Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/156/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424201235
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6424201235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, dieťa rodičov - matky: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. D. E. XXX/XX, XXX XX F. a otca: G. H. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. I. XXXX/XXX, XXX
XX F., zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Adriánou Šebestovou, advokátkou, so sídlom SNP
581/111, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa a návrhu otca
na zmenu výchovného prostredia - o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25P/54/2024–93 zo dňa
06. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. a v závislom výroku IV. m e n í tak, že

I. Otec j e p o v i n n ý platiť na výživu maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné vo
výške 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc
od 09.04.2024.

II. Nedoplatok na výživnom pre maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 09.04.2024 do
31.05.2024 vo výške 170,- Eur j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa
v pravidelných splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody
splátok, pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/4/2021-115 zo
dňa 17.03.2021 v časti výšky výživného vo výroku o výživnom.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že G. H. A., nar. XX.XX.XXXX je
povinný platiť na výživu maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné vo výške 240,- Eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc od 09.04.2024.
Podľa výroku II. nedoplatok na výživnom pre maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od
09.04.2024 do 31.05.2024 vo výške 238,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v pravidelných

mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok
pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Výrokom III. návrh otca na zverenie maloletého A. A., nar.
XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. Výrokom IV. zmenil rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/4/2021-115 zo dňa 17.03.2021 v časti výšky výživného otcana maloleté dieťa. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom V. tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na dňa 09.04.2024 doručený návrh matky na
zvýšenie výživného a jeho zdôvodnenie, na vyjadrenie otca, ktorý s návrhom matky nesúhlasil a navrhol
zveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov a výživné neurčiť, na obsah správy
kolíznehoopatrovníkazosociálnehošetrenia,navykonanédokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a z neho zistený stav veci, ktorý právne posúdil za aplikácie Čl.

3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Čl. 5, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1 a 2, § 43 ods. 1, § 62
ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine
v spojení s § 2 ods. 1, § 121, § 38 ods. 1 a 2 CMP, § 232 ods. 2, 3, 4 CSP a rozhodol tak, ako uviedol
vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd uviedol, že pred rozhodnutím o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti

na maloleté dieťa predovšetkým skúmal, či je v danom konaní vhodné nariadiť striedavú osobnú
starostlivosti nad mal. A., nakoľko sa od uvedenej skutočnosti odvíja aj dôvodnosť podaného návrhu
matky.

4. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že rozsudkom č.k. 24P/8/2017-102 zo dňa

05.05.2017 bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletého A. a ohľadne úpravy ich rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý A. zverený do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať v bežných
veciach a budú oprávnení spravovať jeho majetok. Otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletého A.
vo výške 180,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň bol upravený

styk otca s maloletým dieťaťom.

5. Keďže sa otec domáhal zverenia mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a zmeny rozhodnutia
o schválení rodičovskej dohody, okresný súd skúmal, či došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu
rozhodnutia a či sú splnené predpoklady pre zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

6. Z hľadiska hmotnoprávnych podmienok mal okresný súd preukázané, že obidvaja rodičia sú
osobnostne schopní vykonávať starostlivosť o mal. dieťa. V domácnosti matky a aj v domácnosti otca má
mal. A. vytvorené vhodné bytové podmienky. Podstatnú skutočnosť, pre ktorú nepovažoval za možné
a vhodné realizovať striedavú osobnú starostlivosť, okresný súd videl v tom, že maloletý A. odmieta tento

druh osobnej starostlivosti a chce naďalej zostať v osobnej starostlivosti matky. Podľa okresného súdu
maloletý A., ktorý má t.č. 14 rokov, je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopný objektívne
posúdiť dôsledky striedavej osobnej starostlivosti a vyhodnotiť, či má záujem o tento druh starostlivosti.
Okresný súd mal ďalej za zistené, že styk otca s maloletým A. t.č. neprebieha, posledný styk prebehol v
mesiaci apríl 2024. V konaní nebolo preukázané, že by matka maloletému bránila stretávať sa s otcom

a otec s maloletým komunikuje prevažne telefonicky. Uvedené skutočnosti, podľa okresného súdu, tiež
neodôvodnili zmenu rozhodnutia vo veci nariadenia striedavej osobnej starostlivosti.

7. Okresný súd nezistil takú zmenu pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu
výchovného prostredia vo vzťahu k mal. A. a bola by súčasne v záujme mal. dieťaťa, a preto návrh otca

na zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov III. výrokom zamietol.

8.Nakoľkookresnýsúdmaloletéhonezverildostriedavejosobnejstarostlivostirodičov,ďalejposudzoval
dôvodnosť návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti maloletého A., a to s prihliadnutím na
zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu č.k. 5P/4/2021-115 zo dňa 17.03.2021,

ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorejbolavyživovacia povinnosť otca voči maloletému
A. znížená zo sumy 180,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne počnúc dňom 04.02.2021. Okresný
súd poukázal na to, že vyživovacia povinnosť môže mať niekoľko foriem a môže byť plnená osobnou
starostlivosťou o maloleté dieťa a domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napr. bývania alebo
stravovania.Ďalšouformouplneniavyživovacejpovinnostijeplnenievýživnéhovpeniazoch.Preurčenie

výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov. Platí premisa, že dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vodiacou zásadou pre zistenie životnej úrovne
rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Za schopnosti rodiča je pritom
potrebné považovať nielen jeho reálny zárobok, ale aj potencionálny príjem, ktorý dosahuje, resp. bydosahoval v čase vyhlásenia rozhodnutia. Do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa zohľadňujú aj
benefity z pracovného pomeru, ako sú diéty, alebo poskytnuté finančné náhrady. Okresný súd poukázal
na povinnosť každého rodiča vyplývajúcu z ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine v prvom rade zabezpečiť

výživu svojho dieťaťa a až následne právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb.

9. Okresný súd konštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou, aby súd mohol opakovane rozhodnúť o
vyživovacej povinnosti, je zmena pomerov. Tá môže nastať na strane povinnej osoby, prípadne na strane

osoby oprávnenej. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším
spôsobom v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného.

10. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi okresný súd vychádzal z kritérií uvedených v §
75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. z veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a možností,
schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že výdavky na

zabezpečenie potrieb mal. A. sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšili. K zmene pomerov došlo
z dôvodu samotného veku maloletého dieťa, keď v čase posledného rozhodovania súdu mal mal. A.
11 rokov a navštevoval 5. ročník základnej školy, teraz má 14 rokov a navštevuje 8. ročník rovnakej
základnej školy. Od posledného súdneho rozhodnutia v roku 2021 došlo podľa okresného súdu
u mal. A. k zmene pomerov spočívajúcej vo zvýšení mesačných nákladov na ošatenie, obuv, stravu

a školských potrieb maloletého. Okresný súd konštatoval zvýšené výdavky z dôvodu jeho záujmových
aktivít, ktoré maloletému vzniknú aj v budúcnosti, najmä pokiaľ ide o výdavky spojené s obvyklou
záujmovou aktivitou maloletého, ktoré považoval za odôvodnené, nakoľko pozitívne rozvíjajú fyzickú
a duševnú aktivitu maloletého. Pozitívne vyhodnotil to, že otec má záujem podieľať sa na vyživovacej
povinnosti maloletého aj formou vecných plnení (nákup liekov, poskytnutie ošatenia, výdavky spojené s

lyžiarskymvýcvikomapod.),poukázalvšaknato,ževčaserozhodnutiaosobnýstykotcasmaloletýmod
apríla2024neprebiehal,pretovbudúcnostimôžebyťrozsahposkytovaniavecnýchplnenízostranyotca
značne obmedzený. Okresný súd nemal preukázané, že by sa otec podieľal na vyživovacej povinnosti
maloletého vo vyššej výške ako určil súd v poslednom rozhodnutí. Výdavky na maloletého vyčíslené
matkou v podanom návrhu, najmä 10,- Eur telefón; 20,- Eur školské potreby; 100-200,- Eur očné

vyšetrenie l x za rok + výmena sklíčok; 100-300,- Eur kúpa telefónu raz za 3 roky; 600,- Eur kúpa bicykla
1 x za 3 roky; 180-200,- Eur kúpa prilby; 50,- Eur kúpa rukavíc a chráničov; 20-100,- Eur
raz za pol rok; 100-200,- Eur liečivá pri ochorení za rok; 50-100,- Eur oblečenie/mesačne; 500,- Eur
sezónne obutie, prezuvky do školy/telesnú výchovu; 5-10,- Eur vreckové/mesačne; 5-10,- Eur strihanie/
úprava vlasov; 60-80,- Eur školské fotenie, výlety, 1yžiarsky výcvik okresný súd považoval za primerané

a dôvodné vzhľadom na vek, zdravotný stav a aktuálne potreby maloletého. Zdôraznil, že maloletý je
vo fyzickom a duševnom vývinovom procese, a preto aj jeho potreby sú odlišné od zastabilizovaných
potrieb rodičov. Poukázal na skutočnosť, že deti rovnakého veku majú v zásade rovnaké potreby, ktoré
súvšeobecneznáme,apretoichniejepotrebnéosobitnepreukazovať.Priurčovanírozsahuvyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo

vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka.

11. Okresnýsúdpredovšetkýmposudzovalzmenupomerovnastraneotcaamal.dieťaťaodposledného
rozhodovania súdu, nakoľko takáto zmenu odôvodňuje zmenu rozhodnutia (§ 78 ods. 1 Zákona
o rodine). Uskutočnil porovnanie pomerov a vychádzal zo zistení, že v čase posledného rozhodnutia

o výživnom bol otec nezamestnaný z dôvodu pandémie, nepriaznivého stavu priateľky a starostlivosti
o maloletého syna H.. V čase rozhodovania okresného súdu pracoval s priemerným mesačným príjmom
za obdobie 1/2024 - 3/2024 - 1.322,69 Eur vrátane vyplácaných diét, mal k dispozícii služobné motorové
vozidlo, služobný mobilný telefón. Výdavky otca v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v
roku 2021 okresný súd zistil vo výške 881,91 Eur a v čase rozhodnutia uvádzal výdavky v sume 1.444,58

Eur, a to splátky hypotekárneho úveru I. 331,22,- Eur; inkaso - elektrika 96,- Eur; komunálny odpad
mesto F. 3,75,- Eur (ročne 45,- Eur); daň z nehnuteľnosti 14,83,- Eur (ročne 177,9,- Eur); lesný závod-
prenájom prístupovej cesty k rodinnému domu 4,- Eur (polročne 24,- Eur); poistenie nehnuteľnosti 6,88,-
Eur (ročne 82,51,- Eur); strava 580,- Eur; ošatenie 70,- Eur; lieky a zdravotnícke pomôcky (kontaktné
šošovky) 50,- Eur; drogéria 80,- Eur; internet s TV 27,90,- Eur; telefón 20,- Eur; PHM 60,- Eur; výživné A.

100,- Eur. Pri vyhodnotení výdavkov otca okresný súd neprihliadol na výdavok na hypotekárny úver vo
výške 331,22 Eur mesačne, ktorý posúdil ako neprimerané majetkové riziko. Za dôvodné okresný súd
považoval všetky ostatné výdavky vyčíslené otcom vo výške 1.113,36 Eur mesačne vrátane vyživovacej
povinnostinamal.A.vovýške100,-Eur.Okresnýsúdpoukázalnato,ževýživnémáprednosťpredinýmivýdavkami rodičov, preto je rodič povinný svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti
nebolo ohrozené. Konštatoval, že matka na rozdiel od otca si vyživovaciu povinnosť voči mal. A. plní
osobnou starostlivosťou, zabezpečovaním starostlivosti o domácnosť a poskytovaním vecných plnení

akobývanie,strava,nákupošatenia,zabezpečeniezdravotnejstarostlivostiapodobne.Okresnýsúdmal
zistené, že otec na mal. dieťa prispieva určeným výživným riadne a včas, nad rámec určeného výživného
neprispieva a s maloletým sa od apríla 2024 osobne nestretáva. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči mal. H. (4 roky), matkou ktorého je otcova priateľka, s ktorou a maloletým otec žije v spoločnej
domácnosti. Okresný súd bol názoru, že na túto vyživovaciu povinnosť nie je povinný prihliadať, nakoľko

je predovšetkým zodpovednosťou rodiča konať tak, aby nebola ohrozená ďalšia vyživovacia povinnosť
vovzťahukmal.A.,ktorúmalotecužvčasenarodeniamal.H..Pokiaľbolovzáujmeotcamaťďalšiemal.
dieťa, mal vedieť, že mu tým vznikne vyživovacia povinnosť, a s tým spojené výdavky a zodpovednosť,
ktorú podľa názoru okresného súdu nie je možné prenášať na inú vyživovaciu povinnosť.

12. Okresný súd dospel k presvedčeniu, že nastali odôvodnené predpoklady na zvýšenie vyživovacej

povinnosti primeranej schopnostiam a možnostiam otca, a to zo sumy 100,- Eur na sumu 240,- Eur
mesačne, ktoré zvýšenie považoval za primerané a dostatočné aj vzhľadom na časové obdobie, ktoré
uplynulo od posledného rozhodnutia, na zmenu pomerov na strane otca a maloletého a ktoré je v
najlepšom záujme mal. A.. Dodal, že je na oboch rodičoch, aby na náklady na svoje maloleté dieťa,
ktoré si nedokáže na svoje potreby zarobiť, prispievali podľa pomeru, v akom sa o dieťa starajú,

so zohľadnením skutočnosti, že obaja majú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Matka svojou
výlučnou osobnou starostlivosťou o mal. dieťa môže byť znevýhodnená v iných aspektoch svojho života,
vrátane hľadania inej, lepšie platenej práce, zvyšovaniu kvalifikácie, možnosti pracovať nadčas a mimo
pravidelnej pracovnej doby, na rozdiel od otca, ktorý so synom netrávi toľko času a môže sa venovať
zarábaniu prostriedkov na jeho výživu. Podľa okresného súdu, keď otec je schopný uspokojovať svoje

vlastné potreby v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, možno preto od neho spravodlivo
žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu synovi formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou,
žedieťa,ktoréhorodičianežijúspolu,mámaťtakúživotnúúroveň,akokebyspolužitierodičovexistovalo.

13. Okresný súd poukázal aj na to, že pred znížením vyživovacej povinnosti otca v roku 2021 bola

jeho vyživovacia povinnosť od rozvodu manželstva v roku 2017 vo výške 180,- Eur mesačne,
preto zvýšenie na sumu 240,- Eur mesačne predstavuje navýšenie len o 60,- Eur mesačne za obdobie
siedmich rokov. Ak v čase rozvodu účastníkov konania v roku 2017 dosahoval otec vyšší príjem,
bolo možné podľa súdu prvej inštancie prihliadnuť aj na tzv. potencionalitu príjmu povinného rodiča
v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorej nie sú rozhodujúce jeho skutočné

zárobkové, prípadne majetkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne majetkové možnosti,
dané fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí, pracovných skúseností a pod..
Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, a to aj v prípade, že povinný berie na
seba neprimerané majetkové riziká zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,
resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Okresný súd mal za to, že výška

určeného výživného 240,- Eur mesačne nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko, a to aj s
prihliadnutím na skutočnosť, že otec nemá žiadne výdavky so stykom s mal. dieťaťom, ktorý neprebieha.

14. Vyživovaciu povinnosť otca okresný súd zvýšil odo dňa začatia konania, pričom nedoplatok na
výživnom za obdobie od 09.04.2024 do 31.05.2024 vypočítal na sumu 238,- Eur (za mesiac apríl

2024 pomerná výška výživného za 21 dní rozdielu medzi pôvodne určeným a novo určeným výživným
140,- Eur, t.j. 4,66 Eur x 21 dní = 98,- Eur; za mesiac máj 2024 140,- Eur). Zohľadnil, že jednorazová
úhrada dlhu by mohla ohroziť uspokojovanie ostatných nevyhnutných potrieb otca, preto mu umožnil túto
povinnosť uhradiť v splátkach tak, aby súčasne matka tiež nečakala na úhradu zameškaného výživného
neprimerane dlho. Výšku mesačných splátok okresný súd určil v sume 20,- Eur s tým, že otec je povinný

splátky splácať spolu s bežným výživným pod hrozbou straty ich výhody, pri nezaplatení čo i len jednej
splátky. Nakoľko došlo k zmene výšky výživného na mal. A. A., okresný súd v tejto časti zmenil rozsudok
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/4/2021-115 zo dňa 17.03.2021.

15. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal

nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil dôvody priznania trov konania a ani žiadny z účastníkov
nežiadal trovy konania priznať.16. Proti tomuto rozsudku, a to výrokom I., II. a IV., podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého
dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písmeno b), d), f) a h) CSP
a podľa § 62 ods. 1 CMP. Namietal, že okresný súd nesprávne posúdil podstatnú zmenu pomerov

na strane maloletého dieťaťa, pretože u maloletého od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej
povinnosti nedošlo k zmene stupňa základnej školy, ktorý navštevuje. K zmene pomerov nedošlo ani
v záujmových aktivitách maloletého, ktorý sa už v čase poslednej úpravy výživného venoval cyklistike
a maľovaniu, ktoré výdavky boli zohľadnené už v rodičovskej dohode uzavretej v roku 2021. Mal za to, že
okresný súd dospel v tomto ohľade na základe nedostatočne vykonaného dokazovania k nesprávnym

skutkovým zisteniam, neúplne zistil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré nevyčíslil a nezobral
do úvahy námietky otca ohľadom ich výšky. Okresný súd sa bez ďalšieho skúmania stotožnil s výškou
matkou vyčíslených výdavkov na dieťa približne 700,- Eur mesačne, ktoré podľa otca nemožno s
ohľadom na vek, zdravotný stav a potreby maloletého dieťaťa a ani s ohľadom na zárobkové a majetkové
pomery a životnú úroveň rodičov maloletého dieťaťa považovať za primerané a dôvodné. Podľa otca
okresný súd neaplikoval vyšetrovací princíp, vykonal nedostatočné dokazovanie ohľadom matkou

tvrdených výdavkov, v dôsledku čoho nezistil skutočný stav veci. Rozsudok okresného súdu považoval
za arbitrárny a nepreskúmateľný, z dôvodu absencie vysporiadania sa s tým, aké výdavky na mal. dieťa
a v akej výške považoval okresný súd ku dňu rozhodnutia za preukázané. Podľa otca v rozsudku nie sú
dostatočne odlíšené skutkové tvrdenia a argumenty účastníkov od skutočne vykonaného dokazovania
a jeho následného právneho posúdenia a nie sú zrozumiteľne vysvetlené úvahy, ku ktorým dospel na

základe vykonaného dokazovania.

17. Otec namietal, že okresný súd nesprávne posúdil jeho možnosti a schopnosti a majetkové pomery
a nesprávne vyhodnotil jeho finančnú situáciu. Nesprávne ustálil jeho priemerný mesačný zárobok na
sumu 1.322,69 Eur iba za obdobie od 01/2023 do 03/2024 a nie za obdobie predchádzajúcich 12

mesiacov, za ktoré jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval iba 1.120,79 Eur. Nesúhlasil
s konštatovaním v odseku 22. odôvodnenia s tým, že z rozhodnutia nie je zrejmé, či okresný súd v
súvislosti s jeho príjmom aplikoval princíp potencionality príjmu, a ak áno, z akého dôvodu a v akej výške,
čím je rozsudok nepreskúmateľný.

18. Za nesprávny považoval právny záver okresného súdu, ktorým výdavok na splácanie úveru v I. I.,
a. s. vo výške 331,22 Eur vyhodnotil ako neprimerané majetkové riziko. V tejto súvislosti uviedol, že
záväzokztohtoúveruprevzalprivyporiadaníBSMsmatkoumaloletéhodieťaťavroku2018zdôvodu,že
do svojho výlučného vlastníctva zároveň nadobudol rozostavaný rodinný dom, na výstavbu ktorého bol
úver zobratý počas manželstva obomi manželmi. Manželka, teda matka maloletého dieťaťa, predmetnou

dohodou nadobudla do jej výlučného vlastníctva zrekonštruovaný a zariadený štvorizbový byt a zostala
bez záväzkov. Rodinný dom zaťažený úverom otec užíva s jeho partnerkou a maloletým synom H. na
bývanie, a preto sa jedná o jeho nevyhnutný výdavok.

19. Okresný súd tiež nepostupoval v súlade so Zákonom o rodine, keď odmietol zohľadniť výdavky

otca s plnením jeho vyživovacej povinnosti voči mal. H. A., výživu ktorého finančne zabezpečuje výlučne
on, nakoľko sa jeho družka nemôže zamestnať z dôvodu zabezpečovania celodennej starostlivosti o
maloletého, ktorého z kapacitných dôvodov neprijali do materskej školy. Vyživovacia povinnosť k mal.
H. je rovnocennou k vyživovacej povinnosti voči mal. A., a preto sú výdavky na jej plnenie jeho
nevyhnutnými výdavkami. V tejto súvislosti namietal, že okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie

ohľadom výšky jeho výdavkov na potreby mal. syna H., ktoré sú minimálne vo výške 200,- Eur mesačne
a viac. Určená výška výživného na mal. A. 240,- Eur mu neponecháva žiadnu rezervu na plnenie jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletému H..

20. Pochybenie videl v tom, že okresný súd neskúmal a nezohľadnil podstatnú zmenu pomerov na

strane matky, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. V konaní bolo preukázané, že
v roku 2021 matka poberala iba príspevok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 315,- Eur
mesačne a prídavok na dieťa vo výške 25,50 Eur mesačne, spolu 340,50 Eur a oproti tomuto stavu sa
jej príjem v súčasnosti zdvojnásobil a predstavuje 600 až 700,- Eur mesačne a prídavok na dieťa vo
výške 60,- Eur mesačne. Nakoľko je mal. A. starší, ako v čase posledného rozhodovania o výživnom a

osobnú starostlivosť oňho už nie je potrebné zabezpečovať v rovnakom časovom rozsahu ako v roku
2021, má preto matka reálnu možnosť nájsť si inú, lepšie platenú prácu, zvýšiť si kvalifikáciu alebo
pracovať nadčas a mimo pravidelnej pracovnej doby, aby mohla vo vyššej miere uspokojovať potreby
mal. Damiána.21. Otec sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že rozsah vecných plnení poskytovaných z jeho
strany maloletému dieťaťu môže byť v budúcnosti značne obmedzený iba z dôvodu, že sa v priebehu

mesiaca apríl 2024 s maloletým osobne nestretol. Vykonaným dokazovaním bolo nesporné, že v
minulosti maloletému prispieval nad rámec bežného výživného kúpou bicykla, liekov, zabezpečením
lyžiarskeho vybavenia a darovaním oblečenia a obuvi, ako aj opravou mobilného telefónu, dobíjaním
kreditu a zabezpečením internetu v mobile a v období od Vianoc 2022 do júla 2023 aj zabezpečovaním
faktickej osobnej starostlivosti o maloletého.

22. V neposlednom rade namietal nesprávny procesný postup okresného súdu, ktorým mu znemožnil,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na
spravodlivý proces, keď sa až z doručeného rozsudku dozvedel, že matka dňa 07.05.2024 predložila
doklady o výdavkoch spolu s výdavkami maloletého spojenými s návštevou školy. Tieto dôkazy okresný
súd otcovi nedoručil ani ich neoboznámil na pojednávaní, čím mu znemožnil, aby sa k nim riadne vyjadril,

prípadne navrhol ďalšie dokazovanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, respektíve rozsudok zmeniť.

23. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.07.2024 bolo odvolanie otca doručené matke
maloletého dieťaťa a kolíznemu opatrovníkovi (č.l. 125 spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní

písomne vyjadriť, ktorú nevyužili.

24. V priebehu odvolacieho konania bolo krajskému súdu doručené podanie otca, v ktorom uviedol, že
mu bolo jeho zamestnávateľom oznámené, že pracovný pomer otca u zamestnávateľa FENESTRA Sk,
spol. s.r.o. skončí uplynutím doby určitej, na ktorú bol pracovný pomer uzatvorený, t.j. dňom 31.08.2024.

Počnúc dňom 01.09.2024 bude nezamestnaný, bude sa evidovať ako uchádzač o zamestnanie a
zároveň si bude intenzívne hľadať nové zamestnanie. Poukázal na to, že už na pojednávaní pred súdom
prvej inštancie dňa 06.06.2024 uviedol, že mu bolo zamestnávateľom oznámené, že mu pracovná
zmluva predlžená nebude, napriek tomu v tomto smere okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie.
Uvedené podľa otca predstavuje podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, a to stratu jeho jediného

príjmu ako živiteľa rodiny, ktorá zakladá ďalší dôvod na zrušenie rozsudku a jeho vrátenie súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Spolu s podaním doručil odvolaciemu súdu list
zamestnávateľa FENESTRA Sk, spol. s.r.o. zo dňa 07.08.2024 a fotokópie pokladničných bločkov o
výdavkoch na zabezpečenie nevyhnutných potrieb pre seba, svoju družku a maloletého syna H. v
mesiacoch jún a júl 2024, ktoré vyčíslil na sumu cca 1.030,- Eur, okrem ktorých má ešte nevyhnutné

výdavky spojené s bývaním tak, ako boli vyčíslené v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že
družka naďalej zabezpečuje celodennú osobnú starostlivosť o ich syna, z ktorého dôvodu jej jediným
príjmom je prídavok na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne.
Následne prostredníctvom právnej zástupkyne otec uskutočnil podanie, ktorým oznámil, že od
18.07.2024 je práceneschopný a jeho jediným príjmom sú nemocenské dávky, ktoré sú mu vyplácané

vo výške od 804,82 Eur - 831,60 Eur mesačne a pripojil správu od Sociálnej poisťovne.

25. Do momentu rozhodnutia krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

26. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP),

prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to
otcom maloletého dieťaťa a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani
dôležitý verejný záujem, a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne
dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a v závislom výroku IV.

podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého bez
nariadeniapojednávania,sapoukazujenauznesenieKrajskéhosúduvŽiline č.k.15CoP/156/2024-163

zo dňa 09.04.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 09.04.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.28. Za rešpektovania ustanovenia § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie
bolo odvolanie podané otcom maloletého A. proti výrokom I. a II. rozsudku okresného súdu, ktorými

bolo určené zvýšené výživné a vyjadrený nedoplatok na výživnom, a tým aj závislý výrok IV. rozsudku
súdu prvej inštancie.

29. Pokiaľ išlo o výrok III. rozsudku, ktorým bol návrh otca na zverenie mal. A. do striedavej starostlivosti
oboch rodičov zamietnutý, otec v odvolaní výslovne vyjadril, že odvolanie podáva voči výrokom I.,

II. a IV. rozsudku a ani podľa obsahu odvolania tento výrok nenamietal, preto v tomto rozsahu
rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý. Odvolací súd len k úplnosti dodáva k odvolaním otca
nenapadnutému výroku, že nezistil ani jeho nesprávnosť.

30. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku
a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre

zvýšenie výživného na maloleté dieťa, odkedy a v akom rozsahu. Podstatou odvolania otca bola
námietka nesprávnych skutkových zistení, a tým nesprávneho právneho záveru o jeho možnostiach
a schopnostiach platiť zvýšené výživné, ako aj námietka o porušení jeho práva na spravodlivý proces
v dôsledku nesprávneho procesného postupu a nedostatočného zdôvodnenia rozsudku okresného
súdu.

31. K odvolaciemu dôvodu o nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku
krajský súd uvádza, že štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 220
ods. 2 CSP. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odvolací

súd po preskúmaní odvolaním napadnutého prvoinštančného rozsudku dospel k záveru, že tento
kritériá vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP spĺňa, pretože odôvodnenie rozhodnutia je potrebné
posudzovať v jeho celom obsahovom znení. Okresný súd k jednotlivým výrokovým častiam vyjadril
skutkové zistenia, ako aj následné právne zhodnotenie, t.j. boli zrejmé tak skutkové, ako aj právne
závery súdu prvej inštancie, ktoré bolo možné podrobiť prieskumu podľa odvolacích dôvodov s

následným posúdením zo strany krajského súdu. Rozsudok okresného súdu obsahuje zistenia týkajúce
sa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, je v ňom zahrnutý obsah návrhu matky a vyjadrenie
otca, stanovisko kolízneho opatrovníka podľa správy zo sociálneho šetrenia, výsledok I. informatívneho
stretnutia rodičov, priebeh pojednávania, vykonaného dokazovania a rozsudok okresného súdu je
preskúmateľný, ak po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vyjadril svoje úvahy, zhodnotenia a

skonštatoval svoje závery. Ak okresný súd v odôvodnení rozhodnutia, uviedol dostatočnú argumentáciu
k meritu veci, nie je možné rozsudok považovať za nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný,
pretože jeho skutkové a právne závery nie sú zjavne neodôvodnené. Ak aj otec v odvolaní namietal, že
v určitej nastolenej otázke táto zostala súdom prvej inštancie nie dostatočne zodpovedaná, nevyjadrená
v odvôdnení napadnutého rozsudku, tak je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že okresný súd

v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na podstatné a zásadné okolnosti danej veci. To, že
odvolateľsodvolanímnapadnutýmivýrokmiI.aII.rozsudkuazdôvodnenímknimsaviažucimnesúhlasí,
nemôže viesť k záveru o nedostatočnom zdôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie.

32. K námietke porušenia práva otca na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že pod porušením

práva na spravodlivý súdny proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci
predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo
zákonného, ale aj ústavno-právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou. Ide napríklad o právo na prejednanie
veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, na zachovanie

rovnosti strán v konaní, na postup znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, k čomu zo strany okresného súdu nedošlo. Námietka otca maloletého
dieťaťa o nesprávnom postupe okresného súdu spočívajúcom v tom, že mu neboli doručené dôkazy
o výdavkoch matky a školských výdavkoch mal. dieťaťa, a tieto neboli na súdnom pojednávaní

oboznámené, nebola zhodnotená ako dôvodná. Z ust. § 185 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 188 CSP
vyplýva, že je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a dokazovanie vykonáva
na pojednávaní. Pokiaľ za stavu, že matka už v návrhu zo dňa 27.03.2024 (č.l. 1-2 spisu) uviedla
tabuľkový prehľad obsahujúci položky a sumy spoločných mesačných výdavkov a mesačných výdavkovna mal. A., ktorý otec vo vyjadrení k doručenému návrhu matky (č.l. 47 spisu) relevantne nenamietal,
matkou boli doložené listiny (dôkazy k výdavkom na č.l. 74 - 78 spisu) a následne podľa Záznamu z
I. informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 28.05.2024 (č.l. 83 spisu) boli matkou vyčíslené priemerné

mesačné výdavky na dieťa v sume 700,- Eur, ktorých výšku výdavkov maloletého a nákladov matky
rovnako nespochybnil a z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.06.2024 vyplývalo, že okresný súd
prítomnýchvyzval,čižiadajúniečobližšieoboznámiťzospisu,načobolouvedené,že...,,navrhovateľka,
otec ani kolízna opatrovníčka nežiadajú nič bližšie oboznámiť, postupoval zákonom predpokladaným
spôsobom. Okresný súd za tohto stavu výšku výdavkov ustálil na základe otcom nerozporovaného

vyčíslenia predloženého matkou, naviac išlo o bežné výdavky, výška ktorých zodpovedá všeobecným
poznatkom o cenách tovarov a služieb, ktoré zodpovedajú veku a záujmovým aktivitám maloletého
dieťaťa, teda o správnosti ich uplatnenia a vyčíslenia nemal vážny dôvod pochybovať (§ 37 CMP). Pokiaľ
otec výšku výdavkov v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie relevantne nenamietal,
potom nebolo možné odvolacím súdom konštatovať, že by v procesnom postupe okresného súdu boli
zistené také nedostatky, ktoré by mohli smerovať k záveru o porušení práva účastníka konania na

spravodlivý proces.

33. V súvislosti s napadnutými výrokmi I. a II. rozsudku okresného súdu odvolacou námietkou o
nesprávne a neúplne zistenom skutkovom stave veci odvolací súd poukazuje na to, že podstatnou
otázkouboloposúdenie,čiodposlednéhorozhodnutiaovýživnomdošlokzmenepomerov,ktorúbybolo

potrebné premietnuť do rozhodnutia o zvýšení výživného, resp. úpravy výživného. V rámci vykonaného
dokazovania tak súd prvej inštancie posudzoval odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, vykonal dostatočné dokazovanie a v rámci
neho zistenie a porovnanie pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov v čase
od poslednej úpravy, t.j. od roku 2021 s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci, t.j.

v roku 2024. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery, že na strane maloletého a rodičov
oproti poslednému rozhodnutiu k zmene pomerov došlo.

34. Okresný súd pri svojom rozhodovaní správne vychádzal z § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré definuje
dôvody majúce za následok zmenu rozhodnutia o výživnom. Za tieto je v zmysle tohto zákonného

ustanovenia potrebné považovať zmenu pomerov, či už na strane rodičov alebo dieťaťa, pričom musí
ísť o podstatnú zmenu pomerov. Inak povedané zmena pomerov je stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý
bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní.

35. Krajský súd zvýrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), pričom
konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná viacerými faktormi. Na strane výživou oprávneného sú
to odôvodnené potreby a na strane povinného jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery (75
ods. 1 Zákona o rodine). Účelom výživného je uhrádzanie nielen základných životných potrieb dieťaťa
ako je strava, odievanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, bývanie, ale aj zabezpečovanie ďalších

životných potrieb potrebných pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc náklady na
uspokojovanie jeho športových, sociálnych a kultúrnych potrieb. Za odôvodnené potreby treba pritom
pokladať nielen pravidelné mesačné výdavky, ale aj odôvodnené nepravidelné a náhodné výdavky. Pri
určovaní konkrétnej výšky výživného pre dieťa v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd vychádza
jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny

vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa a vychádza
zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.
Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a
možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že
dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Na strane povinného rodiča je nevyhnuté

prihliadnuť na jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživou, s ohľadom na vek, zdravotný stav,
dosiahnuté vzdelanie a objektívne možnosti dosahovania určitého príjmu vzhľadom na existujúcu
situáciu na trhu práce (princíp potencionality). Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
rodičasanezohľadňujútievýdavky,ktoréniejenevyhnutévynaložiť.Vyživovaciapovinnosťmáprednosť
pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

36. Vychádzajúc z uvedených teoretických východísk krajský súd po oboznámení sa so spisovým
materiálom, odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie viažucemu sa k odvolaním otca napadnutej
časti, vyhodnotil odvolacie argumenty vo vzťahu k okresným súdom určenej výške zvýšenej vyživovacejpovinnosti ako čiastočne dôvodné. Zo spisového materiálu a z odôvodnenia rozsudku viažucemu sa
k napadnutým výrokom I. a II. je zrejmé, že sa okresný súd dostatočne zaoberal otázkou zistenia
aktuálnych pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov. Okresný súd matkou

uvádzané výdavky na starostlivosť o mal. A. na zabezpečovanie bežných potrieb maloletého dieťaťa
považoval za opodstatnené (i keď to výslovne nevyjadril) cca vo výške 500,- Eur mesačne. K námietke
otca, že odôvodnené potreby maloletého neboli dostatočne zisťované a preukázané, odvolací súd
opakuje, že otec výšku matkou prezentovaných výdavkov na dieťa v konaní pred súdom prvej inštancie
relevantne nespochybnil a súčasne dodáva, že exaktné preukazovanie výdavkov na bežné odôvodnené

potreby maloletého, by nebolo účelné ani hospodárne, ak je predsa zrejmé, že všetky výdavky na
maloleté dieťa nie sú presne rovnaké každý mesiac, pričom v rámci výdavkov matky boli zahrnuté nielen
pravidelné výdavky, ale i výdavky nepravidelné na zdravotnú starostlivosť, výdavky na šport a záujmovú
činnosť maloletého, práve ktoré slúžia k jeho všestrannému rozvoju.

37. Okresný súd správne posúdil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, t.j. od roku 2021

k času rozhodovania v predmetnej veci, t.j. v roku 2024 došlo na strane maloletého dieťaťa k podstatnej
zmene pomerov, ktorá odôvodňovala jej zvýšenie, nielen samotným uplynutím doby 3 rokov, ale aj
tým, že maloletý je starší a vyspelejší. V čase posledného rozhodnutia o výživnom na mal. A., ktoré
bolo určené vo výške 100,- Eur rozsudkom č.k. 5P/4/2021-115 zo dňa 17.03.2021, mal maloletý 11
rokov a navštevoval 5. ročník základnej školy a k času rozhodnutia bol žiakom 8. ročníka základnej

školy a mal 14 rokov. K argumentu otca, že nedošlo k zmene stupňa základnej školy, ktorú maloletý
navštevuje a ani k zmene záujmových aktivít, odvolací súd zdôrazňuje, že k zvýšeniu odôvodnených
potrieb dieťaťa dochádza vždy v dôsledku jeho samotného vývoja. Práve v období medzi jedenástym
a štrnástym rokom veku dieťaťa, čo zodpovedá obdobiu vývoja mal. A. od poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti, dochádza k výrazným zmenám spojeným s jeho rastom a dospievaním, v dôsledku čoho

dochádza aj k podstatnému zvýšeniu výdavkov nielen na zabezpečovanie základných potrieb dieťaťa,
ako strava, oblečenie, obuv a hygiena, ale výdavkov na uspokojovanie jeho sociálnych potrieb (šport,
záujmové aktivity).

38. Správne okresný súd postupoval, keď pri posudzovaní výšky výživného vykonal dokazovanie

za účelom zistenia pomerov na strane rodičov. Okresný súd konštatoval to, že v čase posledného
rozhodnutia o výživnom (zníženom výživnom) v roku 2021 bol otec nezamestnaný z dôvodu pandémie
a nepriaznivého zdravotného stavu jeho priateľky a starostlivosti o maloletého syna H.. Pokiaľ okresný
súd konštatoval zmenu pomerov otca oproti pôvodnému rozhodnutiu, je potrebné vnímať odôvodnenie
jeho rozhodnutia v celosti, keď je zrejmé, že hodnotil aktuálne zistenú príjmovú situáciu otca so záverom

zvýšeniapríjmu.Akokresnýsúdmalzazistenýpríjemotcazaobdobietrochmesiacovvovýške1.322,69
Eur, možno prisvedčiť námietke otca, že pre účely určenia vyživovacej povinnosti je vhodné, aby bolo
vychádzané z príjmu povinnej osoby zisteného za dlhšie rozhodné obdobie, avšak nešlo o nesprávne
skutkové zistenie, pretože podľa potvrdenia zamestnávateľa otca (č.l. 43 až 45 spisu) dosiahol otec
v období od 04/2023 do 12/2023 celkový príjem vo výške 11 372,33 Eur a v období od 01/2024 do

03/2024 4.951,44 Eur, t.j. spolu 16.323,77 Eur, čo predstavuje priemerne 1.360,31 Eur mesačne. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že za súčasť príjmu povinnej osoby je potrebné považovať
nielen mzdu, ale aj ďalšie poskytované plnenia ako náhrada mzdy v nemoci, daňový bonus, stravné,
preplatok na dani a diéty, keďže sa jedná o finančné prostriedky, ktoré má osoba reálne k dispozícii
na uspokojovanie svojich potrieb, ako aj ďalších výdavkov, teda aj na plnenie vyživovacej povinnosti.

Správne boli zistené otcom vyčíslené výdavky otca v sume 1.444,58 Eur, ako aj, že má vyživovaciu
povinnosť k maloletému H..

39. Na základe uvedeného krajský súd konštatuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania správne
ustálil skutkový stav ohľadom oprávnených výdavkov mal. A. a rovnako ohľadom príjmov a výdavkov

na strane otca ako povinného rodiča.

40. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením výšky zvýšeného výživného a z neho
vyplývajúcej výšky nedoplatku na výživnom, a to z dôvodu odlišného posúdenia dôvodnosti zistených
výdavkov otca.

41. Krajský súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie pristúpil k odlišnému právnemu
posúdeniu okresným súdom zisteného skutkového stavu a relevantnú otázku určenia zvýšeného
výživného posúdil inak. Podľa odvolacieho súdu okresný súd ustálený skutkový stav v rovine výdavkovotca nesprávne posúdil, ohľadom nevyhnutnosti výdavkov na splátku hypotekárneho úveru a jeho
ďalšej vyživovacej povinnosti. Krajský súd tak nedospel k odlišným skutkovým zisteniam a dôkazy
vykonané pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvej inštancie, ale okresným súdom

zistený skutkový stav v rovine výdavkov otca právne posúdil inak, a preto pristúpil k zmene odvolaním
napadnutých výrokov I. a II. rozsudku.

42. Odlišne od záveru súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že určená (zvýšená) výška
výživnéhovsume240,-Eurmesačnenezodpovedámožnostiam,schopnostiamamajetkovýmpomerom

otca, prihliadnuc na jeho nevyhnutné výdavky a existenciu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti. Na rozdiel
od okresného súdu odvolací súd hodnotí výdavok otca na splátku hypotekárneho úveru v I. I., J. vo
výške 331,22 Eur mesačne, ako výdavok, ktorý je nevyhnuté vynaložiť, pretože úver bol použitý na
nadobudnutie nehnuteľnosti, ktorú otec so svojou partnerkou a maloletým dieťaťom využíva na bývanie
(dokonca ide o spoločný úver otca a matky mal. A., poskytnutý ešte za trvania ich manželstva) a za stavu
nezistenia, že by otec bol vlastníkom iného nehnuteľného majetku s možnosťou alternatívy ekonomicky

výhodnejšieho bývania, a to bez úveru, tento výdavok podľa odvolacieho súdu je potrebné považovať
za nevyhnutný.

43. Odvolací súd v rámci v odôvodnených výdavkov otca odlišne posúdil aj existenciu jeho ďalšej
vyživovacej povinnosti. Uvádza, že záver o tom, či vznik ďalšej vyživovacej povinnosti predstavuje

dôvod na zmenu výživného voči skôr narodenému dieťaťu, je vždy výsledkom procesu komplexného
vyhodnotenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyjdú najavo,
a ktoré súd hodnotí v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov (uznesenie NS SR, sp. zn.
4CdoR/11/2023 zo dňa 24.10.2023). Inými slovami povedané, vznik ďalšej vyživovacej povinnosti
nepochybne predstavuje okolnosť, na ktorú súd musí prihliadnuť, a to v každom prejednávanom prípade

individuálne, podľa kritérií určovania výživného a s ohľadom na zistený skutkový stav veci. Vždy
prihliada na možnosti a schopnosti povinného rodiča prispievať na výživu všetkých detí, voči ktorým má
vyživovaciu povinnosť, pričom sa vychádza z toho, že každé dieťa má nárok na jej náležité plnenie,
s ohľadom na výšku jeho odôvodnených potrieb a má právo podieľať sa na životnej úrovni výživou
povinného rodiča. V tejto súvislosti však odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že okresný súd síce

v odseku 20. odôvodnenia na jednej strane vyjadril, že na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca neprihliada,
avšak na strane druhej súčasne zhodnotil ako dôvodné všetky ostatné otcom vyčíslené výdavky (okrem
splátky úveru) v plnej výške, t.j. 1.113,36 Eur na stravu, bývanie a drogériu mesačne, z ktorých je
zrejmé, že sa netýkajú iba otca, ale aj ďalších členov otcovej súčasnej domácnosti, teda aj mal. syna H.
a partnerky otca, ktorá sa tiež na výdavkoch v spoločnej domácnosti primerane musí podieľať. Tým, že

okresný súd tieto výdavky zohľadnil v otcom uplatnenej výške, fakticky prihliadol na plnenie vyživovacej
povinnosti otca voči mal. synovi H., ku ktorému vyživovaciu povinnosť má aj jeho matka, a to bez ohľadu
na to, či je zamestnaná alebo nie (ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine).

44. K poukazu otca v odvolaní na zvýšenie príjmu matky od posledného rozhodnutia, odvolací súd

súhlasí so záverom okresného súdu v odseku 20. odôvodnenia a zvýrazňuje, že pokiaľ okresný súd
v súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine osobnú starostlivosť matky zohľadnil a premietol, resp.
vyjadril kompenzáciu v určitej hodnote pri určovaní výživného otcovi maloletého dieťaťa, tak tento postup
okresného súdu nepredstavoval nesprávne právne posúdenie veci. Predsa s prihliadnutím k tomu, že
maloleté dieťa je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, tak táto musí byť

aj príslušným spôsobom finančne kompenzovaná.

45. Za stavu objektívne zvýšených nákladov primerane veku mal. A., krajský súd potom určil výšku
zvýšeného výživného otcovi za zohľadnenia jeho dôvodných výdavkov, vyživovacej povinnosti voči
ďalšiemu dieťaťu, a to vo výške 200,- Eur, pretože je názoru, že je dôvodné zvýšenie práve v takomto

rozsahu, ktorá suma ho s ohľadom na výšku príjmu ustálenú súdom prvej inštancie a ani s ohľadom
na jeho možnosti a schopnosti takýto príjem dosahovať (potencionálny príjem) nezaťaží neprimeraným
spôsobom a súčasne zvýšenie výživného v tomto rozsahu pokryje odôvodnený nárast potrieb mal. A..

46. S prihliadnutím na zmenu rozhodnutia okresného súdu čo do výšky bežného výživného, zmenil

krajský súd toto rozhodnutie aj v časti určenia nedoplatku na výživnom, ktoré po prepočte za obdobie od
09.04.2024 do 31.05.2024 predstavuje neuhradenú sumu 170,- Eur (pomerná časť výživného za 21 dní
v mesiaci apríl vo výške 70,- Eur (100 : 30 x 21) a neuhradená časť výživného za mesiac máj vo výške
100,- Eur) s tým, že otcovi ponechal možnosť zaplatiť nedoplatok v mesačných splátkach po 20,- Eurpod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Zároveň krajský súd vo výroku
svojho rozhodnutia vyslovil, že sa týmto rozsudkom mení pôvodný rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom č.k. 5P/4/2021–115 zo dňa 17.03.2021 v časti výšky výživného otca na maloleté dieťa.

47. Ak aj otec v následných podaniach poukazoval na skončenie pracovného pomeru a dočasnú
práceneschopnosť, tak skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, nebolo
možné vziať do úvahy vzhľadom k ust. § 217 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého je rozhodujúci stav
v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré v čase jeho

vyhlásenia ešte nenastali a ktorých vznik (v budúcnosti) je neistý, preto prípadné zmeny stavu, ktoré
nastalipovyhlásenírozsudkusúduprvejinštancie,nemôžuspätnemeniťpohľadnasprávnosťzisteného
skutočného stavu veci v čase jeho vydania. Len pre úplnosť odvolací súd ku skončeniu pracovného
pomeru otca z dôvodu uplynutia času, na ktorý bol uzavretý, uvádza, že otec si mal byť a bol tejto
skutočnosti vedomý, ako aj jeho zákonnej vyživovacej povinnosti, preto bolo na ňom, aby v dostatočnom
časovom predstihu a s ohľadom na svoje možnosti a schopnosti dané vekom a dosiahnutým vzdelaním

(otecmávysokoškolskévzdelanieekonomickéhosmeru)vynaložilúsiliekdosiahnutiustabilnéhopríjmu.
K poukazu otca na dočasnú práceneschopnosť, krajský súd odkazuje na samotný pojem, z ktorého
vyplýva, že nejde o okolnosť, ktorá by mala mať trvalý charakter, a tým vplyv na rozhodovanie
o zvýšenom výživnom.

48. Na základe uvedeného, vyhodnotiac odvolanie ako čiastočne dôvodné, krajský súd rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch I., II. a v závislom výroku IV. podľa § 388 CSP zmenil tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP

v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie),

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.