Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124201158
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124201158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C.
XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Milan Szőllőssy, advokát, so sídlom Mlynská 28, 040 01
Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35570661, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému:
Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31819796, o náhradu
škody z ublíženia na zdraví s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
11C/5/2024-184 z 25.9.2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako aj vo výroku o trovách
konania o náhradu za stratu na zárobku.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o náhradu za stratu na zárobku pri
invalidite o sumu 1.949,48 eur a za obdobie od 8.5.2024 do budúcna a v časti úrokov z omeškania za
obdobie od 5.1.2023 do 15.5.2024. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.038,40 eur titulom zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a 1.347,53 eur titulom náhrady za stratu na zárobku pri

invalidite s úrokom z omeškania zo sumy 1.347,53 eur vo výške 9,50 % od 16.5.2024 do zaplatenia, a to
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že žalobca v konaní
o zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia má voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. V konaní o náhradu za stratu na zárobku žalobca nemá
nárok na náhradu trov konania a žalovanému sa tento nárok nepriznáva.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 5.1.2022 došlo k dopravnej nehode v tuneli E., keď vodič motorového

vozidla zn. Mercedes - Benz Sprinter, EČV: E., prešiel s vozidlom do protismerného jazdného pruhu, kde
narazil do protiidúceho vozidla zn. Seat Altea, EČV: F.. Pri tejto nehode utrpeli zranenia aj spolujazdci
oboch vozidiel, medzi nimi aj žalobca, ktorý utrpel otvorenú podhlavičkovú zlomeninu II. záprstnej kosti
ľavej ruky, kompresívnu zlomeninu piateho driekového stavca, pomliaždenie prednej plochy hrudníka
a pomliaždenie pravého bedrového kĺbu. Vodič, ktorý nehodu zavinil, G. H., bol trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov 3T/37/2022-295 zo dňa 19.10.2022 uznaný vinným z prečinu ublíženia na
zdraví.

3. Je nesporné, že motorové vozidlo s EČV: E. bolo predmetom poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného.4. V júni 2023 bol vypracovaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobcu v
dôsledku tejto dopravnej nehody. Lekár žalobcovi stanovil tieto trvalé následky: keloidná jazva na chrbte,
plošné jazvy na ľavej ruke, stredné ťažké obmedzenie hybnosti driekovobedrovej chrbtice - 390 bodov +

navýšenieo50%,tedao195bodov;nedovretieukazovákaľavejrukyna2,5cm-100bodov+navýšenie
o 50 bodov a inkontinencia moču - 200 bodov + navýšenie o 100 bodov, takže celkovo ohodnotil sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu na 1165 bodov.

5. Žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 19.7.2023 nárok na náhradu škody z titulu bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia, zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a straty na zárobku
počas pracovnej neschopnosti ako aj po skončení pracovnej neschopnosti a napokon liečebných a
cestovných nákladov. Pokiaľ ide o nárok na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti,
ten uplatnil za obdobie od 5.1.2023 do 30.6.2023 vo výške 3.793,45 eur a do budúcna mesačne 650,75
eur. Tento list bol žalovanému doručený 25.7.2023. Žalovaný odpovedal listom z 12.1.2024 o ukončení
šetrenia a výplate náhrady za stratu na zárobku počas PN podľa § 446 Občianskeho zákonníka vo

výške 2.997,97 eur. Je pritom nepochybné, že išlo o náhradu za stratu na zárobku, síce ešte počas PN
žalobcu, ale po priznaní invalidity a tomu nasvedčuje aj ďalšie oznámenie žalovaného o poistnom plnení
zo 7.8.2023 o poskytnutí náhrady za stratu na zárobku žalobcu počas jeho PN za obdobie od 5.1.2022
do 4.1.2023 vo výške 4.036,30 eur (č.l. 74).

6. Žalovaný listom z 10.8.2023 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti a poukázal mu
plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia za 1165 bodov vo výške 30.384,- eur.

7. S účinnosťou od 5.1.2023 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok vo výške 208,10 eur mesačne
rozhodnutím sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.4.2023. Tomuto rozhodnutiu

predchádzal odborný posudok o invalidite z 28.2.2023, ktorým bola stanovená u žalobcu miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %. V posudku sa uvádzajú poruchy
statodynamiky driekovej chrbtice, chôdza so šetrením driekovej chrbtice, bez prejavov nervového a
svalového dráždenia, bez poruchy hybnosti končatín, atrofie svalov. Diagnostikovaná bola inkontinencia
moču ľahkého stupňa. Od júna 2022 je žalobca sledovaný psychiatrom pre adaptačnú poruchu,

posttraumatickústresovúporuchu,zmiešanúúzkostnúadepresívnuporuchu.Vzáveresakonštatuje,že
žalobca môže pracovať na pôvodnom pracovisku a na trhu práce. Prácu môže vykonávať bez zvýšenej
fyzickej námahy spojenej s dvíhaním a prenášaním bremien a vo vynútených polohách.

8. Neskôr došlo k zvýšeniu invalidného dôchodku žalobcu, a to od 1.7.2023 na sumu 230,20 eur a od

1.1.2024 na 238,50 eur mesačne.

9. Podľa mzdového listu žalobcu, keďže je nesporné, že relevantné obdobie pre výpočet priemerného
zárobku žalobcu je štvrtý štvrťrok 2021, dosiahol žalobca hrubú mzdu 1.994,78 eur (čo je medzi stranami
nesporné) a odpracoval 448 hodín, ale zároveň súd zdôrazňuje, že bolo mu zaplatené aj za sviatky

ďalších 24 hodín.

10. Podľa správy sociálnej poisťovne žalobcovi bola uhrádzaná dávka v nezamestnanosti, a to za
december 2023, január a marec 2024 po 364,40 eur mesačne, za február 2024 išlo o sumu 340,90 eur,
za apríl 2024 bola zaplatená suma 352,60 eur a za obdobie od 1.5. do 7.5.2024 suma 82,30 eur.

11. Žalobca od 8.5.2024 je zamestnaný v I. D. J. v D. ako upratovač na dobu určitú, a to na zastupovanie
počas PN inej upratovačky, od 1.7.2024 mu bol zmenený pracovný pomer na neurčito. Podľa jeho
mzdového listu v máji 2024 jeho hrubá mzda činila 692,83 eur a čistá 586,65 eur, v júni 2024 mal hrubú
mzdu 757,50 eur (čistý 633,04 eur), v júli 2024 dosiahol hrubý príjem 2.357,50 eur (čistý 1.781,30 eur) a

v auguste 2024 mal hrubú mzdu 857,50 eur (čistú 704,81 eur). Podľa oznámenia jeho zamestnávateľa
bol žalobcovi určený jeho funkčný plat vo výške 757,50 eur s účinnosťou od 8.5.2024.

12. Žalobca pri svojom vypočutí na pojednávaní uviedol, že pred úrazom pracoval ako stolár a vykonával
všetky práce okolo domu vrátane murárskych, čo však teraz už nedokáže. Stačí totiž ak trochu prejde

a už je unavený. Nemôže dlhšie stáť ani sedieť a dvíhať žiadne ťažšie veci. V minulosti vykonával aj
práce v domácnosti ako je vysávanie, či umývanie okien, ktoré však už po úraze nezvláda. Bol tiež
vášnivý rybár, v súčasnosti však vydrží byť vonku najviac hodinu, potom si musí ľahnúť. Nemôže chodiť
na výlety do prírody, ani sa bicyklovať, čomu sa predtým venoval, pretože otrasy mu nerobia dobre nachrbticu, prejsť môže len po rovnom teréne. Má deti vo veku 11 a 6 rokov, ktoré majú aj rybárske lístky,
ale kvôli jeho zdravotným problémom sa im nemôže venovať tak ako by chcel. Predtým chodieval s nimi
do kina, teraz to nedokáže, lebo má bolesti pri dlhšom sedení a potrebuje špeciálnu stoličku s opierkou

na chrbticu. Pred úrazom chodieval s manželkou aj na plesy, po úraze to už nepraktizuje. V súvislosti
s inkontinenciou musí sa častejšie umývať, niekedy aj 3-4 krát denne a horšie je to pri horúčavách.
Doživotne musí nosiť špeciálne vložky, čo mu je veľmi nepríjemné. Šoférovať dokáže len na krátku
vzdialenosť z miesta svojho bydliska do Vranova, a to nie len kvôli fyzickým problémom po úraze, ale
aj psychickým, pre ktoré navštevuje psychológa, lieči sa u psychiatra. Potvrdil, že pri bežných životných

úkonoch je sebestačný a problémy nemá ani v intímnom živote.

13. Žalobca v tomto spore si uplatnil nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Podľa tohto ustanovenia v prípadoch osobitného zreteľa, akým
je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

14. Citované ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, teda sám súd má
podľa konkrétnych okolností prípadu uvážiť, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a v kladnom
prípade následne ustáliť aké zvýšenie náhrady je primerané.

15. Samotné priznanie základného ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia predpokladá,

že poškodený je vplyvom následkov jeho zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, spôsoboch
uplatnenia v rodinnom živote, voľnom čase, pri voľbe povolania, možnostiach zúčastniť sa kultúrnej,
športovejčinnostiapod.Nárokpodľa§5ods.5citovanéhozákonajeďalšímnárokom,ktorýpredpokladá
existenciu ďalších skutočností umožňujúcich prijať záver, že obmedzenie poškodeného nemožno
vyjadriť len základným ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia. Zvýšenie náhrady podľa tohto

ustanovenia predpokladá, že základné ohodnotenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného
stavu na životné úkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla k ťažkým následkom, ktoré podstatne
obmedzujú alebo znemožňujú jeho ďalšie uplatnenie v živote.

16. Uvedený nárok možno priznať len výnimočne pri tak závažných následkoch poškodenia na zdraví,

pri ktorých základné ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia nie je dostatočným odškodnením.

17. Pri tomto nároku súd súhlasí s názorom, ktorý vyplynul z rozsudku Najvyššieho súdu SR
3Cdo/192/2015, podľa ktorého odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia má vo svojej
podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho
spoločenských úloh, nevyhnutné je najskôr zistiť aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie
v živote a v spoločnosti pred vznikom škody a aké má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania
týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené alebo
stratené možnosti jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti. Pri posudzovaní otázky, či ide o prípad

hodný osobitného zreteľa a určovanie rozsahu odškodnenia, musí súd dbať na to, aby jeho rozhodnutie
rešpektovalo princíp proporcionality, ktorý vyžaduje existenciu vzťahu primeranosti medzi priznanou
výškou náhrady a spôsobenou ujmou.

18. Podľa názoru súdu už samotná skutočnosť, že žalobca sa stal v dôsledku tohto úrazu invalidným

a navyše v mladom veku (37 rokov) je dôvodom pre priznanie nároku v zmysle § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. Priznanie invalidity sa totiž v bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
lekárskym posudkom nezohľadňuje, hoci táto skutočnosť nepochybne má negatívny dopad na život
poškodeného. Zo samotného odborného posudku, na základe ktorého bol žalobcovi priznaný invalidný
dôchodok vyplýva, že žalobca nemôže prenášať a dvíhať bremená, nemôže vykonávať činnosť spojenú

so zvýšenou fyzickou námahou a hoci odborný posudok s tými závermi sa týka jeho pracovného
uplatnenia, uvedené závery sa premietajú nielen do pracovného pôsobenia žalobcu, ale aj do jeho
osobného, rodinného a spoločenského života. To, akým spôsobom daný úraz zmenil život žalobcu,
konkretizoval sám žalobca vo svojej výpovedi ako aj vypočutí svedkovia.

19. Súd preto dospel k záveru, že u žalobcu boli naplnené podmienky pre priznanie zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Priznanie konkrétnej výšky nároku je na úvahe súdu, zákon
stanovuje len limit v rozsahu 50 % náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri rozhodovaní súd
vychádza z konkrétnych okolnosti každého prípadu. Zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločnépre život každého človeka - možnosť vykonávať bežné životné úkony ako je starostlivosť o hygienu,
stravovanie, obliekanie, realizácia v partnerskom vzťahu a podobne a tiež stránky, ktoré sú osobitné u
každého jednotlivca vzhľadom na jeho doterajšie spoločenské pôsobenie, napr. v oblasti kultúry, športu,

umenia, politiky, vedy.

20. Súd však nesúhlasí s tým, aby žalobcovi bolo priznané maximálne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. To podľa súdnej praxe prichádza do úvahy len pri najťažších následkoch, ak
poškodený zostane pripútaný na lôžko, je plne odkázaný na pomoc iných, keďže nedokáže vykonávať

ani základné životné úkony a poškodený je úplne izolovaný nielen od akéhokoľvek spoločenského,
športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života (napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/364/2015, 4Cdo/126/2014, 8Cdo/142/2018 zo dňa 19.6.2019).

21. Pri stanovení výšky tejto zvýšenej náhrady bolo potrebné zohľadňovať princíp proporcionality, keďže
náhrada musí byť primeraná vzniknutej škode. Za tým účelom súd poukazuje na rozsudok Okresného

súdu Rožňava vo veci 10C/106/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice 5Co/140/2016,
ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Cdo/209/2017 zo dňa 21.6.2018. Týmito rozhodnutiami bol
priznaný poškodenému nárok na 25 % zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
pričom išlo o mladého 22 ročného muža, ktorý sa stal nesebestačný, odkázaný na pomoc iných osôb,
keďže má výrazne ochrnuté všetky 4 končatiny, používa invalidný vozík, nedokáže vykonávať základné

hygienické potreby bez cudzej pomoci, má narušenú psychiku, trpí permanentnou únavou, nespavosťou
a depresiami. Na porovnanie možno použiť aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I. 16C/133/2011 zo
dňa 20.2.2014, ktorým bolo priznané poškodenej len 10 % zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Išlo o 57 ročnú RTG laborantku, ktorá nemala svoju rodinu a žila len prácou, o ktorú po úraze
prišla. Trpí na posttraumatickú centrálnu ľavostrannú hemiparézu, vážnu mozgovú a duševnú poruchu

po ťažkom poranení hlavy a kostný defekt v lebečnej klenbe (miesto kostí má umelú hmotu). Po nehode
už nemôže chodiť na prechádzky, cestovať lietadlom, stála sa utiahnutou, vyhýba sa ľuďom, pri väčších
nákupoch je odkázaná na pomoc iných. Napokon na porovnanie súd dáva do pozornosti aj rozsudok
vo veci Okresného súdu Rožňava 12C/17/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
3Co/560/2013 zo dňa 28.8.2014, ktorým bolo priznané policajtovi, ktorý vo veku 28 rokov utrpel zranenie

kolenastrvalýmnásledkomobmedzeniajehohybnostizvýšenieo20%,pričomsúdzohľadniljehomladý
vek a skutočnosť, že síce naďalej vykonával prácu policajta, ale so zaradením do zdravotnej kvalifikácie
C, čo je výkon štátnej služby určenej s obmedzením a vykonáva prevažne administratívne práce a
nemôže svoje vysokoškolské vzdelanie uplatniť adekvátnym spôsobom. Najvyšší súd SR dovolanie voči
rozsudku zamietol, keďže 20 % zvýšenie považoval za primerané (rozsudok 3Cdo/192/2015 zo dňa

23.2.2017).

22.Vtomtoprípadepoškodeniezdraviažalobcumusícespôsobujeurčitéobmedzeniavjehodoterajšom
živote, a to najmä čo sa týka jeho záľub, športových aktivít, starostlivosti o domácnosť a záhradu,
vykonávanie stolárskych prác, ale na druhej strane žalobca je plne mobilný, nepotrebuje k bežným

životným úkonom pomoc iných osôb, vedie plnohodnotný rodinný život. Pri úvahe o primeranosti
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí sa rešpektovať princíp proporcionality,
teda vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou. V tomto konkrétnom
prípade nebolo možné zohľadniť psychické následky po úraze žalobcu, ktoré neboli predmetom
lekárskeho posudku o bodovom ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže posúdenie

nároku na zvýšenie náhrady sa odvíja od lekárskeho posudku, ktorým bolo stanovené základné bodové
ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti
súd považoval za primerané k trvalým následkom žalobcu priznať mu 10 % zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré zo sumy 30.384,- eur predstavujúcej náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu v zmysle spomínaného lekárskeho posudku predstavuje 3.038,40

eur a súd preto žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol.

23. Žalobca uplatnil aj nárok na náhradu za stranu na zárobku odo dňa priznania invalidného dôchodku,
teda od 5.1.2023 s poukazom na § 445 a § 447 Občianskeho zákonníka.

24. Žalobca pri vyčíslení nároku použil valorizáciu priemerného zárobku podľa zákona o sociálnom
poistení, ktorý ju upravuje pri úrazovej rente v § 89 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Súd však tento postup nepovažuje za správny. Úrazová renta je sociálnou dávkou priznávanou za
splnenia iných zákonných predpokladov (podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.) a stanoveniainého spôsobu jej výpočtu (§ 89 ods. 1 citovaného zákona) ako náhrada za stratu na zárobku v zmysle
Občianskeho zákonníka. Nie je možné, ak zákonodarca pri úprave náhrady za stratu na zárobku
neprijal aj úpravu o valorizácii priemerného zárobku ako tomu bolo v minulosti, aby súd z celkom

iného právneho predpisu, ktorý valorizuje už priznanú sociálnu dávku stanovenú za celkom iných
podmienok valorizoval priemerný zárobok žalobcu pred vznikom škody, od ktorého sa počíta strata na
zárobku. Keďže neexistuje právna úprava, ktorá by umožňovala spomínanú valorizáciu priemerného
zárobku poškodeného pre účely náhrady straty na zárobku, súd vychádzal len z výšky priemerného
zárobku žalobcu, ktorý dosiahol v rozhodujúcom období pred vznikom škody. K totožnému záveru o

neprijateľnosti valorizácie priemerného zárobku poškodeného pre účely náhrady za stratu na zárobku po
skončení PN podľa aktuálnej právnej úpravy dospel aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení 17Co/6/2023
zo dňa 31.1.2024.

25. Súd sa následne zaoberal tým, čo sa považuje za priemerný zárobok poškodeného, z ktorého sa
počíta náhrada za stratu na zárobku podľa § 447 Občianskeho zákonníka, keďže pri tomto nároku

(ako aj pri strate na zárobku počas PN) nie je odkaz na § 134 Zákonníka práce, ktorý sa aplikuje na
pracovnoprávne účely, ako je to výslovne v ňom uvedené. Pri odpovedi na otázku, či sa vychádza z
hrubého zárobku poškodeného výpočtom podľa § 134 Zákonníka práce, alebo z jeho čistého príjmu
pred poškodením je dôležité to, že podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa nezdaňuje len
časť priznanej náhrady. Súd ďalej vychádzal zo súdnej praxe za účinnosti predchádzajúcej právnej

úpravy platnej do 31.7.2004, pri ktorej § 447 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol obsahovo totožný
s aktuálnou právnou úpravou v § 447 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník ani vtedy a ani
jeho vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. neobsahovali úpravu na zistenie výšky
zárobku. Podobne ako pri § 446 Občianskeho zákonníka sa vychádzalo z priemerného zárobku, a to z
hrubej mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období

podľa vtedy platného zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, a to konkrétne § 17 ods. 1 napriek tomu, že podľa
§ 1 citovaného zákona jeho pôsobnosť sa stanovila na pracovnoprávne účely (Občiansky zákonník
komentár, 1. diel autorov Svoboda a spol., vydavateľstvo EUROUNION s.r.o., 2020, str. 338 a 340), a
to aj s poukazom na rozhodnutie R31/1979. Pri tejto úvahe možno poukázať aj na dôslednejšiu právnu
úpravu v Českej republike v čase totožného Občianskeho zákonníka platného aj v ČR, ktorá však k

Občianskemu zákonníku prijala vykonávacie nariadenie č. 258/95 Sb., ktoré v § 2 upravilo priemerný
zárobok, a to výslovne pre účely § 445, 446 a 447 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konkrétne v § 2 ods.
1 bolo uvedené, že priemerným zárobkom sa rozumie priemerný zárobok zisťovaný podľa osobitného
predpisu pre pracovnoprávne účely s odkazom na § 17 ods. 1 zákona č. 1/1992 Sb.

26. Súd preto dospel k záveru, že aj v tomto prípade je potrebné výšku priemerného zárobku určiť podľa
právnej úpravy stanovenej na pracovnoprávne účely, teda § 134 Zákonníka práce.

27. Rozhodujúcim obdobím je v tomto spore štvrtý štvrťrok 2021. Podľa mzdového listu žalobcu
v ňom dosiahol hrubý príjem 1.994,78 eur, čo je medzi stranami sporu nesporné, sporný je počet

odpracovaných hodín. Žalobca vychádzal z počtu 448 hodín (168 + 160 +120), súd sa však stotožnil s
názorom žalovaného, že za odpracované hodiny je potrebné považovať aj platené sviatky, teda 16 hodín
v novembri 2021 a 8 hodín v decembri 2021, za ne sa totiž neposkytuje náhrada mzdy (čo je zrejmé
aj z opisu mzdového listu žalobcu), ale mzda, čo napokon vyplýva aj z § 122 ods. 3 zákonníka práce.
Potrebné je teda vychádzať z počtu odpracovaných hodín 472 (448 + 24) a nie 448. Priemerná hrubá

mzda žalobcu na jednu hodinu tak činila 4,2262 eur (1.9994,78 : 472). Pri priemernom počte pracovných
hodín na jeden mesiac pri 8 hodinovom pracovnom čase, čo je 173,92 hodín, tak predstavuje priemerný
zárobok žalobcu 735,02 eur mesačne (4,2262 x 173,92).

28. Strata na zárobku je rozdiel medzi spomínaným priemerným zárobkom žalobcu a výškou jeho

invalidného dôchodku, neskôr ale aj vyplácanej dávky podpory v nezamestnanosti a mzdy z ďalšieho
pracovného pomeru.

29. Nárok bol uplatnený od 5.1.2023, kedy žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok 208,10 eur. Za
január 2023 konkrétne od 5.1. do 31.1., čo je 27 dní strata na zárobku činí 432,08 eur (640,18 - 208,10).

Od 1.2.2023 do 30.6.2023 predstavuje mesačne 526,95 eur (735,02 - 208,10). Za týchto 5 mesiacov ide
o sumu 2.634,6 eur. Od 1.7.2023 bol žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok na 230,20 eur. Strata na jeho
zárobku od 1.7.2023 do 30.11.2023 predstavovala 504,82 eur (735,02 - 230,20), za 5 mesiacov ide o
sumu 2.524,1 eur. Od decembra 2023 však žalobcovi bola už vyplácaná dávka v nezamestnanosti, ktoráje náhradou príjmu a teda je potrebné ju pripočítať k invalidnému dôchodku, čo úhrne predstavuje 594,6
eur (230,20 + 364,40). Žalobcovi preto prislúcha za december 2023 strata na zárobku vo výške 140,42
eur (735,02 - 594,6). Od 1.1.2024 sa však zvýšil invalidný dôchodok žalobcu na 238,50 eur. Za január

2024 náhrada za stratu na jeho zárobku je 132,12 eur [735,02-(238,50 + 364,40)], tá istá suma prislúcha
aj za marec 2024. Za február 2024 jeho náhrada za stratu na zárobku činí 155,62 eur [735,02 - (238,50
+ 340,90)]. Za apríl 2024 náhrada za stratu na zárobku činí 143,92 eur [735,02 - (238,50 + 352,60)]. V
mesiaci máj 2024 žalobca dostal dávku v nezamestnanosti 82,30 eur, ale už aj hrubú mzdu 692,83 eur
a invalidný dôchodok 238,50 eur, takže od uvedeného mesiaca jeho príjem - hrubá mzda a invalidný

dôchodok výrazne prevyšuje jeho priemerný zárobok, ktorý dosahoval pred úrazom, preto žalobcovi od
uvedeného mesiaca nárok na náhradu za stratu na zárobku neprináleží a preto súd žalobu za obdobie
od mája 2024 do budúcna zamietol. Úhrnne tak žalobcovi vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku
pri invalidite vo výške 6.294,98 eur (432,08 + 2.634,6 + 2.524,1 + 140,42 + 132,12 + 132,12 + 155,62 +
143,92). Keďže žalovaný z titulu náhrady za stratu na zárobku pri invalidite žalobcovi zaplatil ešte pred
podaním žaloby 2.997,97 eur a 6.8.2024 aj sumu 1.949,48 eur, jeho dlh predstavuje 1.347,53 eur.

30. Žalobca z nároku na náhradu za stratu na zárobku uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,50 %
ročne od 13.1.2024 do zaplatenia, t. j. od nasledujúceho dňa po oznámení žalovaného o plnení tohto
nároku, avšak písomným podaním zo dňa 6.9.2024 upravil žalobu tak, že žiadal priznať náhradu za
stratu na zárobku pri invalidite vo výške 5.964,52 eur za obdobie od 5.1.2023 do 7.5.2024 a úroky z

omeškania 9,50 % ročne od 16.5.2024 do zaplatenia, čo súd vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby
v časti úrokov z omeškania a ako zmenu žaloby ohľadom istiny, nakoľko žalobca vychádzal jednak z
inej výšky mesačnej náhrady, z iného obdobia kapitalizovanej náhrady a odpočítal plnenie žalovaného,
ktoré nebolo špecifikované obdobím. Týmto podaním zobral žalobca späť žalobu o náhradu za stratu
na zárobku o sumu 1.949,48 eur, ktorú mu žalovaný zaplatil 6.8.2024.

31. Pokiaľ ide o priznávanie úrokov z omeškania v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. súdna prax nebola
jednotná. V súčasnosti je však potrebné vychádzať zo záverov nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS
215/2020 zo dňa 28.10.2021, podľa ktorého výklad § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení
s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia,

ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody sa podľa Ústavného súdu dostáva do ostrého
konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Podľa Ústavného súdu ak poškodený žaloval priamo
poisťovňu o náhradu škody na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých
sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy
nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie 3 mesiacov

na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného
plnenia a na to nadväzujúca 15dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie
v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia
príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej
z ublíženia na zdraví. Žalobcovi súd preto priznal aj úroky z omeškania a to odo dňa ich uplatnenia v

súlade s dispozičnou zásadou v konaní.

32. O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 s použitím § 146 ods. 2 CSP.

33. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a § 257 CSP. Konštatoval, že v konaní

o zvýšenie náhrady sa sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné vychádzať zo záveru, že žalobca
bol v spore úspešný, keďže výsledok tohto sporu záviselo od úvahy súdu, a preto za toto konanie priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V konaní o určenie náhrady straty na zárobku
bol síce úspešnejší žalovaný, avšak súd aplikoval § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého pri čiastočnom
úspechu strany v spore súd môže rozhodnúť, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania.

V tomto prípade bolo možné aplikovať aj § 257 CSP po zohľadnení okolnosti prípadu spočívajúcich vo
vážnom poškodení zdravia žalobcu.

34. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bola žaloba
čiastočne zamietnutá, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania o náhradu za stratu na zárobku

a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a zaviazal žalovanému zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady
zasťaženiespoločenskéhouplatneniavsume12.153,60euranáhraduzastratunazárobkupriinvalidite
v sume 2.747,99 eur s 9,50 % úrokom z omeškania od 16.5.2024 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať
nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.35. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Poukázal na to, že úlohou zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nie je primárne odlíšiť menej závažné prípady poškodenia zdravia
od tých závažnejších. Túto úlohu prednostne plní bodový systém hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatneniaupravenývpríloheč.1zákona(ZoBaSSU).Ajnáhradazasťaženiespoločenskéhouplatnenia

určená práve na základe počtu bodov je u menej závažnejších prípadov nižšia ako u prípadov
závažnejších. Zásada proporcionality je tak plne zabezpečená práve systémom bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia za jednotlivé poškodenia zdravia. Zvýšenie náhrady podľa § 5 ods.
5 ZoBaSSU, na základe zvyšovania podľa percentuálnych bodov, túto proporcionalitu nijako nemôže
narušiť aj v prípade, že je priznané maximálne 50 % zvýšenie, nakoľko toto zvýšenie sa uplatňuje
len z náhrady určenej proporcionálne podľa počtu bodov a zvyšuje sa o percentuálne body z takto

proporcionálne určenej náhrady. Ak má osoba s menej závažným poškodením zdravia priznané 50 %
zvýšenieznižšejnáhradyurčenejnazákladenižšiehopočtubodovaosobasozávažnejšímpoškodením
zdravia má priznané 50 % zvýšenie z vyššej náhrady určenej na základe vyššieho počtu bodov,
v konečnej nominálnej sume je zvýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 ZoBaSSU v menej závažnom prípade
vždy nižšie ako v závažnejšom prípade. Z toho vyplýva, že aj priznanie zvýšenia o 50 % u menej

závažného prípadu žiadnym spôsobom nenarúša princíp proporcionality náhrady, ktorý je aj v takomto
prípade plne zabezpečený a zachovaný. V prípade žalobcu bolo sťaženie spoločenského uplatnenia
hodnotené počtom 1 165 bodov, čo pri hodnote bodu 26,08 eur predstavovalo základnú náhradu v sume
30.384,- eur. Iná závažnejšie poškodená osoba by mala hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia
počtom 5 200 bodov, čo by pri hodnote bodu 26,08 eur predstavovalo základnú náhradu 135.616,- eur.

Rovnaké percentuálne zvýšenie náhrady o 50 % podľa § 5 ods. 5 ZoBaSSU v prípade žalobcu a takejto
inej osoby by pri žalobcovi predstavovalo sumu 15.192,- eur, kým u inej osoby postihnutej napríklad
kvadruplégiou by predstavovalo sumu 67.808,- eur. Evidentne by tak pri rovnakom 50 % zvýšení
žalobcovi patrila diametrálne odlišná a podstatne nižšia suma zvýšenia ako osobe so závažnejším
poškodením zdravia. To zásadne popiera a vyvracia argument, že priznanie zvýšenia náhrady o 50 %

aj v menej závažnom prípade narúša, či popiera, princíp proporcionality alebo, že nejakým spôsobom je
nespravodlivé voči osobám so závažnejším poškodením zdravia alebo stiera rozdiely vo výške náhrady
medzi menej závažným a závažným prípadom.

37. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zásadu primeranosti náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia vyjadrenú v § 4 ods. 1 ZoBaSSU, podľa ktorého náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju v rozsahu v akom
sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Primeraný nemá byť počet
bodov a nemá byť ani percento zvýšenia náhrady podľa § 5 ods. 5 ZoBaSSU. Primeraným má byť
predovšetkým samotná konečná peňažná suma náhrady, ktorú poškodený reálne dostane. Je zrejmé,

že zvýšenie náhrady o sumu 3.038,40 eur je neprimeraným a je v rozpore s ustanoveniami ZoBaSSU.
Bolo preukázané, že poškodenie zdravia úplne zmenilo a obrátilo život žalobcu. Najzávažnejšie sa to
prejavilo v jeho povolaní. Žalobca vykonával prácu stolára a v súčasnosti namiesto stolárskych prác
musí po nehode vykonávať prácu upratovača. Nemôže vykonávať činnosti, pri ktorých pôvodne so
svojou rodinou utužoval sociálne väzby a ktoré im prinášali radosť (rybolov, návšteva kina, účasť na

plese, prechádzky do prírody, bicyklovanie, výlety a pod.). Prítomné sú aj ďalšie dôvody ako nemožnosť
vykonávať domáce práce okolo domu, neustále bolesti chrbta a panvy, problémy pri sedení. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia je jednorazovou náhradou, ktorá nemá zohľadniť len terajšie
problémy a zdravotné ťažkosti žalobcu, ale má primeraným spôsobom zohľadniť a odškodniť aj celý
nasledujúci priebeh budúceho života žalobcu.

38. Nemožno považovať za správne rozhodnutie súdu v časti náhrady za stratu na zárobku pri invalidite,
pretože súd odmietol pri stanovení výšky náhrady aplikovať postup analogickej valorizácie priemerného
zárobku rozhodného pre výpočet nároku žalobcu.

39. Základnou zásadou právnej úpravy občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je zásada úplnej
náhrady škody. Žalobca navrhol prihliadať na tú skutočnosť, že pri právnej úprave ust. § 447
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.12.2019, je potrebné prihliadať na skutočnosť, že pri
bežnom chode veci dochádza k zvyšovaniu nominálnej hodnoty zárobku. Všeobecný rast mzdovejúrovne v podmienkach hospodárstva Slovenskej republiky je všeobecne zrejmý a známy z údajov
Štatistického úradu Slovenskej republiky. Postupné zvyšovanie mzdovej úrovne je potrebné zohľadniť
aj pri aplikácii § 447 OZ, a to aj nad rámec jeho doslovného výkladu, aby bola zabezpečená pre žalobcu

plná náhrada škody.

40. Právna úprava spôsobu určenia výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite zakotvená v § 447 OZ účinného od 1.12.2019 sa v podstate vrátila
k úprave platnej pred 1.8.2004, kedy platil identický mechanizmus určenia výšky straty na zárobku

určovaný ako rozdiel medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a poberaným invalidným
dôchodkom. V období pred 1.8.2004 pritom jednotlivými nariadeniami vlády dochádzalo k úprave
výšky priemerného zárobku rozhodného pre účely výpočtu náhrady za stratu na zárobku, kedy sa
výška priemerného zárobku pravidelne valorizovala. Cieľom a motívom zmeny účinnej od 1.12.2019
vo vzťahu k § 447 OZ bolo zvýšiť právnu ochranu poškodeného, ktorému vznikla škoda spočívajúca
v strate na zárobku. Na základe predchádzajúcej právnej úpravy mal poškodený nárok spravidla na

náhradu nižšej sumy ako tej, ktorá predstavuje skutočnú majetkovú stratu poškodeného, ku ktorej
došlo v dôsledku jeho pracovnej neschopnosti, prípadne v období po jej skončení. Predchádzajúca
právna úprava § 447 OZ totiž obmedzila subjektívne právo poškodeného domáhať sa skutočnej náhrady
za stratu na zárobku. Takáto právna úprava zásadne popierala základný princíp súkromného práva,
v zmysle ktorého sa má poškodenému nahradiť skutočná majetková škoda, ktorú utrpí v dôsledku

škodovej udalosti. Účelom a zmyslom súčasného znenia § 447 OZ je zabezpečiť riadnu ochranu
ústavného práva poškodeného vlastniť majetok a zabezpečiť náhradu skutočnej majetkovej škody,
ktorú utrpí v dôsledku škodovej udalosti tým, že nemôže dosahovať zárobok, ktorý by bol dosahoval
nebyť škodovej udalosti. Poškodenému sa má zabezpečiť prostredníctvom nároku na náhradu za stratu
na zárobku dorovnanie príjmu do sumy, ktorú by zarobil, ak by nedošlo k spôsobeniu škody. Tento

zmysel nemôže byť dosiahnutý vtedy, keď sa po celý čas vznikajúcej straty na zárobku bude vychádzať
z toho istého priemerného zárobku, ktorý poškodený dosahoval ešte pred vznikom škody. Strata na
zárobku po skončení práceneschopnosti, či pri invalidite, vzniká a pretrváva často, aj počas niekoľkých
desiatok rokov. Je krajne nepravdepodobné, že by zárobok poškodeného ostal počas takého dlhého
obdobia nezmenený a nerástol by. Nie je preto dôvod, aby sa pri výklade ust. § 447 OZ neprihliadalo

k postupnému rastu mzdovej úrovne a k rastu zárobku poškodeného.

41. Žalobca v záujme zachovania princípu plnej náhrady škody a nesporného faktu, že plynutím
času dochádza k podstatným zmenám v mzdovej úrovni, čo by sa prejavilo aj vo výške priemerného
zárobku žalobcu, navrhol pri výpočte nároku, pokiaľ ide o výšku jeho priemerného zárobku rozhodného

pre výpočet nároku, zohľadniť jeho valorizáciu, teda zvyšovania analogickým použitím ustanovenia
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ZoSP) a jednotlivých
vykonávacích predpisov upravujúcich zvyšovanie úrazovej renty, podľa ktorých sa zvyšovala táto
úrazová renta. V podmienkach doslovného znenia § 447 OZ účinného od 1.12.2019 totiž absentuje
mechanizmus, ktorý by evidentné zmeny v mzdovej úrovni v podmienkach hospodárstva Slovenskej

republiky zohľadňoval. Právna úprava spôsobu určenia výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite zakotvená v § 447 OZ, pritom historicky takéto hľadisko pri
aplikácii tohto ustanovenia brala do úvahy, a to v znení účinnom do 31.7.2004 s mocnením orgánov
výkonnej moci zohľadniť v podzákonných právnych normách tieto zmeny, alebo v znení účinnom od
1.8.2004 do 30.11.2019 s odkazom na zvyšovanie úrazovej renty podľa právnych predpisov sociálneho

zabezpečenia. Je preto plne dôvodné analogické použitie právnych predpisov, ktoré upravujú rovnako
vo svojej podstate náhradu za poberaný zárobok, aby bol v primeranej miere zohľadnený rast mzdovej
úrovnevpriebehuplynutiačasu.Jedinetakmôžeprávnaúpravanárokunanáhraduzastratunazárobku
po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite spĺňať základnú zásadu inštitútu náhrady škody,
ktorou je zásada úplnej náhrady škody. Treba poukázať aj na nesporný fakt, že od 1.1.2024 bola výška

minimálnej mzdy stanovená na sumu 750,- eur. Súd pri stanovení výšky nároku žalobcu vychádzal
v roku 2024 naďalej z priemerného zárobku žalobcu vo výške 735,02 eur, teda nižšieho ako bola v tom
období stanovená minimálna mzda. Preto treba trvať na správnosti výpočtu nároku na náhradu za
stratu na zárobku pri invalidite vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku za rozhodujúce obdobie
v sume 735,02 eur. Valorizovaný priemerný zárobok žalobcu od 1.1.2023 predstavuje sumu 815,14

eur, od 1.7.2023 sumu 901,54 eur, od 1.1.2024 sumu 1.024,15 eur. Na základe rozhodnutie Sociálnej
poisťovne bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 5.1.2023 vo výške 208,10 eur, od 1.7.2023
vo výške 230,20 eur, od 1.1.2024 vo výške 238,50 eur. Náhrada za stratu na zárobku predstavuje za
obdobie od 5.1.2023 do 30.6.2023 mesačne sumu 607,04 eur, spolu sumu 3.563,90 eur, za obdobie od1.7.2023 do 31.12.2023 mesačne sumu 671,34 eur, spolu sumu 4.028,06 eur, za obdobie od 1.1.2024
do 7.5.2024 mesačne sumu 785,65 eur, spolu sumu 3.320,01 eur, celkovo za obdobie od 5.1.2023
do 7.5.2024 sumu 10.911,97 eur. Žalovaný doteraz uhradil žalobcovi náhradu za stratu na zárobku

pri invalidite za obdobie od 5.1.2023 do 30.6.2023 v sume 2.997,97 eur, za obdobie od 1.7.2023 do
31.5.2024vsume1.949,48eur,tedaspolu4.947,45eur.Žalobcazároveňzaposudzovanéobdobieprijal
podporu v nezamestnanosti vo výške 1.869,- eur. Po odpočítaní sumy priznanej žalobcovi rozsudkom
súdu prvej inštancie ostáva žalobcovi priznať ešte sumu 2.747,99 eur.

42. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

43. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali strany na svojich doterajších
stanoviskách.

44. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

45. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá, ako aj súvisiaci výrok o trovách
konania za stratu na zárobku, a preto ostatné výroku rozsudku o zastavení konania o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu
za stratu na zárobku pri invalidite s prísl. vrátane výroku o trovách konania o zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré odvolaním žalobcu napadnuté neboli, v odvolacom konaní
preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

46. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
a nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

47. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

48. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

49. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

50. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

51. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

52. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.53. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

54. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

55.Podľa§15ods.1citovanéhozákona,náhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

56. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

57. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

58. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

59. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách
podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia
spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať.

60. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotila v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

61. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia
spoločenskéhouplatneniasahodnotízávažnosťpoškodenianazdravíapredpokladanývývojnásledkov.

62. Podľa § 10 ods. 4 citovaného zákona, bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia

môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel
poškodenienazdraví.Vprípadochustanovenýchvodseku3posudzujúcilekárprihliadaajnastanovisko
poškodeného k odporúčanému zákroku.

63. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

64. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,

uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

65. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným

zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený
dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného
poškodenému podľa osobitných predpisov.66. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

67. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

68. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

69. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za

doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako
nedoručené.

70. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody vrátane inej
ujmy poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

71. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

72. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že 5.1.2022 došlo k dopravnej nehode v tuneli
E., pri ktorej bol žalobca zranený v dôsledku zavinenia inej osoby – vodiča motorového vozidla značky
Mercedes – Benz Sprinter, EČV: E., a utrpel zlomeninu II. záprstnej kosti, kompresívnu zlomeninu
piateho driekového stavca, pomliaždenie prednej plochy hrudníka a pomliaždenie pravého bedrového

kĺbu. Za týchto okolností správne súd prvej inštancie zistil, že predmetné motorové vozidlo značky
Mercedes Benz, EČV: E., bolo poistené u žalovaného a ku škode došlo v dôsledku prevádzky tohto
motorového vozidla, čím je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla v dôsledku ublíženia
na zdraví žalobcovi. Táto zodpovednosť vyplýva z § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení, ako aj z § 15 ods. 1 citovaného zákona.

73. V tomto kontexte súd prvej inštancie správne zistil, že pokiaľ ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia, prichádza do úvahy odškodnenie žalobcu nad rámec základného odškodnenia, a to v zmysle
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý počíta so zvýšením náhrady za sťaženie spoločenského
uplatneniavprípadochosobitnéhozreteľa,najmäpokiaľideovznikinvalidityupoškodenejosoby,pričom

táto náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa môže zvýšiť najviac o 50 %.

74. V tomto smere súd prvej inštancie precízne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil aplikáciu § 5
ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v prejednávanej veci, keď dospel k záveru, že sú splnené podmienky
pre priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak nie v plnej výmere 50 %,

tak ako to predpokladá predmetné zákonné ustanovenie (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.). Súd prvej
inštancie poukázal na aplikovateľnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Cdo/364/2015,
4Cdo/126/2014, 8Cdo/142/2018), ako aj súvisiacu judikatúru súdov nižších inštancií a správne uzavrel,
že poškodenia zdravia a spoločenského uplatnenia, ktoré žalobca v prejednávanej veci utrpel, nie súaž tak závažného charakteru, aby malo byť priznané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
v podobe zvýšenia až do rozsahu 50 %.

75. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že odškodnenie vo výške 50 % zvýšenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy v naozaj veľmi závažných prípadoch týkajúcich
sa závažného poškodenia zdravia, najmä v prípade imobility poškodenej osoby alebo v prípade
iných závažných dôsledkov. Toto však nie je prípad žalobcu, ktorý v dôsledku zranení, ktoré pri
predmetnej dopravnej nehode utrpel, je obmedzený vo vykonávaní niektorých činností, najmä činnosti

voľnočasového charakteru a aj pokiaľ ide o pracovné uplatnenie, avšak je mobilný a nie je teda
tak závažným prípadom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné a potrebné prikročiť
k aplikácii 50 % zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Takéto 50 % zvýšenie sa
aplikuje v prípade veľmi závažných stavov, kedy poškodená osoba je obmedzená vo vykonávaní
základných a bežných životných úkonov, najmä pokiaľ ide o hygienu a stravovanie, prípadne realizáciu
v partnerskom vzťahu, čo však, ako bolo vyššie naznačené, nie je prípad žalobcu. Preto možno

konštatovať, že súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ priznal žalobcovi ako poškodenému nárok
na 10 % zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo predstavuje sumu 3.038,40 eur,
tak ako to súd prvej inštancie správne konštatuje.

76. V tomto kontexte nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalobcu spočívajúcou v tom, že ak

je priznanie zvýšenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia neprimerane v absolútnej výške
nízke so zreteľom na nízke základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, je potrebné
prikročiť k aplikácii vyššej percentuálnej sadzby odškodnenia tak, aby toto odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia spravodlivo odzrkadlilo osobitné okolnosti konkrétneho prípadu. Súd prvej
inštancie sa totiž v zmysle vyššie uvedeného všetkými osobitnými okolnosťami predmetného prípadu

zaoberal a aplikoval zásadu primeranosti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

77. Aj odvolací súd konštatuje, že obmedzenia, ktoré v pracovnom uplatnení, v osobnom živote
a v rodinnom živote žalobca v dôsledku predmetného úrazu a poškodenia zdravia má, nie sú tak
závažného charakteru, aby odôvodňovali aplikáciu 50 % zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

78. Rovnako správne postupoval súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o druhú časť nárokov uplatňovaných
žalobcom v tomto konaní, a teda o náhradu za stratu na zárobku, ktorá u žalobcu vznikla v dôsledku
predmetného úrazu – škodovej udalosti. V tomto smere odkazuje odvolací súd na precízne dôvody

uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, a to najmä pokiaľ ide o výklad § 447 Občianskeho
zákonníka a následný výpočet priemerného zárobku žalobcu pred vznikom škody, teda podľa § 134 ods.
1 Zákonníka práce, nakoľko so zreteľom na právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona č. 595/2003 Z. z.
o daní z príjmov je potrebné vychádzať z hrubého zárobku poškodeného, teda žalobcu a v závislosti
od toho postupovať podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, čo súd prvej inštancie v prejednávanej veci

dôsledne urobil a vypočítal túto stratu na zárobku žalobcu za obdobie od 5.1.2023, pričom zohľadnil aj
dávku v nezamestnanosti a invalidný dôchodok, ktorý bol žalobcovi priznaný, pričom správne dospel
k záveru o sume 1.347,53 eur ako skutočnej strate na zárobku žalobcu.

79.Nemožnosúhlasiťsodvolacouargumentácioužalobcuspočívajúcouvtom,žejepotrebnévychádzať

z tzv. valorizovaného priemerného zárobku, nakoľko tento výklad je v rozpore s úvahami, ktoré viedli
zákonodarcu k zneniu § 447 Občianskeho zákonníka v znení platnom k vzniku nárokov uplatňovaných
žalobcom v tomto konaní. Z tejto dôvodovej správy vyplýva, že ust. § 447 opúšťa pôvodnú z hľadiska
ochrany poškodeného nevyhovujúcu naviazanosť právnej úpravy kvantifikácie výšky náhrady straty na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného na zákon o sociálnom poistení a nahrádza

túto úpravu takou, ktorá zohľadňuje rozsah skutočne utrpenej škody a jej spravodlivej náhrady. Ujma
sa v tomto prípade posúdi na základe porovnania priemerného zárobku poškodeného, ktorý dosahoval
pred vznikom škody so zárobkom, ktorý dosahuje po poškodení, pričom tento nový zárobok je závislý aj
od toho, či a v akej výške poškodený poberá invalidný alebo čiastočne invalidný dôchodok. Náhrada za
stratu na zárobku po skončení pracovnej neschodnosti sa teda vypočíta ako rozdiel medzi priemerným

zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a súčtom zárobku, ktorý poškodený
dosahuje po poškodení a priznaného invalidného dôchodku.80. Takýmto spôsobom postupoval dôsledne aj súd prvej inštancie pri ustálení priemerného zárobku
žalobcu ako okolnosti právne významnej z hľadiska aplikácie § 447 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v prejednávanej veci.

81. Rovnako správne rozhodol súd prvej inštancie aj o nárokoch na úroky z omeškania, ktoré žalobca
v tomto konaní uplatnil, a preto treba konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na náhradu škody v podobe odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia i náhrady za stratu
na zárobku v prevyšujúcej časti je vecne správne.

82. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, ktorý
bol napadnutý odvolaním žalobcu, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako
vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

83. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

84. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).