Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-74S/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200484
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6021200484.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Lukáša Kolibába (sudca spravodajca) a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobcu:
Krajská prokuratúra Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2. E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX
D., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o, sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, 3. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX H. H.,

4. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX H. H., 5. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/
XXX, XXX XX L., 6. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XXX, XXX XX L., 7. M. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX/XXX, XXX XX L., 8. L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., 9. P. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XXX, XXX XX L., 10. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XXX, XXX XX
L., 11. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX H. H., 12. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXXX/XX, XXX XX L. D. F., 13. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. I. XXX, XXX XX R. I., 14. F. B., bytom
L. XXX, XXX XX L., 15. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., 16. M. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom S. XXXX/XX, XXX XX H. H., 17. F. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. I. L. XXXX/X, XXX XX H.
H., 18. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX H. H., 19. U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXX/XXX, XXX XX L., 20. M. L., bytom L. XXX, XXX XX L., 21. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. W.
XXX/XX T., XXX XX T., 22. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX L. - R. I., XX. E. B., bytom
L. XX, XXX XX L., 24. M. K., Králiky, 25. B. B., bytom L. X, XXX XX L., 26. O. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX/XXX, XXX XX L., 27. J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX L., 28. P. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX D., 29. E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. R. XXX/X, XXX XX H.,

30. R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. R. XXX/X, XXX XX H., 31. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX,
XXX XX L., 32. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX H. H., 33. X. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, XXX XX L., 34. O. B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX H. H., 35. X. A.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. OU-BB-OVBP2-2020/021271-2 zo dňa 21.7.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky
(ako právny predchodca Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky) č. OU-BB-

OVBP2-2020/021271-2 zo dňa 21.7.2020, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
Obce Králiky č. Oc. ú. – 81/2020/PM, Ev. č. 4/2020 zo dňa 22.4.2020 sa z r u š u j e a vec sa v r a c
i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Obec Králiky ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“)

podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona rozhodnutím č. Oc. ú. – 81/2020/PM, Ev. č. 4/2020 zo dňa 22.4.2020
povolil stavbu ,,Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ na pozemkoch parc. č. C-KN 704/1, C-KN
704/5, C-KN 927/2 v k.ú. L. pre stavebníkov A. B. a E. E. B.. V súvislosti s popisom stavby stavebný
úrad okrem iného uviedol, že stavba má byť osadená a zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie
vypracovanej X. O. F., V. XXX/XX, L. 985 01 číslo oprávnenia 1261AA, 12/2016 s tým, že stavba rodinný

dom bude o pôdorysnom rozmere 14,13 m x 17,24 m. Rodinný dom pozostáva z 2 nadzemných podlaží
a podkrovia nad upraveným terénom bez podpivničenia. Strecha bude sedlová do tvaru “T“. Výška
stavbybude11,010masplaškovévodybudúodvedenédožumpyumiestnenejnapozemkustavebníka.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania – X. F. G. odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2020/021271-2 zo dňa 21.7.2020 podľa § 59 ods. 2 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že toto odvolanie zamietol ako
neopodstatnené a rozhodnutie obce Králiky č. Oc. ú. – 81/2020/PM, Ev. č. 4/2020 zo dňa 22.4.2020
potvrdil. Žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že stavebníci podali
dňa 25.2.2020 na stavebný úrad Králiky žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu ,,Rodinný
dom, žumpa a inžinierske siete“ na pozemkoch parc. č. C-KN 704/1, 704/5, 927/2 v k.ú. L.. Stavebný

úrad listom zo dňa 9.3.2020 oznámil formou verejnej vyhlášky začatie stavebného konania dotknutým
orgánom a známym účastníkom konania a podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od ústneho
pojednávania, pretože pomery staveniska mu boli dobre známe a žiadosť poskytovala dostatočný
podklad pre riadne a úplne posúdenie predmetnej stavby. Stavebný úrad Zároveň oznámil účastníkom
konania, že svoje námietky a pripomienky môžu podať do 10 pracovných dní odo dňa doručenia tohto

oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. Dňa 6.4.2020 doručil X. F. G. stavebnému úradu žiadosť
o predĺženie lehoty na podanie námietok. A následne dňa 7.4.2020 doručil stavebnému úradu námietky
k stavebnému konaniu. Vo svojom podaní uviedol, že územné rozhodnutie týkajúce sa predmetnej
stavby nebolo doručené zákonom predpísaným spôsobom, nebolo vyvesené na úradnej tabuli obce
a teda má pochybnosť o jeho právoplatnosti. Ďalej namietal, že navrhovaná stavba nie je ,,rodinný

dom“. Vnútorné riešenie stavby, okrem iného tvorí deväť kúpeľní s wc – misami, dve kuchynské linky
na chodbách, ďalšie štyri kuchynské linky na samostatných izbách. Uskutočnením alebo užívaním
navrhovanej stavby by mohli byť ohrozené verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými
predpismi, resp. došlo by k obmedzeniu či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania
vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí a žiadal, aby bolo jeho žiadosti o predĺženie

lehoty na podanie námietok zo dňa 2.4.2020 vyhovené. Stavebný úrad požadovanú lehotu nepredĺžil
z dôvodu, že k nahliadnutiu do spisu mala možnosť právna zástupkyňa JUDr. Tatiana Kubincová, PhD.,
ktorá aj podala námietky zo dňa 6.4.2020 ako právna zástupkyňa X. F. G., na stavebný úrad Králiky
dňa 7.4.2020.
3. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na znenie ust. §3 ods. 1, 2, 5, § 32

ods. 1, 2 § 46, § 47 ods. 3, § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, § 37 ods. 1, § 62 ods. 1, ods.
1 písm. b), § 62 ods. 3, § 66 ods. 1, 2, 3, 4 stavebného zákona. Uviedol, že stavebný úrad na
základe žiadosti stavebníka a na podklade projektovej dokumentácie vo výroku stavebného povolenia
uviedol názov a sídlo stavebníka, názov povoľovanej stavby, parcelné čísla stavebných pozemkov
podľa katastra nehnuteľností, na ktorých sa stavba povoľuje, napojenie na dopravné a technické

vybavenieúzemia.Povinnéobsahovénáležitostizopakovalvovýrokovejčastipoužitímpodmienky:,,Pre
uskutočnenie stavby určuje stavebný úrad tieto podmienky“, v ktorých určil podmienky na ochranu
záujmovspoločnostiprivýstavbe,komplexnosťstavby,dodržanievšeobecnýchtechnickýchpožiadaviek
na výstavbu, dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, dodržania príslušných technických
predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehotu

na dokončenie stavby, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť začatie stavby,
vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska a oznámenie
názvu a sídla zhotoviteľa stavby. Na podklade záväzných stanovísk dotknutých orgánov vo výrokovej
častiurčilpodmienkynazabezpečeniestarostlivostiaochranyzložiekživotnéhoprostredia,nanapojenie
stavby na siete technického vybavenia a na napojenie stavby na pozemné komunikácie. O námietkach

účastníka konania rozhodol tak, že ich v plnom rozsahu zamietol. Vyslovil názor, že stavebný úradv konaní postupoval v súlade s ust. § 58 až § 67 stavebného zákona. Rozhodnutie vydal v súlade s § 66
stavebného zákona, § 47 Správneho poriadku a § 10 vyhlášky č. 453/200 Z.z. Prvostupňový stavebný
úrad postupovalpodľauvedenýchustanoveníastavebnýmpovolenímurčilpodmienkypreuskutočnenie

a užívanie stavby s určením podmienok, ktoré vo svojich stanoviskách a vyjadreniach určili dotknuté
orgány. Stavebník doložil k žiadosti všetky potrebné doklady, tak ako je uvedené v ust. § 8 a § 9 vyhlášky
č. 453/2002 Z.z.
4. V súvislosti s odvolacími námietkami účastníka konania žalovaný poukázal na ust. § 23 ods. 1
Správneho poriadku účastníci konania a uviedol, že pokiaľ sa týka námietky súvisiacej s odpoveďou

na žiadosť o predĺženie lehoty na podanie námietok, ktorá odvolateľovi nebola doručená, odvolateľ
a jeho právna zástupkyňa JUDr. Tatiana Kubincová PhD. požiadali listom zo dňa 2.4.2020, doručený
stavebnému úradu dňa 6.4.2020 o predĺženie lehoty na podanie námietok. V spisovom materiáli sa
nachádza list č. Oc. ú. – 142/2020/PM zo dňa 15.4.2020, v ktorom stavebný úrad uviedol, že lehotu
na podanie námietok nepredlžuje z dôvodu, že k nahliadnutiu do spisu mala možnosť uvedená právna
zástupkyňa, ktorá aj podala námietky zo dňa 7.4.2020 ako právna zástupkyňa menovaného účastníka

konaní. Žalovaný uviedol, že odvolateľ si prevzal toto oznámenie dňa 5.5.2020 a jeho právna zástupkyňa
dňa 24.4.2020. Z tohto dôvodu je námietka ohľadom nedoručenia daného oznámenia neopodstatnená.
5. K námietke odvolateľa, ktorý namietal účel stavby, žalovaný uviedol, že stavebný úrad a taktiež
odvolací orgán sa touto námietkou zaoberal v územnom rozhodnutí. Podľa vydaného rozhodnutia
ako aj predloženej projektovej dokumentácie je povolená stavba rodinného domu výlučne určená

na bývanie. Pre tunajší úrad je záväzná projektová dokumentácia spracovaná odborne spôsobilým
projektantom, ktorý presne definuje aká stavba na predmetnom pozemku bude umiestnená a nemá
dôvod to spochybňovať. V zmysle § 43 stavebného zákona k definičným znakom bytu patrí usporiadanie
obytných miestností s príslušenstvom do funkčného celku so samostatným uzavretím. Z relevantnej
projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu je zrejmé, že rodinný dom, ktorý je

predmetom tohto konania pozostáva z jednej bytovej jednotky s príslušenstvom, s jedným samostatným
vchodom so samostatným uzavretím a je určený na rodinné bývanie. Predmetná stavba ,,Rodinného
domu“ pozostáva z 1 bytovej jednotky a z toho je definované z akých miestností môže pozostávať stavba
rodinného domu. Je to návrh projektanta a navrhovateľa ako bude mať využité miestnosti. Nikde nie je
stanovené a ani v žiadnej norme nie je uvedené koľko môže mať rodinný dom kúpeľní, wc, kuchynských

kútov atď. Predmetná stavba zodpovedá všeobecne technickým požiadavkám na stavbu rodinného
domu.
6. K námietke, že uskutočnením alebo užívaním navrhovanej stavby by mohli byť ohrozené verejné
záujmychránenéstavebnýmzákonomaosobitnýmipredpismi,resp.bydošlokobmedzeniučiohrozeniu
práv a oprávnených záujmov účastníkov vo väčšom rozsahu než sa počítalo v územnom rozhodnutí

žalovaný uviedol, že touto námietkou sa už vysporiadal v územnom rozhodnutí, pričom opätovne
zdôraznil, že umiestnenie stavby spĺňa všetky územnoplánovacie požiadavky na výstavbu v zmysle
platných právnych predpisov. Stavebný úrad v územnom konaní posúdil žiadosť v súlade s platnými
právnymi predpismi a zistil, že umiestnením stavby nebudú ohrozené práva a právom chránené záujmy
účastníkov konania ako aj dotknutých orgánov štátnej správy. Ich stanoviská boli kladné a pripomienky

boli zahrnuté do podmienok rozhodnutia.
7. K námietke odvolateľa, že stavebný úrad nezistil presne a úplne stav veci a mal si overiť, či
dokumentácia pre stavebné povolenie korešponduje s územným rozhodnutím žalovaný uviedol, že
dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky pre vydanie stavebného povolenia určené
stavebným zákonom a vyhláškou č. 453/2000 Z.z., spĺňa požiadavky určené vyhláškou č. 532/2002

Z.z. K dokumentácii pre stavebné konanie sa písomne vyjadrili dotknuté orgány, orgány štátnej správy,
správcovia verejných inžinierskych sietí, ktorých požiadavky a podmienky vyplývajúce z ich vyjadrení
ako aj z dokladov doložených k žiadosti o vydanie stavebného povolenia boli zosúladené a zapracované
do rozhodnutia.
8. K námietke odvolateľa, že v priebehu konania došlo zo strany stavebníkov k doplneniu návrhu na

vydanie stavebného povolenia, pričom účastníci konania o tejto skutočnosti (o dokumentoch, ktoré boli
predmetom doplnenia) zo strany stavebného úradu neboli informovaní, žalovaný uviedol, že stavebníci
doložili dňa 9.3.2020 stavebnému úradu rozhodnutie o odňatí pôdy a vyjadrenie spoločnosti Michlovský
s.r.o. Stavebný úrad dňa 9.3.2020 verejnou vyhláškou oznámil začatie stavebného konania a upustil od
ústneho pojednávania. Žalovaný dodal, že po tomto dátume neboli doložené žiadne doklady, s ktorými

by mali byť účastníci konania oboznámení a považoval danú námietku za neopodstatnenú.
9. Žalovaný mal za to, že projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie vypracovali projektanti
s odbornou spôsobilosťou, tak ako je uvedené v § 45 ods. 4 stavebného zákona, špecialisti v daných
odboroch, pričom stavba musí byť navrhnutá tak aby bola počas celý čas životnosti v súladeso základnými požiadavkami na stavby a aby bola zhotovená z vhodných stavebných výrobkov.
Poznamenal, že predmetom tohto konania nie je územné konanie ale stavebné konanie, v ktorom podľa
§ 61 stavebného zákona sa na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom

konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny neprihliada.
10. K námietke nezverejnenia rozhodnutia na nástenke žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie
bolo účastníkom konania doručované verejnou vyhláškou podľa § 26 ods. 2 Správneho poriadku.
Stavebný úrad zverejnil rozhodnutie súčasne aj na webovom sídle obce. Záverom podotkol, že na
predmetnú stavbu bolo vydané právoplatné územné rozhodnutie zo dňa 22.10.2019, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 13.2.2020. Ďalšie námietky odvolateľa sa v konaní preukázali ako neopodstatnené,
nakoľko tieto námietky sa netýkajú stavebného konania ale územného konania, s ktorými sa už odvolací
orgán ako aj stavebný úrad vysporiadal v územnom konaní. Stavebníci už v územnom konaní predložili
k návrhu na vydanie územného rozhodnutia dokumentáciu na úrovni projektovej dokumentácie, ktorá
bola v nezmenenej forme predložená aj k žiadosti o stavebné povolenie a stavba rodinného domu je
súladná s územným rozhodnutím.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca – prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica na
Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c), d),
e), f), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ,,S.s.p.).
12. Úvodom poukázal na to, že okrem predmetnej žaloby podal už na Krajskom súde v Banskej Bystrici
i žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/006258-2 zo dňa 27.1.2020, ktorým

zamietol odvolanie účastníka konania a potvrdil rozhodnutie Obce Králiky č. Oc.Ú -275/2019/PM, Ev. č.
2/2019 o umiestnení stavby ,,Rodinný dom, žumpa, inžinierske siete“ na pozemkoch parc. č. CKN 704/1,
704/5, 927/2 v k.ú. L., ktorá vec je vedená na krajskom súde pod sp.zn. 24S/59/2020, ktoré konanie
t.č. času nebolo skončené.
13. Ďalej uviedol, že na krajskom súde je vedené i konanie sp.zn.24S/58/2020 o žalobe žalobcu Ing.

Miloša Országa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/006257-2
zo dňa 27.1.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu č.
OcÚ-276/2019/PM, Ev. 3/2019 zo dňa 22.10.2019 o umiestnení stavby ,,Prístupová komunikácia“ na
pozemkoch parc. č. CKN 704/1,704/5 v k.ú. L..
14. Taktiež dal do pozornosti že dňa 7.4.2021 podal protest prokurátora č.k. Kd 247/20/6600-10 proti

rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií
č. OU-BB-OCDPK-2020/022062-003 zo dňa 27.7.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie špeciálneho stavebného úradu č. Oc.Ú -82/2020/PM zo dňa 22.4.2020 o povolení
stavby ,,Prístupová komunikácia“. Uvedenému protestu bolo rozhodnutím Okresného úradu Banská
Bystrica, odborom opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP2-2021/017231-006, v spojení s rozhodnutím

Ministerstva dopravy a výstavby SR č.j. 49403/2021/SCDPK/126931 zo dňa 25.11.2021 vyhovené
a napadnuté rozhodnutie bolo zrušené.
15. Žalobcovi podal podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podávateľ podnetu,
ktorý bol účastníkom konania o povolení stavby ,,Rodinný dom, žumpa, inžinierske siete „ a siete –
vodovodná a elektrická prípojka, na pozemkoch C-KN č. 704/1, 705/1 a 927/2 v k.ú. L.. Žalobca následne

podal protest prokurátora č.k. Kd 246/20/6600-11 zo dňa 31.3.2021 a to z dôvodu porušenia ustanovení
§ 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 23 ods. 1, § 32 ods. 1, 2, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku, § 62 ods. 1,
3, § 126 ods. 1 stavebného zákona, ako aj § 8 ods. 2, písm. c) vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z.
s poukazom na § 17 ods. 1 písm. a), § 27 ods. 1 písm. c) zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší, § 63 ods. 3,
písm. a) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách. Žalovaný protestu prokurátora nemienil vyhovieť a preto ho

predložil Ministerstvu dopravy a výstavby SR, ktoré protestu rozhodnutím č. 29063/2021/SSSVP/67039
zo dňa 15.6.2021 vyhovelo a rozhodnutie žalovaného zrušilo. Na základe rozkladu účastníkov konania –
stavebníkov Minister dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 104/2021, č. 41702/2021/OVOPP/100553-
M zo dňa 14.9.2021 vyššie uvedené rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora zmenil tak, že protestu
prokurátora nevyhovel. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2021.

16. Žalobca ďalej opísal priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia
stavebného úradu č. Oc. ú. – 81/2020/PM, Ev. č. 4/2020 zo dňa 22.4.2020, ktorým povolil
stavbu ,,Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ na pozemkoch parc. č. C-KN 704/1, C-KN 704/5, C-KN
927/2vk.ú.L.prestavebníkovA.B.aJUDr.JúliuRuskovú.Poukázalnato,ževpopisestavby,vovzťahu
kuktorejbolovydanéstavebnépovoleniejeokreminéhouvedené,žestavbarodinnéhodomupozostáva

z 2 nadzemných podlaží a podkrovia a že: ,,stavba rodinného domu pozostáva z 1 b.j. o 6 izbách, 2
x izba s kuchynským kútom, 2 x hala s kuchynským kútom, zádverie, technická miestnosť, schodisko,
3 x chodba, WC, WELNESS, sprcha, sauna, sprcha, jedáleň kuchyňa + príslušenstvo, špajza, obytná
hala, 2 x kuchynka, 8x kúpeľňa 4 x predsieň, závetrie a terasa o celkovej zastavanej ploche 178,94m2“. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že naproti tomu je v rozhodnutí stavebného úradu o umiestnení
stavby č. Oc.Ú-275/2019/PM je na strane 2. uvedené: ,,Rodinný dom pozostáva z 3. nadzemných
podlaží.“ Proti tomuto o povolení stavby podal odvolanie odvolateľ, o ktorom žalovaný rozhodol tak,

že napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalobca ďalej poukázal na časti odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného, v rámci ktorej sa zaoberal a vyhodnocoval jednotlivé námietky odvolateľa.
17. Ďalej žalobca poukázal na jednotlivé technické správy tvoriace súčasť projektovej dokumentácie
nachádzajúce sa v spise. Konkrétne uviedol, technickú správu s názvom stavby výstavba rodinného
domu p.č. 704/1, 704/5 Králiky, ktorá pojednáva o prízemnom rodinnom dome so sedlovou strechou.

Ďalej z časti E-SO 01.2 Požiarna ochrana – technická správa v rámci ktorej sa uvádza, že objekt nebude
slúžiť pre verejnosť, len pre ubytovaných hostí. Tiež je uvedené, že na 2. NP a aj na 3. NP sa nachádzajú
po dve obytné bunky. Okrem toho poukázal i na technickú správu SO 01.1 architektúra, z ktorej vyplýva,
že stavba má 3 nadzemné podlažia. Napokon zmienil i statický posudok, z ktorého vyplýva, že ide
o novostavbu rodinného a víkendového domu - objekt - víkendový dom, objekt 02 – rodinný dom.
Zdôraznil, že projektová dokumentácia pre územné konanie o umiestnení stavby je v takomto znení

overená Obcou Králiky dňa 22.4.2020.
18. Žalobca namietal, že správne orgány v predmetnej veci postupovali v konaní v rozpore s § 3
ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku s poukazom na § 43b ods. 3 stavebného
zákona. V nadväznosti na poukázal na potrebu dodržiavania základných zásad správneho konania
a to najmä zásadu zákonnosti, či zásadu materiálnej pravdy, ktorá je konkretizovaná v § 3 ods. 5 ale

i § 32 a § 46 Správneho poriadku. Zásada materiálnej pravdy spočíva v spoľahlivom zistení stavu
veci. V konaní o povolení stavby nebol zistený spoľahlivo stav veci, nakoľko (rovnako, ako v konaní
o umiestnení stavby) zostala spornou skutočnosťou dôležitá otázka charakteru umiestňovanej stavby
t.j či v danom prípade ide o stavbu rodinného domu v zmysle § 43b ods. 3 stavebného zákona, alebo
o nebytovú budovu podľa § 43c ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Odvolateľ počas celého konania

namietal, že stavba nespĺňa parametre rodinného domu, aj s poukazom na projektovú dokumentáciu
predloženú navrhovateľmi, ale ide o ubytovacie zariadenie ktorého umiestnenie v danom území je
v rozpore s územným plánom Obce Králiky. S jeho námietkou sa však správne orgány dostatočne
nevysporiadal.
19. Žalobca mal za to, že tak záver stavebného úradu ako aj žalovaného, že ide o stavbu rodinného

domu je možné spochybniť, keď v spise sa nachádzajúca dokumentácia pre účely stavebného konania
je neprehľadná, zmätočná (aj s poukazom na technickú správu týkajúcu sa vnútorných rozvodov,
kde je uvedené, že objekt bude prízemný rodinný dom so sedlovou strechou), je z nej jednoznačne
zrejmé, že stavba ,,Rodinného domu“ v dokumentácii označovaného aj ako ,,Víkendového domu“ je
objekt určený na ubytovanie viac ako 20 ľudí, má 3 nadzemné podlažia, z ktorých je na 1. NP určené

stravovanie a relaxáciu ubytovaných hostí a na 2. NP a 3. NP sú určené na ubytovanie hostí. To,
že stavba má mať 3. NP je uvedené aj v technickej správe architektonicko- stavebného riešenia.
Poukázal na znenie § 43b ods. 3 stavebného zákona a uviedol, že ak je podľa tvrdenia žalovaného
uvedeného v rozhodnutí o odvolaní pre neho záväzná projektová dokumentácia spracovaná odborne
spôsobilým projektantom, ktorý presne definuje aká stavba bude na predmetnom pozemku umiestnená,

čo nemá dôvod spochybňovať a má za to, že dokumentácia spĺňa všetky zákonom a vyhláškou
stanovené požiadavky, pričom zdôrazňuje, že aj z predloženej projektovej dokumentácie je povolená
stavba rodinného domu určená výlučne na bývanie, potom nemohol stavebný úrad stavbu povoliť.
Hlavne z dôvodov, že v projektovej dokumentácii je uvedené, že predmetná stavba má 3. NP a je
určená pre ubytovanie hostí a ich relaxáciu. Zdôraznil aj s poukazom na § 32 ods. 2 Správneho

poriadku, že obstarávanie podkladov pre rozhodnutie ukladá zákon správnemu orgánu vo verejnom
záujme. Preto bolo potrebné s poukazom na územný plán Obce Králiky, účel samotného konania, ako
aj rozpornú projektovú dokumentáciu umiestňovanej stavby opätovne sa zaoberať charakterom stavby.
Konštatovanie žalovaného, že projektová dokumentácia spracovaná odborne spôsobilým projektantom
presne definuje aké stavby budú na predmetnom území umiestnené je vzhľadom na vyššie uvedené

skutočnosti zmätočné.
20. Taktiež uviedol, že je pravdou, že z hľadiska právneho posúdenia stavby nie je podstatný jej názov
predložený navrhovateľom, ale právne posúdenie uskutočnené stavebným úradom podľa požiadaviek
kladených právnou úpravou na jednotlivé druhy stavieb. Avšak žalovaný na druhej strane v tejto veci
ohľadne charakteru stavby odvoláva na akúsi ,,záväznosť projektovej dokumentácie“ pre stavebný úrad.

Stavebný úrad ani žalovaný nevysvetlili účastníkom konania rozpor medzi rozhodnutím o umiestnení
stavby a rozhodnutím o povolení stavby čo sa týka počtu nadzemných podlaží.
21. Ďalej poukázal aj na list Slovenskej komory architektov zo dňa 20.8.2021, ktorým bola spochybnená
projekčná činnosť X. O. F., ktorý mal byť upozornený na porušenie povinností a napomenutý zanesprávny postup pri vypracovaní projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby. Taktiež namietal,
že žalovaný sa nevysporiadal s námietkami odvolateľa ohľadom toho, že stavebným úradom nebol
zistený presne a úplne skutočný stav veci - tento si neoveril, či dokumentácia pre stavebné povolenie

korešponduje s územným rozhodnutím, námietkami ohľadne účelu stavby ako aj námietkami ohľadne
toho, že uskutočnením alebo užívaním stavby by mohli byť ohrozené verejné záujmy chránené
stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Nevysporiadali sa ani s námietkou odvolateľa ohľadom
parkovacích miest, s ohľadom poukázania stavebného úradu na § 61 stavebného zákona. Obdobne
nereagovali ani na námietku týkajúcu sa toho, že so stavbou bolo začaté v roku 2019 a preto malo byť

stavebné konanie zastavené s poukazom na § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, či námietkou,
že rozhodnutie o umiestnení stavby nemohlo nadobudnúť právoplatnosť z dôvodu, že nebolo riadne
doručené. Za nedostatočné, resp. nesprávne považoval i závery žalovaného viažuce sa k námietke
odvolateľa ohľadne umožnenia nahliadnutia do spisu, resp. predĺženia lehoty na podanie námietok.
Taktiež namietal, že stavebný úrad vydal rozhodnutie bez súhlasu orgánu ovzdušia o povolení stavby
malého zdroja znečistenia ovzdušia čo je v rozpore s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku

s poukazom na § 62 ods. 3 stavebného zákona. Obdobne sa v spise nenachádzalo ani vyjadrenie obce
ako orgánu na úseku štátnej vodnej správy k domovej žumpe podľa vodného zákona - § 28, § 63 ods.
3 písm. a) tohto zákona. Záverom poukázal aj na nedostatky pri vedení administratívneho spisu, ktorý
nezodpovedá ust. § 6 ods. 3, § 11 ods. 1, 2, 6 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 410/2015 Z.z. Poukázal
i na dôvody, pre ktoré sa nestotožnil s názorom Ministerstva dopravy a výstavby SR, resp. ministra,

vyslovenými v rozhodnutí, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora.
22. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že tak zo strany stavebného úradu, ako i žalovaného
bolo v konaní postupované v súlade § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku
s poukazom na § 43b ods. 3 stavebného zákona. V súvislosti s posúdením charakteru stavby
uviedol, že v danej veci stavebný úrad v územnom rozhodnutí zo dňa 22.10.2019 presne definuje

účel stavby a to ,,Rodinný dom“. Uvedený účel je v súlade s územným plánom Obce Králiky. Podľa
vydaného rozhodnutia ako aj predloženej projektovej dokumentácie je povolená stavby rodinného domu
výlučne určená na bývanie. Mal za to, že stavba rodinného domu zodpovedá všeobecne technickým
požiadavkám na stavbu rodinného domu. Podotkol aj to, že územné rozhodnutie bolo trikrát preskúmané
odvolacím orgánom, umiestnenie stavby je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, všeobecnými

technickými požiadavkami stavby, umiestnením stavby sú splnené požiadavky na ochranu prírody
a krajiny. Umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku pritom bolo podľa predloženej projektovej
dokumentácie pre územné rozhodnutie nezmenené počas celého priebehu územného konania a ani
v odvolacom konaní správne orgány nedospeli k inému výsledku. Žalovaný sa v ďalších bodoch
vyjadrenia k žalobe v zásade pridržal argumentácie, ktorú už uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí.

Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
23. Ďalší účastníci konania 1. a 2. vo vyjadrení k žalobe uviedli, že si žalobou žalobcu nesúhlasia,
napadnuté rozhodnutie žalovaného považujú za vydané v súlade so zákonom. Vec bola spoľahlivo
zistená tak stavebným úradom ako aj žalovaným. V súvislosti s posúdením charakteru stavby, ktorá
bola predmetom stavebného povolenia mali za to, že tak stavebný úrad ako aj žalovaný sa touto

skutočnosťou/námietkouvodôvodnenísvojichrozhodnutívysporiadali,keďpodľavydanéhorozhodnutia
ako aj predloženej projektovej dokumentácie je povolená stavba rodinného domu určená výlučne na
bývanie. Ku charakteru stavby sa v konečnom dôsledku vyjadrilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby
SR v rozhodnutí zo dňa 21.10.2020, ktorým nebolo vyhovené protestu prokurátora. V danej veci
štyri nezávislé orgány verejnej správy sa jednoznačne zhodli na tom, že charakter stavby zodpovedá

rodinnému domu. Za nepravdivé považovali tvrdenie žalobcu, že stavebný úrad, ako i odvolací orgán
sa nevysporiadali s námietkou odvolateľa ohľadom parkovacích miest. Rodinný dom má navrhnuté
parkovacie státia v súlade s vyhláškou č. 532/2002 Z.z. Stavebník nezačal stavbu rodinného domu
predtým ako bolo právoplatné stavebné povolenie. Územné rozhodnutie ako aj rozhodnutie odvolacieho
orgánu bolo pritom doručené verejnou vyhláškou v súlade so stavebným zákonom. Mali za to, že

v stavebnom konaní neboli porušené práva resp. právom chránené záujmy účastníka konania –
odvolateľa. V stavebnom konaní boli predložené všetky potrebné stanoviská dotknutých orgánov. Ak by
sa aj dotknutý orgán vôbec v konaní nevyjadril, má sa za to, že zo stavbou z hľadiska ním sledovaných
záujmov súhlasí.
24. Ďalší účastník konania 3. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že v danej veci išlo o stavbu penziónu, t.j.

nie rodinného domu, ako to bolo zo strany stavebníkov po celý čase deklarované. V celom rozsahu sa
stotožnil s podanou správnou žalobou, pričom navrhol, aby jej správny súd vyhovel.
25. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby v režime §
177 a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal ichvydaniu. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné pre nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd rozhodol vo veci s nariadením pojednávania dňa 20.2.2025
podľa § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p.

26. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/021271-2 zo
dňa 21.7.2020, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Obce Králiky č. Oc.
ú. – 81/2020/PM, Ev. č. 4/2020 zo dňa 22.4.2020, ktorým ako príslušný stavebný úrad podľa § 66
stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., povolil stavbu ,,Rodinný dom, žumpa a inžinierske
siete“ na pozemkoch parc. č. C-KN 704/1, C-KN 704/5, C-KN 927/2 v k.ú. L. pre stavebníkov A. B. a E.

E. B.. V súvislosti s popisom stavby stavebný úrad okrem iného uviedol, že stavba má byť osadená
a zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie vypracovanej X. O. F., V. XXX/XX, L. 985 01 číslo
oprávnenia 1261AA, 12/2016 s tým, že stavba rodinný dom bude o pôdorysnom rozmere 14,13 m x
17,24 m. Rodinný dom pozostáva z 2 nadzemných podlaží a podkrovia nad upraveným terénom bez
podpivničenia. Strecha bude sedlová do tvaru “T“. Výška stavby bude 11, 010 m a splaškové vody budú
odvedené do žumpy umiestnenej na pozemku stavebníka.

27. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo
podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných
záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá
všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými

predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné
vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či
bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní,

stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového
konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

28. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich
vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
29. Podľa § 66 ods. 1, 2, 3, 4 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienkyuskutočneniaaužívaniastavbyarozhodneonámietkachúčastníkovkonania.Stavebnýúrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,

komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Ak
sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo
zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom

v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti
územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti. Záväznými podmienkami
uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch
spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov,
predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov,

prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na
dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b
dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a
zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor
alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných

výrobkov h) povinnosť oznámiť začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby
sa podľa potreby ďalej určí: a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby,
ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie
určitéhoštádiastavbynaúčelvýkonuštátnehostavebnéhodohľadu,c)predloženiedokladov,odborných
expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z

hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné
komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne
jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť
staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135,g)spodrobneniestatickýchvýpočtovnavyhotoveniestavby,h)oznámeniemena(názvu)aadresy(sídla)
zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy na vytýčenie
stavby (§ 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

30.Podľa§43bods.3,4,5stavebnéhozákona, rodinnýdomjebudovaurčenápredovšetkýmnarodinné
bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné
podlažia a podkrovie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom
usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Obytná miestnosť je
miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.

31. Podľa § 61 ods. 6 stavebného zákona, stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo.
Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje
námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší
čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo
predĺženejlehoteneoznámisvojestanoviskokpovoľovanejstavbe,másazato,žesostavbouzhľadiska
ním sledovaných záujmov súhlasí.

32. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne

obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,
zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať
pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú
povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju
včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu

veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne
orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov
konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely.

33. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie

určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a
výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely.
Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi.
Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za
skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená

osoba správnemu orgánu dokladovať.
34. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
36. Vychádzajúc zo žalobných dôvodov správny súd zistil, že kľúčovou námietkou, ktorou žalobca
odôvodňoval nezákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia žalovaného bolo nedostatočné zistenie

skutkovéhostavuveciatozdôvodu,žespornouzostalaotázkacharakterustavby,ktorábolapredmetom
stavebného konania - povolenia (tak, ako tomu bolo podľa žalobcu i v územnom konaní) t.j., či ide
o stavbu rodinného domu v zmysle § 43b ods. 3 stavebného zákona, alebo o nebytovú budovu podľa
43c ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Mal za to, že išlo o otázku zásadného významu, nakoľko
predmetná stavba má s poukazom na viaceré ním uvádzané časti projektovej dokumentácii charakter

ubytovacieho zariadenia, ktoré v danom území nie je možné realizovať.
37. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 62 ods. 1 stavebného zákona bolo úlohou
stavebného úradu v predmetnom stavebnom konaní okrem iného preskúmať aj to, či dokumentácia
spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom, resp. územného rozhodnutia, či dokumentáciak stavbe zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným stavebným
zákonom ako i osobitnými právnymi predpismi a určiť záväzné podmienky pre uskutočnenie a budúce
užívanie stavby. V danej veci však správny súd po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého

rozhodnutia ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy vrátane obsahu pripojeného administratívneho
spisu musel konštatovať, že tak stavebný úrad ako i žalovaný v tomto smere dôsledne nepostupovali.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v predmetnej veci vydala Obec Králiky rozhodnutie č. Oc. ú. –
81/2020/PM, Ev. č. 4/2020 zo dňa 22.4.2020, o povolení stavby ,,Rodinný dom, žumpa a inžinierske
siete“napozemkochparc.č.C-KN704/1,C-KN704/5,C-KN927/2vk.ú.L.prestavebníkovA.B.aJUDr.

Júliu Ruskovú. Pokiaľ sa týka popisu povolenej stavby stavebný úrad okrem iného uviedol, že stavba má
byť osadená a zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie vypracovanej X. O. F., V. XXX/XX, L. 985
01 číslo oprávnenia 1261AA, 12/2016 s tým, že stavba rodinný dom bude o pôdorysnom rozmere 14,13
m x 17,24 m. Rodinný dom pozostáva z 2 nadzemných podlaží a podkrovia nad upraveným terénom bez
podpivničenia. Strecha bude sedlová do tvaru “T“. Výška stavby bude 11, 010 m a splaškové vody budú
odvedené do žumpy umiestnenej na pozemku stavebníka. V rámci popisu, resp. posúdenia charakteru

povolenej stavby ako rodinného domu, t.j. stavby určenej na bývanie v zmysle § 43b ods. 3 stavebného
zákona sa stavebný úrad v predmetnom rozhodnutí odvolával na projektovú dokumentáciu, ktorá mala
preň záväzným spôsobom definovať, aká stavba bude na dotknutom pozemku uskutočnená.
38. Správny súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na to, že vydaniu vyššie označeného
rozhodnutia - stavebného povolenia . Oc. ú. – 81/2020/PM, Ev. č. 4/2020 zo dňa 22.4.2020, o povolení

stavby ,,Rodinný dom, žumpa a inžinierske siete“ na pozemkoch parc. č. C-KN 704/1, C-KN 704/5, C-
KN 927/2 v k.ú. L. pre stavebníkov A. B. a E. E. B. predchádzalo územné konanie, z ktorého vzišlo
rozhodnutie staveného úradu – Obce Králiky č. Oc.Ú-275/2019/PM, ev. č. 2/2019 zo dňa 22.10.2019
o umiestnení stavby, v ktorom sa okrem iného uvádza, že ,,Rodinný dom pozostáva z 3. nadzemných
podlaží.“ Z uvedeného je podľa názoru správneho súdu zrejmé, že stavebný úrad v rozhodnutí

o povolení stavby vymedzil charakter posudzovanej stavby (už s ohľadom na počet nadzemných
podlaží stavby) zjavne odlišným spôsobom, ako tomu bolo v územnom konaní, v rámci ktorého došlo
k vydaniu rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby (ktoré počítalo s troma nadzemnými podlažiami
domu). Uvedenú skutočnosť vyhodnotil i správny súd ako zásadnú, nakoľko v zmysle ust. § 43b
ods. 3 stavebného zákona je rodinným domom budova určená predovšetkým na rodinné bývanie

so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá ma najviac tri byty, dve nadzemné podlažia
a podkrovie.
39. Stavebný úrad a napokon i žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach, ktorými došlo k povoleniu
predmetnej stavby pritom v súvislosti s posúdením charakteru povoľovanej stavby odvolávali na
projektovú dokumentáciu, z ktorej malo vyplývať, že predmetná stavba – rodinný dom sú tvorené jednou

bytovou jednotkou s príslušenstvom, s jedným samostatným vchodom so samostatným uzavretím a je
určený na rodinné bývanie. Podľa záverov orgánov verejnej správy tak predmetná stavba ,,Rodinného
domu“ pozostáva z 1 bytovej jednotky a z toho je definované z akých miestností môže pozostávať
stavba rodinného domu. Vychádzali pritom z toho, že je to návrh projektanta a navrhovateľa ako bude
mať využité miestnosti, pričom nikde nie je stanovené a ani v žiadnej norme nie je uvedené koľko

môže mať rodinný dom kúpeľní, wc, kuchynských kútov atď. Predmetná stavba zodpovedá všeobecne
technickým požiadavkám na stavbu rodinného domu. Okrem uvedeného poznamenali, že stavebníci
už v územnom konaní predložili k návrhu na vydanie územného rozhodnutia dokumentáciu na úrovni
projektovej dokumentácie, ktorá bola v nezmenenej forme predložená aj k žiadosti o stavebné povolenie
a stavba rodinného domu je súladná s územným rozhodnutím.

40. V tejto spojitosti správny súd uvádza, že súčasťou projektovej dokumentácie, tvoriacej súčasť
administratívneho spisu sú viaceré už aj žalobcom zmienené listiny, napr. z časti E-SO 01.2 Požiarna
ochrana – technická správa, z ktorej vyplýva, že predmetný projekt pokiaľ sa týka protipožiarnej ochrany
sa vzťahuje na samostatne stojaci objekt vymedzený ako ,,novostavba rodinného a víkendového
domu“ na pozemkoch parc. č. CKN 704/1 a 704/5 Králiky. Taktiež sa v nej uvádza, že ide o rodinný

dom, samostatne stojaci objekt, ktorý má 3 nadzemné podlažia ako aj to, že v jeho priestoroch sa
budú zdržiavať hostia. Pokiaľ sa týka popísaného účelu stavby je v tejto správe uvedené aj to, že
objekt je určený na ubytovanie na 2. a 3. nadzemnom podlaží, s tým, že 1. nadzemné podlažie je
určené na stravovanie a relaxáciu ubytovaných hostí. Objekt pritom nebude slúžiť pre verejnosť, len
pre ubytovaných hostí. Okrem uvedeného je spomenuté, že na 2. a aj 3. nadzemnom podlaží sa

nachádzajú po dve obytné bunky. Obdobne i z technickej správy SO 01.1 architektúra možno vyvodiť,
že stavba má 3. nadzemné podlažia pričom stavba bude mať 6 izieb s kúpeľnou a 4 izby s kúpeľnou
a kuchynským kútom, špajzou a obývacou izbou s krbom na ľavej strane a chodbou so vstupom na WC
a wellnessu na pravej strane. Strechu zastrešuje sedlová strecha do tvaru “L“ stojatej konštrukcie krovu.Súčasťou projektovej dokumentácie je napr. i technická správa s názvom stavby výstavba rodinného
domu p.č.704/1, 704/5 Králiky, v ktorej sa uvádza napr. aj to, že riešený objekt bude prízemný rodinný
dom so sedlovou strechou, voľne umiestnený na pozemku. Ide pritom o projekt riešiaci vodovodnú,

kanalizačnú prípojku a prípojku dažďovej kanalizácie pre navrhované objekty víkendového a rodinného
domu, ktoré sa vybudujú na uvedených parcelách. Napokon zo statického posudku vyplýva, že ide
o novostavbu rodinného a víkendového domu, keď objekt 01 predstavuje víkendový dom a objekt 02
– rodinný dom.
41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti musel správny súd prisvedčiť dôvodnosti argumentácie

žalobcu, že v dokumentácii založenej v administratívnom spise možno identifikovať jednak určitú
zmätočnosť (keď napr. technická správa týkajúca sa vnútorných rozvodov dokonca uvádza, že ide
o prízemný dom), pričom z viacerých častí dokumentácie k stavbe ,,Rodinného domu“ označovanej
aj ako ,,Víkendového domu“ vyplýva, že stavba, ktorá bola predmetom stavebného konania/povolenia
má charakter ubytovacieho zariadenia, pričom pozostáva z 3 nadzemných podlaží, keď 1. nadzemné
podlažie je určené na ich stravovanie a relaxáciu a 2. nadzemné podlažie je určené na ubytovanie.

Vyššie zmienené osobitosti/parametre stavby týkajúce sa nielen počtu podlaží, ale aj jej vnútorného
usporiadania, resp. s tým spojeného účelu jej využitia tak i podľa názoru správneho súdu nepodporujú,
ale práve naopak vyvolávajú zásadné pochybnosti vo vzťahu k záverom prijatým stavebným úradom
ižalovanýmtýkajúcimsacharakterupovolenejstavbyt.j.,ževposudzovanejveciišloostavburodinného
domu, pozostávajúceho z 2 nadzemných podlaží a podkrovia, resp., že povolená stavba je podľa

priloženej dokumentácie stavbou rodinného domu určenou výlučne na bývanie tak, ako to predpokladá
§ 43b ods. 3 stavebného zákona. Možno preto konštatovať, že stavebný úrad v predmetnej veci
nepostupoval v súlade s požiadavkou spoľahlivého zisteného stavu veci vyplývajúcou z ust. § 3 ods.
5 Správneho poriadku, keď nevenoval náležitú pozornosť overeniu súladu projektovej dokumentácie
(z ktorej vychádzal v stavebnom konaní) s územným rozhodnutím, ktoré počítalo s umiestnením

stavby ,,Rodinného domu“ pozostávajúceho z 3 nadzemných podlaží a napokon v odôvodnení svojho
rozhodnutia o povolení stavby tento odklon/rozpor presvedčivo a zrozumiteľne ani neozrejmil.
42. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou stavebného úradu bolo v danej veci predovšetkým posúdiť,
či dokumentácia predložená na účely stavebného konania, resp. vydania rozhodnutia o povolení
stavby korešponduje s územným rozhodnutím vrátane toho, či zodpovedá všeobecným technickým

požiadavkám na výstavbu ustanoveným stavebným zákonom a vyhláškou č. 453/2000 Z.z., resp., či
spĺňa požiadavky určené vyhláškou č. 532/2002 Z.z. k čomu však nedošlo. Stavebný úrad a napokon
i žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí bližšie (nereagujúc tak i na odvolacie námietky účastníka
stavebného konania) nekonkretizovali, ktorý dôkaz, resp. konkrétnu časť projektovej dokumentácie vzali
za základ pre ustálenie charakteru posudzovanej stavby ako rodinného domu, resp. neuviedli ako

vyhodnotili i ostatné časti projektovej dokumentácie (nasvedčujúce tomu, že išlo o stavbu s charakterom
ubytovacieho zariadenia) a aké skutkové poznatky im z týchto častí projektovej dokumentácie vyplynuli.
Ich skutkový záver o charaktere povoľovanej stavby (rodinný dom určený výlučne na bývanie) preto
nebolo možné považovať za udržateľný, spoľahlivo zistený a napokon ani dostatočne odôvodnený.
Neuviedli tak ani na základe akej úvahy dospeli k skutkovému zisteniu, na ktorom svoj záver o povahe

stavby – rodinného domu založili a to, že ide o stavbu pozostávajúcu z jednej bytovej jednotky
s príslušenstvom a jedným samostatným vchodom so samostatným uzavretím. Správny súd poukazuje
aj na to, že zo strany účastníka konania boli v odvolacom konaní (proti rozhodnutiu stavebného úradu
o povolení predmetnej stavby) uplatnené i konkrétne námietky a to nielen vo vzťahu k ust. § 43b ods. 3,
4 stavebného zákona, ale i s poukazom na Slovenskú technickú normu (STN 73 4301), keď namietal,

že riešenie povolenej stavby (vzhľadom na jej vnútorné usporiadanie) nie je prípustné pre rodinný dom.
Touto skutočnosťou sa však žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal, resp. iba stroho
konštatoval, že ,,nikde nie je stanovené a ani v žiadnej norme nie je uvedené koľko môže mať rodinný
dom kúpeľní, wc, kuchynských kútov atď.“ a to aj napriek tomu, že v prípade Slovenskej technickej normy
(STN 73 4301) ide o normatívnu reguláciu, ktorú nemožno pri posudzovaní charakteru povoľovanej

stavby opomínať. Sporným tak i pre správny súd zostalo, ako stavebný úrad i žalovaný dospeli k záveru,
že ide o súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do jediného funkčného celku určený
na rodinné/trvalé bývanie t.j. aký skutkový stav podriadili pod ust. § 43b ods. 3,4,5,6 stavebného
zákona. Nemožno obísť ani to, že žalovaný mal vedomosť o ďalších skutočnostiach (v odvolacom
konaní predložené stanoviská architektov), ktoré podporovali záver, že projektová dokumentácia práve

zo stavebnotechnického usporiadania odporuje účelu, resp. charakteru rodinného domu. V tomto smere
však správne orgány neučinili žiadne konkrétne kroky/úkony smerujúce k odstráneniu tejto pochybnosti
napr.ustanovenímznalca,čivsúčinnostispríslušnoukomorou,ktoroubolovydanéoprávnenienavýkon
činnosti projektantovi.43. Okrem uvedeného správny súd poznamenáva, že v súvislosti s výstavbou ubytovacích zariadení
sa vyžadujú a určujú podmienky odlišné, ako tomu je pri rodinných domoch, napr. čo sa týka hygieny,
odpadov, požiarnej ochrany, či parkovacích miest. V danej veci tak podľa názoru správneho súdu

i naďalej pretrvávajú zásadné pochybnosti o tom, či sa uskutočnilo posúdenie stavby v zmysle § 62
ods. 1 stavebného zákona, resp. či k nemu došlo za použitia správne definovaného charakteru/účelu
stavby. Bolo úlohou správnych orgánov popísať a vyhodnotiť parametre povoľovanej stavby vyplývajúce
z projektovej dokumentácie, a to predovšetkým so zreteľom na skutočný účel používania a charakter
stavby (napr. jej podlažnosť, či vnútorné usporiadanie). V danej veci uvedeným spôsobom správne

orgánynepostupovali,keďpredmetnústavbunáležiteneposudzovalisohľadomnajednotlivévšeobecné
technické požiadavky na výstavbu, čo neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní. Pokiaľ teda
správneorgánynedospelikjednoznačnému,objektívnemu(spoľahlivému)adostatočneodôvodnenému
skutkovému záveru, o splnení všetkých zákonom stanovených podmienok na povolenie stavby možno
súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že tento postup nebol súladný s požiadavkami vyplývajúcimi so
zásady materiálnej pravdy.

44. Okrem už zmieneného náležitého nevysporiadania sa so skutočnosťou, že stavebné povolenie
nekorešpondovalo s územným rozhodnutím (rozdielne riešená otázka nadzemných podlaží stavby
majúcadopadnavyhodnoteniecharakterustavby)považovalsprávnysúdzaneuspokojivéodôvodnenie
rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k námietke účastníka konania, že uskutočnením alebo užívaním
stavby by mohli byť ohrozené verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi,

resp. by došlo k obmedzeniu či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov účastníkov vo väčšom rozsahu,
ako sa počítalo v územnom rozhodnutí. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že sa s predmetnou
námietkou vysporiadal už v územnom rozhodnutí, správny súd uvádza, ide o námietku viažúcu sa
k stavebnému konaniu v zmysle ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona. Predmetné zákonné ustanovenie
tak predpokladá i takú situáciu, že možné obmedzenie, či ohrozenie práv a oprávnených záujmov

chránených zákonom a osobitnými právnymi predpismi môže byť v stavebnom konaní čo do rozsahu
väčšie (oproti stavu zistenému v územnom konaní) a preto odvolávanie sa na to, že táto otázka už
bola vyriešená v územnom konaní, resp. v rozhodnutí, ktoré z neho vzišlo považoval správny súd za
nedostatočné. Žalovaný sa taktiež ani len stručne nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa parkovacích
miest. Nutnosť zaoberať sa touto otázkou i v stavebnom konaní pritom účastník konania - odvolateľ

vyvodzoval z ust. § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, keď malo ísť o skúmanie toho, či
dokumentácia zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto
zákonom a osobitnými predpismi. Obdobne sa žalovaný opomenul riadne vysporiadať s argumentáciou
odvolateľa smerujúcou k tomu, že stavebné konanie malo byť zastavené s poukazom na § 60 ods. 2
písm. f) stavebného zákona, t.j. z dôvodu, že s realizáciou stavby sa začalo už v lete 2019. Žalobca

okrem uvedeného vytýkal žalovanému i nedostatočné vysporiadanie sa s námietkou odvolateľa o
právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby, keď toto rozhodnutie nemalo nadobudnúť právoplatnosť
z dôvodu, že nebolo riadne vyvesené na úradnej tabuli obce. V tomto smere je potrebné uviesť, že
žalovaný sa síce uvedenou námietkou v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal (str. 8 rozhodnutia),
no iba stručne konštatoval, že toto rozhodnutie bolo doručované verejnou vyhláškou podľa § 26 ods. 2

Správneho poriadku, pričom rozhodnutie zverejnil i na webovom sídle obce. Bližšie sa však už nevyjadril
k tomu, či (aj s ohľadom na odvolateľom predložené dôkazy majúce preukazovať, že k vyveseniu na
úradnej tabuli stavebného úradu nedošlo) doručenie tohto rozhodnutia bolo vykonané predpísaným
spôsobom.
45. V súvislosti so žalobcom namietaným pochybením (ako i nedostatočným odôvodnením postupu

stavebného úradu), ku ktorému malo dôjsť nepredĺžením lehoty odvolateľovi na podanie námietok
v stavebnom konaní, resp. s tým spojenú nemožnosť nahliadnutia do administratívneho spisu (v
súvislosti s pandémiou Covid 19) správny súd poukazuje na to, že bolo na úvahe stavebného úradu,
či s ohľadom na odvolateľom uvádzané dôvody lehotu na podanie námietok predĺži, alebo nie. Možno
síce prisvedčiť argumentácii žalobcu, že okolnosti danej veci (aj s ohľadom na odvolateľom predložené

dôkazy – potvrdenie o karanténe, či PN) skutočne nasvedčovali objektívnej nemožnosti nahliadnuť do
administratívneho spisu, resp. v nadväznosti na to formulovať i námietky v stavebnom konaní, no za
stavu, že odvolateľ bol v stavebnom konaní právne zastúpený, k nahliadnutiu do spisu mohlo dôjsť
práve jeho právnym zástupcom, ktorý napokon námietky i podal dňa 7.4.2020. Uvedenú skutočnosť tak
správny súd nevyhodnotil za také pochybenie, ktoré by malo zakladať nezákonnosť vo veci vydaných

rozhodnutí.
46. Žalobca namietal, že stavebný úrad vydal rozhodnutie bez súhlasu orgánu ovzdušia o povolení
stavby malého zdroja znečistenia ovzdušia čo je v rozpore s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku
s poukazom na § 62 ods. 3 a § 126 ods. 1 stavebného zákona. Obdobne sa v spise nenachádzalo anivyjadrenie obce ako orgánu na úseku štátnej vodnej správy k domovej žumpe podľa vodného zákona
- § 28, § 63 ods. 3 písm. a) tohto zákona. K tomuto správny súd uvádza, že v predmetnej veci, t.j.
v stavebnom konaní Obec Králiky vystupovala jednak ako príslušný stavebný úrad rozhodujúci vo veci

žiadosti stavebníkov o vydanie stavebného povolenia, no zároveň mala postavenie dotknutého orgánu
(§ 140a stavebného zákona). V danej veci správny súd pritom z obsahu administratívneho spisu zistil,
že v rámci rozkladového konania (rozklad podaný proti rozhodnutiu Ministerstva dopravy a výstavby SR
č. 29063/2021/SSSVP/67039 zo dňa 15.6.2021, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora) došlo dňa
16.7.2021 zo strany účastníkov konania i k doloženiu vyjadrenia obce Králiky podľa § 28 v spojení s § 63

ods. 3 písm. a) vodného zákona zo dňa 15.7.2021, ako i súhlas obce Králiky podľa § 17 ods. 1 písm. a)
v spojení s § 22 písm. e) a § 27 ods. 1 písm. c) zákona o ovzduší zo dňa 15.7.2021, z ktorých vyplýva, že
so zhotovením stavby obec Králiky ako orgán vykonávajúci prenesený výkon štátnej správy z hľadiska
ňou sledovaných záujmov so stavbou súhlasila. K predloženiu tohto vyjadrenia, resp. súhlasu však
došlo až po vydaní rozhodnutí vo vecí žiadosti o vydanie stavebného povolenia. V čase rozhodovania
o podanej žiadosti stavebníkov o vydanie stavebného povolenia tak tieto podklady neboli stavebnému

úradu doložené, t.j. nimi ani nedisponoval. Je však nutné ale zdôrazniť, že nepredloženie, resp. absencia
takéhoto podkladu nezakladá nezákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia, nakoľko právna úprava
- ust. § 61 ods. 6 stavebného zákona v takomto prípade prezumuje, že príslušný dotknutý orgán
kstavbenemávýhrady. Napokonsprávnysúdnezistilvsúvislostipredloženýmadministratívnymspisom
také nedostatky, ktoré by preukazovali (žalobcom namietanú) neúplnosť, či nesprávnosť jeho vedenia.

Ani skutočnosť, že na písomnostiach doručených stavebnému úradu mal chýbať odtlačok prezenčnej
pečiatky s náležitosťami ustanovenými v § 6 ods. 3 vyhlášky č. 410/2015 Z.z. nepovažoval za také
pochybenie, ktoré by znemožňovalo verifikovať obsah administratívneho spisu, či samo o sebe zakladať
dôvod nezákonnosti vo vzťahu k vydaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.
47. Správny súd len pre úplnosť poznamenáva, že rozhodnutie staveného úradu – Obce Králiky č.

Oc.Ú-275/2019/PM, ev. č. 2/2019 zo dňa 22.10.2019 o umiestnení stavby, v spojení s potvrdzujúcim
rozhodnutím odvolacieho orgánu č. OU-BB-OVBP2-2020/006258-2 zo dňa 27.1.2020 bolo podrobené
súdnemu prieskumu na základe správnej žaloby v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej
Bystrici, keď rozsudkom č.k. 24S/59/2020-314 zo dňa 26.5.2022 tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Napokon uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo

i predmetom konania o kasačnej sťažnosti, keď Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú
sťažnosť rozsudkom sp.zn. 3Svk/10/2023 zo dňa 30.5.2024 zamietol. Obdobne ako v predmetnom
preskúmavacom konaní bol aj v uvedenej veci (súdny prieskum územného rozhodnutia) nosným
dôvodom vedúcim k záveru o nezákonnosti rozhodnutia nedostatočne zistený skutkový stav, resp.
nedostatočne odôvodnené závery orgánov verejnej správy viažuce sa k posúdeniu charakteru stavby.

48.Spoukazomnavyššieuvedenédospelsprávnysúdkzáveru,ženapadnutérozhodnutiežalovaného,
ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu je nutné zrušiť postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e)
S.s.p., t.j. pre nedostatočné zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre riadne posúdenie veci
a z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového

orgánu bude v súlade s právne záväzným názorom vysloveným v odôvodnení tohto rozsudku opätovne
rozhodnúť vo veci žiadosti o vydanie stavebného povolenia a to tak, že si zabezpečí dostatočný skutkový
podklad pre vydanie rozhodnutia. Vyhodnotí ho pritom so zreteľom na charakter a účel stavby, berúc
do úvahy všetky požiadavky, ktoré v tomto smere vyplývajú tak zo stavebného zákona, ale i ostatných
právnych predpisov, pričom svoje závery riadne a dostatočným spôsobom odôvodní s tým, že sa

opätovne vysporiada so všetkými návrhmi, námietkami a podaniami účastníkov konania.
49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov
konania náhradu trov konania nepriznal, keďže predmetné súdne preskúmavacie konanie bolo začaté
na základe žaloby prokurátora.
50. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/

(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).