Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100905
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0724100905.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: E. A.Á., narodená XX. K. XXXX,
trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a
justičnej stráže, so sídlom Šagátova ul. 1, 813 04 Bratislava, o žalobe na obnovu konania vedeného
na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 16Sa/6/2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sa/3/2024-26 zo dňa 23. septembra 2024, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v?Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením z?23. septembra
2024, č. k. 29Sa/3/2024-26 postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu na obnovu konania, ktorou sa?žalobkyňa domáhala
obnovy konania vo veci právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 16Sa/6/2021-156 zo dňa
1. marca 2023, vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej
a justičnej stráže č. GR ŽVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22. februára 2018.

2. Správny súd v?odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že keďže ide o žalobu na obnovu konania
vo veciach sociálnych, v zmysle § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi, postupoval preto
podľa § 481 ods. 2 SSP a zaoberal sa prípustnosťou obnovy konania podľa § 472 SSP aj nad rámec
žalobných bodov. Pre splnenie podmienky existencie žalobkyňou tvrdeného dôvodu obnovy konania
podľa § 472 písm. b) SSP je podľa názoru správneho súdu potrebné, aby o porušení základných práv a
slobôd účastníka rozhodol Európsky súd pre ľudské práva, a to v konaní, ktoré mieni žalobkyňa obnoviť.

Žalobkyňa existenciu takéhoto rozhodnutia netvrdila, ani takéto rozhodnutie nie je súdu známe z jeho
činnosti, a preto dôvod na obnovu konania v zmysle § 472 písm. b) SSP nie je podľa správneho súdu
daný.
3. Súčasne mal správny súd za to, že z obsahu žaloby na obnovu konania nevyplýva ani existencia
dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania v zmysle § 472 písm. a) SSP, že bolo rozhodnuté v
neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej

v konaní. Správny súd uviedol, že pre uplatnenie tohto dôvodu je nevyhnutná existencia právoplatného
odsudzujúceho rozsudku v trestnej veci, z ktorého by vyplývalo, že subjekty uvedené v § 472 písm. a)
SSP boli právoplatne odsúdené za trestný čin spáchaný v súvislosti s rozhodovaním v konaní, ktoré chce
žalobkyňa obnoviť. Existenciu takéhoto rozhodnutia však žalobkyňa netvrdila, ani nie je súdu známa z
jeho činnosti.
4. Správnym súdom nakoniec nebola zistená ani existencia dôvodu podľa ust. § 472 písm. c) SSP, že

by napadnuté uznesenie bolo v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie alebo Komisie,
ktoré by bolo pre účastníkov konania záväzné. Účastníkmi pôvodného konania, ktoré žiada žalobkyňaobnoviť, boli len žalobca a žalovaným bolo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobkyňa
existenciu rozhodnutia vyššie vymenovaných orgánov Európskej únie vydaného vo veci záväznej pre
účastníkov konania netvrdila, ani nie je súdu známe z jeho činnosti, a preto nie je daný ani dôvod na

obnovu konania v zmysle § 472 písm. c) SSP.
5. V zmysle vyššie uvedeného správny súd skonštatoval, že žaloba na obnovu konania je zjavne
nedôvodná, a preto ju odmietol s poukazom na ustanovenie § 483 ods. 1 písm. e) SSP.
6. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

II.
7. Žalobkyňa proti uzneseniu správneho súdu podala v?zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
8. Namietala, že v konaní o žalobe na obnovu konania správny súd porušil zákon tým, že rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu a podanie bolo nezákonne odmietnuté.
9. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti zopakovala pre ňu rozhodujúce skutočnosti uvádzané už v žalobe na

obnovu konania, a poukázala na to, že o týchto zásadných skutočnostiach vedel aj správny súd pred
konaním a rozhodovaním o jej žalobe na obnovu konania a i napriek tomu ju napadnutým uznesením
odmietol. Nesprávnosť právneho posúdenia veci a odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu vidí žalobkyňa v skutočnosti, že v zmysle § 483 ods. 3 a § 199 ods. 1 písm. h) SSP sa
za rozhodnutie o sociálnych veciach považuje aj rozhodnutie Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej

a justičnej stráže zo dňa 22. februára 2018 a rovnako jej žaloba na obnovu konania obsahovala všetky
náležitosti ustanovené SSP a tiež sa jedná o správnu žalobu podanú v sociálnej veci, tak odmietnutie
jej žaloby na obnovu konania považuje za nezákonné. K namietanému odklonu správneho súdu od
rozhodovacej praxe kasačného súdu žalobkyňa poukázala na uznesenia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/100/2022 z 30. augusta 2023, sp. zn. 7Ssk/81/2022 z 14. júla 2023

a sp. zn. 6Ssk/105/2022 z 27. septembra 2023, kde podľa žalobkyne ani v jednom prípade kasačný
súd nezdôvodnil zrušenie, že žaloby na obnovu konania nesmerovali proti skutkom uvedených v § 472
SSP. V zmysle § 481 ods. 1 SSP bol správny súd viazaný obsahom podanej žaloby na obnovu konania.
Na základe týchto skutočností žalobkyňa navrhla kasačnému súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie
správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaný sa ku podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III.

11.NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísprávnysúd“)ako?súdkasačný(§438

ods. 2 SSP, po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez?nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
12. Podľa § 472 SSP, žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka

konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k?záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,

c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
13. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,

b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
c) dôvod obnovy,
d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,
f)žalobný návrh.

14. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.
15. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.16. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie správneho súdu, ktorým súd
žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol.
17. Najvyšší správny súd z?obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa v konaní sp. zn. 16Sa/6/2021

správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 z 22. februára 2018.
Krajský súd v?Žiline rozsudkom z?1. marca 2023, sp. zn. 16Sa/6/2021 postupom podľa § 190 SSP
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa výslovne, jasne a
zrozumiteľne za žalovaného označila Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorý sa však žiadnym spôsobom

nezúčastnil na správnom konaní, v ktorom bolo preskúmavané rozhodnutie vydané, musel správny súd
konštatovať nedostatok jeho pasívnej procesnej legitimácie. Najvyšší správny súd následne uznesením
z?28. marca 2024, sp. zn. 6Ssk/91/2023, kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol.
18. V?predmetnom konaní sa žalobkyňa prostredníctvom uplatnenej žaloby na obnovu konania
domáhala obnovy konania vedeného pod vyššie označenou sp. zn. 16Sa/6/2021 poukazujúc primárne
na to, že jej manžel (pôvodný žalobca) požiadal o uvoľnenie vyplácania a doplatenie výsluhového

dôchodku a napadnutým rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS mu bolo vyplácanie zastavené.
19. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou
mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia
zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a?len z?
dôvodov taxatívne uvedených § 472 SSP, teda ak

- bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní (§ 472 písm. a/ SSP),
- Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným

primeraným zadosťučinením (§ 472 písm. b/ SSP),
- rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Z?uvedeného vyplýva, že s?
prípustnosťou žaloby na obnovu konania zákonodarca počíta len v?obmedzenom rozsahu (§ 472 písm.
c/ SSP).

20. V?prejednávanej veci žalobkyňa v?žalobe neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť
žaloby na obnovu konania preukazovali. Dôvody žaloby na obnovu konania sú taxatívne uvedené v?
§ 472 SSP, pričom ide o?objektívne podmienky prípustnosti žaloby. Správny súd sa obsahom žaloby
na?obnovu konania dôsledne zaoberal, v?súlade s?ust. § 481 ods. 2 SSP prihliadol i?na?skutočnosť,
že žalobkyňa sa domáhala obnovy konania vo veciach sociálnych. Preto podľa názoru najvyššieho

správneho súdu postupoval správny súd správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne
nedôvodnú. Rovnako námietky žalobkyne uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny
súd ako nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie správneho súdu. Žalobkyňou v?
kasačnej sťažnosti uvádzané dôvody nemali pre?posúdenie prípustnosti žaloby právnu relevanciu.
Existenciuzákonompresnevymedzenýchdôvodovplynúcichz§472SSPžalobkyňanijakýmspôsobom

nepreukázala; tieto ani z?obsahu súdneho spisu nevyplynuli.
21. Žalobkyňa poukázala v kasačnej sťažnosti na rozhodnutia najvyššieho správneho súdu, konkrétne
sp. zn. 6Ssk/100/2022, sp. zn. 7Ssk/81/2022 a sp. zn. 6Ssk/105/2022, v ktorých podľa názoru žalobkyne
kasačný súd nezdôvodnil zrušenie uznesení správnych súdov z dôvodu, že neboli naplnené dôvody
v zmysle § 472 SSP. Najvyšší správny súd k označeným rozhodnutiam uvádza, že tieto vecne

nekorešpondujú s tu prejednávanou vecou, nakoľko sa nezaoberajú naplnením dôvodov plynúcich z
vyššie citovaného § 472 SSP, ale zaoberajú sa otázkou povinného právneho zastúpenia v konaniach o
žalobách na obnovu konania, ktorým predchádzala podaná správna žaloba v sociálnych veciach.
22. S ohľadom na to, že žalobkyňa v žalobe netvrdila existenciu žiadneho z dôvodov obnovy konania,
ktoré zákon pripúšťa a správny súd sám nezistil takýto dôvod, má najvyšší správny súd za to, že správny

súd postupoval správne, ak žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol podľa § 483
ods. 1 písm. e) SSP.
23. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobkyne postupom podľa
§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
24. O?náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v?tomto

konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a?analogicky podľa § 167
ods. 1 SSP) a?žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP
analogicky podľa § 168 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.