Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/326/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201925
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201925.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M. a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci
žalobcov: 1/ Ticketportal SK, s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava, IČO: 35 850 698,
právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 722 758, 2/ CBC Development a. s., Bottova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 35 886 811, právne
zastúpený:PETERKA&PARTNERSadvokátníkancelářs.r.o.,sosídlomKarlovonáměstí671/24,11000
Praha 1, Česká republika, IČO: 261 69 720, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky PETERKA
& PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, so sídlom Námestie Mateja Korvína 1,

811 07 Bratislava, IČO: 35 844 703, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,
Mlynské nivy 44/A, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - oznámenia
o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e opatrenie – oznámenie žalovaného Ministerstva hospodárstva Slovenskej
republiky o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 a vec v r a c
i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný Oznámením o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa
05.10.2021 oznámil obom žalobcom, že konajúc podľa §13c zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní
dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej

aj len „zákon o poskytovaní dotácií“) a schválenej Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky
v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 : Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809
(2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080 zo dňa 01.06.2021 v rámci Výzvy na
predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné podanej žalobcom 2/ v mene nájomcu - žalobcu
1/ za obdobie sťaženého užívania 01.01.2021 až 31.03.2021 a na základe podmienok poskytnutia
dotácie stanovených vo výzve uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení o neschválení žiadosti
o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné

schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.

II.
Žaloba2. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia Oznámenia
o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, vrátenia veci na ďalšie

konanie a priznania náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci
a nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

3. Poskytovanie dotácií na nájomné malo slúžiť ako čiastočné odbremenenie podnikateľov od nákladov
na nájomné, ktoré museli aj napriek nemožnosti vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, stále uhrádzať.

Neschválením dotácie tak bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcov, ktorí kvôli pandémii Covid
19 a s ňou súvisiacimi opatreniami prijatými orgánmi verejnej moci nemohli v plnom rozsahu vykonávať
svoju podnikateľskú činnosť. Tento záver potvrdzuje aj časť A Schémy štátnej pomoci, podľa ktorej
„V nadväznosti na šírenie ochorenia COVID 19 a na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti
s ohrozením verejného zdravia II. stupňa v Slovenskej republike z 11. marca 2020 slovenské orgány
prijali viaceré opatrenia vo forme odporúčaní a zákazov pre obyvateľov a podniky, ktorými pozastavili

činnosti, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné, a obmedzili pohyb s cieľom znížiť šírenie vírusu. Opatrenia
prijaté v tomto kontexte majú závažný dosah na fungovanie podnikov všetkých druhov, ktoré čelia
náhlemu nedostatku, dokonca až nedostupnosti likvidity počas tejto krízy. Povinnosť zatvoriť určité
prevádzkarne alebo inak obmedziť ich činnosť viedla v prípade mnohých podnikov k strate príjmu.
Tieto podniky však aj naďalej vykazujú časť svojich nákladov. V dôsledku vyššie uvedeného sa tieto

podniky môžu rýchlo dostať do platobnej neschopnosti, čo sa navyše prenáša aj na ich dodávateľov
a zamestnancov. Táto situácia môže preto spôsobiť vážne narušenie slovenského hospodárstva.“

4. Žalovaný vyhlásil Výzvu na predkladanie žiadostí 16. decembra 2020. Žiadosti bolo možné predkladať
do 30. júna 2021. Išlo o pomoc podľa Dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu

hospodárstva v súčasnej situácií spôsobenej nákazou COVID 19 v platnom znení. Žalobcovia splnili
všetky podmienky na poskytnutie dotácie na nájomné podľa Schémy štátnej pomoci – kvalifikovaný
žiadateľ a prijímateľ, kvalifikovaný nájomný vzťah, kvalifikovaný predmet nájmu, ktorými boli nebytové
priestory v Administratívnej budove CBC 4 na A. XX v Bratislave o výmere 1 211,83 m2. K uvedeným
podmienkam žalobcovia uviedli, že žalovaný nesplnenie týchto podmienok nenamietal. Kvalifikovaná

činnosť nájomcu bola podľa žalobcov ako podmienka tiež splnená, keďže podstatou činnosti žalobcu
1/ je predaj vstupeniek na hromadné podujatia konečným spotrebiteľom, ktorých konanie bolo v danom
období buď úplne zakázané, alebo obmedzené. Zákon o poskytovaní dotácií neupravuje definíciu
konečného spotrebiteľa. Jediné definície spotrebiteľa v slovenskom právnom poriadku sú v predpisoch
o ochrane spotrebiteľa, ktoré však podľa žalobcov nemožno na daný prípad použiť a tento pojem

je potrebné vykladať širšie. Žalobcovia poukázali na sťažené užívanie predmetu nájmu súvisiace so
zákazom vychádzania, povinnej práce z domu a zákazom hromadných podujatí, pričom poukázali
na právny základ uvedených dôvodov sťaženia užívania predmetu nájmu. Postup žalovaného pri
vyhodnocovaní podmienok pre poskytnutie dotácie bol nesprávny a pravdepodobne bol založený na
nesprávnom právnom posúdení podmienok formulovaných v § 13c zákona o poskytovaní dotácií, vo

Výzve na predkladanie žiadostí a v Schéme štátnej pomoci.

5.Nepreskúmateľnosťnapadnutéhooznámeniaarozhodnutiaoneschválenížiadostivyplývazabsencie
odôvodnenia. Aj napriek tomu, že konanie o schvaľovaní žiadosti o dotáciu nepodlieha správnemu
poriadku, rozhodnutie o žiadosti by malo obsahovať preskúmateľné odôvodnenie. Dôvody neschválenia

sú uvedené v jedinej vete oznámenia, žalobcovia dôvody neschválenia len odhadujú. Žalobcovia
poukázali na rozsiahlu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít vo veci nepreskúmateľnosti
rozhodnutí/opatrení orgánov verejnej správy.

III.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 04.04.2022 navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

7. Na dotáciu nie je právny nárok. Právny nárok je úzko spätý so subjektívnym právom, lebo spočíva
vo vymáhateľnosti subjektívneho práva. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na podstatu vzťahu
subjektívneho práva a nároku. Nárok sa vždy viaže na konkrétne subjektívne právo, preto nárok bez
subjektívneho práva nemá opodstatnenie a nemôže samostatne existovať. Na rozdiel od subjektívnehopráva, ktoré nemusí byť vždy vybavené vlastnosťou vynútiteľnosti, t. j. nárokom. Z uvedeného vyplýva,
že nároky nemôžu existovať samostatne, bez práv, ale práva môžu byť buď spojené s nárokmi, alebo
môžu byť bez nárokov.

8. V súvislosti s § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií žalovaný konštatoval, že zákonodarca právo
na štátnu pomoc nevybavil nárokom. To znamená, že vlastnosťou, obsahom tohto práva nie je jeho
vynútiteľnosť proti vôli povinného subjektu. Realizáciu práva na poskytnutie štátnej pomoci ponecháva
zákonodarca na vôli zúčastnených subjektov. Ide teda o právne vzťahy, kde absentuje nárok. Z vyššie

uvedeného je zrejmé, že právo na dotáciu nie je vybavené nárokom, a preto môžeme povedať, že
ide o subjektívne nežalovateľné právo, lebo nie je vynútiteľné ani najtypickejšou formou vynútiteľnosti
žalovateľnosťou. Je teda nevynútiteľné proti vôli povinného subjektu (poskytovateľa dotácie). To, či
subjektívne právo je spojené s nárokom alebo je oslabené v tom zmysle, že zákon mu nárok, t. j.
vynútiteľnosť, nepriznáva, spravidla závisí od charakteru (povahy) tohto práva, ale často to vyplýva aj z
právno-politických či právno-ekonomických cieľov zákonodarcu. Príčiny, prečo niektorým subjektívnym

právam právo odopiera, resp. nepriznáva vymáhateľnosť (nárok), je potrebné vyvodiť z charakteru
a funkcie, resp. cieľa, ktorý zákonodarca priznaním subjektívneho práva sleduje. Pokiaľ ide o práva
na poskytnutie dotácie a jeho väzbu na vynútiteľnú stránku tohto práva, t. j. nárok, možno vyvodiť
nasledovné. Poskytnutie dotácie je viazané na celý rad podmienok ustanovených právnymi predpismi,
ktoré sa premietajú do rôznych práv a povinností, s ktorým je spojený celý komplikovaný proces

poskytovania štátnej pomoci. Navyše, celkový rozsah štátnej pomoci (celkový finančný objem), ktorý
možno poskytnúť, je limitovaný. To znamená, že zo samotnej povahy či charakteru práv na štátnu pomoc
vyplýva,žehonemožnoodpočiatkuvybaviťnárokom.Zcharakterutohtoprávapotomvyplývaajpotreba
ponechať výber konečného prijímateľa, resp. prijímateľov štátnej pomoci na správny orgán. Na konanie
o žiadosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní: zákon o poskytovaní dotácií výslovne

vylučuje použitie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) na konanie o žiadosti o poskytnutie dotácie na nájomné.
Štátne orgány sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon – povinnosť konať „intra legem
et secundum legem“. Žalovaný z dôvodu očakávania veľkého objemu žiadostí o dotáciu na nájomné
a pre urýchlenie poskytovania dotácií nastavil celý proces výlučne elektronicky t. j. žiadosť je možné

podať výlučne na elektronickom formulári podpísanom zaručeným elektronickým podpisom. Rovnako
k vyhodnoteniu žiadostí o poskytnutie dotácie dochádzalo resp. stále dochádza výlučne v systéme,
na základe žiadateľom poskytnutých informácií. Predmetný elektronický systém je nastavený tak, že
bez ľudského faktoru sám vyhodnotí oprávnenosť dotácie a jej výšku. V nadväznosti na uvedené,
žalovaný nevedie, nemá k dispozícii žiadny administratívny spis. Keďže konanie o žiadosti o poskytnutie

dotácie na nájomné nie je správnym konaním, Oznámenie žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu
č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutie v správnom
konaní v zmysle § 46 a nasl. správneho poriadku.

9. Podmienky poskytnutia dotácie na nájomné - podľa písm. D bod 12. Schémy je cieľom pomoci

poskytnúť oprávneným prijímateľom, ktorí sú definovaní v časti G, finančné prostriedky na úhradu
časti ich nákladov na nájomné za prevádzkarne, ako sú definované v bode 18. písm. a), ak
užívanie prenajatých prevádzkarní bolo obzvlášť ovplyvnené opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány
verejného zdravotníctva, zriaďovatelia škôl a školských zariadení, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky v súvislosti s pandémiou COVID-19,

a ktorými uložili povinnosť zatvoriť určité prevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských
zariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti v určitých prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda
pohybu a pobytu zákazom vychádzania.

10. Podľa bodu 18. písm. a) Schémy sú prijímateľmi pomoci všetky podniky bez ohľadu na ich veľkosť,

ktoré si na základe nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy uzavretej podľa právneho poriadku iného
štátu (ďalej aj len „nájomná zmluva“) prenajímajú (i) priestory alebo časť priestorov, ktoré sú rozhodnutím
stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie (vrátane súvisiacich obslužných priestorov
a skladových priestorov) a používajú ich na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb konečným
spotrebiteľom, a/alebo (ii) trhové miesto (ďalej spoločne ako „prevádzkareň“). Z vyššie uvedeného je

zrejmé, že štátna pomoc formou dotácie na nájomné je určená podnikom na pomoc s úhradou časti
nájomného za prevádzkarne, ktoré sú priamo využívané na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb
konečným spotrebiteľom t. j. zákazníkom. Žalobca 1/ má síce v nájme nebytové priestory nachádzajúce
sa v Administratívnej budove CBC 4 na Karadžičovej 14 v Bratislave s výmerou 1 211,83 m2, ktoré súsídlom žalobcu 1/, ale neslúžia na fyzický predaj tovaru žalobcu 1/, čo je zrejmé aj z prehľadu predajných
miest, ktorý poskytuje žalobca 1/ priamo na svojej internetovej stránke. Predmetné priestory, ako sám
žalobca 1/ konštatoval, sú kanceláriami zamestnancov, ktorí poskytujú podporu pre obchodnú činnosť

žalobcu 1/ (napr. administratíva, účtovníctvo, obchod).

IV.
Replika žalobcu 1/

11. Žalobca 1/ v replike zo dňa 27.04.2022 zotrval na podanej žalobe, zopakoval argumentáciu v nej
uvedenú a opätovne navrhol, aby správny súd zrušil Oznámenie o neschválení žiadosti o dotáciu č.
88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

12. V prvom rade opísal skutkový stav. Argumentáciu žalovaného, že právo na štátnu pomoc podľa
zákona o poskytovaní dotácií nie je spojené s nárokom, nepovažoval žalobca za relevantnú v tomto

konaní. Žalovaný je viazaný zákonom o poskytovaní dotácií a inými predpismi, ktoré tieto dotácie
upravujú (Schéma štátnej pomoci a Dočasný rámec). Je povinný rozhodovať len v ich rámci a v súlade
s file_0.jpg

file_1.wmf

nimi. Túto povinnosť mu ukladá priamo Ústava Slovenskej republiky v článku 2 odseku 2. Teoretický
exkurz do toho, či je právo na dotáciu spojené s nárokom alebo nie, je teda len čisto akademickou
otázkou, ale v praxi znamená, že ak žiadateľ o dotáciu splnil podmienky poskytnutia takejto dotácie,
a prostriedky na poskytnutie dotácie neboli už minuté, je štátny orgán povinný postupovať v súlade s

právnymi predpismi a nediskriminačne, a žiadosť o dotáciu schváliť a poskytnúť ju. V tomto prípade
neexistuje iný výklad a žalobca 1/ nevidel akýkoľvek zmysel v tom zaoberať sa tým, či na dotáciu je
alebo nie je nárok, pretože táto otázka nemá pre toto konanie význam.

13. Fakt, že posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie dotácií nepodlieha správnemu

poriadku, neznamená, že tento proces nepodlieha súdnemu prieskumu. Zákon o poskytovaní dotácií
nevylučuje súdny prieskum rozhodnutí, opatrení a postupov, ktoré žalovaný ako správny orgán
prijal a vykonal podľa zákona o poskytovaní dotácií. Nie je pochybností, že ide o správne konanie
podľa osobitného právneho predpisu, ktoré sa začína na žiadosť subjektu práva (žalobcov), a končí
rozhodnutím alebo opatrením žalovaného ako správneho orgánu. Zároveň je nepochybné, že nejde ani

o jeden z prípadov podľa § 7 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „SSP“ alebo aj len „Správny súdny poriadok“), ktorý obsahuje tzv. negatívne
vymedzenie právomoci správnych súdov (negatívnu enumeráciu).

14. Skutočnosť, že žalovaný nevedie administratívny spis, je nepochybne zaujímavá, ale pre toto súdne

konanie nie je podstatná. Administratívne spisy je možné viesť aj v elektronickej podobe a žalovaný má k
tomuto prípadu vo svojej elektronickej databáze dokumenty a dáta, ktoré je možné exportovať a vytlačiť.
Tieto dokumenty a údaje tvoria administratívny spis v tejto veci. Zároveň je zaujímavé, že systém sám
bez zásahu ľudského faktoru vyhodnotí oprávnenosť dotácie a jej výšku. V prípade, ak tento systém
používa zjednodušené vyhodnocovanie, napr. prostredníctvom vyhľadávania konkrétnych kľúčových

slov, a nedokáže spracovať komplexnú právnu argumentáciu, ktorá bola poskytnutá žalobcami, má
zjavné nedostatky a nie je ho možné v takomto rozsahu používať. Pochybnosť o nezainteresovaní
ľudského faktora do vyhodnocovania žiadostí o dotácie na nájomné je zvýraznená aj značne dlhou
dobou, ktorá uplynula od podania žiadosti o poskytnutie dotácie po jej vyhodnotenie a vytvorenie
Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 zo strany

žalovaného. Každý automatizovaný systém fungujúci bez ľudského zásahu by to dokázal vyhodnotiť v
priebehu minút, a nepotreboval by na to viac ako štyri mesiace.

V.
Replika žalobcu 2/

15. Žalobca 2/ v replike zo dňa 05.05.2022 navrhol, aby správny súd zrušil Oznámenie o neschválení
žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.16. Argumentáciu žalovaného, že právo na štátnu pomoc nie je spojené s nárokom, označil žalobca
2/ za nesprávnu. Ak by platila, akékoľvek a každé rozhodnutie žalovaného o poskytnutí dotácií by

bolo nepreskúmateľné a založené len na subjektívnom rozhodovaní správneho orgánu (konkrétneho
úradníka či „automatického systému“). Žalovaný je však viazaný zákonom o poskytovaní dotácií a
inými predpismi, ktoré tieto dotácie upravujú (Schéma štátnej pomoci a Dočasný rámec) a je povinný
rozhodovať len v ich rámci a v súlade s nimi.

17. Skutočnosť, že posudzovanie a schvaľovanie žiadostí o poskytnutie dotácií nepodlieha správnemu
poriadku zároveň neznamená, že tento proces nepodlieha súdnemu prieskumu. Zákon o poskytovaní
dotácií totiž nevylučuje súdny prieskum rozhodnutí, opatrení a postupov, ktoré žalovaný prijal a vykonal
podľa zákona o poskytovaní dotácií ako aj podľa názoru žalobcu 2/ proces posudzovania a schvaľovania
žiadostíoposkytnutiedotáciíjesprávnymkonanímpodľaosobitnéhoprávnehopredpisu,ktorésazačína
na žiadosť subjektu práva (žalobcov), a končí rozhodnutím alebo opatrením žalovaného ako správneho

orgánu.

18. Žalobca 2/ mal za to, že podmienka kvalifikovaného predmetu nájmu nebola žalovaným správne
vyhodnotená. Predmetom nájmu boli nebytové priestory nachádzajúce sa v Administratívnej budove
CBC 4 na A. XX B. C. s výmerou 1 211,83 m2, ktoré žalobca 1/ užíval na základe nájomnej zmluvy

uzavretej dňa 02.01.2017. Išlo o miestnosti určené príslušným stavebným úradom na iné účely ako na
bývanie, ktoré žalobca 1/ používal na účely prevádzkovania portálu D. a tiež na administratívu spojenú
s uvedenými činnosťami vrátane iných činností (napr. recepcia, toalety, kuchynka a pod.). V danom
prípade teda išlo o kvalifikovaný predmet nájmu.

19. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

20. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/326/2021 bola v súlade s platným

a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp.
zn. BA-6S/326/2021.

21. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a
§ 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z.
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli

splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne
päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu dňa 19.03.2025 (§ 137 ods. 4
Správneho súdneho poriadku) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.03.2025 postupom podľa § 137
ods. 3 druhá veta Správneho súdneho poriadku.

22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,

medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré
priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované
a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.24. Podľa čl. 46 ods. 2 a 4 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu
verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon
neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa

základných práv a slobôd (ods. 2). Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví
zákon (ods. 4).

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

26.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

28. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 178 odsek 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením

orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

30. Podľa § 102 ods. 1 SSP, orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu
súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj
podať vyjadrenie k veci.

31. Podľa § 103 ods. 1 SSP, ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,
že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny

správneho súdu.

32. Podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP, na účel podľa odseku 1 predseda senátu doručí žalobu s prílohami
žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym
súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej,

a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.

33. Podľa § 105 ods. 2 písm. c) SSP, na účel podľa odseku 1 predseda senátu vyžiada administratívne
spisy od žalovaného orgánu verejnej správy; žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom
predložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej

správy prvého stupňa.

34. Podľa § 13c ods. 1 zákona o poskytovaní dotácií v znení od 09.12.2020 do 29.11.2022,
dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť na úhradu
nájomného, ktorým je plnenie v peniazoch, na ktoré je prenajímateľ oprávnený podľa nájomnej

zmluvy alebo obdobnej zmluvy podľa právneho poriadku iného štátu zakladajúcej právny vzťah,
ktorého obsahom je právo nájomcu užívať najneskôr od 1. augusta 2020 predmet nájmu (ďalej len
„dotácia na nájomné“), ktorého užívanie na dohodnutý účel bolo v súvislosti so zamedzením následkov
šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 opatreniami orgánov štátnej správy na
úseku verejného zdravotníctva, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, Ministerstva školstva, vedy,

výskumu a športu Slovenskej republiky alebo uznesením vlády Slovenskej republiky znemožnené
uzavretím predmetu nájmu, prerušením vyučovania na školách a v školských zariadeniach, podstatne
obmedzené zákazom prítomnosti verejnosti v predmete nájmu alebo obmedzením slobody pohybu
a pobytu zákazom vychádzania (ďalej len „sťažené užívanie“); dotácia na nájomné sa neposkytujeposkytovateľovi ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorému sa poskytuje úhrada za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť.

35. Podľa § 13c ods. 2 zákona o poskytovaní dotácii, predmetom nájmu môže byť
a)miestnosťalebojejčasťalebosúbormiestností,ktorésúrozhodnutímstavebnéhoúraduurčenénainé
účely ako na bývanie a v ktorých nájomca predáva tovar alebo poskytuje služby konečným spotrebiteľom
vrátane súvisiacich obslužných priestorov a skladových priestorov,
b) trhové miesto.

36. Podľa § 13c ods. 4 zákona o poskytovaní dotácii, dotáciu na nájomné možno poskytnúť nájomcovi
na základe žiadosti prenajímateľa, ktorým môže byť
a) fyzická osoba – nepodnikateľ,
b) fyzická osoba – podnikateľ,
c) právnická osoba – nepodnikateľ,

d) právnická osoba – podnikateľ.

37. Podľa § 13c ods. 5 zákona o poskytovaní dotácii, žiadosť o dotáciu na nájomné podáva prenajímateľ
v mene nájomcu a na vlastný účet. Nájomca na vyzvanie bezodkladne poskytne prenajímateľovi
súčinnosť potrebnú na účel poskytnutia dotácie na nájomné.

38. Podľa § 13c ods. 8 zákona o poskytovaní dotácii, nájomcovi možno poskytnúť dotáciu na nájomné na
základe schválenej schémy pomoci (§ 7 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti
štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci)
a výzvy na predkladanie žiadostí.

39. Podľa § 13c ods. 14 zákona o poskytovaní dotácií, dotáciu na nájomné ministerstvo poukáže
prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie, ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi
a nájomcovi.

40. Podľa § 2 písm. j) zákona o poskytovaní dotácii, dotáciu z rozpočtovej kapitoly ministerstva na
príslušný rozpočtový rok možno poskytnúť za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným
predpisom (§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na podporu nájomného podľa § 13c.

41. Podľa § 12 ods. 1 zákona o poskytovaní dotácii, na dotáciu nie je právny nárok. Na konanie o žiadosti
sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

42. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci
a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) v znení

neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o štátnej pomoci“), schéma pomoci je záväzný dokument, ktorý
komplexne upravuje poskytovanie pomoci jednotlivým príjemcom.

43.Podľa§17ods.2zákonaoštátnejpomoci,naposkytnutiepomociniejeprávnynárok.Zaposkytnutie
pomoci je zodpovedný jej poskytovateľ.

44. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia žalovaného -
Oznámenia o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, ktorým
žalovaný oznámil obom žalobcom, že konajúc podľa §13c zákona o poskytovaní dotácií a schválenej
Schémy štátnej pomoci na podporu ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 –

Dotácia na nájomné v znení dodatku č. 1 SA.59809 (2020/N) v platnom znení o žiadosti o dotáciu
č. 88103/2021-1080 zo dňa 01.06.2021 v rámci Výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie
na nájomné podanej žalobcom 2/ v mene nájomcu žalobcu 1/ za obdobie sťaženého užívania
01.01.2021 až 31.03.2021 a na základe podmienok poskytnutia dotácie stanovených vo výzve
uvedenú žiadosť o dotáciu neschválil. V Oznámení žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu

č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 žalovaný uviedol, že žiadosť nebolo možné schváliť
z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti prevádzky.45. Správny súd konštatuje, že žalovaný napriek výzve správneho súdu nepredložil správnemu súdu
administratívne spisy, predložil iba vyjadrenie k správnej žalobe.

46. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou Schémou štátnej pomoci na podporu
ekonomiky v súvislosti s vypuknutím ochorenia COVID-19 – SA.59809 (2020/N)– Dotácia
na nájomné v znení dodatku č. 1, vykonávateľ schémy – žalovaný, trvanie 16.12.2020
– 30.06.2021, dátum rozhodnutia EK 15.12.2020 C(2020) 9314 final, forma pomoci:
Priamy grant ( úhrada časti nájomného), prístupné z E. prehlad-novych-schem-statnej-pomoci-

a-dodatkov-k-schemam-statnej-pomoci-k-31-12-2020. pdf,,E.(data/files/1177_prehlad-novych-schem-
statnej-pomoci-a-dodatkov-k-schemam-statnej-pomoci-k-31-12-2020.pdf (ďalej aj len „schéma štátnej
pomoci“).

47. Právnym základom schémy štátnej pomoci je Zmluva o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 202,
07.06.2020, str. 47); Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej

situácii spôsobenej nákazou COVID-19 v platnom znení; zákon o štátnej pomoci; zákon č. 523/2004 Z. z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov; zákon o poskytovaní dotácií.

48. Zo schémy štátnej pomoci vyplýva (bod 18), že prijímateľmi pomoci sú všetky podniky bez ohľadu

na ich veľkosť, ktoré a) si na základe nájomnej zmluvy alebo obdobnej zmluvy uzavretej podľa
právneho poriadku iného štátu prenajímajú (i) priestory alebo časť priestorov, ktoré sú rozhodnutím
stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie (vrátane súvisiacich obslužných priestorov
a skladových priestorov) a používajú ich na predaj tovaru alebo poskytovanie služieb konečným
spotrebiteľom, a/alebo (ii) trhové miesto; b) uzavreli nájomnú zmluvu s právom užívať prevádzkareň

najneskôr od 1. augusta 2020; c) boli priamo dotknuté opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány
v súvislosti s pandémiou COVID-19 a prostredníctvom ktorých bola uložená povinnosť zatvoriť svoje
prevádzkarne, prerušiť vyučovanie na školách a v školských zariadeniach, vylúčiť prítomnosť verejnosti
vo svojich prevádzkarňach alebo bola obmedzená sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania.
Bod 19 ustanovuje, že prijímatelia musia spĺňať nasledovné podmienky: a) nemajú povinnosť vrátiť

pomoc na základe predchádzajúceho rozhodnutia Komisie, ktorým bola poskytnutá pomoc označená
za nezákonnú a nezlučiteľnú s vnútorným trhom, b) k 31. decembru 2019 neboli podnikom v ťažkostiach
s výnimkou ustanovenou v dočasnom rámci v znení platnom v čase poskytnutia pomoci, c) majú
vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, d) nie je voči nim vedené konkurzné konanie,
nie sú v konkurze alebo v reštrukturalizácii a nebol proti nim zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu

pre nedostatok majetku , e) nie je voči nim vedený výkon rozhodnutia, f) neporušili v predchádzajúcich
troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu, g) nemajú evidované
nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa voči nim neeviduje pohľadávky
po splatnosti podľa osobitných predpisov , h) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie
alebo subvencie, i) nemajú právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú

z fondov Európskej únie, j) v žiadosti označia konečných užívateľov výhod, ak výška pomoci podľa
schémy prevyšuje 100 000 eur na žiadosť, k) sú poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti,
ktorým sa neposkytuje úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, pričom na účely posúdenia žiadosti
v rámci tejto schémy sa podmienky uvedené v tomto bode v písm. c) a v písm. e) až g) považujú za
splnené. Na účely posúdenia žiadosti v rámci tejto schémy sa splnenie podmienok uvedených v bodoch

d), h) a i) preukazuje vyhlásením o splnení podmienok.

49. Správny súd sa oboznámil s verejne prístupnou výzvou žalovaného na predkladanie žiadostí
o poskytnutie dotácie na nájomné podľa § 13c zákona o poskytovaní dotácií a v zmysle schémy
štátnej pomoci, s dátumom vyhlásenia výzvy 16.12.2020 a dátumom uzavretia výzvy 30.06.2021

(https://najmy.mhsr.sk/Subory/Vyzva/
Najmy_V%C3%BDzva_Do%C4%8Dasn%C3%BD%20r%C3%A1mec_marec%202021.pdf„https://
najmy.mhsr.sk/Subory/Vyzva/Najmy_V%C3%BDzva_Do%C4%8Dasn%C3%BD%20r
%C3%A1mec_marec%202021.pdf). V zmysle uvedenej výzvy (bod 3) je oprávneným žiadateľom
o dotáciu na nájomné nájomca, ktorý žiada o dotáciu na nájomné prostredníctvom prenajímateľa.

Nájomca musí spĺňať nasledovné podmienky:

1. má s prenajímateľom uzavretú zmluvu podľa časti 1 tejto výzvy;2. nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu
zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku;
3.nemáprávoplatneuloženýtrestzákazuprijímaťdotáciealebosubvencieatrestzákazuprijímaťpomoc

a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie (podmienka je relevantná len pre právnické osoby);
4. nenárokuje sa voči nemu vrátenie štátnej pomoci na základe rozhodnutia Európskej komisie, ktorým
bola poskytnutá pomoc označená za neoprávnenú a nezlučiteľnú so spoločným trhom;
5. v prípade, že je stredným alebo veľkým podnikom, spĺňa podmienku, že nebol k 31.12.2019 podnikom
v ťažkostiach podľa čl. 2 ods. 18 všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. V prípade, že

nájomca je mikro alebo malým podnikom, spĺňa podmienku, že nedostal pomoc na záchranu ani pomoc
na reštrukturalizáciu;
6. spĺňa podmienky stanovené v schéme;
7. má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom;
8. nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia;
9. neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného

predpisu;
10. nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči
nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov.

50. Podľa bodu 6 uvedenej výzvy žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na

nájomné podľa § 13c zákona o poskytovaní dotácií a v zmysle schémy štátnej pomoci, dotáciu na
nájomné ministerstvo poukáže prenajímateľovi na základe oznámenia o schválení dotácie na nájomné,
ktoré sa zasiela elektronicky prenajímateľovi a nájomcovi. V prípade neschválenia dotácie na nájomné
ministerstvo elektronicky zašle prenajímateľovi a nájomcovi oznámenie o neschválení dotácie na
nájomné. Dôvodom neschválenia dotácie na nájomné môže byť napríklad nesplnenie podmienok na

poskytnutie dotácie na nájomné, nesprávnosť alebo neúplnosť podpisov, duplicita žiadostí o dotáciu na
nájomné, identifikovanie zhody medzi nájomcom a prenajímateľom a pod.

51. Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ, za zlučiteľné s vnútorným trhom možno
považovať: pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo

na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu.

52. Podľa čl. 47 prvý odsek Charty základných práv Európskej únie, každý, koho práva a slobody
zaručené právom Únie sú porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný
prostriedok nápravy pred súdom.

53. Dobrá správa („good administration“) je súhrn minimálnych právnych požiadaviek na verejnú
správu v demokratickom a právnom štáte, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou princípov európskeho
správneho práva. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej správe, je odporúčanie CM/
Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej

správe (ďalej aj len „Odporúčanie“). Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené
v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce
nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem,
ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného
vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania

zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovnakého zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity
a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti. Medzi princípy
dobrejsprávypatríprincípviazanostiprávom,ktorýzahŕňanielenpožiadavkunasúladnýpostupverejnej
správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj
požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným

zákonom. Ďalej je to princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, nestrannosti a objektivity, proporcionality,
právnejistoty,konaniavprimeranejlehote,spoluúčasti,rešpektovaniasúkromia,transparentnosti(Zdroj:
F. G. C., H., dátum publikácie: 15. 1. 2014, prameň: C. slovenskej advokácie / Bulletin SAK - 2013 /
BulletinSAK-12/2013,zverejnenéhttps://www.epi.sk/odborny-clanok/Dobra-sprava-zasada-modernej-
verejnej-spravy.htm).

54. V primárnom práve Európskej únie je právo na dobrú správu vecí verejných obsahom čl. 41 Charty
základných práv Európskej únie, podľa ktorého znenia má každý právo, aby inštitúcie, orgány, úradya agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote (čl. 41 ods. 1).
Toto právo zahŕňa najmä (čl. 41 ods. 2):
a) právo každého na vypočutie pred prijatím akékohoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo

nepriaznivo dotýkať;
b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených
záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;
c) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.

55. Podľa čl. 42 Charty základných práv Európskej únie, každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba,
ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo na prístup
k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie bez ohľadu na ich nosič.

56. Správny súd sa ako prvé vysporiadal so skutočnosťou, že žalovaný neposkytol správnemu súdu
zákonom uloženú povinnosť súčinnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď sa vyššie citované

ustanovenia Charty základných práv Európskej únie týkajú práva každého v konaní pred inštitúciami
Európskej únie, zohľadňujúc slovenskú vnútroštátnu úpravu je možné uvedené ustanovenie analogicky
aplikovať na definovanie obsahu pojmu „právo na dobrú správu vecí verejných“ aj vo vnútroštátnom
právnom prostredí a toho, či vnútroštátny orgán verejnej správy porušuje právo na dobrú správu
vecí verejných, pokiaľ na výzvu správneho súdu vyhotovenú v súlade so zákonom (SSP) neposkytne

správnemu súdu administratívny spis. Potreba použitia analógie platí preto, že v prejednávanom prípade
je právnym podkladom dotácie primárne právo Európskej únie – Zmluva o fungovaní Európskej únie
a štátna pomoc podlieha právu Európskej únie. Nakoľko v nadväznosti na Chartu základných práv
Európskej únie bol vydaný Európsky kódex dobrej správnej praxe, je potrebné pri výklade práva na
dobrú správu vecí verejných, podporne prihliadnuť aj na jeho obsah.

57. Podľa názoru správneho súdu, pokiaľ žalovaný na výzvu súdu nepredložil v zmysle príslušných
ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy uvedených vo výzve súdu administratívny spis, jedná sa
o porušenie zákonných povinností žalovaného vo vzťahu k súdu, ako aj o porušenie práva každého, t.
j. žalobcov 1/ a 2/ na prístup k spisu, ktorý sa ho týka a právo na prístup k dokumentom žalovaného,

bez ohľadu na ich nosič.

58. Správny súd neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného nereagovaním na výzvu na predloženie
administratívneho spisu vyhodnotil takúto nečinnosť žalovaného ako konanie porušujúce povinnosť
poskytnúť súčinnosť podľa § 102 ods. 1 SSP a § 105 ods. 2 písm. c) SSP, ako aj konanie porušujúce

povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že žalovaný pravdivo a úplne opíše
všetky potrebné skutočnosti, označí dôkazné prostriedky a dbá na pokyny správneho súdu v zmysle
§ 103 ods. 1 SSP.

59. Takáto nečinnosť žalovaného spočívajúca v porušení zákonných povinností predložiť súdu

administratívny spis podľa názoru správneho súdu je porušením práva žalobcov na dobrú správu vecí
verejných, najmä pokiaľ ide o princíp viazanosti právom, transparentnosti a právnej istoty.

60. Správny súd poukazuje na to, že aj v prípade nečinnosti žalovaného, ktorý ignoroval výzvu súdu
a neposkytol mu požadovanú súčinnosť spočívajúcu v predložení administratívneho spisu, je súd

povinný konať, a to podľa § 103 ods. 1 SSP. Akýkoľvek iný výklad by znamenal popretie práva
garantovaného Ústavou SR v čl. 46 ods. 2 a 4, ako aj v Charte základných práv Európskej únie v čl. 47,
a popretie zásad a zmyslu správneho súdnictva.

61. Správny súd pripomína, že konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných

ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania
(§5 ods. 2 SSP). Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (§5 ods.
3 SSP).

62. Podľa názoru správneho súdu samotná nečinnosť žalovaného v súdnom konaní spočívajúca

v porušení zákona žalovaným je sama o sebe závažným zásahom do subjektívnych práv žalobcu,
kedy žalovaný porušovaním Správneho súdneho poriadku kladie žalobcovi ako aj súdu prekážky
a znemožňuje žalobcovi realizovať práva na prístup k dokumentom a ku spisu, ktorý sa ho týka,
a správnemu súdu znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutiaalebo opatrenia. Takýto stav je v právnom štáte netolerovateľný vo vzťahu k akémukoľvek žalovanému,
a je osobitne znepokojujúci, pokiaľ je žalovaným ústredný orgán štátnej správy.

63. Správny súd vo vyššie uvedenej súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 5S/14/2018 zo dňa 25.06.2019 (body 108 až 110), voči ktorému nebola podaná kasačná
sťažnosť, v zmysle ktorého konajúci súd videl pochybenie orgánu verejnej správy v tom, že nezaslali
súdu kompletný a zažurnalizovaný administratívny spis, pričom poukázal na rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012. Z neho vyplýva, že pod administratívnym spisom
treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov
dokladov o doručení rozhodnutia. Taktiež v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 sa
uvádza: „ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží
neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval
a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné

informácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na začatie konania, o priebehu
dokazovania, označenia skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo
veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za
takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenia skutkového stavu odporcom zodpovedá

obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho
spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na
zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu“ (§ 250j ods. 3 OSP). Krajský súd v Bratislave
v rozsudku sp. zn. 5S/14/2018 uviedol, že i keď ustanovenie § 250j ods. 3 OSP neprešlo do Súdneho

správneho poriadku v takomto znení, z § 102 ods. 1 SSP vyplýva, že orgány verejnej správy sú
povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis.
Ak žalovaný nepredložil kompletný administratívny spis, súd mal za to, že je to taká vada, ktorá má za
následok, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné.

64. Správny súd pri prieskume napadnutého opatrenia musel prisvedčiť žalobnej námietke, že
napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné. Odôvodnenie neschválenia dotácie obsahuje jednu vetu
v znení „Žiadosť nebolo možné schváliť z dôvodu neoprávnenosti žiadosti z titulu predmetu činnosti
prevádzky.“ Z takto definovaného dôvodu zamietnutia žiadosti o dotácie nie je zrejmé, ktorú z podmienok
uvedených vo Výzve žalovaného na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na nájomné a v schéme

štátnej pomoci žalobcovia nesplnili.

65.Správnysúduvádza,žeajkeďnaposkytnutiedotácieniejeprávnynárok,žalovanýmusízamietnutie
žiadosti riadne zdôvodniť, a to práve s ohľadom na princípy dobrej správy vecí verejných, najmä princíp
viazanosti právom, transparentnosti, právnej istoty a rovnakého zaobchádzania.

66. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni súdu napadnuté rozhodnutie
preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno
zistiť,akobolorozhodnuté,očombolorozhodnutéčiprečobolorozhodnutéprávetak.Nezrozumiteľnosť
napadnutéhorozhodnutiaznamenáajnezrozumiteľnosťjazykovúčilogickú,keďnapríkladzrozhodnutia

nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa
považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri
vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak
absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán
verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená

na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia.
Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä
o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so
zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (C., I.,J.,
K.,J., I., L. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).

67. Správny súd vo vzťahu k otázke ohľadom nárokov na odôvodnenie rozhodnutia/opatrenia v prípade,
že administratívne konanie sa nespravovalo správnym poriadkom, poukazuje na rozsudok Krajskéhosúdu v Bratislave, sp. zn. 5S/159/2019 zo dňa 15. 03. 2022, voči ktorému nebola podaná kasačná
sťažnosť, s ktorého závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje – body 60-63:
„ 60. Správny súd je toho názoru, že aj keď na rozhodnutie, resp. opatrenie správneho orgánu vydané

vo veci rozhodovania o zázname podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona alebo o poznámke podľa
§ 40 katastrálneho zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, správne orgány sú v tomto prípade rovnako povinné svoje rozhodnutie alebo
opatrenie riadnym spôsobom odôvodniť. Je treba prihliadnuť na to, že opatrenie nie je rozhodnutím
s predpísanými náležitosťami a preto, ak nemá osobitným právnym predpisom ustanovené povinné

odôvodnenie, nie je nevyhnutné, aby obsahovalo podrobné odôvodnenie s uvedením všetkých úvah
žalovaného. V prípade, že by boli v opatrení jasne a vyčerpávajúco (hoci stručne) identifikované
podstatné a v zásade predtým nesporné skutočnosti, ktoré by umožnili jeho adresátovi overiť si
správnosť tohto administratívneho aktu z jemu dostupných dokumentov, bolo by toto opatrenie treba
považovať za dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné.
61.Tento postup správnych orgánov vyplýva z princípu tzv. dobrej verejnej správy, ktorý sa

presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme rezolúcií alebo odporúčaní výboru ministrov
a prostredníctvom judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci Európskej únie. Princípy dobrej
verejnej správy obsahujú jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej
povahy, ako aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou
právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej

slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa odporúčania
obsahujú napr. princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosti práv, rovného zaobchádzania,
vylúčenia diskriminácie, objektivity, nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti,
zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Princíp transparentnosti v sebe zahŕňa
zásadu, že každé rozhodnutie (opatrenie) musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné

a preskúmateľné.
62. Osoby dotknuté rozhodnutím/iným aktom správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie
v zmysle bodu 60 tohto rozsudku, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky relevantné
otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí resp. v inom individuálnom
správnom akte, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav

arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. Absencia uvedenia
jasného a zrozumiteľného dôvodu vydania rozhodnutia/iného individuálneho správneho aktu má za
následok nepreskúmateľnosť správneho aktu. Osobe dotknutej takýmto správnym aktom je tým odňatá
možnosť skutkovo, či právne argumentovať proti záverom dotknutého správneho aktu.
63. Nie je úlohou správneho súdu odstraňovať vady administratívneho konania a aktov v ňom vydaných

tak, že doplní absentujúce správne úvahy orgánov verejnej správy. Tento nedostatok nie je možné
odstrániť ani prípadným doplňujúcim vyjadrením orgánu verejnej správy v priebehu správneho súdneho
konania.“

68. Ak orgán verejnej správy, v tomto prípade však len v pozícii žalovaného, ani napriek uloženým

pokutám nepredloží správnemu súdu riadne vedený administratívny spis, respektíve v prípade
strateného či inak poškodeného administratívneho spisu tento nezrekonštruuje, vytvorí tým pre správny
súd prekážku napadnuté rozhodnutie riadne preskúmať. Až vtedy podľa konkrétnych okolností prípadu
bude pripadať do úvahy dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to pre
jeho nepreskúmateľnosť, ak nebude možné zákonnosť rozhodnutia (opatrenia) posúdiť z ostatného

spisového materiálu (C., F., I., J., K., J., I., L. a kol. Správny Súdny poriadok. Komentár. Bratislava : M.
E. C., 2018, s. 481).

69. Na základe vyššie uvedeného správny súd zrušil napadnuté opatrenie žalovaného - Oznámenie
žalovaného o neschválení žiadosti o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021, pre

nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

70. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia správny súd nemohol pristúpiť
k vyhodnoteniu druhej žalobnej námietky o nesprávnom právnom posúdení veci.

71. Podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa
okolnostímôžeajbeznávrhusúčasnevysloviť,ževecsavracianaďalšiekonaniežalovanému,prípadne
orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§119 prvá veta SSP). Na rozhodnutie správnehosúdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy (§135 ods. 1 SSP). V danom prípade súd vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie, v ktorom žalovaný týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti odstráni a o žiadosti

o dotáciu č. 88103/2021-1080-213895 zo dňa 05.10.2021 rozhodne s riadnym odôvodnením tohto
rozhodnutia.

72. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešným žalobcom voči
žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

73. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.