku obdobia, počas
ktorého bol žalobca riešený orgánmi činnými v trestnom konaní. Odvolací súd zároveň konštatoval, že

bola nedôvodnou námietka žalobcu, v ktorej uvádzal, že nie je jeho povinnosťou preukazovať tvrdený
zásah do osobného života vo vzťahu k rodine a prípadnému najbližšiemu okoliu, a ak by mala byť
priznaná náhrada aj za túto časť tvrdenej nemajetkovej ujmy, musela by byť preukázaná tak, ako
namietal žalovaný.

30. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 754/2016 z 24. 01.
2017, podľa záverov ktorého (okrem iného) podľa dnes účinného znenia tohto ustanovenia sa výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje s prihliadnutím na osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje; závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo;
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré

vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. S účinnosťou od 1. januára 2013 bolo zákonom č.
412/2012 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 513/2003 Z. z., doplnené ustanovenie § 17 ods. 4 limitujúce
hornú hranicu výšky náhrady nemajetkovej ujmy, podľa ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených

násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov.
Podľa názoru ústavného súdu v týchto prípadoch je potrebné zohľadniť medzi takýmito kritériami
jednak povahu trestnej veci, dĺžku trestného stíhania a predovšetkým dopady trestného stíhania do
osobnostnej sféry poškodenej osoby (následky v osobnostnej sfére poškodeného), ako aj okolnosti,
za ktorých k nemajetkovej ujme došlo. Za pomoci týchto kritérií ustálená výška náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch musí však súčasne najmä zodpovedať všeobecne zdieľanej predstave spravodlivosti
a slušnosti.
Všeobecné súdy disponujú pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za
vedenie trestného stíhania (obzvlášť v prípadoch, ak nezákonné rozhodnutie bolo vydané ešte za
účinnosti zákona č. 58/1969 Zb.) širokou mierou uváženia a ich úvahy nemožno limitovať mechanickým

porovnávaním odškodňovania iných prípadov upravených v iných právnych normách. Na druhej strane
však ani ústavný súd nespochybňuje potrebu zjednotenia rozhodovania o výške náhrady nemajetkovej
ujmy v týchto prípadoch. Toto zjednotenie môže byť však realizované iba dôsledným aplikovaním
(okrem iného aj) naznačených kritérií, smerujúc k porovnateľnosti priznanej náhrady nemajetkovej ujmy
v prípadoch skutkovo obdobných.

Ústavný súd je toho názoru, že stanoviť presnou sumou výšku náhrady nemajetkovej ujmy za deň či
mesiac trvania väzby alebo vedenia trestného stíhania vopred pre všetky prípady nie je možné, pretože
primeranosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí zohľadňovať vždy osobitné okolnosti prípadu,
ktorých rozmanitosť nemožno vopred postihnúť. Rovnako tak nie je možné ani mechanicky prevziaťzávery rozhodovacej praxe súdov iných štátov či Európskeho súdu pre ľudské práva, a to najmä s
ohľadom na odlišnosť životnej úrovne v jednotlivých štátoch, ktorá rovnako tak musí byť zohľadnená,
pokiaľ priznaná výška náhrady nemajetkovej ujmy má zodpovedať predstavám spravodlivosti a slušnosti

v danom čase a na danom mieste. Ani to však neznamená, že takúto rozhodovaciu prax týchto orgánov
by nebolo na mieste nezohľadniť.

31. Nezákonnosť rozhodnutia nepochybne sama o sebe znamená pre poškodeného určitú nemateriálnu

ujmu, poškodený je pritom povinný preukázať, v prípade uplatňovania jej peňažnej náhrady, vznik
tejto nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života a intenzitu zásahu, ako aj to, že iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie, či
zmiernenie tejto vzniknutej ujmy.

32. Súd viazaný názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového

poriadku zohľadnil skutočnosť, že žalobca v dôsledku nemožnosti ďalej študovať na policajnej akadémii
opustil územie Slovenskej republiky a ešte počas svojho trestného stíhania začal žiť v zahraničí (podľa
vyjadrenia jeho právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 24. 01. 2023). Súd prihliadol aj na
dĺžku obdobia, počas ktorého bol žalobca riešený orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré obdobie
trvalo od vznesenia obvinenia voči žalobcovi v marci 2017 až po právoplatnosť oslobodzujúceho

rozsudku zo dňa 12. 08. 2021 približne 4,5 roka. Súd následne výrokom I. tohto rozsudku rozhodol
o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy vo výške (ďalších) 1000 eur, a to zohľadňujúc (nad rámec
toho, čo súd zohľadnil pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy Rozsudkom 1) skutočnosť, že žalobca
vdôsledkutrestnéhostíhaniaopustilSlovenskúrepublikuažijevzahraničí,akoajdĺžkutrvaniatrestného
stíhania žalobcu. Súd uvádza, že okolnosti v súdenej veci mu neumožňovali priznať žalobcovi vyššiu

sumu (ďalšej) náhrady nemajetkovej ujmy. Nebolo totiž preukázané, že dĺžka trvania trestného stíhania
mala dopad na intenzívnejšie prežívanie pocitov neistoty a obáv zo strany žalobcu. O uvedenom svedčí
podľa názoru súdu aj skutočnosť, že žalobca sa už počas svojho trestného stíhania odhodlal odísť
do zahraničia, kde si našiel prácu. Žalobca zvýšenú intenzitu prežívania svojho trestného stíhania
a trápenia s ním spojeným síce tvrdil, ale okrem tohto svojho tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal

(napr. v podobe lekárskych správ, výpovedí svedkov, atď...). Vzhľadom na tieto skutočnosť súd nemal
preukázanú takú intenzitu zásahu do osobnej sféry žalobcu (a teda takú závažnosť vzniknutej ujmy),
ktorá by súdu umožňovala mu priznať vyššiu sumy náhrady nemajetkovej ujmy.

33. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej je potrebné každý deň trestného

stíhania ohodnoť paušálnou, resp. určenou sumou za účelom výpočtu výšky náhrady nemajetkovej
ujmy. Primeranosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy musí zohľadňovať vždy osobitné okolnosti prípadu,
ktorých rozmanitosť nemožno vopred postihnúť. Navyše, kritériá pre výpočet náhrady nemajetkovej
ujmy v prípade, ak poškodený bol stíhaný aj väzobne, sú odlišné ako pri posudzovaní nezákonného
trestného stíhania bez obmedzenia osobnej slobody nezákonne trestne stíhanej osoby. Tieto kritériá

preto nemožno použiť v súdenej veci, kedy žalobca nebol väzobne stíhaný.

34. Zo strany odvolacieho súdu bol žalobcovi daný priestor na prípadnú reakciu na námietky vznesené
zo strany žalovaného, ktoré odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné, pričom uviedol, že ak by mala byť
priznaná žalobcovi aj náhrada nemajetkovej ujmy týkajúcej sa osobného života (narušenie vzťahov

v rodine a prípadnému najbližšiemu okoliu), musela by byť preukázaná. Žalobca však ním tvrdené
skutočnosti ohľadne vážneho narušenia jeho súkromných vzťahov nepreukázal žiadnymi dôkaznými
prostriedkami (nenavrhol vykonať výsluch svedkov, resp. nepredložil žiadne listinné ani iné dôkazy
preukazujúce ním tvrdené skutočnosti).

35. Súd poukazuje na to, že súd nariadi výsluch strany sporu v prípade, ak tvrdené skutočnosti
nemožno preukázať inak. Žalobcom tvrdené skutočnosti bolo možné preukázať inak, avšak žalobca
k ním tvrdeným skutočnostiam žiadne dokazovanie nenavrhol. Právny zástupca žalobcu navrhoval
výsluch žalobcu, a za tým účelom žiadal pojednávanie nariadené na deň 30. 04. 2024 odročiť, čomu súd
nevyhovel, a to z viacerých dôvodov. Žalobca a ani jeho právny zástupca súdu nepreukázali, že žalobca

sa nemôže zúčastniť pojednávania nariadeného na deň 30. 04. 2024. Opätovne, tieto skutočnosti boli
zo strany žalobcu tvrdené, ale súdu nebol predložený taký dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca
nemá možnosť si zobrať na deň pojednávania dovolenku, resp. že v tento deň pracuje. Právny zástupca
žalobcu pritom navrhol odročiť pojednávanie na deň 09. 09. 2024. Takýto návrh je minimálne v rozporeso základným princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, a to s poukazom na čl. 17 základných
princípov Civilného sporového poriadku. Navyše, v predmetný (žalobcom určený) deň by nebolo možné
pojednávanie vykonať, keďže tento deň (pondelok) nepatrí medzi pojednávacie dni zákonnej sudkyne

v predmetnej veci, a to s poukazom na Rozvrh práce Okresného súdu Žilina pre rok 2024. Naviac, na
dopyt súdu na pojednávaní konanom dňa 30. 04. 2024 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že písomný
výsluchžalobcužiadavykonaťzaúčelompreukázaniaakápsychickázáťažvzniklažalobcovi,akosacítil
v čase jeho trestného stíhania, čo musel znášať a aký dôvod bol jeho odsťahovania sa do J.. Uvedené
skutočnosti však už žalobca uvádzal vo svojom písomnom vyjadrení na č. l. 127 spisu.

36. Súd zamietol návrh na vykonanie písomného výsluchu žalobcu podľa ustanovenia § 195 ods.
3 Civilného sporového poriadku, keďže neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie takého
dokazovania. Písomný výsluch možno vykonať len vo výnimočných prípadoch. Tento prípad podľa
názoru súdu takým prípadom nie je. Žalobca navyše ani nepreukázal súdu, že z jeho strany nie
je objektívne možné sa pojednávania zúčastniť. Podľa názoru súdu je písomný výsluch žalobcu

nadbytočný, keďže písomné vyjadrenie samotného žalobcu k jemu vzniknutej ujme už produkoval na
č. l. 127 spisu. Konkrétne skutočnosti, ktoré by mali byť zistené z výsluchu žalobcu a ktoré nemožno
zistiť iným spôsobom pritom právnym zástupcom žalobcu označené neboli. Písomný výsluch naviac
s prihliadnutím na povahu súdenej veci, kedy je významný najmä bezprostredný ústny výsluch žalobcu
by bol s prihliadnutím aj na dôvody zrušenia časti rozsudku OS Žilina v rozpore so základným princípom

civilného sporového konania, a to s princípom hospodárnosti konania. Dôvodom zrušenia výroku
V. Rozsudku 1 navyše nebolo nevykonanie navrhovaného dokazovania, keďže toto navrhované ani
v predchádzajúcej časti sporu nebolo, ale to, že Krajský súd v Žiline sa nestotožnil so sumou priznanej
výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy priznanej žalobcovi zo strany Okresného súdu Žilina.

37. Opätovne súd konštatuje, že ostatné žalobcom tvrdené negatívne následky na osobnosť žalobcu,
ktoré by zakladali dôvodnosť priznania vyššej sumy náhrady nemajetkovej ujmy preukázané neboli
– zakladali sa na jeho subjektívnych tvrdeniach, nemali oporu napr. vo výsluchu svedkov, prípadne
v iných dôkazoch preukazujúcich dopad na psychiku žalobcu, zhoršenie vzťahov v rodine, čo sa muselo
odzrkadliť aj v rozhodnutí súdu pri zohľadňovaní výšky priznanej nemajetkovej ujmy, keďže bremeno

tvrdení, ale aj dôkazné bremeno v tomto konaní zaťažovalo žalobcu ako poškodeného, a intenzitu
zásahu do jeho osobnostnej sféry bol povinný preukázať (napr. výsluchmi svedkov, prípadne listinnými
dôkazmi, atď..).
V zostávajúcej časti o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy bola žaloba výrokom II. tohto rozsudku
zamietnutá, keďže preukázaná intenzita do osobnostných práv žalobcu neodôvodňovala priznať

náhradu nemajetkovej ujmy v ním požadovanej výške.

38. Súd pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy zobral do úvahy aj ustanovenie § 17 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z. z., a zohľadnil, že strop, ktorý by v predmetnej veci mohol priznať ako náhradu
nemajetkovej ujmy je s prihliadnutím na ustanovenie § 12 ods. 2 a § 13 zákona o obetiach trestných

činov na úrovni 10 875 eur (25násobok minimálnej mzdy za rok 2017, v ktorom bolo vznesené obvinenie
voči žalobcovi, t.j. 25 x 435 eur), resp. 21 750 (50násobok minimálnej mzdy za rok 2017, t.j. 50 x 435).
Pre úplnosť súd uvádza, že dvadsaťpäťnásobok sumy mesačnej mzdy platnej na obdobie roka, v ktorom
bol spáchaný trestný čin sa vypláca obeti násilného trestného činu, ak bola trestným činom spôsobená
smrť, a päťdesiatnásobok sumy mesačnej mzdy sa vypláca obeti násilného trestného činu, ktorým bola

spôsobená smrť a zároveň je jediná pozostalá osoba, ktorá bola odkázaná výživou na zomrelého, tento
strop je zároveň maximálnou sumou, ktorú možno priznať. Podľa názoru súdu bolo nutné zohľadniť
rozdiel v intenzite ujmy, ktorá je spôsobená obeti trestného činu, a intenzitu a rozsah ujmy, ktorá bola
spôsobená žalobcovi v dôsledku jeho trestného stíhania. Aj s prihliadnutím na toto kritérium súd priznal
žalobcovi nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá zodpovedá menej ako pätine náhrady, na ktorú

má nárok obeť trestného činu, v dôsledku ktorého bola spôsobená smrť, resp. niečo menej ako desatine
stropu, ktorý môže byť vyplatený ako náhrada obeti násilného trestného činu, ktorá je jedinou pozostalou
osobou odkázanou na výživou na zomrelého.

39. Súd poukazuje na obdobný ako je súdený prípad (nie však totožný), kedy Krajský súd v Žiline

rozsudkom sp. zn. 10Co/26/2023 zo dňa 24. 08. 2023 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina sp.
zn. 49C/31/2021-178, ktorým bola žalobcovi (advokátovi) priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za
nezákonné trestné stíhanie trvajúce 7 rokov vo výške 1 500 eur.40. Ďalej súd pre porovnanie poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.
04. 2022, sp. zn. 17Co/22/2022, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota,
ktorým súd priznal poškodenému – príslušníkovi dopravnej hliadky Policajného zboru z dôvodu jeho

nezákonného trestného stíhania náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2250 eur. V predmetnej veci sa
poškodenému zhoršil jeho zdravotný stav, bol 6 mesiacov PN, pričom súd v predmetnej veci výšku ujmy
ustálil aj s prihliadnutím na dĺžku trvania trestného stíhania. V súdenej veci sa však skutkový stav líšil
(žalobcov zdravotný stav sa v dôsledku trestného stíhania nezhoršil).

41. Súd príkladmo poukazuje aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 21. 12. 2010 vo
veci Osváthová proti Slovenskej republike, ktorým bola sťažovateľke priznaná náhrada nemajetkovej
ujmy 1 200 eur (sťažovateľka požadovala 6 000 eur), pričom pani N. vo svojej sťažnosti namietala
nezákonnosť svojej väzby, ako aj to, že nebola urýchlene oboznámená s dôvodmi jej zatknutia,
obvinením proti nej a jej procesných právach. Okolnosti uvedeného prípadu sa síce odlišujú, keďže
trestné stíhanie pani N. bolo kratšie ako u žalobcu, avšak žalobca nebol trestne stíhaný vo väzbe ako p.

N. a nenamietal porušenie jeho procesných práv počas trestného stíhania, avšak aj v prípade p. N. sa
jednalo o prípad nezákonného trestného stíhania, keďže obvinenie voči sťažovateľke bolo zrušené.

42. Opätovne súd v nadväznosti na poukaz právneho zástupcu žalobcu na rozhodnutia iných súdov
uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami odvolacích súdov v iných veciach ako je súdená vec.

43. Súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú námietky vo vzťahu k prejednávanej
veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Súd je toho
názoru, že sa v tomto odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami

strán sporu a ich právnymi argumentmi a uviedol podstatné dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

45. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

48. Podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

49. Súd z dôvodu prehľadnosti a rozdielneho prístupu pri priznávaní nároku na náhradu trov konania pri

konaní o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy oproti štandardnému postupu pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania rozhodnutie o trovách rozdelil do dvoch samostatných výrokov. Pri rozhodovaní
o náhrade trov konania v časti o zaplatenie majetkovej ujmy (škody) súd zobral do úvahy, že zavinenie
na zastavení konania v časti o zaplatenie 2 330,04 eur zavinil žalobca, keďže žalobu v uvedenej časti
zobral späť bez uvedenia dôvodu. Z toho dôvodu v tejto časti sa pripočíta úspech na stranu žalovaného.

Žalovaný bol ďalej úspešný aj v zamietavej časti o zaplatenie 96,73 eur (výrok III. rozsudku). Naproti
tomu bol žalobca úspešný v časti výrokom II. mu priznanej sumy (spolu vo výške 3 667,95 eur).
Sumarizujúc, 100% predstavovala suma 6 094,72 eur, žalobca bol úspešný v sume 3 667,95 eur, čo
v percentuálnom vyjadrení predstavuje 60,18 %, žalovaný bol úspešný v sume 2 426,77 eur (2 330,04 +
96,73), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 39,82 %. Čistý úspech žalobcu je potom rozdiel týchto

súm (60,18 – 39,82 = 20,36 %). Súd preto výrokom III. rozsudku priznal žalobcovi voči žalovanému
v časti žaloby o náhradu majetkovej škody nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,36 %.50. Výrokom IV. tohto rozsudku v časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pre priznanie práva na náhradu trov
konania vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch bolo primárnou okolnosťou v tejto veci

konštatovanie existencie zásahu do osobnosti žalobcu. Táto skutočnosť preto predstavuje kvalifikovaný/
plný úspech žalobcu v takomto type konania. Žalobcu je potom možné považovať za plne procesne
úspešného v časti nároku o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže by ho nebolo možné zaťažiť
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu, ktorý má byť rozhodnutý aj na základe
úvahy súdu. Nepôjde teda o procesne neúspešného žalobcu, ak bola priznaná aspoň časť uplatneného

nároku. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 04. 02. 2021, v ktorom sa
uvádza, že z príslušnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku vyplýva, že súd môže
priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak
nie v požadovanej výške. Ide o prípady, keď výška nároku závisí od úvahy súdu. Príkladom je náhrada
nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti, avšak náhrada nemajetkovej ujmy nebola priznaná
v požadovanej výške. Zmyslom novej právnej úpravy nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní

o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla vyjadreného v OSP, avšak ani nová právna
úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov konania
v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, zásadu úspechu vo
veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu.

51. Na základe uvedeného súdu výrokmi III. a IV. tohto rozsudku rozhodol o nároku na náhradu
prvoinštančného ako aj druhoinštančného konania ako o jednom celku zavŕšenom týmto rozsudkom
okresného súdu. O výške trov konania pritom rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

2 49C/70/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).