Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123273767
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123273767.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu

JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: VIP TRANS 19 s.r.o.,
so sídlom dona Sandtnera 5656/21, Pezinok, IČO: 35 923 431, zastúpeného: JUDr. Zuzana Flaková,
advokátka so sídlom Mesačná 9, Bratislava, proti žalovanému: W. S., bytom S. XX, M., IČO: 42 181 887,
o zaplatenie 300,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
III č. k. 62Cb/9/2023 - 101 zo dňa 18.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 62Cb/9/2023 - 101 zo dňa
18.04.2024 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví
špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za sprostredkovanie prepravných
služieb podľa sprostredkovateľskej zmluvy a zmluvnej pokuty za porušenie zákazu konkurencie.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:

„10. Pokiaľ ide o rozhodnutie v spore, súd vyhodnotil zmluvný vzťah založený zmluvou o sprostredkovaní
z 1. novembra 2021 ako obchodný záväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahuje Obchodný zákonník (§ 642
a nasl. Obchodného zákonníka), keďže zmluvný vzťah uzatvárali strany sporu v rámci podnikateľskej
činnosti (podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka), pričom prihliadol na to, že aj žalovaný
je v zmluve označený ako podnikateľský subjekt, a že samotný žalovaný sa v spore označoval za
podnikateľa s oprávnením na výkon taxislužby. Z tohto dôvodu neprichádzala do úvahy aplikácia § 774
a nasl. Občianskeho zákonníka na daný spor, bez ohľadu na to, že predmetné zákonné ustanovenie

je uvedené v zmluve. V predmetnej zmluve bola dohodnutá provízia v sume 100,-- eur mesačne, ktorú
mal žalovaný uhrádzať žalobcovi v určených lehotách.
10.1. Úlohou súdu bolo posúdiť, či má žalobca nárok na províziu v sume 100,-- eur za mesiac november
2022, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami, a či má žalobca nárok na zmluvnú
pokutu za porušenie zákazu konkurencie v sume 200,-- eur.
11. V súvislosti s nárokom na províziu v sume 100,-- eur za mesiac november 2022 súd poukazuje na
to, že žalovaný sa v konaní bránil tým, že zmluvný vzťah medzi stranami zanikol už v mesiaci október

2022, k 17. októbru 2022.
11.1. Z tvrdení žalovaného v spore vyplýva, že mal konateľke žalobcu C. N. dňa 17. októbra 2022
ústne oznámiť, že spoluprácu so žalobcom končí z osobných dôvodov, ktorá mala toto ústne oznámenie
akceptovať a oznámiť to všetkým ostatným osobám spolupracujúcim so žalobcom. Naproti tomuargumentácia žalobcu v konaní je postavená na tom, že v zmluve o sprostredkovaní bolo dohodnuté
ukončenie zmluvného vzťahu výlučne v písomnej forme, ktorá zo strany žalovaného nebola dodržaná,
a preto vychádzal z toho, že zmluvný vzťah medzi stranami trval aj po 17. októbri 2022, hoci žalobca

potvrdil, že žalovaný oznámil ústne dňa 17. októbra 2022 konateľke žalobcu úmysel ukončiť vzájomnú
spoluprácu.
11.2. Žalobca tak vo svojej podstate v konaní namietal relatívnu neplatnosť ukončenia zmluvného vzťahu
žalovaným v ústnej forme pre jeho nedostatok písomnej formy.
12. V nadväznosti na vyššie uvedené považuje súd za nevyhnutné uviesť, že bolo povinnosťou

žalovanéhovkonanípreukázaťsvojetvrdenieoukončenízmluvnéhovzťahuk17.októbru2022(vrátane
jeho akceptovania konateľkou žalobcu C. N.), keďže táto skutočnosť bola v spore výlučne v prospech
žalovaného, a z ktorej žalovaný vyvodzoval v spore pre seba priaznivé dôsledky.
..
13. Žalovaný síce v konaní tvrdil, že konateľka žalobcu C. N. mala ukončenie zmluvy akceptovať, a
že zároveň mala oznámiť ostatným osobám spolupracujúcim so žalobcom ukončenie spolupráce so

žalovaným, avšak toto svoje tvrdenie žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal a na jeho
preukázanie neoznačil žiadne dôkazy.
...
14. Vzhľadom k tomu, že pre zmluva o sprostredkovaní nemá zákonom predpísanú písomnú formu,
môžu jej vznik, zmenu a zánik dohodnúť strany aj ústne [k tomu porovnaj rozsudok najvyššieho súdu z

16. mája 2006 sp. zn. 1Obdo/26/2004 a obdobne aj uznesenie najvyššieho súdu z 29. júna 2023, sp.
zn. 3Obdo/44/2022 (publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 4/2023 ako judikát pod R 52/2023)], z tohto dôvodu, ak by bola preukázaná dohoda
žalovaného so žalobcom o ukončení zmluvného vzťahu v ústnej forme (t. j. ak by bolo preukázané ústne
ukončenie zmluvy žalovaným a jeho súčasná akceptácia konateľkou žalobcu ako zhodné prejavy vôle

zmluvných strán), tak by súd mohol skonštatovať, že k zániku zmluvy došlo k 17. októbru 2022, a to bez
ohľadu na znenie článku V. zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021.
14.1. Takáto okolnosť však preukázaná nebola, a preto musel zohľadniť argumentáciu žalobcu, ktorý
namietol nedodržanie písomnej formy ukončenia zmluvy, a teda dôvodne namietol relatívnu neplatnosť
ústneho ukončenia zmluvy zo 17. októbra 2022 v súlade s ustanovením § 40a Občianskeho zákonníka

v spojení s ustanovením § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka.
14.2. K zániku zmluvného vzťahu medzi stranami tak podľa názoru súdu došlo až na základe písomného
oznámenia žalovaného, ktoré odoslal žalovaný ako poštovú zásielku dňa 16. novembra 2022. Za
deň doručenia predmetného písomného oznámenia žalobcovi je potrebné považovať deň, kedy sa
toto oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalobcu. Podľa názoru súdu je potrebné vychádzať z

ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle voči neprítomnej osobe
pôsobí od okamihu, keď jej dôjde. Týmto dňom je podľa názoru súdu dátum 18. november 2022, kedy
bola písomná zásielka obsahujúca oznámenie žalovaného o ukončení zmluvy prevzatá na doručenie a
následne bola uložená na pošte Pezinok 4 s poznámkou adresát nezastihnutý. V tento deň sa zásielka
odoslaná žalovaným dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Je pritom nepodstatné, že žalobca sa v

skutočnosti s obsahom tejto zásielky neoboznámil, a pre rozhodnutie súdu je taktiež irelevantné, či mal
žalobca problémy s poštovou doručovateľkou, to je vecou vo vzťahu žalobcu a poštového podniku a
nemôže to byť na ťarchu žalovaného.
15. V nadväznosti na uvedené sa súd zameral na posúdenie, či má žalobca nárok na zaplatenie provízie
za pomernú časť mesiaca november 2022 (za obdobie od 1. novembra 2022 do 18. novembra 2022),

alebo nie.
15.1. Síce súd pôvodne v konaní zvažoval, že žalobcovi nárok na províziu za časť mesiaca november
2022, patrí, ale napokon dospel k opačnému záveru, a to že mu ani čiastočne nárok na uplatnenú
províziu nevznikol, k čomu uvádza nasledovné:
16. Zmluva o sprostredkovaní predstavuje synalagmatický záväzok, kedy právu sprostredkovateľa

(žalobcu)naprovíziuzodpovedájehopovinnosťposkytnúťzáujemcovi(žalovanému)plnenieobsiahnuté
v zmluve.
16.1. Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na províziu vzniká až poskytnutím „sprostredkovateľskej
činnosti“ žalobcom ako sprostredkovateľom žalovanému ako záujemcovi. Naopak samotné trvanie
zmluvného vzťahu bez poskytnutia akejkoľvek služby nezakladá právo sprostredkovateľa na províziu.

16.2. Pre priznanie nároku na províziu za pomernú časť mesiaca november 2022 žalobcovi
súdnym rozhodnutím tak bolo nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že žalovanému poskytoval služby
predpokladané zmluvou o sprostredkovaní z 1. novembra 2021 v rámci mesiac november 2022. Súd
sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu prezentovanou v jeho replike, že nárok na odmenu podľazmluvyniejeviazanýnapoužívaniedispečingu,alenadobutrvaniazmluvy,naopakzobsahuzmluvných
dojednaní je nepochybné, že pre vznik nároku na províziu (odmenu) je nevyhnutné poskytovanie služby
(služby dispečingu) žalobcom žalovanému. Z článku I. bod 2. zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ sa

týmto zaväzuje sprostredkovať predmet tejto zmluvy v dobe ustanovenej v článku II. ods. 1 tejto zmluvy,
za ktorú mu patrí v prípade uzatvorenia sprostredkúvanej zmluvy odmena ustanovená v článku III. tejto
zmluvy. Z predmetného zmluvného dojednania nepochybne vyplýva, že žalobca bol povinný poskytovať
žalovanému činnosť uvedenú v článku I. bod 1. zmluvy (službu súvisiacu s dispečingom taxislužby) a
nárok na províziu má až po poskytnutí služby žalobcom a po uzatvorení sprostredkúvanej zmluvy (t. j.

zmluvy o preprave s jednotlivými cestujúcimi). Nesprávnosť argumentácie žalobcu potvrdzuje aj obsah
faktúry č. 220100045, ktorou žalobca žalovanému fakturoval službu dispečingu, t. j. službu, ktorú mal
logicky žalobca poskytnúť žalovanému, a nie dobu zmluvného záväzku, ako to účelovo prezentoval
žalobca v spore.
16.3. Procesnú povinnosť preukázať poskytovanie zmluvne dohodnutej služby žalovanému v mesiaci
november 2022 mal žalobca v konaní osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný už v odpore

proti platobnému rozkazu namietol, že po 17. októbri 2022 mu žalobca neposkytol zmluvne dohodnutú
službu (že nedostal žiadne plánované práce a že nebol vedený v týždenných plánoch práce), a túto
svoju námietku žalovaný zopakoval aj v duplike (k tomu viď aj body 12.1. až 12.4. odôvodnenia
rozsudku vyššie). Napriek tomu a napriek nepochybnému záväzku žalobcu z článku I. bod 2. zmluvy
o sprostredkovaní z 1. novembra 2021 - ktorý si zjavne žalobca nesprávne interpretoval - žalobca

nepredložil v konaní žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že by v mesiaci november 2022 poskytoval
žalovanému zmluvne dohodnutú službu (službu dispečingu), za ktorú požaduje odplatu. Osobitne súd
dáva do pozornosti, že žalobca k replike pripojil ako dôkaz list žalovaného z 3. januára 2023, z ktorého
jednoznačne vyplýva, že žalobca žalovanému žiadne služby po 17. októbri 2022 neposkytol (resp.
slovami žalovaného „nepridelil“), a teda dôkaz, ktorý vylučuje priznanie nároku žalobcovi a naopak

potvrdzuje procesnú obranu žalovaného v spore.
16.4. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal poskytovanie zmluvne dohodnutých služieb
žalovanému v mesiaci november 2022, hoci za ne požaduje zaplatenie odplaty. Zjednodušenie
povedané, žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie za niečo, čo sám v prospech žalovaného
neurobil. Z tohto dôvodu považuje súd nárok žalobcu na zaplatenie provízie (odplaty) za mesiac

november 2022 v celom rozsahu ako nedôvodný.
17. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200,-- eur za porušenie zákazu konkurencie podľa
článku VII. „stanov“ žalobcu, ktoré v skutočnosti predstavujú všeobecné zmluvné podmienky, tvoriace
súčasť zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021, súd uvádza, že aj tento nárok vyhodnotil ako
nedôvodný.

18. V prvom rade súd poukazuje na závery, pre ktoré vyhodnotil ako nedôvodnú žalobu žalobcu v časti
nároku na províziu za mesiac november 2022.
18.1. Podľa názoru je nesporné, že v mesiaci november 2022 a čiastočne aj v mesiaci október 2022 (od
18. októbra 2022) si žalobca neplnil voči žalovanému svoj zmluvný záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o
sprostredkovaní, ako to vyplýva z vyjadrení žalovaného, ktoré žalobca v spore relevantným spôsobom

nespochybnil.
18.2. Žalovaný v dôsledku konania žalobcu stratil možnosť vykonávať činnosť taxislužby a možnosť
dosahovať zisk. V takejto situácii, keď žalobca porušoval podstatným spôsobom zmluvné povinnosti
voči žalovanému, je absolútne neprijateľné, aby žalobca vyžadoval súčasne od žalovaného, aby tento
plnil svoje zmluvné povinnosti v celom rozsahu. Podľa názoru súdu je neprípustné, aby žalobca, ktorý si

neplnil voči žalovanému základnú zmluvnú povinnosť a neposkytoval mu službu dispečingu, vyžadoval
od žalovaného, aby rešpektoval zmluvne dojednaný zákaz konkurencie.
18.3. Pre faktické správanie žalobcu, ktorým sám porušoval zmluvný záväzok, a ktorým znemožnil
žalovanému výkon podnikateľskej činnosti, sám vytvoril stav, kedy žalovaný fakticky nebol viazaný
konkurenčnou doložkou dojednanou v zmluve. Z tohto dôvodu v situácii, ak by aj žalovaný vykonával

taxislužbu pre iný subjekt než pre žalobcu (a žalobca by to relevantným spôsobom v konaní preukázal,
čo sa mu tiež nepodarilo - pozn. súdu), nemožno hovoriť o porušení zákazu konkurencie upraveného v
článku VI. bod. 9 zmluvy o sprostredkovaní a o vzniku nároku žalobcu na zmluvnú pokutu podľa článku
VII. „stanov“ žalobcu.
18.4. Pri zohľadnení predmetnej skutočnosti (neposkytovanie služieb žalobcom žalovanému) je súd toho

názoru, že predmetné konanie žalobcu, ktorým si sám neplnil voči žalovanému zmluvné povinnosti, čím
dostával žalovaného do negatívneho ekonomického postavenia, a následne požadoval od žalovaného
zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti, ku ktorej malo dôjsť až po tom,
ako porušoval zmluvu žalobca, je nepochybne konaním, ktoré je v rozpore so zásadou poctivéhoobchodného styku, ktorému musí súd odoprieť poskytnutie právnej ochrany (podľa ustanovenia §
265 Obchodného zákonníka). Takéto konanie žalobcu podľa názoru súdu odporuje poctivému výkonu
podnikateľskej činnosti a takémuto nepoctivému podnikaniu žalobcu nemôže súd poskytnúť právnu

ochranu, čo znamená s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti, že nemôže žalovaného zaviazať na
zaplatenie zmluvnej pokuty.
19. Ešte vážnejším nedostatkom, pre ktorý nemôže súd žalobcovi priznať zmluvnú pokutu, je, že
predmetné dojednanie nemožno hodnotil ako platné zmluvné dojednanie.
19.1.Pokiaľideoúpravukonkurenčnýchdoložiek(resp.zákazukonkurencievobchodnýchzáväzkových

vzťahoch), ich všeobecná úprava v rámci všeobecných ustanovení 3. časti Obchodného zákonníka
nie je upravená. Zákaz konkurencie v rámci záväzkových vzťahov je obsiahnutý len v rámci právnej
úpravy zmluvy o obchodnom zastúpení v ustanovení § 672a Obchodného zákonníka, ktoré má kogentný
charakter (k tomu viď znenie ustanovenia 263 ods. 1 Obchodného zákonníka).
19.2. Absencia všeobecnej úpravy zákazu konkurencie v rámci záväzkového práva, resp. osobitnej
úpravy v rámci jednotlivých zmluvných typov (tu myslené okrem zmluvy o obchodnom zastúpení - pozn.

súdu) však nevylučuje, aby si strany v rámci zmluvnej voľnosti dojednali zákaz konkurencie aj v rámci
iného zmluvného typu, než je zmluva o obchodnom zastúpení. Aj v takom prípade však musí dojednaná
konkurenčnádoložkaobsahovaťminimálneštandardypredpokladanéustanovením§672aObchodného
zákonníka, čo znamená, že ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka sa analogicky aplikuje aj na
úpravu konkurenčných doložiek v rámci iných zmluvných typov.

19.3. Totožný právny záver o aplikácii ustanovenia § 672a Obchodného zákonníka na konkurenčné
doložky obsiahnuté v iných zmluvných typoch v rámci obchodných záväzkových vzťahov zastáva aj
ústavný súd Slovenskej republiky), ktorý v náleze z 12. novembra 2020, sp. zn. III. ÚS 101/2020
uviedol, že v rámci úpravy obchodnoprávnych vzťahov zákonná úprava Obchodného zákonníka
upravuje konkurenciu v ustanoveniach o obchodných spoločnostiach (§ 65 Obchodného zákonníka) a

počíta s možnosťou uzavretia konkurenčnej doložky aj v prípade zmluvy o obchodnom zastúpení (§
672a Obchodného zákonníka). Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka však zároveň nevylučuje
uzavretie konkurenčnej doložky aj pri iných zmluvných typoch, prípadne pri zmluvách nepomenovaných.
20. Pri posudzovaní platnosti (resp. obsahových náležitostí) konkurenčnej doložky v rámci obchodnej
zmluvy (v rozhodovanom spore v rámci zmluvy o sprostredkovaní) mimo zmluvného typu zmluvy o

obchodnom zastúpení nie je možné akceptovať taký názor, že je neaplikovateľné ustanovenie § 672a
Obchodného zákonníka a že zmluvné strany nie sú pri dojednaní konkurenčnej doložky s odkazom na
zmluvnú voľnosť ničím limitované.
..
21. Súd konštatuje, že pre platnosť dojednania o zákaze konkurencie a pre na to nadväzujúcu platnosť

dojednania o zmluvnej pokute nepostačuje dojednanie o zákaze konkurencie v zmluve a zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad porušenia zákazu konkurencie, ako sa mylne domnieva
žalobca, pre platnosť týchto dojednaní musia byť splnené vyššie uvedené podmienky. Tieto podmienky
však zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje.
21.1. Žalobca si pri koncipovaní zmluvných dokumentov zjavne neuvedomil, že dojednanie o zákaze

konkurencienemáchrániťlensamotnéhožalobcuajehopodnikanie,alemusípripredmetnomdojednaní
rešpektovať, že ním nesmie brániť v slobodnom podnikaní jeho zmluvného partnera, v danom prípade
žalovaného, a to tak, aby konkurenčnou doložkou nedošlo k neprimeranému zásahu do ústavou
garantovaného práva žalovaného (resp. iného zmluvného partnera žalobcu) podnikať a uskutočňovať
inú zárobkovú činnosť v zmysle článku 35 ods. 1 ústavy.

21.2. Z obsahu článku VI. bod 9. zmluvy o sprostredkovaní z 1. novembra 2021 a ani z obsahu
článku VII. „stanov“ žalobcu nevyplýva, že by v prospech žalovaného bolo dojednané akékoľvek
(nie to ešte primerané) protiplnenie za to, že konkurenčnou doložkou bolo obmedzené vykonávanie
hospodárskej činnosti žalovaným. Naopak celý zákaz konkurencie je v zmluvných dokumentoch
upravený jednostranne v prospech žalobcu ako sprostredkovateľa a spôsobuje zjavnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech záujemcu (v danom prípade žalovaného) a neprimerane
obmedzuje ústavné právo záujemcu na podnikanie, resp. vykonávanie inej zárobkovej činnosti.
21.3. Celé dojednanie o zákaze konkurencie obsiahnuté v článku VII. „stanov“ žalobcu [okrem absencie
akéhokoľvek protiplnenia pre záujemcu (v danom prípade žalovaného) za obmedzenie jeho zárobkovej
činnosti] nesleduje legitímny cieľ, ochranu jeho podnikania, ale je zamerané na ekonomickú „likvidáciu“

jeho zmluvných partnerov, ak tí porušia zákaz konkurencie, keď polovicu mesiaca (14 dní) im nebude zo
strany žalobcu umožnené užívanie služieb dispečingu, t. j. 14 dní nemôžu vykonávať činnosť taxislužby
a dosahovať akýkoľvek zisk v rámci predmetu svojho podnikania, a zároveň im vzniká povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške dvojnásobku zmluvného plnenia záujemcu sprostredkovateľovi.21.4. Vzhľadom na uvedené súd uzatvára, že zákaz konkurencie obsiahnutý v článku VI. bod 9. zmluvy o
sprostredkovaní z 1. novembra 2021 a v obsahu článku VII. „stanov“ žalobcu jednak neobsahuje všetky
vyžadované náležitosti (dojednanie primeraného protiplnenia žalobcom žalovanému za obmedzenie

podnikateľskejčinnosti)azároveňcelkomzjavneneprimeraneobmedzuježalovanéhoakozáujemcupre
vytvorenie až nepochopiteľnej ekonomickej nerovnováhy pri aplikácii dojednaní o zákaze konkurencie,
a preto je na mieste, aby súd pri analogickej aplikácii ustanovenia § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka
vyhlásil konkurenčnú doložku za neplatnú. Keďže dojednanie o konkurenčnej doložke vyhlásil súd za
neplatné, nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému, a to aj vtedy, ak

by žalovaný zákaz konkurencie skutočne porušil.
22. Vzhľadom na závery vyslovené vyššie súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol
(výrok I.)
23. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods.
1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu
v konaní žiadne trovy nevznikli (výrok II.) [k tomu viď uznesenie najvyššieho súdu z 28. februára 2018,

sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018].“
4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 300, § 301, § 302, § 642 ods.
1 a § 672a ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ObZ“) a § 544 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov

(ďalej len „OZ“). O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
5. Proti rozsudku o zamietnutí žaloby, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu,
v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že podanej žalobe vyhovie v celom

rozsahu.
6. Odvolacie dôvody vymedzil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup/, písm.
d) /iná vada konania/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/
CSP.
7. Dôvodil tým, že hlavnou spornou otázkou v konaní bola skutočnosť, či žalovaný platne alebo neplatne

skončil sprostredkovateľskú zmluvu so žalobcom. Ústne ukončenie spolupráce žalovaným nenamietal,
no tvrdil, že uvedené nemohlo viesť k platnému ukončeniu ich zmluvného vzťahu. Z dôvodu neplatného
skončenia zmluvného vzťahu potom žalovaného vyzval na úhradu druhej časti faktúry za mesiac
november 2022. Medzi stranami nebolo podľa žalobcu sporné ani poskytovanie taxislužby pod menom
žalovaného, ktorú žalobca klasifikoval ako porušenie povinnosti a zákazu konkurencie podľa čl. VI.

odrážky 7 a 13 stanov žalobcu, a ktorá mala za následok uplatnenie zmluvnej pokuty v stanovenej výške.
8. Žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie v bode 8.3 odôvodnenia rozsudku,
nakoľko sám žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2023 uviedol, že počnúc dňom 31.10.2023
rozbehol so synom taxislužbu pod novým telefónnym číslom v meste Pezinok, čím priznal, že od
uvedeného dňa vykonával taxislužbu pre inú osobu ako žalobcu. Túto skutočnosť už následne nebolo

nutné v konaní preukazovať, v dôsledku čoho už žalobca ani nenavrhol ďalšie dôkazy na preukázanie
konkurenčnej činnosti, resp. súkromných jázd žalovaného.
9. Mal za to, že chýbajúca obálka, ktorej obsahom malo byť vyjadrenie k listu zo dňa 07.11.2022
a skončenie sprostredkovateľskej zmluvy zo strany žalovaného datovanej ku dňu 17.10.2022, je
kľúčovým dôkazom na preukázanie toho, či žalovaným predložený podací lístok skutočne patrí k obálke.

Predloženie samotného podacieho lístka o doručovaní zásielky tak nepreukazuje podľa žalobcu jej
obsah a doručovanie konkrétnych listín žalobcovi. Tým, že žalovaný zásielku, ktorá sa mu mala vrátiť
späť otvoril a obálku podľa vlastných slov vyhodil, znehodnotil navrhovaný dôkaz natoľko, že ním
nie je možné preukázať doručenie daných listín žalobcovi. O účelovosti a nedôveryhodnosti tohto
dôkazu svedčí podľa žalobcu aj to, že druhá listina (skončenie sprostredkovateľskej zmluvy) je zjavne

antidatovaná k 17.10.2022, keď mala byť údajne doručovaná v zásielke podanej dňa 16.11.2022 s
cieľom žalovaného navodiť stav, že dňa 17.10.2022 písomne ukončil zmluvný vzťah so žalobcom, čo
všakžalobcapopieral.Uvedenévzbudzujepodozrenie,želistinabolažalovanýmúčelovovyhotovenáaž
potom, ako si uvedomil, že pre platné ukončenie zmluvného vzťahu jeho ústne ukončenie nepostačuje.
10. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil predložený listinný dôkaz ako platné

doručenie ukončenia sprostredkovateľskej zmluvy, ktorému pripísal oveľa vyššiu právnu silu než v
skutočnosti mal. Podací lístok totižto vôbec nepreukazuje doručenie označených listín žalovaným.
11. K odvolaciemu dôvodu nesprávne právne posúdenie veci namietal, že medzi stranami sporu síce
bol zmluvne založený obchodnoprávny vzťah, no sprostredkovateľskú zmluvu je potrebné vykladaťpodľa jej obsahu, a nie podľa názvu. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil zmluvný vzťah medzi
stranami sporu ako zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. ObZ, ako aj jej podstatné náležitosti,
platnosť dohodnutých práv a povinností a jednotlivých zmluvných ustanovení. Správne mal súd dospieť

k právnemu záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní dispečingu podľa
zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 56/2012“),
ktorá nie je upravená ako samostatný zmluvný typ v Obchodnom zákonníku, a ktorá sa považuje za
nepomenovanú zmluvu uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 ObZ.
12. V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu dispečingu (§ 26 až 29 zákona č. 56/2012 Z. z.)

a dodal, že v danej veci nemožno hovoriť o sprostredkovateľskej zmluve, pretože žalobca žiadnu
činnosť smerujúcu k uzavretiu určitej zmluvy v prospech žalovaného nevyvíjal, iba vlastnil dispečerské
číslo. Zmluvy o preprave uzatvárali prepravované osoby priamo so žalobcom, pričom žalovaný bol len
prostredníkom, cez ktorého sa zmluvy uzatvárali. Žalovaný neuzatváral zmluvy o preprave pod vlastným
menom, ale obchodným menom žalobcu, preto nemožno hovoriť ani o sprostredkovaní príležitosti pre
žalovaného uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou.

13. V nadväznosti na uvedené je potom nesprávny aj právny záver súdu /o možnosti zániku predmetnej
zmluvy ústne, o vzniku nároku žalobcu na províziu až poskytnutím sprostredkovateľskej činnosti
žalovanému, o porušení zmluvných povinností žalobcom, o nepoctivom podnikaní žalobcu ako aj o
neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty v spojení s neplatnosťou zákazu konkurencie.
14. Žalobca bol názoru, že mu patrí odmena aj za mesiac november 2022 bez ohľadu na to, že

žalovaný odmietal používať dispečing, žalobcovi oznámil ukončenie spolupráce so želaním, aby ho
viac nezaradzoval do rozpisu služieb a zmien. Skutočnosť, že sa žalovaný sám rozhodol dispečerské
číslo nevyužívať, nemôže byť na ťarchu žalobcu a nemôže byť považovaná za nedodržanie zmluvnej
povinnosti žalobcom.
15. Následne počas trvania zmluvy došlo k porušeniu zákazu konkurenčnej činnosti, za ktoré bola

zmluvnými stranami dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 200 eur. Žalovaný priznal vykonávanie
konkurenčnej činnosti, avšak nepovažoval túto činnosť za konkurenčnú, nakoľko mal za to, že ju
nevykonával počas trvania zmluvy. Takisto žalovaný ani nenamietal neplatnosť nejakých zmluvných
ustanovení, teda ani uvedenú povinnosť.
16. Napriek tomu, súd prvej inštancie sám, svojvoľne a z vlastnej iniciatívy posudzoval platnosť

jednotlivých zmluvných dojednaní bez toho, aby to namietal žalovaný.
17. Vo vzťahu k neplatnosti konkurenčnej doložky, ktorú súd konštatoval v bode 21.4 odôvodnenia
rozsudku, žalobca poukázal na znenie čl. IV. bodu 5 a čl. VI. bodu 9 zmluvy, z obsahu ktorého je
zrejmé, že strany sporu sa dohodli, že žalovaný nebude vykonávať súkromné jazdy, t. j. konkurenčnú
činnosť bez súhlasu žalobcu. Zastal tiež názor, že v prípade žalovaného sa jednalo o obyčajné porušenie

zmluvnej povinnosti počas trvania zmluvy, pričom túto zmluvnú povinnosť nemožno považovať za tzv.
konkurenčnú doložku v pravom slova zmysle, nakoľko nejde o obmedzenie naviazané aj na obdobie
po skončení trvania zmluvy s cieľom zabrániť žalovanému podnikať po ukončení zmluvného vzťahu
so žalobcom. A to jednak z toho dôvodu, že toto zmluvné dojednanie nezakazovalo bez ďalšieho
žalovanému vykonávanie konkurenčnej činnosti, ale uvedená činnosť len podliehala oznamovacej

povinnosti žalovaného a súhlasu žalobcu, počas trvania zmluvy.
18. Žalobca sa takisto nestotožnil so záverom súdu v bode 18 odôvodnenia rozsudku. Neposkytovanie
služiebžalovanémusispôsobilžalovanýsám,pretouvedenénemožnokvalifikovaťakokonaniežalobcu,
ktoréodporujepoctivémuvýkonupodnikateľskejčinnostianepožívaprávnuochranu.Plánovanieslužieb
a zmien jednotlivých taxikárov sa vykonáva minimálne týždenne vopred, v závislosti od vôle taxikárov,

koľko chcú pracovať a koľko si chcú zarobiť. Preto ak niektorý taxikár zo dňa na deň nepríde do služby
ako žalovaný s tým, že oznámi, že končí, nemá žalobca legálny nástroj ako ho donútiť, aby pracoval.
19. Trval na tom, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu ohľadom
dôkazu žalovaného predloženého na pojednávaní dňa 19.03.2024 (dve listiny s podacím lístkom),
nesprávne právne posúdil aj ukončenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu k dátumu 18.11.2022.

Namietal, že žalovaný sa prvýkrát zmienil o doručovaní zásielky žalobcovi až v liste zo dňa 03.01.2023 a
následne na osobnom stretnutí konanom dňa 07.03.2023, kde však odmietal predmetnú zásielku ukázať
a žalobcovi predložiť.
20. Naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP malo spočívať v porušení
koncentračnej zásady zo strany konajúceho súdu, napriek tomu, že predmetný dôkaz nemal vôbec v

konaní pripustiť. Z vyššie opísaných skutkových okolností je zjavný úmysel žalovaného predloženia
dôkazu až na pojednávaní s cieľom zamedziť žalobcovi možnosť preskúmania jeho pravosti a
dôveryhodnosti a uplatnenia náležitej obrany voči jeho obsahu. V rámci tohto odvolacieho dôvodu súdu
vytkol porušenie povinnosti podľa § 181 ods. 2 CSP, pretože súd na pojednávaní, ani v odôvodnenírozhodnutia neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré nie. Tým, že sa súd prvej
inštancie nevenoval určeniu sporných tvrdení a sám iniciatívne pristúpil k podrobnému prieskumu
platnosti jednotlivých zmluvných dojednaní, zaťažil konanie podľa názoru žalobcu inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia napokon došlo aj k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nedal jednoznačnú a presvedčivú odpoveď na otázku, kedy
a či vôbec došlo k platnému ukončeniu zmluvy. Na jednej strane sa súd priklonil k možnosti ústneho
ukončenia zmluvy ku dňu 17.10.2022 s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 52/2023, ale

taktiež vyhodnocuje ukončenie zmluvy aj k dátumu 18.11.2022, kedy malo dôjsť k údajnému doručeniu
spornej zásielky žalobcovi.
22. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu nijako nevysporiadal ani s jeho námietkou, že s obsahom
zásielky o údajnom písomnom ukončení zmluvy sa žalobca nemal možnosť oboznámiť a zaujať k nemu
relevantné stanovisko, napriek tomu, že ho žalovaný v konaní mohol predložiť už skôr. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie taktiež nie je zrejmé, na základe čoho žalobcovi nepriznal nárok na

zmluvnú pokutu, o to viac, keď žiadna zo strán sporu nenamietala neplatnosť zmluvných dojednaní, ani
neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty.
23. Ďalej dôvodil tým, že súd prvej inštancie na jedinom pojednávaní konanom dňa 19.03.2024, ako
predbežné právne posúdenie vo veci uviedol, že nárok na odmenu žalobcu za mesiac november 2022
je podľa neho len z časti dôvodný, a to za pomernú časť od 01.11.2022 do 18.11.2022, kedy podľa jeho

názoru došlo k platnému ukončeniu zmluvy (bod 15.1 odôvodnenia rozsudku). Na tomto právnom závere
súd prvej inštancie zotrval, ukončil dokazovanie a odročil konanie na iný deň len za účelom vyhlásenia
rozsudku vo veci. Následne v deň vyhlásenia rozsudku súd prekvapivo zamietol celý nárok žalobcu a len
z odôvodnenia rozhodnutia sa žalobca dozvedel, že súd napokon dospel k inému právnemu názoru ako
prezentoval pôvodne v konaní. Uvedené malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces, ktorý

nemal možnosť podania adekvátneho vyjadrenia a navrhnutia dôkazu na podporu tvrdení, s ktorými by
sa následne súd prvej inštancie musel vysporiadať vo svojom rozhodnutí.
24. V neposlednom rade namietal porušenie základných zásad civilného procesu, a to princípu
rovnosti strán v danom konaní (čl. 6 CSP), zásadu kontradiktórnosti (čl. 9 CSP) a koncentrácie
konania (čl. 10 CSP). K porušeniu menovaných princípov malo dôjsť samovoľným súdnym prieskumom

všetkých dojednaní sprostredkovateľskej zmluvy a stanov žalobcu, napriek tomu, že ich zmluvné strany
nerozporovali. Takýmto postupom súd prvej inštancie podľa žalobcu prekročil rozsah zákonných
oprávnení a pomyselnú hranicu rovnosti strán sporu, keď žalovanému častokrát podal návod, aké
dôkazy má uplatniť, a ako má svoje tvrdenia v konaní preukázať (bod 13.1 odôvodnenia napadnutého
rozsudku).

25. Skúmanie platnosti zmluvných dojednaní o povinnostiach zmluvných strán (zákaz súkromných jázd),
o sankciách za porušenie povinností (zmluvná pokuta) a spochybňovanie výšky zmluvných sankcií
(moderácia zmluvnej pokuty) bez námietky strany sporu, považoval žalobca za neprípustné v takomto
type obchodnoprávneho sporu, ktoré popiera zmysel a účel moderného kontradiktórneho civilného
procesu.

26. Neuplatnenie koncentračnej zásady konaní a zmena rozhodnutia po ukončení dokazovania a
záverečných rečiach v konaní, kedy strana sporu už nemá reálnu možnosť reagovať na takúto zmenu
a účelne sa brániť, napĺňa podľa názoru žalobcu prvky svojvoľného rozhodovania súdu vo veci samej.
27.Kodvolaniužalobcusažalovanývyjadrilpodanímzodňa17.05.2024,vktoromuviedol,ženapadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne a v plnej miere za spravodlivé, v ktorom sa súd prvej inštancie

zaoberal relevantnými skutočnosťami, týkajúcimi sa sporných otázok.
28. Žalobca podľa žalovaného v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by v
predchádzajúcom konaní neboli vyhodnotené. Tvrdenia žalobcu uvádzané na strane 7 podaného
odvolania sa nezakladajú na pravde, pričom žalovaný a jeho syn patrili k zakladajúcim členom taxislužby
a k najvýkonnejším zamestnancom žalobcu, ktorí si dôkladne plnili svoje povinnosti. Konateľka žalobcu

vzala oznámenie o ukončení spolupráce na vedomie dňa 17.10.2022, o ktorom následne informovala
ostatných zamestnancov cez aplikáciu Whatsapp. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nárok na zmluvnú
pokutu podľa žalovaného neprináleží, a to aj s ohľadom na nespornú skutočnosť o výmaze žalovaného
zo zoznamu týždenného plánu služieb a platbu odoslanú z účtu žalovaného vo výške 125 eur za mesiac
október 2022, hoci žalovaný pre žalobcu neodpracoval celý mesiac.

29. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
30. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 CSP a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo oprípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
31. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.
32. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
33. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
34. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
35. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/ odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný
okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,

c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
36. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi
viazaný.
37. Podľa § 381 CSP, odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.
38. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 100,- € titulom

dlžnej odmeny za mesiac november 2022 a sumy 200,- € za porušenie zákazu konkurencie, pričom oba
nároky majú podľa žalobcu vyplývať zo Sprostredkovateľskej zmluvy a jej príloh, uzavretej v písomnej
forme medzi účastníkmi konania dňa 01.11.2021.
39. Súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol (viď citáciu príslušných častí napadnutého rozsudku,
uvedenú vyššie). Podstata odvolacích námietok žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie:

- nesprávne vyhodnotil druh uzatvorenej zmluvy ako sprostredkovateľskú pričom tvrdil, že uzatvorená
zmluva je nepomenovaná
- nesprávne vyhodnotil dátum ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, a zároveň aj to,
či zo strany žalovaného došlo k platnému ukončeniu zmluvného vzťahu
- nesprávne právne posúdil aj otázky možnosti zániku predmetnej zmluvy ústne, vzniku nároku žalobcu

na províziu až poskytnutím sprostredkovateľskej činnosti žalovanému, otázku porušenia povinností zo
zmluvy žalobcom, otázku nepoctivého podnikania žalobcu a napokon aj o neplatnosti dojednania o
zmluvnej pokute v spojení s neplatnosťou zákazu konkurencie.
40. Odvolací súd úvodom uvádza, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v odsekoch 16-18
napadnutého rozsudku vo vzťahu k otázke synalagmatického charakteru posudzovanej zmluvy, ktoré

sú citované vyššie a na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
41. Z vyššie uvedených žalobcom namietaných otázok odvolací súd považoval za najpodstatnejšie to či
zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania bola zmluvou synalagmatickou, t.j. či plnenia zmluvných
strán boli vzájomne podmienené. Odvolací súd podotýka, že pre vyhodnotenie tejto otázky nemá žiadnu
právnu relevanciu otázka, či posudzovaná zmluva je zmluvou sprostredkovateľskou alebo zmluvou

nepomenovanou podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
42. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu zmluvných dojednaní
je nepochybné, že pre vznik nároku na províziu (odmenu) je nevyhnutné poskytovanie služby (služby
dispečingu) žalobcom žalovanému. Z článku I. bod 2. zmluvy vyplýva, že „sprostredkovateľ sa týmto
zaväzuje sprostredkovať predmet tejto zmluvy v dobe ustanovenej v článku II. ods. 1 tejto zmluvy, za

ktorú mu patrí v prípade uzatvorenia sprostredkúvanej zmluvy odmena ustanovená v článku III. tejto
zmluvy“. Z tohto zmluvného dojednania je nepochybné, že nárok žalobcu na mesačnú odmenu/províziu
je podmienený tým, že taxikár (v danom prípade žalovaný/ uzatvorí minimálne jednu zmluvu o preprave
v príslušnom kalendárnom mesiaci.43. Zo stanov žalobcu vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na sprostredkovaní príležitostí pre
poskytovanie prepravných služieb pre občanov a malé spoločenské zvieratá prostredníctvom riadiaceho
nonstop dispečingu. Z dokumentov predložených žalobcom, jeho skutkových tvrdení ani z obsahu

súdneho spisu nie je zrejmé, čo konkrétne v danom prípade dojednané služby dispečingu presne
zahŕňali, avšak žalovaný už v podanom odpore namietal, že po tom, ako žalobcovi ústne oznámil
ukončenie zmluvy, mu zo strany žalobcu žiadne služby podľa dotknutej zmluvy neboli poskytované.
Obdobné námietky uplatnil žalovaný aj v ďalších podaniach, kde žalovaný tvrdil aj to, že dispečerské
číslo mu prestalo prideľovať prácu.

44. Na tieto námietky žalobca v priebehu konania nereagoval, ani ich nepoprel, až v podanom odvolaní
tvrdil, že bez súčinnosti žalovaného nebolo možné, aby dispečing využíval. S týmto sa odvolací súd
stotožňuje, avšak uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na dojednanú splatnosť resp. podmienenosť
odmeny/províziepodľačl.článkuI.bod2.zmluvyuzatvorenímakejkoľvekzmluvyoprepravežalovaným.
45. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v odseku 18 (odseky 18, 18.1 až
18.4) napadnutého rozsudku, že pre neplnenie zmluvných povinností žalobcu zo zmluvy nebolo možné v

danom prípade požadovať, aby tieto povinnosti (tzv. zákaz konkurencie) dodržoval žalovaný a následne
ho sankcionovať zmluvnou pokutou.
46. Ďalšia časť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (otázka platnosti dojednania o zákaze
konkurencie) už na výsledok konania nemala žiadny vplyv, preto sa odvolací súd už ďalej ani nezaoberal
námietkami žalobcu k tejto časti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd však v tejto súvislosti uvádza,

že na neplatnosť zmluvných dojednaní v akomkoľvek rozsahu je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti, teda aj v prípade, že to žiadna procesná strana nenamieta. A ak súd z úradnej povinnosti
dospeje k tomu, že niektoré zmluvné dojednanie je neplatné a je to na prospech iba jednej procesnej
strane, nemožno jeho činnosť vyhodnotiť ako porušenie princípu rovnosti strán v danom konaní (čl. 6
CSP).

47. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že nemal možnosť zaujať relevantné stanovisko k
zásielke, ktorú žalovaný predložil na pojednávaní dňa 19.03.2024. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že
toto pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku na 18.04.2024. Žalobcovi nič nebránilo, aby
do tohto času podal k uvedenej otázke stanovisko.
48. Nemožno súhlasiť ani s tým, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na

základe čoho žalobcovi nepriznal nárok na zmluvnú pokutu. Z napadnutého rozhodnutia tieto dôvody
vyplývajú, konkrétne z odsekov 18 až 21.
49. Ďalšie námietky žalobcu smerovali k tomu, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý
proces (§ 365 písm. b) CSP) tým, že jednak v napadnutom rozhodnutí uviedol iné právne posúdenie
veci, ako uviedol na nariadenom pojednávaní vyslovením predbežného právneho názoru (§ 181 ods.

2 druhá veta CSP) a zároveň tým, že nedodržal postup podľa § 181 ods. 2 prvá veta CSP, t.j. tým,
že neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za
nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.
50. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít,
porušenie ustanovenia § 181 ods. 2 prvá a druhá veta CSP v rozsahu, ako ho namietal žalobca, ak by aj

bolo dané, nie je takým nedostatkom, ktorý by zakladal porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na nasledovné rozhodnutia, z ktorých tento právny názor vyplýva:
51. 10. K dovolateľkou namietanému postupu súdu prvej inštancie v rozpore s § 181 ods. 2 CSP dovolací
súd uvádza, ... dňa 17. februára 2017 nebola vyhotovená zápisnica, ale len zvukový záznam, ktorý je
súčasťou elektronického súdneho spisu. Z jeho obsahu vyplýva, že súd na pojednávaní neoboznámil

strany s tým, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré
nevykoná a neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Zároveň však z neho vyplýva, že súd
prvej inštancie vyzval strany na prípadné doplnenie návrhov na vykonanie dokazovania. V zásade platí,
že postup súdu podľa § 181 ods. 2 CSP je pre strany sporu a ich zástupcov na základe uvedených
úkonov predvídateľný a transparentný, avšak zároveň sa kladie väčší dôraz na zodpovednosť strany za

jej vlastnú procesnú aktivitu a transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov.
To, že žalobkyňa vzhľadom na vydaný platobný rozkaz a obsah odporu žalovaného predpokladala iné
meritórne rozhodnutie, ju nezbavilo povinnosti predložiť potrebné dôkazy na preukázanie oprávnenosti a
dôvodnosti uplatneného nároku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného
skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania

(čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje
dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Súd pri výkone spravodlivosti nesmie
byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným
vlastným predbežným právnym posúdením.11. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 181 ods. 2 CSP v podstatných rysoch prevzal úpravu
priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa § 118 ods. 2 OSP. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po
úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové

tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie
svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní
sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť
vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie
citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť

sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na
záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu
záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa § 118 ods.
2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 CSP - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení,
ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali
sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, ktorou možno dovolanie v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p. odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a
nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/167/2012 z 28. mája 2013). Dovolací súd v nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že
ustanoveniu § 237 písm. f/ OSP korešponduje podľa novej právnej úpravy ustanovenie § 420 písm. f/
CSP, pričom pojem ,,odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý

proces“, čím právna úprava CSP precizuje podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti
12. Dovolateľka uviedla, že v prípade postupu súdu podľa § 181 ods. 2 CSP by realizácia jej procesných
práv bola iná a v konaní by navrhla a predložila dôkazy preukazujúce splnenie podmienok vyplývajúcich
z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Teda, ak by súd prvej inštancie postupoval v súlade
so zákonom a naznačil by svoje predbežné právne posúdenie veci, dovolateľka by mala možnosť

preukázať svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,ÚS SR“) v
týchtosúvislostiachkonštatoval,že§118ods.2OSPneukladápovinnosťsúdu„naznačiťsvojpredbežný
právny názor“, ale upravuje iba povinnosti pri vedení pojednávania. Zo samotnej skutočnosti, že súd
určitú okolnosť neuvedie výslovne ako spornú, nevyplýva, že by táto okolnosť bola považovaná za
nespornú. Nie je zjavným cieľom § 118 ods. 2 OSP zmeniť rozloženie bremena tvrdenia či dokazovania

medziúčastníkmikonania.Skutočnosť,žeaniokresnýsúdaanikrajskýsúdneupozornilsťažovateľovna
to,abypreukázaliurčitýpredpoklad,naktorýsamáviazaťurčitýprávnynásledok,nemôžeznamenať,že
by im, slovami sťažovateľov „odopreli... možnosť splniť dôkaznú povinnosť... a následne uniesť dôkazné
bremeno“. Tvrdené nepoužitie rýdzo procesného § 118 ods. 2 OSP v okolnostiach daného prípadu
nemohlo predstavovať opísaný protiprávny zásah do v sťažnosti označených práv sťažovateľov (pozri

uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. januára 2012).
13. Dovolací súd dodáva, že cieľom § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti,
ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, .... Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu
sporu pri realizácii jej procesných práv. Z vyššie uvedenej judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012)
vyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa § 118 ods. 2 OSP, vyjadrí

svoj definitívny právny názor týkajúci sa konkrétnej prejednávanej veci (porovnaj aj uznesenie NS SR
sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). /
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/92/2018 zo dňa 20.11.2019/:
52. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 643/2022-14 zo
dňa 24.11.2022 /najmä odseky 21 až 25/ a Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 28.12.2020, sp. zn.

2Obdo/56/2020 (publikované R 60/2021)/najmä odseky 11 až 14/. Poukazujúc na skôr citované závery
najvyšších súdnych autorít musí odvolací súd konštatovať, že prípadné porušenie § 181 ods. 2 prvá a
druhávetaCSPnepredstavujeporušenieprávaodvolateľanaspravodlivésúdnekonanie.Pretoodvolací
súd aj tieto námietky odvolateľa musel vyhodnotiť ako nedôvodné.
53. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, t.j. že uzatvorená zmluva obsahuje úpravu vzájomne

podmienených plnení oboch zmluvných strán, odvolací súd konštatuje, že otázka platnosti ukončenia
zmluvy nemá právnu relevanciu na výsledok tohto konania, pretože pri neposkytnutí plnenia zo strany
žalobcu (služby dispečingu), ako už bolo vyššie uvedené, povinnosť poskytnúť plnenie nemal ani
žalovaný (zaplatiť províziu).
54. Bez právnej relevancie je v danom prípade aj to, či zmluva, uzavretá medzi procesnými

stranami bola zmluvou sprostredkovateľskou alebo nepomenovanou. Žalobca síce túto otázku namietal,
avšak neuviedol, ako nesprávne vyhodnotenie tejto otázky malo vplyv na nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd takýto vplyv nezistil, keďže súd prvej inštancie v prejednávanej veci
neaplikoval žiadne konkrétne zákonné ustanovenie prislúchajúce ku ktorémukoľvek zmluvnému typu.55. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na to, že riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby:
- sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň
- odvolanie obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté

rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň
- nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech
odvolateľa.
Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími
dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

56. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie toho, prečo sú
závery súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho právneho vyhodnotenia zmluvy, uzatvorenej medzi
účastníkmi konania, chybné. Preto bolo potrebné aj túto odvolaciu námietku vyhodnotiť ako nedôvodnú.
57.Ktvrdeniužalobcu,žezmluvyoprepraveuzatváraliprepravovanéosobypriamosožalobcom,pričom
žalovaný bol len prostredníkom, cez ktorého sa zmluvy uzatvárali, ako aj k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný
neuzatváral zmluvy o preprave pod vlastným menom, ale obchodným menom žalobcu, odvolací súd

uvádza, že uvedené skutkové tvrdenia neboli pred súdom prvej inštancie uplatnené. Odvolací súd túto
námietku preto musel kvalifikovať ako novotu v odvolacom konaní, na uplatnenie, ktorej neboli splnené
zákonné podmienky uvedené v § 366 CSP, pretože žalobca nepreukázal, že ju bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP). Napriek tomu však odvolací súd k
tomuto tvrdeniu žalobcu uvádza, že zo Sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 01.11.2021 ani zo stanov

žalobcu, ktoré žalobca v konaní predložil, uvedené skutočnosti nevyplývajú.
58. K tvrdeniu žalobcu, že nemal legálny nástroj ako žalovaného donútiť, aby pracoval, odvolací súd
poukazuje na to, že uvedené tvrdenie rovnako nezodpovedá obsahu súdneho spisu, keď takéto nástroje
nepochybne vyplývajú zo stanov spoločnosti žalobcu, konkrétne z bodu VII, prvá v poradí označená
povinnosť užívateľa a následky jej porušenia.

59. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a
nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
60. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP
a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, ich náhradu nepriznal, nakoľko mu

preukázateľne žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
61. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).