Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200791
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200791.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci žalobcu: Construction,
s.r.o., so sídlom Nadlice 64, IČO: 31 106 064, zastúpeného JUDr. Matejom Valjentom, advokátom
so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom
Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Národný ústav detských chorôb, so
sídlom Limbová 1, Bratislava, IČO: 00 607 231, zastúpeného Mgr. Tomášom Szabom, advokátom
so sídlom Blumentálska 2735/20, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
5020-6000/2019-OD zo dňa 03.05.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

II. Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Úradu pre verejné obstarávanie č. 5020-6000/2019-OD
zo dňa 03.05.2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

IV. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. 5020-6000/2019-OD zo dňa 03.05.2019 podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona
č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o verejnom obstarávaní“) zastavil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok
žalobcu, smerujúcich proti jeho vylúčeniu z verejného obstarávania na predmet podlimitnej zákazky

„Rekonštrukcia priestorov zdravotníckeho zariadenia II. etapa“, vyhláseného verejným obstarávateľom
Národný ústav detských chorôb (predtým Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava) (ďalej
aj „kontrolovaný“ alebo „verejný obstarávateľ“) vo Vestníku verejného obstarávania č. 144/2017 zo
dňa 24.07.2017 pod značkou 10572 – WYP. V odôvodnení žalovaný uviedol, že námietky žalobcu
neboli kontrolovanému doručené podľa § 170 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v listinnej podobe
alebo elektronickej podobe podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente (ďalej len „zákon o e-
Governmente“).

II.
Žaloba2. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.06.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5020-6000/2019-OD zo dňa 03.05.2019,
jeho zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

3. Žalobca namietal, že kontrolovaný na svojom profile dňa 22.10.2018 uverejnil k predmetnej zákazke
názov dokumentu „Súťažné podklady – aktualizácia (od 19.10.2018)“ bez toho, aby uverejnil aj samotný
dokument. Dňa 18.10.2018 zaslal žalobcovi email, v ktorom uviedol, že v rámci predmetnej podlimitnej

zákazky sa bude komunikácia uskutočňovať výlučne prostredníctvom modernizovanej verzie IS EVO
v zmysle Výkladového stanoviska ÚVO č. 4/2018. V tejto súvislosti poukázal žalobca na § 20 ods. 3
zákonaoverejnomobstarávaníazdôraznil,žefunkcionalitaISEVOumožňujeaplikovaťrevíznepostupy
vo verejnom obstarávaní.

4. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, že listom zo dňa 24.04.2019

požiadal žalobcu o preukázanie doručenia námietok kontrolovanému. Žalobca v odpovedi predložil
žalovanému predmetnú emailovú komunikáciu s kontrolovaným. Žalovaný sa však v napadnutom
rozhodnutí vyjadreniami žalobcu nezaoberal, neskúmal, či boli aktualizované súťažné podklady
zverejnené a neposudzoval spôsob podania námietky kontrolovanému v súlade so svojím Výkladovým
stanoviskom ÚVO č. 3/2018, ktoré obsahuje upozornenie pre verejných obstarávateľov, že „pokiaľ

by v súťažných podkladoch stanovili, že námietky majú byť podané prostredníctvom akéhokoľvek
iného komunikačného softvéru, ktorý nie je upravený zákonom o e-Governmente (napr. IS EVO alebo
komerčné informačné systémy), napriek záveru, že zo ZVO vyplýva, že takáto „podoba“ doručenia
námietok nie je prípustná, nebude podľa úradu možné prijať záver, že konanie o takýchto námietkach
by malo byť zastavené. Z dôvodu, že nesprávne stanovenie podoby podávania námietok v súťažných

podkladoch verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom mohlo uviesť záujemcov alebo uchádzačov
do omylu, bude v takom prípade potrebné dospieť k záveru/výkladu, že konanie o takýchto námietkach
nebude zastavené z tohto dôvodu.“ V zmysle uvedeného možno podľa žalobcu dospieť k záveru, že
v nadväznosti na emailovú komunikáciu kontrolovaného a na skutočnosť, že aktualizované súťažné
podklady neboli kontrolovaným zverejnené, uviedol kontrolovaný žalobcu do omylu v súvislosti so

spôsobom podania námietky.

5. Žalobca dodal, že vychádzajúc z § 170 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, účinného do
31.12.2018, námietku pripravoval na podanie prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej
len „ÚPVS“) do elektronickej schránky kontrolovaného. Na ÚPVS však nebolo možné kontrolovaného

vyhľadať a na technickej podpore ÚPVS mu bolo oznámené, že kontrolovaný nemá aktivovanú
elektronickú schránku, čo je podľa žalobcu v rozpore so zákonom o e-Governmente. V dôsledku
uvedenej skutočnosti teda postupoval podľa pokynu kontrolovaného, uvedeného v emaile zo dňa
18.10.2018, a podal námietku prostredníctvom systému EVO a emailom. Po zistení, že kontrolovaný
nemá aktivovanú elektronickú schránku sa žalobca dostal do časovej tiesne, kedy už nebolo možné

dodržať lehotu na podanie námietky v listinnej podobe. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za
protiústavné z dôvodu prílišného formalistického prístupu k aplikácii práva. Dodal, že pokiaľ zákon
neurčuje postup pre prípad, ak kontrolovaný nesplní zákonné predpoklady na to, aby mohol žalobca
doručiť námietku prostredníctvom ÚPVS do jeho elektronickej schránky a o tejto skutočnosti ani
neinformuje uchádzačov, nemožno vylúčiť podanie námietky prostredníctvom dostupného IS EVO a

prostredníctvom emailu ako nemožné, najmä ak túto možnosť žalovaný pripúšťa vo svojom Výkladovom
stanovisku č. 3/2018.

6. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné z dôvodu, že žalovaný sa dôsledne
nezaoberal vyhodnotením skutkového a právneho stavu a postupoval v rozpore so svojím vlastným

Výkladovým stanoviskom ÚVO č. 3/2018. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 2S/249/2010 zo dňa 05.10.2011 a na rozhodnutie žalovaného č. 3642-6000/2017-ODI zo
dňa 15.05.2017 a uviedol, že postup kontrolovaného ohľadom poučenia uchádzačov o spôsobe
podania námietok v období prechodu na povinnú elektronizáciu vo verejnom obstarávaní a nemožnosť
komunikácie s kontrolovaným prostredníctvom ÚPVS, bol v rozpore s princípom transparentnosti a

dôsledky takéhoto postupu verejného obstarávateľa nemôžu ísť na ťarchu žalobcu.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka k žalobe7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.07.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
námietky žalobcu proti jeho vylúčeniu boli podané žalovanému prostredníctvom ÚPVS do elektronickej

schránky dňa 18.02.2019. Kontrolovanému žalobca doručil námietky prostredníctvom IS EVO a súčasne
na emailovú adresu. Postup žalobcu, ktorý konal pri doručovaní námietok kontrolovanému podľa
zákona o verejnom obstarávaní, účinného od 01.01.2019, nebol správny, keď bolo potrebné zohľadniť
intertemporálne ustanovenia § 187e ods. 1 a § 187e ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, na
základe ktorých mal žalobca podávať námietky v podobe stanovenej zákonom o verejnom obstarávaní

účinným do 31.12.2018, ktorý v § 170 ods. 4 písm. d) umožňoval podať námietky v listinnej podobe
alebo v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente, a to bez ohľadu na spôsob komunikácie
v konkrétnom verejnom obstarávaní.

8. Žalovaný dal do pozornosti Výkladové stanovisko č. 3/2018, ktoré sa venuje forme podávania
námietok a z ktorého vyplýva, že v súvislosti s revíznymi postupmi zákon o verejnom obstarávaní

nehovorí o spôsobe komunikácie vo verejnom obstarávaní, ale o podobe, v ktorej ich možno doručiť,
konkrétne v prípade námietok v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa zákona o e-
Governmente. Z uvedeného vyplýva, že pojmy komunikácia vo verejnom obstarávaní a podoba, v ktorej
sa doručujú revízne postupy, označujú odlišné právne skutočnosti (inštitúty) a ich nedodržanie so
sebou spája odlišné právne následky. Revízne postupy teda majú osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu

ohľadom podoby ich doručovania, čo má za následok, že všeobecná úprava komunikácie vo verejnom
obstarávaní sa pri revíznych postupoch nepoužije.

9. Ďalej žalovaný uviedol, že z e-mailu kontrolovaného zo dňa 18.10.2018 nevyplýva právo žalobcu
podávať námietky prostredníctvom IS EVO resp. inak ako určuje § 179 ods. 4 zákona o verejnom

obstarávaní. Z textu e-mailu kontrolovaného ako aj Výkladového stanoviska ÚVO č. 4/2018 vyplýva,
že tieto sa vzťahujú výlučne na elektronickú komunikáciu v konkrétnom verejnom obstarávaní a nie na
spôsob podávania námietok.

10. S poukazom na § 60b ods. 3 zákona o e-Governmente žalovaný uviedol, že kontrolovaný nemusel

mať aktivovanú elektronickú schránku do 01.06.2020. Žalobca si mal byť preto vedomý skutočnosti, že
kontrolovaný nemá aktivovanú elektronickú schránku resp. že môže nastať situácia, ktorá mu neumožní
podať námietky v elektronickej podobe v zmysle zákona o e-Governmente, a preto mal podať námietky
v dostatočnom predstihu v listinnej podobe. Ponechajúc podanie námietky na poslednú chvíľu si žalobca
sám vyvolal stav časovej tiesne, ktorý mu spôsobil nemožnosť podať námietky v listinnej podobe.

11. K námietke žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádza, že požiadal žalobcu
o preukázanie doručenia námietok kontrolovanému a skutočnosť, že komunikácia sa bude v rámci
predmetnej zákazky uskutočňovať výlučne prostredníctvom modernizovanej verzie systému EVO
v zmysle Výkladového stanoviska ÚVO č. 4/2018, žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/106/2010, podľa ktorého sa nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

12. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 08.07.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že podoba podania námietok proti vylúčeniu a spôsob ich podania boli určené všeobecne

záväzným právnym predpisom. Ide o kogentnú právnu normu, od ktorej nie je možné sa odchýliť.
Obsah akéhokoľvek emailu alebo aktualizovaných súťažných podkladov je preto z pohľadu podoby
podania námietok irelevantný. Ani z emailu kontrolovaného a ani z aktualizovaných súťažných
podkladov nevyplýva možnosť inej podoby podania námietok, ako určoval § 170 ods. 4 zákona
o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018. Ďalší účastník dodal, že dôvodom nemožnosti

zverejnenia aktualizovaných súťažných podkladov boli technické problémy žalovaného. Rovnako z
dôvodu technických príčin nemal kontrolovaný aktivovanú elektronickú schránku. Uvedené skutočnosti
však nemôžu spôsobiť, že sa žalobca dostal do časovej tiesne, kedy už nie je možné dodržať lehotu na
podanienámietkyvlistinnejpodobe.Žalobcamalbyťpripravenýajnatakútoalternatívu.Vtejtosúvislosti
poukázal ďalší účastník na zásadu práva patria bdelým, odvolávajúc sa na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 08.11.2011.

IV.
Replika žalobcu13. Žalobca v replike zo dňa 09.08.2019 zotrval na skutočnostiach uvedených v žalobe. Dodal, že
nemohol tušiť, že verejný obstarávateľ si nesplnil svoju povinnosť aktivovať elektronickú schránku na

portálislovensko.skaokremtoho,moholvproceseverejnéhoobstarávanianatútoskutočnosťupozorniť
záujemcov.

V.
Konanie na správnom súde

14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej
agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade
s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu
a vedená pod sp. zn. BA-2S/112/2019.

15. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1

SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 27.03.2025.

VI.

Relevantná právna úprava

16. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

17. Podľa § 187e ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, účinného od 01.01.2019, postup zadávania
zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania,
oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do
31. decembra 2018, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; to neplatí, ak ide o

uplatňovanie odkladných lehôt pre uzavretie zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa §
56 a pre povinnosť podať podnet podľa § 169 ods. 2.

18. Podľa § 187e ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, účinného od 01.01.2019, v konaní začatom
po 31. decembri 2018, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, sa postupuje

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018; to neplatí pre konanie na základe podnetu podľa §
169 ods. 2, pre zníženie pokuty podľa § 173 ods. 14, § 175 ods. 4 tretej vety a pre vydanie rozhodnutia
podľa § 175 ods. 4 druhej vety.

19. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, verejný obstarávateľ a

obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych
subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

20. Podľa § 20 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, komunikácia a
výmena informácií vo verejnom obstarávaní sa uskutočňuje písomne, prostredníctvom elektronických

prostriedkov, ak tento zákon neustanovuje inak. Nástroje a zariadenia používané na elektronickú
komunikáciu, ako aj ich technické charakteristiky nesmú byť diskriminačné, musia byť všeobecne
dostupné a prepojiteľné so všeobecne používanými produktmi informačných a komunikačných
technológií.

21. Podľa § 20 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, verejný obstarávateľ a
obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž,
oznámení o koncesii, oznámení o vyhlásení súťaže návrhov alebo vo výzve na predkladanie ponúk,
ak ide o podlimitnú zákazku bez využitia elektronického trhoviska, zverejnia podrobnosti o elektronickejkomunikácii vrátane doručovania a identifikujú informačný systém, prostredníctvom ktorého sa verejné
obstarávanie realizuje.

22. Podľa § 20 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, elektronická
komunikácia vrátane doručovania sa uskutočňuje spôsobom určeným funkcionalitou informačného
systému, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje. Zainteresované strany musia mať k
dispozícii všetky nevyhnutné informácie technickej povahy, ktoré sa sprístupňujú všetkým za rovnakých
podmienok, určených vopred verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.

23. Podľa § 40 ods. 13 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, verejný
obstarávateľ a obstarávateľ bezodkladne písomne upovedomia uchádzača alebo záujemcu, že bol
vylúčený s uvedením dôvodu a lehoty, v ktorej môže byť doručená námietka.

24. Podľa § 43 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, verejný obstarávateľ a

obstarávateľuverejňujúdokumentypotrebnénavypracovanieponuky,návrhuanapreukázaniesplnenia
podmienok účasti, okrem dokumentov podľa § 64 ods. 2, v profile a poskytujú k nim bezodplatne
neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov odo dňa uverejnenia
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenia použitého ako výzva na súťaž, oznámenia
o vyhlásení súťaže návrhov alebo oznámenia o koncesii v európskom vestníku. V oznámení o vyhlásení

verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o vyhlásení súťaže
návrhov a v oznámení o koncesii verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedú internetovú adresu, na ktorej
sú dokumenty a informácie podľa prvej vety prístupné.

25. Podľa § 163 zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, revízne postupy podľa tohto

zákona sú a) žiadosť o nápravu podaná verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa
§ 8 pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo v súťaži návrhov, b) dohľad nad
verejným obstarávaním.

26. Podľa § 170 ods. 3 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, osoba podľa

odseku 1 môže pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením
súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu
inovatívneho partnerstva podať námietky proti vylúčeniu.

27. Podľa § 170 ods. 4 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, námietky sa

podávajú v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa osobitného predpisu a musia byť doručené
úradu a kontrolovanému najneskôr do 10 dní odo dňa prevzatia oznámenia o vylúčení, ak námietky
smerujú proti vylúčeniu.

28. Podľa § 173 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, úrad môže vyzvať

účastníkov konania v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, aby sa v
lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadrili k
podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote navrhli jeho doplnenie; na
vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Lehota podľa § 175 ods. 5 neplynie od
vydania výzvy podľa prvej vety do doručenia vyjadrenia účastníkov konania alebo do uplynutia lehoty

podľa prvej vety, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.

29. Podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, úrad zastaví
rozhodnutím konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ak námietky boli doručené po lehote podľa
§ 170 ods. 4, alebo ak námietky neboli doručené v podobe podľa § 170 ods. 4.

30. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente ak osobitný predpis na účely konania o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu
verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie
alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne

splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením
elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety,
nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie
vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, čipovinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné.
Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely
preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 8.

31. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente elektronické podanie a elektronický úradný dokument
sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá
je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu
sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými

prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým

podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní zastavil konanie o preskúmanie úkonov
ďalšieho účastníka ako kontrolovaného na základe námietok žalobcu proti jeho vylúčeniu.

33. Správny súd sa v prvom rade vysporiadal s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Návrh odôvodnil žalobca tým, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia a

pristúpením k podpisu zmluvy verejným obstarávateľom s ďalším uchádzačom hrozí nenapraviteľný
následok vzhľadom k tomu, že ponuka žalobcu vo verejnom obstarávaní bola najvýhodnejšia a z
hľadiska hodnotiacich kritérií vyhodnotená ako prvá v poradí. Žalobca by bol poškodený na svojich
právach ako úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní a na možnosti v rámci slobodného podnikania
uchádzať sa o verejnú zákazku. Zároveň žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v

rozpore s verejným záujmom. Naopak, zákazka by s ďalším uchádzačom v poradí bola realizovaná
z verejných zdrojov za vyššiu cenu, čím je popretá zásada verejného obstarávania získať ekonomicky
najvýhodnejšiu ponuku.

34. Žalovaný a ďalší účastník sa v rámci vyjadrenia k žalobe k návrhu žalobcu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe nevyjadrili.

35. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

36. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

37. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

38. Predpokladom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP je

naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku
značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4.
hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom spojená
buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
jehoinýmiprávnyminásledkami.Samotnénaplnenieuvedenýchdôvodovvšakprepriznanieodkladného

účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie
nebude v rozpore s verejným záujmom.

39. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených
dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane

práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody,
závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku, a zároveň
rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladnéhoúčinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia napadnutého žalobou, ale posudzuje splnenie podmienok vyplývajúcich z § 185 SSP.

40. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi,
aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, značnú hospodársku či
finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť abstraktný. Osvedčiť

existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama
a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Správny
súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa
30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

41. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu

hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/24/2017 zo dňa 13.06.2018).
42. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej
žalobe a na podklade argumentácie žalobcu, nezistil správny súd zákonný dôvod pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že

by mu okamžitým výkonom prípadne právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná
ujma, značná finančná alebo hospodárska škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca
tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom
neosvedčil. Žalobca dôkazy svedčiace o tom, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozí
žalobcovi vážny nenapraviteľný následok súdu nepredložil. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné

konštatovanie o hrozbe možných následkov neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku
správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním a je výlučne na žalobcovi, aby
označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť,
ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie
odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, značnú hospodársku či finančnú

škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nemôže byť abstraktný. Preto všeobecne koncipované a dôkazmi nepodložené tvrdenia nie sú
bez ďalšieho postačujúce na to, aby správny súd návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe vyhovel. Pokiaľ žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
na skutočnostiach, ktoré eventuálne (hypoteticky) môžu nastať, z týchto dôvodov nemôže jeho návrh

obstáť ako dôvodný. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho úlohou, aby za žalobcu
vyhľadával a zisťoval dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
a týmto postupom nahrádzal jeho aktivitu. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu
správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv,
nie len všeobecnými tvrdeniami.

43. Správny súd poukazuje na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je
osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe taktiež nijakým spôsobom neosvedčil. Správny súd s
odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017

zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť
za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre
maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré
sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými,
alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje

finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.44. Nakoľko vo veci neboli naplnené zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a)
SSP, správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP
zamietol.

45. V prejednávanej veci nebola sporná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní, v znení účinnom
do 31.12.2018, v predmetnom konaní, s poukazom na znenie § 187e ods. 1 a 6 zákona o
verejnom obstarávaní, účinného od 01.01.2019, keďže ďalší účastník vyhlásil verejné obstarávanie na
predmet podlimitnej zákazky „Rekonštrukcia priestorov zdravotníckeho zariadenia II. etapa“ vo Vestníku

verejného obstarávania č. 144/2017 zo dňa 24.07.2017 pod značkou 10572-WYP. Správny súd dodáva,
že ani žalobca v žalobe nenamietal správnosť právneho posúdenia, týkajúceho sa aplikácie zákona o
verejnom obstarávaní, v znení účinnom do 31.12.2018, v predmetnom konaní.

46. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že
námietky žalobcu, smerujúce proti jeho vylúčeniu, podal žalobca kontrolovanému dňa 18.02.2019

prostredníctvom systému EVO a e-mailom. Túto skutočnosť považoval správny súd za nespornú a
preukázanú, nakoľko ani sám žalobca nenamietal jej pravdivosť.

47. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí s poukazom na § 170 ods. 4 písm. d) zákona o
verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, konštatoval, že podanie námietok kontrolovanému

prostredníctvom systému EVO a e-mailom, nemožno považovať za podanie námietok v listinnej podobe
alebo elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente, následkom čoho je obligatórne zastavenie
konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm.
b) zákona o verejnom obstarávaní.

48. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či bol daný dôvod na zastavenie konania o preskúmanie
úkonov kontrolovaného na základe námietok žalobcu podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom
obstarávaní. Podstata námietok žalobcu spočívala v tom, že bol kontrolovaným uvedený do omylu tým,
že bol nesprávne poučený o podobe podania námietok e-mailom kontrolovaného zo dňa 18.10.2018,
ktorý odkazoval na Výkladové stanovisko ÚVO č. 4/2018, ďalej tým, že kontrolovaný nezverejnil

aktualizovanésúťažnépodklady,atiežtým,žekontrolovanýnemalvčasepodávanianámietkyžalobcom
aktivovanú elektronickú schránku. V dôsledku uvedených skutočností postupoval žalobca podľa pokynu
kontrolovanéhouvedenéhovemailezodňa18.10.2018anámietkupodalprostredníctvomsystémuEVO
a emailom. Uvedený postup kontrolovaného označil žalobca za rozporný s princípom transparentnosti
s tým, že dôsledky takéhoto postupu verejného obstarávateľa nemôžu ísť na ťarchu žalobcu. Žalovaný

sa podľa žalobcu dopustil prílišného formalistického prístupu k aplikácii práva, nedostatočne zistil
skutkový stav veci, s vyššie uvedenými skutočnosťami sa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom
nevysporiadal, a zároveň vo svojom rozhodnutí ani len neuviedol, že žalobcu listom zo dňa 24.04.2019
požiadal o preukázanie doručenia námietok kontrolovanému a že žalobca vyššie uvedené skutočnosti
vo svojej odpovedi na žiadosť žalovaného namietal.

49. Správny súd uvádza, že podanie námietky proti vylúčeniu je uplatnením revízneho postupu na
preskúmanie rozhodnutia verejného obstarávateľa (§ 163 zákona o verejnom obstarávaní). Nemožno
tento revízny postup zamieňať s komunikáciou a výmenou informácií medzi uchádzačom o zákazku
a verejným obstarávateľom v rámci verejného obstarávania (§ 20 zákona o verejnom obstarávaní).

Uplatnenie revízneho postupu nadväzuje v tomto prípade na oznámenie kontrolovaného o vylúčení z
predmetného verejného obstarávania, pričom zákon o verejnom obstarávaní obsahuje osobitnú úpravu
lehôt, spôsobu a následkov uplatnenia revízneho postupu s tým, že ide o prísne formalizované konanie.

50. Ustanovenie § 170 ods. 4 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, v znení účinnom do 31.12.2018,

upravujepovinnosťpodaťnámietky,ktorésmerujúprotivylúčeniu,vlistinnejpodobealebovelektronickej
podobe podľa zákona o e-Governmente, a to tak žalovanému, ako aj kontrolovanému, pričom tieto im
musia byť doručené najneskôr do 10 dní odo dňa prevzatia oznámenia o vylúčení.

51. Možno sa stotožniť so žalovaným, že námietky smerujúce proti vylúčeniu bolo potrebné podať

kontrolovanému v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente.
Nemožno však opomenúť, že proces verejného obstarávania musí prebiehať prehľadným a
predvídateľným spôsobom, v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, ako aj s podmienkami
stanovenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúka v súťažných podkladoch. Povinnosť verejného obstarávateľa dodržiavať vo verejnom obstarávaní
základné princípy, medzi ktoré patrí aj princíp transparentnosti, je zakotvená v § 10 ods. 2 zákona
o verejnom obstarávaní. Princíp transparentnosti vyžaduje, aby všetky podmienky a podrobnosti

verejného obstarávania boli v oznámení alebo v zozname zadávacích podmienok jasne, presne
a jednoznačne formulované, aby všetci priemerne informovaní uchádzači pri uplatnení primeranej
obozretnosti chápali ich presný význam a mohli ich vykladať rovnako (rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C-42/13 zo dňa 06.11.2014). Zásadou transparentnosti a rovnakého zaobchádzania sa
riadia všetky postupy verejného obstarávania a v ich zmysle musia byť vecné a procesné podmienky

účasti na verejnom obstarávaní jasné a vopred definované a vyžaduje sa, aby boli zverejnené
tak, aby mohli dotknuté osoby presne poznať obmedzenia postupu a aby si boli isté, že rovnaké
obmedzenia platia pre všetkých konkurentov. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku
sp. zn. 5Afs/131/2007 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti
môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie
urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným, alebo ktoré by

vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa.

52. Preto pokiaľ ide o námietku žalobcu, že kontrolovaný nedodržal princíp transparentnosti a svojím
postupom (zaslanie e-mailu zo dňa 18.10.2018, nezverejnenie aktualizovaných súťažných podkladov,
neaktivovaná elektronická schránka) uviedol žalobcu do omylu vo vzťahu k podobe podania námietky

proti jeho vylúčeniu, a že žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci
a v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami, správny súd sa zameral na
obsah predloženého administratívneho spisu a na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

53. V súťažných podkladoch k predmetnej podlimitnej zákazke sa v časti VI. ,,Dôvernosť a etika vo

verejnom obstarávaní“ bod 32 ,,OPRAVNÉ PROSTRIEDKY“ podbod 32.1 uvádza, že ,,Uchádzač, ktorý
sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť postupom verejného
obstarávateľa dotknuté, môže podľa § 164 ZVO podať verejnému obstarávateľovi na vybavenie žiadosť
o nápravu, resp. môže podať námietku podľa § 170 ZVO v závislosti od úkonu, proti ktorému nápravné
opatrenie smeruje.“

54. Kontrolovaný v oznámení zo dňa 07.02.2019 o vylúčení žalobcovi oznámil, že „v lehote do 10 dní
odo dňa prevzatia tohto oznámenia o vylúčení, môže podať námietku proti vylúčeniu podľa § 170 ods.
3 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, ktorú doručí ÚVO a NÚDCH“.

55. Rozhodnutím č. 5020-6000/2019-OD-P zo dňa 11.04.2019 žalovaný konanie o preskúmanie úkonov
kontrolovaného na základe námietok žalobcu podľa § 173 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní
prerušilakontrolovanémunariadilokreminéhodoručiťžalovanémudodesiatichpracovnýchdníododňa
doručenia tohto rozhodnutia aktualizované súťažné podklady zo dňa zverejnenia 22.10.2018, nakoľko
predmetný dokument s názvom „Súťažné podklady-aktualizácia (od 19.10.2018)“ sa v systéme EVO

nenachádza.

56. Dňa 18.04.2019 kontrolovaný žalovanému doručil aktualizované súťažné podklady zo dňa
zverejnenia 22.10.2018. V bode 1. podbod 1.2 aktualizovaných súťažných podkladov zo dňa 19.10.2018
sa uvádza, že ,,Verejný obstarávateľ dopĺňa Časť II. Dorozumievanie a vysvetľovanie Súťažných

podkladov o bod 10.7 v tomto znení: V prípade uplatnenia revíznych postupov od 19. októbra 2018 si
uchádzač môže zvoliť formu podania v zmysle výkladového stanoviska ÚVO č. 3/2018 dostupného na
adrese: A..“

57. Žalovaný listom č. 5020-6000/2019-OD-L zo dňa 24.04.2019 žalobcovi oznámil, že po preskúmaní

dokumentácie doručenej kontrolovaným k predmetnému obstarávaniu konštatuje, že žalobca doručil
námietky kontrolovanému dňa 18.02.2019 prostredníctvom systému EVO a emailom, pričom podľa §
170ods.4písm.d)zákonaoverejnomobstarávaní,účinnéhodo31.12.2018,sanámietkyprotivylúčeniu
podávajú úradu a kontrolovanému v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa zákona o e-
Governmente. Žalovaný preto požiadal žalobcu, aby mu v lehote troch pracovných dní predložil dôkaz

preukazujúci doručenie námietok kontrolovanému v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa
zákona o e-Governmente. Uvedená žiadosť bola žalobcovi doručená dňa 26.04.2019.58. Žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal dňa 03.05.2019. V odôvodnení uviedol, že kontrolovaný v
súťažných podkladoch a aktualizovaných súťažných podkladoch poučil uchádzačov o podobe podania
námietok. Konštatoval, že žalobca pri doručení námietok kontrolovanému postupoval v rozpore s časťou

VI., bod 32, podbod 32.1 súťažných podkladov a bodom 1. podbod 1.2 aktualizovaných súťažných
podkladovavrozpores§170ods.4zákonaoverejnomobstarávaní.Nakoľkokontrolovanýprirevíznych
postupochneodkazujeuchádzačovnakomunikáciucezportálEVO,alenaopakvsúťažnýchpodkladoch
odkazuje na § 164 a § 170 zákona o verejnom obstarávaní a v aktualizovaných súťažných podkladoch
na Výkladové stanovisko ÚVO č. 3/2018, bolo potrebné námietky doručiť úradu a kontrolovanému v

listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente.

59. Podľa došlej pečiatky bola dňa 06.05.2019 žalovanému doručená odpoveď žalobcu na žiadosť
o preukázanie doručenia námietky kontrolovanému, v ktorej žalobca namietal, že doručenie
námietok kontrolovanému v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente nebolo možné,
nakoľko kontrolovaný nemal elektronickú schránku aktivovanú, pričom v súťažných podkladoch

na túto skutočnosť uchádzačov neupozornil a takýto postup odporuje princípu transparentnosti a
nediskriminácie. Zároveň žalobca namietal, že kontrolovaný ho uviedol do omylu, nakoľko v e-
maile zo dňa 18.10.2018 konštatoval, že všetka ďalšia komunikácia sa bude uskutočňovať výlučne
prostredníctvom systému EVO v súlade s Výkladovým stanoviskom ÚVO č. 4/2018. Žalobca mal zato, že
postupoval správne v zmysle požiadaviek verejného obstarávateľa. Odvolal sa na Výkladové stanovisko

ÚVO č. 3/2018, podľa ktorého môže nastať situácia, kedy by aj podanie námietok prostredníctvom
systému na elektronickú komunikáciu, ktorý nie je upravený zákonom o e-Governmente, mohlo
byť akceptované napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní takúto podobu podania námietok
neumožňuje. V závere žalobca uviedol, že verejný obstarávateľ uvedeným konaním znemožnil alebo
nadmerne sťažil výkon práva žalobcu na preskúmanie jeho postupu orgánom dohľadu a takýto postup

kontrolovaného nemožno pričítať na ťarchu uchádzača.

60. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že pokiaľ žalovaný v odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatoval, že kontrolovaný v aktualizovaných súťažných podkladoch poučil
uchádzačov o podobe podania námietok, takýto skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise

resp. je s ním v rozpore. Žalobca v podanej žalobe namietal, že kontrolovaný na svojom profile
dňa 22.10.2018 uverejnil k predmetnej zákazke názov dokumentu „Súťažné podklady – aktualizácia
(od 19.10.2018)“ bez uverejnenia samotného dokumentu, o čom žalobca predložil k správnej žalobe
ako dôkaz printscreen. Uvedenú skutočnosť nerozporoval ani ďalší účastník vo vyjadrení k správnej
žalobe, kde naopak uviedol, že dôvodom nemožnosti zverejnenia aktualizovaných súťažných podkladov

boli technické problémy na strane žalovaného. Z administratívneho spisu zároveň vyplýva, že
žalovanýrozhodnutímč.5020-6000/2019-OD-Pzodňa11.04.2019nariadilďalšiemuúčastníkovidoručiť
žalovanému aktualizované súťažné podklady zo dňa zverejnenia 22.10.2018, nakoľko dokument s
názvom „Súťažné podklady-aktualizácia (od 19.10.2018)“ sa v systéme EVO nenachádza.

61. Z vyššie uvedeného vyplýva tiež to, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie otázky, či si kontrolovaný splnil publikačnú povinnosť vo vzťahu k dokumentom k
verejnému obstarávaniu (§ 43 zákona o verejnom obstarávaní), ktorá povinnosť úzko súvisí s princípom
transparentnosti (10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní), a teda či mal žalobca možnosť oboznámiť
sa s aktualizáciou súťažných podkladov, na ktorú sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí odvoláva,

a ktorá sa práve týkala spôsobu komunikácie a výmeny informácií medzi verejným obstarávateľom
a uchádzačmi a uplatňovania revíznych postupov od 19.10.2018 v súvislosti so zavedením komunikácie
a výmeny informácií výlučne prostredníctvom novej verzie IS EVO. Pritom v bode 1. podbod 1.2
aktualizovaných súťažných podkladov sa uvádza, že v prípade uplatnenia revíznych postupov od
19.10.2018 si uchádzač môže zvoliť formu ich podania v zmysle Výkladového stanoviska ÚVO č. 3/2018,

dostupného na tam uvedom odkaze. Zároveň z Výkladového stanoviska ÚVO č. 3/2018 vyplýva, že „V
súvislosti s revíznymi postupmi už teda ZVO nehovorí o spôsobe komunikácie vo verejnom obstarávaní,
ale o „podobe“, v ktorej ich možno doručiť, a to konkrétne v prípade žiadosti o nápravu v listinnej
podobe, faxom alebo v elektronickej podobe a v prípade námietok v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe podľa zákona o e-Governmente (t. j. prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy,

ďalej len „ÚPVS“), pričom nedodržanie zákonom ustanovenej „podoby“ nemá za následok vylúčenie
uchádzača, ale zamietnutie žiadosti o nápravu, resp. zastavenie konania o námietkach. Z uvedeného
teda vyplýva, že pojmy „komunikácia vo verejnom obstarávaní“ a „podoba, v ktorej sa doručujú revízne
postupy“ označujú odlišné právne skutočnosti (inštitúty) a ich nedodržanie so sebou spája odlišnéprávne následky. Revízne postupy teda majú osobitnú (špeciálnu) právnu úpravu ohľadom podoby ich
doručovania, čo má za následok, že všeobecná úprava komunikácie vo verejnom obstarávaní sa pri
revíznych postupoch nepoužije (a to ani pri realizácii centrálneho verejného obstarávania)“.

62. V súvislosti s námietkou žalobcu, že kontrolovaný nemal v čase podávania námietky proti jeho
vylúčeniu aktivovanú elektronickú schránku, správny súd uvádza, že uvedená skutočnosť vyplýva tak
z vyjadrenia žalovaného, ako aj z vyjadrenia ďalšieho účastníka k správnej žalobe. Žalovaný sa však
v napadnutom rozhodnutí obmedzil na konštatovanie, že kontrolovanému neboli námietky žalobcu

doručené v súlade s § 170 ods. 4 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, v znení účinnom do
31.12.2018, buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente, bez
toho, aby sa vysporiadal s tým, či kontrolovaný mal ku dňu podania námietok žalobcom aktivovanú
elektronickú schránku, a ak nemal, aký vplyv mala táto skutočnosť na možnosť splnenia povinnosti
podľa § 170 ods. 4 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní, účinného do 31.12.2018, a či takýto
nedostatok na strane kontrolovaného možno pričítať na ťarchu žalobcu ako uchádzača, zvlášť za

stavu, kedy kontrolovaný o tejto skutočnosti uchádzačov nijakým spôsobom v rámci prebiehajúceho
verejného obstarávania neinformoval. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na § 29 ods. 1 zákona o
e-Governmente, ktorý precizuje, že elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje
elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná.

63. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku žalobcu o absencii odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k žiadosti žalovaného č. 5020-6000/2019-OD-L zo dňa 24.04.2019,
aby mu žalobca v lehote troch pracovných dní predložil dôkaz preukazujúci doručenie námietok
kontrolovanému v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa zákona o e-Governmente.
Zadministratívnehospisuvyplýva,žetátožiadosťbolažalobcovidoručenádňa26.04.2019.Lehotatroch

pracovných dní teda uplynula dňa 02.05.2019. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie dňa 03.05.2019.
Odpoveď žalobcu bola žalovanému podľa došlej pečiatky doručená dňa 06.05.2019, teda po vydaní
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal so
skutočnosťou, že žalobcovi takúto žiadosť zaslal, podľa akého ustanovenia zákona pri tom postupoval,
aký charakter mala lehota v tejto žiadosti určená a neuviedol ani dôsledok pre prípad jej nedodržania

zo strany žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nekonštatoval ani len to, že ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia mu odpoveď zo strany žalobcu na takúto žiadosť nebola doručená. Ani
z dotknutej žiadosti nevyplýva, podľa akého zákonného ustanovenia žalovaný postupoval. Zároveň
z došlej pečiatky nevyplýva, akým spôsobom bola odpoveď žalobcu doručená žalovanému (či osobne
alebo elektronicky), resp. či a kedy bola podaná na poštovú prepravu, nakoľko k nej nie je pripojená

ani poštová obálka. Na základe uvedeného nemožno posúdiť včasnosť podania resp. doručenia
tejto odpovede žalovanému. Rozhodnutie žalovaného je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov. Pokiaľ žalovaný zvolil postup, kedy žalobcu vyzval na predloženie určitého dôkazu,
bolo potrebné sa s vyššie uvedenými skutočnosťami v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadať.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorou môže

byť napadnuté rozhodnutie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté
rozhodnutie (alebo jeho časť) preskúmať.

64. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné dodať, že zákon o verejnom obstarávaní,
v znení účinnom do 31.12.2018, v rámci konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného v § 173 ods. 12

umožňuje žalovanému vyzvať účastníkov konania v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na
základe námietok, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia
výzvy, písomne vyjadrili k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia, prípadne aby v tejto lehote
navrhli jeho doplnenie, pričom na vyjadrenia doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Toto
ustanovenie však výslovne upravuje, že lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako päť pracovných

dní odo dňa doručenia výzvy.

65. Ďalej správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaný až vo vyjadrení k správnej žalobe uvádzal
skutočnosti vo vzťahu k emailu kontrolovaného zo dňa 18.10.2018 a k elektronickej schránke
kontrolovaného, správny súd zdôrazňuje, že doplnenie dôvodov vo vyjadrení k správnej žalobe nemôže

nahradiť chýbajúcu právnu argumentáciu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Vytýkané nedostatky
odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným
vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy. Rovnako ani súdu neprislúcha
spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. absentujúce argumenty orgánu verejnejsprávy nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť orgán verejnej správy,
ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia. Takáto aktivita presahuje
rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie orgánu verejnej správy

v agende vymedzenej zákonom.

66. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce
na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia,

nemá oporu v administratívnom spise. Zároveň správny súd dodáva, že uvedené nedostatky bránia
posúdeniu merita veci správnym súdom, teda vysporiadať sa s námietkami žalobcu o nesprávnom
právnom posúdení veci žalovaným.

67. V tejto súvislosti je zároveň potrebné zdôrazniť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda či

kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. č. k. II ÚS
127/07-21, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 6Sžo/84/2007, sp. zn. 6Sžo/98/2008,
sp. zn. 1Sžo/33/2008, sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009).

68. Na základe dôvodov uvedených vyššie správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa
§191ods.1písm.d),e)af)SSPavecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie(§191ods.4SSP).Vďalšom
konaní žalovaný, viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6
SSP), na základe riadne zisteného stavu veci vyhodnotí, či postupom kontrolovaného mohol byť žalobca
uvedený do omylu, čo sa týka podoby podania námietok proti jeho vylúčeniu, resp. či žalobca nemal na

základe postupu kontrolovaného relevantný dôvod pochybovať o spôsobe podania námietok proti jeho
vylúčeniu. Žalovaný sa vysporiada aj s odpoveďou žalobcu, na žiadosť žalovaného zo dňa 24.04.2019.
Na základe toho potom zvolí ďalší procesný postup a svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

69. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

70. O trovách ďalšieho účastníka rozhodol správny súd tak, že mu náhradu trov konania podľa § 169

SSP nepriznal, keď ďalšiemu účastníkovi nebola správnym súdom v konaní uložená žiadna povinnosť
a správny súd nezistil a ďalší účastník netvrdil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých
by bolo možné priznať mu právo na náhradu trov konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať
postup správneho súdu, ktorý ďalšiemu účastníkovi v súlade s § 105 ods. 2 písm. a) SSP doručil správnu
žalobu s prílohami s výzvou na vyjadrenie sa k nej v súdom stanovenej lehote s upozornením, že

nepodanie vyjadrenia nebráni súdu vo veci ďalej konať. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025,
podľa ktorého „Za uloženie povinnosti v zmysle cit. § 169 SSP nemožno považovať doručenie podania
účastníka zo strany súdu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu. Vo svojej podstate ide o úkon súdu
umožňujúci ďalšiemu účastníkovi konania realizovať jeho procesné práva v tom zmysle, že mu je daná

možnosť prezentovať vo vzťahu k súdu vlastnú argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v doručenom
podaní. To platí osobitne vtedy, ak správny súd ďalšieho účastníka upozorní, že nepodanie vyjadrenia
nebráni súdu v ďalšom postupe v konaní, a nepohrozí mu pre prípad nesplnenia výzvy následkami, ktoré
voči nemu bude uplatňovať, ako napr. poriadkovou pokutou (porov. obsiahly rozbor v uznesení tun. súdu
sp. zn. 4 Svk 20/2024 a tam citovanú prejudikatúru).“

71. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti výroku I. rozsudku, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).Proti výrokom II., III. a IV. rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.