Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200812
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala

Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany
Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, miesto podnikania:
Partizánska 684/80, 058 01 Poprad IČO: 14 285 410, právne zastúpený: JUDr. Marek Radačovský,
advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 101599733/2020 zo dňa 19. októbra 2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku
Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-6S/106/2020 - 92 zo dňa 30. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej aj ako „správca dane“, prípadne „prvostupňový orgán“)
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2017 až december 2017, o ktorej
výsledku vyhotovil protokol č. 102125429/2018 zo dňa 25. októbra 2018. Na základe výsledkov
vykonanej daňovej kontroly, protokolu a vyrubovacieho konania vydal správca dane rozhodnutie č.
100351574/2019 zo dňa 31. januára 2019, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil
žalobcovi rozdiel dane vo výške 916,031 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie
obdobie október 2017.
2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101293132/2019 zo dňa 29. mája 2019 tak, že toto rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.
3. Správca dane po vrátení veci na ďalšie konanie vo vyrubovacom konaní dokazovanie doplnil, pričom

vypočul zamestnancov žalobcu, ktorí používali evidenciu tržieb v ERP v kontrolovanom zdaňovacom
období,vypočulzástupcudodávateľasystému„ASSECOBLUEGASTRO“avykonalústnepojednávanie
s o zamestnancami Colného úradu Bratislava, pričom na všetkých pojednávaniach sa zúčastnil
splnomocnený zástupca žalobcu. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100338565/2020 zo dňa
4. februára 2020 („prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 916,03
euranadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieoktóber2017.Totorozhodnutiebolovodvolacom
konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 101599733/2020 zo dňa 19. októbra 2020.

4. Žalovaný sa po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia stotožnil so závermi správcu dane, v zmysle
ktorých žalobca porušil § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako
„zákon o DPH“) v znení neskorších predpisov tým, že nepriznal daň z pridanej hodnoty z dokladov
evidovaných elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej aj ako „ERP“), ktoré sa do prevádzkovejani fiskálnej tlačiarne nezaznamenávali, boli tlačené na pripojenej nefiskálnej tlačiarni cez typ platby
Hotovosť*. Tieto doklady neboli zahrnuté v kontrolných záznamoch a neboli z nich priznané tržby ani
daň z pridanej hodnoty.

II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v
Prešove, ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým
rozhodnutím správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania
odkladného účinku správnej žalobe a priznania práva na úplnú náhradu trov konania.

6. Na základe § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od
1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v
súlade s rozvrhom práce Správneho súdu v Košiciach náhodným výberom pridelená senátu Správneho
súdu v Košiciach, pod sp. zn. PO-6S/106/2020.

7. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom sp. zn. PO-6S/106/2020-92 zo dňa
30. novembra 2023, rozhodol tak, že žalobu v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú.
8. Správny súd v súlade s ustanovením § 140 SSP poukázal na odôvodnenie skôr vydaného rozsudku
Správneho súdu Košiciach sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 5. októbra 2023, vo veci toho istého žalobcu,

totožného predmetu konania, v ktorom išlo o vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 3 194,56 eura.
9. Správny súd v rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020 zo dňa 5. októbra 2023 uviedol, že sa zaoberal
žalobnou námietkou nezákonnosti dôkazov vykonaných vo vyrubovacom konaní po zrušení rozhodnutia
správcu dane, pričom z rozhodnutia správcu dane vyvodil, že dôkaznú relevanciu k skutkovému stavu

daňovej veci mali predovšetkým dôkazné informácie získané výsluchom svedkov: O. A., A.E. L. a I. O..
Títosvedkoviapotvrdili,ženimidochádzaloprivydávanídokladovzregistračnejpokladnicekpoužívaniu
oboch funkcií ako „Hotovosť“, tak aj „Hotovosť*“.
10. V prejednávanej veci bola skutková okolnosť týkajúca sa funkcie „Hotovosť*“, umožňujúcej tlač
dokladov vyvolávajúcich riziko zámeny s riadnym pokladničným dokladom, formulovaná a podopretá

zákonným dôkazom vo forme expertízy registračnej pokladnice už počas daňovej kontroly a bola taktiež
ustálená skutková okolnosť využitia tejto funkcie žalobcom na vydanie takéhoto dokladu pri realizovaní
zdaniteľného obchodu (táto skutková okolnosť bola podopretá dôkazom vo forme vykonaného nákupu
pri miestnom zisťovaní zamestnancom správcu dane).
11. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý

by jednoznačne potvrdil existenciu nefiskálnej tlačiarne, na ktorej žalobca tlačil tzv. falošné doklady
pomocou funkcie „Hotovosť*“ a prijatie akejkoľvek tržby na základe takýchto falošných dokladov.
Správny súd zdôraznil, že vykonané dôkazy je potrebné hodnotiť vo vzájomných súvislostiach, pričom
výpovede svedkov nie je možné hodnotiť ako objektívne pre ich zamestnanecký vzťah k žalobcovi, čoho
dôkazom sú podstatné odlišnosti vo výpovedi zamestnankyne žalobcu P. D. pri miestnom zisťovaní a

pri výsluchu. Výsluchy boli navyše vykonávané so značným časovým odstupom. Pokiaľ išlo o námietku
žalobcu týkajúcu sa použiteľnosti vyjadrenia tejto svedkyne, správny súd poukázal na to, že pokiaľ
nebolo preukázané, že v procese miestneho zisťovania bol pri získavaní vyjadrenia zamestnankyne
žalobcu porušený zákon, je možné tento dôkaz považovať za zákonný.
12.Skutočnosť,žežalobcapoužívalfunkciu„Hotovosť*“,nazákladektorejtlačilpokladničnédokladycez

nefiskálnu tlačiareň, vyplynula z miestneho zisťovania dňa 23. októbra 2017, pri ktorom zamestnankyne
žalobcu vystavili pokladničný doklad s použitím funkcie „Hotovosť*“, tento bol riadne vytlačený a
odovzdaný pracovníkom colného úradu a taktiež bola na tieto doklady prijatá tržba za riadne poskytnutú
službu.
13. To, že po použití funkcie „Hotovosť*“ dochádzalo k tlači pokladničných dokladov mimo fiskálnej

tlačiarne vyplýva podľa správneho súdu z výsledkov technickej expertízy ERP, nakoľko v programe
BLUEGASTRO sa uložili kópie dokladov, pričom tento program neumožňoval generovať doklad bez jeho
tlače. Vzhľadom na uvedené je udržateľný záver o existencií aj nefiskálnej tlačiarne, na ktorej sa takéto
pokladničné doklady tlačili, keďže preukázateľne neboli tlačené na fiskálnej tlačiarni (čo tiež vyplynulo
z vykonanej technickej expertízy). Túto skutočnosť napokon potvrdilo aj miestne zisťovanie, pri ktorom

boli zaistené dve tlačiarne (fiskálna a nefiskálna), pričom obe boli funkčne spojené s ERP, čo bolo aj
riadne zdokumentované.
14. Podľa správneho súdu doklady vytlačené cez funkciu „Hotovosť*“ nemali v celej konštrukcii ERP
daňového subjektu žiadny iný význam, ako pre účely evidencie nepriznanej tržby (nemali vplyv na pohybzásob), rátali sa však do tržby internej dennej uzávierky tak, ako keby bola tržba aj reálne prijatá,
pričom do fiskálnej dennej uzávierky sa nezaznamenávali. Samotná konštrukcia týchto dokladov, ktoré
obsahovali všetky náležitosti pokladničného dokladu, a to aj vrátane ochranného znaku MF, svedčí o

tom, že ak by tieto doklady nikdy neboli tlačené tak, ako to tvrdí žalobca, potom by neobsahovali všetky
náležitosti, rozpis DPH, ako aj samotný ochranný znak a boli by tlačené cez inú tlačiareň. Je to preto,
lebo takýto doklad s takým obsahom a s ochranným znakom MF, by sa nedal cez fiskálnu tlačiareň
vytlačiť a naviac by bol označený textom „nefiskálny doklad“.
15. Zároveň tieto doklady obsahovali interné číslo, ktoré jednoznačne preukazuje, v akom poradí

boli tieto doklady tlačené, interné číslo má rastúci charakter a interným číslom boli označované
pravé aj falošné doklady. Doklady obsahovali reálne položky a ich kombinácia na dokladoch spolu
s identifikovaným poradím ich tlače, časom ich tlače, jednoznačne preukazuje, že tieto doklady
boli reálne vystavované a odovzdávané zákazníkom. Z uvedených dôkazov podľa správneho súdu
nespochybniteľne vyplýva, že doklady tlačené cez funkciu „Hotovosť*“ boli tlačené, boli na nich
evidované tržby a tieto neboli zaznamenané vo fiskálnej tlačiarni, ale len na internej dennej uzávierke.

16. Žalobca ďalej namietal vykonanie ústnych pojednávaní so zamestnancami Finančného riaditeľstva
SR, Colného úradu Bratislava dňa 9. októbra 2019 z dôvodu, že tieto boli vykonané zamestnancami
správcu dane, voči ktorým bola dňa 7. októbra 2019 žalobcom vznesená námietka zaujatosti, o ktorej
v cˇase uskutočnenia ústnych pojednávaní nebolo ešte rozhodnuté, pricˇom podľa žalobcu nešlo o
nevyhnutný úkon. Namietaní zamestnanci neboli z konania vylúčení, keďže ani zo vznesenej námietky,

ani z vyjadrenia zamestnancov správcu dane k tejto námietke nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by
svedčili o takom pomere k veci alebo k účastníkovi konania, pre ktorý by bolo možné matˇ pochybnosť
o ich nezaujatosti. Námietka vznesená žalobcom sa týkala iba procesného postupu namietaných
zamestnancov v rámci ústneho pojednávania konaného dňa 26. septembra 2019. Správny súd preto
vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

17.Obdobneakonedôvodnúvyhodnotilsprávnysúdajnámietkužalobcutýkajúcusaneuvedeniaadresy
sídla správcu dane v protokole z daňovej kontroly, čo má matˇ za následok nezákonnosť protokolu.
Správny súd je toho názoru, že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že
správne konanie vo veci žalobcu bolo vedené pobočkou Daňového úradu Prešov, konkrétne pobočkou
Poprad. Uvedené je možné vnímať ako postup síce nezodpovedajúci doslovnému zneniu § 47 písm. a)

Daňového poriadku, avšak nemá v danom prípade negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
18. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), f)
SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie
konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal sťažovateľovi voči žalovanému právo na náhradu

trov kasačného konania.
19. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti namietal porušenie práva na spravodlivý proces, z dôvodu,
že správny súd nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, nedal sťažovateľovi odpovede na otázky
súvisiace so žalobnými dôvodmi a námietkami. Rovnako namietal, že správny súd nesprávne posúdil
žalobnú námietku týkajúcu sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, a to najmä nevysporiadaním

sa s dôkazmi, ktoré vyvracajú tvrdenia žalovaného. Správny súd podľa sťažovateľa zovšeobecnil
obsah vykonaných dôkazov v podobe zápisníc o výsluchoch svedkov nepreukázaným tvrdením o
neobjektívnosti svedkov.
20. Správny súd podľa sťažovateľa prevzal závery žalovaného bez vyhodnotenia svedeckých výpovedí,
podľa ktorých svedkovia: D., S., P., D. a S. vyvrátili zistenia ohľadom používania funkcie „Hotovosť*“.

Naproti tomu sťažovateľ namieta vyjadrenie svedka P. D., keď žalovaný vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí sám uviedol, že takéto vyjadrenie zamestnanca sťažovateľa nie je pre rozhodnutie a zistenie
skutkového stavu postačujúce pre porušenie § 24 ods. 3 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku. Rovnako
namietal, že v predmetnej veci sa nekoná o nároku sťažovateľa na vrátenie odpočtu dane, kde by znášal
dôkazné bremeno sťažovateľ, ale naopak, v tomto konaní znáša dôkazné bremeno žalovaný.

21. Ďalej namietal vyhodnotenie výpovedí svedkov: O., L. a A., ktoré boli podľa jeho názoru vyhodnotené
selektívne a vzhľadom na časovú diskontinuitu nemajú vplyv na skutočnosti, ktoré sa udiali v danom
zdaniteľnom období. Podľa sťažovateľa svedkovia vyvrátili tvrdenia správcu dane o existencií nefiskálnej
tlačiarne, nevšimli si, že by na niektorom z dokladov bolo uvedené „Hotovosť*“ a zároveň popreli, že
by takéto doklady vyšli z tlačiarne. Tvrdenia ohľadom funkcie „Hotovosť*“ mali svedkovia predniesť po

ovplyvnení obrázkom, ktorý správca dane vytiahol z „kopy papierov A4“, ktoré mal správca dane na
stole počas pojednávania. Zároveň podľa sťažovateľa správca dane neuviedol výpovede iných svedkov
(D., S., Š. Z. a Š.). Sťažovateľ ďalej poukázal na zápisnice správcu dane a 13 svedeckých výpovedí, z
obsahu ktorých má byť vyvrátená existencia nefiskálnej tlačiarne, čo podľa sťažovateľa vyvracia záver otlačení dokladov s údajom „Hotovosť*“. To, že existencia nefiskálnej tlačiarne bola zistená na miestnom
zisťovaní v októbri 2017 nemá podľa sťažovateľa relevanciu vo vzťahu k danej veci.
22. Správnemu súdu sťažovateľ vytýka aj to, že tento sa nevenoval ani tomu, že ani jeden zo svedkov

nepotvrdil rozdiel medzi reálne prijatou tržbou a uzávierkou vytlačenou z elektronickej registračnej
pokladnice. Je preto podľa sťažovateľa vylúčené, aby existovala akákoľvek tržba, ktorú žalovaný a
správca dane označujú ako nepriznaná.
23. Správny súd podľa sťažovateľa dôkazy o existencii týchto príjmov nesprávne vyhodnotil, keďže
samotná technická expertíza vypracovaná inou zložkou žalovaného nie je podľa právneho názoru

samotného žalovaného dostatočným dôkazom na preukázanie existencie „ďalších“ tržieb, ktoré neboli
uvedené v daňovom priznaní. Žalovaný na preukázanie tvrdení ohľadom prijímania tržieb podľa
sťažovateľa neuvádza jediný dôkaz.
24. V tejto súvislosti poukázal na § 19 ods. 1 zákona o DPH. Má za to, že správca dane, ako ani žalovaný
nepreukázali, že by u sťažovateľa v spornom zdaňovacom období vznikol zdaniteľný príjem vo výške
určenej napadnutými rozhodnutiami, keď zároveň nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovarov alebo

služieb, za ktoré by tieto plnenia prijal.
25. Ďalej namietal, že správca dane len svojvoľne skonštatoval, že technická expertíza je pre neho
dostatočným podkladom na určenie rozdielu dane, bez toho aby kriticky zhodnotil obsah expertízy,
pričom samotní zamestnanci FR SR vylúčili, že technická expertíza je dôkazom o existencii prijatia tržby
za dotknuté zdaňovacie obdobie. V priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní pritom podľa

sťažovateľa nebolo preukázané prijatie tržieb na základe dokladov, ktoré správca dane označuje ako
„falošné doklady“.
26. V závere namietal, že správny súd vedome prehliadol nedostatky procesných postupov správcu
dane pri vykonávaní úkonov v rámci ústnych pojednávaní a tiež prehliadol formálne nedostatky protokolu
z daňovej kontroly, a to napriek tomu, že ich sám identifikoval. Zdôraznil, že samotní zamestnanci FR

SR ako vypočúvané osoby v závere zápisnice z ústneho pojednávania museli podať námietky proti jej
obsahu.
27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti argumentoval v súlade so svojou predchádzajúcou
argumentáciou uvedenou vo vyjadrení k žalobe a rozhodnutí žalovaného. Zároveň sa stotožnil s
právnym posúdením správneho súdu a navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako

nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný
súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a
príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

29. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
30. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.

31. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového
materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Kasačný súd v zmysle
§ 464 ods. 1 SSP odkazuje na svoj skôr vydaný rozsudok vo veci rovnakých účastníkov konania,
obdobného skutkového stavu v zdaňovacom období august 2017 - rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 5Sfk/33/2024 zo dňa 30. januára 2025, ktorého odôvodnenie v citovanom znení preberá:

„32. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal v predmetnom konaní bolo, či je
dostatočne preukázateľne odôvodnený záver, ktorého správnosť potvrdil aj správny súd, o porušení §
19 ods. 2 zákona o DPH zo strany sťažovateľa, tým že sťažovateľ nepriznal DPH z tržieb evidovaných v
ERP, ktoré sa do prevádzkovej ani inej fiskálnej pamäte nezaznamenávali, keďže boli tlačené pomocou
nefiskálnej tlačiarne s použitím špeciálneho typu platby „Hotovosť*“.

33. Podstatná časť sťažovateľom vytýkaných vád sa týka práve nedostatočného odôvodnenia
napadnutého rozsudku a nedostatočne zisteného skutkového stavu správnym orgánom, pričom úvodná
argumentácia obsiahnutá v kasačnej sťažnosti je značne všeobecná. V tomto kontexte kasačný súd
poukazuje na podstatu kasačného konania, ktorého účelom nie je reagovať na každé jednotlivé tvrdenie,
resp. námietku sťažovateľa, a to najmä v prípade, ak táto nebola dostatočne konkrétne vznesená,

prípadne ak ide o námietku, na ktorú už reagoval správny súd a jeho závery sťažovateľ kvalifikovane
nenapáda. Úlohou kasačného súdu je primárne preskúmať zákonnosť postupu a rozsudku správneho
súdu, nie v druhom stupni súdnictva preskúmavať postup a rozhodnutia správnych orgánov. Bolo pretoúlohou sťažovateľa adresne a čo najpresnejšie pomenúvať nedostatky v konaní a v právnych úvahách
správneho súdu.
34. Pokiaľ ide o rozsudok, v ktorom správny súd odkázal (podľa § 140 SSP) na iný rozsudok

toho istého správneho súdu v obdobnej veci, a to vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020, postupu
takéhoto odkazovania sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nič nevytkol. Kasačný súd preto skúmal kvalitu
odôvodnenia napadnutého rozsudku primárne v kontexte odkazovaného rozsudku, keďže právne
odôvodnenie v tejto veci obsahuje práve predmetný rozsudok. Kasačný súd vzhľadom na vyššie
uvedenú argumentáciu zameral svoj prieskum predovšetkým vo vzťahu ku konkrétne formulovaným

námietkam sťažovateľa.
35. Sťažovateľ opakovane namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho následné selektívne
vyhodnotenie daňovými orgánmi. Otázke selektívneho prístupu sa venoval správny súd v bodoch 59 až
70 odôvodnenia rozsudku sp. zn. PO- 1S/100/2020 správneho súdu. Úlohou správneho súdu vo vzťahu
k dokazovaniu je predovšetkým skúmať a testovať zákonnosť dokazovania realizovaného správnymi
orgánmi a ich hodnotenie v rozsahu riadne vznesených námietok a následne môže toto hodnotenie

správneho súdu preskúmať kasačný súd.
36. Z hodnotenia svedeckých výpovedí správcom dane a žalovaným je pritom zrejmé, že jednotlivé
výpovede neprinášajú konzistentnú odpoveď pre zodpovedanie otázok, ktoré súvisia aj s námietkami
obsiahnutými v kasačnej sťažnosti, pričom žalovaný jednotlivé dôkazy posudzoval vo vzájomnej
súvislosti a rešpektujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov prijal záver, ktorý je dostatočne

odôvodnený. Obdobný záver je možné prijať aj k námietke, že na niektoré závery svedeckých výpovedí
správne orgány neprihliadali. Kasačný súd pritom žiadny excesívny, nelogický prvok v napadnutých
rozhodnutiach neidentifikoval.
37. Sťažovateľ v tomto kontexte poukázal na obsah svedeckých výpovedí (svedkyňa D., svedkyňa
S., svedkyňa P., svedkyňa D. a svedkyňa S.), ktoré mali „výslovne vyvrátiť údajné zistenia a tvrdenia

žalovaného o používaní funkcie Hotovosť*“. V prvom rade je potrebné uviesť, že výpovede svedkýň
D., S., P. pre účely rozhodovania zo strany správcu dane v prejednávanom zdaňovacom období neboli
použité (pozn. súdu: uvedené je zrejmé zo strany 68 a nasl. prvostupňového rozhodnutia správcu
dane), pričom je potrebné podotknúť, že menovaní svedkovia neboli zamestnancami sťažovateľa v
zdaňovacom období august 2017.

38. Kasačný súd preto zameral svoju pozornosť skúmanie výpovede svedkyne S., ktorá počas výsluchu
dňa 22. augusta 2019 najskôr uviedla, že funkciu „Hotovosť*“ nepoužívala, avšak v rámci ďalšej časti
výsluchu pri konfrontácii s dokladom, ktorý bol vystavený v rámci kontrolného nákupu na miestnom
zisťovaní dňa 23. októbra 2017 pod menom „Y.“ a v režime „Hotovosť*“ uviedla, že v ten deň doklady
vydávala pod menom „Y.“, čím fakticky poprela, že by predmetnú funkcionalitu nepoužívala. Doplnila

síce, že niekto mohol doklad vystaviť pod jej menom, avšak nevedela špecifikovať, kto to mohol byť.
Obdobné zistenia vyplývajú aj s vyhodnotenia výpovede Y. D., ktorá rovnako počas výsluchu dňa 22.
augusta 2019 uviedla, že funkciu „Hotovosť*“ nepoužívala, avšak pri konfrontácii s dokladom, ktorý bol
vystavený v rámci kontrolného nákupu na miestnom zisťovaní dňa 23. októbra 2017 pod menom „Y.“,
nevedela vystavenie uvedeného bloku vysvetliť. Uviedla, že jej používateľské meno mohli použiť iní

zamestnanci (P., I., A., Y.).
39. Uvedené podľa názoru kasačného súdu nie je možné vnímať ako priamy dôkaz, ktorý vyvracia
používanie funkcie „Hotovosť*“ v prevádzke sťažovateľa. Kasačný súd sa preto nestotožnil s tvrdením
sťažovateľa, že predmetné svedecké výpovede priamo vyvracajú používanie funkcie „Hotovosť*“.
Kasačný súd pritom upriamuje pozornosť na výsluchy svedkov O. a L., na ktoré poukázal sám sťažovateľ

v kasačnej sťažnosti. Uvedení svedkovia počas svojho výsluchu uviedli, že pri účtovaní používali
položku „Hotovosť“ aj „Hotovosť*“, resp. že tak robili aj ich kolegovia. Nemožno sa potom stotožniť s
argumentáciou sťažovateľa, že zo svedeckých výpovedí, ktoré špecifikoval v kasačnej sťažnosti, mali
vyplynúť priame dôkazy o tom, že funkcia Hotovosť* u sťažovateľa používaná nebola.
40. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že výpovede svedkov O., L. a A. sú irelevantné pre ich „časovú

diskontinuitu“, je potrebné uviesť, že kasačný súd zistil, že svedkyňa A. v zdaňovacom období august
2017 ani nebola zamestnancom sťažovateľa (str. 68 prvostupňového rozhodnutia správcu dane), teda
správca dane s výpoveďou tejto svedkyne v napadnutom rozhodnutí ani ďalej nepracoval. Z výpovedí O.
a L., ktorí preukázateľne boli zamestnancami sťažovateľa v zdaňovacom období august 2017 vyplynulo,
že funkcia Hotovosť * bola týmito zamestnancami a zrejme aj ďalšími používaná. Preto nie je kasačnému

súdu zrejmá sťažovateľom naznačovaná nerelevantnosť týchto výpovedí.
41. V tomto smere je potrebné uviesť, že kasačný súd nevníma ako sugestívny prístup vedenia
výsluchu to, že správca dane poskytol svedkom k nahliadnutiu vo vytlačenej podobe vyobrazenie ERP
sťažovateľa. Naopak, tento krok sa javí ako dôvodný nielen vzhľadom na časový úsek odstupu odokolností, o ktorých mali svedkovia vypovedať, ale kasačný súd ho považoval za relevantný napr.
aj z dôvodu, že samotný rozdiel medzi položkou „Hotovosť“ a „Hotovosť*“ je v jednom symbole (*),
keď svedkom po príslušnom časovom odstupe takýto minimálny rozdiel v rámci ERP ani nemusel

byť pri bežnej pamäťovej stope jednotlivca zrejmý. Pritom vecná správnosť vizualizácie ERP, ktorá
bola svedkom poskytnutá, nebola zo strany sťažovateľa spochybnená. Svedkom bola pritom skôr, ako
sa vyjadrili k samotnej vecnej otázke, daná možnosť vyjadriť sa k tomu, či predložená vizualizácia
zodpovedá elektronickej registračnej pokladnici sťažovateľa, na ktorej pracovali a túto skutočnosť
potvrdili.

42. K svedeckým výpovediam je potrebné navyše uviesť, že tieto neboli výlučným dôkazom správcu
dane, pričom s týmto sa vysporiadal dostatočne aj správny súd vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020 (body
57, 59 a 60) a odôvodnil prečo, aj parciálne závery abstrahované z týchto výpovedí boli postačujúce
pre skutkové závery správnych orgánov vo veci, a to osobitným poukázaním na význam obstaranej
technickej expertízy. Kasačný súd sa preto nestotožnil s námietkou sťažovateľa ohľadom selektívneho
hodnotenia dôkazov.

43. Vo vzťahu k použiteľnosti vysvetlenia P. D. na miestnom zisťovaní zo dňa 23. októbra 2017, kasačný
súd uvádza, že na túto námietku už reagoval správny súd v rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020 v bode
61. Ak totiž žalovaný v skoršom odvolacom konaní vo veci vyslovil názor, že samotná výpoveď P. D.
z miestneho zisťovania je pre riadne zistenie skutkového stavu nepostačujúca, neznamená to, že táto
jej výpoveď, spolu s ďalšími (doplnenými) dôkazmi nie je relevantná a že sa na ňu nemohlo prihliadať

v rámci ďalšieho konania vo veci.
Dôvodom pre zrušenie skoršieho rozhodnutia správcu dane vo veci bola práve primárne potreba
doplnenia dokazovania ku skutkovej stránke veci, resp. odstránenie pochybení, ktorých sa správca dane
pôvodne dopustil (napr. aj telefonická komunikácia s colníkmi vo veci technickej expertízy namiesto
nariadenia ústneho pojednávania a pod.). Toto bolo reparované práve tým, že sa tento podklad doplnil o

ďalší, a to o svedeckú výpoveď P. D., keď na jej výsluchu ako svedkyne jej sťažovateľ mohol klásť otázky.
Závery z miestneho zisťovania zo dňa 23. októbra 2017 sú však naďalej relevantné. Z predmetného
vyjadrenia je navyše zrejmé, že svedkyňa potvrdila aj používanie funkcie „Hotovosť*“. Kasačný súd preto
dospel k záveru, že orgány verejnej správy nepochybili, ak z vyjadrenia P. D. vychádzali.
44. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd mal nesprávne právne vyhodnotiť to, že v rámci prevádzky

sťažovateľa existovala tzv. nefiskálna tlačiareň. Vo vzťahu k sťažovateľovej argumentácií kasačný
súd nerozporuje, že niektorí svedkovia uviedli, že sťažovateľ mal disponovať jednou tlačiarňou. Nie
však všetky sťažovateľom uvedené výpovede boli v tejto veci použité vo vzťahu k zdaňovaciemu
obdobiu august 2017 a podľa kasačného súdu je tento záver sťažovateľa naviac nesprávny, keď
takto prezentovaný (jednoznačný) záver o neexistencií druhej nefiskálnej tlačiarne z ním označených

svedeckých výpovedí ani nevyplýva. S uvedenou námietkou sa pritom dostatočne vysporiadal správny
súd vo veci sp. zn. PO-1S/100/2020 - bod 60 rozsudku.
45.Vsúladestoutoargumentácioukasačnýsúdodkazujevzmysle§464ods.1SSPnasvojskôrvydaný
rozsudok vo veci rovnakých účastníkov konania, obdobného skutkového stavu v zdaňovacom období
august 2015 - rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/25/2024 zo dňa 23. októbra 2024:

„124. Technickou expertízou bolo zistené, že doklady v režime Hotovosť* boli cez ERP generované
minimálne od r. 2008 (30.06.2008) do 23.10.2017 (miestne zisťovanie u sťažovateľa). Identifikovaný
spôsob činnosti sťažovateľa bol vymedzený tak, že pri tlači dokladov cez BLUEGASTRO bol pravý
pokladničný doklad vytlačený z fiskálnej tlačiarne a bol započítaný do obratov evidovaných vo fiskálnej
tlačiarni. Pri tlači falošného pokladničného dokladu bol tento vytlačený cez nefiskálnu tlačiareň a nebol

započítaný do obratov evidovaných vo fiskálnej tlačiarni. Z technickej expertízy tiež vyplynulo, že
všetky falošné pokladničné doklady sa tlačili práce cez nefiskálnu tlačiareň (predmet č. 2). Systém
BLUEGASTRO vytvára a tlačí interné uzávierky (cez fiskálnu tlačiareň), pričom na týchto uzávierkach
sú presne definované typy platby - vrátane tých, ktoré označujú falošné doklady. Systém BLUEGASTRO
ďalej presne zaznamenáva, aké doklady sa vytlačili, pričom pri týchto dokladoch ukladá príznak, či ide

o pravý alebo falošný pokladničný doklad, keď pri tlači falošných pokladničných dokladov zasiela do
nefiskálnej tlačiarne celý obsah dokladu - vrátane príkazu na tlač falošnej ochrannej známky MF SR s
cieľom, aby obsahoval všetky znaky pokladničného dokladu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z. z.
125. Z technickej expertízy tiež vyplýva, že systém BLUEGASTRO využíva relačnú databázu ORACLE,
ktoráobsahujearchívvykonanýchtransakcií.Údajedatabázybolipreúčelydaňovejkontrolysťažovateľa

vyexportované a na ich základe bola následne určená výška krátenej tržby [...], keď v uvedenom
vyexportovanom súbore sú takto uvádzané údaje za časový úsek od 30.6.2008 do 23.10.2017.
Dôležitým v tejto súvislosti je záver formulovaný Ing. Suchým (dodávateľom systému ERP pre
sťažovateľa) v rámci jeho výsluchu, podľa ktorého, ak falošný doklad nie je vytlačený, do databázy sauloží len údaj o ňom, kým - na strane druhej - ak je falošný doklad vytlačený, do databázy sa uloží celé
vyobrazenie dokladu. V databáze pritom boli identifikované tisíce kompletných vyobrazení falošných
pokladničných dokladov, čo - berúc do úvahy výsledky technickej expertízy - znamená, že tieto museli

byť vytlačené.“
46. Kasačný súd je preto názoru, že ak z technickej expertízy vyplýva, že falošný doklad musel
byť vytlačený, keďže sa v systéme uložil celý, nielen údaje o ňom, potom svedecké výpovede s
odstupom niekoľkých rokov, keď tieto výpovede ani nie sú jednoznačným dôkazom toho, že v prevádzke
sťažovateľa bola len jedna (fiskálna) tlačiareň, tieto nevyvracajú záver prijatý žalovaným, že falošné

pokladničné doklady boli vytlačené na nefiskálnom zariadení.
47. Podstatným dôkazom toho, že sa falošné pokladničné doklady prostredníctvom ERP systému
sťažovateľa tlačili pritom nie je samotná nefiskálna tlačiareň, ale ERP systém, ktorý bol podrobený
technickej expertíze, z ktorej vyplýva, že tieto falošné doklady museli byť vytlačené. Pre účely daňového
konania je preto podstatné mať dostatočne preukázanú najmä samotnú činnosť (tlač falošných
pokladničných dokladov), nie nástroj, na ktorom sa tak dialo (nefiskálna tlačiareň), pričom toto je v

podmienkach súdenej veci dostatočne preukázané. Za všetkých vyššie uvedených okolností potom aj
uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú.
48. Ďalej sťažovateľ namietal záver správnych orgánov a správneho súdu, že zo strany sťažovateľa
došlo k poskytnutiu zdaniteľných plnení, za ktoré mal získať tržby ustálené orgánmi verejnej správy
ako tržby na základe falošných pokladničných dokladov. Vo vzťahu k uvedenej námietke kasačný súd

rovnako v súlade s § 464 ods.1 SSP odkazuje aj na svoj skôr vydaný rozsudok vo veci rovnakých
účastníkov konania, obdobného skutkového stavu v zdaňovacom období august 2015 - rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/25/2024 zo dňa 23. októbra 2024:
132. Kasačný súd - stotožniac sa s orgánmi verejnej správy a správnym súdom - dospel k záveru, že pri
vzájomnom hodnotení dôkazov je nesporné, že tlač nefiskálnych dokladov bola zo strany sťažovateľa

uskutočňovaná za účelom prijímania tržieb, ktoré sa však následne neobjavili vo fiskálnom režime
elektronickej registračnej pokladnice, t. j. predstavujú nepriznané tržby. Na miestnom zisťovaní dňa
23.10.2017 bol zistený spôsob, ako sa takéto úkony v rámci prevádzky sťažovateľa realizovali, keď
počas kontrolných nákupov realizovaných colníkmi, týmto boli vydané falošné pokladničné doklady
(Hotovosť*), na základe ktorých následne sťažovateľ prijal od colníkov peňažné plnenie. Toto peňažné

plnenie nebolo zachytené vo fiskálnej pamäti ERP systému.
133. Aj podľa názoru kasačného súdu nie je z právneho hľadiska nevyhnutné, aby orgán verejnej
správy dokazoval daňovému subjektu poskytnutie zdaniteľného plnenia a prijatie odplaty za takéto
plnenie vo vzťahu ku každému jednému falošnému pokladničnému dokladu (Hotovosť*) - cca 147 tisíc
pokladničných dokladov za všetky zdaňovacia obdobia (vrátane zdaňovacieho obdobia relevantného

pre toto konanie). Toto by sa nepochybne priečilo účelu zákona a ochrane verejných záujmov, ktoré
orgány verejnej správy aj v týchto konania sledujú. Takýto dôkazný štandard naviac od správneho
orgánu nevyžaduje ani zákon. Súbor dôkazov a ich vzájomné hodnotenie (osobitne s prihliadnutím na
zachytený modus operandi sťažovateľa preukázaný dňa 23.10.2017) - podľa názoru kasačného súdu -
dostatočne odôvodňujú závery správnych orgánov o tom, že predmetné plnenia (na základe falošných

pokladničnýchdokladov)sťažovateľajreálneprijal.Vtomtozmyslepotompodľakasačnéhosúduorgány
verejnej správy aj uniesli súvisiace dôkazné bremeno.
134. Sťažovateľovi správca dane svoje pochybnosti týkajúce sa jeho daňového priznania, resp.
súvisiacich podkladov odkomunikoval ešte v priebehu daňovej kontroly (pozn.: čo sťažovateľ ani
nespochybňoval a meritórne sa proti týmto záverom bránil). Správca dane sťažovateľa oboznámil

s dôkazmi a zisteniami, ktoré spochybňujú správnosť, pravdivosť, resp. úplnosť ním predložených
dokladov pre účely určenia daňovej povinnosti, resp. nadväzujúcej daňovej kontroly. Správca dane na
základe vykonaných dôkazov prezentoval, že sťažovateľ mal aj iné príjmy - nezahrnuté do daňového
priznania za sledované zdaňovacie obdobie. V konaní orgány verejnej správy preukázali, že sťažovateľ
mal technicky uspôsobené zariadenie na vydávanie nefiskálnych pokladničných dokladov (Hotovosť*),

ako aj to, že tieto reálne tlačil (čo vyplýva napr. aj technickej expertízy). Najmä z kontrolných nákupov
colníkov (ale aj z ďalších dôkazov - k tomu pozri toto odôvodnenie ďalej) pritom vyplynulo, že predmetné
doklady zároveň tvorili základ pre prijatie peňažného plnenia od zákazníka, a to bez toho, aby sa
následne toto peňažné plnenie objavilo v priznaných tržbách sťažovateľa (fiskálna pamäť). Takto
dôkazmi podopreté pochybnosti správcu dane pritom sťažovateľ následne kvalifikovane nevyvrátil. V

tejtosúvislostinaviackasačnýsúdpodpornepoukazujenaustanovenie§69ods.4zákonaoDPH,podľa
ktorého „Každá osoba, ktorá, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť
túto daň.“. Ak teda vo falošných pokladničných dokladoch (ako dokladoch o predaji) sťažovateľ DPH
uviedol,čopreukázanéje,potommuvzniklapovinnosťtútodaňajzaplatiť,atopriamozozákona.Priamozo zákonného ustanovenia potom vyplýva prezumpcia poskytnutia služby (zdaniteľného plnenia), ak bol
vystavený doklad a na ňom bol uvedený údaj o DPH, čo následne ex lege vedie aj k povinnosti túto
daň zaplatiť.

135. V kontexte predmetnej námietky nie je tiež možné opomenúť, že všetci svedkovia za rôzne
zdaňovacie obdobia [...] bez výnimky potvrdili, že doklady z ERP vždy odovzdávali zákazníkom a
inkasovali následne na základe nich súvisiace tržby, čo nepochybne znamená, že to bolo aj za doklady
vystavené v režime Hotovosť*, ktorých vydávanie vyplýva nielen zo svedeckých výpovedí, ale najmä
z technickej expertízy, keďže táto dokazuje, že každý falošný doklad, ktorý sa uložil do systému v

celom vyobrazení, musel byť vytlačený. V tejto súvislosti kasačný súd podporne poukazuje na § 8 ods.
1 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (v rozhodnom čase), podnikateľ je povinný
po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici
odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení

v elektronickej registračnej pokladnici alebo vo virtuálnej registračnej pokladnici [...]. Uvedené potom
predpokladá,žedokladoplatbe(pokladničnýdoklad)jezákazníkovivydanýpoprijatípeňažnéhoplnenia
alebo bezprostredne pri prijatí peňažného plnenia od neho, keď tento doklad je zároveň potvrdením o
kúpe tovarov a služieb, t. j. zároveň je dôkazom o poskytnutí predmetného plnenia zo strany daňového
subjektu.

136. Uvedené parciálne závery potom znamenajú, že ak je preukázaná tlač falošných dokladov - o. i.
- technickou expertízou a samotné používanie funkcie Hotovosť* výslovne potvrdili viacerí svedkovia,
príp. ich použitie nevylúčili, keď zároveň svedkovia potvrdili, že doklady vždy odovzdávali zákazníkom
a vždy na základe nich inkasovali tržby, potom tieto doklady nepochybne zahŕňali doklady v režime
Hotovosť, ale aj v režime Hotovosť*.

137. Naviac, tak, ako na to poukázali aj orgány verejnej správy, kontrolné nákupy realizované dňa
23.10.2017 predstavujú určitý - orgánmi verejnej moci zachytený - spôsob realizácie tejto činnosti
sťažovateľom a i keď samé osebe by tieto nákupy a závery z miestneho zisťovania nemohli byť priamym
dôkazom o tejto činnosti aj spätne (vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu tvoriaceho predmet tohto
konania), vo svetle vykonaných dôkazov má kasačný súd za to, že skutkové závery orgánov verejnej

správy a potvrdené správny súdom, sú súladné so zákonnými požiadavkami a sú vecne správne.
138. Ak sťažovateľ v ďalšom namietal, že v rámci hodnotenia dôkazov bolo opomenuté, že zamestnanci
neidentifikovali rozdiely v závierkach, resp. v tržbách [...], tu je potrebné poukázať na to, že tak, ako
bol ERP systém uspôsobený, umožňoval vytlačiť dve kategórie závierok (tzv. internú) - „Denný predaj,
transakcie“, ktorá - ako to vyplýva z vykonaných dôkazov, zahŕňala aj tržby viažuce sa k tzv. falošným

pokladničným dokladom (k tomu pozri zápisnicu z miestneho zisťovania, resp. technickú expertízu). Táto
závierka však nie je totožná s riadnou fiskálnou (druhá kategória závierky), v ktorej sa tržby za falošné
doklady nenachádzali. Z toho vyplýva, že medzi tzv. internou uzávierkou a hotovosťou odovzdávanou
sťažovateľovi jeho zamestnancami nebol, resp. nemusel byť žiadny rozdiel, keď práve táto interná
(nefiskálna) závierka zahŕňala prijaté platby v režime Hotovosť aj Hotovosť*. Bez ohľadu na uvedené

je však v súvislosti s kasačnou námietkou sťažovateľa potrebné doplniť, že vypočutí svedkovia, ktorí u
sťažovateľapracovali[...],uviedli,žetržbyodovzdávaliniepodľadennejuzávierky,alepodľastavusvojho
používateľského konta, na ktorom boli zaevidované tržby pri použití Hotovosť aj Hotovosť*. [...]Svedkyňa
A. v súvislosti so závierkou uviedla, že si nepamätá, či jej tržba zvykla so závierkou sedieť a rovnako
si nepamätala, či bola vytlačená jedna alebo dve závierky. Svedkyňa S. uviedla, že závierky nerobila.

Ani tieto závery svedeckých výpovedí potom neindikujú to, čo z nich malo vyplývať podľa kasačnej
sťažnosti (ako dôkazy v prospech sťažovateľa). Svedkovia si totiž nepamätali, aké závierky robili (keď
jeden typ závierky - nefiskálna - dokonca zahŕňal okrem platieb Hotovosť, aj platby Hotovosť*), koľko ich
bolo, dokonca uviedli, že peniaze neodovzdávali podľa dennej závierky, ale podľa stavu ich konta, na
ktorom boli evidovaná aj kategória Hotovosť*), pričom ak odkazujúc na uvedené následne sťažovateľ

argumentuje, že rozdiel v závierkach a tržbách zistený nebol, potom fakticky potvrdzuje, že platby boli
od zákazníkov prijímané aj za Hotovosť*.
49. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyššie uvedenou argumentáciou. Správca dane a
žalovaný na základe zisteného skutkového stavu veci dostatočne odôvodnili prijatý záver, že falošné
pokladničné doklady nachádzajúce sa v internej pamäti systému boli reálne vytlačené a že na základe

nich prijímal sťažovateľ peňažné plnenia.
50. Pokiaľ sťažovateľ namietal procesné pochybenia správcu dane, že protokol o daňovej kontrole
neobsahuje sídlo správcu dane, avšak správny súd vyhodnotil, že nejde o taký nedostatok, ktorý by
poškodil sťažovateľa na jeho právach, kasačný súd hodnotí vysporiadanie sa s uvedenou námietkou akoplne dostačujúce a primerane odkazuje na bod 72 a 73 rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020. Sťažovateľ
pritom ani v kasačnej sťažnosti túto argumentáciu správneho súdu relevantne nenapadol a nepreukázal,
prečo by malo neuvedenie sídla správcu dane v protokole dopad na subjektívne práva sťažovateľa. Táto

námietka je preto nedôvodná.
51. Vo vzťahu k argumentácií sťažovateľa, že aj samotní zamestnanci colného úradu (ako osoby, ktoré
vypracovali technickú expertízu) museli namietať svoj výsluch, kasačný súd uvádza, že vypočúvaní
colníci nenamietali svoj výsluch, ale v rámci vznesených námietok špecifikovali, ktorý z nich odpovedal
na ktorú z dvoch (dovtedy) položených otázok, ktoré im boli správcom dane položené. Táto námietka

colníkov pritom nie je námietkou, ktorá by dopadala na subjektívne práva sťažovateľa, keďže odpovede
na tieto otázky v rámci rozhodovania správnych orgánov použité neboli. Napokon je potrebné dodať, že
následne bol výsluch colníkov realizovaný osobitne.
52. V nadväznosti na to, že o námietke zaujatosti sťažovateľa proti zamestnancom správcu dane
nebolo v čase, keď už títo realizovali výsluch colníkov - technických expertov, rozhodnuté, kasačný
súd poukazuje aj na to, že zo zápisnice č. 102328013/2019 zo dňa 9. októbra 2019 (výsluch: I.. Z..

O. S.) a zápisnice č. 102328092/2019 zo dňa 9. októbra 2019 (Ing. npor. Michal Šprtel) vyplýva, že
týmto otázky kládol výlučne zástupca sťažovateľa, nie zamestnanci správcu dane, ktorí teda do ich
vypočúvania aktívne nevstupovali, čo opäť vylučuje, aby ich výsluch mohol byť vnímaný ako postup
porušujúci subjektívne práva sťažovateľa.
53. Zamestnanci správcu dane, vzhľadom na to že uvedené vyhodnotili ako neodkladný úkon, pričom

v rámci výsluchu uvedených expertov fakticky len zapisovali otázky položené zástupcom sťažovateľa
a nadväzujúce odpovede vypočúvaných colníkov. S námietkami sťažovateľa ohľadom nezaujatosti
zamestnancov správneho orgánu a súvisiacim dopadom na subjektívne práva sťažovateľa správny súd
sa navyše vysporiadal v bodoch 66 a nasl. rozsudku sp. zn. PO-1S/100/2020 a na tieto ich závery
kasačný súd primerane odkazuje.“

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
32. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a
preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167

ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a
u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané
právo na náhradu trov konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.