Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010520
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010520.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,
PhD.,LL.MasudcovJUDr.MiroslavaManďákaaJUDr.AndrejaMatušovicavtrestnejveciobžalovaného
A. B. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného
zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn.: 5T/6/2024 zo dňa 17.
02. 2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. 04. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

Podľa 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie poškodenej C. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.:5T/6/2024zodňa17.02.2025bolobžalovanýA.B.uznaný
vinným pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.

d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
v období počas roka 2022 až do 04.04.2024 svojej družke C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F.
XXX/X, D. spôsoboval fyzické a psychické utrpenie v ich spoločnej domácnosti v prenajatom byte na
adrese G., H. F. XX ako aj na iných miestach tým spôsobom, že jej pravidelne nadával a hovorieval „piča,
kurva skurvená, vyjebaná špina, krava, tupá piča, hnusoba, špina hnusná, hnusná krysa, mentálne dno,
si ako rakovina, špina manipulátorská, bodaj by si rakovinu dostala a zdochla do 7 dní, skap, zdochni,

rozjebem Ti papuľu“, opakovane ju udieral po temene hlavy a ťahával ju za vlasy, vyhrážal sa jej zabitím
a najmä :

- počas celého roka 2022 ju viackrát fyzicky napadol, a to tak, že ju udrel po hlave a v pravidelných
intervaloch jej nadával,
- počas roku 2023 v pravidelných dvojtýždňových intervaloch sa jej vyhrážal zabitím, opakovane ju

udieral po hlave, a to aj vtedy, keď držala v náručí ich spoločného syna, pričom keď ju niekoľkokrát
za sebou udrel po hlave, nebolo jej dobre a zvracala, posielal ju zatvárať sa do izby, kde na ňu ešte
viackrát vybehol a agresívne jej nadával a pokiaľ od neho niečo chcela, tak mu to musela napísať cez
správu v I. J.,
- niekoľko mesiacov v roku 2023 sa s ňou doma nerozprával, komunikoval len prostredníctvom správ, v
ktorých jej nadával, vyhrážal sa jej ublížením na zdraví a zabitím,

- v novembri 2023 ju štyrikrát udrel dlaňou po temene hlave a ťahal ju za vlasy, vyhrážal sa jej, že má
zmiznúť, inak to bude mať následky a budú sa diať veci, do správ v aplikácii WhatsApp jej písal, aby
skapala a že jej prijebe, vyháňal ju z miestnosti, keď raňajkoval s tým, že teraz tam je on, ona nech
zmizne do izby a zavrie sa tam, nech ju nevidí,
- dňa 24.12.2023 pri rozbaľovaní darčekov ju aj s ich spoločným synom vyhodil z izby a nadával jej,
- počas roku 2024 jej denne nadával a zaháňal sa po nej, že ju chce udrieť, ponižoval ju, že ako vyzerá,

takto s ňou nikam nejde, nech sa ide prezliecť, hodil po nej plastový pohár, šejker, topánky, banánovú
šupku a rôzne iné veci,- dňa 04.04.2024 ju viackrát udrel po hlave, po ruke aj po nohe, chytil ju za vlasy na temene hlavy a
začal s ňou trhať, kričal a celý čas jej nadával,
čím svojím opakovaným násilným a hrubým konaním ohrozoval fyzické a psychické zdravie poškodenej

C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, E. XXX/X, D.,

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere tri roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona bol výkon
trestu obžalovanému podmienečne odložený s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej
dobe.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona bola obžalovanému určená skúšobná doba na štyri roky,

bez použitia kontroly technickými prostriedkami.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona bola obžalovanému
uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho
výcviku alebo inému výchovnému programu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu ako aj poškodená, a to samostatným podaním ako aj prostredníctvom
splnomocnenca.

Vpísomnýchdôvodochodvolaniadoručenýchokresnémusúdudňa03.03.2025obhajca obžalovaného
poukázal na to, že napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný vzhľadom k tomu, že súd
prvého stupňa neprihliadol na výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní ako ani na obsah jej
podaní adresovaných súdu. Poškodená mala počas svojej výpovede na hlavnom pojednávaní možnosť
podrobne rozobrať samotné skutkové a iné okolnosti, pričom sama uviedla, že počas spolužitia

s obžalovaným nepociťovala žiadny diskomfort, respektíve trápenie. Poškodená potvrdila, že voči
blízkemu okoliu skutkové okolnosti vzájomného spolužitia s obžalovaným konfabulovala v negatívnom
zmysle slova z dôvodu, aby blízke okolie malo o ňu väčší záujem, pričom uviedla, že jej prvotná
výpoveď bola poznačená nielen jej nepriaznivým zdravotným stavom, ale aj neprimeraným vystrašením,
a to nielen zo strany blízkeho okolia ale aj pracovníčky linky pre týrané ženy vzbudením obavy z

možného konania obžalovaného, ktorého sa údajne mohol voči nej do budúcna dopustiť. Poškodená,
ako aj samotný obžalovaný vo svojich výpovediach objasnili kontext vzájomných správ, pričom malo
ísť medzi nimi o bežnú, respektíve obvyklú formu komunikácie. Poškodená potvrdila, že z obsahu
tejto komunikácie nemala, resp. nepociťovala žiadny diskomfort. Poškodenou uvádzané skutočnosti
na hlavnom pojednávaní preto sú podľa jeho názoru v zhode aj so závermi znaleckého posudku A.

K. F. XX/XXXX, z ktorých vyplýva, že sa u poškodenej nerozvinula psychopatologická symptomatika
prejavujúca sa u týranej osoby. Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku A. K. F. XX/XXXX L.,
že s jeho závermi sa nestotožňuje, jeho správanie nie je a ani nikdy nebolo agresívnym. Je človek
empatický, nekonfliktný a rodinne založený, avšak pozitívne emócie prejavuje veľmi ťažko z dôvodu
určitých tráum, ktoré prežil v detstve. Poukázal na to, že súd sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi

a so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie svedčiacimi v jeho prospech. Z hľadiska
právnej kvalifikácie skutkov, táto nezodpovedá skutkovým zisteniam a vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané naplnenie kvalifikačných znakov trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a nebolo
preukázané ani spôsobenie psychického alebo fyzického utrpenia vo vzťahu k poškodenej. Záverom
zdôraznil, že ani jeden z týchto skutkov sa nestal tak ako bolo písané v obžalobe aj v rozsudku.

Sú to klamstvá a polopravdy. Obžalovaný sa cíti byť poškodeným. Vec nebola dostatočne dôkladne
vyšetrovaná. Posudok znalca K. M. E. a nepravdivý a žiada o dodatočné prešetrenie. Znalec K. bol
zaujatývočijehoosobe,vkladalmudoústslová,ktorénechcelpovedať,jehoprístupbolneprofesionálny.
Taktiež na neho robil psychický nátlak, aby povedal to, čo on chcel počuť. Rovnako poškodená
dosvedčila, že aj v jej prítomnosti sa správal znalec K. aj znalkyňa N. neprofesionálne a strašili ju, že

je nebezpečný. Zároveň žiadal aj prešetrenie vyšetrovateľov v D. O. správnosť ich postupu. Záverom
navrhol, aby bolo jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovené a aby krajský súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,alternatívne aby sám obžalovaného spod obžaloby oslobodil, prípadne postúpil vec inému orgánu do
priestupkového konania.

Splnomocnenec poškodenej v písomnom odvolaní doručenom okresnému súdu dňa 14. 03.
2025, uvedomujúc si procesné limity odvolania poškodenej uviedol, že poškodená považuje napadnutý
rozsudok za nezákonný, nesprávny a najmä nespravodlivý a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodol
jednou z alternatív, ktoré obžalovaný navrhol v odôvodnení svojho odvolania. Poškodená v ňou písanom
odvolaní doručenom okresnému súdu dňa 14. 03. 2025 navrhla oslobodenie obžalovaného

spod obžaloby.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry, v ktorom vyjadrení uviedol, že
sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu, pričom poukázal na skutočnosti v ňom
uvedené.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní dňa 20. 03. 2025.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa konalo za účasti obžalovaného, obhajcu, poškodenej a
prokurátorky krajskej prokuratúry.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil, alternatívne aby sám rozsudkom oslobodil
obžalovaného spod obžaloby, prípadne vec postúpil na prejednanie priestupku.

Prokurátorka na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu napadnutý rozsudok považovala za správny

a zákonný, a preto navrhla, aby bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté.

Poškodená na verejnom zasadnutí uviedla, že považuje napadnutý rozsudok za nespravodlivý a žiada
obžalovaného oslobodiť spod obžaloby.

Obžalovanýnaverejnomzasadnutíodvolaciehosúduďalejžiadal,abyodvolacísúdvzaldoúvahyvšetky
skutočnosti, ktoré boli počas celého konania objasnené, nielen tie, ktoré boli uvedené na začiatku. Vo
zvyšku sa pridržiaval konečného návrhu obhajcu.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania

obžalovaného a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku,
a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru,

že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Výnimkou z pravidla podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku môže byť prípadné skoršie rozhodnutie
odvolacieho súdu o zamietnutí odvolania len z dôvodov uvedených v § 316 ods. 1 Trestného poriadku.

Vo vzťahu k odvolaniu poškodenej podaného v prospech obžalovaného je potrebné uviesť, že v zmysle
ustanovenia § 307 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku môže poškodený napadnúť rozsudok odvolaním
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. V napadnutom rozsudku nebolo o škode rozhodované, preto
uvedený rozsudok výrok o náhrade škody neobsahuje.

Vzmysleustanovenia§316ods.1Trestnéhoporiadkuodvolacísúdzamietneodvolanie,akbolopodané
oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu
podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku,
proti ktorému nie je prípustné.

Na základe vyššie uvedeného sa krajský súd odvolaním poškodenej podaným ňou, ako aj jej
splnomocnencom nezaoberal.

Preskúmaním spisového materiálu, ako aj napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, žedňa 16. 10. 2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen pod sp.zn.: 1Pv/215/24/6611 obžalobu
na obvineného A. B. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.
d) Trestného zákona na skutkovom základe tam uvedenom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, na základe čoho okresný súd vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej C. D., svedkov P. Q., M. D., R. D., A. S. a G.
T., oboznámením znaleckých posudkov, prečítaním listinných dôkazov, najmä komunikácie medzi
obžalovaným a poškodenou a prečítaním správ k osobe obžalovaného.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona.

Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou poškodenej, ktorá bola podporená výpoveďami ďalších

svedkov, a to rodičov poškodenej M. D. a R. D., ako aj svedkýň P. Q., A. S. a G. T., ktorým sa poškodená
v rozhodnom období zverila s fyzickými a verbálnymi útokmi zo strany obžalovaného.

K zmene výpovede poškodenej C. D. na hlavnom pojednávaní je potrebné zdôrazniť, že podstatnou
zmenou výpovede v porovnaní s výpoveďou z prípravného konania, nestáva sa výpoveď z prípravného

konania v dôsledku takejto okolnosti nulitnou. Trestný poriadok umožňuje takúto výpoveď využiť a
subsumovať ju do procesu hodnotenia vykonaných dôkazov, a to spôsobom a za podmienok uvedených
v ustanoveniach § 264 Trestného poriadku, ktoré vytvárajú podmienky pre správne zhodnotenie
výpovede svedka v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia § 2 ods. 12
Trestného poriadku (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: III. ÚS 358/2018 zo dňa

11. 09. 2018). Okresný súd správne vyhodnotil výpoveď poškodenej, a to nie len samostatne, ale aj vo
vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi a dospel k správnemu záveru o nedôveryhodnosti,
rozpornostianelogickostizáverovvýpovedepoškodenejnahlavnompojednávaní,akoajojejúčelovosti.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na logické a vyčerpávajúce odôvodnenie okresného súdu,
s ktorým sa plne stotožňuje.

K námietkam obžalovaného k osobe U. A. K. M. potrebné uviesť, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní
zo dňa 13. 02. 2025 vyplýva, že postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký
O. A. B. K. F. XX/XXXX, a to aj so súhlasom obžalovaného. Obžalovaný teda napriek tomu, že
so závermi znaleckého posudku nesúhlasil, nenavrhol výsluch znalca a nekonfrontoval ho so svojimi

otázkami, zároveň ani znalec nemohol reagovať na jeho námietky vo vzťahu k záverom znaleckého
posudku. Krajský súd, rovnako ako okresný súd, nemal žiadne pochybnosti, ani nevzhliadol žiadne
dôvody, ktoré by ho viedli k pochybnostiam o záveroch znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný
na obžalovaného, ako aj na poškodenú. Zároveň skutočnosť vyplývajúca zo znaleckého posudku č.
28/2024, že u poškodenej sa nerozvinula psychopatologická symptomatika prejavujúca sa u týranej

osoby a že poškodená nemá žiadnu posttraumatickú stresovú poruchu nevylučuje, že bola obeťou
týrania zo strany obžalovaného. Takzvaný „syndróm týranej osoby“ nie je súčasťou skutkovej podstaty
daného trestného činu, a preto existencia, respektíve neexistencia tohto syndrómu u poškodenej nie
je rozhodujúca pre posúdenie konania obžalovaného, ani pre naplnenie znakov skutkovej podstaty
predmetného trestného činu.

Vzhľadom na to, že nie všetky čiastkové konania obžalovaného sa podarilo na hlavnom pojednávaní
preukázať, okresný tieto správne zo skutku vypustil.

Vo vzťahu k výroku o treste dospel krajský súd k rovnakému záveru ako okresný súd, a preto si osvojil

dôvodyaúvahy,ktorýmitietosvojezisteniaazáveryrozviedolavysvetlil,vrátanemimoriadnehozníženia
trestu obžalovanému.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách
ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky navýchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest

by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke
osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

Krajský súd uložený druh a výmeru trestu okresným súdom považuje za správny, zákonný, primeraný
a spravodlivý, zodpovedajúci nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania

páchateľa, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným
rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd dôsledne hodnotil
všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom
o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne
vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona je možné uložiť trest
odňatia slobody na sedem až pätnásť rokov. Okresný súd využil inštitút mimoriadneho zníženia trestu
podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, ktorý neumožňuje pri ukladaní trestu pod zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto

zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov a uložil obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere tri roky s podmienečným odkladom a probačným dohľadom na skúšobnú
dobu štyri roky spolu s povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. S dôvodmi, ktoré okresný súd viedli
k takémuto mimoriadnemu zníženiu trestu sa stotožnil aj krajský súd.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku okresného súdu,
odvolanieobžalovanéhoakonedôvodnépostupompodľa§319Trestnéhoporiadkuzamietolaodvolanie
poškodenej zamietol postupom podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ako podané neoprávnenou
osobou.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.