Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Blanka Podmajerská

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423203653
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4423203653.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci navrhovateľky (manželky):
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, C. D., zastúpená: LOVISKOVA s. r. o., so sídlom Lomnická
18, Nitra, IČO: 36 863 939 (určeného na doručovanie písomností) a Mgr. Natália Vindišová, advokát,
AdvokátskakanceláriaMostná2937/56,Nitra,IČO:56199350,protimanželovi:E.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX, F., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po
rozvode: G. B., nar. XX.XX.XXXX, H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom
u matky, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové

Zámky, F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 20.03.2024, č.k. 16P/104/2023-182, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výroku II. o určení výživného mení tak, že otec je
od 22.04.2024 povinný platiť výživné na maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 140 eur mesačne
a na maloletého I. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200 eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné na maloletého H. B. za obdobie od 22.04.2024 do 31.03.2025 v celkovej výške 790,97

eur sa otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
Zročné výživné na maloletého I. B. za obdobie od 22.04.2024 do 31.03.2025 v celkovej výške 1 129,97
eur sa otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku sa návrh matky na určenie výživného pre maloletého H. B. zamieta.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch III. a V. mení tak, že maloletý G. B., nar.

XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Otec je od 01.10.2024 povinný platiť výživné na maloletého G. B. vo výške 200 eur mesačne, ktoré
je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné na maloletého G. B. za obdobie od 01.10.2024 do 31.03.2025 v celkovej výške 1 200
eur sa otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným,
počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok.
Za obdobie od 22.04.2024 do 30.09.2024 je matka povinná platiť výživné na maloletého G. B. vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa, určené osobitným predpisom, ktoré
je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Zročné výživné na maloletého G. B. za obdobie od 22.04.2024 do 30.09.2024 nevzniklo.
Vo zvyšku sa návrh matky na určenie výživného pre maloletého G. B. zamieta.
Styk otca s maloletým G. B. sa neupravuje.

III. Závislý výrok IV. sa v časti zastupovania a správy majetku maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX

potvrdzuje.IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku:

-rozviedol manželstvo A. B., J. D., nar. XX.XX.XXXX a E. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 01.08.2007
v Nitre, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Nitra vo zväzku 52, ročník 2007, na str. 129
pod por. č. 243 (výrok I.),
- maloleté deti H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke
a od právoplatnosti rozsudku uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého H. sumou 70 eur
mesačne a na výživu maloletého I. 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky

(výrok II),
-maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti otca a od právoplatnosti rozsudku
uložil matke povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 60 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám otca (výrok III),
- oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zveril obom rodičom (výrok IV.),

- neupravil styk matky s maloletým G., nar. XX.XX.XXXX (výrok V.),
-styk otca s maloletými deťmi H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B., nar. XX.XX.XXXX upravil tak, že otec má
právo sa s maloletými deťmi stýkať každý párny víkend v sobotu od 09.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že
otec deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku deti odovzdá matke v mieste bydliska
matky a matka je povinná deti riadne na styk pripraviť, otcovi odovzdať a od otca prevziať (výrok VI.),

- o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VII.).

2. Výrok I. o rozvode manželstva právne odôvodnil § 18, § 22, § 23 ods.1,3 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon
o rodine“) dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru o splnení hmotnoprávnych podmienok pre

rozvod manželstva. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že účastníci nežijú
v spoločnej domácnosti od septembra 2022, od tohto obdobia je ich manželstvo len formálne a neplní
svoj účel a ani jednu z funkcií stanovených v Zákone o rodine a obaja s rozvodom manželstva súhlasili.
Manželia nevytvárajú zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletých detí, intímne sa nestýkajú a
spoločne nehospodária. Manžel síce uvádzal, že sa pokúšal o obnovenie manželského spolužitia tým,

že navštevoval maloleté deti u matky a vyvrcholilo to v lete 2023, keď ho matka z jej bytu vyhodila,
jeho bližšia iniciatíva o záchranu manželstva však preukázaná nebola. Samotné maloleté deti vo svojich
výpovediach potvrdili, že medzi rodičmi dochádzalo k hádkam a nedorozumeniam a odvtedy ako žijú
oddelene, je to lepšie. Za príčiny rozvratu manželstva potom ustálil dlhodobé a úplné citové odcudzenie
manželov.

3. Ostatné výroky rozhodnutia, vzťahujúce sa k úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na
čas po rozvode , súd prvej inštancie právne odôvodnil čl. 5, § 24 ods.1, § 25 ods.1,2, § 62 ods.1,2,4,5,
§ 75 ods.1, § 76 ods.1, § 77 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, čl. 41 ods.4 Ústavy SR, čl. 3
ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa konštatujúc nezhodu rodičov v otázke úpravy pomerov - matka sa

domáhala zverenia detí do jej osobnej starostlivosti s alternatívou zverenia maloletého G. do spoločnej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, otec v konečnom návrhu súhlasil so zverením maloletého H.
a I. do osobnej starostlivosti matke a maloletého G. žiadal zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Súd
prvej inštancie maloletého H. a I. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke majúc za
preukázané, že matka sa o maloleté deti stará od narodenia, maloletý H. je u matky už vyše roka, kde

navštevuje i základnú školu a sám vo svojej výpovedi uviedol, že by chcel zostať u matky, že mu to tak
vyhovuje. Maloletého I. vzhľadom na vek a zdravotné problémy zveril do osobnej starostlivosti matky. Pri
zverení maloletého G. do osobnej starostlivosti otca zohľadnil želanie dieťaťa prezentované v priebehu
jeho výsluchu, návrh otca a skutočnosť, že G. býva v spoločnej domácnosti s otcom, navštevuje
Gymnázium v Nových Zámkoch. S návrhom matky na zverenie maloletého G. do spoločnej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov sa nestotožnil, pretože nemal preukázané podmienky na uplatnenie tejto
formy starostlivosti. Konštatoval, že nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej
starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch
rodičov, čo v danom prípade absentuje a vzhľadom na rozdielne miesta pobytu rodičov súčasne vyslovil
domnienku, že by nemohli byť zaistené ani potreby dieťaťa. Keďže obaja rodičia majú úplnú spôsobilosťna právne úkony, súd prvej inštancie v zmysle § 28 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o rodine rozhodol, že
obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

4. Pokiaľ ide o výživné, matka žiadala na maloletého I., ktorý má zdravotné problémy, výživné vo výške
200 eur a na maloletého H. vo výške 150 eur. Otec maloletých detí navrhol určiť výživné v sume 50 eur
na každé dieťa s tým, že takéto výživné v sume 50 eur žiadal i na G., hoci je starší a výdavky sú vyššie.
Súd prvej inštancie uznal výdavky na maloletého G. vo výške 243 eur, ktoré pozostávajú z výdavkov
na stravu v škole 40 eur, z rozpočítaných jednorazových výdavkov na začiatku školského roka 13 eur,

strava 100 eur, hygienické potreby 20 eur, obuv 20 eur, oblečenie 50 eur. Konštatoval, že ak matka
maloletého dieťaťa zaplatí výživné vo výške 60 eur, ktoré predstavuje 13% z príjmu matky, k čomu je
potrebné pripočítať 60 eur rodinné prídavky, bude otec schopný pokryť uznané opakujúce sa výdavky na
maloletéhoG.,akonprispejenavýživumaloletéhoG.sumou80eur,prizohľadneníďalšíchvyživovacích
povinností s tým, že je nepochybné, že určité výdavky je možné znižovať a korigovať i vzhľadom
na životný štýl rodiny, t. j. samoživiteľstva (pestovanie zeleniny, chov zvierat a podobne). Pri určení

výživného matke súd vychádzal z jej príjmu, t. j. rodičovského príspevku vo výške 473 eur a zohľadnení
ďalších vyživovacích povinností. Pri výpočte výživného na strane otca súd vychádzal z vyjadrenia otca,
ktorý uviedol, že jeho príjem by mal byť v hrubom vo výške 800 eur, čo v čistom predstavuje sumu 680
eur a rovnako súd zohľadňoval jeho ďalšie vyživovacie povinnosti. K príjmu otca uviedol, že tento by
mohol byť i vyšší, avšak nie je možné súhlasiť s vyjadrením matky, že by mohol dosahovať i výšku 1

300 eur vzhľadom na predložené listinné dôkazy ohľadne príjmov pri bydlisku otca. Otec maloletých
detí podnikal na základe živnostenského oprávnenia, podľa vlastného vyhlásenia jeho príjem bol vo
výške 600 eur, na čo bola rodina zvyknutá, vzhľadom na dohodnutý životný štýl. Otec maloletých detí sa
zamestnal, kde jeho príjem by mal byť vyšší a zároveň by mal mať aj určité benefity a v neposlednom
rade je predpoklad pri riadnom plnení si finančných povinností i možnosť finančného rastu. K tvrdeniam,

že otec maloletých detí by mohol mať z nájmu garsónky príjem vo výške 300 - 400 eur súd prvej inštancie
poznamenal, že zatiaľ takýto príjem ani počas manželstva rodina nemala a nespoliehala sa na to, jedná
sa neprerobenú garsónku bez kuchynskej linky. Aj keď ju otec detí prenajíma iba kamarátovi, odpadnú
mu výdavky na nájom a služby spojené s užívaním bytu. Výdavky na maloletého H. podľa odôvodnenia
rozhodnutia pozostávajú z rozpočítaných výdavkov na začiatku školského roka vo výške 7 eur, nákladov

na stravu 100 eur, hygienické potreby 20 eur, obuv 20 eur, oblečenie 50 eur, čo spolu predstavuje sumu
197 eur. Ak otec maloletého dieťaťa prispeje sumou vo výške 70 eur, k čomu je potrebné pripočítať
rodinné prídavky vo výške 60 eur, ako aj výživné zo strany matky minimálne vo výške 40 eur, kde súd
zohľadňoval i každodennú osobnú starostlivosť matky, bude matka schopná pokryť všetky nevyhnutné
opakujúce sa výdavky uznané súdom na maloleté dieťa. Súd prvej inštancie nepoprel, že výdavky na

maloletého I. sú vyššie vzhľadom na jeho zdravotné problémy, tieto pozostávajú z výdavkov na vitamíny
40 eur, krém na atopický ekzém 20 eur, krúžok Zdravé nôžky 35 eur, strava 50 eur, hygienické potreby
10 eur, obuv 20 eur, oblečenie 40 eur, celkové výdavky na maloleté dieťa tak predstavujú sumu 215 eur.
Súd zaviazal otca na platenie výživného v sume 100 eur vzhľadom na preukázateľné a nespochybňujúce
výdavky na maloleté dieťa, ako aj zdravotné problémy dieťaťa konštatujúc, že ak matka prispeje na

výživu maloletého dieťaťa sumou 40 eur ( po zohľadnení jej každodennej osobnej starostlivosti a po
pripočítanírodinnýchprídavkovvovýške60eur),budeschopnápokryťnevyhnutnévýdavkynamaloleté
dieťa. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určovaní výživného vychádzal z
príjmu otca vo výške 680 eur netto v čase rozhodovania súdu a z príjmu matky vo výške 473 eur
rodičovský príspevok a súčasne zohľadnil všetky vyživovacie povinnosti rodičov. Obaja rodičia majú

z manželstva pochádzajúce štyri vyživovacie povinnosti voči trom maloletým deťom a dospelej D..
Matka má vyživovaciu povinnosť i na ďalšie dieťa, t. j. K. C., nar. XX.XX.XXXX pochádzajúcu z prvého
manželstva. Súd zároveň zohľadňoval i zaužívaný životný štýl rodiny pozostávajúci v samoživiteľstve
tak, ako to prezentoval otec a v neposlednom rade to potvrdila i matka vzhľadom na veľkosť pozemku
nehnuteľnosti. Pri určení výživného na strane otca súd zohľadňoval aj skutočnosť, že otec bude mať

ďalšie výdavky a náklady na cestovné za maloletými deťmi, ako aj výdavky pobytu s deťmi. Konštatoval,
že približne rovnaké výživné súd určil vo veci pod sp. zn. 16P/130/2023, v ktorej rozhodol o nariadení
neodkladného opatrenia a v tom čase všetky maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal na platenie výživného na maloletého G. vo výške 80 eur, H. 70 eur a I. 100 eur.

5. K úprave styku otca s maloletým H. a I. uviedol, že vzhľadom na nejednotnosť návrhov rodičov mal za
potrebné určiť spôsob styku otca s deťmi za účelom postupného rozvíjania narušených citových väzieb
medzi otcom a maloletým I., ktorý si od otca odvykol. Za aj v záujme maloletého H. mal nastaveniepravidelnosti v kontaktoch s otcom, kedy je otec povinný sa s maloletými deťmi stýkať a v tomto čase
realizovať svoje rodičovské práva vyplývajúce mu z § 28 ods. 1 písm. a/ Zákona o rodine.

6.O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej
„ C.m.p.“).

7. Proti výrokom II. a III. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka konštatujúc, že pri
určovaní výživného na H. a I. súd nevzal pri určovaní príjmu otca do úvahy jeho majetok, a to garsónku

v L. s podielom priestorov na spoločných častiach a zariadeniach, ktorej je od roku 2001 výlučným
vlastníkom a ktorá mu neslúži na bývanie. Matka uviedla, že počas celého manželstva bola garsónka
prenajímaná, v niektorých obdobiach to bol jediný príjem rodiny. Súd v rozhodnutí znegoval túto
majetkovú hodnotu na strane otca, ktorej prenájom slúži otcovi ako ďalší príjem popri jeho zamestnaní.
Z hľadiska právneho nie je podstatným, či bola, resp. nebola garsónka počas manželstva prenajímaná,
podstatná je potencionalita prenájmu a možného príjmu z nej. Podľa matky súd prvej inštancie v tomto

smere nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a v rozpore s § 37 C.m.p. si osvojil tvrdenia otca
o neprenajímaní garsónky. Za zásadné pochybenie súdu prvej inštancie matka označila skutočnosť, že
tentopristanovenívyživovacejpovinnostiotcavychádzalzpredloženejpracovnejzmluvyneobsahujúcej
výšku príjmu a ani platobný dekrét, a vychádzal iba z tvrdení otca o výške jeho príjmu 800 eur brutto,
resp. 680 eur netto. Za účelom zistenia skutočného stavu veci mal súd vykonať ďalšie dokazovanie z

listín, ktoré mal predložiť otec, resp. vyžiadaných od zamestnávateľa otca. Súd nezahrnul do čistého
príjmu otca ani výšku daňového bonusu na G., pričom sa jedná o formu daňového zvýhodnenia podľa
zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Súd mal podľa matky za
splnenia zákonných podmienok § 75 ods.2 Zákona o rodine pri určovaní výšky výživného uplatniť
princíp potencionality príjmu otca, a to vzhľadom na schopnosti a možnosti otca dosahovať určitý príjem.

Zdôraznila, že otec má vyštudované gymnázium s maturitou, od roku 2015 do novembra 2023 mal
živnostenské oprávnenie, na informatívnom stretnutí rodičov na okresnom súde dňa 25.10.2023 uviedol,
že pracuje ako živnostník v oblasti geodézie, kde zarobil priemerne 600 eur netto, pričom väčšinu času
venovalopravedomu,chovuzvieratadopestovaniuplodínvzáhrade.Matkauviedla,žepopresťahovaní
sa do obce F. otec prestal pracovať, mali málo peňazí, resp. nemali peniaze, otec sa nestaral ani o dom,

ani o záhradu, ani o deti, spoločné peniaze používal na alkohol. Možnosti otca zamestnať sa na prácu,
s ktorou má pracovné skúseností, a to aj v okolí obce F. sú v súčasnosti bohaté, na trhu práce je
veľa obdobných pracovných ponúk v oblasti geodézie ako aj stavebných prác, zaručujúce príjem okolo
1 300 eur brutto. Ak otec zarobil v rámci živnosti 600 eur mesačne, bolo to z dôvodu nevykonávania
práce a požívania alkoholu. Otec nedopestováva a nedochováva takmer nič, pričom v súčasnosti pre

potreby matky a deti ktoré bývajú v jej domácnosti , neprispieva ničím. Pokiaľ ide o výšku jej vyživovacej
povinnosti voči G. je potrebné zohľadniť, že G. v jej domácnosti trávi takmer každý víkend, polovicu
všetkých prázdnin, zaobstaráva pre neho takmer všetky jeho potreby, čo bolo prezentované pred súdom.
Tento rozsah zapojenia (oblečenie, platby v škole, stravovanie, školné, lyžiarsky, náklad na prepravu do
C. D. a do F. a pod.) by sa mal odzrkadliť v stanovení výšky vyživovacej povinnosti voči G.. V odvolacom

návrhu matka vzhľadom na uvedené okolnosti navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného
súdu zmenil tak, že maloletého H. a I. zverí do osobnej starostlivosti matky a otcovi uloží povinnosť
prispievať na výživu maloletého H. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletého I. 200 eur mesačne,
vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Pokiaľ ide o maloletého G. , žiadala uložiť jej povinnosť
prispievať na jeho výživu vo výške 30% sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

8. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím
prvostupňového súdu. Pokiaľ matka hovorí o potencionalitách navrhol, aby sa preverovali aj tie jej.
Jednou z nich je možnosť, ktorú matke ponúkol, a to aby si zakúpila mobilný dok a pristavila ho na

pozemku, či prerobila neobývanú časť domu, mohla v nej samostatne bývať a potom prenajímať svoj
byt, v ktorom teraz býva . Matka si dokáže platiť právnu zástupkyňu, má čerstvo prerobený byt, začala
chodiť na dovolenky k moru a očakával by láskavosť a ústretovosť. Otec napokon uviedol, že potrebuje
manipulačný priestor a aspoň istý prejav dôvery.
9. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších

písomných a ústnych vyjadrení v rámci súdneho konania.

10. Matka v písomnom podaní zo dňa 14.07.2024 oznámila, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 09.05.2024 jej nebol priznaný opatrovateľský príspevok namaloletého I., voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie. Aktuálne je evidovaná na úrade práce ako
nezamestnaná bez podpory v nezamestnanosti. V súčasnosti pri diagnóze maloletého I. nie je možné,
aby bola zamestnaná v zamestnaneckom pomere, maloletý navštevuje predškolské zariadenie zatiaľ

obmedzene, a to doobeda a za jej prítomnosti , odmieta dlhšie zotrvávanie v zariadení, javí tu znaky
úzkosti a strachu a je podráždený. Schopnosť jeho adaptibilty je obmedzená, trvá na jej prítomnosti,
nikdy bez jej prítomnosti nespal, s okolím komunikuje obmedzene a vlastným spôsobom. Matka uviedla,
že potencionalita jej príjmu je práve týmito skutočnosťami zásadne obmedzená. Pokiaľ ide o G., tento
ukončil prvý ročník Gymnázia v Nových Zámkoch s viacerými nedostatočnými a po žiadosti o prestup

bol prijatý na Strednú odbornú školu hotelových služieb a obchodu v Nových Zámkoch. Podľa jeho
vyjadrenia je zotrvanie v osobnej starostlivosti otca komplikované a je predpoklad, že od nového
školského roka bude bývať na internáte . Všetka starostlivosť o G. je na jej pleciach tak ako doposiaľ,
pričom s maloletým vybavovala aj všetky veci súvisiace s prestupom na inú školu. Matka uviedla, že
podľa odhadu RK Nitra s.r.o. je predpokladaná predajnú cena garsónky v L. cca vo výške 70 000 eur so
zohľadnením polohy, veľkosti a jej vybavenia (bez kuchynskej linky), resp. cena jej mesačného prenájmu

vo výške cca 330 eur mesačne vrátane energií.

11.Otec v písomnom podaní zo dňa 07.03.2024, doručenom súdu dňa 09.10.2024 uviedol, že život
je dynamický a komplexný systém, čelí v ňom ďalším zmenám, aktuálne je od 29.08.2024 vedený
v evidencii nezamestnaných a hľadá si prácu bližšiu jeho naturelu. Manželke sa podarilo zamestnať, ide

o prácu zlučiteľnú s potrebami maloletého I. , má podiel na dvojizbovom byte po svojej matke, zdedila
finančnú hotovosť, má podporovateľov a dostala zaujímavú ponuku aj od neho. Uviedol, že dcére D.,
ktorá začala študovať na univerzite v Brne, po spoločnej dohode prispieva sumou 100 eur mesačne .
Strata aktívneho a dennodenného kontaktu s deťmi je pre neho bolestivá a frustrujúca . Má rád červené
víno, ale pije hlavne čaj, tvrdý alkohol , marihuanu a ani iné drogy neužíva .

12. Matka v písomnom podaní zo dňa 12.12.2024 oznámila, že maloletý G. už u otca nebýva a od
01.10.2024 bol prijatý na internát pri Strednej odbornej škole stavebnej v Nových Zámkoch.

13.Otec v písomnom podaní zo dňa 29.02.2025 oznámil, že o G. internáte s ním matka nekomunikovala

a súhlas nedal. G. má aj naďalej trvalý pobyt v F., školu v Nových Zámkoch, svoje veci v jeho izbe,
domov chodí ako mu to vyhovuje a doteraz ho neinformoval, že chce ísť bývať k matke.

14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania matky podľa
§ 65 C.m.p. , s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 384, § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok – ďalej „ C.s.p.“), pričom po doplnení dokazovania (§ 68 C.m.p.) v rozsahu potrebnom
pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.) dospel k nasledujúcim záverom.

15. Keďže predmetom odvolacieho prieskumu boli výlučne výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie
týkajúce sa úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva (výrok I.

orozvodemanželstvanebolnapadnutýodvolanímanadobudolprávoplatnosťdňa22.04.2024),odvolací
súd v predchádzajúcej a nasledujúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia označuje účastníkov konania
(manželov) ako matka a otec.

16. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380
ods. 2 C.s.p.).

18. Podľa § 35 C.m.p. je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

19. Podľa § 36 C.m.p. je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

20. Podľa § 68 C.m.p. odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného
stavu považuje za potrebné.21. Čo do zistenia skutkového stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie,
vzťahujúceho sa na pomery rodičov a maloletých detí , ako aj na závery dokazovania vykonaného
súdom prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na skutkové zistenia a vyjadrenia sa účastníkov konania,

podrobne uvedené v bodoch 3-8 rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nepovažuje za potrebné v tomto
rozhodnutí opakovať.

22. K predmetu odvolacieho prieskumu (výroku o zverení maloletého G. B. do osobnej starostlivosti
otca a závislých výrokoch o zastupovaní tohto maloletého dieťaťa, správe jeho majetku, úprave

styku otca s maloletým dieťaťom a výške výživného na maloletého G. a výrokov o výške výživného
na maloletého H. B. a maloletého I. B.) konštatuje, že z dôvodu potreby vyhodnotenia nových
skutkových okolností, ktoré nastali plynutím času, doplneným dokazovaním vykonaným v rozsahu
potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci (výsluchmi účastníkov konania, oboznámením sa
s obsahom rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 09.05.2024,
č. NZ1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/55088-6, rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

v Bratislave zo dňa 08.08.2024, č. UPS/USI/SSVROPPKPC2/SOC/2024/11043/Dan, výpismi rodičov
zo Sociálnej poisťovne, výplatnou páskou matky za október 2024, mzdovým listom otca za rok 2024
vystaveným M. N., Dohodou o skončení pracovného pomeru z 28.08.2024, žiadosťou otca o skončenie
pracovného pomeru z 28.08.2024, obsahom rozhodnutia Strednej odbornej internátnej školy stavebnej
v Nových Zámkoch zo dňa 24.9.2024, obsahom správy kolízneho opatrovníka z 11.03.2025, výpisom zo

živnostenskéhoregistra,akoajoboznámenímsasostatnýmobsahomspisu)zistilnasledovnépodstatné
skutočnosti týkajúce sa obdobia po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

23. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica zo dňa 06.03.2024 bola matka
od 04.03.2024 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

24. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 09.05.2024, č. NZ1/
OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/55088-6 v spojení s rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
v Bratislave zo dňa 08.08.2024, č. UPS/USI/SSVROPPKPC2/SOC/2024/11043/Dan nebol matke podľa
§ 40 ods.1, § 55 ods.6 zákona č. 447/2008 Z.z. priznaný peňažný príspevok na opatrovanie osoby

s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je I. B., nar. XX.XX.XXXX dôvodiac tým, že stupeň odkázanosti
maloletého na pomoc inej fyzickej osoby je II., čím nespĺňa zákonom stanovené kritériá na účely
peňažného príspevku na opatrovanie.

25. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 30.04.2024 a rozhodnutia

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 23.07.2024, vyplýva, že miera funkčnej
poruchy maloletého I. B. je 50 %, maloletému bol diagnostikovaný Downov syndróm spojený
s oneskoreným psychomotorickým vývojom, oneskorenou verbálnou komunikáciou a sociabilitou,
považuje sa za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Maloletý nemá narušenú oblasť mobility, je
odkázanýnasprievodcu,mánarušenúschopnosťkomunikácieadorozumievania,komunikáciusokolím

zabezpečuje matka, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby.

26. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že matka v období od 9/2024 do 2/2025 dosahovala v N.
O. C., O. X, D. C. príjem s vymeriavacím základom cca 950 eur , predstavujúceho podľa doloženej
výplatnej pásky za 10/2024 netto príjem cca 1 100 eur mesačne. Z týchto dokladov zároveň vyplýva, že

matka si v danom období uplatňovala na maloleté deti daňový bonus vo výške 338 eur mesačne.

27.Maloletý G. B. je od školského roka 2024/2025 študentom 1. ročníka Strednej odbornej školy
hotelových služieb a obchodu, Zdravotnícka 3, Nové Zámky, kde prestúpil z Gymnázia v Nových
Zámkoch. Rozhodnutím Strednej odbornej internátnej školy stavebnej v Nových Zámkoch zo dňa

24.09.2024 bol maloletý G. B., nar. XX.XX.XXXX prijatý do školského internátu k 01.10.2024.

28. Z výpisu zo Živnostenského registra vyplýva, že otec podnikal pod obchodným menom E. B.
na základe živnostenského oprávnenia od roku 2007 do roku 2012 a od roku 2015 do 08.11.2023
s predmetom podnikania: fotografické služby, služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov,

kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, poskytovanie služieb v záhradníctve
a poľnohospodárstve, administratívne služby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov
a interiérov.29. S odvolacím súdom vyžiadaných dokladov vyplýva, že otec bol zamestnaný na M. N. v období
od marca 2024 do 28.08.2024 , kde dosiahol podľa mzdového listu priemerný netto príjem 850 eur
mesačne. Pracovný pomer so zamestnávateľom ukončil dohodou o skončení pracovného pomeru,

ktorej predchádzala žiadosť otca z 28.08.2024 o skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevykonania
odbornej skúšky č. 15P dňa 28.08.2024.

30. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky z 11.09.2024 vyplýva, že otec bol
dňom 29.08.2024 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

31. Kolízny opatrovník na výzvu odvolacieho súdu v podaní zo dňa 11.03.2025 uviedol, že dňa
06.03.2025 vykonal šetrenie v domácnosti otca , počas ktorého otec oznámil, že G. nastúpil od októbra
2024 na školský internát, zobral si od neho osobné veci, internát riešila matka. G. odvtedy chodí
k nemu nepravidelne, cca jedenkrát do mesiaca a na víkendy chodí k matke . Keď trávi víkend u neho,
dáva mu vreckové, peniaze na cestovné a kredit, na účet mu neposiela nič. Rovnako maloletý H.

k nemu chodí nepravidelne, naposledy cca pred dvomi týždňami . Aktuálne absolvuje opatrovateľský
kurz prostredníctvom Červeného kríža L. A. , v súčasnosti nemá žiaden príjem, žije z úspor a finančne
mu pomáha sestra. Kolízny opatrovník vykonal dňa 10.03.2025 na úrade pohovor s maloletým G. ktorý
uviedol, že v období kedy prestupoval na inú školu sa s otcom veľmi hádal, otec začal piť ešte viac ako
predtým a nevedeli nájsť spoločnú reč. Na zvolenej strednej škole chce zostať a dokončiť ju, aj keď by

bolo jednoduchšie sa prestúpiť na školu bližšie k matke . V súčasnosti je cez týždeň na internáte, na
víkendy chodieva k mame, u otca bol za celý čas odkedy je na internáte na víkend asi trikrát. Mama mu
platí internát, dáva mu pri odchode pravidelne peniaze a hradí jeho výdavky. Svoj názor zmenil, chce
byť zverený do osobnej starostlivosti matky a styk s otcom neupravovať a ponechať ho na ich vzájomnej
dohode.

32. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní odvolacieho súdu predložila vyčíslenie nákladov matky
uvádzajúc, že matka je aktuálne nezamestnaná, je vedená v evidencii nezamestnaných, nepoberá
žiadnu podporu v nezamestnanosti a nebol jej priznaný ani príspevok na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia maloletého I. . Do februára 2025 pracovala na plný úväzok v materskej škole,

ktorú navštevuje maloletý I., práca jej bola poskytnutá Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej
Štiavnici dočasne na obdobie 6 mesiacov. Maloletý I. je v materskej škole len v doobedných hodinách (4
hodiny), celodenný pobyt nie je zatiaľ možný. Otec sa o výchovu detí nezaujíma, je s nimi v minimálnom
kontakte, okrem výživného im neposkytuje žiadne plnenia ako oblečenie, knihy, stravu, výlet, darčeky
a pod., za deťmi necestuje a nenavštevuje ich, má príjem z prenájmu garsónky. Právna zástupkyňa

matky pred súdom žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloletého
G. zveri do jej starostlivosti, výživné na maloletého G. určí vo výške 250 eur mesačne a na maloletého
H. a I. vo výške po 200 eur mesačne.

33. Otec pred odvolacím súdom uviedol, že od 01.01.2023 bol v evidencii nezamestnaných, predtým

vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, má ukončené stredné
vzdelanie (gymnázium), príjem mal taký aký uvádzal v priebehu prvoinštančného konania, reálne bol
geodet, príležitostne dosahoval aj iné príjmy, v daňovom priznaní udával paušálne náklady, reálne
náklady mu pri podnikaní nevznikali, okrem bežných nákladov na cestovné a pod. Úmyslom rodiny
bolo gazdovať a byť sebestační, finančné výnosy z gazdovstva nemali, boli sebestační potravinovo

ako rodina, aktuálne má už len pár zajacov a z lesa drevo na kúrenie. Prácu na M. ukončil na návrh
zamestnávateľa potom ako na tretíkrát neurobil odbornú skúšku, objektívne mu nevyhovovala ani
práca, ani kolektív, jednalo sa o prácu viaczmennú, aj v noci, 12 hodinové zmeny, neustála kontrola,
zodpovednosť, dostával sa do stresu, bola tam nehoda, čo bral ako znamenie. Od 29.08.2024 je
nezamestnaný bez podpory, keďže vlastní nehnuteľnosti. Má mesačné náklady 16 eur internet, 14 eur

telefón, 26 eur elektrina, 14 eur plyn (bomba), 5 eur voda, 5 +5 eur smetie a dane, drevo si zabezpečuje
sám z vlastného lesa, 250 eur strava, 20 eur drogéria, lieky, 20 eur oblečenie, kultúra, 20 eur náklady na
údržbunehnuteľnosti,darčekyapotrebypredeti40-80eur(vrátanerezervy).Otecuviedol,žeBSMnieje
vysporiadané, vlastní motorové vozidlo Mazda r. výroby 1996, garsónku v L. stále vlastní, neprenajíma
ju, táto slúži ako zábezpeka pre neho a jeho sestru, ktorá mu pomáha finančne, náklady sú štandardne

nastavené vo výške 105 +15 eur. Otec uviedol, že nemá žiadne zdravotné komplikácie, prácu si stále
hľadá, nevedel ju nájsť ani za pomoci úradu práce, prácu hľadal na internete, aktuálne je od polovice
februára do konca marca v opatrovateľskom kurze v Červenom kríži SR, na základe ktorého bude mať
oprávnenie poskytovať opatrovateľské služby. Na dvoch mladších synov platí výživné vo výške 70 eur H.a 100 eur I., G. býval v jeho domácnosti do októbra 2024, chodil odtiaľ do školy, finančne mu prispieval
40 eur cestovné, občas vreckové cca 10 eur, v 9 a 10/24 mu uhradil po 20 eur na varenie (potreby
do školy), keď príde občas ku nemu na brigádu, dá mu menšiu sumu. S menšími deťmi sa stretáva

aspoň jedenkrát do mesiaca, H. bol v F. už dosť dávno, s H. a I. sa raz stretol v L.. Po 10/2024 matke
neuhrádzal žiadne financie na potreby G.. Žije z úspor a podpory rodiny, je šetrný, aktuálne má už úspor
málo. K nákladom prezentovaným matkou v priebehu odvolacieho pojednávania otec uviedol, že uznáva
náklad na stravu po 100 eur na každé dieťa, po 20 eur mesačne na obuv a oblečenie, po 15 eur mesačne
na lieky a hygienu, náklad po 50 eur na I. a G. na pohonné hmoty, po 10 eur na mobilný telefón na

dvoch starších synov, po 10 eur na školské potreby , akceptuje 30 eur internát , 80 eur jedlo v škole, 20
eur na potraviny v škole 25 eur na dopravu na G., náklad 60 eur vreckové na G. je neprimeraný, tento
dostáva aj od neho cca 40 eur mesačne, akceptuje škôlku I. so stravou 160 eur, tento náklad sa môže
za tri mesiace zmeniť, keďže syn by mal začať navštevovať povinnú školskú dochádzku, neakceptuje
20 eur knihy, hračky pre I. a ani vreckové 40 eur H. , poplatok na ZRPŠ po 20 eur ročne na G. a H.
akceptuje a nevie sa vyjadriť k nákladu 35 eur na I. na špeciálne krémy a špeciálnu starostlivosť, keďže

nevie o tom, že by matka tieto veci používala.

34.Matka v priebehu výsluchu pred odvolacím súdom uviedla, že náklady na bývanie sú vo výške
uvedenej v podaní zo dňa 21.03.2025. Pokiaľ ide o odvolací návrh, požadované výživné na maloletého
G. žiada priznať k 01.10.2024, odkedy bol na internáte. Náklady na všetky tri deti sú vo výške po 150

eur na stravu, náklady na oblečenie a obuv po 50 eur, po 15 eur sú náklady na hygienické potreby, lieky,
cestovné výdavky na I. a G. po 50 eur, tieto predstavujú náklady na benzín na cesty k lekárom (aj do B.
Bystrice), zdravotná starostlivosť, G. často vezie z/do Levíc, prípadne zo/do Štiavnice (pre zlé spoje),
mobilný telefón 15 eur H., 30 eur G., po 20 eur mesačne na H. a I. školské potreby, G. náklady so školou
- internát 30 eur, strava na internáte 80 eur, 60 eur vreckové, 20 eur potraviny na hotelovej škole, 25

eur cestovné náklady , I. chodí do súkromnej škôlky so stravou uhrádza 160 eur mesačne , H. 40 eur
vreckové. ZRPŠ G. , H. po 20 eur ročne, mimoriadne výdavky sú 200 eur na Veľkú noc (strava, šibačka),
200 eur Vianoce, 300 eur výdavky pri oslavách detí, 15 eur ročne daň z nehnuteľnosti. Matka uviedla,
že otec uhrádza výživné na menšie deti včas a riadne vo výške 70 + 100 eur, v marci ho uhradil. Vo
vzťahu k G. jej po 01.10.2024 neplatil žiadne výživné. Styk detí s otcom sa realizuje veľmi sporadicky, I.

videl otec od rozhodnutia prvoinštančného súdu jedenkrát, H. s ním bol v 1/2025 jedenkrát na víkend, za
posledný rok to mohlo byť sumárne 3-4 víkendy u otca. G. aktuálne chodieva za otcom zhruba jedenkrát
za 6 týždňov. Otec deťom nekupuje žiadne darčeky, nedáva im darčeky ani na sviatky, Vianoce. Matka
uviedla, že má stredné vzdelanie s dosiahnutou maturitou (obchodná akadémia), vlastní stále len byt
na C. D., auto asi 7ročné (Dacia) jej bolo darované, darovala ho najstaršej dcére, používa ho, nevlastní

žiadnehodnotnéhnuteľnéveci.Od9/2024do2/2025bolazamestnanávsúkromnejO.I.D.C.,kdechodí
I., vyšli jej v ústrety, bolo to len na zastupovanie počas materskej dovolenky . I. môže byť v škôlke len
počas doobedia, na obed ho musí brávať domov, keďže celodennú starostlivosť ešte nezvláda, dostáva
špeciálne spreje a dychové soli a doplnky sumárne cca 35 eur/ mesiac. I. je po ostatných testoch na
úrovni 2,5 – 3,5 ročného dieťaťa, komunikuje obmedzene, rozumie mu iba ona a súrodenci, potrebuje

špeciálnu opateru. V materskej škole dosahovala príjem porovnateľný s príjmom za 10/2024. Hľadá
si prácu , má obmedzené možnosti v tom, že musí ísť o prácu iba na doobedie do 12,00 hod. kedy
musí I. vyberať zo škôlky. Na dovolenke v Chorvátsku bola v lete minulého roka so všetkými deťmi, mali
najlacnejšiejednoduchéubytovanieprimori.Predrokomapoljejzomrelamama,zostalijejponejnejaké
peniaze z ktorých žije, už z nich zostalo málo, v marci 2025 ešte dostala mzdu za predchádzajúci mesiac.

35. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka pred odvolacím súdom navrhla rozhodnutie v časti zverenia G.
zmeniť tak, že tento bude zverený do starostlivosti matky. Čo sa týka výživného, ponechala rozhodnutie
na úvahe súdu, keďže nemala pred týmto pojednávaním dostatočný priestor na oboznámenie sa
s nákladmi, ktoré matka uviedla až na pojednávaní.

36.Podľa § 100 C.m.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

37. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.38. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

39. Podľa § 28 ods.2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

40. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

41. Pokiaľ ide o výroky III., IV. a V. rozhodnutia súdu prvej inštancie o zverení maloletého G. B. do
osobnej starostlivosti otca a od tohto výroku závislých výrokov o jeho zastupovaní, správe jeho majetku

a rozhodnutia, že jeho styk s matkou sa neupravuje , súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania
( 20.03.2024 ) zohľadnil skutočnosť, že rodičia od roku 2022 neviedli spoločnú domácnosť (matka sa
odsťahovala do C. D., kde v čase rozhodovania zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého H.
a I.), maloletý G. v danom čase navštevoval prvý ročník Gymnázia v Nových Zámkoch, cez týždeň
býval u otca a v priebehu výsluchu pred súdom dňa 05.02.2024 sám prezentoval, že si želá byť zverený

do osobnej starostlivosti otca . Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní matky však nemohol v otázke
zverenia maloletého G. pominúť zásadnú zmenu zisteného skutočného stavu veci , a to zistenia, že
maloletý od 01.09.2024 prestúpil na Strednú odbornú školu hotelových služieb a obchodu v Nových
Zámkoch , rozhodnutím Strednej odbornej internátnej školy stavebnej v Nových Zámkoch zo dňa
24.09.2024 bol k 01.10.2024 prijatý do školského internátu, od toho času otec fakticky nezabezpečuje

osobnú starostlivosť o maloletého, ktorý sa nachádza počas školského týždňa na internáte a na víkendy
dochádzazamatkoudoC.D..Vychádzajúcztaktozistenéhoskutkovéhostavu,súčasnezohľadniacvek
maloletého dieťaťa, ktoré v októbri 2025 dosiahne plnoletosť, ako aj jeho názor prezentovaný v priebehu
pohovoru pred kolíznym opatrovníkom dňa 10.03.2025, týkajúci sa zverenia matke, neupravovania jeho
styku s otcom a ponechania ho na dohodu medzi ním a otcom, odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil

výrok III. a V. napadnutého rozhodnutia tak, že maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a deklaroval, že styk otca s maloletým G. neupravuje.
Má za to, že takéto rozhodnutie po právnej stránke zastabilizuje reálne existujúci faktický stav v
pomerochrodičovamaloletéhoG.,ktorýsaminimálneodoktóbra2024nachádzavosobnejstarostlivosti
matky, zároveň plne pochopiteľne akceptuje názor už takmer plnoletého G., a napokon .navodí v otázke

výkonu rodičovských práv a povinností stav, ktorý je v záujme maloletého. Súčasne podľa § 387 ods.1
C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil závislý výrok IV. v časti zastupovania a správy majetku
maloletého G. B. oboma rodičmi.

42. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
43. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

44.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodič,bezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

45.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.46. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov . Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

47. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

48. Odvolací súd, v nadväznosti na rozhodnutie týkajúce sa zverenia maloletého G. B. do osobnej
starostlivosti matky , následne pristúpil k určeniu výživného na maloletého G. a aj k posúdeniu vecnej
a právnej správnosti výroku II. preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd
uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého H. sumou 70 eur a na maloletého I. sumou 100

eur mesačne , a to od právoplatnosti rozsudku. Aj keď predmetom daného konania je návrh na rozvod
manželstva, ktoré je podľa ust. § 100 C.m.p. zo zákona spojené s konaním o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode, v ktorom súd rozhoduje o úprave pomerov maloletých detí
rozvádzajúcich sa rodičov, týkajúcich sa vždy len obdobia po rozvode manželstva, naviazaného na
právoplatnosť výroku rozsudku o rozvode manželstva (22.04.2024), v posudzovanej veci (kedy v období

od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do rozhodnutia odvolacieho súdu zabezpečoval otec
osobnú starostlivosť o maloletého G. do konca septembra 2024 a od 01.10.2024 túto starostlivosť
zabezpečovala matka), považoval za súladné so zásadou spravodlivého rozhodnutia, pri rozhodovaní
o výške výživného na maloleté deti zohľadniť osobitosti danej veci zistené vykonaným dokazovaním.
O výške vyživovacej povinnosti oboch rodičov voči maloletému G. na čas po rozvode preto rozhodoval

s prihliadnutím na faktický stav v realizovaní osobnej starostlivosti rodičov od rozvodu manželstva do
rozhodovania odvolacieho súdu a aj na zákonné podmienky, upravené v hmotnoprávnom predpise, na
ktoré bol pri rozhodovaní o určení výživného povinný prihliadať.
49. K posudzovanej časti predmetu konania zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným

rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom
na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide
o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri
určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti,

schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozhodnutia (§ 217 ods.1
C.s.p.), ktorá musí predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa
tak, aby bola jednoznačne určiteľná, táto musí vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie,

ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná
úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť aj tiež náklady na voľnočasové aktivity. Po stanovení konkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa, môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na
stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov, pri zohľadnení ich zárobkových
schopností a možností, majetkových pomerov, životnej úrovne, počtu iných vyživovacích povinností a ich

výšky, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, plnenia vyživovacej povinnosti
aj vecnými plneniami.

50. Ďalej zdôrazňuje, že aj pri rozhodovaní o určení výživného rodičov k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva , je konajúci súd podľa § 35 C.m.p. povinný zistiť skutočný stav veci, ktorý je

mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených
záujmov a činnosť súdu musí smerovať k posúdeniu podmienok, ktoré sú rozhodujúcimi pre určenie
výšky výživného povinného rodiča na maloleté dieťa, ktoré je odkázané výživou na svojich rodičoch,
t.j. k skúmaniu a dôslednému posúdeniu schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov
a rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Aj keď sa v danom prípade jedná o konanie

riadiace sa ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku, ambícia, aby podklad rozhodnutia bol
sumárzistení,ktorésačonajviacpribližujúskutočnémustavuveci(tedamateriálnejpravde),nemôžebyť
dosiahnutá bez účastníkov konania a zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných
povinností (povinnosti tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznej povinnosti). Pri rozhodovanío tejto časti predmetu konania, pokiaľ ide o náklady v niektorých položkách (napr. obuv, ošatenie, strava ,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, hygiena), pri týchto odvolací súd vychádzal zo
všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom

v porovnateľnom veku a pri porovnateľnej životnej úrovni rodičov. Dodáva, že iný postup súdu by bol
v rozpore so záujmami maloletých detí.

51. Vo vzťahu k zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov vychádzal odvolací súd z premisy, že
v prípade oboch rodičov sú ich príjmové pomery ovplyvňované výškou ich vzdelania a predchádzajúcimi

pracovnýmiskúsenosťami,ktorésúvprípadematkydlhodobovýrazneazásadnelimitovanézdravotným
stavommaloletéhoI.,ktorýjeosobousťažkýmzdravotnýmpostihnutímsmieroufunkčnejporuchy50%,
maloletému bol diagnostikovaný Downov syndróm spojený s oneskoreným psychomotorickým vývojom,
oneskorenou verbálnou komunikáciou a sociabilitou, maloletý nemá narušenú oblasť mobility, je však
odkázanýnasprievodcu,mánarušenúschopnosťkomunikácieadorozumievania,komunikáciusokolím
zabezpečuje matka, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. V prípade otca nemohol pominúť,

že tento je osobou s dosiahnutým úplným stredoškolským vzdelaním s maturitou (má absolvované
gymnázium), v minulosti podnikal na základe živnostenského oprávnenia (od roku 2007 do roku 2012
a od roku 2015 do 08.11.2023) s širokým predmetom podnikania (v ostatnom období fotografické služby,
služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi, poskytovanie služieb v záhradníctve a poľnohospodárstve, administratívne služby ,

dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov), podľa tvrdenia otca prevažovala
činnosť geodeta , pričom z tejto činnosti dosiahol podľa daňového priznania za rok 2022 príjem 5 600
eur a deklaroval v ňom výdavky 3 340 eur. V priebehu prvoinštančného konania uvádzal, že z podnikania
dosahoval príjem cca 600 eur netto. Dokazovaním doplneným v odvolacom konaní odvolací súd zistil,
že otec bol v období od marca 2024 do 28.08.2024 zamestnaný na M. N., kde dosiahol podľa mzdového

listu priemerný netto príjem 850 eur mesačne. Pracovný pomer so zamestnávateľom ukončil dohodou
o skončení pracovného pomeru, ktorej predchádzala žiadosť otca z 28.08.2024 o skončenie pracovného
pomeru z dôvodu nevykonania odbornej skúšky č. 15P dňa 28.08.2024. Od 29.08.2024 je vedený
v evidencii nezamestnaných bez podpory v nezamestnanosti, keďže je vlastníkom nehnuteľnosti. Pokiaľ
ide o garsónku v L., ktorej je otec od roku 2001 výlučným vlastníkom, pred odvolacím súdom uviedol,

že túto neprenajíma, rozhoduje sa, žije z úspor a finančnej podpory svojej sestry.

52. Zohľadňujúc zistené skutočnosti , vychádzal odvolací súd pri odvolacom prieskume z úvahy, že
v danom prípade je pri rozhodovaní o výživnom plne opodstatnené vychádzať z potencionálneho príjmu
otca, t.j. príjmu, ktorý je otec schopný dosahovať vlastným pričinením na základe svojich možností,

schopností a aj majetkových pomerov. Nezhoduje sa s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným
v rozhodnutí, kedy tento pri určovaní výživného na dve mladšie maloleté deti vychádzal z vyjadrenia
otca, že jeho príjem z pracovného pomeru bude predstavovať sumu 800 eur brutto, t.j. 680 eur netto.
Odvolací súd výšku potencionálneho príjmu otca za celé posudzované obdobie , t.j. od 22.04.2024
do rozhodovania odvolacieho súdu ustálil s odkazom na reálne dosahovanú mzdu otca v pracovnom

pomere so M. N. (priemerne 850 eur netto mesačne) a z výťažku, ktorý by otec mohol dosahovať
z prenájmu garsónky, odvodeného od matkou pred súdom prvej inštancie predložených listinných
dôkazov, so zohľadnením stavu vybavenosti garsónky, ktorá je aj naďalej bez kuchynskej linky (cca 200
eur, pri započítaní reálnych nákladov uvádzaných otcom vo výške 105 + 15 eur mesačne). Konštatuje,
že pri rozhodovaní nemohol pominúť nečinnosť otca v smere aktívneho využívania nehnuteľnosti v L.,

kedy otec nielen v priebehu prvoinštančného konania (na pojednávaní 08.01.2024 uvádzal, že by
mal uzatvoriť nájomnú zmluvu od 15.02.2024), ale ani s odstupom viac ako jedného roka v priebehu
odvolacieho konania nedokázal akceptovateľným spôsobom vysvetliť svoju pasivitu v tomto smere.
V tejto súvislosti dodáva, že nepovažoval za potrebné sa v rámci vykonávaného dokazovania zaoberať
tým, či v minulosti mala rodina príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti (matka kontinuálne v priebehu

konania argumentovala tým, že garsónka bola v minulosti prenajímaná a práve príjem z prenájmu
tvoril podstatnú časť rozpočtu rodiny, otec sa k týmto tvrdeniam nevyjadroval), keďže uvedená otázka
nemala pri rozhodovaní o výške výživného žiaden skutkový a ani právny význam . Má za to, že takto
ustálená výška potencionálneho príjmu otca vo výške cca 1 050 eur – 1 100 eur netto mesačne plne
zodpovedá ust. § 75 ods. 1 Zákona a zároveň sa jedná o výšku, ktorú je možné vzhľadom na dosiahnuté

vzdelanie,doterajšiepracovnéskúsenostiaajpovinnosťvlastníkanehnuteľnostistaraťsaosvojmajetok
a zhodnocovať ho, považovať za primeranú, aj s ohľadom na povinnosť rodiča vyživovať svoje maloleté
deti, odkázané na neho výživou. Pri zvažovaní a ustaľovaní výšky potencionálneho príjmu otca pre účely
rozhodovania o výživnom odvolací súd nemohol a ani neprihliadal na argumentáciu otca, že mu prácav pracovnom pomere nevyhovovala, bol v nej v strese , a ani na argumentáciu o tom, že garsónka
v L. slúži ako zábezpeka pre neho a pre jeho sestru, ktorá ho finančne podporuje. Akceptovanie takejto
argumentácie by pri rozhodovaní o výživnom znamenalo prenášanie ťarchy vyživovacej povinnosti na

druhého rodiča (matku), a to naviac za stavu, kedy matka dlhodobo zabezpečuje osobnú starostlivosť
o dve mladšie deti (z toho jedno s ťažkým zdravotným postihnutím) a od októbra 2024 aj o maloletého G..

53. Pokiaľ ide o pomery matky, táto bola do februára 2024 na predĺženej rodičovskej dovolenke
s maloletým I., následne požiadala o opatrovateľský príspevok, ktorá žiadosť bola rozhodnutím

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 09.05.2024, č.: NZ1/OPPnKŤZPaPČ/
SOC/2024/55088-6 v spojení s rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo
dňa 08.08.2024, č. UPS/USI/SSVROPPKPC2/SOC/2024/11043/Dan zamietnutá. Rozhodnutím Úradu
práce,sociálnychvecíarodinyBanskáŠtiavnicazodňa06.03.2024bolamatkaod04.03.2024zaradená
do evidencie uchádzačov o zamestnanie bez nároku na poistenie v nezamestnanosti. Matka v období
od 9/2024 do 3/2025 dosahovala v N. O. C., O. X, D. C. príjem s vymeriavacím základom cca 950 eur,

predstavujúcehopodľadoloženejvýplatnejpáskyza10/2024nettopríjemcca1100eurmesačne.Matka
je aktuálne znova v evidencii nezamestnaných a hľadá si zamestnanie, ktoré je limitované časom, keďže
maloletý I. je v škôlke len do obeda, byť bez matky celý deň nezvláda a stále je odkázaný na pomoc inej
osoby. Matka poberá na dve mladšie deti rodinné prídavky (120 eur), rodinné prídavky na maloletého
G. boli pozastavené do rozhodnutia odvolacieho súdu. V priebehu odvolacieho konania matka vyčíslila

náklady na bývanie v celkovej výške cca 160 eur mesačne (20 eur vodné, stočné, 70 eur elektrina, 50
eur drevo, 14 eur internet, cca 8 eur odpad a daň z bytu ) a ďalej uviedla, že pred rokom a pol jej zomrela
mama, zostali jej po nej nejaké peniaze z ktorých žije, už z nich zostalo málo, v marci ešte dostala mzdu
za predchádzajúci mesiac (za 02/2025).

54. Obsahom spisu a výsluchom oboch rodičov na pojednávaní dňa 24.03.2025 odvolací súd vo vzťahu
k maloletému G. ustálil, že otec vykonával osobnú starostlivosť o maloletého do 30.09.2024 a matka
od 01.10.2024 do súčasnosti. V čase, kedy otec zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého G.,
mu zabezpečoval počas školského týždňa stravu a bývanie , nepravidelne mu prispieval na cestovné
k matke, dával mu sumu 10 eur na kredit na mobilný telefón a občas mu prispel vreckovým. Ostatné

odôvodnené náklady maloletého – oblečenie, obuv, strava v škole, cestovné , zdravotná starostlivosť,
voľnočasové aktivity (futbal, lyžiarsky výcvik), strava a bývanie počas víkendov hradila matka. Od
októbra2024(odkedyjemaloletýG.počasškolskéhotýždňanainternátevNovýchZámkoch,navíkendy
chodí k matke, u otca strávil od toho času cca 3 víkendy) otec matke na výživu G. neprispieval, podľa
jeho vyjadrenia G. v septembri a októbri 2024 prispel po 20 eur na potraviny do školy, občas (keď je G.

u neho) mu dá vreckové a 10 eur na kredit.

55. Vychádzajúc zo zistených okolností danej veci odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil aj zostávajúcu
časť výroku III. o výživnom na maloletého G. B. tak, že otcovi uložil povinnosť od 01.10.2024 platiť
výživné na maloletého vo výške 200 eur mesačne. Za odôvodnené potreby maloletého G. danom

prípade odvolací súd posúdil náklady v celkovej výške cca 452 eur pozostávajúce zo sumy 40 eur
bývanie (1 podiel z nákladu 160 eur), 50 eur oblečenie, obuv, 15 eur lieky, zdravotná starostlivosť,
hygiena, 20 eur mobilný telefón, 10 eur školské potreby 30 eur internát, 80 eur strava v škole a na
internáte, 20 eur potraviny škola, 25 eur cestovné náklady, 120 eur strava doma, 2 ZRPŠ, 30 eur náklady
na dopravu matkou pri zabezpečovaní odvozu (pre nevyhovujúce spojenia), 10 eur vreckové. Uvádza,

že skladba a rozsah týchto nákladov predstavujú základné a nevyhnutné potreby maloletého vo veku
blízkeho dospelosti, ktoré okrem nákladov na štúdium (ktoré otec v priznaných položkách pred súdom
nerozporoval), korešpondujú so všeobecnými poznatkami o cenách tovarov a služieb a primeranosti
ich obvyklej spotreby deťmi v porovnateľnom veku a pri porovnateľnej životnej úrovni rodičov. Pri
rozhodovaní o výživnom nezohľadnil neprimeranú výšku nákladu 60 eur na vreckové uvádzanú matkou,

rozporovanú otcom (s odôvodnením, že občas dáva vreckové synovi aj on), ale ani námietky otca
voči položke stravy a sume 50 eur mesačne na obuv a oblečenie, ktorý náklad odvolací súd posúdil
ako primeraný potrebám dieťaťa vo veku blízkom dospelosti . Pri zohľadnení ustálenej celkovej výšky
základných odôvodnených potrieb maloletého , majetkových a zárobkových pomeroch oboch rodičov,
skutočnosti, že styk otca s maloletým je sporadický (od októbra 2024 strávil maloletý víkend u otca

asi trikrát, t.j. jeden víkend počas dvojmesačného obdobia), pri zohľadnení štátnej dávky rodinných
prídavkov , na ktoré vznikne matke nárok po tomto rozhodnutí ( 60 eur mesačne ) má odvolací súd za
to, že určenie podielu otca na výživnom v sume 200 eur mesačne je v kontexte zistených skutkovýchokolností zákonné, spravodlivé a v záujme maloletého G. ; v nadväznosti na túto úvahu návrh matky na
určenie výživného pre maloletého G. B. v zostávajúcej časti ako nedôvodný zamietol.

56. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého G. za obdobie od 01.10.2024 do 31.03.2025 v
celkovej výške 1 200 eur (6 x 200 eur) odvolací súd s použitím § 232 ods.3 C.s.p. povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou
tohto rozhodnutia k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Má za to, že výška zročného
výživného hodnotená aj vo vzájomnej súvislosti s určenou výškou výživného na maloletého H.

a maloletého I. a vyživovacej povinnosti otca voči najstaršej dcére D. (ktorej titulom výživného uhrádza
mesačne 100 eur), si vzhľadom na výšku potencionálneho príjmu otca a jeho majetkové pomery
vyžaduje poskytnutie tejto možnosti.

57. Za obdobie od 22.04.2024 do 30.09.2024 zároveň uložil matke povinnosť platiť výživné na
maloletého G. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa, určeného

osobitným predpisom (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení), ktorý za rozhodné obdobie
predstavuje od 22.04.2024 sumu 27,32 eur, od 30.06.2024 sumu 36,83 eur a od 01.07.2024 sumu 37,53
eur. Pri rozhodovaní o výške výživného zohľadnil osobné, finančné a aj majetkové pomery na strane
matky, ktorej možnosti boli v danom období výrazne a zásadne limitované zabezpečovaním starostlivosti
o zdravotne ťažko postihnutého maloletého I.. Za stavu, kedy z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

matka v danom období zabezpečovala pre maloletého G. stravu v škole, oblečenie, obuv, cestovné,
zdravotnú starostlivosť, voľnočasové aktivity (futbal, lyžiarsky výcvik), stravu a bývanie počas víkendov,
odvolací súd bez ďalšieho skúmania a dokazovania v rozhodnutí deklaroval, že zročné výživné na
maloletého G. B. za obdobie od 22.04.2024 do 30.09.2024 nevzniklo.
58. Zohľadňujúc zistené okolnosti danej veci dospel ďalej odvolací súd k záveru o potrebe podľa §

388 C.s.p. zmeniť aj výrok II. rozhodnutia v napadnutej časti, v ktorej súd prvej inštancie určil výšku
výživného na maloletého H. B. (70 eur) a I. B. (100 eur). V tejto súvislosti s odkazom na všeobecné
zásady týkajúce sa postupu súdu pri určovaní výživného na maloleté deti, uvedené v bode 48 tohto
odôvodnenia, na zistenia týkajúce sa majetkových a zárobkových pomerov oboch rodičov, ustálenú
výšku potencionálneho príjmu otca, nákladov detí prezentovaných matkou v priebehu konania pred

súdom prvej inštancie, ktoré doplnila pred odvolacím súdom, sa nestotožňuje s ustálením nákladov
oboch maloletých, prezentovaných súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ súd prvej
inštancie v rozhodnutí poukazuje na to, že približne rovnaké výživné bolo určené v konaní vedenom na
Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 16P/130/2023, jednalo sa len o dočasné určenie výživného
podľa § 366 C.m.p., kedy súd rozhoduje len o výživnom v nevyhnutnej miere, pri rozhodovaní poukazom

na osobitné krátke zákonné lehoty na rozhodnutie spravidla dokazovanie nevykonáva, a ani nezisťuje
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej.

59. Za odôvodnené potreby maloletého H. B. odvolací súd posúdil náklady v celkovej výške cca 300
eur pozostávajúce zo sumy 40 eur bývanie (1 podiel z nákladu 160 eur ), 50 eur oblečenie, obuv,

15 eur lieky, zdravotná starostlivosť, hygiena, 15 eur mobilný telefón, 10 eur školské potreby , 150
eur strava , 2 ZRPŠ, 10 eur vreckové. Zdôrazňuje, že skladba a rozsah týchto nákladov predstavujú
základné a nevyhnutné potreby maloletého aktuálne vo veku 15 rokov, korešpondujú so všeobecnými
poznatkami o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby deťmi v porovnateľnom
veku a pri porovnateľnej životnej úrovni rodičov a akcentujú aj na vykonaným dokazovaním zistené

konkrétne okolnosti danej veci (maloletý nemá zásadné zdravotné obmedzenia, navštevuje základnú
školu v mieste svojho bydliska, matka v konaní neuvádzala náklady na prípadné mimoškolské aktivity
maloletého). Pri rozhodovaní o výživnom nezohľadnil námietky otca voči položke stravy žiadanej matkou
vo výške 150 eur a sume 50 eur mesačne na obuv a oblečenie, ktorý náklad odvolací súd posúdil
ako primeraný potrebám dieťaťa vo veku 15 rokov. Otcovi v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že on

sám v priebehu odvolacieho pojednávania prezentoval náklad na stravu vo výške 250 eur za stavu,
kedy má gazdovstvo a má možnosť realizovať zámer o aspoň čiastočnej potravinovej sebestačnosti.
Pri zohľadnení ustálenej celkovej výšky základných odôvodnených potrieb maloletého , majetkových a
zárobkových pomeroch oboch rodičov, skutočnosti, že styk otca s maloletým je sporadický (naposledy
víkend v januári 2025, cez posledné letné prázdniny bol H. u otca 5 dní), pri zohľadnení štátnej dávky

rodinných prídavkov poberaných matkou na maloletého vo výške 60 eur, je určenie podielu otca na
výživnom v sume 140 eur mesačne v kontexte zistených skutkových okolností zákonné, spravodlivé
a v záujme maloletého H.. Na základe uvedeného návrh matky na určenie výživného na maloletého H.
B. vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.60. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého I. B., ich rozsah a skladba sú zásadne ovplyvnené
zdravotným stavom maloletého, ktorému bol diagnostikovaný Downov syndróm spojený s oneskoreným

psychomotorickým vývojom, oneskorenou verbálnou komunikáciou a sociabilitou, je osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Maloletý síce nemá narušenú oblasť mobility ,
je však odkázaný na sprievodcu, má narušenú schopnosť komunikácie a dorozumievania, komunikáciu
s okolím zabezpečuje matka, je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, ktorú od jeho narodenia
zabezpečuje matka. Maloletý trpí atopickým ekzémom, je v starostlivosti odborných lekárov, logopéda,

ku ktorým matka dochádza aj mimo miesta svojho bydliska (napr. do Banskej Bystrice). Maloletý
navštevuje v D. C. súkromnú materskú školu, ktorá je schopná zabezpečiť jeho špeciálne potreby,
navštevuje ju počas doobedia, v čase, kedy bola v materskej škole zamestnaná matka (9/2024 –
2/2025) bol v jej prítomnosti schopný absolvovať v škôlke aj celodenný program. Za odôvodnené potreby
maloletého I. odvolací súd v kontexte okolností danej veci posúdil náklady v celkovej výške cca 420
eur pozostávajúce zo sumy 40 eur bývanie (1 podiel z nákladu 160 eur ), 40 eur oblečenie, obuv, 30

eur lieky, zdravotná starostlivosť, hygiena, 160 eur súkromná materská škola (ktorý náklad otec pred
súdom nerozporoval), 100 eur strava, 40 eur náklady na dopravu škôlka, lekári, ostatná zdravotná
starostlivosť, 10 eur hračky a pomôcky na rozvoj dieťaťa. Skladba a rozsah týchto nákladov predstavuje
v kontexte zistených okolností danej veci odôvodnené a nevyhnutné potreby maloletého, ku ktorých
korekcii môže v budúcnosti dôjsť postupom podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine pri predpoklade podstatnej

zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa (napr. odpadnutím nákladu na súkromnú materskú školu,
nástupom maloletého na povinnú školskú dochádzku a pod.). Pri zohľadnení ustálenej celkovej výšky
základných odôvodnených potrieb maloletého, majetkových a zárobkových pomeroch oboch rodičov,
skutočnosti, že styk otca s maloletým je sporadický ( od rozhodnutia súdu prvej inštancie sa otec
s maloletým stretol jedenkrát), pri zohľadnení štátnej dávky rodinných prídavkov na maloletého vo výške

60 eur, má odvolací súd za to, že určenie podielu otca na výživnom v sume 200 eur mesačne je v
kontexte zistených skutkových okolností zákonné, spravodlivé, a najmä v záujme maloletého I..

61. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého H. B. za obdobie od 22.04.2024 do 31.03.2025
v celkovej výške 790,97 eur (70 eur x 11 mesiacov + 20,97 eur doplatok výživného za obdobie od

22.04. do 30.04.2024) a na maloletého I. B. za obdobie od 22.04.2024 do 31.03.2025 v celkovej výške
1 129,97 (100 eur x 11 mesiacov + 29,97 eur doplatok výživného za obdobie od 22.04.do 30.04.2024)
odvolací súd s použitím § 232 ods.3 C.s.p. povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške po
50 eur (na každého z maloletých) spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia
k rukám matky, pod následkom straty výhody splátok. Rovnako ako v prípade maloletého G. má za

to, že výška zročného výživného na obe mladšie deti hodnotená aj vo vzájomnej súvislosti s určenou
výškou výživného na maloletého G. a vyživovacej povinnosti otca voči najstaršej dcére D. (ktorej titulom
výživného uhrádza mesačne 100 eur), si vzhľadom na výšku potencionálneho príjmu otca a jeho
majetkové pomery vyžaduje poskytnutie tejto možnosti.

62. V nadväznosti na prijaté rozhodnutie napokon dodáva, že otec je schopný z v tomto konaní
ustáleného potencionálneho príjmu plniť určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom
odkázaným na neho výživou, a to bez ohrozenia jeho základných potrieb, ktoré v konaní prezentoval
v celkovej výške 395 eur mesačne (16 eur internet, 14 eur telefón, 26 eur elektrina, 14 eur plyn, 5 eur
voda, 5 +5 eur smetie a dane, 250 eur strava, 20 eur drogéria, lieky, 20 eur oblečenie, kultúra, 20 eur

náklady na údržbu nehnuteľnosti).

63.O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods.2 C.s.p., § 52 C.m.p.

64. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.