Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123415094
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123415094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s. r. o., so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného obchodnou spoločnosťou ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO:
00 585 441, o zaplatenie 75,54 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/114/2023-66 zo dňa 16. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/114/2023-66 zo dňa
16. januára 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdLiptovskýMikuláš(ďalej„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomuložilžalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 73,54 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 73,54 eur od 03.07.2023 do zaplatenia (výrok I.) Zároveň
žalobcovi sa voči žalovanému priznal náhradu trov konania

v plnom rozsahu (výrok II.), o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal vyššie uvedeného
plnenia na tom základe, že dňa 27.04.2023 v Liptovskom Mikuláši došlo k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol A. B. (poškodený). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviesť do autoservisu, na čo

bezprostredne nadväzovalo uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 489/2023 zo dňa
02.05.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 02.05.2023 do 31.05.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise počas jeho opravy. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru č. 6482023, splatnú 15.06.2023
na sumu 1.139,88 eur s DPH za 30 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku

voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného
vozidla na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom,
ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 22.06.2023 poskytol žalobcovi poistnéplnenie vo výške 1.066,34 eur. Žalovaný poistné plnenie krátil nedôvodne na základe svojvoľných
výpočtov. Žalovaný sa dostal
do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný

poskytnúť žalobcovi najneskôr do 01.07.2023 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 16.06.2023 podľa
oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.
3. Žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keďže nárok žalobcu v celom rozsahu

neuznal, považoval ho za neodôvodnený a nepreukázaný. Konkrétne žalovaný neuznal náklady za
prenájom náhradného vozidla vo výške 37,- eur, keďže oprava poškodeného vozidla bola ukončená dňa
29.05.2023 a prenájom náhradného vozidla tak bol účelný, nevyhnutný a odôvodnený len v období od
02.05.2023 do 29.05.2023 a žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného nepriznal a neposkytol
poistné plnenie z titulu prenájmu náhradného vozidla za jeden deň nájmu, t. j. za deň 31.05.2023.
Zároveň poukazoval

na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 23.01.2023, v zmysle ktorého poškodenému nepriznal ani
poistné plnenie vo výške 26,36 eur z titulu zníženia o opotrebenie rozdielu technických hodnôt pred
najazdením km TH1 a po najazdení 1.018 km TH2, ako ani poistné plnenie
vo výške 10,18 eur z titulu zníženia 0,01 eur za l km. Žalovaný mal za to, že medzi konaním škodcu
a vznikom škody na strane poškodeného v podobe nákladov na prenájom náhradného vozidla existuje

príčinná súvislosť len do okamihu, kedy je zavŕšená oprava poškodeného vozidla, t. j. do okamihu,
kedy sa poškodené vozidlo stane opätovne prevádzkyschopné. Poškodený je v súlade s generálnou
prevenčnou povinnosťou zakotvenou v ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“) povinný počínať si tak, aby svojím konaním neoprávnene nezasahoval do majetkových práv
žalovaného tým, že v dôsledku jeho subjektívneho postoja dôjde k vyzdvihnutiu poškodeného vozidla

s určitým časovým odstupom po tom, čo sa toto vozidlo na základe vykonanej opravy objektívne stalo
opätovne prevádzkyschopné a žalovaný by mal preto v dôsledku takého konania, resp. opomenutia
poškodeného znášať náklady poškodeného na prenájom náhradného vozidla aj po tom, čo sa toto stalo
opätovne prevádzkyschopné. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/309/2020 považoval
žalovaný za neopodstatnený aj uplatnený nárok na úroky z omeškania.

4. Žalobca v reakcii na obranu žalovaného uviedol, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
vlastnémotorovévozidlonievlastnýmzavinením,alezavinenímklientažalovaného.Náhradnémotorové
vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od
poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní
svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný nevzal do

úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený
z užívania svojho vozidla. Z faktúry za opravu vozidla vyplýva dátum dodania 29.05.2023, avšak
vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu bola oprava v širšom zmysle ukončená až
poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak
bola v priamej úmernosti s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu. Preto je

plne akceptovateľné trvanie nájmu do 31.05.2023, čo nebolo spôsobené vinou poškodeného a táto
skutočnosť nemôže byť v nijakom prípade na úkor poškodeného, ktorý objektívne potreboval náhradné
vozidlo až do dátumu odovzdania jeho vozidla z autoservisu. Poškodený si mohol svoje opravované
vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, čo vyplýva z predloženého
potvrdenia autoservisu. Postup žalovaného pri krátení poistného plnenia z titulu rozdielu technických

hodnôt nebol rovnako dôvodný. Náhrada nákladov spojených s nájmom je súčasťou skutočnej škody,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou.
5. V duplike žalovaný považoval argumentáciu žalobcu, že škodu na vozidle možno považovať za
reparovanú až poskytnutím poistného plnenia poisťovňou, resp. doručením krycieho listu rozpočtu za
irelevantnú. Poisťovňa je odo dňa, kedy daná faktúra za opravu poškodeného vozidla nadobudne

splatnosť oprávnená, a nie povinná z titulu povinného zmluvného poistenia škodcu príslušnej
autoopravovni uhradiť faktúru za opravu poškodeného vozidla. Ani prípadné omeškanie s úhradou
predmetnej faktúry za opravu poškodeného vozidla po jej splatnosti zo strany poisťovne z titulu
povinného zmluvného poistenia neopodstatňuje nájom náhradného vozidla po tom, čo bola oprava
poškodeného vozidla už reálne zavŕšená. Prípadnou sankciou za oneskorenú úhradu faktúry za opravu

poškodeného vozidla sú navyše úroky z omeškania. Za okamih zavŕšenie opravy poškodeného vozidla
nemožno považovať moment, kedy dôjde k poskytnutiu finančných prostriedkov za opravu poškodeného
vozidla zo sféry poisťovne do sféry poškodeného, resp. autoservisu.6. Súd prvej inštancie dospel na podklade vykonaných dôkazov k nasledovným skutkovým zisteniam.
Dňa 27.04.2023 došlo v Liptovskom Mikuláši k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený A. B.. K vzniku

spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla, v čase poistnej udalosti povinne zmluvne
poisteným u žalovaného, pričom poistná udalosť bola evidovaná pod č. 9533897288. Dňa 02.05.2023
bola medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom uzatvorená zmluva o nájme č.
489/2023, predmetom ktorej bol nájom osobného motorového vozidla Fiat Tipo MT a Seat Leon
za dobu od 05.02.2023 do 14.05.2023, resp. od 15.05.2023 do 31. 05. 2023 za denné nájomné 45,- eur,

zmluvné nájomné 37,- eur a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30,- eur vrátane DPH. Faktúrou
č. 6482023 žalobca na základe zmluvy o nájme náhradného vozidla vyfakturovala poškodenému spolu
sumu 1.139,88 eur, pozostávajúcu z nájomného po 37,- eur s DPH a poplatku za pristavenie a prevzatie
vozidla 30,- eur, ktorá faktúra bola splatná dňa 15.06.2023. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
01.06.2023 poškodený ako postupca, ktorý má peňažnú pohľadávku voči žalovanému z titulu nároku
voči poisťovni, postúpil

na žalobcu pohľadávku vo výške 1.139,88 eur s DPH, pričom išlo o nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa
27.04.2023 na jeho vozidle Honda Jazz. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je
odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.139,88 eur s DPH. Poškodený listom
zo dňa 01.06.2023 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky. Listom zo dňa 01.06.2023 si žalobca

u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 1.139,88 eur s DPH,
pričom žalovanému predložil aj čestné prehlásenie poškodeného o tom, že mal zapožičané náhradné
vozidlo v čase
od 02.05.2023 do 14.05.2023, t. j. v trvaní 13 dní a následne od 15.05.2023 do 31. 05.2023,
t. j. v trvaní 17 dní, z dôvodu, že jeho vozidlo bolo servisované v autoservise a po dobu opravy nemal k

dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Listom zo dňa 16.06.2023
žalovaný oznámil, že dňa 16.06.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznaná doba za požičanie
náhradného vozidla je 29 dní od 02.05.2023
do 30.05.2023 a že prenájom náhradného vozidla možno priznať maximálne jeden pracovný deň po
vystavení faktúry za opravu vozidla. Dátum vystavenia faktúry za opravu vozidla bol 29.05.2023, za

29 dní najazdené 1.018 km, zníženie o opotrebenie rozdiel technických hodnôt pred najazdením km
TH1 a po najazdení 1.018 km TH2, znížené o 0,01 eur za 1 km. Poistné plnenie vo výške 1.066,34 eur
poukazujú na účet žalobcu.
7.Citujúcust.§4ods.1a2,§11ods.7,§11ods.8zákonač.381/2001Z.z.,ust.§524ods.1,§526ods.
1 a 2 a § 517 ods. 1 a 2 OZ súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy

73,54eurspríslušenstvomtitulomnáhradyškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenca
žalovaného predstavujúcu nájomné za nájom náhradného vozidla poškodeného, ktorý nárok vyplývajúci
z poistnej udalosti poškodený postúpil žalobcovi a uplatnená suma predstavuje rozdiel medzi nákladmi
spojenými s prenájmom náhradného vozidla vo výške 1.139,88 eur a plnením poskytnutým žalovaným
vo výške 1.066,34 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k vzniku škodovej udalosti,

medzi stranami sporu bolo sporné, či zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi poškodeným
a žalobcom je platná, t. j. či je žalobca aktívne vecne legitimovaný v danom spore a rovnako zo strany
žalovanej bola v rámci procesnej obrany namietaná účelnosť a nevyhnutnosť vynaložených finančných
prostriedkov za prenájom náhradného motorového vozidla za deň 31. 05. 2023, keďže faktúra za
opravu poškodeného vozidla bola vystavená dňa 29.05.2023. Zo strany žalovaného bolo namietané

aj neopodstatnenosť žalobou uplatnených úrokov z omeškania. Súd prvej inštancie nárok uplatnený
žalobcom voči žalovanému posúdil ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa ust. § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z., pričom tento nárok na žalobcu prešiel z poškodeného postúpením pohľadávky.
Vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal súd prvej inštancie za to,
že táto bola daná a bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.06.2023.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola pohľadávka
poškodeného voči žalovanému z titulu poistného plnenia, súčasťou ktorej uplatnenej pohľadávky, ktorá
sa stala predmetom postúpenia, bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie
náhradného motorového vozidla, a to v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá sa stala dňa
27.04.2023 na motorovom vozidle poškodeného. Zo zmluvy vyplýva postúpenie pohľadávky vo výške

1.139,88 eur s DPH voči žalovanému za dojednanú odplatu vo výške 1.139,88 eur s DPH, ktorá
zodpovedá faktúreč. 6482023. Zmluvou o postúpení pohľadávky poškodený ako postupca postúpil žalobcovi nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodou, a to z titulu nároku voči poisťovni podľa ust. § 4 zákona

č. 381/2001 Z. z. Predmetom zmluvy tak bola pohľadávka z titulu poistného plnenia, ktorého súčasťou
bol nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla. V zmluve
o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného
za odplatu za postúpenie pohľadávky a nárok žalobcu
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa navzájom započítavajú. V danom prípade sa teda

jedná o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na
úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie. Nadobudnutím takto
postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a bola
daná jeho aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore. O tom, že zmluvu o postúpení pohľadávky
pôvodne žalovaný akceptoval, svedčí aj oznámenie žalovaného o poistnom plnení, kedy poistné plnenie
vo výške 1.066,34 eur vyplatil žalobcovi, nie postupcovi. Poškodený, ktorý postúpil pohľadávku na

žalobcu, bol veriteľom voči žalovanému, pretože mal voči nemu pohľadávku z titulu poistnej udalosti.
Teda predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej udalosti, ktorý
žalovaný aj čiastočne plnil, čím potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že bolo nepochybné, že poškodený sa dostal do situácie, kedy si
bol nútený prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti

zavinenej poistencom žalovaného. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal ujmu, ktorá spočívala
v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol
poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil. Uplatňovaná náhrada
nákladov za používanie náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z
titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Z čestného prehlásenia poškodeného vyplynulo,

že po dobu opravy nedisponoval žiadnym iným vhodným motorovým vozidlom a prenájom náhradného
vozidla bol pre neho nevyhnutný. Z čestného prehlásenia poškodeného mal tak súd prvej inštancie
preukázané, že poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo
na nevyhnutnú dobu 30 dní, počas opravy jeho vlastného motorového vozidla, ktoré bolo poškodené pri
poistnej udalosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o účelne vynaložené výdavky. Výška zmluvného

nájomného bola dojednaná v zmluve o nájme č. 489/2023 zo dňa 02.05.2023 a jej výška zo strany
žalovaného nebola rozporovaná. Rovnako za opodstatnený výdavok súd prvej inštancie považoval aj
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur, účtovaný prenajímateľovi vozidla, pretože
sa jedná o poplatok, ktorý súvisí s prenájmom vozidla a ktorý bol riadne dojednaný v zmluve o nájme.
V zmysle ustálenej súdnej praxe za skutočnú škodu sa považujú aj náklady za prenájom náhradného

motorového vozidla. Jedná sa o výdavky, ktoré by poškodenému neboli vznikli, ak by mohol používať
svoje motorové vozidlo, avšak v dôsledku škodovej udalosti bol z možnosti používať vlastné motorové
vozidlo vylúčený.
9. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia pri danej poistnej udalosti bola žalovaným akceptovaná a
priznaná doba za požičanie náhradného motorového vozidla len za obdobie 29 dní z dôvodu, že faktúra

za opravu poškodeného vozidla bola vystavená už dňa 29.02.2023. Za neúčelný preto považoval jeden
deň nájmu. Pokiaľ žalovaný týmto namietal dôvodnosť doby nájmu, z listinných dôkazov predložených
žalobcom podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že poškodený mal zapožičané motorové vozidlo do
31.05.2023 a táto doba nájmu zodpovedá dobe, po ktorú bolo motorové vozidlo poškodeného skutočne
v oprave. Je nepochybné, že poškodený nemohol používať vlastné motorové vozidlo po dobu opravy

a nevydania motorového vozidla servisom do doručenia krycieho listu od poisťovne. Servis vykonávajúci
opravu vydá opravené motorové vozidlo poškodenému až po obdržaní krycieho listu, preto skoršie
vystavenie faktúry za opravu vozidla nemôže byť dôvodom pre krátenie poistného plnenia. Podľa názoru
súdu prvej inštancie bola rozhodujúca dĺžka skutočnej opravy a skutočnej doby nájmu náhradného
vozidla.

10. Súd prvej inštancie dospel zároveň k záveru, že zo strany žalovaného bolo nedôvodne krátené
poistné plnenie aj o náklady na opotrebenie motorového vozidla v závislosti od počtu najazdených
kilometrov. Súd prvej inštancie poukázal na (ako všeobecne známu) skutočnosť, že všeobecná hodnota
havarovaného motorového vozidla sa aj po oprave znižuje oproti hodnote rovnakého vozidla, ktoré
havarované nebolo. Navyše žalovaný takéto zníženie ničím nezdôvodnil. Súd prvej inštancie bol toho

názoru, že hodnota poškodeného vozidla klesla o podstatne vyššiu sumu, než aká zo strany žalovaného
bola znížená za opotrebenie (0,01 eur za km).11. Na podklade vyššie uvedeného súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú, a preto uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 73,54 eur. Zároveň priznal žalobcovi uplatnený nárok na
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne súdom priznanej sumy

od 03.07.2023 do zaplatenia. Žalovaný sa dostal do omeškania deň nasledujúci po dni, keď mal v zmysle
ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť žalobcovi poistné plnenie,
t. j. do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 16.06.2023. Výška úroku z
omeškania zodpovedá občianskoprávnym predpisom. Povinnosť na platenie úrokov z omeškania bola

daná ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, ktorý sa primerane aplikuje aj na právne vzťahy vyplývajúce z ustanovení
zákona č. 381/2001 Z. z.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal plný
úspech vo veci, plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

13.Protirozsudkusúduprvejinštancievcelomjehorozsahupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalovaný,
ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
14. Žalovaný podal odvolanie s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Tieto dôvody

žalovaný konkretizoval tak, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom
nevysporiadal s jeho argumentáciou, ktorá bola podstatná z hľadiska rozhodnutia vo veci samej.
Konkrétnedostatočnýmspôsobomnevysvetlil,prečobyajskutočnosť,žeautoservisvydápoškodenému
opravené vozidlo až po doručení krycieho listu zo strany poisťovne, mala odôvodňovať nevyhnutnosť
a účelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla, ale taktiež sa dostatočne nevysporiadal ani

s argumentáciou,
že poisťovňa je do splatnosti faktúry za opravu len oprávnená, a nie povinná uhradiť poškodenému
náklady na opravu vozidla, resp. vystaviť autoservisu krycí list, ani že takáto extenzívna interpretácia
pojmu „oprava“, v zmysle ktorej by mala byt' oprava poškodeného vozidla zavŕšená až poskytnutím
finančných prostriedkov zo sféry poisťovne do sféry poškodeného, resp. príslušného autoservisu (resp.

do vystavenia krycieho listu), vytvára
pre poškodeného oprávnenie užívať náhradné vozidlo na neurčitú a neprimerane dlhú dobu aj po tom,
čo potreba užívať náhradné vozidlo reálne zanikla z dôvodu, že poškodený už mal
k dispozícii na užívanie jeho opravené vozidlo. V tomto kontexte žalovaný namietal, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s rozhodnutiami súdov, na ktoré žalovaný poukázal v rámci svojej obrany

a v ktorých bol vyslovený záver, že náklady na prenájom náhradného vozidla, ktoré vznikli po zavŕšení
opravy poškodeného vozidla, už nie sú nevyhnutne a účelne vynaložené náklady, ktoré vznikli v príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/187/2022 zo
dňa 22.03.2022). Súd prvej inštancie napokon nereflektoval na jeho argumentáciu v súvislosti so
zásadou„neminemlaedere“,tedavposudzovanejvecizodpovedajúcejpovinnostipoškodenéhopočínať

si tak, aby nespôsoboval predlžovaním nájmu škodu niekomu inému (resp. nezväčšoval rozsah jemu
spôsobenej škody). Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval žalovaný
za nedostatočne odôvodnené, a tým naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP.
15. Zároveň žalovaný namietal záver súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v spore
s tým, že v zmysle vyššie ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. na to, aby poškodenému

vzniklo právo na plnenie, je potrebné, aby poškodenému nielen vznikol takýto nárok, ale taktiež, aby
poškodený tento nárok voči poisťovateľovi aj uplatnil a preukázal. Nárok voči žalovanému bol uplatnený
až po postúpení žalovanej pohľadávky. Preto v čase postúpenia pohľadávky poškodený ešte nemal voči
žalovanému právo domáhať sa náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla, keďže poškodený
si voči žalovanému tieto náklady výslovne neuplatnil a nepreukázal ich žalovanému. Zmluvu o postúpení

pohľadávky tak bolo podľa žalovaného potrebné považovať za neplatnú pre rozpor s kogentným ust. §
4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. V súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu žalovaný zároveň
namietal, že z platnej a účinnej právnej úpravy nevyplýva, že s čiastočným plnením žalovaného nároku
by mali byť výslovne spojené aj účinky uznania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
16. Žalovaný tiež namietal dôkaz - čestné prehlásenie poškodeného, z ktorého súd prvej inštancie

vychádzal pri rozhodovaní. Čestné prehlásenie možno z hľadiska CSP vo všeobecnosti považovať len
za súkromnú listinu, ktorá je odlišným dôkazným prostriedkom na rozdiel
od písomnej výpovede strany sporu podľa ust. § 195 ods. 3 CSP. CSP na rozdiel napr.odSprávnehoporiadkuvýslovneneumožňuje,abyboldôkaznahradenýčestnýmprehlásením.Vdanom
prípade sa navyše jednalo o čestné prehlásenie bez notárskeho overenia podpisu poškodeného.
17. Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozsudku

uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa za skutočnú škodu považujú aj náklady
za prenájom náhradného motorového vozidla, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku už
nevyplýva, z akého konkrétneho hmotnoprávneho ustanovenia súd prvej inštancie
pri formulovaní tohto záveru vychádzal. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku taktiež výslovne
neuviedol, z akého konkrétneho hmotnoprávneho ustanovenia vychádzal, keď mal za to, že rozhodujúca

je dĺžka skutočnej opravy a skutočnej doby nájmu náhradného vozidla.
18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. V rozsiahlom vyjadrení zásadne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú už v konaní pred
súdom prvej inštancie, pričom na jej podporu poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS/602/2022-34zodňa16.02.2023anarozsudkyKrajskéhosúduvBratislavesp.zn.3Cob/202/2020

zo dňa 24.11.2021, sp. zn. 3Cob/86/2023 zo dňa 18.10.2023 a sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023.
Námietku žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore považoval žalobca za
uplatnenúvrozporesust.§153CSP,pričommalzato,ženaňunemožnovodvolacomkonaníprihliadať.
K čestnému prehláseniu poškodeného sa žalobca vyjadril tak, že žalovaný obsah tejto listiny v konaní
pred súdom prvej inštancie nepoprel. Preto ani k odvolacom námietke žalovaného týkajúcej sa tejto

listiny nemožno v odvolacom konaní prihliadať.
19. Žalovaný v odvolacej replike nesúhlasil s argumentáciou žalobcu o oneskorenom uplatnení námietky
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže aktívnu (ako aj pasívnu) vecnú legitimáciu je súd
povinný vždy skúmať, a to bez ohľadu na to, či ju niektorá
zo sporových strán v priebehu konania pred súdom prvej inštancie výslovne namietla alebo nie.

Žalovaný preto v rámci podaného odvolania ako jeden z odvolacích dôvodov uviedol aj to, že súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní. V ďalšom
žalovaný uviedol, že ohľadom čestného prehlásenia poškodeného namietal nesprávne hodnotenie tohto
dôkazu súdom prvej inštancie, že takéto čestné prehlásenie možno považovať za dôkaz, ktorý by mal
prispieť k náležitému objasneniu veci. V ďalšom žalovaný zopakoval podstatu odvolacej argumentácie

o nedostatku príčinnej súvislosti medzi nájmom motorového vozidla poškodením po dni vykonania
opravy, t. j. po dni 29.05.2023 a škodovou udalosťou, pričom v tomto kontexte poukázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/303/2023 zo dňa 08.06.2023.
20. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal a odvolaciemu súdu neboli doručené ani žiadne iné ďalšie
podania strán v odvolacom konaní.

21. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo
podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP – súd prvej inštancie rozhodol v jeho neprospech, keď
žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto
opravným prostriedkom [§ 355 ods. 1 a 2

a § 357 písm. m) CSP], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s ust. §
378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny v celom rozsahu, t. j. tak vo výroku I., ako aj v závislých výrokoch II. a III. o nároku na náhradu

trov konania, potvrdil.
22. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie
o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2

CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na

tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto jenadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.
24. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. § 380

CSP viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na
ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva,
že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote,
ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže,
aj keď by takéto pochybenia zistil. Z uvedeného princípu neúplnej apelácie vyplýva, že odvolateľ

má principiálnu zodpovednosť za obsahové vymedzenie svojho odvolania. Odvolací súd nemôže
nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.
preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených konkrétnych
námietok. Vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd nezistil.
25. Odvolací súd tak považoval v ďalšom za nevyhnutné vysporiadať sa s odvolacími námietkami
žalovaného formulovanými v jeho opravnom prostriedku, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú

dôvodné.
26. Pokiaľ žalovaný namietal nedostatky v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie,
odvolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred

všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS/50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
azákladnýchslobôdnepatríaniprávostranysporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia

ÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS/3/1997zodňa19.03.1997asp.zn.II.ÚS/251/2003zodňa17.12.2003).
Právo na súdnu ochranu teda nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou;
prípadne
s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je
porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv

o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
27. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku zásadne namietal, že náklady vynaložené poškodeným
na nájom náhradného motorového vozidla po dni ukončenia opravy jeho poškodeného motorového
vozidlaniejemožnépovažovaťzaúčelnevynaloženévpríčinnejsúvislostiskonanímškodcupoisteného
u žalovaného pre prípad zodpovednosti škody spôsobenej prevádzkovou motorového vozidla. Po dni

ukončenia opravy nie sú akékoľvek náklady vynaložené poškodeným na nájom náhradného motorového
vozidla v príčinnej súvislosti s konaním škodcu poisteného u žalovaného. V kontexte s týmto žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho argumentom že poisťovňa je do splatnosti
faktúry za opravu len oprávnená, a nie povinná uhradiť poškodenému náklady na opravu vozidla,
resp. vystaviť autoservisu krycí list. Extenzívna interpretácia pojmu „oprava“, v zmysle ktorej by mala

byt' oprava poškodeného vozidla zavŕšená až poskytnutím finančných prostriedkov zo sféry poisťovne
do sféry poškodeného, resp. príslušného autoservisu (resp. do vystavenia krycieho listu), potenciálne
vytvára pre poškodeného oprávnenie užívať náhradné vozidlo na neurčitú a neprimerane dlhú dobu aj
po tom, čo potreba užívať náhradné vozidlo reálne zanikla z dôvodu, že poškodený už mal k dispozícii
na užívanie jeho opravené vozidlo. Takáto interpretácia je zároveň podľa názoru žalovaného v rozpore

so zásadou „nemimem laedere“, ktorú v posudzovanej veci považoval žalovaný
za ukotvenú v generálnej prevenčnej povinnosti podľa ust. § 415 OZ, a teda v povinnosti poškodeného
počínať si tak, aby nespôsoboval predlžovaním nájmu škodu niekomu inému (resp. nezväčšoval
rozsah jemu spôsobenej škody). Napokon žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne
ustanovenie právnej normy, na ktorom založil záver,

že za skutočnú škodu sa považujú aj náklady za prenájom náhradného motorového vozidla a že
rozhodujúca je dĺžka skutočnej opravy a skutočnej doby nájmu.
28. Zaoberajúc sa uvedenou odvolacou argumentáciou žalovaného odvolací súd primárne poukazuje
na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ako právne posúdil žalobou
uplatnený nárok (odseky č. 20 až 22 odôvodnenia). Je zrejmé,

že žalobca si voči žalovanému ako poisťovateľovi uplatňoval ako právny nástupca poškodeného (na
základe postúpenia pohľadávky podľa § 524 ods. 1 OZ) v zmysle ust. § 15 ods. 1 v spojení s ust. § 4
ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. nárok vyplývajúcizo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenej u žalovaného, teda
nárok na náhradu skutočnej škody vzniknutej poškodenému v príčinnej súvislosti so škodou udalosťou
dňa27.04.2023,priktorejdošloprevádzkoumotorovéhovozidla,poistenéhoprezodpovednosťzaškodu

spôsobenú touto prevádzkou u žalovaného. Či už OZ alebo zákon č. 381/2001 z. z. neobsahuje legálnu
definíciu pojmu „škoda“.
Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.
Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu

spôsobenú na veciach. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený
vynaložiť náklady na zaobstaranie si náhradných pôžitkov v čase, kedy nemohol dočasne poškodenú
vec (t. j. poškodené motorové vozidlo) v dôsledku škodovej udalosti užívať, ako tomu bolo nesporne
aj v posudzovanej veci (sporným bol len rozsah obdobia, po ktoré bol poškodený vylúčený z užívania
svojho motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou).
29. Ďalej vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje

za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001
Z. z. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného pred škodovými
následkami zapríčinenými prevádzkou motorového vozidla škodcu. Právnu ochranu poškodeného
zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody priamo proti

poistiteľovi, s ktorým bola uzavretá poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov
zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú poškodení z dopravných nehôd,
ktorým bola škoda spôsobená prevádzkou nepoisteného alebo neznámeho motorového vozidla. Účelom
povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie ujmy poškodeného, ktoré

mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, a to
nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré
upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie
poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda,

ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby
sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody
a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie
náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového

vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze č. k. III.ÚS/602/2022-34 zo dňa
16.02.2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý
následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil

s cieľom eliminovať škodový následok...“.
30. V posudzovanej veci bolo zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do
vykonaniaopravypoškodeníjehomotorovéhovozidla,ktorébolispôsobenéškodcom(poisteným),alebo
až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať (hoci už bolo opravené).

31. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otázka dôvodnosti nájmu náhradného motorového vozidla
(ako škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou – dopravnou nehodou
zo dňa 27.04.2023) nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Jedná sa o takú zložku náhrady škody,
ktorá bola poškodenej strane žalovaným aj sčasti uhradená. Nesporným bolo
i to, že nájom predmetného motorového vozidla trval 30 dní (od 02.05.2023 do 31.05.2023). Medzi

stranami sporu však zostala spornou otázka, či po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla,
ktorá bola ukončená dňa 29.05.2023, t. j. v období od 30.05.2023
do 31.05.2023 (kedy autoservis odovzdal poškodenému opravené motorové vozidlo po tom, ako
mu bol poisťovňou doručený krycí list), možno nájomné za uvedené obdobie (v spore len za deň
31.05.2023) považovať za náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla v príčinnej súvislosti

so škodovou udalosťou, keď opravené motorové vozidlo poškodeného bolo už prevádzky schopné.
Notoricky známou, a tiež z vlastnej rozhodovacej činnostiv identických veciach je pritom odvolaciemu súdu známa prax, že autoservis je zo strany poškodeného
splnomocnený na komunikáciu s poisťovateľom, keď poistné plnenie nežiada uhradiť na svoj účet, ale
žiada, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa

(v danom prípade havarijného poistenia) formou vydania krycieho listu. Je tak zrejmé,
že poškodený vstupoval do právneho vzťahu s autoservisom založeného zmluvou o dielo
s tým, že on nebude uhrádzať cenu diela a že úhrada ceny diela bude zabezpečená zo strany
poisťovateľa.
32. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolaciemu súdu známa obchodná prax, že autoservis

po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné požiadať poisťovňu
o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške
zaplatí. Je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla hneď zaplatiť aj poškodený, ktorý
by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom ukončení opravy dňa 29.05.2023.
Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdil, ani inak nevyšlo najavo, že
poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný bezproblémovej úhrady ceny

opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov. Pokiaľ by však aj poškodený disponoval
určitou disponibilnou finančnou rezervou, na účely krytia náhodných udalostí nemožno podľa mienky
odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby túto použil práve na (hoc dočasne) prekrytie nákladov škody
škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom. Skutočnou otázkou však je, či aj bolo povinnosťou
poškodeného postupovať hore uvedeným spôsobom. Odpoveď na túto otázku pritom treba hľadať

v spôsobe náhrady škody, a to buď úhradou v peniazoch (teda v posudzovanom stave úhradou
nákladov opravy), alebo ak je to možné a účelné uvedením veci do predošlého stavu (teda do stavu pred
poškodením) v spojení s vyššie uvedeným účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala
priamo poisťovňa

bez toho, aby sa vyžadovalo od poškodeného použitie vlastných prostriedkov na úhradu ceny za opravu
motorového vozidla. Nakoniec - vzhľadom na to, že prevádzkou motorových vozidiel vznikajú často
škody relatívne vyššieho rozsahu (čo bolo aj v posudzovanej veci),
pre väčšinu populácie by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne čakať, kým poisťovňa
tieto výdavky refunduje.

33.Sohľadomnauvedenébol ajodvolacísúdtohonázoru,žeobstaranienáhradnýchpôžitkovvpodobe
náhradného vozidla aj v období od 30.05.2023 do 31.05.2023 bolo zo strany poškodeného účelne
vynaložené v príčinnej súvislosti s dotknutou škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového
vozidla, na ktoré sa vzťahovalo povinné zmluvné poistenie uzavreté so žalovaným. V posudzovanom
prípade tak nebolo možné vychádzať z toho, že poškodený porušil svoju prevenčnú povinnosť a konal

tak v rozpore so žalovaným akcentovanou zásadou „nemimem laedere“.
34. Pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť krajských súdov, na ktorú poukazoval žalovaný, odvolací súd
považuje za potrebné uviesť, že táto netvorí ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,
ako ju má na mysli ust. čl. 2 ods. 2 CSP a nejde ani o rozhodnutia, ktorými by bol odvolací súd
viazaný v zmysle ust. § 193 či § 455 CSP. Napokon z rozhodnutí odvolacích súdov označených

obidvoma stranami sporu vyplýva, že rozhodovacia prax krajských súdov je v otázke riešenej v tomto
odvolacom konaní nejednotná. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu v reáliách rôznej rozhodovacej
praxe odvolacích súdov reagovať na odlišné rozhodnutia iných krajských súdov a vyporiadavať sa s ich
argumentá-ciou. Odvolací súd sa snažil v zmysle ust. § 393 ods. 2 CSP vyčerpávajúcim spôsobom dať
odpoveď na zásadné odvolacie námietky žalovaného v posudzovanej veci. Pokiaľ id

e o uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/303/2023 zo dňa 08.06.2023, na ktoré sa odvolával
žalovaný, odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí nevyslovil právny
záver v súvislosti s posudzovanou problematikou. V rozhodnutí, v ktorom odmietol ústavnú sťažnosť
sťažovateľa (obdobnej obchodnej spoločnosti ako žalobca), Ústavný súd SR považoval za ústavne
udržateľný právny názor Krajského súdu v Bratislave vyjadrení v rozsudku sp. zn. 2Cob/192/2020

zo dňa 14.02.2023. Ústavný súd SR nepodrobil právny záver krajského súdu bližšiemu prieskumu
s odôvodnením, že preskúmava skutkové
a právne závery súdov z hľadiska parametrov ústavnej udržateľnosti, a to z hľadiska základného
práva, ktorého porušenie je namietané (v danej veci práva na spravodlivý proces, práva vlastniť
majetok). Nebolo teda úlohou ústavného súdu, aby v prípade takej (ústavnej) udržateľnosti komplexne

nahrádzal rozhodovanie všeobecného súdu. Nemohol preto ani zohľadniť sťažnostnú námietku o
potrebe prieskumu právneho názoru len z dôvodu neprípustnosti dovolania pre tzv. majetkový cenzus
zakotvený v ust. § 422 CSP
a sťažovateľom tvrdený (údajne) vysoký počet obdobných konaní s nízkou hodnotou sporu,a tým na seba prevziať úlohu súdu vyššej inštancie v systéme všeobecného súdnictva, ktorá prislúcha
výlučne Najvyššiemu súdu SR.
35. Za plne nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného ohľadom neplatnosti dotknutej

zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky. Touto odvolacou námietkou sa odvolací súd aj napriek
negatívnemu stanovisku žalobcu zaoberal, keďže odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia
veci súdom prvej inštancie [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] nie je viazaný
na uplatnenie právnej argumentácie v konaní pred súdom prvej inštancie. Postúpením pohľadávky
postupcom (v posudzovanom prípade poškodeným) prechádzajú na postupníka

(v posudzovanom prípade na žalobcu) aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené, teda
aj priame právo poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi podľa ust.
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu
nevyplýva, že by podmienkou postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nároku poškodeného na náhradu
škody voči škodcovi (resp. v posudzovanom prípade voči poisťovateľovi) bolo skoršie uplatnenie si
nároku na náhradu škody zo strany poškodeného proti škodcovi (resp. v posudzovanom prípade voči

poisťovateľovi) a jeho preukázanie. Právo poškodeného podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. je zároveň potrebné dôsledne oddeliť od práva poisteného podľa ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.
z., avšak rozsah škody, ktorej náhrada je krytá povinným zmluvným poistením je u oboch ustanovení
zákona č. 381/2001 z. z. zhodná. Na existenciu aktívnej vecnej legitimácie, konštatovanej súdom prvej
inštancie, nič nemôže zmeniť skutočnosť, či žalovaný žalobcovi pred podaním žaloby čiastočne plnil,

alebo neplnil. Poukaz súdu prvej inštancie v závere odseku č. 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku
na to, že žalovaný pred podaním žaloby nárok žalobcu čiastočne plnil, tak nemal vo vzťahu k správnosti
právneho záveru súdu prvej inštancie o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu v spore žiadnu relevanciu.
Súd prvej inštancie tento záver založil na skutočnosti,
že na žalobcu v zmysle ust. § 524 OZ prešlo žalované právo na náhradu škody zmluvou o postúpení

pohľadávky zo dňa 01.06.2023.
36. Napokon za neopodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného súvisiacu s dôkazom
- čestným prehlásením poškodeného zo dňa 01.062023. Napriek námietke žalobcu sa odvolací súd
považoval za potrebné vysporiadať aj s touto odvolacou argumentáciou žalovaného, keďže sa týka
hodnotenia dôkazu súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého

rozsudku nevyplýva, že by súd prvej inštancie tento dôkaz považoval za dôkaz výsluchom svedka (§
196 CSP), resp. výsluchom strany sporu (§ 195 CSP), ako argumentoval žalovaný. Naopak z odseku č.
9 odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že tento dôkaz súd prvej inštancie hodnotil ako dôkaz
listinou (§ 204 CSP). Pritom za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci
a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (§ 187 ods. 1 CSP). Zároveň, pokiaľ ide

o čestné prehlásenie určitej osoby ako listinný dôkaz, CSP ako podmienku prípustnosti takéhoto dôkazu
nestanovuje úradné overenie podpisu prehlasujúcej osoby.
37. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia, pričom
v odôvodnení dalo odpoveď na všetky zásadné sporné otázky, a preto nedošlo k naplneniu žiadneho

zo žalovaným namietaných odvolacích dôvodov. Odvolací súd potom napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny tak vo výroku I. v merite veci, ako aj vo výrokoch II. a III. o nároku na
náhradu trov konania (k týmto výrokom žalovaný neprodukoval žiadne odvolacie námietky, teda napadol
ich len ako výroky závislé), podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1

v spojení s ust. § 255 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalobca mal v tomto štádiu konania
plný úspech. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).