Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623202552
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7623202552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 8Co/14/2024

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej
a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Agnesy Hricovej v spore žalobcov v 1. rade A. B. nar.
XX.X.XXXX bývajúcom v C. D. E. F. G. XXX a 2. rade H. A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. D. E. F.
G. XXX právne zastúpených JUDr. Danielom Tarbajom advokátom so sídlom v Stropkove na Zámockej
ulici č. 525/28 IČO: 53 450 345 proti žalovanému EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave
na Prievozskej ulici č. 2 IČO: 35 724 803 právne zastúpeného Remedium Legal s.r.o. advokátskou

kanceláriou so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 IČO: 53 255 739 o určenie, že nehnuteľnosti
nie sú zaťažené záložným právom o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves č.k. 11C/30/2023-80 zo dňa 9.11.2023 takto

r o z h o d o l :

2 8Co/14/2024

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku tak, že nehnuteľnosti, ktoré sa
nachádzajú v okrese Gelnica, obci C., katastrálnom území C., zapísané Okresným úradom Gelnica,

Katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele reg. "C" č.
179/2, parcela reg. "C" č. 178/1 - záhrada o výmere 198 m2, parcela reg. "C" č. 178/2 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 23 m2, parcela reg. "C" č. 178/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2,
parcela reg. "C" č. 179/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 384 m2 a parcela reg. "C" č. 179/2 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 120 m2, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 089082/ZaI/1 zo dňa 8.10.2008 a Zmluvy o poskytnutí
úveru č. 089082 zo dňa 8.10.2008 v prospech žalovaného EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v
Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 IČO: 35 724 803 ako postupníka na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávok č. 21951000363 zo dňa 30.7.2019 uzatvorenej medzi Československou obchodnou bankou
a.s.sosídlomvBratislavenaMichalskejulicič.18IČO:36854140akopostupcomaEOSKSISlovensko
s.r.o. so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2 IČO: 35 724 803 ako postupníkom.

Žalobca v 1. rade a 2. rade má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

18 8Co/14/2024

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), návrh žalovaného na
prerušenie konania zamietol (výrok II.) a žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v okrese Gelnica, obci C., katastrálnom území C., zapísané Okresným úradom Gelnica, Katastrálnym

odborom na LV č. XXX, ako rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele reg. "C" č. 179/2, parcela reg.
"C"č.178/1-záhradaovýmere198m2,parcelareg."C"č.178/2-zastavanáplochaanádvorieovýmere
23 m2, parcela reg. "C" č. 178/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, parcela reg. "C" č. 179/1
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 384 m2 a parcela reg. "C" č. 179/2 -zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 120 m2, nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti reg. č. 089082/ZaI/1 zo dňa 08.10.2008. Žalobcovia žalobu odôvodnili skutočnosťou, že
dňa8.10.2008bolamedziprávnympredchodcomžalovaného,spoločnosťouČeskoslovenskáobchodná
banka, a.s., ako veriteľom a I. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX C. ako dlžníkom uzatvorená
Zmluva o poskytnutí úveru č. 089082. Na základe zmluvy bol dlžníkovi poskytnutý hypotekárny úver
vo výške úverového limitu 40.994,49 Eur. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere bola dňa
8.10.2008 uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 089082/Zal/1, pričom ako

záložcovia boli uvedení žalobcovia, ako výluční vlastníci založených nehnuteľností evidovaných na LV
č. XXX, k.ú. C.. V súčasnosti je žalovaný katastrom nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C.,
evidovaný ako záložný veriteľ. Žalovaný si v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod
sp.zn. 11C/86/2016 uplatnil z predmetnej úverovej zmluvy nárok na zaplatenie pohľadávky. Rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11C/86/2016-210 zo dňa 27.05.2021 bola žaloba žalovaného

o zaplatenie sumy 36.592,16 Eur s príslušenstvom zamietnutá v celom rozsahu. Citovaný rozsudok
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6Co/94/2021-298 zo dňa 28.06.2022. Keďže
neexistuje pohľadávka žalovaného zo Zmluvy o poskytnutí úveru č. 089082, súvzťažne žalovaný ako
záložný veriteľ týmto stratil oprávnenie zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.
č. 089082/Zal/1 zo dňa 8.10.2008. Z tohto dôvodu žalobcovia požiadali žalovaného, ako aj Okresný

úrad Gelnica, Katastrálny odbor o výmaz ťarchy a poznámok z LV č. XXX, k.ú. C., avšak bezúspešne.
Vzhľadom na uvedené mali naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené
záložným právom.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 137, § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1, 2CSP,

§ 151a, § 151b ods. 1 až 3, § 151c, § 151j ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
( ďalej len OZ ) a žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného zamietol. Z
listu vlastníctva č. LV č. XXX, k.ú. C. vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným na
predmetnom liste vlastníctva patrí žalobcom 1 a 2, pričom ich spoluvlastnícky podiel činí 1/1. V časti
"C" - ťarchy je zapísaná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registračné č. 089082/

ZaI/1 zo dňa 8.10.2008 v prospech EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava (pôvodne Československá
obchodná banka, a.s., Bratislava) V1011/2008-196/08, Z-929/2019-288/2019. Z rozsudku súdu sp.zn.
11C/86/2016 zo dňa 27.5.2021 súd zistil, že žaloba podaná žalobcom EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava proti I. B. ako žalovanému bola zamietnutá. Dôvodom jej zamietnutia bol nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na

veriteľa nového. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/94/2021
zo dňa 28.6.2022. Z oznámenia Okresného úradu Gelnica, katastrálneho odboru zo dňa 14.9.2022
je zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade požiadali o výmaz poznámky a ťarchy z LV č. XXX, k.ú. C. s
tým, že žiadosť odôvodnili pominutím dôvodu zápisu v zmysle právoplatného rozsudku súdu sp.zn.
11C/86/2016 zo dňa 27.5.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/94/2021

zo dňa 28.6.2022. V žiadosti uviedli, že veriteľ nie je v zmysle citovaných rozsudkov právne legitímny.
Predmetný úrad žiadateľom oznámil, že z výroku uvedeného rozsudku nevyplýva zrušenie záložného
práva k nehnuteľnostiam, z toho dôvodu zápis/zrušenie vykonané nebude. Zároveň uviedli, že o výmaz
ťarchy a poznámok s ňou súvisiacich môže požiadať oprávnený - záložný veriteľ. Z odpovede na výzvu
od EOS KSI Slovensko zo dňa 6.9.2022 bolo zistené, že uvedená spoločnosť oznámila žalobcom v 1.

a 2. rade, že ohľadom dispozície s pohľadávkou a záložným právom je vzhľadom na vydané súdne
rozhodnutie nutné kontaktovať Československú obchodnú banku, a.s., Bratislava. Oni nie sú platným
veriteľom predmetnej pohľadávky. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že okruh sporových strán
vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne), vymedzuje
právo hmotné. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie

také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd žalobe vyhovie
len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní
nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanéhobez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale
žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo
214/2011). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
sporu nenamieta. Poučenie strany o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym, kým súd v
zmysle § 160 C.s.p. má povinnosť poučovať procesné strany o ich procesných právach a povinnostiach.
Poučenie o hmotnom práve nie je súd povinný, ani oprávnený poskytnúť. Súd sa prioritne zaoberal

otázkou vecnej legitimácie strán v konaní, pretože touto sa súd musí zaoberať z úradnej moci aj bez
uplatnenej hmotnoprávnej námietky. Ako je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.
11C/86/2016 zo dňa 27.5.2021 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6Co/94/2021 zo dňa 28.6.2022 žaloba podaná v uvedenom konaní žalobcom EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Bratislava proti I. B. ako žalovanému bola zamietnutá. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že
súd sa meritom veci nezaoberal. Dôvodom zamietnutia žaloby bol totiž preukázaný nedostatok aktívnej

vecnejlegitimáciežalobcu.Ktakémutozáverusúddospelpotomčopreskúmanímprocesupredčasného
zosplatnenia hypotekárneho úveru, preskúmaním následného postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č. 283/2001 Z. z. o bankách zistil, že banka nepostupovala v súlade so zákonom, keď nedodržala
zákonný postup potrebný pre relevantné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého zostatku úveru. Z
uvedených príčin teda nemohlo dôjsť k následnému platnému postúpeniu pohľadávky banky (ČSOB

a.s.) na veriteľa, ktorý je nebankovým subjektom (EOS KSI Slovensko s.r.o.). Preto bol takýto právny
úkon (zmluva o postúpení pohľadávky i úkon mimoriadneho zosplatnenia úveru) postihnutý absolútnou
neplatnosťou v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.
marca 2018, sp.zn. 7 Cdo 26/2017). Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže dôvodom zamietnutia
žaloby v konaní súdu sp.zn. 11C/86/2016 bola absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky,

pre nezákonnosť procesu mimoriadneho zosplatnenia celého zostatku úveru, bol súd toho názoru, že
na úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou sa nazerá akoby ani nebol urobený. Absolútna neplatnosť
totiž vychádza priamo zo zákona, pôsobí od začiatku (ex tunc) a nemá za následok vznik, zmenu
alebo zánik práv a povinností. Žalujúci subjekt v pôvodnom konaní, v tomto konaní žalovaný teda
pohľadávku od banky nikdy nezískal, teda nenadobudol ani právo vyplývajúce zo záložnej zmluvy,

keďže toto je vo vzťahu k hlavnému záväzkovo-právnemu vzťahu, právom zabezpečovacím, teda má ku
zabezpečovanému záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. Napokon to uviedol samotný i
žalovaný, a toto potvrdili v replike i samotní žalobcovia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd prvej
inštancie nútený konštatovať, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Právo vyplývajúce
z úverovej zmluvy uzavretej medzi predchodcom žalovaného (ČSOB a.s.) a I. B. dňa 8.10.2008 a

rovnako právo vyplývajúce zo záložnej zmluvy uzavretej bankou so žalobcami 1, 2 z toho istého dňa,
ktorá hlavný záväzok zabezpečuje, žalovaný pre jej absolútnu neplatnosť nikdy nenadobudol. Súd
preto žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného zamietol. Napriek faktu, že
žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v spore sa súd z
opatrnostizaoberalimeritomveci,avšakdospelkrovnakémuzáveru.Vtomtokontexteuviedol,žeikeby

bol v predmetnom spore žalovaný označený správne nebolo by možné pri rovnakej dôkaznej situácii
žalobe vyhovieť. V konaní totiž neboli produkované žiadne relevantné dôkazy pre ktoré by mohol súd
konštatovať, že nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území obce Jaklovce, zapísané na LV
č. XXX nie sú zaťažené záložným právom, teda že došlo k zániku záložného práva k nehnuteľnostiam
niektorým spôsobom predpokladaným v ust. § 151md Občianskeho zákonníka. Vychádzal z faktu, že

na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. 089082 zo dňa 8.10.2008 bol I. B. poskytnutý hypotekárny úver
vo výške 40.994,49 Eur na dobu 20 rokov. Tento sa dlžník zaviazal splácať v splátkach po 322,52 Eur
až do jeho splatenia. Z uvedeného bolo zrejmé, že konečná splatnosť úveru nastane, vzhľadom na jeho
neplatné zosplatnenie, konštatované v odôvodnení rozsudku súdu sp.zn. 11C/86/2016 zo dňa 27.5.2021
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/94/2021 zo dňa 28.6.2022 až v roku 2028.

Úverový vzťah, pokiaľ nedošlo k jeho predčasnému splateniu dlžníkom, čo v konaní preukázané nebolo,
teda stále trvá. Keďže tento hlavný záväzkovo-právny vzťah zabezpečený zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti registračné č. 089082/ZaI/1 zo dňa 8.10.2008 stále trvá a bolo zrejmé, že k
novému platnému zosplatneniu úveru nedošlo, vzhľadom na akcesorickú povahu záložného práva súd
nevidel žiaden relevantný dôvod pre ktorý by bolo možné žalobe vyhovieť. Ďalej súd upriamil pozornosť

na to, že dňa 6.6.2023 bol doručený návrh žalovaného na prerušenie konania sp.zn. 11C/30/2023 z
dôvodu prebiehajúceho sprocesovania úkonu spätného postúpenia pohľadávky. Žalobcovia s návrhom
na prerušenie konania nesúhlasili, považovali ho za účelový. Konštatovali, že uplynul viac ako rok
od právoplatnosti rozsudku na základe ktorého žalovaný stratil oprávnenie k vymáhaniu pohľadávky.Napriek tomu, že bol vyzvaný k náprave stavu evidovanému v katastri nehnuteľnosti doposiaľ tak
neučinil. Súd zdôraznil, že prebiehajúci proces spätného postúpenia pohľadávky nie je dôvodom na
prerušenie konania v tomto konaní, preto súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, tak

ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a to pri meritórnom rozhodnutí vo veci v súlade s ust. § 162 ods.
3 CSP. Bol toho názoru, že žalovanému bol od podania žaloby poskytnutý dostatočný časový priestor
na ním požadované úkony, avšak bez adekvátneho efektu. Prerušenie konania súd nepovažoval za
dôvodné, to by podľa jeho názoru spôsobilo zbytočné predĺženie sporu.

4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I. a III. podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/, h/. Navrhli napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III.
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietali nesprávny
záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, pretože nie
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Mali za to, že súd posúdil vecnú legitimáciu žalovaného skrz

skutočnosť, že nenadobudol platne pohľadávku z úveru a teda ani práva vyplývajúce zo záložnej
zmluvy. Uvedené posúdenie považovali za zmätočné, keďže samotná skutočnosť, že žalovaný nie je
oprávnený z pohľadávky a nemá ani práva k predmetu zálohu, nemôžu automaticky viesť k záveru,
že v spore nie je pasívne vecne legitimovaný. Uvedený konštrukt súdu by viedol k záveru, že napr.
ani v určovacích žalobách týkajúcich sa vlastníckeho práva by sa vlastník nemohol domáhať svojich

práv, ktoré sú evidované na katastri nesprávne, voči osobe, ktorá jednoducho je nesprávne uvedená
v katastri, resp. neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva vlastníka. Žalobcovia sa nedomáhali
nároku na plnenie, resp. z postúpenej pohľadávky voči žalovanému, ale zosúladenia stavu faktického
a právneho na LV č. XXX, k.ú. C.. Mali za to, že žalovaný ako subjekt evidovaný na LV č. XXX,
k.ú. C. ako záložný veriteľ, je teda nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Podľa žalobcov rozsudok

má v zmysle § 228 ods. 1 CSP účinky inter partes. Žalobcovia sa nedomáhali posúdenia en bloc
neplatnosti/neexistencii záložného práva (vo vzťahu aj k ČSOB, a.s.), preto bolo podľa nich irelevantné a
s vecou nesúvisiace konštatovanie súdu v odsekoch 28. až 30. odôvodnenia rozsudku, pretože uvedené
ani nebolo meritom veci. Meritom sporu bolo dosiahnutie legitímneho cieľa, a to dosiahnuť výmaz
žalovaného ako záložného veriteľa z listu vlastníctva, pričom na dosiahnutie tohto cieľa žalobcovia majú

iba jedinú možnosť – právoplatný rozsudok súdu. Zdôraznili, že kataster nehnuteľností sa vyznačuje
zásadou materiálnej publicity a citovali ust. § 70 ods. 1, 2 katastrálneho zákona. Zároveň upriamili
pozornosť na to, že vzhľadom na aktuálny zápis žalovaného ako záložného veriteľa na LV č. XXX, k.ú.
C., je záložným veriteľom a teda subjektom oprávňujúcim na úkony vo vzťahu k zmene zápisov v katastri
výlučne žalovaný. Vyplýva to priamo z Oznámenia Okresného úradu Gelnica, Katastrálny odbor, zo

dňa 14.9.2022. Z dôvodu, že žalovaný tento krok odmieta vykonať (viď. odpoveď žalovaného na výzvu,
ako aj postoj v súdnom konaní), žalobcovia majú na ochranu svojich práv vo vzťahu k žalovanému
iba jednu možnosť, a to žiadať súd o autoritatívne rozhodnutie. Poukázali na dôvodovú správu k
pôvodnému zneniu katastrálneho zákona, podľa ktorej „vyvrátiť hodnovernosť (a tým ja záväznosť)
možno právoplatným rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu. Takto vyvrátené údaje katastrálny

úrad opraví.“ Pozitívny rozsudok súdu je pre žalobcov vzhľadom na uvedené okolnosti po právnej
stránke významný a užitočný, keďže práve na základe takéhoto rozsudku súdu môžu sami požiadať
o výmaz ťarchy v prospech žalovaného, keďže tento subjekt sa tomu evidentne bráni. Boli by teda
naplnené predpoklady doktríny preventívneho charakteru. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na
rozsudokOSBardejovzodňa11.10.2019,č.k.6C/19/2019-84,inauznesenieNSSRzodňa28.03.2023,

sp. zn. 1 Cdo 249/2021. Žalobcovia namietali i skutočnosť, že napriek neexistencii práv k predmetu
zálohu zo strany žalovaného ako záložného veriteľa, sú stále obmedzení na svojom vlastníckom práve
k nehnuteľnostiam, a to práve voči žalovanému. Ak súd neposkytne ochranu právam žalobcov, nastane
stav, pri ktorom žalobcovia po celý zbytok života reálne nebudú môcť slobodne nakladať s vlastnou
nehnuteľnosťou (napr. ju scudziť) a budú v neustálej neistote a odkázaní na konanie žalovaného. Práve

pozitívnym rozhodnutím súdu o určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, je možné
zabezpečiť nielen stav právnej istoty, ale aj ochranu majetkové práva a práva na obydlie. Podľa žalobcov
súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozsudku a konaním, ktoré mu predchádzalo postupoval
procesne formalisticky a nesprávne. Nezaoberal sa dôsledne vecnou a procesnou stránkou veci a
skutkový stav preto absolútne opomenul, prezentoval nesprávne úvahy pri hodnotení meritu sporu,

čo viedlo k záveru, že vec nesprávne právne a skutkovo posúdil. V danom prípade sa žalobcovia
dostali do stavu, kedy jednak je na liste vlastníctva uvedený subjekt, ktorý nepochybne nie je záložným
veriteľom, zároveň tento subjekt odmieta vykonať zmenu zápisu, a túto zmenu odmieta vykonať na
žiadosť žalobcov Okresný úrad Gelnica, pričom podľa jeho odpovede ani pôvodný veriteľ (ČSOB, a.s.)by nemohla vykonať žiaden výmaz bez aktivity práve žalovaného, a napokon aj súdna moc rovnako
odmietla vykonať ochranu práv žalobcov ako záložcov. Podľa názoru žalobcov súd formalistickým
prístupom k žalobe porušil princíp zákazu denegatio iustitiae. Uviedli, že v predmetnom spore nebolo

ťažiskom posúdiť platnosť, resp. neplatnosť záložnej zmluvy, prípadne en block existenciu záložného
práva (aj voči ČSOB, a.s.). Žalobcovia v konaní sa tohto posúdenia nedomáhali a nespochybnili záložnú
zmluvu ako právny titul pre zriadenie záložného práva (t.j. petit nesmeroval do minulosti, čo je príznačné
pre určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP). V konaní žalobcovia namietali aktuálny stav, t.j.
či sú nehnuteľnosti ešte zaťažené záložným právom vo vzťahu k žalovanému (účinky rozsudku inter

partes). Poukázali i na judikatúru Ústavného súdu SR „Ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že
podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy
proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby
(§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne
sťažená“ (Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 zo dňa 30.04.2013). „Sťaženie následnej
súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou

kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
23/2014-18zodňa24.09.2014).Nesprávnosťrozhodnutiasúdužalobcoviavnímaliajvovzťahuktrovám
konania (III. výrok rozsudku). Mali za to, že žalovaný v konaní navrhoval iba jedinú vec, a to prerušenie
konania. Žalovaný nielenže výslovne nenavrhoval žalobu zamietnuť, avšak si žiaden nárok na náhradu
trov konania vo svojich písomných podaniach ani neuplatňoval. Napriek týmto skutočnostiam, súd

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, dokonca aj bez zohľadnenia §
257 CSP.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto
nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade ako
podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je prípustné (§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom zamietajúcom výroku I. je potrebné v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmeniť, keďže neboli
splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ako ani na zrušenie. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil

4.11.2024 (§ 378 CSP,§ 219 ods. 3 CSP). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu
upovedomené zákonným spôsobom.

8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva (§ 131 CSP).

10. V zmysle § 137 písm. c) CSP „žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je
potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“ V kontexte civilných sporov teda poznáme
tzv. určovacie žaloby, ktorej podstatou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna
určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba).

Vzhľadom na to, že zákonná dikcia § 137 písm. c) CSP vyžaduje na podanie určovacej žaloby naliehavý
právny záujem ako špecifikum, môže ju podať aj ten, komu tvrdené právo nepatrí. Nevyhnutnou
podmienkou pre úspešnosť určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho
záujmu, k čomu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 6.10.2017, pod
sp.zn: II. ÚS 590/2017, pričom uvádza že „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej

opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“11. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“ Podľa

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.: 5 Cdo 31/2011 ďalej „ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa
ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto

určenia stalo jeho právne postavenie neistým (rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/49/2003).

12. K problematike naliehavého právneho záujmu sa vyjadril NS SR aj v rozhodnutí sp. zn.
5Cdo/64/2020 zo dňa 30.11.2022 odsek 16 „Pokiaľ dovolatelia v dovolaní vyslovili pochybnosti, či
určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech
žalovaného, ku ktorému dospeli súdy nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom

pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa,
dovolací súd poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/169/2021 z 26.10.2022, v ktorom vyslovil názor,
že určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, je spôsobilým
podkladom pre výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného
veriteľa“.

13. Zároveň odvolací súd poukazuje na aj na odsek 33 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/249/2021 zo dňa 28.3.2023 z ktorého vyplýva: „Z tohto rozsudku najvyššieho súdu dovolací
súd poukazuje najmä na body 30. a 31. odôvodnenia tohto rozhodnutia s ktorými sa v plnom rozsahu
stotožňuje a preto tieto cituje: ,,30. Na uvedenom základe najvyšší súd (aplikáciou základných zásad

právneho poriadku) nazeral na vec cez prizmu povolených hraníc pre sudcovskú tvorbu práva tak, že
určovacívýrokvznení,žespornénehnuteľnostiniesúzaťaženézáložnýmprávomvprospechžalovanej,
ku ktorému dospeli súdy nižších inštancií v prejednávanej veci, je spôsobilým podkladom pre výmaz
predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V konkrétnom
záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí

pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti
z premlčaného záložného práva, dovolací súd uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu
nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo
premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola
vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Sumarizujúc uvedené, dospel dovolací súd

k záveru, že by bolo v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej
úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného práva bolo znemožnené žalobkyni
(záložcovi) ako vlastníčke sporných nehnuteľností realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných
oprávnení súvisiacich s jej vlastníckym právom, garantovaných čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4
ústavy, ktorá ako bdelý vlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného práva voči záložnému

veriteľovi a zároveň splnila procesnú povinnosť uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím. 31. Na
dôvažok je potrebné uviesť na pravú mieru, že dovolateľkou sformulovaná právna otázka v istom zmysle
nezodpovedá ani obsahu spisu, keďže súdy nižších inštancií právoplatne určili, že sporné nehnuteľnosti
- nie sú zaťažené záložným právom, čo nie je možné z hľadiska použitých jazykových jednotiek (slov) a
ich sémantiky v plnej miere stotožňovať s dovolateľkou namietaným určením - neexistencie záložného

práva. Obiter dictum dovolací súd takisto poznamenáva, že aj odborná literatúra zastáva názor, že
záložca má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní určil, že premlčané záložné
právo nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Podľa nej je prijateľná
interpretácia, že takýto určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z príslušného registra
záložných práv, a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá (ŠTEVČEK,

M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky
zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, s. 1344). A teda, aj keď odborná komentárová
spisba v obdobných prípadoch pripúšťa ako najpriliehavejší petit určenie, že premlčané záložné právo
nie je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom, pri riešení procesnej prípustnosti
žaloby podľa § 137 písm. c/ CSP (ako už bolo uvedené vyššie) nemôže byť na ťarchu žalobkyne

skutočnosť, že si plnila z hľadiska nariadeného neodkladného opatrenia svoju procesnú povinnosť
uloženú jej právoplatným súdnym rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP (podanie žaloby
s uvedením predmetu konania vo veci samej). Preto v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov
dovolací súd považoval dovolateľkou uplatnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP vovzťahu k prvej nastolenej právnej otázke za nedôvodný.“ 33.1. Preto aj podľa názoru dovolacieho súdu
v predmetnej veci ak žalobcovia predmetnou žalobou majú záujem dosiahnuť zmenu zápisu v katastri
nehnuteľnosti a v prípade ak súd vyhovie žalobe, tak dôjde k zmene, ak príslušný kataster vymaže

zápis záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti, čím by sa tak odstránil stav právnej neistoty žalobcov,
pričom žalobcovia nemajú inú možnosť ani inú žalobu, ktorou by sa domáhali výmazu záložného práva
k nehnuteľnosti, ktorej sú vlastníkmi. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo potrebné v predmetnej veci
skúmať, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP,
keď ako vlastníci predmetných nehnuteľnosti mali záujem na tom, aby záložné právo na Liste vlastníctva

vyznačené nebolo, pretože zapísané záložné právo ich môže obmedzovať pri nakladaní s predmetnými
nehnuteľnosťami.“ (poukaz na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 pozn. odvolacieho súdu).

14. V danej veci je predmetom konania určovací petit - určenie, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom žalovaného EOS KSI Slovensko s.r.o. Z obsahu spisu je zrejmé, že
Československá obchodná banka a.s. (ako veriteľ) uzavrel dňa 8.10.2008 s I. B., nar. XX.X.XXXX (ako

dlžníkom) Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. 089082, na základe ktorej veriteľ (ČSOB, a.s.) poskytol
dlžníkoviI.B.hypotekárnyúvervovýške40.994,49Eurnadobu20rokov.Úverbolvprospechzáložného
veriteľa zabezpečený na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 089082/
Zal/1 zo dňa 8.10.2008, nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXX, k.ú. C., ktorých bezpodielovými
spoluvlastníkmi a teda záložcami sú žalobcovia v 1. a 2. rade. Veriteľ vyhlásil pohľadávku z úveru reg.

č. 089082 voči dlžníkovi I. B. za splatnú ku dňu 15.11.2013. Následne sa žalobou podanou na súde dňa
18.4.2016,domáhalvočidlžníkoviI.B.zaplateniasumy36.592,16Eursprísl.zozmluvyohypotekárnom
úvere č. 089082 zo dňa 8.10.2008. Veriteľ G. E. J. K. zmluvou o postúpení pohľadávok č. 21951000363
dňa 30.7.2019 postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere reg. č. 089082 zo dňa 8.10.2008 na žalovaného
EOS KSI Slovensko s.r.o. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11C/86/2016-210 zo dňa

27.5.2021, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/94/2021 zo dňa 28.6.2022
bola žaloba o zaplatenia sumy 36.592,16 Eur s prísl. zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 089082 zo
dňa 8.10.2008 zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu – EOS KSI Slovensko a.s.
(pôvodne Československá obchodná banka a.s.), a to z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky zo
zmluvy o hypotekárnom úvere č. 089082, z veriteľa Československej obchodnej banky a.s. na EOS KSI

Slovensko a.s. Aj napriek uvedenému je aktuálne v katastri nehnuteľností na LV č. XXX v časti C: Ťarchy
zapísané záložné právo v prospech žalovaného EOS KSI Slovensko s.r.o. (pôvodne Československá
obchodná banka a.s.), ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností sú vedení žalobcovia.

15. Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ ide o vec samú, teda o určenie, že nehnuteľnosť nie je

zaťažená záložným právom, je potrebné s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti tak,
aby výsledkom rozhodovania bolo rozumné usporiadanie vzťahov, prisvedčiť argumentácii žalobcov.
Rozsudok vyhovujúci žalobe môže v prejednávanej veci privodiť zosúladenie evidovaného a právneho
stavu, keďže určujúci rozsudok v navrhovanom znení by bol spôsobilým podkladom na zmenu zápisu v
katastri nehnuteľností. Pokiaľ súd žalobe vyhovie, odstráni tak stav právnej neistoty žalobcov.

16.Sohľadomnavyššiekonštatované,jepotrebnéuzavrieť,ženehnuteľnosti,ktorésúpredmetomtohto
sporu, nie sú zaťažené záložným právom v prospech EOS KSI Slovensko s.r.o. (žalovaného), z dôvodu,
že na tohto nebola platne postúpená pohľadávka veriteľa Československej obchodnej banky a. s., ktorý
je tak naďalej nielen úverovým, ale i záložným veriteľom. Takto prijaté závery odvolacieho súdu našli

svoj odraz vo výroku tohto rozhodnutia, keď odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 CSP rozhodnutie
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku zmenil tak, že dotknuté nehnuteľnosti, nie
sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného.

17. Určovacím petitom, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného,

dôjde naviac k eliminácii stavu ohrozenia žalobcov príp. realizáciou záložného práva žalovaným, keďže
z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný v minulosti pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja
dotknutých nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorú nebolo možné vykonať. Na LV
č. XXX kat. úz. C., v časti „B“, v poznámke uvedenej v tejto časti listu vlastníctva je zaznamenané
oznámenia spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava o začatí výkonu záložného práva č.

5.888.135 zo dňa 10.03.2021 dražbou nehnuteľností uvedených v časti „A“ listu vlastníctva.

18. Bez povšimnutia tak nemôže zostať ani skutočnosť, že pre žalobcov predstavujú nehnuteľnosti
dotknuté záložným právom obydlie, rešpektovanie práva ku ktorému požíva ochranu ako ÚstavouSR, tak aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na ochranu domova je
všeobecne pre každého zaručené aj článkom 17 Medzinárodného paktu o občianskych a politických
právach, podľa ktorého nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do

rodiny, domova alebo korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť. Právo na primerané bývanie
(byt, domov) zaručuje článok 11 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych
právach, v zmysle ktorého zmluvné strany paktu, uznávajú právo každého jednotlivca na primeranú
životnú úroveň pre neho a jeho rodinu, zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt, a na neustále
zlepšovanie životných podmienok. Oba tieto pakty boli publikované ako vyhláška ministra zahraničných

vecí č. 120/1976 Zb. a pre bývalú Československú republiku nadobudli platnosť 23. marca 1976.
Právo na ochranu domova je zaručené článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý pre bývalú Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť 18. marca
1992 (pre Slovenskú republiku záväzný od 1. januára 1993) a bol uverejnený v Oznámení Federálneho
ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. V zmysle tohto článku každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia (domova) a korešpondencie.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP.

20. Žalobcovia v 1. rade a 2. rade boli v odvolacom konaní úspešný a teda mali v konaní plný úspech.

Žalovaný nemal vo veci úspech, preto nemá nárok na náhradu trov konania a vznikla mu povinnosť
nahradiť trovy celého konania (pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho) úspešným žalobcom v 1. a 2.
rade. O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdom
prvej inštancie ( § 262 ods. CSP ).

21.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

3 8Co/14/2024

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).