Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/153/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233047
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123233047.1

Uznesenie

2 15CoP/153/2024

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX,
E., zastúpená splnomocneným zástupcom B. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. D. XXXX/ XX, I. a otec:
J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, E., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 54P/152/2023-336 zo dňa 15. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

13 15CoP/153/2024

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

2 15CoP/153/2024

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina v poradí prvým výrokom rozhodol, že otec je povinný

prispievať na výživu mal. A. v období od 1.11.2023 do 29.2.2024 formou tvorby úspor sumou vo výške
50 Eur na účet maloletej zriadený matkou v G. G., a.s. a v poradí druhým výrokom vo zvyšku návrh
otca na zníženie výživného zamietol. V poradí tretím výrokom zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina
č.k. 30P/47/2018-137 zo dňa 12.11.2018 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na mal. A. v období
od 1.11.2023 do 29.2.2024. V poradí štvrtým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na dňa 20.07.2023 doručený návrh otca, ktorým
sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na mal. A. na sumu 50 Eur do doby, kým nezačne byť
zárobkovo činný a jeho zdôvodnenie, na vyjadrenie matky maloletého dieťaťa, ktorá s návrhom otca
nesúhlasila s poukazom na svoj nepriaznivý zdravotný stav, výšku mesačných výdavkov a výdavkov na
maloleté dieťa a uviedla, že otec maloletej nadštandardne zarába, preto z jeho predchádzajúcich príjmov

musí mať vytvorené úspory, ktoré dokážu zabezpečiť platenie výživného aj pri dlhšie trvajúcej PN, na
vykonané dokazovanie, vyjadrenia matky, otca a kolízneho opatrovníka na nariadenom pojednávaní,
na oboznámené listinné dôkazy a z neho zistený skutkový veci, ktorý právne posúdil podľa § 62 ods.
1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo
výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd mal za zistené, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/47/2018-137 zo dňa
12.11.2018 bolo manželstvo rodičov maloletej A. rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, nazáklade ktorej bola maloletá A. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 300 Eur mesačne s tým, že sumu 250 Eur
bude poukazovať k rukám matky maloletej a sumu 50 Eur na účet maloletej. Styk otca s maloletou A.

upravený nebol.

4. Podľa odpisu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti bol otec mal. dieťaťa od 07.06.2023
práceneschopný, predpokladaný koniec PN bol dňa 05.08.2023 a podľa Ambulantného nálezu Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Žilina, neurologická pohotovostná ambulancia zo dňa 17.06.2023 sa otec

sa podrobil vyšetreniu, ktorého diagnostický záver bol chronicky VAS LS, t.č. exacerbácia s ťažkou
poruchou statodynamiky LS odseku chrbtice, bez efektu analgetickej, či rehabilitačnej terapie.

5. Okresný súd poukázal na údaje vyplývajúce z výpisu zo živnostenského registra otca, na daňové
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otca za rok 2022, podľa ktorého vykázal príjmy zo živnosti
vo výške 18 810 Eur, výdavky 14 478,55 Eur uplatnené percentom z príjmov, preukázateľne zaplatené

poistné 3 192,55 Eur, daň 0 Eur. Otec uplatňoval daňový bonus na maloletú A. za mesiace 1 - 12. Podľa
potvrdenia o výške dane na základe podaného daňového priznania a potvrdenia o zaplatení dane za
rok 2023 mal otec príjmy vo výške 51 840,18 Eur, čiastkový základ dane 8 336,89 Eur a celkový základ
dane 3 414,07 Eur, daň zo základu dane 648,67 Eur, nárok na daňový bonus 1 667,38 Eur.

6. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina, zo dňa 06.07.2023 mal okresný súd zistený nárok
otca na nemocenské z nemocenského poistenia za prvé 3 dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo
výške 4,65 Eur a za ďalšie dni dočasnej pracovnej neschopnosti do ukončenia dočasnej pracovnej
neschopnosti vo výške 10,24 Eur za deň.

7. Z výpisov z flexi účtu otca vo K. E. H. za obdobie od 1.1.2023 do 31.12.2023 vyplývali zistenia, podľa
ktorých použiteľné prostriedky k 31.12.2022 boli vo výške 7 906,39 Eur a k 31.12.2023
vo výške 4 460,31 Eur, pričom počas PN otca boli na účet pripísané platby. Zo zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru vyplynulo, že otec spláca úver vo výške 15 000 Eur, s počtom mesačných splátok
96 a výškou mesačnej splátky v sume 208,03 Eur. Lustráciou v katastri nehnuteľností okresný súd zistil

vlastníctvo otca k nehnuteľnostiam v kat. území L..

8. Okresný súd poukázal na Správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 14.8.2023,
podľa ktorej rodičia v období od 01.07.2022 neboli evidovaní ako nezamestnaní, otec nepoberal žiadne
dávky vyplácané týmto úradom, matka bola poberateľkou prídavku na dieťa v roku 2023 vo výške 60 Eur.

9. Z výplatných pások spoločnosti KOVOMALNAT s.r.o., Belá okresný súd zistil, že matka mala
mesiacoch 8 - 12/2022 čistú mesačnú mzdu vo výške 164,54 Eur a v mesiacoch 1 - 7/2023 vo
výške 158,33 Eur mesačne.
10. V ďalšej časti odôvodnenia okresný súd poukázal na matkou uvedené výdavky maloletej A., na

výdavky matky, na výdavky otca.

11. Z výpisu z účtu v G. G. H.. G. M. B. na meno maloletej mal zistený konečný stav účtu k 30.04.2024
vo výške 2 472,61 Eur.

12. Zo spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 54P/13/2024 okresný súd zistil, že dňa 22.01.2024 podal
otec návrh na zmenu osobnej starostlivosti k maloletej A., z dôvodu, že sa maloletá dcéra k nemu
presťahovala, a to k dátumu 15.10.2023. Dňa 15.05.2024 zobral otec v tejto veci návrh na zmenu úpravy
práv a povinností späť. Uznesením č.k. 54P/13/2024-42 zo dňa 15.05.2024 okresný súd konanie o
návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti zastavil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

13. Vo všeobecnosti okresný súd poukázal na právnu úpravu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom,
ktorá je založená na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. Obaja rodičia majú povinnosť prispievať na
výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o

rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá
Zákona o rodine). Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa
dávkach uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať.Vdôsledkurôznychokolnostísavšakreálnepodmienkypostupomčasuspravidlaodlišujúodskutkových
podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Skonštatoval, že zmenu pomerov možno vymedziť
ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim

v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného.
Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania,
závažné ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na
strane dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

14. Okresný súd konštatoval, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bola maloletá A. žiačkou
5. ročníka základnej školy a mala bežné výdavky. Strava v škole bola vo výške 22 Eur (platil otec),
ZRŠ 15 Eur. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu boli výdavky maloletej na lieky a vitamíny 50
Eur mesačne a výdavky na telefón 10 Eur mesačne. Maloletá mala platené krúžky - jazda na koni 13
Eur/hodina a krúžky v škole 13 Eur na pol roka. V čase podania návrhu otca na zníženie výživného
bola maloletá v poslednom ročníku základnej školy a od septembra 2023 navštevuje strednú školu.

Okrem výdavkov, ktoré mala maloletá na základnej škole, pribudli výdavky na cestovné a zvýšili sa
výdavky na obedy v škole. Odpadli výdavky spojené s krúžkami, pričom do októbra 2023 navštevovala
doučovanie anglického jazyka, s čím bol spojený výdavok vo výške 100 Eur. Okresný súd uviedol, že
výšku odôvodnených potrieb maloletej tak, ako aj iné výdavky rodičov, ovplyvňuje aj vývoj životných
nákladov, pričom rast spotrebných cien najmä v súvislosti s koronakrízou bol v období od posledného

určenia vyživovacej povinnosti výrazný.

15. Okresný súd mal zistené, že matka bola v čase posledného rozhodovania o výške výživného
zamestnaná a dosahovala čistý príjem 460 Eur. Bývala v rodinnom dome spolu s rodičmi, ktorým
prispievala na bývanie 90 Eur mesačne. Okrem bežných výdavkov na svoju osobu si platila poistku vo

výške20Eurmesačneamalavýdavkynacestudoprácevovýške200Eurmesačne.Včaserozhodnutia
okresného súdu bola matka zamestnaná, avšak na skrátený úväzok a jej čistý mesačný príjem z tejto
činnosti bol 165 Eur. Poberala prídavky na maloletú A. vo výške 60 Eur mesačne, bývala u matky, ktorej
prispieva na bývanie a stravu. Matke odpadli výdavky na cestovné do práce. V dedičskom konaní po
svojom otcovi nadobudla spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1-ina ku chate v katastrálnom území E. a

mala bežné výdavky v súvislosti so svojou osobou. Vyživovacia povinnosť jej nepribudla.

16. V čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti na maloletú dcéru bol otec
oprávnený na podnikanie, pracoval v zahraničí, kde vykonával stavebné práce. Mal bežné výdavky na
stravu, ošatenie, platil úrazové poistenie vo výške 70 Eur mesačne a havarijné poistenie vo výške 300

Eur ročne, nebol vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. V čase rozhodovania okresného súdu v predmetnom
konaní bol držiteľom živnostenského oprávnenia, pričom od júna 2023 bol práceneschopný. Jeho
príjmom boli nemocenské dávky vo výške 317 Eur a poistné plnenie vo výške 200 Eur. Podľa výpisu z
jeho účtu mal v období, odkedy bol PN, príjem aj z vrátenia pôžičky vo výške 3 300 Eur a vo výške 1 000
Eur. Darovacou zmluvou v roku 2022 nadobudol podiely na nehnuteľnostiach v katastrálnom území L..

Je dlžníkom z dvoch úverových zmlúv, pričom jeden úver čerpal v roku 2015, ktorý bol použitý na nákup
motorového vozidla a prerábky v rodinnom dome, v ktorom býva (dom patrí v jednej polovici matke a v
jednej polovici bratovi otca) a druhý úver podľa predloženej úverovej zmluvy čerpal v roku 2019, ktorý
taktiež, podľa jeho vyjadrenia, bol použitý na financovanie ,,niečoho v chalupe“. Vyživovacia povinnosť
otcovi nepribudla.

17. Z vykonaného dokazovania nemal okresný súd preukázané, že by od posledného rozhodovania o
výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie vyživovacej povinnosti. Naopak, u maloletej A. došlo k nárastu nákladov, od septembra 2023
navštevuje strednú školu, teda pribudli nové výdavky a zvýšili sa iné výdavky na maloletú. Matke príjem

z pracovného pomeru od posledného rozhodovania o výživnom klesol.

18. Kdôvodom,prektoréotecžiadalznížiťvýživné,tedajehopráceneschopnosť,okresnýsúdzdôraznil,
že kritériom pri rozhodovaní o výške výživného vyživovacej povinnosti povinnej osoby sú okrem
odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,

teda otca. Otec okrem ním tvrdeného pravidelného príjmu, t.j. nemocenských dávok a poistného
plnenia, disponuje finančnými prostriedkami na účte, kde v čase rozhodovania okresného súdu mal
peňažné prostriedky vo výške 2 905,77 Eur. Okresný súd tiež poukázal na majetkové pomery otca,
ktorý po poslednom rozhodovaní o výživnom nadobudol podiely na nehnuteľnostiach v kat. územíL., medzi ktorými sú aj domy, kde v jednom z nich býva podľa vyjadrenia otca bratranec, ktorý
nemá podiel na tejto nehnuteľnosti, druhý je neobývaný a tretí dom je hospodárskou budovou. Podľa
okresného súdu je teda v možnostiach otca získať peňažné prostriedky prevodom svojho podielu na

týchto nehnuteľnostiach, prípadne uplatňovať nájomné voči bratrancovi. Zdôraznil, že nie je možné na
jednej strane žiadať zníženie vyživovacej povinnosti k svojmu maloletému dieťaťu a na druhej strane
bezodplatne zabezpečovať bytové potreby tretej osoby. K výdavkom otca na mesačné splátky úverov
okresný súd uviedol, že časť peňažných prostriedkov z oboch úverov alebo celý úver bol použitý
na prerábky v rodinnom dome, ku ktorému otec nemá vlastnícke právo. Podľa okresného súdu otec

tak spláca finančné prostriedky, ktoré boli použité na zhodnotenie nehnuteľností jeho matky a jeho
brata. V tejto súvislosti zdôraznil, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami
povinnej osoby. Pokiaľ otec poukazoval na to, že prebieha dedičské konanie po jeho otcovi a že má
od brata prisľúbený prevod podielu na rodinnom dome, v ktorom býva, na túto skutočnosť okresný súd
neprihliadol.

19. K zdravotnému stavu otca okresný súd skonštatoval, že má diagnostikované chronické ochorenie,
ktoré je bez efektu analgetickej, či rehabilitačnej terapie. Otec realizoval podľa predložených dôkazov,
ako aj jeho vyjadrení rehabilitácie najskôr v súkromnej rehabilitačnej ambulancii, neskôr v nemocnici.
Okresný súd poukázal na rôzne vyjadrenia otca týkajúce sa liečby jeho zdravotného problému uvádzané
v priebehu konania. V tomto smere poukázal aj na obsah živnostenského oprávnenia otca s tým, že

okrem stavebných činností je oprávnený aj na výkon obchodnej činnosti, sprostredkovateľskej činnosti,
prípadne poskytovanie služieb pre tam uvedené oblasti, teda činností, pri ktorých sa nepredpokladá
fyzická záťaž, a z výkonu ktorých môže mať otec príjem. Tiež poukázal na skutočnosť, že si otec
uplatňuje na maloletú A. daňový bonus, ktorý za rok 2023 bol vo výške 1 667,38 Eur, čo mesačne
predstavuje 138,94 Eur, pričom otec tento daňový bonus maloletej neposkytol a žiada zníženie jeho

vyživovacej povinnosti na sumu 50 Eur mesačne.

20. Okresný súd zohľadnil obdobie, kedy maloletá A. bývala u otca, počas ktorého sa každý z rodičov
podieľal na úhrade jej odôvodnených potrieb, a to otec zabezpečovaním stravy, bytových potrieb,
výdavkov na hygienu a matka platila stravu v škole, dobíjala cestovnú kartu a prispievala vreckovým.

Okresnýsúdmalzato,ženávrhotcanazníženievýživnéhoječiastočnedôvodný,pokiaľsatýkaobdobia
od 15.10.2023 do bližšie neurčeného dátumu v mesiaci február 2024 (rodičia nevedeli ustáliť dátum
návratu maloletej do domácnosti matky), kedy maloletá dcéra bývala v jeho domácnosti, a preto znížil
vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 01.11.2023 (výživné na mesiac október otec pri splatnosti
výživného vopred už uhradil) do konca februára tak, že v uvedenom období je povinný platiť iba sumu

50 Eur na tvorbu úspor. Vo zvyšku návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol, nakoľko mal
za to, že jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako i odôvodnené potreby maloletej, takéto
rozhodnutie neodôvodňujú.

21. Nakoľko došlo k zmene posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca na

navrhovateľku, okresný súd túto zmenu vyjadril v poradí treťom výroku rozsudku.

22. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že nepriznal ich náhradu žiadnemu z
účastníkov konania, pretože nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 až § 56 CMP.

23. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že o
zníženie výživného žiadal z dôvodu existenčných problémov, keďže si jeho zdravotný stav vyžiadal
dlhodobúpráceneschopnosť(rokaviac),čomuznemožnilofinančnesazaobstarať.Tátosituáciauneho
pretrváva a ešte sa komplikuje. Uviedol, že na termín 26.06.2024 je objednaný na operáciu chrbtice.
Podľa konzultácií s ošetrujúcim lekárom bude po operácii naďalej dlhodobo práceneschopný v rozsahu 4

až 6 mesiacov, ak bude celý priebeh bez komplikácií. Podľa informácií, ktoré má, mu Sociálna poisťovňa
podvanástichmesiacochprestanevyplácaťnemocenskúdávku.Otecvodvolanípoukázalnanesprávne
uvedenú výšku sumy nemocenskej dávky, ktorá mu je vyplácaná, v rozsudku okresného súdu, ktorá nie
je 370 Eur, ale 307 Eur mesačne. Poisťovňa Allianz mu vypláca 203 Eur mesačne, ale 120 Eur mesačne
jej platí poistné. Daňový bonus, ktorý mu bol vyplatený vo výške 1.018,71 Eur, mu pomohol ako-tak

sa podieľať na výživnom, ktorým prispieva na maloletú v sume 100 Eur mesačne, na jej účet. Vyššie
výživné si dovoliť nemôže. Podľa otca okresný súd nedostatočne zisťoval finančnú situáciu matky, keď
táto na jednej strane uvádzala vlastné výdavky vo výške 630 Eur a výdavky na maloletú vo výške 780
Eur mesačne a svoj príjem dokladovala iba vo výške 152 Eur mesačne. Nesúhlasil tiež s postupomokresného súdu, ktorým sudkyňa na pojednávaní podotkla, že otec má možnosť zlepšiť si finančnú
situáciupredajompozemkovvkatastriobceL.,kčomumuneumožnilasavyjadriťapredniesťargumenty,
že tak postupovať nemôže, pretože nie je vlastníkom spomínaných pozemkov. Poukázal na to, že je

vo finančnej tiesni, ktorá sa ešte prehĺbi z dôvodu, že mu má skončiť príjem zo Sociálnej poisťovne, a
preto žiadal o prehodnotenie rozhodnutia. Zároveň žiadal, aby prípad nebol riešený sudkyňou F. N. O.,
nakoľko je zjavne zaujatá.

24. Odvolanie otca bolo postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 18.06.2024 doručené na

vyjadrenie splnomocnenému zástupcovi matky a kolíznemu opatrovníkovi, ktorú možnosť vyjadriť sa
matka nevyužila.

25. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia
pojednávania, k meritu veci sa nevyjadril.

26. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP),
prejednal vec na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to
otcommaloletéhodieťaťaapostupombeznariadeniapojednávaniapodľaustanovenia§385ods.1CSP
a contrario, za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia
§ 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s §

2 ods. 1 CMP mu vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3: 0.

27. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie
vyživovacej povinnosti voči maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300 Eur mesačne zahŕňajúcej

aj povinnosť otca prispievať na úspory maloletého dieťaťa vo výške 50 Eur mesačne, na sumu 50
Eur mesačne. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom v podstate návrh otca ako taký
zamietol. Pokiaľ v poradí prvým výrokom síce rozhodol, že je otec povinný prispievať na výživu maloletej
A. v období od 01.11.2023 do 29.02.2024 formou tvorby úspor sumou vo výške 50 Eur mesačne na
účet maloletej zriadený matkou v G. G., H., nejednalo sa o zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti

otca v tomto období, ale len o zohľadnenie skutočnosti, že v tomto období maloletá bývala u otca
a každý z rodičov sa (naturálne) podieľal na úhrade jej odôvodnených potrieb, pričom otec tak robil
zabezpečovaním stravy, bytových potrieb a výdavkov na hygienu. Okresný súd v dôvodoch, ktoré otec
uvádzal v návrhu, nevzhliadol dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti a konštatoval, že jeho
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletej neodôvodňujú zníženie

vyživovacej povinnosti (odsek 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku a
argumenty otca predostreté v odvolaní, ktorým bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu, bolo
posúdiť, či došlo k správnemu záveru okresného súdu o neznížení výšky vyživovacej povinnosti otca.

Podstatou odvolania boli námietky nesprávneho vyhodnotenia možností, schopností a majetkových
pomerov otca prispievať na výživu maloletej v nezmenenej výške tak, ako bola určená na základe
súdom schválenej rodičovskej dohody rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 30P/47/2018-37 zo dňa
05.04.2018, porušenie jeho procesného práva vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam týkajúcim sa
predmetu konania a tvrdená zaujatosť konajúcej sudkyne.

29. K odvolaciemu dôvodu spočívajúcemu v zaujatosti vo veci konajúcej sudkyne, krajský súd primárne
uvádza, že zaujatosť sudcu má právny význam vo vzťahu k rozhodovaniu o jeho vylúčení len do
momentu, kým sudca nerozhodne. Po vydaní rozhodnutia môže byť takáto námietka uplatnená už len
ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP. Pokiaľ dôvod zaujatosti podľa otca mal spočívať

vtom,ževpriebehukonaniahovovecikonajúcasudkyňanepripustilakuslovu,keďchcelargumentovať,
je potrebné konštatovať, že ide o námietku týkajúcu sa postupu/vedenia konania vo veci konajúcou
sudkyňou. Pretože sa námietka otca týkala len okolnosti v procesnom postupe sudkyne, ktorá u otca
vyvolala subjektívny pocit zaujatosti konajúcej sudkyne, tak bolo nevyhnutné konštatovať, že obsahovo
námietka zaujatosti mala svoj pôvod len v procesnom postupe sudkyne (§ 49 ods. 3 CSP), a tým nebolo

možné konštatovať, že vec prejednávala vylúčená sudkyňa. K tvrdeniu otca, že konajúca sudkyňa je
zjavne zaujatá, krajský súd uvádza, že išlo len o subjektívny vnem otca, ktorý nemá svoj reálny základ
a ani nie je právne dôvodný.30. Odvolací súd poukazuje na to, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti musí
súd dôsledne skúmať, či od posledného rozhodnutia o výške výživného došlo k takej zmene pomerov,
ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia súdu.

31. Vychádzajúc z právnej úpravy § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP, rozhodnutia súdu o
výživnom alebo rozhodnutia, ktorými sa schválila dohoda rodičov o výživnom, môžu byť zmenené, ak
dôjde k zmene pomerov účastníkov. Zmenou pomerov sa v zmysle citovaných zákonných ustanovení
rozumie výrazná a trvalá, resp. dlhodobá zmena okolností, ktoré tvorili základ pre predchádzajúce

rozhodnutie súdu o výživnom. Takáto zmena môže zahŕňať napríklad zvýšenie alebo pokles zárobku,
ktoré majú dlhodobý vplyv na celkovú situáciu povinného rodiča. Zmena pomerov môže nastať aj na
strane oprávneného, a to napríklad v dôsledku jeho fyzického a duševného dospievania, zvýšenia
životných nákladov, zmeny školy, ktorú navštevuje, alebo zvýšenia nákladov spojených s prípravou na
budúce povolanie (R 3/1967), ako aj na strane povinného. Súd pri svojom rozhodovaní zisťuje okolnosti
dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa okolnosti podstatne zmenili, a či

ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.

32. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá až
do momentu, keď deti nadobudnú schopnosť samostatne sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).
Konkrétna výška vyživovacej povinnosti je ovplyvnená viacerými faktormi. Na strane oprávneného ide

o odôvodnené potreby dieťaťa, zatiaľ čo na strane povinného rodiča sú to jeho možnosti, schopnosti a
majetkové pomery (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

33. Výživou sa rozumie nielen uspokojovanie základných životných potrieb dieťaťa (strava, ošatenie,
hygiena, zdravotná starostlivosť, bývanie), ale aj zabezpečovanie ďalších potrieb nevyhnutných na

všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa, vrátane výdavkov na jeho sociálne a kultúrne potreby. Za
odôvodnené potreby je potrebné považovať nielen pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepredvídané
a nepravidelné náklady. Tieto potreby závisia od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, fyzickej a
duševnej vyspelosti, či formy prípravy na budúce povolanie. Rozsah odôvodnených potrieb je vždy
potrebné posudzovať v spojitosti s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú

tieto možnosti obmedzené, medzi odôvodnené potreby patria len základné životné potreby dieťaťa,
nepresahujúce obvyklú mieru. Naopak, ak sú možnosti rodičov rozsiahlejšie, odôvodnenými sa stávajú
aj ďalšie potreby dieťaťa. Uvedené vychádza z princípu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Pri skúmaní možností povinného rodiča je
kľúčové prihliadať na jeho reálne schopnosti prispievať na výživu, berúc do úvahy vek, zdravotný stav,

dosiahnuté vzdelanie a objektívne možnosti dosiahnutia príjmu v rámci situácie na trhu práce (tzv.
princíp potencionality). Na strane povinného rodiča sa nezohľadňujú výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné.
Vyživovaciapovinnosťmápodľazákonaprednosťpredostatnýmivýdavkamirodičov(§62ods.5Zákona
o rodine).

34. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

35. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

36.Popreskúmanírozsudkusúduprvejinštancieakonania,ktorémupredchádzalo,dospelodvolacísúd
k záveru, že okresný súd nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na úplné objasnenie skutočného
stavu veci. Na jednej strane sa dostatočne nezaoberal možnosťami a schopnosťami otca ako povinnej
osoby naďalej platiť výživné v pôvodne určenej výške, a na druhej strane nedostatočne dôsledne
preskúmal matkou v konaní deklarované príjmy a výdavky matky, ako aj náklady maloletého dieťaťa,

vzhľadom na výrazný nepomer medzi tvrdeným mesačným príjmom matky a výškou jej výdavkov, ako
aj výdavkov na maloleté dieťa. Odvolací súd preto považuje rozhodnutie okresného súdu za predčasné
a zároveň konštatuje, že rozsudok okresného súdu neobsahuje dostatočne jasné a zrozumiteľné
odôvodnenie poskytujúce odpovede na všetky právne a skutkovo významné otázky, ktoré boli podľa
odvolacieho súdu podstatné pre prijatie jeho záverov.

37. Ako hlavný dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otec uvádzal svoju práceneschopnosť spojenú
s poklesom príjmu (odseky 1., 5., 20. odôvodnenia), a preto bolo pre rozhodnutie okresného súdu
podstatné zistiť príjem otca v čase posledného rozhodnutia súdu o výške vyživovacej povinnosti(rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/47/2018-137 zo dňa 12.11.2018), príjem v čase aktuálneho
rozhodnutia a uskutočniť ich porovnanie. Okresný súd síce vykonal skutkové zistenia týkajúce sa výšky
príjmu otca v roku 2023, avšak závery, ktoré z týchto zistení vyvodil, neodôvodnil dostatočne tak,

aby ich správnosť bola odvolacím súdom preskúmateľná. V odôvodnení rozsudku absentuje uvedenie
myšlienkového procesu, ktorým okresný súd dospel k záveru o možnosti otca zo zistených príjmov
plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu v nezmenenej výške. Väčšina z príjmov, ktoré otec
dosiahol v roku 2023, nemala povahu mesačných opakujúcich sa plnení. Výnimku tvorili nemocenské
dávky vyplácané zo Sociálnej poisťovne a poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Ostatné príjmy

predstavovali jednorazové plnenia (napríklad dobiehajúca platba za výkon živnosti od spoločnosti ATP,
vrátenie pôžičiek). Výšku takto celkovo zistených príjmov otca okresný súd nepremietol na mesačné
obdobie a neuskutočnil vyhodnotenie, v akom rozsahu z nich bude schopný plniť vyživovaciu povinnosť,
berúc do úvahy aj jeho nevyhnutné/ oprávnené výdavky. Obdobne to platí aj pre skutkové zistenie
týkajúce sa jeho úspor.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nevykonal ani dôsledné skutkové zistenie týkajúce
sa príjmu, výdavkov a majetkových pomerov matky a ich náležité vyhodnotenie. Zo skutkových zistení
uvedených v odsekoch 11., 14., 21. a 34. odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že mesačné
výdavky matky 690 Eur, ako aj výdavky na maloleté dieťa 830 Eur vysoko prevyšujú matkou deklarovaný
mesačnýpríjem165Eur,naktorúskutočnosťpoukázalajotecvosvojomodvolaní.Jenepochybné,žepri

takto deklarovanej výške príjmu matka nemohla byť schopná pokryť ňou uvádzané nevyhnutné výdavky
a výdavky na maloleté dieťa, a to ani v čase, keď otec na maloletú uhrádzal výživné v pôvodne určenej
výške. Týmto zjavným nepomerom medzi príjmom a výdavkami matky sa okresný súd nezaoberal a za
účelom jeho objasnenia nežiadal od matky bližšie vysvetlenie.

39. Podľa odvolacieho súdu okresný súd pri posudzovaní možností, schopností otca a jeho majetkových
pomerov dostatočne neanalyzoval všetky zistené skutočnosti v ich vzájomných súvislostiach. Uvedené
je badateľné najmä vo vzťahu k záverom týkajúcim sa nehnuteľného majetku v podielovom
spoluvlastníctve otca (ale nielen k tým). Zo zistení, že otec je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností,
konkrétne rodinných domov a pozemkov v kat. území L., okresný súd vyvodil záver, že môže

svoje spoluvlastnícke podiely previesť, a tak získať peňažné prostriedky. V tejto súvislosti však
okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie, a teda nedisponoval skutkovými zisteniami o tom, koľko
peňažných prostriedkov by mohol otec prevodom spoluvlastníckych podielov reálne získať, ako aj,
či a v akom časovom horizonte je takýto predaj reálne uskutočniteľný, ktorá okolnosť vo svojej
podstate predstavovala jednu z odvolacích námietok otca. Pri posudzovaní (ne)dôvodnosti otca na

zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti však skutočnosť, že vlastní
nehnuteľný majetok, nebola sama o sebe postačujúcou pre prijatie záveru o možnosti uhrádzania
výživného z tohto majetku, ak v konaní pred okresným súdom nebola preukázaná reálna možnosť otca
takýto majetok v časovo prijateľnom horizonte odplatne previesť a získať tak finančné prostriedky, ktorý
záver obzvlášť platí za stavu, že ide o majetok v podielovom spoluvlastníctve, pri ktorom odplatný prevod

podlieha zákonným obmedzeniam. Obdobný záver sa vzťahuje aj na názor okresného súdu o možnosti
otca uplatňovať nájomné voči svojmu bratrancovi za užívanie rodinného domu, ktorého je podielovým
spoluvlastníkom.

40. Ďalej odvolací súd uvádza, že ak okresný súd pri hodnotení výdavkov otca neprihliadol na

splátku úveru vo K. E., H., ktorý čerpal v roku 2015 a podľa vlastného tvrdenia použil na nákup
motorového vozidla a úpravy rodinného domu, v ktorom býva, pretože tento výdavok nepovažoval za
nevyhnutný, javí sa jeho záver ako predčasný, a to z nasledujúcich dôvodov. Okresný súd sa nezaoberal
a nevykonal žiadne dokazovanie na zistenie, či motorové vozidlo, ktoré bolo podľa tvrdenia otca
čiastočne financované z úveru, bolo alebo nie, pre otca nevyhnutne potrebné v čase jeho nadobudnutia

(napríklad vzhľadom na výkon jeho živnosti alebo z iných dôvodov). Ďalej nevyhnutnosť tohto výdavku
nevyhodnocoval ani v súvislosti s tou skutočnosťou, že v rodinnom dome, ktorý mal byť čiastočne
rekonštruovaný z prostriedkov z úveru, aj keď otec nie je jeho vlastníkom alebo spoluvlastníkom, má
zabezpečenébývanie.Tentovýdavoknebolposudzovaný anivkontextevýškynákladovotcanabývanie
(odsek20.odôvodneniarozsudku), čobolopotrebnépre posúdenie,čijealeboniejenevyhnutný.Vtejto

súvislosti bolo tiež potrebné zisťovať a vyhodnotiť usporiadanie vzťahov medzi otcom, jeho matkou a
otcovým bratom, a za tým účelom vykonať príslušné dokazovanie.41. Rovnako aj záver okresného súdu o schopnosti otca dosahovať príjem z iných oblastí podnikania,
než sú stavebné práce, považoval odvolací súd za predčasne prijatý, bez dostatočných skutkových
zistení. Okresný súd tento svoj záver vyvodil výlučne zo skutočnosti, že otec v čase rozhodnutia

okresného súdu a aj predtým mal v živnostenskom registri ako predmety podnikania zapísané okrem
rôznychdruhovstavebnejčinnostiajobchodnúčinnosťvrozsahuvoľnýchživnostíasprostredkovateľskú
činnosť. Pre prijatie takéhoto záveru však bolo potrebné uskutočniť ďalšie dokazovanie zamerané na
zistenie, či otec tieto predmety činnosti niekedy v minulosti reálne vykonával a aký príjem z nich dokázal
dosiahnuť, pretože pokiaľ otec činnosti týkajúce sa obchodnej a sprostredkovateľskej činnosti doposiaľ

nevykonával a nemá v týchto predmetoch podnikania žiadne skúsenosti/zručnosti, nie je možné bez
ďalšieho dospieť k záveru, že je v jeho možnostiach z uvedených činností dosahovať príjem a už vôbec
nie k záveru o výške príjmu, ktorý by z nich mohol dosahovať.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu sa okresný súd v rozsudku dostatočne nevysporiadal a nezdôvodnil
zachovanú povinnosť otca prispievať výživným na tvorbou úspor maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti

podotýka, že Zákon o rodine v ust. § 63 ods. 3 upravuje povinnosť rodiča prispievať na tvorbu úspor
dieťaťa, ktoré však okresný súd v rozhodnutí neuvádza. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je
základnou podmienkou pre určenie takejto povinnosti to, že povinnému rodičovi jej plnenie umožňujú
jeho majetkové pomery. Uvedené platí nielen pri určení povinnosti tvorby úspor (v prvotnom), ale aj pri
jej prehodnocovaní, či už z pohľadu jej ďalšieho trvania alebo výšky. V zmysle § 220 ods. 2 Civilného

sporového poriadku je imanentnou súčasťou odôvodnenia rozsudku aj uvedenie právnej normy, na
základe ktorej okresný súd vec posúdil (citácia jej obsahu nie je nutná) a dostatočné objasnenie spôsobu
aplikácie tejto právnej normy na zistený skutkový stav. Predmetné je nevyhnutné na zabezpečenie
preskúmateľnosti rozsudku. Vo vzťahu k povinnosti otca prispievať na tvorbu úspor maloletého dieťaťa
však tieto požiadavky splnené neboli.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu
je v uvedených aspektoch nedostatočne odôvodnené, predčasné a prijaté na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku znemožňuje jeho riadny
prieskum odvolacím súdom. Navyše, rozsah dokazovania, ktorý je vo veci potrebné doplniť, nie je

účelné uskutočniť odvolacím súdom. Preto odvolaciemu súdu nezostávalo iné, len napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

44. V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu v intenciách uvedených záverov odvolacieho

súdu, doplniť dokazovanie a vzhľadom na odstup času a zmenu pomerov, ku ktorej mohlo od pôvodného
rozhodnutia dôjsť (ktorá čiastočne vyplýva aj z vyjadrenia otca v odvolaní), vykonať aj ďalšie dôkazy
potrebné na zistenie aktuálnych pomerov účastníkov, príjmov a výdavkov otca a jeho celkových
aktuálnych možností a schopností prispievať na výživu mal. dieťaťa, na zistenie aktuálnych príjmov,
výdavkov a celkových majetkových pomerov matky a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Takto

úplne zistený skutočný stav veci okresný súd posúdi a komplexne vyhodnotí zmenu pomerov, pri
aplikovaní správnej právnej normy a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite
odôvodní.

45. Podľa ust. § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

46. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

2 15CoP/153/2024

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.