Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317218552
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2317218552.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci: žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX a 2. C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. G. H. a obaja zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., IČO: 53598806, Dolné Dubové 249, proti žalovanej: B. I., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom J. K. XXX/XX, A., zastúpená splnomocnencom: L. M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/

X, A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaniach žalobcov
a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 26C/56/2017-670 zo dňa 23.11.2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo

strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. A., obec A., okres Šaľa, evidovanej Okresným
úradom Šaľa, odbor katastrálny, na LV č. XXX ako parcela CKN č. 132 o výmere 773 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, jej rozdelením, a to tak, že do vlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade prikázal
novovytvorenú parcelu CKN č. 132/2 o výmere 602 m2 - zastavané plochy a nádvoria, každému zo
žalobcov v podiele 1/2, do vlastníctva žalovanej prikázal novovytvorenú parcelu CKN č. 132/1 o výmere
171m2-zastavanéplochyanádvoriavpodiele1/1,vzmyslenávrhurozdeleniač.4znaleckéhoposudku

č. 16/2019 vyhotoveného Ing. Ľudmilou Rábarovou; výrokom II. uložil žalobcom v 1. a 2. rade povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu vo výške 6.118,90 eur do troch dní a výrokom III.
rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 137 a § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že žalobou podanou dňa 9.10.2017 žalobcovia v 1. a 2. rade

žiadali, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, a to tak, že
v súlade s návrhom č. 4 znaleckého posudku č. 16/2019 novovzniknutú parcelu č. 132/2 o výmere 602
m2 prikáže do podielového spoluvlastníctva žalobcov v podiele 1/2 a žalovanej prikáže do výlučného
vlastníctva parcelu č. 132/1 o výmere 171 m2 s tým, že žalobcom uloží povinnosť zaplatiť žalovanej
náhraduzarozdielvovýmerevsume6.118,90eur,pričomideonáhraduzarozdiel215m2pricene28,46
eur/m2, a náhradu trov konania. Žalovaná s návrhom nesúhlasila, resp. súhlasila len v časti zrušenia

podielového spoluvlastníctva, žiadala vyporiadať podielové spoluvlastníctvo v zmysle návrhov č. 1, 2, 3
alebo č. 6 znaleckého posudku č. 16/2019.

3. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 26C/56/2017-506 zo dňa 15.6.2021 tak,
že (I.) zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k spornej nehnuteľnosti jej rozdelením, a to tak, že
do vlastníctva žalobcov prikázal novovytvorenú parcelu CKN č. 132/2 o výmere 387 m2 - zastavané

plochy a nádvoria, každému zo žalobcov v podiele 1/2; do vlastníctva žalovanej prikázal novovytvorenú
parcelu CKN č. 132/1 o výmere 386 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1, a to v zmysle návrhurozdelenia č. 6 znaleckého posudku č. 16/2019 vyhotoveného Ing. Ľudmilou Rábarovou; (II.) žiadnej zo
strán sporu nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd o odvolaní žalobcov proti vyššie uvedenému
rozhodnutiu rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

4. Súd prvej inštancie z LV č. XXX pre k. ú. A. (v stave k 24.3.2020) zistil, že žalobcovia v 1. rade (na
základe darovacej zmluvy z roku 2003 a 2019, ako aj osvedčenia o dedičstve z roku 2002) a 2. rade (na
základe darovacej zmluvy z roku 2003) sú spoluvlastníkmi parcely č. 132 o výmere 773 m2 - zastavaná

plocha a nádvorie, a to každý v 1/4 v pomere k celku; žalovaná je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1 v
pomere k celku (na základe darovacej zmluvy z roku 2017). Ťarchy na nehnuteľnosti neviaznu.

5. Zo znaleckého posudku č. 16/2019 vyhotoveného v rámci súdom v konaní nariadeného znaleckého
dokazovania Ing. Ľudmilou Rábarovou vyplynulo, že sporná nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pričom
znalkyňa vypracovala spolu 11 variant možnej deľby. Varianty pod č. 1, 2, 8, 9 a 11 pritom rátajú s

nevyhnutnosťou zriadenia vecného bremena v podobe práva prechodu, varianty pod č. 5, 7, 10 a 11 sú
realizovateľné len v prípade prikázania (ponechania) časti spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve strán
sporu. Zo súkromného znaleckého posudku č. 13/2020, v priebehu konania predloženého žalobcami,
vypracovaného Ing. Janou Pekárovou vyplynulo, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti je 22.000
eur, pri jednotkovej cene 28,46 eur/m2.

6. Z odborného vyjadrenia C. A. F., H. predloženého v rámci konania žalobcami, vyplynulo, že
spomedzi11znaleckýmposudkomnavrhnutýchvariantmožnejreálnejdeľbynehnuteľnostisúzhľadiska
architektonických a inžinierskych kritérií najvhodnejšími riešenia č. 4 a 6. Návrh č. 4 obstojí po všetkých
posudzovaných hľadiskách, avšak návrh č. 6 neobstojí z hľadiska legislatívy protipožiarnej ochrany pre

rozpor s § 82 vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z.

7. Z výpovede svedka H. B. (pôvodne vystupujúceho v konaní ako žalobca v 3. rade), brata žalobcu
v 2. rade, vyplynulo, že je výlučným vlastníkom parcely č. 128, ktorá bezprostredne susedí so spornou
parcelou, využíva ju ako záhradu a má vydané stavebné povolenie na vybudovanie náraďovne. V

žiadnom prípade by nesúhlasil so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu tretích
osôb cez jeho pozemok parc. č. 128, navyše žiadal obec o prístup z ulice A. P. O., ale nebol mu
umožnený. Z dôvodu zlých vzťahov by ani v minulosti a ani teraz nesúhlasil so zriadením spoločnej
prístupovej cesty cez pozemok č. 132 na jeho pozemok.

8. Z výpovede svedka A. H. J., zamestnanca obce A., vyplynulo, že v roku 2017 a 2018 žiadala žalovaná
stanovisko obce A. na vybudovanie a umožnenie vstupu cez pozemky č. 127/16 a 140/7, prvá bola
zamietnutá, druhá umožnila prechod len pešo alebo osobným motorovým vozidlom a za predpokladu
existencie dohody všetkých spoluvlastníkov. Rovnako bola zamietnutá žiadosť H. B. z roku 2020 v
totožnej veci.

9. Z Doplnenia znaleckého posudku č. 16/2019 Ing. Rábarovej vyplynulo, že táto nedisponuje odbornou
spôsobilosťou posudzovať účelnosť využitia pozemku z pohľadu požiarnej bezpečnosti, hygieny,
ochranyzdravia,svetlotechniky,mechanickejodolnostiatď.,onavyhotovujetechnicképodkladyslúžiace
súdu na posúdenie možnosti reálnej deľby nehnuteľností, pričom návrhy č. 1, 2 a 3 sú vypracované na

základe návrhu žalovanej, nákresy č. 4 a 5 podľa návrhu žalobcov, obec A. doporučila využívať parcelu
č. 128 a 132 cez obecné pozemky. Vzhľadom na absenciu kompetencie sa nevyjadrila k potenciálnemu
rozširovaniu zastavania pozemku, ani z pohľadu vhodnosti nákresov s ohľadom na protipožiarnu
bezpečnosť, ani k záverom odborného vyjadrenia C. A. F., PhD. K možným modifikáciám nákresov č.
3, 4 a 6 uviedla, že možných modifikácií je veľké množstvo, avšak pri absencii konkrétnej požiadavky

(rozmery a pod.) ich nie je dôvod realizovať; je potrebné jednoznačne zadať úlohu - konkrétnu - s
uvedením odstupov, šírky a dĺžky pozemkov, šírky prístupovej cesty a pod. Ak by strany sporu navrhli
iné riešenia rozdelenia nehnuteľnosti, tieto je možné zohľadniť a zakresliť do katastrálnej mapy, pričom
môžu byť ďalším technickým podkladom na rozdelenie nehnuteľnosti, jedinou podmienkou je zadanie
znaleckej úlohy.

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že pretrvanie ich podielového spoluvlastníctva k spornej
nehnuteľnosti by bolo neúnosné, a to s prihliadnutím na negatívne vzťahy medzi stranami sporu,
na základe čoho dospeli ohľadne nutnosti zrušenia a určitého spôsobu vyporiadania podielovéhospoluvlastníctva ku konsenzu. Strany sporu nedospeli však ku konsenzu v súvislosti s konkrétnou
podobou vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, pričom v rámci výsledkov znaleckého
dokazovania zachytených v znaleckom posudku Ing. Rábarovej č. 16/2019 žalobcovia preferovali návrh

reálnej deľby č. 4 (tzv. kombinovaný návrh, kde výmery novovzniknutých parciel nezodpovedajú veľkosti
spoluvlastníckych podielov strán sporu, z ktorého dôvodu by deficit na strane žalovanej o veľkosti 215
m2 mal byť kompenzovaný peňažnou náhradou), s ktorým však rezolútne nesúhlasila žalovaná, ktorá
primárne nemala záujem o peňažnú náhradu, ale vzhľadom na veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu
(1/2) by mal byť podľa nej rešpektovaný jej záujem, ktorý spočíva v prikázaní pozemku vo výmere

zodpovedajúcej jej podielu.

11. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 142 ods. 1 OZ v prvom rade skúmal, či je sporná
nehnuteľnosť reálne deliteľná, za ktorým účelom bolo vykonané znalecké dokazovanie. Zo znaleckého
posudku č. 16/2019 vyhotoveného v rámci súdom v konaní nariadeného znaleckého dokazovania Ing.
ĽudmilouRábarovouvyplynulo,žespornánehnuteľnosťjereálnedeliteľná,pričomznalkyňavypracovala

spolu 11 variant možnej deľby. Varianty pod č. 1, 2, 8, 9 a 11 pritom rátajú s nevyhnutnosťou zriadenia
vecného bremena v podobe práva prechodu, varianty pod č. 5, 7, 10 a 11 sú realizovateľné len v prípade
prikázania (ponechania) časti spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníctve strán sporu.

12.Súdprvejinštanciepriselektovanínajvhodnejšejvariantyrozdelenianehnuteľnostizároveňprihliadal

aj na zásadu konečného riešenia sporov, t.j. aby právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci nezadalo
dôvod potenciálneho súdneho konania v budúcnosti pre ďalšie nezhody strán. Z uvedeného dôvodu
súd primárne eliminoval z okruhu vhodných návrhy počítajúce s nutnosťou ponechania (zriadenia)
podielového spoluvlastníctva strán sporu čo i len k časti nehnuteľnosti, pričom ide o návrhy pod číslami
5, 7, 10, 11. Návrhy pod číslami 8 a 9 pre ich realizáciu rátajú s nutnosťou zriadenia vecného bremena

spočívajúceho v práve prechodu v prospech žalobcov, čo je v zásade pri tomto druhu konania možné,
avšak návrhy 8 a 9 nevykazujú výrazný prínos v porovnaní s návrhom č. 6 (ktorý neráta s nutnosťou
zriadenia vecného bremena práva prechodu), na základe čoho mal súd za neefektívne za týchto
okolností v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva zvoliť formu reálnej deľby nehnuteľnosti so
zriadením vecného bremena práva prechodu ako formy kontaktu strán sporu, nakoľko práve prechod

cez nehnuteľnosti bol jednou z hlavných príčin iniciovania konania žalobcami.

13. Návrhy preferované žalovanou pod č. 1 a 2 podľa vykonaného dokazovania sú neprijateľné, nakoľko
novovzniknutá parcela č. 132/2 žalobcov by nemala prístup ani k jednej z dvoch komunikácií. Uvedené
návrhy totiž vychádzali z predpokladu, že pri zachovaní zodpovedajúcej výmery novovzniknutých parciel

sa žalobcovia ako vlastníci prístupovo oklieštenej parcely č. 132/2 dohodnú s vlastníkom susednej
parcely č. 128, ktorým je brat žalobcu v 1. rade a ktorý zároveň nie je stranou sporu (a teda prípadné
zriadenie vecného bremena na ťarchu tretej osoby súdom v tomto konaní je vylúčené), na zriadení
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu žalobcov cez parcelu č. 128, pričom nebolo
preukázané, že by k obdobnej dohode došlo, práve naopak, z výpovede svedka H. B. vyplynulo, že

rezolútne odmieta vecné bremeno práva prechodu cez svoj pozemok. Rovnako nebolo preukázané, že
by došlo k prevodu parcely č. 128 zo žalobcu v 1. rade na svedka v priebehu, resp. bezprostredne pred
začatím tohto konania účelovo, ako tvrdila žalovaná.

14. Návrh rozdelenia pod č. 3 znaleckého posudku bol podmienený nutnosťou bezodplatného prevodu

parcely č. 130/4, ktorá nie je predmetom sporu a ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu, za účelom
dorovnania výmery podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, s čím žalobca nesúhlasil a súd nemá
zákonný dôvod nerešpektovať jeho rozhodnutie, na základe čoho bolo nutné variant delenia pod č. 3
vylúčiť.

15. V poradí ďalším (z vyššie uvedených dôvodov doposiaľ neeliminovaným) bol návrh delenia č.
4 preferovaný ako jediný vhodný žalobcami. Nedostatkom uvedeného návrhu z pohľadu súdu bola
skutočnosť, že ako jeden z menšiny navrhnutých spôsobov reálnej deľby výmerou novovzniknutých
parciel č. 132/1 a 132/2 nezodpovedá veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu (nereflektuje ich
výmerou presne), nakoľko parcela majúca byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej s veľkosťou

podielu 1/2 je rozlohou menšia o 215 m2 (výmera parcely č. 132/1 by bola len 171 m2), kde bolo
navrhnuté finančné vyrovnanie zo strany žalobcov vo výške podľa znaleckého posudku č. 13/2020 pri
jednotkovej cene 28,46 eur/m2.16. V prípade návrhu č. 6 rozdelenia, tento v prvom rade zodpovedá čo do výmery novovzniknutých
pozemkov veľkostiam spoluvlastníckych podielov, nakoľko parcela č. 132/1 majúca byť prikázaná do
výlučného vlastníctva žalovanej by bola o výmere 386 m2, parcela č. 132/2 majúca byť prikázaná

žalobcom by bola o výmere 387 m2, bez potreby zriaďovania či už vecného bremena práva prechodu
alebo spoluvlastníctva strán sporu čo i len k časti nehnuteľnosti eliminujúc tak možné budúce spory.
Vecné bremeno práva uloženia inžinierskych sietí cez parcelu č. 132/1 v prospech vlastníkov parcely č.
132/2 tak ako aj pri ďalších 10 z navrhnutých možností rozdelenia nehnuteľnosti aj tu síce je, avšak s
existenciou uvedenej problematiky strany sporu boli oboznámené, s tým svoje spoluvlastnícke podiely

aj nadobudli. Z obsahu odborného vyjadrenia C. F. však vyplynulo, že nákres č. 6 je bezpredmetným
z pohľadu protipožiarnej bezpečnosti, nakoľko nie je možné splniť § 82 vyhl. MV SR č. 94/2004 Z.z. v
podobe prístupovej komunikácie, čo zabraňuje v budúcnosti získať stavebné povolenie na zveľadenie
časti B riešeného územia.

17. Strany sporu opakovane poukazovali na to, že pod pojmom „reálne rozdelenie“ nemožno chápať

len existujúcu možnosť technického rozdelenia nehnuteľnosti, ale je nutné mať na zreteli aj účelné
využitie takto rozdelenej nehnuteľnosti. Strany sporu proti postupu a záverom znaleckého dokazovania
produkovaného Ing. Rábarovou námietky nevzniesli, nedostatky znaleckého dokazovania nemohol
konštatovať ani súd. Je logické, že každá zo strán sporu za prijateľný považuje práve ten variant
rozdelenia nehnuteľnosti, ktorý najviac vyhovuje jej potrebám a predstavám riešenia v budúcnosti.

Úlohou súdu v predmetnom konaní je však v súlade s účelom ust. § 142 OZ vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania, kde nosným a
rozhodujúcim dôkazným prostriedkom (vzhľadom na potrebu odborného posúdenia) bol znalecký
posudok Ing. Rábarovej č. 16/2019 a odborné vyjadrenie vypracované na účely tohto konania C. F.
H., ktorých závery neboli stranami sporu relevantne spochybnené, nepochybne vyplynulo, že aktuálne

(vzhľadom na preukázaný skutkový a právny stav veci) najvhodnejším riešením spornej veci sa javí
okrem (stranami sporu nespochybnenej) potreby zrušenia podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti
vyporiadanie zrušeného spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej reálnym rozdelením v zmysle návrhu č. 4
znaleckého posudku č. 16/2019, ktorý síce v súlade s ust. § 142 ods. 1, 2 OZ reflektuje veľkosť
spoluvlastníckych podielov strán sporu a práva a povinnosti s nimi súvisiace (ide o tzv. kombinovanú

deľbu), zároveň zabezpečuje reálne a účelné využitie novovzniknutých parciel.

18. Súd prvej inštancie v zmysle právneho záveru vysloveného odvolacím súdom nariadil doplnenie
znaleckého posudku č. 16/2019 vypracovaného Ing. Rábarovou. Za irelevantnú označil argumentáciu o
nesprávnosti postupu súdu produkovanú po vyhotovení doplnenia znaleckého dokazovania žalobcami,

pretože žalobcovia nenamietali nariadenie doplnenia znaleckého dokazovania Ing. Rábarovou, vo
vzťahu ku ktorému v súdom zadanej lehote následne formulovali okruh otázok pre doplnené znalecké
dokazovanie. Požiadavku predbežnej potreby overenia si obsahu odbornej spôsobilosti znalca súdom
vznesenú (napriek dostatočnému časovému priestoru) až po realizácii znaleckého úkonu vyhodnotil súd
prvej inštancie ako účelovú.

19. Súd prvej inštancie zamietol ako nehospodárny návrh žalovanej na doplnenie dokazovania
vykonaním miestnej obhliadky za účelom posúdenia účelného a funkčného využitia nehnuteľnosti
(produkovaný na ostatnom pojednávaní) s poukazom na skutočnosť, že ňou poukazovaný právny
názor odvolacieho súdu ohľadne potreby realizácie reálnej deľby v prieniku technických možností a

možností čo možno najlepšieho účelného využitia pozemku pri dodržaní podmienok jeho funkčnosti a
bezpečnosti z pohľadu osobitných bezpečnostných a stavebných predpisov súd prvej inštancie plne
rešpektoval s tým, že pod možnou modifikáciou doposiaľ vyhotovených znaleckých nákresov odvolací
súd nepochybne nemal na mysli priamu modifikáciu nákresov súdom prvej inštancie po realizácii
doplnenia dokazovania obhliadkou miesta. Súd nedisponuje odbornou spôsobilosťou vo vzťahu k

posúdeniu funkčnosti a využiteľnosti pozemku, v dôsledku čoho sa posúdenie odborných skutočností
prenecháva osobám disponujúcim konkrétnou odbornou spôsobilosťou. Súd prvej inštancie dodal, že
civilné sporové konanie je konaním kontradiktórnym, súd rozhoduje na základe prevalencie dôkazov,
pričom je základným procesným právom (a povinnosťou) strán sporu produkovať nielen tvrdenia, ale
v prípade ich účinného popretia protistranou predkladať relevantné dôkazy ich tvrdenia podporujúce,

prípadne navrhnúť relevantné dokazovanie včas a riadne, t.j. plne v súlade s koncentráciou konania.
Dôkaznú iniciatívu náležiacu zásadne stranám sporu podľa názoru súdu nemožno suplovať dôkaznou
iniciatívou súdu (len výnimočne), nakoľko by mohlo dôjsť k narušeniu rovnováhy strán sporu, čo je v
priamom rozpore so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania.20. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcov o tom, že žalovaná v priebehu
konania okrem popretia tvrdení protistrany nepredložila relevantné dôkazy, nenavrhla žiadne relevantné

dokazovanie, v podstate na uvedenú procesnú povinnosť rezignovala. Žalobcovia súdu predložili za
účelom posúdenia nákresov deľby pozemku z pohľadu funkčného a účelného využitia novovzniknutej
nehnuteľnosti odborné vyjadrenie C. F., H., ktorého odborné vyjadrenie obsahovalo všetky formálne
náležitosti, pričom žalovanou v rámci jej vyjadrenia účinne spochybneným tento dôkaz byť nemohol
(vzhľadom na absenciu potrebnej odbornej spôsobilosti žalovanej a jej splnomocnenca) a ani nebol.

Žalovaná nepredložila odborné vyjadrenie ani znalecký posudok prezentujúci odlišný záver a ani
nenavrhla súdu relevantné dokazovanie nariadiť. Súd následne tak mohol vymedziť tzv. prienik medzi
technickými možnosťami a možnosťami funkčného a účelného využitia novovzniknutých nehnuteľností
na základe dokazovania, ktoré do času vyhlásenia rozsudku bolo navrhnuté a vykonané. Na základe
prevahy dôkazov bola najvhodnejšia možnosť reálnej deľby č. 4, ktorá síce výmerou plne nereflektuje
veľkosť spoluvlastníckych podielov, tento nedostatok je však možné vo vzťahu k žalovanej kompenzovať

finančnou náhradou zodpovedajúcou náhrade všeobecnej hodnoty nehnuteľností v rozsahu chýbajúcej
výmery. Nákres č. 10, ktorý za prijateľný spôsob rozdelenia žalobcovia v závere konania doplnili,
vyhodnotilo ako funkčne a účelne úplne neprijateľné riešenie práve nimi predložené odborné vyjadrenie
C. F. H., v dôsledku čoho sa súd touto možnosťou delenia nezaoberal.

21. O výške primeranej náhrady žalovanej rozhodol súd prvej inštancie na podklade súkromného
znaleckého posudku č. 13/2020 vypracovaného Ing. Janou Pekárovou, v zmysle ktorého všeobecná
hodnota spornej nehnuteľnosti je 22.000 eur, pri jednotkovej cene 28,46 eur/m2, t. j. výška finančnej
náhrady zodpovedá sume 6.118,90 eur. Žalovaná s výškou náhrady podľa znaleckého posudku
nesúhlasila, považovala ju za podhodnotenú, avšak toto svoje tvrdenie relevantným spôsobom

nepodložila, najmä súdu nepredložila znalecký posudok s odlišným záverom, ani v danom smere
nenavrhla doplniť dokazovanie.

22. O náhrade trov konania (strán sporu) súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 257 CSP, pričom za
dôvody hodné osobitného zreteľa považoval viazanosť súdu zákonným poradím spôsobu vyporiadania

zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré záviselo najmä od záverov odborného
znaleckého dokazovania, t.j. výsledok konania nebol závislý na vôli strán sporu, pričom súd návrhmi o
spôsobe vyporiadania produkovanými stranami sporu rovnako viazaný nebol.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalovaná s návrhom,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaná namietala,
že súd prvej inštancie sa po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie v plnom rozsahu stotožnil
s názorom žalobcov, keď rozhodol o rozdelení veci podľa znaleckého nákresu č. 4, ktorý je pre ňu
neprijateľný. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie názorom žalobcov a zároveň sa bez

ďalšieho stotožnil so súkromným odborným vyjadrením C. A. F., H., ktoré si objednali a predložili
žalobcovia, čím sa diametrálne odlíšil od názoru, ktorý zastával vo svojom predošlom rozhodnutí, a to
napriek absencii dôkazov, ktoré mal povinnosť vykonať. Zo stanoviska odvolacieho súdu vyplýva, že v
tomto prípade bolo potrebné okrem funkčného využitia pozemkov prihliadnuť aj k čo najväčšej možnej
miere priblíženia sa k pôvodnému rozsahu výmer prináležiacich dotknutým vlastníkom, t. j. funkčné

využitienemožnopovinnehodnotiťavzťahovaťvýlučnelenkpredloženýmznaleckýmnávrhom,nakoľko
aj podľa názoru odvolacieho súdu ich je možné modifikovať a prípadnou modifikáciou dosiahnuť prienik
funkčného využitia novovzniknutých pozemkov s čo najväčším možným zachovaním výmer pozemkov
prináležiacim stranám. V tomto prípade súd prvej inštancie síce vykonal doplnené znalecké dokazovanie
znalkyňou Ing. Ľudmilou Rábarovou, za účelom zhodnotenia funkčného využitia novovzniknutých vecí,

ktorá sa však vo vypracovanom doplnení č. 1 znaleckého úkonu č. 16/2019 zo dňa 5.7.2023 ako znalec
z odboru geodézia, kartografia a kataster nehnuteľností vyjadrila, že nie je odborne spôsobilou osobou
posudzovaťúčelnosťvyužitiapozemkov,vhodnosťichrozdelenia,pričomnazadanéotázkyžalovanejsa
znalkyňa vyjadrila, že je možné modifikovať ňou zakreslené znalecké návrhy a na tento účel je potrebné
zadefinovať konkrétnu znaleckú úlohu. Podľa žalovanej vyporiadavanú parcelu je možné rozdeliť aj

podľa modifikácie niektorého znaleckého návrhu tak, aby sa predišlo najmä neprimeranej disparite
výmer novovzniknutých pozemkov a odstránili rozpory týkajúce sa funkčného využitia novovzniknutých
pozemkov a príp. eliminovali pochybnosti vyslovené odvolacím súdom, príp. pochybnosti vyslovené
v odborných vyjadreniach žalobcami zadaného odborníka C. A. F., s ktorými sa žalovaná absolútnenestotožňuje. Súd prvej inštancie zostal pasívny a bez ďalšieho vo veci, osvojením si názoru žalobcov,
rozhodol. V tomto prípade mal súd prvej inštancie hľadať možné riešenie napr. osloviť znalecké ústavy –
Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave alebo Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

s otázkou týkajúcou sa odborníka alebo orgánu týchto inštitúcii, ktorý by vedel posúdiť otázku funkčnej
využiteľnosti predmetnej veci a vedel by odpovedať na zadané otázky, ktoré boli stranami položené
znalkyni Ing, Ľudmile Rábarovej.

24. Žalovaná namietala postup súdu prvej inštancie, ktorý jej opakovaný návrh na obhliadku

vyporiadavaného pozemku súdom za prítomnosti znalkyne z dôvodu nehospodárnosti zamietol. Len
na mieste samom sa najlepšie získa predstava o budúcom usporiadaní novovzniknutých pozemkov,
keďže na vyporiadavanom pozemku sú rôzne obmedzenia v podobe elektrického vedenia, vedených
inžinierskych sietí, stavieb, dvoch studní či účelovej rozostavanej stavby brata žalobcu v 2. rade.

25. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že v prípade námietok obsiahnutých v odborných

vyiadreniach C. A. F., H. ide o pripomienky odborného charakteru, ktoré si vyžadovali doplnenie
dokazovania vypočutím znalkyne Ing. Rábarovej k sporným otázkam, k čomu ale doteraz nedošlo.
V rámci doplneného dokazovania žalovaná položila znalkyni Ing. Rábarovej otázku, aby znalkyňa
zhodnotila po odbornej stránke opodstatnenosť pripomienok obsiahnutých v odborných vyjadreniach
C. A. F., H., pričom z dôvodu nekompetentnosti znalkyne nebola táto otázka týkajúca sa ich

spornosti zodpovedaná. Podľa žalovanej sú odborné vyjadrenia C. A. F., PhD. spracované účelovo
na objednávku žalobcov za účelom eliminácie všetkých znaleckých návrhov, okrem žalobcami
preferovaného znaleckého návrhu. C. A. F., H. vôbec nerieši funkčnú využiteľnosť novovzniknutého
pozemku žalovanej, a to už nehovoriac o obrovskej disparite výmer. Žalovaná pritom nemá také finančne
možnosti ako žalobcovia, aby vedela predkladať kontra odborné vyjadrenia. Spornosť vyjadrení C. A.

F., H. by mala byť pri budúcom dokazovaní ohľadom funkčnej využiteľnosti odstránená.

26. Za nesprávny označila žalovaná aj výrok II. napadnutého rozsudku o povinnosti zaplatiť primeranú
náhradu za zníženú výmeru vo výške 6.118,90 eur. Súd prvej inštancie vychádzal z ceny 28,46
eur/m2 v zmysle znaleckého posudku č. 13/2020 vypracovaného Ing. Janou Pekárovou. Žalovaná

túto sumu označila za podhodnotenú s tým, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietala, že
znalecký posudok C. L. H. nie je vierohodným dôkazom a nie je možné sa s ním stotožniť. Znalkyňa
ohodnotila vyporiadavaný pozemok celkovo na sumu 22.000 eur, čo nekorešponduje s objektívnou
cenou, za ktorú by bolo možné vyporiadavaný pozemok predať. Znalkyňa použila na stanovenie hodnoty
vyporiadavaného pozemku výpočet podľa metódy polohovej diferenciácie a nie podľa porovnávacej

metódy. Podľa žalovanej sa objektívna cena aj pozemkov mimo centra obce pohybovala v roku 2020
vo výške cca 70 – 80 eur/m2. Cena vyporiadavaného pozemku bola súdom prvej inštancie určená
nezákonne, pričom z preukázaných dokladov na báze ponuky a dopytu hodnota vyporiadavaného
pozemku v súčasnosti predstavuje minimálne 110 eur/m2, t. j. hodnota celej nehnuteľnosti predstavuje
sumu minimálne vo výške 85.030 eur.

27. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil, pričom
sa nevysporiadal s viacerými zásadnými argumentami a nedal tak presvedčivé odpovede k jej
pripomienkam zásadného významu, čím došlo k odňatiu a porušeniu práva na spravodlivý proces.
Nedostatky odôvodnenia sa týkajú predovšetkým funkčnej využiteľnosti novovzniknutých pozemkov,

odstránenia spornosti odborných vyjadrení a ustálenia ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancie sa nijako nezmienil ohľadom funkčnej využiteľnosti novovzniknutého pozemku, ktorý by mal
pripadnúť žalovanej v zmysle znaleckého nákresu č. 4, ktorý je pre žalovanú v tam zakreslenom
stave neprijateľný. Len absencia v tomto smere zakladá bez náležitého odôvodnenia nezákonnosť
napadnutého rozsudku. V prípade rozhodnutia podľa znaleckého nákresu č. 4 je žalovaná ako

majoritná spoluvlastníčka vyporiadavanej nehnuteľnosti neprimerane ukrátená na svojich majetkových
právach, nakoľko jej vzniká pozemok len o výmere 171 m2, ktorý do budúcna v tejto podobe nie je
účelne využiteľný. Takýto pozemok nie je účelne využiteľný a nezodpovedá potrebnému súčasnému
užívateľskému komfortu žalovanej, ktorá čaká prírastok do rodiny. K tejto argumentácii však nebolo
zaujaté náležité stanovisko, pričom aj z týchto dôvodov došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie aj žalobcovia, a to proti výroku III. o náhrade
trov konania s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil a žalobcom
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa žalobcov dospel súd prvej inštancie nazáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcom trovy
konania,atoajnapriektomu,žemalivoveciplnýúspech,keďžerozdelenienehnuteľnostizodpovedáich

prvotnému návrhu. Okrem plného úspechu vo veci znášali žalobcovia aj náklady spojené s uplatnením
svojho práva, ktoré si v konaní uplatnili spolu v sume 2.647 eur. Poukázali na to, že žalovaná sa
nechcela na ničom od začiatku konania dohodnúť, ani na vyhotovení súkromného znaleckého posudku
či už na hodnotu nehnuteľnosti alebo reálnu deliteľnosť nehnuteľnosti. Boli to výlučne žalobcovia, ktorí
zabezpečili znalecký posudok na určenie hodnoty nehnuteľnosti, ktorý nebol v konečnom dôsledku

žalovanou rozporovaný a ani nebol predložený iný znalecký posudok zo strany žalovanej. Výlučne
žalobcovia predkladali odborné vyjadrenia na podporu svojich tvrdení o účelnosti využitia rozdelených
pozemkov. Žalovaná nepredložila v rámci konania ani jeden listinný dôkaz podporujúci jej návrhy. Súd
prvej inštancie rozhodol na základe účelne a hospodárne predkladaných dôkazov zo strany žalobcov.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania preto nie je zákonné a ani spravodlivé.
Žalovaná svojimi vyjadreniami len spôsobovala obštrukcie v konaní, nakoľko jej vyjadrenia nikdy ničím

nepodložila a len niečo bez akéhokoľvek dôkazu tvrdila a často i v rozpore s rozhodovacou praxou
súdov. Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu presne takým spôsobom vyporiadania, o aký sa márne pokúšal s
druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v
plnomrozsahuúspešný.Vdanejvecižalovanánesúhlasilasožiadnymznávrhovžalobcovnarozdelenie

nehnuteľnosti, nakoľko chcela nátlakom prinútiť žalobcu, aby žalovanej odpredal budovu a pozemok,
ktorýjevedľajejrodinnéhodomu,avšaktentonebolpredmetomvyporiadania,nakoľkoideojehovýlučný
majetok. Ďalej celkom neúčelne, neefektívne a nehospodárne navrhovala takú deľbu pozemku, kde by
vzniklo vecné bremeno tretej strane na pozemku, ktorý tiež nie je a nebol predmetom vyporiadania.
Výkon práva žalovanej bol šikanózny a obštrukčný a žalobcom preto patrí náhrada trov konania v

rozsahu 100 %.

29. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej navrhli žalobcovia rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch
I. a II. ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalobcov súd vec správne právne posúdil, vychádzal zo
správnych skutkových zistení a rešpektoval právny názor Krajského súdu v Trnave, keď uprednostnil

rozdelenie spoločných pozemkov s rešpektovaním ich najúčelnejšieho a najfunkčnejšieho využitia. Vo
vecibolodoplnenéznaleckédokazovanievčastiúčelnostivyužitiapozemkuazároveňbolizodpovedané
otázky položené procesnými stranami/súdom znalkyni. To, že s výsledkom žalovaná nesúhlasí ešte
neznamená, že dokazovanie vykonané nebolo. K námietke žalovanej, že súd prvej inštancie mohol
rozhodnúť aj inak ako v znaleckom dokazovaní navrhovanými spôsobmi rozdelenia pozemkov, uviedli,

že žalovaná bola prítomná pri osobnej obhliadke pozemkov znalkyňou, ktorá zúčastnené strany aj
vyzvala k tomu, aby sa vyjadrili ako by navrhovali pozemky rozdeliť a následne spracovala znalecký
posudok s navrhovanými variantami. Od roku 2017 žalovaná neuviedla a ani nenačrtla súdu žiaden iný
možný model rozdelenia a dokonca tak neurobila ani pri doplňujúcom znaleckom dokazovaní, kedy sa
mohla znalkyne dopytovať na iný konkrétny model deľby. Počas konania žalovaná len namietala a s

ničím nesúhlasila, avšak nepredložila a ani nenavrhla žiaden relevantný dôkaz, ktorý by podporoval jej
tvrdenia. Aj v rámci tohto odvolacieho konania namieta, že súd mohol pozemky rozdeliť aj inak, ale v
konečnom dôsledku nenavrhla žiaden konkrétny model. Teda nenavrhla a nezadefinovala konkrétnu
znaleckú úlohu. Žalovaná dokonca sama v podanom odvolaní uvádza, čo všetko mohol a mal súd
vykonať, aké inštitúcie mal osloviť, avšak v danom prípade bolo dôkazné bremeno nie na súde, ale na

žalovanej. Neobstojí ani argument o nedostatku financií na strane žalovanej od roku 2017 doposiaľ,
nakoľko ani len nenavrhovala vykonanie predmetných dôkazov v konaní s odôvodnením, že ich nevie
sama zabezpečiť, ani raz sa nevyjadrila, že by bola vo finančnej tiesni a zároveň žiadnym dôkazom
nepreukázala toto jej zavádzajúce tvrdenie.

30. To, že žalovaná navrhovala obhliadku nehnuteľnosti samotnou sudkyňou, označili žalobcovia za
účelové spôsobovanie prieťahov v konaní, keďže sudkyňa mala k dispozícii dostatok podkladov na
vytvorenie si reálnej predstavy miesta, ktoré je predmetom konania (výmery v zmysle znaleckého
posudku, fotografie doložené do spisu). Ani osobná obhliadka sudkyňou by nevyvolala iné rozhodnutie
vo veci. Navyše osobná obhliadka bola vykonaná znalkyňou. Žalovaná nenavrhovala v konaní

vypočutie znalkyne, súd doplnil dokazovanie písomným doplnením znaleckého dokazovania, pričom k
otázkam ohľadom účelnosti využitia pozemku sa znalkyňa vyjadrila tak, že nie je odborne spôsobilá na
zodpovedanietejtoproblematiky,atedatoistébyuviedlaajpriústnejvýpovedi.Ajvtomtoprípadeidelen
o účelovo a neefektívne a nehospodárne navrhovaný dôkaz v odvolacom konaní. Žalovaná spochybňujevyjadrenia C. F., H., avšak tento bol aj osobne vypočutý na súdnom pojednávaní, jeho výpoveďou
neboli vyvrátené jeho konštatovania v jeho písomnom stanovisku a ani žalovaná nekládla otázky, ktoré
by opodstatňovali pochybnosti o jeho záveroch. Žalovaná síce spochybňuje i znalecký posudok na

hodnotu nehnuteľnosti, avšak nepredložila ani jeden relevantný dôkaz o pochybení znalkyne a ani
nepredložila svoj súkromný posudok a ani nenavrhovala vykonanie znaleckého dokazovania súdom.
Predkladanie inzerátov tretích strán, ktoré navyše mohli byť účelovo inzerované, nie je relevantným
vyvrátením znaleckého dokazovania. Nie je možné, aby si súd sám stanovoval hodnotu pozemkov
akýmsi priemerom inzerátov. Žalovaná v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.

31. Žalobcovia zároveň vyjadrili nesúhlas s tvrdením žalovanej, že novovytvorená parcela, ktorá
má pripadnúť žalovanej do vlastníctva, nie je účelne využiteľná. Práve naopak, ide o pozemok
bezprostredne prislúchajúci k jej rodinnému domu, kde jej poskytuje dostatok priestoru na bazén,
grilovanie a iné voľnočasové aktivity. Rozdelenie pozemku nemá slúžiť k tomu, aby si žalovaná
rozširovala svoj dom, ale k tomu, aby mohla pozemok účelne využiť. Nakoľko sú žalobcovia

manželia a obaja majú rovnaký spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, nemožno bez všetkého
konštatovať, že žalovaná je väčšinovou spoluvlastníčkou. Strana žalobcu a strana žalovaného má
rovnaký spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Po vrátení veci na prejednanie odvolacím súdom
sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal účelnosťou využitia pozemkov, nepodriadil účelnosť absolútnej
veľkostispoluvlastníckychpodielovaprisvojomrozhodnutísaopieraloodbornéaznaleckédokazovanie

v konaní, ktoré nebolo žalovanou v žiadnom ohľade preukázateľne a relevantne vyvrátené. Súd prvej
inštancie rozhodol na základe účelne a hospodárne predkladaných dôkazov zo strany žalobcov, pričom
žalovaná nepredložila na preukázanie svojich tvrdení o účelnosti využitia pozemkov žiaden dôkaz a
nepredložila žiaden dôkaz ani k hodnote nehnuteľností.

32. Žalovaná s odvolaním žalobcov voči výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie nesúhlasila. Za
nepravdivé označila tvrdenia žalobcov, že sa nechcela od začiatku konania na ničom dohodnúť a
len oni výlučne zabezpečili odborné vyjadrenia a znalecký posudok na ohodnotenie vyporiadavanej
nehnuteľnosti, že nemala súhlasiť so žiadnym z návrhov žalobcov na rozdelenie vyporiadavanej
nehnuteľnosti, že chcela nátlakom prinútiť žalobcu, aby jej odpredal budovu a pozemok, ktorý je vedľa jej

rodinného domu a že výkon práva žalovanej bol šikanózny a obštrukčný. Žalovaná uviedla, že hľadala
konštruktívne riešenie veci a takmer vždy informovala súd prvej inštancie o existujúcich možnostiach a
návrhoch možných dohôd, pričom žalobcovia preferovali len znalecký nákres č. 4 znaleckého posudku
Ing. Rábarovej. Súd prvej inštancie žalovanú nikdy neupozornil a ani jej nikdy nevytkol, že by jej konanie
alebo výkon práv bol obštrukčný alebo šikanózny. Naproti tomu žalobcovia realizujú v tomto konaní

evidentné a preukázané obštrukcie, na ktoré súd neustále upozorňovali. Čo sa týka rozhodnutia súdu
o trovách konania, v tomto prípade jednoznačne nebolo rozhodnuté presne podľa návrhu žalobcov,
nakoľko pred začatím konania existovali viaceré návrhy, či zo strany žalobcov alebo zo strany žalovanej,
zo strany žalobcov sa neustále menili, nebol z ich strany jednoznačne preferovaný návrh tak, ako ho
uviedlivpodanejžalobe,anáslednenebolorozhodnutépodľanávrhuvpodanejžalobe.Navyšepôvodný

žalobca v 3. rade p. H. B. už nie je účastníkom konania a pôvodné meniace sa návrhy počítali aj s týmto
účastníkom. Žalobcovia začali preferovať pre nich vhodnú a konečnú variantu v podobe znaleckého
nákresu č. 4 až po vypracovaní znaleckého posudku znalkyňou Ing. Ľudmilou Rábarovou. Žalovaná
chcela a doposiaľ chce spravodlivo zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k vypriadavanému
pozemku tak, aby každej strane vznikol rovnocenný a do budúcna využiteľný pozemok. Súd prvej

inštancie preto správne rozhodol o trovách konania v súlade s § 257 CSP.

33.Vpodanízodňa22.12.2023žalovanáuviedla,ževprebiehajúcomkonanívždyvecneargumentovala
a za tým účelom navrhovala vykonanie cenných dôkazov, napr. vykonanie obhliadky súdom, vypočutie
znalkyne Ing. Rábarovej, predkladala návrhy geometrického rozdelenia veci pre účely splnenia

požiadavky účelnej využiteľnosti novovzniknutých pozemkov a vždy hľadala riešenie pre spravodlivé
rozdelenie vyporiadavaného pozemku. Naproti tomu žalobcovia nasmerovali svoju aktivitu súkromného
zabezpečovania dôkazov výlučne pre účel rozdelenia vyporiadavaného pozemku podľa znaleckého
nákresu č. 4 a svojimi postojmi nehľadeli na žalovanú a spravodlivé rozdelenie veci. Za takéhoto stavu
veci nedochádza k naplneniu požiadavky spravodlivého rozdelenia vyporiadavaného pozemku.

34. Žalobcovia v podaní zo dňa 19.1.2024 uviedli, že od začiatku konania žalovanej nešlo o spravodlivé
rozdelenie pozemku, ale o to, aby nátlakovo od žalobcov vylákala práve nehnuteľnosti, ktoré sa
dotknutých spoluvlastníckych vzťahov netýkali. Žalobcovia mali vždy ochotu a snahu sa dohodnúť. Ajsama žalovaná vo svojom podaní potvrdila, že p. C. B. v rámci mimosúdneho návrhu dohody ponúkal
žalovanej časť z vlastnej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom tohto konania (tzv. “sklad“ vedľa domu
žalovanej), šírku stavby ako aj pozemku o rozmere 4 metre do šírky, avšak bola to žalovaná, ktorá

si kládla podmienku, že je ochotná sa dohodnúť mimosúdne len za predpokladu, že jej prevedie celú
jeho nehnuteľnosť, t.j. celý „sklad“. Žalovaná do konania zahŕňala aj nehnuteľnosť parc. č. 128, ktorá
taktiež nebola predmetom tohto súdneho sporu, pričom H. B. bol vlastníkom predmetnej parcely 4 roky
pred začatím súdneho konania. Žalovanej od začiatku konania šlo len o to získať pre seba majetkový
prospech, ktorý nebol ani správny a ani spravodlivý. Žalobcovia nežiadali bezodplatné nadobudnutie

časti nehnuteľnosti od žalovanej, navrhovali aby m2, ktoré nezodpovedajú rovnomernému rozdeleniu,
boli riadne žalovanej nahradené finančne, a to v zmysle znaleckého posudku. Žalovaná aj na poslednom
pojednávaní chcela, aby boli zo znaleckých náčrtov vyvodené aj iné možnosti deľby pozemkov, avšak
ani s jedným návrhom na inú deľbu neprišla, len to tvrdila bez akejkoľvek aktivity. Žalobcovia popreli,
že by od začiatku preferovali výlučne znalecký náčrt č. 4, nakoľko aj z podania žalovanej je zrejmé, že
žalobcovia mali snahu a ochotu uzavrieť dohodu aj v inom znení, avšak vždy bola zo strany žalovanej

podmienka bezodplatného prevodu „skladu“ s pozemkom do jej vlastníctva. Súd nerozhodol na základe
toho, čo preferujú žalobcovia, ale na základe vykonaného dokazovania. Pri náčrte č. 4 bude mať
každá zo strán svoj vlastný pozemok so svojou vlastnou prístupovou cestou (akékoľvek možnosti so
spoločnou prístupovou cestou sú aktuálne nemožné vzhľadom na rozvrátené a negatívne susedské
vzťahy účastníkov konania).

35. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania proti rozhodnutiu boli
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými stranami sporu (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 379 CSP), postupom bez nariadenia
odvolaciehopojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,ženapadnutýrozsudoksúdu
prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (1). Na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (2).

37. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

38. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Ustanovenie
§ 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o
výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací
súd viazaný. Na vady, ktoré sa však týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli

v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

39. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
evidovanej Okresným úradom Šaľa, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne
územie A., obec A., okres Šaľa, k pozemku parcela registra „C“ č. 132 - zastavané plochy a nádvoria

vo výmere 773 m2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaná sú podielovými
spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, a to obaja žalobcovia v podiele 1/4 a žalovaná v podiele
1/2. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že medzi žalobcami a žalovanou dochádza k nezhodám ohľadneužívania nehnuteľnosti a nevedia sa medzi sebou dohodnúť. Obe strany sporu so zrušením podielového
spoluvlastníctva súhlasia, sporným ale zostáva spôsob jeho vyporiadania.

40. Podľa § 142 ods. 1 až 3 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (ods. 1). Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a
rozdelením výťažku (ods. 2). Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti (ods. 3).

41. Podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (1). Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (2).

42. Z ustanovenia § 216 CSP vyplýva, že súd je viazaný žalobným návrhom, čo znamená, že ho
nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, teda nesmie ísť v rámci rozhodovacej
činnosti nad rámec petitu, okrem výnimiek taxatívne vymedzených v ustanovení § 216 ods. 2 CSP, kedy
súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Typickým prípadom,
keď súd nie je viazaný žalobným návrhom, je konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

(súd môže podielové spoluvlastníctvo strán vyporiadať aj iným spôsobom, než strany navrhujú, môže
tiež rozhodnúť o primeranej náhrade podľa § 142 ods. 1 OZ v inej výške, než strany požadujú, alebo
zriadiť vecné bremeno podľa § 142 ods. 3 OZ, aj keď to nikto nenavrhoval). Súd v týchto prípadoch
rozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu podľa spôsobu vyporiadania vzťahu predpísaného
pre tento vzťah právnym predpisom. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je

jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych
vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok,
je potrebné, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva
účastníkov konania.

43.Súdprvejinštancievprejednávanejvecikonštatoval,žemedzistranaminebolosporné,žepretrvanie
ich podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti by bolo neúnosné, a to s prihliadnutím na
výrazne negatívne vzťahy medzi nimi. Súd prvej inštancie následne správne pristúpil k skúmaniu toho,
či je sporná nehnuteľnosť reálne deliteľná, za ktorým účelom bolo vykonané znalecké dokazovanie.
Zo znaleckého posudku č. 16/2019 vyhotoveného v rámci súdom v konaní nariadeného znaleckého

dokazovania Ing. Ľudmilou Rábarovou vyplynulo, že sporná nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pričom
znalkyňa vypracovala 11 variant možnej deľby nehnuteľnosti. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing.
Rábarovej a jeho doplnenia pritom vyplýva, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku č. 16/2019
vychádzala z návrhov oboch strán sporu (viď prílohy č. l. 15 až 20 znaleckého posudku). Strany
sporu však nedospeli ku konsenzu v súvislosti s konkrétnou podobou vyporiadania ich podielového

spoluvlastníctva, pričom v rámci výsledkov znaleckého dokazovania zachytených v znaleckom posudku
č. 16/2019 žalobcovia preferovali návrh reálnej deľby č. 4 (tzv. kombinovaný návrh, kde výmery
novovzniknutých parciel nezodpovedajú veľkosti spoluvlastníckych podielov strán sporu, z ktorého
dôvodu by deficit na strane žalovanej o veľkosti 215 m2 mal byť kompenzovaný peňažnou náhradou).
Žalovaná naproti tomu požadovala, aby pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola v čo najväčšej

miere zachovaná veľkosť jej spoluvlastníckeho podielu (1/2).

44. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nutnosti vyporiadania podielového
spoluvlastníctva strán sporu spôsobom priblíženým v znaleckom nákrese č. 4, keď po zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

odôvodnil v zmysle pokynu odvolacieho súdu aj s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov,
ako aj na účelné využitie novovzniknutých parciel. Súd prvej inštancie v nadväznosti na to zrušil
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu, jej rozdelením, a to
tak, že do vlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade prikázal novovytvorenú parcelu CKN č. 132/2 o výmere 602m2 - zastavané plochy a nádvoria, každému zo žalobcov v podiele 1/2, do vlastníctva žalovanej prikázal
novovytvorenú parcelu CKN č. 132/1 o výmere 171 m2 - zastavané plochy a nádvoria v podiele 1/1, v
zmysle návrhu rozdelenia č. 4 znaleckého posudku č. 16/2019 vyhotoveného Ing. Ľudmilou Rábarovou.

45. Podľa § 232 ods. 1 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

46. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí rozhodnutia, ale je

aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo z materiálneho hľadiska vykonateľné
a aby nastali právne účinky, ktoré strany sporu očakávajú od súdneho rozhodnutia, v danom prípade
od rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 OZ. Pokiaľ je
výrok súdneho rozhodnutia nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný (z hľadiska požiadaviek kladených
naň príslušnými právnymi predpismi upravujúcimi konkrétne právne vzťahy), uvedené má za následok
nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre

výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať stranami sporu
zamýšľané účinky, keďže bez vykonateľného súdneho rozhodnutia súdne konanie ako celok postráda
zmysel. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a
bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami, pričom petit rozhodnutia o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva musí byť konkrétny a vykonateľný aj z pohľadu zákona č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Z
uvedeného vyplýva, že výrok rozhodnutia musí byť formulovaný tak, aby toto rozhodnutie mohlo byť bez
ďalšieho realizované.

47.Podľa§3ods.3zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie
a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s
vyznačením jej parcelného čísla.

48. Podľa § 35 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), prílohou návrhu na vykonanie záznamu je:
a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva,
ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva,
c) iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie.

49.Podľa§67ods.1zák.č.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávk
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných
listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch,
ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho

úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú
komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom
na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. Ak ide o strategickú investíciu, zapíše sa geometrický
plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom bez ohľadu na prebiehajúce konania
o pozemkových úpravách, a to na žiadosť investora, ktorému bolo vydané osvedčenie o strategickej

investícii podľa osobitného predpisu, ktorej prílohou je toto osvedčenie.

50. Podľa § 67 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), geometrický plán sa vyhotovuje na základe výsledkov
geodetických prác a obsahuje najmä grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene s

uvedením dovtedajších a nových parcelných čísel, druhov pozemkov a ich výmer, ako aj údaje o právach
k nehnuteľnostiam.

51. Podľa § 3 vyhl. č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, ktorou sa vykonáva
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
geometrický plán je grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením
nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších anových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým
znázornením vecného bremena k časti pozemku.

52. Podľa § 58 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy,
rozsudky pozostávajúce z viacerých listov sa číslujú od druhej strany. Ak rovnopis rozsudku pozostáva
z niekoľkých listov alebo listín, všetky listy sa pevne spoja.

53. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že geometrický plán je technický podklad, ktorého význam pre
právne vzťahy vyplýva z katastrálneho zákona. Geometrický plán je podľa § 3 vyhlášky č. 461/2009
Z.z. buď grafické znázornenie (i) nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností
(vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných
čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov), alebo (ii) vecného bremena k časti pozemku, pričom
momentom úradného overenia je stav vytvorený geometrickým plánom spôsobilý byť predmetom

zmluvného nakladania alebo rozhodovania súdov či orgánov verejnej správy.

54. V danom prípade však súd prvej inštancie opomenul, že ak je predmetom zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie sa uskutočňuje na základe
geometrického plánu, ktorý musí byť overený katastrálnym odborom príslušného okresného úradu

a takýto geometrický plán musí byť reálne súčasťou rozhodnutia vo veci samej, aby tento rozsudok
mohol byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, keďže bez jeho pripojenia by išlo o rozsudok
nevykonateľný (t. j. len deľba pozemku uskutočnená na základe úradne overeného geometrického
plánu, s označením parcelného čísla, má za následok vznik novej veci aj v právnom zmysle slova).
V prejednávanej veci sa tak súd prvej inštancie dopustil pochybenia, keďže geometrický plán nielenže

nie je súčasťou rozhodnutia, ale z obsahu spisu vyplýva, že ani nebol vyhotovený, a to napriek tomu, že
samotná znalkyňa v znaleckom posudku č. 16/2019 v odpovedi na znalecké úlohy (uložené samotným
súdom prvej inštancie – vypracovať geometrický plán v prípade, ak je nehnuteľnosť reálne deliteľná a jej
rozdelenie dobre možné) uviedla, že po určení návrhu rozdelenia Okresným súdom Galanta vypracuje
geometrický plán, ktorý bude možné zapísať do katastra nehnuteľností na podklade právnej listiny –

rozsudku súdu (t. j. že geometrický plán bude vyhotovený až po tom, ako súd prvej inštancie vyberie
jedno z navrhnutých riešení zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva).

55.Vtejtosúvislostijepotrebnépreúplnosťdodať,žegeometrickýplánpriloženýkžalobeniejeaktuálny
vzhľadom na zmenu vlastníckych pomerov k spornej nehnuteľnosti v priebehu súdneho konania, pričom

tento nebol ani úradne overený.

56. Odvolací súd zároveň poukazuje na citované ust. § 142 ods. 3 OZ, ktoré umožňuje pri zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aj zriadenie vecného bremena spojeného s vlastníctvom
nehnuteľnosti (in rem), ktoré prichádza do úvahy pri vyporiadaní reálnym rozdelením (napríklad

v prípade, keď je nevyhnutné riešiť skutočnosť, že novovzniknutý pozemok jednej zo strán nemá
priamy prístup k verejnej komunikácii). Je na úvahe súdu v akom rozsahu a či zriadi vecné bremeno,
pričom zriadenie vecného bremena musí zohľadňovať čo najmenšie zaťaženie bremenom zaťaženej
nehnuteľnosti, aby právo vlastníka zaťaženého pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej, a ak to
odôvodňujú okolnosti veci, je treba prihliadať i k doterajšiemu spôsobu užívania nehnuteľnosti stranami.

V nadväznosti na uvedené je potom súdu prvej inštancie potrebné vytknúť, že v odôvodnení svojho
rozsudku sa opomenul bližšie venovať otázke zriadenia vecného bremena práva uloženia inžinierskych
sietí,ktoréhosažalobcoviadomáhalivnimipodanejžalobe,atoajsprihliadnutímnavyjadreniežalobcov
urobené v priebehu konania v podaní zo dňa 31.3.2020 (že inžinierske siete nie sú v spoluvlastníctve
účastníkov konania a tento spor sa ich netýka), špecifikáciu petitu žalobcami na pojednávaní dňa

18.5.2021 (v ktorom zriadenie vecného bremena práva uloženia inžinierskych sietí nepožadovali)
a súdom zvolený návrh vyporiadania (ktorý so zriadením vecného bremena práva uloženia inžinierskych
sietí počíta).

57. Takéto porušenia procesných predpisov v rámci rozhodnutia vo veci samej potom viedli k jednému

záveru, že konanie pred súdom prvej inštancie bolo nespravodlivé a jediným možným spôsobom
zvrátenia tohto nesprávneho postupu súdu prvej inštancie je zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie
a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vykonanie nápravy v konaní pred súdom
prvej inštancie. Rozsudok trpiaci vyššie popísanými vadami znemožňuje možnosť jeho meritórnehoprieskumu za situácie, že ani obsah spisu nedáva možnosť jeho korekcie súdom odvolacím, pričom aj
Ústavný súd SR v náleze zo dňa 21.12.2023 sp. zn. III. ÚS 570/2023 uviedol, že nie je žiadúce, aby
krajský súd ako prvý a posledný riešil rozpory medzi dôkazmi (v danej veci dôkaz ani vykonaný nebol)

a sanoval postavenie prvoinštančného súdu.

58. Z obsahu spisu navyše vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 26C/56/2017-280 zo dňa
12.9.2019 priznal v konaní ustanovenej znalkyni Ing. Ľudmile Rabárovej znalečné za vypracovanie
znaleckého posudku pre potreby súdneho konania, pričom zo štátnych finančných prostriedkov bola

znalkyni vyplatená suma 220,97 eur. Súd prvej inštancie však v odvolaním napadnutom rozsudku
o nároku na náhradu trov konania štátu opomenul rozhodnúť, pričom ani z odôvodenia napadnutého
rozsudku nevyplýva, že by sa uvedeným zaoberal. Vzhľadom na skutočnosť, že o nároku na náhradu
trov konania, vrátane trov konania štátu, rozhoduje súd bez návrhu, výrok o náhrade trov konania štátu
mal byť súčasťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

59. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 21.12.2023 sp. zn. III. ÚS 570/2023 konštatoval, že cieľom
§ 390 CSP je zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania. Krajskému súdu sa v konaní o druhom
odvolaní ukladá povinnosť rozhodnúť vec, ak rozhodnutie okresného súdu bolo už raz krajským súdom
zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Ak krajský súd ignoruje alebo bez odôvodnenia
nerešpektuje § 390 CSP, predstavuje jeho postup ústavne neakceptovateľný zásah do základného

práva na súdnu ochranu, pretože koliduje s jeho obsahom v záruke postupu podľa zákona (I. ÚS
451/2022, III. ÚS 379/2017). Opomenutie príkazu, aby krajský súd sám vo veci rozhodol, a to bez
akéhokoľvek odôvodnenia tohto opomenutia, je excesom, ktorý zakladá porušenie ústavných práv na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(III. ÚS 5/2018). Tieto závery však neposkytujú odpoveď na otázku, či zákaz druhýkrát zrušiť rozsudok

okresnému súdu a vec mu vrátiť má absolútnu povahu a či z pravidla podľa § 390 CSP je možné
ústavne konformným spôsobom odvodiť výnimku. Z uvedených záverov je zrejmé, že pokiaľ krajský súd
dostatočným spôsobom odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu, takýto postup
môže byť ústavne súladný. Krajský súd však musí splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne
skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ § 390 CSP je pre spravodlivé rozhodnutie

účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť po
tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci horším riešením. Pritom nie je
postačujúce len všeobecné konštatovanie o lepšej vybavenosti okresného súdu pre rozhodnutie. Okrem
tohorozhodnutieokresnéhosúdumusívykazovaťzávažnénedostatky.Jetomutaknajmävprípade,keď
je zjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2 CSP nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím

krajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje
svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Ústavný súd SR zdôraznil,
že pokiaľ by nebolo možné odchýliť sa od § 390 CSP, okresné súdy by mali bezbrehý priestor na
neplnenie svojich právomocí s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým
s rizikom porušenia iných ústavných práv strán civilného sporu.

60. Odvolací súd rešpektujúc právny názor Ústavného súdu SR vo vyššie uvedenom náleze, ako aj
ustanovenie § 390 CSP, po preskúmaní predmetnej veci má za to, že zo strany súdu prvej inštancie
došlo k takým procesným pochybeniam, ktoré nemôže napraviť odvolací súd a bez odstránenia ktorých
prvoinštančným súdom nemôže odvolací súd vec prejednať a rozhodnúť na podklade podaného

odvolania žalovanej (namietajúcej meritórne rozhodnutie), nakoľko ide v konaní o také vady, ktoré
bránia odvolaciemu súdu rozhodnúť podľa § 390 CSP. Podľa odvolacieho súdu v prípade, ak by
rozhodol v predmetnej veci, došlo by k porušeniu práv oboch sporových strán na spravodlivý proces,
keďže prvoinštančný súd nemal splnené procesné podmienky pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 142
OZ, vo veci si nezabezpečil dostatočné podklady pre rozhodnutie a zároveň nesprávnym procesným

postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom s poukazom na čl. 2 CSP. K tomuto dospel odvolací súd v zmysle čl. 3 CSP výkladom
ustanovenia § 390 CSP s odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2007 zo dňa
1.7.2018, obsahom ktorého je: „Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne

potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného
ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho
textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť
alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnychpredpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať
svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. V
prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho

napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného
ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred
doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2
ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického
výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba

viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“ Odvolací súd tiež poukazuje na
uznesenieÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS1/2014zodňa23.1.2014,vktoréhoodôvodnenísauvádza:
„V súvislosti s výkladom tohto ustanovenia ústavný súd považuje v prvom rade za potrebné poukázať na
svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej už uviedol, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a
určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej

judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej
nositeľomjeinterpretovanýprávnypredpis;naovereniesprávnostičinesprávnostivýkladu,resp.najeho
doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému
výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú
spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie prispieť k zisteniu obsahu a zmyslu aplikovanej právnej

normy (IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Podľa
tejto judikatúry ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí
aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy
interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu
(IV. ÚS 515/2012, IV. ÚS 294/2012, IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III.

ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).“.

61. Aj v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR sa kladie osobitný dôraz na materiálne chápanie
ochrany základných práv a ústavnosti. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje
materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo

zmysluaúčelupríslušnejprávnejúpravyadbáoto,abyprijatériešenieboloakceptovateľnéajzhľadiska
všeobecne ponímanej spravodlivosti. Podľa Ústavného súdu SR výklad relevantných právnych noriem
nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej súdnej
ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v
žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha.

62. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci okolnosti prípadu odôvodňujú záver o
neaplikovaní ustanovenia § 390 CSP o zákonnom príkaze nezrušiť nové rozhodnutie súdu prvej
inštancie po zrušení skoršieho rozsudku, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie neboli splnené ani
len základné podmienky pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 142 OZ (porov. rozhodnutia Ústavného

súdu SR – nález sp. zn. III. ÚS 570/2023 z 21.12.2023 a uznesenie sp. zn. IV. ÚS 215/2022 z 26.4.2022
a uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/26/2019 z 19.11.2019, sp. zn. 10Co/55/2019
z 30.6.2020, sp. zn. 10CoCsp/68/2021 z 22.11.2022, sp. z. 23Co/184/2019 z 21.10.2020, sp. zn.
10Co/65/2020 z 8.12.2021, sp. zn. 23Co/6/2020 z 30.9.2020, Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
15Co/174/2022 z 31.1.2023, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/33/2018 z 10.4.2018, sp. zn.

9Co/40/2023 z 15.5.2024, sp. zn. 24Co/1/2023 z 27.12.2024, sp. zn. 6CoPr/4/2024 z 10.9.2024).
Rovnako je nevyhnutné zachovať dvojinštančnosť konania so všetkými jeho atribútmi, t. j. aby sa strany
mohli predovšetkým zúčastniť konania pred súdom prvej inštancie, riadne argumentovať pred súdom
prvej inštancie, uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, aby dôkazy vykonával súd
prvejinštanciearovnakoichhodnotil,abystranysporumalizachovanéprávonamietaťvdvojinštančnom

konaní správnosť záverov súdu prvej inštancie (skutkové závery, právne posúdenie) v odvolacom
konaní.

63. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ust. § 389 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

64. Nad rámec dôvodov pre zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd k
námietkam žalovanej týkajúcim sa hodnotenia dôkazov ako aj procesnej iniciatívy vo vzťahu k zisťovaniuvhodného návrhu vyporiadania uvádza, že pokiaľ žalovaná mala za to, že predmetné podielové
spoluvlastníctvo, ktorého zrušenia sa domáhajú obe sporové strany, je možné a účelné vyporiadať
iným spôsobom, preukázanie uvedenej tvrdenej okolnosti, rozporovanej protistranou, aktuálny procesný

civilný predpis podmieňuje dôkaznou povinnosťou, teda povinnosťou strany sporu predložiť alebo
označiť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené je aj v súlade s názorom vysloveným
odvolacím súdom v jeho predchádzajúcom rozsudku, na ktorý žalovaná v odvolaní poukazuje (z ktorého
dôvodu by doplnenie znaleckého posudku prichádzalo do úvahy na návrh strany v prípade, ak by súd
ani jednu z už navrhovaných možností nepovažoval na základe vykonaného dokazovania za vhodnú

pre rozhodnutie tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania). Dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností leží totiž na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Strana sporu, ktorá tvrdí určitú
negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia
protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. V civilnom
sporovom konaní, založenom na princípe kontradiktórnosti, je procesná zodpovednosť za vedenie

sporu na sporových stranách, kedy výsledok konania závisí na ich iniciatíve a aktivite v konaní, t.j. od
kvality predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom
možné konštatovať, že závery odborného vyjadrenia vypracovaného C. F. H. neboli žalovanou v konaní
relevantným spôsobom spochybnené. Z totožných dôvodov boli nedôvodné aj námietky smerujúce proti
ohodnoteniu nehnuteľnosti v zmysle znaleckého posudku Ing. Pekárovej č. 13/2020. Určité odlišnosti

vykazuje len dokazovanie v sporoch s ochranou slabšej strany, kedy ustanovenia CSP umožňujú súdu
vykonávať aj také dôkazy, ktoré slabšia strana nenavrhla (viď § 295, § 311, § 319 CSP), kedy je
dokazovanie prelomené prvkami vyšetrovacieho princípu, čo však nie je tento prípad, keďže žalobcovia
ani žalovaná nemajú v danom konaní postavenie slabšej strany.

65. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať
dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť tak, aby jeho rozhodnutie
bolo vykonateľné, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou
argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. Úlohou

súdu prvej inštancie bude predovšetkým ujasniť si potrebu zriadenia vecného bremena a zabezpečiť si
autorizačne a úradne overený geometrický plán na zvolený spôsob vyporiadania. Súd prvej inštancie
v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie

je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu.
Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám
konaniadáodpoveďnapodstatnéarelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblému
bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS
198/07).

66. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania strán sporu i náhrade trov konania štátu
(o ktorých súd prvej inštancie v zrušenom rozhodnutí opomenul rozhodnúť) v novom rozhodnutí o veci.

67. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).