Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123207164
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123207164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov

JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Daniela Ilavského, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
A. B., narodená XX.XX.XXXX, C. B., narodený XX.XX.XXXX, D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti matky: E. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, zastúpená splnomocnencom: JUDr. Martina Kočíková Šišková,
advokátka so sídlom Kapitulská 26, Trnava, a otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
F., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Lucia Alakšová, advokátka so sídlom Piaristická 276/46, Trenčín,
o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.

40P/80/2023-100 zo dňa 24.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. B., narodenej XX.XX.XXXX sumou 250,- eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to od 15.04.2025.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého C. B., narodeného XX.XX.XXXX sumou 250,- eur

mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to od 15.04.2025.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého D. B., narodeného XX.XX.XXXX sumou 250,- eur
mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to od 15.04.2025.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 13P/5/2019-40 zo dňa 01.03.2019 v časti
výživného.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť s účinnosťou od
14.09.2023 prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným na maloletú A. sumou 140,- eur
mesačne, maloletého C. sumou 120,- eur mesačne a maloletého D. sumou 120,- eur mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I.). Nedoplatok otca
na zročnom výživnom za obdobie od 14.09.2023 do 24.01.2024 u maloletej A. v sume 273,40,- eur,
u maloletého C. v sume 182,67,- eur a u maloletého D. v sume 182,67,- eur otcovi povolil splácať

v pravidelných 12-tich mesačných splátkach u maloletej A. po 22,80,- eur mesačne popri bežnom
výživnom, u maloletého C. a maloletého D. po 15,30,- eur mesačne na každé dieťa popri bežnom
výživnom, pod hrozbou straty výhod splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky
(výrok II.). Zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 13P/5/2019 - 40 zo dňa 01.03.2019 v častiurčeného výživného (výrok III.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 77 ods. 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“) a vecne tým, že boli
splnené zákonné podmienky pre zvýšenie vyživovacej povinnosti, keďže došlo k zmene pomerov tak
na strane rodičov i maloletých detí v dôsledku plynutia času od posledného rozhodovania o vyživovacej
povinnosti otca.

3. Zistil, že návrhom doručeným 14.09.2023 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú A.
zo sumy 80,- eur na sumu 160,- eur mesačne, na maloletého C. zo sumy 70,- eur na sumu 150,- eur
mesačne a na maloletého D. zo sumy 70,- eur na sumu 150,- eur mesačne. O vyživovacej povinnosti
otca naposledy rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 13P/5/2019-40 zo dňa 01.03.2019,
keď rozviedol rodičov maloletých detí, ktorí už v tom čase nežili v spoločnej domácnosti. Matka žila

smaloletýmideťmiusvojichrodičovv5-izbovomrodinnomdome,rodičomprispievalanabývaniesumou
300,- eur mesačne. Matkin čistý mesačný príjem bol 580,- eur a poberala prídavky na deti spolu v sume
73,- eur. Otec mal čistý mesačný príjem 1 089,- eur, býval s kolegom v 2- izbovom byte s nájomným 200,-
eur mesačne. Svoje mesačné výdavky vyčíslil: cestovné 137,- eur, telefón 20,- eur, životné poistenie
24,60,- eur, splátka pôžičky na osobné motorové vozidlo 54,- eur, strava a ošatenie 250,- eur. Za takto

zistených pomerov rodičia uzavreli dohodu o výživnom na maloletú A. v sume 80,- eur mesačne a na
výživu maloletého C. a D. v sume 70,- eur mesačne na každé dieťa. Maloletá A. mala takmer 6 rokov,
maloletíchlapcidvojičkymali4roky.Včaserozhodovaniasúduopredmetnomnávrhumatkynazvýšenie
výživného matka žila s maloletými deťmi vo vlastnom rodinnom dome s takto vyčíslenými mesačnými
nákladmi na bývanie: splátka hypotéky 593,92,- eur, poistenie hypotéky 39,88,- eur, plyn 129,20,- eur,

elektrika 80,- eur, žumpa 37,50,- eur, dane 12,86,- eur. Pravidelné a mimoriadne mesačné výdavky
na maloleté deti vyčíslil v sume 571,- eur mesačne, bez pomernej časti nákladov na bývanie. Otec žil
striedavo u svojich rodičov v F. s výdavkom na bývanie 300,- eur mesačne a u priateľky v G. s výdavkom
na bývanie v sume 150,- eur mesačne. Čiastočne súhlasil s návrhom, keď navrhol zvýšiť výživné na
celkovú sumu 360,- eur na všetky maloleté deti s tým, že o deti prejavuje záujem a kupuje im veci nad

rámec súdom určeného výživného. Bol zamestnaný na D. H. C. E. I. C. J. C.. Čistý priemerný mesačný
príjem otca ustálil v sume 1 762,- eur. U matky konštatoval v roku 2023 hrubý priemerný mesačný príjem
v hlavnom pracovnom pomere v roku 2023 v sume 1 171,- eur a od 01.08.2023 v sume 1 300,- eur. Mala
príjem aj z brigád a zo samostatne zárobkovej činnosti.

4. Dospel k záveru, že už samotné uplynutie doby takmer piatich rokov treba považovať za takú zmenu
pomerov na strane maloletých detí, ktorá i bez preukázania ich konkrétnych jednotlivých výdavkov
indikuje potrebu zvýšenia výživného. Z ustálenej súdnej praxe, náklady na súdom určené výživné
povinného rodiča by v zásade mali predstavovať cca 20 až 30 % z čistého dosahovaného príjmu
povinného rodiča, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a na vek dieťaťa.

Pri zohľadnení priemerného čistého príjmu povinného otca vo výške 1 762,- eur mesačne tak súd
zvýšil povinnosť otca podieľať sa na výživu maloletých detí počnúc dňom podania návrhu (tak ako je
špecifikované v odseku 1 vyššie) v celkovej sume, ktorá predstavuje zhruba 20 % z čistého príjmu
otca (380,- eur z 1 762,- eur = 21,57 %). Pritom prihliadol na poberanie prídavkov na maloleté deti
v sume 180,- eur mesačne a na daňový bonus v sume 300,- eur mesačne. Pri zročnom výživnom od

podania návrhu (14.09.2023) do vyhlásenia rozsudku (24.01.2024) zohľadnil úhrady otca na výživnom
podľa posledného rozhodnutia, ako aj dobrovoľné úhrady nad rámec tejto sumy v sume 10,- eur na
každé z dvojičiek. Zmenil rozsudok, ktorým súd naposledy rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca
(špecifikovaný v odseku 1 vyššie). O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok, ďalej len ,,CMP“).

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka z dôvodu, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniuprávanaspravodlivýproces,nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností, resp. nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len ,,CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Zvýšené výživné podľa matky nezodpovedá odôvodneným potrebám
maloletých detí, ani výpočtu podľa Metodiky „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživnéhorodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“ (ďalej len „Metodika“). Matkin podiel na výdavkoch maloletých
detí (zhruba 77%) je tak podstatne vyšší ako otcov, a to aj napriek jej nižšiemu príjmu v porovnaní
s otcom (približne o 400,- eur) a podielu jej osobnej starostlivosti. Otec ním tvrdené osobné mesačné

výdavky, napríklad na bývanie v sume 450,- eur, na stravu v sume 420,- eur a celkovo 1 600,- eur,
vôbec nepreukázal. Pritom už len ním vyčíslený výdavok na stravu presahuje celkové výživné na tri
deti. Rovnako tak nepreukázal príspevky nad rámec súdom určeného výživného pravidelnými nákupmi
materiálnych vecí pre maloleté deti. Pokiaľ otec poukazoval na jeho výdavky počas jeho starostlivosti
o maloleté deti, tak pri tzv. úzkom styku by sa nemala do výšky výživného ani zohľadňovať takáto

niekoľkodňová osobná starostlivosť. Súd prvej inštancie taktiež nemal prihliadnuť na daňový bonus ako
na matkin príjem. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a od podania návrhu
zvýšil výživné na maloletú A. na sumu 238,- eur mesačne, maloletého C. na sumu 238,- eur mesačne
a maloletého D. sumou 238,- eur mesačne. Vo vzťahu k zročnému výživnému navrhla povoliť otcovi
splátky v sume 100,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.

6. K odvolaniu sa vyjadril otec tak, že ho považuje za nedôvodné, keďže rozsudok je vecne správny
a zákonný. Matka nepreukázala výdavky maloletých detí, ktoré by odôvodňovali jej odvolací návrh.
Výdavok na splátku hypotéky nemožno zohľadniť do výdavkov detí. Zotrval na tom, že maloletým
deťom prispieva nad rámec súdom určeného výživného. Svoje osobné výdavky na bývanie považuje za
opodstatnené, keď počas týždňa sa zdržiava v G. a počas voľného času u rodičov, ktorí majú zdravotné

problémy a nemôže od nich očakávať, že ho budú dotovať. Jeho stretávanie sa deťmi je pravidelné a
výdavky súvisiace so starostlivosťou počas jedného víkendu vyčíslil na sumu 150,- eur. Na rozdiel od
matky sa snaží deťom aktívne venovať a rozvíjať ich všeobecný prehľad návštevami divadiel, kín, múzeí,
zoologických záhrad a pod. Mal výhrady k samotnej starostlivosti zo strany matky, keď väčšinu času deti
trávia u starých rodičov, matka sa im dostatočne nevenuje, napriek potenciálu ich nevedie k umeniu, či

športu. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok potvrdil.

7. Kolízny opatrovník navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil výživné
v zmysle odvolacieho návrhu matky primerane potrebám maloletých detí a finančným možnostiam
a schopnostiam otca.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, po zopakovaní a doplnení
dokazovania podľa § 68 CMP na nariadenom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie matky je dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 80,- eur na sumu 140,- eur mesačne,
na maloletého C. zo sumy 70,- eur na sumu 120,- eur mesačne a na maloletého D. zo sumy 70,- eur na
sumu 120,- eur mesačne, a to od podania návrhu (14.09.2023).

10. Po vykonanom dokazovaní rodičia navrhli odvolaciemu súdu schváliť rodičovskú dohodu, na základe
ktorej sa otec zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. sumou 250,- eur mesačne, na maloletého C.
sumou 250,- eur mesačne, na maloletého D. sumou 250,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, a to od 15.04.2025. Úlohou odvolacieho súdu bolo preto napokon posúdiť, či

táto rodičovská dohoda je v súlade s kogentnými zákonnými ustanoveniami a či zodpovedá prvoradému
záujmu maloletých detí.

11. Za účelom zistenia skutočného a úplného stavu veci odvolací súd podľa § 68 CMP prevzal skutočný
stav zistený súdom prvej inštancie a doplnil dokazovanie o výdavky otca, potvrdenia o príjme otca od

2023 do súčasnosti, prehľad úhrad výživného a nákupov, rozpis výdavkov maloletých detí, potvrdenia
o príjme matky od 2023 do súčasnosti.

12. Otec vyčíslil svoje mesačné výdavky nasledovne: bývanie 350,- eur, internet, televízia a telefón 73,-
eur,strava300,-eur,drogéria40,-eur,ošatenie50,-eur,životnápoistka25,-eur,úver385,-eur,pohonné

hmotyaprevádzkavozidla150,-eur;ročné:PZP280,-eur,havarijnápoistka450,-eur;mesačnévýdavky
na deti: výživné, bývanie u rodičov 150,- eur, poistka na maloletú A. 24,- eur, strava 100,- eur, kultúra
60,- eur, dovolenky a výdavky 900,- eur ročne.13.Zpotvrdeniaopríjmeotcazarok2023vyplýva,žejehopriemernýčistýmesačnýpríjembol1761,13,-
eur (č.l. 182).

14.Zpotvrdeniaopríjmeotcazarok2024vyplýva,žejehopriemernýčistýmesačnýpríjembol1962,10,-
eur (č.l. 183).

15. Z potvrdenia o príjme otca za január 2025 vyplýva, že jeho priemerný čistý mesačný príjem bol
2 320,42,- eur (č.l. 184).

16. Z rozpisu výdavkov na maloleté deti predloženého matkou vyplýva, že suma výdavkov na každé
dieťa je v priemere 316,- eur mesačne a na domácnosť 1 152,27,- eur mesačne (č.l. 247).

17. Z potvrdenia o príjme matky od februára 2024 do januára 2025 vyplýva, že jej priemerný čistý
mesačný príjem bol 1 502,68,- eur (č.l. 248).

18. Rodiča na pojednávaní dňa 23.04.2025 navrhli, aby odvolací súd schválil rodičovskú dohodu zo
dňa 01.04.2025, doručenú odvolaciemu súdu, podpísanú oboma rodičmi. Splnomocnenec matky žiadal,
aby bol v zápisnici z pojednávania zaznamenaný obsah rodičovskej dohody v časti záväzku rodičov
spolupodieľať sa (v pomere každý v 1) na úhrade nákladov v súvislosti s výdavkami na zubný strojček

ktoréhokoľvek z detí. Matka si voči otcovi neuplatnila nárok na zameškané výživné, nakoľko rodičia sa
dohodli, že výživné sa zvýši od 15.04.2025, čiže ku dňu pojednávania žiadny dlh nevznikol. Kolízny
opatrovník navrhol, aby odvolací súd schválil rodičovskú dohodu, keďže bola uzatvorená v záujme
maloletých detí.

19. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 CMP (§ 78
ZoR), v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských

práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci.
Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom
konaní. Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné pre
maloleté deti (tu pozri VI. ÚS 473/2012).

20. Podľa § 28 ods. 1 a 2 ZoR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

22. Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

23. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinnýplniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej

povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

25. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

27. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Odvolací súd nezistil rozpor rodičovskej dohody špecifikovanej v odseku 10 tohto rozsudku s vyššie

citovanou kogentnou zákonnou úpravou ohľadne určenia počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otca
od15.04.2025,t.j.ododňa,ktorýpredchádzalvyhláseniurozsudkustým,žekudňuvyhláseniarozsudku
dlh na výživnom nevznikol. Rovnako nezistil rozpor ohľadne splatnosti jednotlivých splátok výživného
a platobného miesta, t. j. do 15-dňa v mesiaci vopred v mesiaci k rukám matky. Odvolací súd sa zameral
na posúdenie, či dohodnuté výživné zodpovedá záujmu maloletých detí.

29. Nesporným bolo zistenie súdu prvej inštancie o podstatnej zmene pomerov od posledného
rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti z dôvodu plynutia času. Preberajúc
osobné a majetkové pomery zistené súdom prvej inštancie (odsek 3), odvolacím súdom zistené aktuálne
výdavky rodičov a maloletých detí, čistý priemerný mesačný príjem otca od februára 2024 do januára

2025vsume1999,14,-eurmesačne,matkyvrovnakomobdobívsume1502,68,-eur,matkouvyčíslené
výdavky maloletých detí (odsek 16), poberanie prídavkov na maloleté deti a rozsah osobnej starostlivosti
o maloleté deti zo strany rodičov, suma výživného na každé z maloletých detí vo výške 250,- eur
mesačne, zodpovedá výpočtu podľa Metodiky, t.j. rozsahu približne 13% z čistého príjmu otca na každé
z maloletých detí.

30. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby aj v budúcnosti pristupovali k prípadnej zmene úpravy
vyživovacej povinnosti z pohľadu záujmu maloletých detí a snažili sa spolupracovať a dohodnúť.
Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je totiž vždy
druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností, resp. ak takto uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a súd ju neschválil. Pre
takúto dohodu, ktorá nahrádza rozhodnutie súdu, platia rovnaké zásady, ako pre rozhodovanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností. Jej subjektmi však môžu byť len rodičia. Súd môže schváliť
dohodu rodičov o výške výživného, pokiaľ je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje kogentným
ustanoveniam Zákona o rodine.

31. Keďže v predmetnom konaní odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by nepodporil
výsostné právo rodičov rozhodovať o záležitostiach maloletých detí bez autoritatívneho zásahu súdu,
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP tak, že schválil rodičovskú dohodu
v celom navrhovanom znení. Zároveň rozhodol o zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy rozhodnuté

o výške vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, a to v časti výživného.

32. O trovách konania odvolací súd rozhodol za použitia § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a § 396 ods.
1 a 2 CSP.33. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého,
styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.