Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223204310
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223204310.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých A. B.,
narodená XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, oboch bytom ako matka, v konaní zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A,
Bratislava, deti matky D. E. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, C. – G., v konaní
zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, Bratislava,
a otca H. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom C. - G., toho času bytom I. X, C., v konaní
zastúpeného JUDr. Matejom Oslackým, advokátom so sídlom Jarabinková 8E, Bratislava – mestská

časť Ružinov, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti a na zmenu úpravy práv
a povinností rodičov k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II
č. k. 11P/138/2023-411 zo dňa 12.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 12.11.2024 súd prvej inštancie návrh otca zamietol (I. výrok) a žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Rozhodol tak o návrhoch otca na zníženie výživného na maloleté deti zo sumy 230,- Eur mesačne na
dieťa na minimálnu čiastku a na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti bez požiadavky
na určenie výživného matke s výnimkou jej podieľania sa na polovici školného pre maloletú A.,
alternatívne na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou čl. 5, § 24 ods. 1, 3, 5, 6, § 25 ods.

4, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1, § 78 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), § 37, § 38 ods. 1, 2, § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“) a § 53 ods. 3, 6 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len „Trestný zákon“).

4. Súd prvej inštancie z pripojených spisov zistil, že Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k.
59P/75/2018-115 zo dňa 20.06.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

11CoP/488/2018-169 zo dňa 16.04.2019 zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky so
zastupovaním a správou majetku oboma rodičmi a otca zaviazal platiť výživné na každé dieťa po 230,-
Eur mesačne. Matka v tom čase bola slobodná, bez ďalších vyživovacích povinností. S maloletými deťmi
bývala vo vlastnom dvojizbovom byte, iné nehnuteľnosti nevlastnila. Od 04.12.2017 bola zamestnanáv Súkromnej umeleckej škole J. H. K. L. XX M. C. na polovičný pracovný úväzok, kde jej priemerný
čistý mesačný zárobok činil 428,68 Eur. Zároveň poberala rodičovský príspevok v sume 214,70 Eur
mesačne a prídavok na dve deti v sume 47,36 Eur mesačne. V živnostenskom registri mala zapísané

predmety podnikania: organizovanie a usporadúvanie kultúrnych a spoločenských podujatí, reklamná
a propagačná činnosť v rozsahu voľnej živnosti, sprostredkovateľská činnosť, producentská činnosť v
oblasti audiovizuálnych diel, výroba a predaj audiovizuálnych programov, vyučovanie v odbore umenia
- exotický a latinskoamerický tanec, výroba a šitie kostýmov, vyučovanie v odbore cudzích jazykov -
anglický jazyk, prevádzkovanie jaslí a poskytovanie krátkodobej pomoci pri opatere detí a starších osôb.

V daňovom priznaní za rok 2017 uviedla úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 593,07 Eur, príjmy
zo živnosti 10.622,- Eur (885,- Eur/mes.), výdavky zo živnosti 6.373,20 Eur, základ dane 4.248,80 Eur
a nulovú daň. Zdravotný stav mala dobrý.
Otec mal v živnostenskom registri pod obchodným menom N. zapísané predmety podnikania: výkon
špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry - tréner a cvičiteľ športovej kulturistiky, silového
trojboja a posilňovania vo fitcentrách, práce vo výškach - upratovacie a čistiace práce, reklamné a

propagačné práce, sprostredkovanie obchodu a služieb v rozsahu voľnej živnosti, kúpa tovaru na účely
jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľných živností, kúpa tovaru na účely
jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu voľných živností a osobná cestná
doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje deväť
osôb vrátane vodiča s výnimkou vozidiel taxislužby. Podľa referencií matky otec počas ich spolužitia

zarábal mesačne v priemere 2.000,- Eur a niekedy aj viac, vykonával výškové práce na základe
živnosti, v poslednom roku ich vzťahu najmä v Rakúsku. Bol bez zdravotných problémov, iné vyživovacie
povinnosti nemal. Údajne býval u kamaráta.
Maloletá A. mala 5 rokov, maloletý C. 2,5 roka. A. navštevovala štátnu materskú školu v C., do ktorej
mal v septembri nastúpiť aj C.. Podľa potvrdenia materskej školy bola u A. výška stravnej jednotky

1,57 Eur na deň (čo predstavuje pri 20 pracovných dňoch v mesiaci sumu 34,- Eur/mes.), polročný
príspevok na dieťa činil 55,- Eur (9,16 Eur/mes.), školné 25,- Eur mes., výučba anglického jazyka 100,-
Eur ročne (8,33 Eur/mes.), plavecký výcvik 45,- Eur a korčuľovanie 45,- Eur (7,50 Eur/mes.). Spolu teda
náklady na maloletú A. okrem stravy, oblečenia, bývania, hygieny predstavovali výšku cca 84,- Eur
mesačne. Súkromné jasle J. ohľadne C. oznámilo výšku mesačného poplatku za stravu 70 až 77,- Eur,

odvíjajúcu sa od počtu pracovných dní v mesiaci. Zvýšené náklady pre zdravotný stav deti nemali. Pri
určení výživného súd vychádzal z potencionality príjmu otca, aj z jeho vyjadrenia, ktorý potvrdil, že vedel
zarobiť aj 2.000,- Eur mesačne.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 59P/38/2019 - 44 zo dňa 25.11.2019 schválil rodičovskú
dohodu, ktorou upravil styk otca s maloletými deťmi v párnom kalendárnom týždni od piatku 15:00

hod. do pondelka 08:00 hod. a v každom kalendárnom týždni od stredy 15:00 hod. do štvrtka do 08:00
hod., v každom kalendárnom roku od 01.07. od 10:00 hod. do 08.07. do 17:00 hod. a od 01.08. od
10:00 hod. do 08.08. do 17:00 hod., v párnom kalendárnom roku od 26.12. od 10:00 hod. do 29.12.
do 17:00 hod., v nepárnom kalendárnom roku od 30.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod., v
párnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do nasledujúceho utorka do 17:00 hod., a

v nepárnom kalendárnom roku od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 10:00 hod.
do ich posledného dňa do 17:00 hod..
Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 20P/160/2020-98 zo dňa 07.07.2021 zamietol návrh otca
na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a návrh na zníženie výživného, súčasne zamietol
návrh matky na zvýšenie výživného. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je oprávnený

stretávať sa s nimi každý párny týždeň od stredy od 15:00 hod. do piatka do 08:00 hod. a každý nepárny
týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod. a od piatka od 12:00 hod. do pondelka do
08:00 hod. s výnimkou osobitnej úpravy počas zimných, jarných, veľkonočných a letných prázdnin,
kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne: počas jarných prázdnin každý
nepárny kalendárny rok od soboty predchádzajúcej prvému dňu jarných prázdnin od 10:00 hod. do

posledného dňa prázdnin do 17:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny kalendárny rok od
Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do nasledujúceho utorka do 17:00 hod., počas letných prázdnin každý
kalendárny rok od 16.07. od 10:00 hod. do 31.07. do 17:00 hod. a od 16.08. od 10:00 hod. do 31.08.
do 17:00 hod., počas zimných prázdnin a Vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od
23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod. a od 02.01. od 10:00 hod. do 06.01. do 17:00 hod. a v

každom nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 17:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 10:00
hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania detí určil školské, resp. predškolské zariadenie, a v
čase ich neprítomnosti v tomto zariadeniach bydlisko matky. Matke uložil povinnosť deti na styk riadnepripraviť. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/38/2019- 44 zo
dňa 25.11.2019 v časti styku otca s maloletými deťmi.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v uvedenom prípade súd vzhliadol problematickú komunikáciu

medzi rodičmi a rozdielne prístupy vo výchove detí s tým, že k striedavej osobnej starostlivosti je
potrebná ochota rodičov vzájomne komunikovať bez konfrontačného tónu a ich vzájomná dôvera. Z
obsahu vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vzájomná komunikácia medzi rodičmi
zlyháva, keď otec s matkou absolútne nekomunikuje a nemá k nej žiadnu dôveru, neustále má za
to, že ho matka klame a zavádza a nedá sa jej veriť. Súd konštatoval, že obaja rodičia majú dobré

rodičovské kompetencie na výchovu detí, avšak zásadné rozdiely vo výchovných prístupoch, otec je
benevolentnejší, matka je prísnejšia. Deti by chceli získať stabilné miesto pre svoj vývoj, pričom však
majú potrebu tráviť rodičmi čas rovnocenne. Aj pre problematickú komunikáciu medzi rodičmi a rozdielne
prístupy vo výchove mal súd za to, že nateraz nie sú splnené podmienky na zverenie detí do striedavej
osobnej starostlivosti. Zo spisu vyplýva, že na pojednávaní dňa 07.07.2021 otec uviedol, že sa snaží sa
s matkou komunikovať čo najmenej. Keď bola matka na služobnej ceste, volala mu, ale on jej nezdvíhal,

lebosňoujeťažkákomunikácia,onasirobíčochce.Potommupísala,žechcehovoriťsdeťmi,onimtúto
správu odovzdal a povedal im, že keď chcú, tak nech matke zavolajú. On jej neodpisoval, deti jej potom
volali. Nevedel uviesť, aký má mesačný príjem, traduje s kryptomenou, robí pomocníka pri výškových
prácach ako brigádu, je to nepravidelné. Daňové priznanie za minulý rok ani tento rok nepodával.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 20CoP/155/2021-215 zo dňa 23.11.2022, právoplatným dňa

31.12.2022, rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa č. k. 20P/160/2020-98 zo dňa 07.07.2021
vo výrokoch I., II. a IV. potvrdil. Vo výroku III o úprave styku odvolací súd zmenil predmetný rozsudok
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od stredy od 15:00 hod.
do piatka do 08:00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod.
a od piatka od 12:00 hod. do pondelka do 08:00 hod. s výnimkou osobitnej úpravy počas zimných,

jarných, veľkonočných a letných prázdnin, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas
jarnýchprázdninkaždýnepárnykalendárnyrokodsobotypredchádzajúcejprvémudňujarnýchprázdnin
od 10:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 17:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý párny
kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 10:00 hod. do nasledujúceho utorka do 17:00 hod., počas letných
prázdninkaždýkalendárnyrokod16.07.od10:00hod.do31.07.do17:00hod.aod17.08.od10:00hod.

do 31.08. do 17:00 hod., počas zimných prázdnin a Vianočných sviatkov v každom párnom kalendárnom
roku od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 17:00 hod. a od 02.01. od 10:00 hod do 06.01. do 17:00 hod. a
v každom nepárnom kalendárnom roku od 25.12. od 17:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 10:00
hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania detí je školské zariadenie a v čase ich neprítomnosti v
tomto zariadení bydlisko matky. Vzhľadom k tomu, že otec ani na výzvu odvolacieho súdu nepredložil

účtovné doklady, hoci má živnostenské oprávnenie, a uviedol, že nepodal ani daňové priznanie, ani
nemá stanovenú výnimku z podania daňového priznania, dospel odvolací súd k záveru, že je dôvodné
vychádzať aj z fikcie príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

5. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade nie sú splnené

podmienky na zníženie výživného. Otec odôvodňoval svoj návrh na zníženie výživného tým, že (v
predchádzajúcich konaniach) súd neprihliadal na jeho majetkové pomery a ani na to, ako ho matka
detí pripravila o peniaze a rôzny nehnuteľný majetok, a že on má rovnaké náklady na deti ako matka.
Výšku určeného výživného považoval za neadekvátnu a likvidačnú, preto bol odsúdený za neplnenie
si vyživovacej povinnosti, nachádza sa vo výkone trestu a nemôže pracovať. K uvedenému súd

konštatoval, že na zmenu rozhodnutia nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané.
Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti,
šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Otec
neuviedol v návrhu žiadnu takú zmenu na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zníženie určeného
výživného. Odôvodňovať a žiadať znížiť výživné z dôvodu, že v predchádzajúcom konaní, ktoré viedlo k

určeniu výživného, súd nezistil riadne pomery otca, resp. že vychádzal z príjmu, ktorý nedosahoval, nie
jedôvodné.Niejemožnévďalšomkonanípreskúmavaťpredchádzajúceprávoplatnérozhodnutie.Touto
zásadousamuselsúdriadiťajprirozhodovaníonávrhunazníženie(zmenu)vyživovacejpovinnostiotca
v tomto konaní. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu bolo len to, či sa výrazne, trvale,
nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného alebo na strane povinného

rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou môže byť
napríklad podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena
zdravotného stavu na strane subjektu oprávneného alebo povinného z vyživovacej povinnosti, nástup
dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena výšky pravidelného príjmu jedného z rodičov,prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov
konania vo vzájomnej súvislosti, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd
mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala

zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad
pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. Súd pri rozhodovaní o
zmene výšky vyživovacej povinnosti musí posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
od poslednej úpravy, komplexne, pričom zohľadňuje aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, ktorú je
potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd

vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej
úrovni ostatných členov rodiny. Ak teda otec v návrhu poukazoval na to, že v predchádzajúcich súdnych
konaniach, v ktorých žiadal o zníženie výživného, súdy nezohľadnili jeho argumenty, v tomto konaní
nie je možné zohľadniť skutkové okolnosti týkajúce sa výšky výživného, ktoré existovali už v čase
predchádzajúcich konaní, nakoľko by išlo o neprípustnú reparáciu súdneho rozhodnutia.

6. Ďalším dôvodom na zníženie výživného uvádzaným otcom v priebehu konania bola tá skutočnosť,
že od 15.10.2023 do 06.05.2024 (t. j. necelých 7 mesiacov) sa nachádzal vo výkone trestu odňatia
slobody, počas ktorého nedosahoval taký príjem, z ktorého by bol schopný uhrádzať výživné v celkovej
výške 460,- Eur mesačne. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že maloleté deti nemôžu niesť následky za
trestný čin neplatenia výživného, ktorého sa úmyselne dopustil otec a za ktorý bol odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/52/2022 zo dňa 05.04.2023, na výkon trestu odňatia slobody.
Podľa ustálenej súdnej praxe platí, že ak má úmyselné protiprávne konanie povinného znaky trestnej
činnosti, za ktoré mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (a pri ktorého výkone
dochádza spravidla k poklesu alebo až strate jeho príjmov), je aj v takom prípade namieste uplatnenie
princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti

platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá
Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu, že povinný by sa svojím
úmyselným konaním s následným právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
„zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti. V uvedenej súvislosti súd poukázal na
odôvodnenie trestného rozsudku, podľa ktorého otec v mesiaci jún 2021 vrátane do mesiaca december

2021 vrátane uhradil sumu len 150,- Eur na každé dieťa, a v období od mesiaca január 2022 vrátane
do mesiaca november 2022 vrátane neuhradil žiadnu sumu, čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom
vo výške 8.020,- Eur, a to napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
2T/46/2020 zo dňa 11.09.2020, právoplatným a vykonateľným dňa 15.06.2021, (už predtým) odsúdený
za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, pričom v uvedenom období

bol bez pracovného pomeru a nebol vedený ani v evidencii príslušného ÚPSVaR ako uchádzač o
zamestnanie. Z uvedeného bolo zrejmé, že otec sa úmyselne nezamestnal, ani sa o zamestnanie
neuchádzal prostredníctvom ÚPSVaR. Spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona s následkom odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody je možné
kvalifikovať ako zbavenia sa príjmu bez vážneho dôvodu podľa § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine.

K rozhodnutiu vo veciach občianskoprávnych uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR č. 4/22 (R 42/2022), na ktoré poukazoval otec, súd uviedol, že určenie výšky
výživného je vždy výsledkom posúdenia jedinečných skutkových okolností, ktoré sú nezameniteľné s
okolnosťami relevantnými v iných veciach. Každé rozhodnutie o výživnom na dieťa je založené na
riešení čisto individuálnych otázok. V danej veci súd aplikoval prvú a druhú vetu citovaného rozhodnutia:

„Skutočnosť, že sa otec maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného protiprávneho
konania majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho
príjmov, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa nemal
uplatniť princíp potencionality príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby

povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych
príjmov, to znamená príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.“ Pokiaľ ide
tretiu vetu, poukazovanú právnym zástupcom otca: „V prípade povinného, ktorého osobná sloboda je
obmedzená, však súd musí pri stanovení výšky výživného vychádzať aj z reálnych možností povinného

počas obdobia obmedzenia jeho osobnej slobody, pretože v tomto čase sa povinný objektívne nemôže
uplatniť slobodne na trhu práce“, tak súd ju vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu nemohol
aplikovať, atospoukazomnaskutočnosť,že vposudzovanejveci sa včaserozhodovaniasúduužotec
vo výkone trestu odňatia slobody nenachádzal, išlo by teda o zníženie výživného za uplynulý čas, pričomvýživné za uvedené obdobie je už spotrebované (matka poberala náhradné výživné a preukázateľne
hradila deťom všetky platby tretím osobám - školu, krúžky a tiež stravu, bývanie a pod.) a podľa §
78 ods. 2 Zákona o rodine sa spotrebované výživné nevracia. Naviac z vykonaného dokazovania

vyplývalo, že otec mal pred nástupom do výkonu trestu finančné prostriedky naviac, nakoľko podľa
svojich vlastných slov v období roka 2022, kedy od januára do novembra neplatil žiadne výživné, kúpil
dcére iPad. Otec nielenže nepoprel tvrdenia matky o tom, že kúpil dcére iPad v hodnote cca 800,-
Eur, synovi Playstation v hodnote 500,- Eur, či išiel s deťmi na dovolenku do Chorvátska, naopak,
v písomnom vyjadrení doručenom dňa 05.08.2024 otec k týmto skutkovým tvrdeniam matky na svoju

obranu uviedol, že má záujem o svoje maloleté deti a snaží sa im zabezpečiť veci, ktoré majú aj ich
rovesníci. Na pojednávaní dňa 01.10.2024 tiež uviedol, že deťom stále kupuje značkové veci, lebo si
myslí, že si to zaslúžia, sú to jeho jediné deti. Inými slovami, vykonané dokazovanie nasvedčovalo tomu,
že otec mohol mať a mal dostatočné finančné prostriedky na to, aby platil výživné a vyhol sa tak trestu
odňatia slobody a, naviac, tieto finančné prostriedky vynaložené v jeho situácii nehospodárne (otec má
viacero exekúcií, nielen na výživné) mohol využiť aj na platenie výživného počas výkonu trestu odňatia

slobody. Súd zaznamenal aj to, že otec vlastní ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosť (pozemok
v k.ú. O.), ktorú mohol predať, aby si aspoň čiastočne zaobstaral prostriedky na platenie výživného
počas výkonu trestu. Otec si tiež počas výkonu trestu udržiaval prenájom bytu s nájomným 620,- Eur
mesačne. Naviac pobyt otca vo výkone trestu odňatia slobody trval iba necelých sedem mesiacov (od
15.10.2023 do 06.05.2024), čo nepredstavuje trvalé, resp. dlhodobé zníženie jeho príjmu, ktoré by

nemohol zvýšeným pracovným úsilím „dohnať“ tak, aby získal finančné prostriedky na platby výživného
aj za obdobie, keď sa nachádzal vo výkone trestu. Opačné právne posúdenie by bolo v úplnom rozpore
so záujmom maloletých detí, keďže v čase výkonu trestu mala matka zvýšené výdavky na deti z toho
dôvodu, že sa nerealizoval styk otca v rozsahu stanovenom rozsudkom, kedy by otec počas realizácie
pomerne širokého styku bol čiastočne hradil potreby detí (strava, hygiena, doprava, bývanie, kultúra a

voľný čas počas zimných a veľkonočných prázdnin, kedy mal mať otec styk s deťmi v zmysle rozsudku
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20P/160/2020 zo dňa 07.07.2021). V nadväznosti na uvedené
súd zdôraznil, že nie vinou matky bol otec vo výkone trestu odňatia slobody, a preto sa súdu javilo
neadekvátne zaťažovať práve matku následkami trestu uloženého otcovi v podobe zníženia výživného,
a to za situácie, keď práve matka v období od 15.10.2023 do 06.05.2024 v dôsledku výkonu trestu

odňatia slobody otcom zabezpečovala takmer 100% osobnej starostlivosti o deti a domácnosť. V tejto
súvislosti súd poukázal napríklad na Stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR
č. Cpjn 204/2012 zo dňa 19.10.2016, podľa ktorého: „nesmie ísť o skutočnosť, že bol povinný rodič
odsúdený na trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin, na ťarchu dieťaťa. To však znamená tiež
to, že súd výživné odsúdenému povinnému rodičovi neurčí vtedy, ak by bolo jeho určenie v rozpore

s najlepším záujmom dieťaťa, pretože práve taká skutočnosť by šla na ťarchu dieťaťa. Ak je povinný
odsúdený na dlhodobý trest odňatia slobody, nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné
výživné hradiť a zároveň nie je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený a túto skutočnosť
nemôže ovplyvniť a bola by za takejto situácie povinnému uložená povinnosť platiť výživné, hoci by bolo
celkom zrejmé, že výživné nebude možné vymôcť, bol by taký postup v rozpore s najlepším záujmom

dieťaťa, pretože určenie povinnosti platiť výživné povinnému rodičovi, ktoré by však reálne dieťaťu
nebolo vyplatené, môže byť prekážkou zabezpečenia potrebných prostriedkov iným spôsobom. Hoci
je spáchanie trestného činu s následkom odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody možné
kvalifikovať ako zbavenia sa príjmu bez vážneho dôvodu, v takom prípade, ak nemožno reálne očakávať
vymoženie výživného s ohľadom na situáciu povinného, by stanovenie výživného tomuto povinnému

bolo v rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý je podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.“ V posudzovanej veci ale
ide o opačnú situáciu, t. j. otec nebol odsúdený na dlhodobý trest odňatia slobody, disponuje majetkom,
z ktorého (predaja) by bolo možné (aspoň čiastočne) výživné hradiť a zároveň bol vo výkone trestu
odňatia slobody pracovne zaradený.

7. Pokiaľ ide o obdobie po 06.05.2024, kedy uznesením Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 58Nt/9/2024
bol otcovi premenený zostatok trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a 9 dní na trest domáceho
väzenia s podmienkou, že bude povinný sa zdržiavať na adrese C., I. X, denne v čase od 18:00
hod. do 07:00 hod. nasledujúceho dňa, tak tu už vonkoncom nemožno akceptovať argument otca,

že nemôže pracovať. V časovom rozpätí medzi 07:00 hod. do 18:00 hod., t. j. 11 hodín denne môže
otec vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť na plný úväzok, t. j. s 8 hodinovým pracovným časom. To
napokon preukázal aj samotný otec, ktorý do spisu založil pracovnú zmluvu zo dňa 04.11.2024 so 40
hodinovým týždenným pracovným časom. V uvedenom zmysle teda nedošlo k zmene pomerov u otca,ktorý je zdravý a fyzicky zdatný muž v produktívnom veku a je schopný pracovať v takom rozsahu, aby
sa mohol v primeranej miere podieľať na výžive svojich detí.
Tvrdenia otca, že náklady na bývanie (nájomné 620,- Eur mesačne) za neho dlhodobo hradí jeho sestra

G. B., súd nepovažoval za dôveryhodné ani preukázané. To, že sestra otca vyberala od jeho nástupu do
výkonu trestu odňatia slobody zo svojho účtu sumy vo výške nájomného, bez ďalšieho nepreukazuje, že
tieto aj uhradila prenajímateľovi bytu. Naviac otec v priebehu konania nepredložil dôkazy o tom, že jeho
sestra má taký prebytok finančných prostriedkov, že zo svojho (otcom tvrdeného) priemerného príjmu
je schopná hradiť jednak nájomné 620,- Eur mesačne, jednak požičiavať otcovi na platby výživného

460,- Eur mesačne, keďže aj ona sama potrebuje z niečoho žiť, má aj vyživovaciu povinnosť voči svojej
maloletej dcére a popritom - podľa svojho vlastného vyjadrenia v čestnom vyhlásení zo dňa 19.03.2024
- ešte aj kupuje maloletým deťom A. a C. darčeky či jedlo. Súd podotkol, že hodnoverným dôkazom
v tomto smere by nemohla byť ani svedecká výpoveď G. B., ale jedine listinné dôkazy ňou predložené
(potvrdenie o príjme, výpisy z účtu, zmluva o kúpe iPadu na splátky, príjmové pokladničné doklady
vystavené prenajímateľom bytu), ktoré však otec odmietol zaobstarať s tým, že p. B. nie je účastníkom

konania, nemá ani vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom A. a C., resp. že „to nie je
potrebné“. Súd tak dospel k záveru, že otec aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol platiť výživné, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že po
premene trestu je schopný hradiť starostlivosť o deti počas pomerne širokého styku realizovaného s
deťmi vrátane letných prázdnin, je schopný kupovať deťom výhradne značkové veci (napr. tenisky), či

hradiť im cestu do školy taxíkom alebo letný tanečný tábor pre A.. Je nepredstaviteľné, že toto všetko
by si mohol dovoliť niekto, kto tvrdí, že dlhodobo nemá žiadny príjem, žije z pôžičky od nemenovaného
kamaráta vo výške 700,- Eur, z príjmu z obchodovania s kryptomenou vo výške 600,- Eur a z pravidelnej
finančnej pomoci svojej sestry - matky vyživovaného dieťaťa, dosahujúcej priemerný príjem. Napokon
tomu, že otec aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody má dostatok finančných prostriedkov,

nasvedčuje aj samotný návrh otca na zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti bez požiadavky na
určenie výživného matke (s výnimkou jej podieľania sa na polovici školného pre maloletú A.), prejavená
ochota otca hradiť polovicu školného na maloletú A. (čo súd ocenil), či polovicu nákladov na zubný
strojček (čo však otec napokon neurobil), resp. neobjasnená a nepreukázaná výška príjmu z otcom
tvrdeného obchodovania s kryptomenou, ktoré však podlieha dani z príjmu v zmysle § 8 ods. 1 Zákona

o dani z príjmov. V nadväznosti na uvedené súd zdôraznil, že nakoľko otec podľa svojho vlastného
vyjadrenia dosahuje zdaniteľný príjem z obchodovania s kryptomenou (t. j. iný príjem, než príjem zo
závislej činnosti), bol povinný tento súdu preukázať, čo však neurobil, preto je namieste aj aplikácia
§ 63 Zákona o rodine, kde sa v takýchto prípadoch predpokladá, že výška priemerného mesačného
príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo je aktuálne 3.578,40 Eur (178,92 Eur

x 20). Uvedená skutočnosť bola ďalším dôvodom, prečo neprichádza do úvahy zníženie výživného, a
ani aplikácia tretej vety judikátu R 42/22.

8. Súd prvej inštancie zistil zmenu v pomeroch maloletých detí. V čase posledného rozhodovania súdu
o výživnom naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 59P/75/2018 zo

dňa 20.06.2018 navštevovala maloletá A. materskú školu a náklady na ňu - t. j. okrem nákladov na
bývanie, stravu doma, oblečenie/obuv, hygienu - predstavovali sumu cca 84,- Eur mesačne. Maloletý C.
navštevoval detské jasle s nákladom 70 až 77,- Eur mesačne. V tunajšom konaní matka sumarizovala
a tiež preukazovala priemerné mesačné výdavky na maloletú A. nasledovne: školné 317,- Eur (3.800,-
Eur/rok), školská klubovňa 57,- Eur (680,- Eur/rok) obedy v škole 25,- Eur, škola v prírode 25,- Eur (300,-

Eur/rok), krúžky (tvorivé dielne/výtvarná, tanečná) 100,- Eur, mobil 40,- Eur, vreckové 10,- Eur, ostatné
výdavky (ošatenie, obuv, zubár, lieky a pod.) 50,- Eur, strava mimo školských obedov 100,- Eur, letný
pobytový tábor 35,- Eur (raz ročne 420,- Eur), t. j. spolu v sume 759,- Eur.
Priemerné mesačné výdavky na maloletého C. matka sumarizovala nasledovne: školské potreby 30,-
Eur, školská družina 40,- Eur, ZRPŠ 10,- Eur, príspevok školská družina 10,- Eur, obedy 10,- Eur, krúžky

(futbal, florbal, programovanie) 100,- Eur, výcvik v škole (plavecký, horolezecký, korčuľovanie) 15,- Eur,
mobil 10,- Eur, vreckové 10,- Eur, ostatné výdavky (ošatenie, obuv, zubár, lieky a pod.) 50,- Eur, strava
mimo školských obedov 100,- Eur, letný pobytový tábor 20,- Eur (raz ročne 240,- Eur), t. j. spolu 405,-
Eur.Ktomuukaždéhozdetítrebaprirátaťpomernúčasťnákladumatkynadrogériu/kozmetiku16,66Eur
(50,- Eur/3 osoby), pomernú čas nákladu na bývanie v byte v P. 53,33 Eur (160,- Eur/3 osoby), dopravu

minimálne v rozsahu MHD minimálne 10,- Eur/mes., pomernú časť nákladu na domáce zvieratá 26,66
Eur (korytnačka 30,- Eur/3 osoby + pes 50,- Eur/3osoby), výbavu do školy k začiatku školského roka
12,50 Eur/mes. (150,- Eur/rok), čo predstavuje spolu navyše náklad cca 120,- Eur mesačne. U maloletej
A. treba ďalej zohľadniť aj náklad na zubný strojček vo výške cca 108,- Eur/mes. (1300,- Eur/rok),nehovoriac o jednorazovom náklade na jazykový pobyt v Oxforde 1.100,- Eur, s ktorým pobytom otec
súhlasil. Z uvedeného vyplýva, že priemerné mesačné náklady na maloletú A. predstavujú minimálne
sumu 879,- Eur mesačne, po odrátaní školného sumu 562,- Eur mesačne (879,- Eur mínus 317,- Eur),

z čoho výživné 230,- Eur mesačne nepredstavuje ani len polovicu, a to ani po odrátaní prídavku na dieťa
vo výške 60,- Eur mesačne. Súd podotkol, že otec v priebehu konania prejavil ochotu hradiť polovicu
školného maloletej A., čím vynakladanie tohto výdavku matkou odsúhlasil. Bolo potrebné uviesť, že aj v
prípade štátnej školy by u maloletej A. vznikali náklady súvisiace so školou (ZRPŠ, triedny fond a pod.).
Ďalej z uvedeného vyplývalo, že priemerné mesačné náklady na maloletého C. predstavovali minimálne

sumu 525,- Eur mesačne, z čoho výživné 230,- Eur mesačne taktiež nepredstavuje ani len polovicu, a to
ani po odrátaní prídavku na dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Aj z uvedeného dôvodu súd nepristúpil k
zníženiu výživného na tom základe, že otec bol necelých 7 mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody
a dosahoval len minimálny príjem, nedosahujúci výšku výživného. Súd prvej inštancie zdôraznil, že otec
nespochybnil výšku vyššie sumarizovaných výdavkov na deti. Namietal síce, že výber krúžkov pre deti
mu matka len oznamuje, avšak v konečnom dôsledku súhlasil so všetkými krúžkami, ktoré deti aktuálne

navštevujú, čo je aj pochopiteľné za situácie, že tieto si vybrali samotné deti. Otec tiež namietal to, že
výnosy matky z prenájmu jej 2-izbového bytu v G. nepokryjú náklady naň v podobe splátky hypoúveru a
úhrady služieb/energií spojených s užívaním bytu. Uvedená skutočnosť bola irelevantná z toho pohľadu,
že nijako nespochybňuje výšku odôvodnených nákladov na každé z detí, ktoré matka v dostatočnej
miere preukázala a otec nespochybnil. Platí pritom, že na odôvodnených nákladoch na deti by sa mali

spolupodieľať obaja rodičia podľa svojich schopností a možností. Pokiaľ aj u matky došlo od poslednej
úpravy pomerov k zvýšeniu príjmu, tak toto nepochybne dosiahla vlastným úsilím, za čo ju nemožno
„trestať“ znížením výživného pri súčasnom raste nákladov na deti. Inými slovami zmena pomerov u
matky je vyvážená zmenou pomerov u detí, a to rastom nákladov na ne. Opačný prístup by demotivoval
každého rodiča, ktorý by sa snažil dosahovať vyšší príjem, čo by rozhodne nebolo v záujme detí. Na

druhej strane súd podotkol, že ak v predchádzajúcich konaniach došlo k takému právnemu posúdeniu
schopností a možností otca, že tento je schopný dosahovať príjem cca 2.000,- Eur mesačne, tak súd
ani v tunajšom konaní nemal dôvod sa od tohto právneho posúdenia odkloniť. Otec má pozastavenú
živnosť, za roky 2022 a 2023 nepodal daňové priznania (lebo údajne nevznikla taká povinnosť), a ako
sám uviedol, 20 rokov nebol zamestnaný. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bol evidovaný

na úrade práce od 07.05.2024 do 11.06.2024, t. j. cca 1 mesiac. Neušlo však pozornosti súdu, že otec
na pojednávaní dňa 01.10.2024 uviedol, že „na úrade práce nie je evidovaný preto, lebo mu nevedia
nájsť prácu, ktorá by bola adekvátna tomu, čo chce robiť. Keďže nepoberá sociálne dávky, tak nevidí
dôvod na to, aby bol evidovaný na úrade práce.“ Inými slovami, otec buď nie je ochotný využiť svoj
pracovnýpotenciálalebo-čo sajavíako pravdepodobnejšie-otecvzhľadomnavšetkyzistenéokolnosti

(dobrý fyzický stav otca, ktorý je zdravý silný muž v produktívnom veku, nákupy značkových vecí deťom,
pravidelné obnovovanie licencie na výškové práce, exekúcie pre dlhy na výživnom ako aj na zdravotnom
a sociálnom poistení atď., absencia vlastného účtu v banke), v skutočnosti pracuje neoficiálne a svoj
príjem nepriznáva. V oboch prípadoch takéto konanie otca nemožno vyhodnotiť ako dôvod na zníženie
výživného. Súd uviedol, že otec už v konaní sp. zn. 20P/160/2021 na pojednávaní dňa 07.07.2021

nevedel uviesť, aký má mesačný príjem. Súd dal do pozornosti otca, že podľa dostupných informácií
priemerná mzda v Bratislava dosahuje výšku 2.162,- Eur (), čo zodpovedá netto príjmu cca 1.606,-
Eur mesačne (podľa bežne dostupnej internetovej kalkulačky). Výživné v sume 460,- Eur mesačne
predstavuje cca 28% z tejto sumy. Súd zdôraznil, že od roku 2018 nepochybne došlo aj k rastu životných
nákladov (ide o všeobecne známu skutočnosť), na ktorú skutočnosť musel súd obligatórne prihliadať

v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine.

9. K návrhu otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti súd uviedol, že, rovnako ako
v prípade zmeny výživného, tak aj pre rozhodnutie o návrhu na zmenu úpravy práv a povinností rodičov
určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 26

ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP, podľa ktorého súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností len ak
sa zmenia pomery. „Musí ísť pritom o podstatnú zmenu pomerov oproti času, keď súd rozhodoval o
úprave práv a povinností rodičov. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí
ako prvý krok ustáliť, či došlo k zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú

možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam....Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje
preto, lebo jedným z významných faktorov prispievajúcich k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho
pomerov vrátane stability výchovného prostredia.“ (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie.
Bratislava: C.H. Beck, 2019, s. 158). Otec nedôvodil zmenu doterajšieho rozhodnutia o úprave práv apovinností rodičov podstatnou zmenou pomerov. Zmenu zverenia detí zo starostlivosti matky do svojej
starostlivosti najskôr podmienil tým, že ak matka nie je schopná alebo ochotná sa o deti postarať, tak
sa postará on. Svoju ochotu o deti sa postarať však matka jednoznačne prejavila a pokiaľ ide o jej

schopnosť postarať sa o deti, tak súd ako ani kolízny opatrovník nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré
by svedčali o jej neschopnosti sa o deti postarať, resp. o zanedbávaní detí matkou tak, ako to otec
uviedol v rámci pohovoru na ÚPSVaR. Pokiaľ ide o tvrdenia otca o manipulácii detí matkou, tak jednak
matka tieto sporovala, a jednak vyjadrenie maloletej na pohovore s kolíznym opatrovníkom ohľadom
nespravodlivého výživného, ba dokonca vyjadrenie samotného otca na pojednávaní dňa 01.10.2024

(„On sa s dcérou nebavil o výške výživného, ale povedal deťom, že vzhľadom na to, ako sa o ne matka
stará, a že on má rovnaké náklady na nich, tak výška výživného je pre neho likvidačná.“) svedčí o tom, že
do rodičovského konfliktu zaťahuje deti práve otec. V súvislosti s tvrdeniami otca o nepripravenosti detí
na styk s ním z dôvodov na strany matky, tieto boli matkou popreté a otcom neboli preukázané. Jedinou
okolnosťou, ktorá by mohla predstavovať zmenu pomerov, a ktorú otec začal tvrdiť až na pojednávaní
dňa 01.10.2024, by bolo to, že samotné deti si želajú byť zverené jemu, čo sa však na pohovore s nimi

nepreukázalo. Až v úplne poslednom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 04.11.2024, t. j. po takmer
roku od podania návrhu na zníženie výživného, otec navrhol ako alternatívu zverenie maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to s odôvodnením, že deti sú vo veku, keď už dávno
nie sú odkázané len na starostlivosť zo strany matky a on im vie starostlivosť zabezpečiť minimálne na
porovnateľnej úrovni. Je pravdou, že maloletá A. uviedla, že „by rada bola týždeň s mamou a týždeň s

tatom, lebo teraz sa jej zdá, že je to nespravodlivé. Môže to byť týždeň alebo dva dni a dva dni alebo tak.“
C. tiež uviedol, že chce, aby „to bolo narovnako“. Súd podotkol, že obdobné vyjadrenia mali deti už aj v
predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 20P/160/2020, keď vyjadrili potrebu tráviť s rodičmi čas
rovnocenne. Nejde teda o novú skutočnosť, resp. zásadnú zmenu pomerov. Neuniklo tiež pozornosti
súdu, že deti sa nevyjadrili tak, ako to interpretuje otec, t. j. že chcú byť viac s ním, ale že chcú byť

„narovnako“ s oboma rodičmi, aby to bolo „spravodlivé“, čo podľa názoru súdu demonštruje deťmi
prežívaný konflikt lojality, zaznamenaný aj kolíznym opatrovníkom. Súd dodal, že podľa aktuálnej úpravy
styku otec počas bežného roka - mimo prázdnin- je oprávnený stretávať sa deťmi v rozsahu 37,50 %
času a počas prázdnin, ktoré tvoria až 1 roka, je styk otca s deťmi v rozsahu 50% času.
Konštatoval, že mu je zrejmé, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach,

ktoré sa ho týkajú, je nepopierateľné (§ 38 CMP, § 43 ods. 1 Zákona o rodine), avšak v konečnom
dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory
maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu
Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž
pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené

skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia
súdu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02). Názoru maloletých detí
súd venoval náležitú pozornosť, ale vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci nebolo možné ho
zohľadniť v tom zmysle, ako to žiadal otec, teda aby boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti.
Už vonkoncom deti neprejavili záujem o zverenie do osobnej starostlivosti otca.

Vecne súd argumentoval tým, že otec nielenže nepreukázal takú podstatnú zmenu pomerov, na základe
ktorej by bolo možné založiť zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletých detí. Naopak, vzhľadom
na skutočnosť, že otcovi je aktuálne uložený trest domáceho väzenia, ktorý v čase rozhodovania súdu
trval, súd považoval zmenu zverenia detí do osobnej starostlivosti otca, alternatívne do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov za dôvod v prospech trvania doterajšej úpravy práv a povinností

rodičov, keď deti sú zverené do osobnej starostlivosti matky. Je totiž nepochybné, že otec je v dôsledku
trestu domáceho väzenia obmedzený na osobnej slobode v tom smere, že je povinný sa zdržiavať
na adrese C., I. X, denne v čase od 18:00 hod. do 07:00 hod. nasledujúceho dňa, a v zmysle § 53
ods. 3 Trestného zákona môže opustiť svoje obydlie len po predchádzajúcom súhlase probačného a
mediačného úradníka. Nemožno pritom vylúčiť situáciu, že otec bude musieť v záujme detí promptne

reagovať napríklad na ich zhoršený zdravotný stav či úraz, alebo na iné nepredvídateľné okolnosti,
pre ktoré bude potrebné v záujme detí, aby opustil svoj domov aj v čase medzi 18:00 hod. večer do
07:00 hod. ráno (napríklad návšteva detskej pohotovosti). Už len z tohto dôvodu je v aktuálnej situácii
zverenie detí otcovi v rozpore s ich záujmom. V neposlednom rade súd konštatoval, že nemožno vylúčiť
ani situáciu v zmysle § 53 ods. 6 Trestného zákona, a teda, že do 15.01.2024 dôjde k opätovnej

premene na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že nevykonaný trest domáceho väzenia sa
premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podmienkou trestu domáceho väzenia je totiž aj
pravidelné platenie výživného, s čím mal otec v minulosti značný problém, nehovoriac o jeho platobnej
disciplíne v oblasti zdravotného či sociálneho poistenia. Na rozdiel od úpravy styku otca s deťmi, ktoráje teraz nastavená pomerne široko, kde ide o oprávnenie, nie povinnosť otca stýkať sa deťmi, pri
zverení detí otcovi ide o jeho povinnosť zabezpečiť deťom plnú osobnú starostlivosť s výnimkou času
realizácie starostlivosti matkou. Súd poukázal na to, že v konaní Okresného súdu Bratislava V sp. zn.

20P/160/2020 sa otec domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, pričom potvrdzujúce
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.11.2022 bolo vydané len pred necelým dvoma
rokmi, pričom otec netvrdil takú zmenu pomerov, ktorá by mohla zvrátiť tam uvedené skutkové a právne
posúdenie, od ktorého súd nemal dôvod sa odkloniť. Otec nepredložil súdu dôkazy a nepresvedčil ho
v tom smere, že je schopný sa o deti postarať aj po finančnej stránke, keďže celých 5 mesiacov po

prepustení nebol zamestnaný (od 06.05.2024 do 06.112024) a tvrdil, že žije z pôžičky od kamaráta vo
výške 700,- Eur mesačne a bývanie mu platí sestra. Na otázku súdu na pojednávaní, či aktuálne žije z
pôžičky od kamaráta a bývanie mu platí sestra, otec výslovne uviedol: „V podstate áno.“ Ak aj otec dňa
04.11.2024 uzavrel pracovnú zmluvu s nástupom 06.11.2024, tak aktuálne je v trojmesačnej skúšobnej
dobe a má dosahovať príjem 750,- Eur mesačne netto, pričom len nájomné činí 620,- Eur mesačne. Je
nepredstaviteľné, aby aj po prípadnom zverení detí do starostlivosti otca živila deti aj otca jeho sestra či

kamarát, pričom otec s ohľadom na svoju pracovnú disciplínu v minulosti nedáva žiadne záruky na to, že
bude po všetkých stránkach (aj tej finančnej) schopný deťom zabezpečovať všetky odôvodnené potreby
a hradiť platby tretím osobám (škola, krúžky) tak, ako to robí matka. Otec tiež nesporoval tvrdenia matky,
že s ňou odmieta komunikovať, že ju neinformuje o deťoch, nedvíha je telefón, naopak, na pojednávaní
dňa 01.10.2024 na otázku súdu, ako prebieha komunikácia s matkou, otec odpovedal: „Neprebieha

nijak, dal by som Vám ja otázku ako by prebiehala, keby Vás niekto okradol o peniaze a bránil by
Vám v stretávaní s deťmi.“ Aj v dôsledku zlej komunikácie rodičov pritom Okresný súd Bratislava V
v konaní vedenom pod sp. zn. 20P/160/2020 zamietol návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť.
Doterajší prístup otca a jeho vyjadrenia v tomto aj v predchádzajúcom konaní (už na pojednávaní dňa
07.07.2021vovecivedenejpodsp.zn.20P/160/2020otecuviedol,žesasnažísasmatkoukomunikovať

čo najmenej) tak nedáva žiadne záruky k tomu, že po zverení detí by sa jeho komunikácia vo vzťahu
matke zlepšila. Na tomto mieste súd poukázal na vyjadrenie otca, že „jednoznačne“ odmieta spoločné
stretnutia s matkou, a to nielen v bežnom živote, či v rámci poradenstva ÚPSVaR, ale aj v rámci školy
(kvôli riešeniu problému s kyberšikanou dcéry), čo výslovne potvrdil na pojednávaní dňa 12.11.2024.
Otec matku včas neinformoval ani o nástupe do výkonu trestu a odmietol jej účasť na návštevách

(sprevádzanie) detí v ÚVTOS.
Súd sa zaoberal aj výhradami otca voči starostlivosti matky o maloleté deti, keďže tvrdil, že matka
nepripravuje deťom program zameraný na ich všestranný rozvoj, zanedbáva starostlivosť o ne, napr.
o vlasy maloletej a nechty maloletého, ďalej nepripravuje maloletej stravu s ohľadom na jej želanie,
že nebude jesť mäso, núti deti do krúžkov, ktoré nechcú, či im berie veci, ktoré dostali od otca.

Uvedené tvrdenia boli matkou popreté, otcom neboli preukázané a ani súd a kolízny opatrovník nezistil
opodstatnenosť uvedených výhrad, resp. ich relevanciu pre zmenu doterajšej úpravy. Pokiaľ ide o
vegetariánske stravovanie, je v kompetencie toho-ktorého rodiča, aby v uvedenej otázke dieťa vhodne
(a citlivo) usmernil. Súd podotkol, že aj odborníci na výživu poukazujú na riziká vegetariánskej stravy,
a to najmä u detí (Q.). Pokiaľ ide o facku dcére, túto matka priznala, vníma ju však ako svoje ojedinelé

zlyhanie, čo rovnako vyhodnotil aj súd. Ani uvedené skutočnosti pritom sami osebe nie sú dôvodom na
zmenu zverenia detí, naviac sa situácie, že zo zistení súdu aj kolízneho opatrovníka vyplýva, že deti
majú vytvorený dobrý a pevný vzťah s oboma rodičmi. Je zrejmé, že každý z rodičov má iný výchovný
štýl, matka je prísnejšia, otec benevolentnejší, dcéra aktuálne viac inklinuje k otcovi, čo je však bežné
aj v úplných rodinách a bez ďalšieho to nezakladá to dôvod na zmenu rozhodnutia o úprave práv a

povinností rodičov k maloletým deťom.
S ohľadom na § 25 ods. 4 Zákona o rodine sa súd ďalej zaoberal tvrdeniami otca v tom smere, že
matka bráni jeho stretávaniu s deťmi, ktoré však neboli preukázané. Bol to právny zástupca otca, kto
uviedol, že pred nástupom na výkon trestu realizoval otec styk s maloletými deťmi v rozsahu určenom
rozsudkom. Ak sa aj nerealizoval v plnom rozsahu styk otca s deťmi počas výkonu trestu, tak súd

konštatoval, že spočiatku sa styk realizoval, a to buď počas vychádzok otca alebo tým spôsobom, že
deti na návštevu do ÚVTOS doviedla sestra otca pani B., a to so súhlasom matky. Podľa názoru súdu
to, že matka tento súhlas odvolala po strate dôvery k sestre otca - pani B. (ktorá si o.i. bez vedomia
matky dohodla stretnutie s triednou učiteľkou detí - č. l. 116 súdneho spisu - a v čestnom vyhlásení
pre súd sa o matke vyjadrovala hanlivo), je to pochopiteľné. Ak následne otec nepožiadal ÚVTOS o

udelenie povolenia matke na vstup, tak to bol on, kto znemožnil svoje stretávanie s deťmi v rámci návštev
v ÚVTOS. Súd uviedol, že matka nemala povinnosť odovzdať deti sestre otca - pani B. a v zhode s
kolíznym opatrovníkom dodal, že matka mala plné právo sprevádzať deti na návštevu otca do ÚVTOS,
lebo ona je (popri otcovi) pre deti tou najbližšou osobou, a má právo im byť nablízku v takej závažnejsituácii, ako je výkon trestu odňatia slobody otcom. Neobstoja ani vyjadrenia otca, že styk s maloletými
deťmi sa nerealizuje ani čo sa týka Vianoc, t. j. Štedrého dňa, nakoľko rozsudok upravujúci styk otca
s deťmi v tento deň nadobudol právoplatnosť až 31.12.2022 a teda až počnúc rokom 2024 bol otec

oprávnený na styk s deťmi dňa 24.12., keďže ide o párny rok. Do 31.12.2022 bol styk otca s deťmi
počas vianočných sviatkov upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/38/2019 - 44
zo dňa 25.11.2019 v párnom kalendárnom roku od 26.12. od 10:00 hod. do 29.12. do 17.00 hod. a v
nepárnom kalendárnom roku (t. j. aj 2023) od 30.12. od 10:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod.. Je pravdou,
že 24.12.2023 matka neumožnila styk otca s deťmi, čo malo to byť kvôli chorobe (horúčky) syna, ale

nebola ani povinná to urobiť. Pokiaľ ide o styk 31.12. deti spolu s matkou mali odprevádzať matkinu
sestru žijúcu v zahraničí na letisko vo Viedni. Dňa 07.01. oznámila matka pani B. zasa neodkladné
školské povinnosti detí, zároveň navrhla náhradný termín stretnutia s rozšírením styku, pričom následne
v priebehu mesiaca január, až do februára sa styk realizoval. Hoci nemožno bez výhrad schvaľovať
počínanie matky pokiaľ ide o nerealizáciu styku 31.12.2023 a 07.01.2024, tak nejde ani o takú situáciu,
ktorá by predstavovala systematické bránenie v styku otca s deťmi matkou. Pokiaľ ide o realizáciu styku

otca s deťmi po premene trestu, t. j. po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 06.05.2024,
tak na pojednávaní dňa 01.10.2024 na otázku súdu, či prebieha stretávanie s deťmi v zmysle súdneho
rozhodnutia, otec odpovedal: „Áno. Ja chcem byť s deťmi viacej.“ Otec nesporoval tvrdenia matky na
pojednávaní dňa 12.11.2024, keď uviedla, že čo sa týka styku otca s deťmi, tento sa realizuje v plnom
rozsahu, a keď bola teraz týždeň v zahraničí, tak bol prvý, na koho sa obrátila, či deti môžu byť s ním.

Aj podľa správy ÚPSVaR zo dňa 06.10.2022 otec uvádzal, že „keď to matke vyhovuje, napríklad keď
sú deti choré alebo keď ide na služobnú cestu, tak je ochotná mi dať deti aj nad rámec dohody“. Inými
slovami, matka umožňuje styk otca s deťmi aj nad rámec určený súdom v rozhodnutí.
Pre úplnosť súd konštatoval, že podľa odpisu z registra trestov bol otec trikrát súdne trestaný, čo
spochybňuje aj dostatočné morálne predpoklady otca na to, aby mu boli zverené maloleté deti do

osobnej starostlivosti. Je namieste aj otázka, akým vzorom je otec pre deti v pracovnej disciplíne a s
ohľadom na jeho dlhy nielen na výživnom, ale aj na zdravotnom a sociálnom poistení, tiež v oblasti
ekonomickej gramotnosti či rešpektovania zákonov. V neposlednom rade súd v tomto súdnom konaní
zaznamenal masívnu a ofenzívnu devalváciu rodičovských kompetencií matky zo strany otca (klame,
zavádza, zanedbáva starostlivosť o deti, nevenuje sa im - čo však nebolo preukázané). Na druhej strane

matka opakovane uvádzala dobrý vzťah otca s deťmi a jej kritika rodičovských kompetencií otca bola
len opatrná („nevie, či má syn zhoršené známky, kvôli tomu, že sa stretáva s otcom“... „tiež sa jej nezdá
úplne zodpovedné zo strany otca...“) a prevažne defenzívna - v reakcii na otca. Ako úplne neprípustné
súd vyhodnotil vťahovanie detí do rodičovského konfliktu otcom, tak ako je to uvedené vyššie, čo svedčí
o jeho zníženej rodičovskej kompetencii.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti a právne posúdenie, t. j. predovšetkým že otec
nepreukázal takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala postup podľa § 26 ods. 1 Zákona o rodine
(a to ani čo sa týka názoru detí na zmenu zverenia jemu, resp. do striedavej osobnej starostlivosti), a
naviac s ohľadom na prebiehajúci výkon trestu domáceho väzenia, súd návrh otca na zmenu zverenia
maloletých detí zamietol.

10. Súd nenariadil vykonanie dôkazu navrhovaného otcom spočívajúceho vo výsluchu svedkyne pani
G. B. z dôvodu, že doterajšie výsledky dokazovania postačovali pre rozhodnutie vo veci a ďalšie
vykonávanie dôkazov by bolo nehospodárne a zbytočne by predlžovalo konanie. Pokiaľ ide o svedkyňu
G. B., túto navrhol otec vypočuť na preukázanie vzájomných vzťahov medzi ním a maloletými deťmi,

ako aj komunikácie s matkou a takisto k tvrdeniam matky, ktorými spochybňuje úhradu nákladov na byt
a darčeky na deti. K tomu súd uviedol, že nemá žiadne pochybnosti ohľadom dobrého vzťahu medzi
otcom a maloletými deťmi, preto výsluch menovanej svedkyne v tomto smere by bol celkom nadbytočný.
Pokiaľ ide o komunikáciu s matkou, otcovi nič nebránilo založiť do spisu jej prepis v písomnej podobe
(tvrdil, že s matkou komunikuje písomne). Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie samotného otca

na pojednávaní dňa 01.10.2024 ku komunikácii s matkou: „Neprebieha nijak, dal by som Vám ja otázku
ako by prebiehala, keby Vás niekto okradol o peniaze a bránil by Vám v stretávaní s deťmi.“ Takisto
dôkazy o úhrade nákladov na byt svojou sestrou mohol otec preukazovať príjmovými pokladničnými
dokladmi, čo však neurobil. Naviac ani prípadné vyjadrenie sestry otca o tom, že platí nájomné z účtu
vedenéhonajejmeno,bynepreukazovalotúskutočnosť,žetakrobízvlastnýchfinančnýchprostriedkov,

keďže otec vlastný účet nemá. Ak by však sestra otca aj platila nájom bytu z vlastných prostriedkov, tak
súd poukázal na to, že podľa vyjadrenia otca sestra byt minimálne v čase styku otca sa deťmi, t. j. v
rozsahu 37,5 % cez bežný rok a 50% cez prázdniny - aj užíva. Navyše z hľadiska vyššie uvedeného
právneho posúdenia možností a schopností otca nie je skutočnosť, kto platí nájom bytu, rozhodujúca.Pokiaľ ide o kúpu darčekov maloletým deťom sestrou otca, keďže uvedené matka nesporovala, súd to
mal za preukázané aj bez vykonania tohto dôkazu.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), c), e), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

vspojenís§62ods.1CMP.Napadnutérozhodnutiesúduprvejinštanciepovažovalzavecnenesprávne,
nepreskúmateľné a preto nezákonné. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý odmietol znížiť
výživné s poukazom na skutočnosť, že bol vo výkone trestu odňatia slobody od 15.10.2023 do
06.05.2024, teda v súčasnosti už nie je vo výkone trestu odňatia slobody, pričom pri predmetnom
výživnom ide o uplynulé obdobie, z čoho súd vyvodil, že nie je potrebné sa týmto jeho návrhom
zaoberať, keďže tu došlo k spotrebovaniu výživného. Poukázal na to, že návrh podal v októbri 2023,

ktorý bol súdu doručený v novembri 2023 a jedine z dôvodu nečinnosti súdu, resp. jeho neefektívnosti
sa prvé pojednávanie uskutočnilo až dňa 23.05.2024 (nariadené po jeho urgencii). Ďalšie pojednávanie
(15.08.2024) bolo, rovnako ako prvé pojednávanie (22.02.2024), zrušené z dôvodov na strane súdu. Až
na jeho opakované námietky začal súd vo veci konať plynule, keď uskutočnil pojednávanie 01.10.2024
a 12.11.2024. Mal za to, že súd nemôže vlastnou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou odôvodniť

zamietnutie návrhu na zníženie výživného, lebo ide o minulé obdobie. Ak by pripustil výklad súdu, tak
zníženie výživného by nemohlo byť nikdy priznávané spätne (od podania návrhu), čo ale zákonodarca
ani judikatúra nepredpokladá. Upozornil na pokus matky zmariť pojednávanie (oddialiť rozhodnutie),
keď termín 29.06.2024 matka namietala pre jej údajnú nenahraditeľnosť v zamestnaní, pri následnom
termíne (15.08.2024) matka začala špekulovať s letnou dovolenkou, ktorú v danom čase nemala

objednanú. Uviedol, že zákonná sudkyňa matku na pojednávaní dňa 23.05.2024 navádzala na podanie
žiadosti o odročenie augustového pojednávania a následne, keď pre jeho nesúhlas súd návrhu na
odročenie pojednávania nevyhovel, tak sudkyňa zrušila termín pojednávania z dôvodov na jej strane
(PN).
V súvislosti s tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. O. v podiele cca 336 m2

a podľa názoru súdu mohol túto nehnuteľnosť predať, aby si aspoň čiastočne zaobstaral prostriedky na
platenie výživného počas výkonu trestu namietal, že táto nehnuteľnosť má ďalších 7 spoluvlastníkov, pri
jednom z nich je správcom Slovenský pozemkový fond a ak súd zistil, že voči nemu sú vedené exekúcie,
tak rovnako mohol dospieť k záveru, že predmetná nehnuteľnosť je nepredajná, keďže sa ju nepodarilo
speňažiť ani súdnemu exekútorovi. Úvaha súdu o možnosti jej predaja je podľa jeho názoru hypotetická

a účelová, nemajúca oporu v jej reálnom stave (trhovej hodnote).
Uviedol, že počas výkonu trestu odňatia slobody pracoval, čo súdu preukázal. Konštatáciu súdu, že jeho
pobyt vo výkone trestu odňatia slobody trval iba necelých 7 mesiacov (od 15.10.2023 do 06.05.2024), čo
nepredstavujetrvalé,resp.dlhodobézníženiejehopríjmu,ktorébynemoholzvýšenýmpracovnýmúsilím
dohnať tak, aby získal finančné prostriedky na platby výživného aj za obdobie, keď sa nachádzal vo

výkone trestu odňatia slobody, považoval za prejav nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal,
že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený do domáceho
väzenia, kde musí dodržiavať určité obmedzenia, preto sa nemôže zamestnať v zahraničí (turnusy),
ani u zamestnávateľa s viaczmennou prevádzkou. Jeho potenciál na lepšie platené zamestnanie je
limitovaný záznamom v registri trestov. Tvrdil, že si plne uvedomuje nesprávnosť svojho konania, ktoré

viedlo k jeho odsúdeniu a nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, ale tento životný omyl nemôže
súd využívať ako dôvod na negovanie akéhokoľvek jeho argumentu v otázkach výživného za obdobie
vo výkone trestu odňatia slobody, výživného za obdobie vo výkone trestu domáceho väzenia a návrhu
na zverenie maloletých detí do osobnej/striedavej starostlivosti. Ak ide o výživné, tak súd trest (jeho
dĺžku, obmedzenia) bagatelizoval, ak išlo o prezverenie maloletých detí, tak súd fabuloval a dramatizoval

možné budúce situácie, ktoré nenastali a nič nenasvedčuje tomu, že by mali nastať (spätná premena
zvyšku trestu domáceho väzenia na trest odňatia slobody). Súd nevzal do úvahy ani skutočnosť, že
o maloleté deti je riadne postarané aj v období, keď je v domácom väzení (od 18:00 hod. do 07:00 hod.
nasledujúceho dňa), a to aj v kontexte s prítomnosťou jeho sestry.
Mal za to, že súd mohol svoju pochybnosť týkajúcu sa vôli či schopnosti jeho sestry pomáhať mu

s nákladmi (napr. úhradou nájomného za byt) odstrániť práve jej výsluchom, a to bez toho, aby svojvoľne
fabuloval postoje svedkyne, ako to urobil v napadnutom rozhodnutí (bod 52). Bol toho názoru, že ak súd
uviedol, že jeho sestra dosahuje priemerný príjem, ide o nepreukázané tvrdenia súdu, ktoré v konaní
hodnoverne neustálil, pričom zrejme vychádzal z jeho vyjadrenia zaprotokolovaného v zápisnici zo dňa01.10.2024, že podľa jeho informácií má priemerný príjem. Zo zvukového záznamu z pojednávania je
zrejmé, že nevedel uviesť reálnu výšku príjmu sestry a až na sugestívnu otázku sudkyne: „má nejaký
nadpriemerný príjem alebo priemerný príjem, neurčito uviedol, že priemerný. Na to vzápätí reagoval

jeho právny zástupca, že nemajú tieto informácie, klient nie je subjekt, ktorý by bol oprávnený tieto
informácie spracúvať, avšak sudkyňa svojvoľne zaprotokolovala do zápisnice, že: „má priemerný príjem
podľamojichinformácií.“Totonasvedčujedôvodnostijehonávrhunavýsluchsvedkyne,keďžejezrejmé,
že súd považoval zodpovedanie týchto otázok za podstatné.
Poprel, že odmietol súdu predložiť (zaobstarať) zmluvu o kúpe iPadu na splátky alebo príjmové

pokladničné doklady vystavené prenajímateľom bytu, pretože súd tieto doklady od neho nikdy nežiadal,
pričom v konaní predložil čestné vyhlásenie svojej sestry k týmto výdavkom a navrhol jej výsluch. Pokiaľ
ide o majetkové pomery jeho sestry, výzvu súdu považoval za zmätočnú, keďže sestra nie je účastníkom
konania a on nedisponuje dokladmi o jej majetkových pomeroch, keďže na to nemá právny základ.
Za menej invazívny prostriedok zásahu do súkromia svojej sestry považoval jej výsluch, na čo ale súd
nijako nereflektoval. Namietal, že súd si o hodnovernosti výsluchu svedkyne urobil záver bez toho, aby

ju vypočul, preto zo strany súdu ide o preukázateľne zaujaté správanie voči nemu. Odôvodnenie súdu
je preto v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Uviedol, že poukazoval na prieťahy v konaní a až po jeho urgenciách začal súd prvej inštancie konať
plynule, ale v tejto spojitosti začal vnímať vo väčšej miere negatívny postoj sudkyne k jeho osobe.
Namietal procesný postup súdu, ktorým mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva

vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.Súdopakovaneignorovaljehoprávneho
zástupcu, keď mu nedoručoval písomnosti (vyjadrenie matky z 15.02.2024). Súd v konaní o jeho návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia (vedeného pod sp. zn. 11P/22/2024) založil svoje rozhodnutie na
tomtovyjadrenímatky,ktorémualesúdriadneavčasnedoručilanemaltakmožnosťsasnímoboznámiť
a zaujať k nemu stanovisko. Jeho právny zástupca, spolu s oznámením o prevzatí zastupovania dňa

17.2.2025, požiadal súd o doručenie predmetného vyjadrenia matky, keďže v tom čase nebolo založené
v elektronickom súdnom spise. V čase vydania rozsudku už poznal vyjadrenie matky a mal možnosť
sa k nemu vyjadriť. Na túto skutočnosť poukázal len vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. c) CSP. Ďalej uviedol, že aj keď procesný postup v zásade nie je dôvodom na námietku
zaujatosti, tento rezultát neplatí absolútne. Poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2020, II. ÚS 153/08, rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 722/05, a tiež na to, že podal sťažnosť predsedníčke súdu
dňa 12.03.2024 na postup zákonnej sudkyne, ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná s poukazom na
vyjadreniezákonnejsudkyne,žepostupsúdubudepredmetomodvolaciehoprieskumukrajskýmsúdom.
Tvrdil, že zaujatosť zákonnej sudkyne sa prejavila aj priamo v napadnutom rozhodnutí (bod 58), kde

sudkyňa polemizuje o budúcom zdravotnom stave maloletých detí, čo sugestívne spája práve s časom,
kedy má povinnosť zdržiavať sa v domácom prostredí, avšak opomenula vziať do úvahy skutočnosť,
že v byte žije aj jeho sestra, čo na inom mieste iniciatívne vyjadrila aj v percentuálnom pomere (sestra
byt minimálne v čase styku otca s deťmi, t. j. v rozsahu 37,5 % cez bežný rok a 50% cez prázdniny,
aj užíva). Bol toho názoru, že tento selektívny prístup súdu zakladá zmätočnosť a nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia. Vyjadril presvedčenie, že zo strany sudkyne ide o pokračovanie v jej zaujatom
konaní k nemu, obdobne ako vo veci vedenej pod sp. zn. 11P/22/2024. Uviedol, že sudkyňa bez
akýchkoľvekdôkazovpredpojatopodsúva,žemumôžebyťaktuálnytrestdomácehoväzeniapremenený
na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom v konaní nebolo preukázané (a ani tvrdené) žiadne
porušenie podmienok domáceho väzenia a navyše len trestný súd môže rozhodnúť o tom, či porušil

podmienky domáceho väzenia. Sudkyňa sa v priebehu konania aktívne pokúšala získať čo najviac
argumentov k zamietnutiu jeho návrhu, o čom svedčí aj opakovaná výzva súdu, aby oznámil (predložil)
obmedzenia, ktoré mu vyplývajú z trestu domáceho väzenia. Od tejto iniciatívy sudkyňa upustila, až
keď namietal opakovanú výzvu na predloženie rovnakých dôkazov. Mal za to, že rozsudok založený na
takýchto svojvoľných úvahách je zmätočný a nepreskúmateľný. Zaujatosť sudkyne hodnotil aj v kontexte

situácie, ktorá nastala počas pojednávania dňa 01.10.2024 po tom, ako v rámci vlastného prednesu
odôvodnil návrh na prezverenie detí, na čo sudkyňa reagovala zvýšeným hlasom, že túto informáciu
počuje prvý krát na dnešnom pojednávaní, hoci on už tento procesný návrh doručil podaním zo dňa
05.08.2024, v ktorom navrhol vyžiadať od kolízneho opatrovníka správu zo stretnutia s maloletými
deťmi (správu kolízny opatrovník vypracoval a predložil až následne), výsluch kolízneho opatrovníka

(na pojednávaní dňa 23.05.2024 mu nebolo umožnené kolíznemu opatrovníkovi klásť otázky) a výsluch
oboch maloletých detí (na pojednávaní dňa 01.10.2024 nadiktoval do zápisnice okruh otázok, ktoré
navrhoval zisťovať výsluchom detí). Tvrdil, že po tom, čo jeho právny zástupca poukázal na to, že kolízny
opatrovník nedostatočne zistil skutkový stav, najmä názory maloletých detí, začala sudkyňa reagovaťpodráždene a javilo sa, že sudkyňa dňa 01.10.2024 pojednávala bez toho, aby mala riadne naštudovaný
spis (jeho podanie zo dňa 05.08.2024) alebo sa len účelovo snažila zabrániť zisteniu skutočného stavu
veci.

Poukázal na to, že na pojednávaní dňa 01.10.2024 súd v závere pristúpil k výsluchu kolízneho
opatrovníka, ktorý ale nevedel meritórne zodpovedať takmer žiadnu otázku jeho právneho zástupcu,
kolízny opatrovník uviedol, že pohovor s maloletými deťmi nerobil a v spise nie sú žiadne podklady,
z ktorých by vedel poskytnúť odpoveď. Mal za to, že kolízny opatrovník v konaní nedostatočne zisťoval
skutočnýstavveci,načomničnemeníaninovásprávakolíznehoopatrovníkazodňa11.11.2024,vktorej

podsúva, že deti sú prevažne ním ako otcom vťahované do rodičovského konfliktu.
Pokiaľ ide o výsluch maloletých detí, sudkyňa na návrh reagovala tak, že: „V žiadnom prípade nebudem
deťom klásť otázky, ktoré mi poskytnete vy. Nechcite, aby vaše deti robili sudcov medzi vami, to je to
najhoršie, čo im vo svojom živote môžete urobiť.“ Až potom ako jeho právny zástupca požiadal sudkyňu
o zaprotokolovanie tohto jej stanoviska do zápisnice, začala sudkyňa svoj postoj korigovať a po ustálení,
že z jeho strany ide o okruhy tém, súd umožnil predmetné otázky nadiktovať do zápisnice. Konštatoval,

že súd tieto otázky (okruhy tém) zväčša pri výsluchu maloletých odignoroval. Súd oboznámil priebeh
výsluchu maloletých detí v tom zmysle, že maloletá A. by chcela byť viac času s otcom, napr. na
týždennej báze a maloletý C. mal uviesť, že na Mikuláša ani na Vianoce neboli s otcom, chcel by, aby bol
styk s rodičmi narovnako. Z výsluchu detí súd vyvodil prekvapivý záver, že maloletí odpovedajú len to,
čo chce otec počuť, lebo mu nechcú ublížiť. Nič také ale maloletí podľa obsahu zápisnice z ich výsluchu

neuviedli ani nenaznačili.
Namietal vnútorne nekonzistentnú argumentáciu súdu o jeho (ne)schopnosti sa po finančnej stránke
postarať o maloleté deti, keď na jednej strane súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného, najmä vo
vzťahu, keď sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody a jeho príjem bol obmedzený z povahy veci
a na strane druhej spochybnil jeho schopnosť sa po finančnej stránke postarať o deti. Ďalej namietal

tvrdenia súdu, že má ísť o pôžičku od kamaráta v sume 700,- Eur mesačne, pretože nikdy netvrdil,
že takáto pôžička mu je poskytovaná na mesačnej báze. Vysvetlil, že počas leta nepracoval, aby
mohol plnohodnotne využiť styk s maloletými deťmi v zmysle súdneho rozhodnutia, ktoré vysvetlenie
nenašlo odozvu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že argument súdu, že je schopný
dosahovať príjem a platiť výživné vo výške určenej súdom, ale už nie je schopný dosahovať príjem ak

ide o osobnú/striedavú starostlivosť o maloletých je vnútorne rozporný a účelovo formulovaný. Poukázal
na to, že nemôže vykonávať akúkoľvek prácu, keďže od 18:00 hod. do 07:00 hod. nasledujúceho dňa
sa musí povinne zdržiavať na domácej adrese, nemôže sa zamestnať v zahraničí, ani na pozícii, ktorá
vyžaduje pravidelné cestovanie na dlhšie služobné cesty a ani na pozícii, ktorá vyžaduje bezúhonnosť.
U neho teda preukázateľne došlo k zmene pomerov. Tvrdil, že ho súd nikdy nevyzval na preukázanie

príjmov z obchodovania s kryptomenou. Zdaňovacie obdobie roka 2024 nie je ešte ukončené, preto
nedošlo ani k zdaneniu predmetného príjmu. Pri obchodovaní s kryptomenou (cennými papiermi) nie
je možné kladný výsledok jedného obchodu považovať za čistý príjem. Ide o odlišný právny režim ako
pri príjme zo závislej činnosti. Tvrdil, že vo vzťahu k jeho príjmu z obchodovania s kryptomenou súd
túto sumu nijako nerozporoval (nežiadal preukázať) ani v súvislosti s jeho výsluchom na pojednávaní

dňa 01.10.2024, kde túto skutočnosť uviedol. Skutočnosť, že nedosahuje vyšší príjem z obchodovania
s kryptomenou, vyplýva v konečnom dôsledku aj z dokazovania jeho daňovými priznaniami za
predchádzajúce zdaňovacie obdobia, keď, ako vyplynulo z odpovede Daňového úradu Banská Bystrica
zo dňa 11.06.2024 daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2022 a 2023
nepodal. Nepodanie daňového priznania odôvodnil skutočnosťou, že mu na jeho podanie nevznikla

právna povinnosť (§ 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Mal za
to, že aplikácia § 63 Zákona o rodine je nesprávna a zo strany súdu ide o nesprávne právne posúdenie
veci. Z rovnakého dôvodu je nesprávny aj záver súdu o nepoužiteľnosti judikátu R42/22 (tretej vety) na
predmetný prípad. Zmätočne tento názor súdu vyznieva v spojitosti s tvrdením, že naopak použiteľné
na toto konanie sú len prvé dve vety judikátu. Príjem z obchodovania s kryptomenou uviedol v sume cca

600,- Eur za celé obdobie premeny trestu na domáce väzenie (cca 5 mesiacov), preto vyvodiť z toho
záver, že dosahuje príjem 3.578,40 Eur mesačne je utopistickou projekciou (nereálnym dotváraním)
skutkového stavu súdom.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a aby zároveň rozhodol o vylúčení sudkyne JUDr. Hany Posluchovej z prejednávania

a rozhodovania v danej právnej veci.

13. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že orgán SPODaSK spolupracuje
srodičmimaloletýchdetízaúčelomzmiernenianásledkovrodičovskéhokonfliktu,doktoréhosúmaloletédeti vtiahnuté. Rodičia maloletých detí majú výrazne zhoršenú schopnosť spolupráce a komunikácie
ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti. Súhlasil s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu
prvej inštancie. Odporučil rodičom, aby v plnej miere využili opatrenia orgánu SPODaSK s cieľom

zmierniť dopady ich rodičovského konfliktu tak, aby maloleté deti mali vytvorené podmienky pre
napĺňanie ich potrieb a bol zabezpečený ich priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.

14. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom
konajúcehosúduakoajsjehoodôvodnenímvovšetkýchbodoch.Odvolanieotcapovažovalazaúčelové

anedôvodné.Malazato,ževrámcikonaniabolnazákladevykonanéhodokazovaniadostatočnezistený
skutkový stav a rozhodnutie rešpektuje záujem maloletých detí, čo je pre ňu rozhodujúce. Plánovaného
termínu pojednávania dňa 29.06. sa nemohla zúčastniť, nakoľko je to obdobie ukončenia školského
roka, čo je pre ňu ako riaditeľku školy veľmi vyťažený čas, pričom pojednávania s otcom trvajú 3-4
hodiny. S ďalším navrhovaným termínom dňa 15.08. súhlasila, ale zároveň upozornila na to, že v tom
čase by sa s deťmi mohla nachádzať na dovolenke alebo sa z nej v uvedený termín vracať (deti má

v auguste od 01.08.-16.08.). Poprela, že by z jej strany išlo o akúkoľvek špekuláciu a stotožnila sa
s možnými alternatívami, ktoré sudkyňa uviedla. Pri lustrácii majetku otca a zistení jeho spoluvlastníctva
danej nehnuteľnosti otec uviedol, že sa vzdal tohto dedičstva, a teda aj jeho podielu na ňom, čo
však nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom. Uviedla, že otec má možnosť aj v rámci výkonu
trestu odňatia slobody opustiť svoje bydlisko denne od 07:00 hod. do 18:00 hod. a má neobmedzené

možnosti svojho pobytu, teda jednak má možnosť pracovať v rámci bežnej dĺžky pracovného času
a jednak vie vycestovať do zahraničia na dennej báze (jeho právny zástupca na pojednávaní potvrdil,
že otec nemá zákaz vycestovať do zahraničia). Poukázala na to, že otec odmietol preukázať príjem
svojej sestry, predložiť prehľad jej príjmov a výdavkov, ktoré by jasne a hodnoverne preukázali jej
možnosť/nemožnosť hradiť otcovi výdavky (nájomné za byt, výživné na deti a pod.). Všetky skutočnosti

ohľadne návštev detí otca v ÚVTOS boli riadne prejednané a ona deťom v styku s otcom žiadnym
spôsobom nebránila. Otec uskutočňovaním návštev v ÚVTOS zohľadňoval len svoj záujem, žiadnym
spôsobom neriešil vplyv na deti a ani to, ako uvedené návštevy deťom čo najviac uľahčiť. Otec jej
neumožnil vstup do ÚVTOS po celý čas trvania trestu odňatia slobody, aby mohla deti na návštevy
sprevádzať. Uviedla, že sudkyňa otcovi vysvetlila, že maloleté deti zastupuje ÚPSVaR ako inštitúcia, nie

konkrétny kolízny opatrovník, čo otec ani jeho právny zástupca neboli ochotní akceptovať, až agresívne
vystupovali voči sudkyni a prítomnému kolíznemu opatrovníkovi a dožadovali sa odpovedí na konkrétne
otázky, ktoré prítomný kolízny opatrovník z relevantných dôvodov nevedel zodpovedať. Predpokladala,
že súd mal snahu vyjsť otcovi v ústrety aj v tejto požiadavke a zabezpečil účasť pani B. (ktorá sa
tomuto prípadu venovala) na ďalších pojednávaniach. Otec spochybňuje aj výsluch maloletých detí,

ktorého sa okrem zákonného sudcu a kolízneho opatrovníka zúčastnila aj psychologička daného súdu
a zároveň nie je ochotný akceptovať odbornosť a kompetenciu daných osôb, spochybňuje správnosť
kladenia otázok maloletým deťom v tak citlivej veci. Vyjadrenia otca, že nepracoval, lebo chcel tráviť
čas s deťmi vyznievajú iracionálne, nakoľko každý rodič, akokoľvek chce s deťmi tráviť čo najviac
času, musí pracovať a získavať financie na ich zabezpečenie. Otec sa na všetkých pojednávaniach

ohľadom svojho príjmu vyjadroval nejasne, smeroval príjem na pôžičky od kamaráta a sestry a na záver
doložil pracovnú zmluvu uzatvorenú pár dní pred termínom pojednávania, ktorú podľa podpisu uzatvoril
s firmou, ktorú vlastní jeho najlepší kamarát. Všetky jeho tvrdenia ohľadne zdrojov príjmov, z ktorých
žije, vyzneli nereálne. Ďalej uviedla, že otec stále prekrúca situáciu a fakty. Ako sám uviedol, 20 rokov
nebol riadne zamestnaný, nikdy nepracoval na pozícii, ktorá by si vyžadovala dlhšie pracovné cesty,

má dlhy voči sociálnej a zdravotnej poisťovni, je voči nemu vedená exekúcia pre dlh na výživnom,
neodvádza dane, nepodáva daňové priznania, ani daň z príjmu z obchodovania s kryptomenou, s ktorou
podľa jeho vlastných slov obchoduje už dlhšiu dobu, teda niekoľko rokov. Stotožnila sa s odôvodnením
súdneho rozhodnutia, že otec pravdepodobne pracuje neoficiálne a svoj príjem nepriznáva a má
mnohé indície (aj od detí), že tomu tak skutočne je. Poukázala na skutočnosť, že dňa 12.12.2024

sa uskutočnilo samostatné pojednávanie vo veci uloženia výchovného opatrenia rodičom, kde bolo
navrhnuté výchovné opatrenie v rozsahu 40 hodín pod supervíziou psychologičky z ÚPSVaR, pričom
otec bol proti navrhovanému výchovnému opatreniu. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. Otec v odvolacej replike uviedol, že aj keď nemá formálne zákaz vycestovať do zahraničia, každý
jeden deň počas výkonu trestu domáceho väzenia je povinný zdržiavať sa v čase od 18:00 hod. do
07:00 hod. nasledujúceho dňa na svojej domácej adrese v C.. Čo sa týka majetkových pomerov jeho
sestry opakovane vysvetlil, že nemá právny základ na získavanie ani sprístupňovanie predmetnýchúdajov svojej sestry, preto mu nemožno klásť na ťarchu nepredloženie dôkazov, ktoré nemá k dispozícii.
Poprel, že by matka deťom v styku s ním počas výkonu trestu odňatia slobody nebránila. Tvrdil, že
nespochybňuje odbornosť ani kompetenciu psychologičky prítomnej na výsluchu maloletých detí, ale

mal za to, že súd vyvodil nesprávne závery, keď riadne nezistil skutočný stav veci (podstata kladených
otázok) a vychádzal zo všeobecných (teoretických) tvrdení (poučiek) nevzťahujúcich sa na toto konanie.
Ohradil sa voči tvrdeniu matky, že podanie odvolania je prejavom neakceptovania a nerešpektovania
nikoho, kto bol do procesu zapojený a že týmto by mal napádať a znevažovať profesionálny výkon týchto
osôb.Uviedol,žejeprenehovzásadeirelevantné,ktorýkonkrétnyzamestnanecÚPSVaRsazúčastňuje

pojednávaní vo veci samej. Neuvážené striedanie zamestnancov ale nemôže byť dôvodom, aby súd
rezignovalnanáležitézistenie skutočnéhostavulenpreto,žeprítomnýkolíznyopatrovníkniejeschopný
dať odpoveď na základné otázky k prípadu. Ďalej uviedol, že matka vedomá si termínu pojednávania
naplánovala dovolenku tak, aby jej termín kolidoval s termínom pojednávania, pričom zo strany matky
nešlo o ojedinelé konanie, pričom aj počas novoročných osláv si naplánovala dovolenku s deťmi tak,
že nestihla súdom určený termín ich odovzdania jemu (02.01. do 10:00 hod.), preto žiadala o zmenu

času. Pokiaľ mu matka vyčíta nepodanie daňového priznania, opomína skutočnosť, že mu nevznikla
zákonná povinnosť na ich podanie. Je to ale matka, kto sa zrejme vyhýba daňovým povinnostiam, keď
uviedla, že má príjem 500,- Eur mesačne z prenájmu nehnuteľnosti, hoci na otázku, či ide o príjem
z prenájmu bytu v G. pred alebo po zdanení vyhýbavo uviedla, že podľa informácií jej účtovníčky sa
prenájom do 500,- Eur nezdaňuje. Matka opomenula skutočnosť, že príjem z prenájmu nehnuteľností je

oslobodený od dane z príjmov do výšky 500,- Eur za príslušné zdaňovacie obdobie. Matka nevysvetlila
deficit, ktorý jej podľa ňou predloženého rozpisu majetkových pomerov vzniká na mesačnej báze. Súd
sa týmito skutočnosťami nezaoberal, keď sa matky dopytoval len na okolnosti prenájmu nebytového
priestoru (skladu). Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.

16. K vyjadreniu matky kolízny opatrovník uviedol, že orgán SPODaSK spolupracuje s rodičmi
maloletých detí za účelom zmiernenia následkov rodičovského konfliktu, do ktorého sú maloleté
deti vtiahnuté. Rodičia maloletých detí majú výrazne zhoršenú schopnosť spolupráce a komunikácie
ohľadom výchovy a starostlivosti o maloleté deti a je u nich znížená akceptácia role druhého rodiča
v živote maloletých detí.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné

odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), c), e), f), h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré
ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabulianawebovejstránkeodvolaciehosúduminimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1, 2 CSP).

18. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie návrhmi uplatnených požiadaviek a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v

súvislosti s danou vecou i správne vyložil, stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím nauplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

20. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhoch otca na zníženie
výživného na maloleté deti zo sumy 230,- Eur mesačne na dieťa na minimálnu výšku výživného a na
zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, alternatívne do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie.

21. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa
otcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská účastníkov k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky
účastníkov a zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi
základ pre rozhodnutie. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa otec s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie
nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž
zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhom otca na zníženie výživného na
maloleté deti a na zmenu zverenia maloletých detí. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou
nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.

22. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na zníženie výživného
odôvodnil tak, že za obdobie, keď bol vo výkone trestu odňatia slobody (od 15.10.2023 do 06.05.2024)
odmietol znížiť výživné s poukazom na skutočnosť, že v súčasnosti už otec nie je vo výkone trestu
odňatia slobody, pričom pri predmetnom výživnom ide o uplynulé obdobie, teda nie je potrebné sa

týmto návrhom zaoberať, keďže už došlo k spotrebovaniu výživného odvolací súd uvádza, že táto je
nedôvodná. Z rozsiahleho odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (body 45. až 51) vyplýva, že súd
prvej inštancie sa s návrhom otca na zníženie výživného náležite zaoberal, uvádzal nielen teoretické
(zákonné) východiská pre rozhodovanie o zmene výšky výživného na maloleté deti, ale aj konkrétne
dôvody, pre ktoré vyživovaciu povinnosť otca na maloleté deti počas jeho výkonu trestu odňatia slobody

neznížil. Poukázal na to, že pokiaľ má úmyselné protiprávne konanie povinného znaky trestnej činnosti,
za ktoré mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody (a pri ktorého výkone dochádza
spravidla k poklesu alebo až strate jeho príjmov), je aj v takomto prípade namieste uplatnenie princípu
potencionality príjmov. Spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného
zákona s následkom odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody kvalifikoval ako zbavenie

sa príjmu bez vážneho dôvodu podľa § 75 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine. Dôležitým bol záver
súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania, ktoré nasvedčovalo tomu, že otec mohol mať a mal
dostatočné finančné prostriedky na to, aby platil výživné a vyhol sa tak trestu odňatia slobody. Výkon
trestu odňatia slobody trval necelých 7 mesiacov (od 15.10.2023 do 06.05.2024), čo nepredstavuje
trvalé, resp. dlhodobé zníženie príjmu otca, ktoré by tento zvýšeným pracovným úsilím nemohol dohnať

tak, aby získal finančné prostriedky na platby výživného aj za obdobie, keď sa nachádzal vo výkone
trestu odňatia slobody. Pokiaľ otec argumentuje nedostatočne zisteným skutkovým stavom súdom prvej
inštancie, ktorý nevzal do úvahy skutočnosť, že jeho prepustením z výkonu trestu odňatia slobody
do domáceho väzenia musí dodržiavať určité obmedzenia (nemožnosť zamestnať sa v zahraničí –
turnusy, u zamestnávateľa s viaczmennou prevádzkou), ako aj to, že jeho potenciál na lepšie platené

zamestnanie je limitovaný záznamom v registri trestov, odvolací súd sa s takouto argumentáciou
nestotožňuje. Súd prvej inštancie vzal do úvahy obmedzenia otca vyplývajúce mu z trestu domáceho
väzenia a správne konštatoval, že otec má možnosť pracovať v čase od 07:00 hod. do 18:00 hod., t. j. 11
hodín denne môže vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť na plný pracovný úväzok, t. j. s 8 hodinovým
pracovným časom, pričom je na ňom, aby ako zdravý muž v produktívnom veku využil všetky dostupné

možnosti ponúkané pracovným trhom na zabezpečenie si príjmu. Neobstojí poukazovanie na to, že má
záznam v registri trestov, keďže túto skutočnosť si otec zapríčinil sám svojím nesprávnym konaním (čo
napokon uvádzal aj on), preto nie je namieste viniť súd z toho, že tento životný omyl využíva ako dôvod
na negovanie jeho argumentov vo veci výživného ako aj jeho návrhu na zverenie maloletých detí doosobnej/striedavej starostlivosti. Súd na túto okolnosť prihliada v kontexte s inými vykonanými dôkazmi,
čo je jeho zákonnou povinnosťou, preto prejavená nespokojnosť otca nie je na mieste.
Nie je úlohou súdu prvej inštancie skúmať konkrétne možnosti predaja nehnuteľnosti, ktorej

spoluvlastníkom je otec, preto úvaha súdu o predaji tejto nehnuteľnosti na zaobstaranie si finančných
prostriedkov na platenie výživného počas výkonu trestu odňatia slobody je racionálna.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou otca o neuskutočnení výsluchu svedkyne G. B., ktorý
navrhoval a ktorý podľa neho mohol odstrániť pochybnosti súdu o jej vôli či schopnosti pomáhať

mu. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 287/2010 zo dňa
30.09.2010 je vecou a úlohou zákonného sudcu, bez ohľadu na procesné návrhy účastníkov konania,
abyorganizovalsúdnekonanie,abysámriadilajrozsahacharaktervykonávanéhodokazovaniatak,aby
mal náležite preukázané dôvody svojho rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného bol postup súdu prvej
inštancie, ktorý nenariadil výsluch tejto svedkyne, zákonný, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere
riadne odôvodnil vo svojom rozsudku, ktorému nie je čo vytknúť. V žiadnom prípade nemožno dospieť

k záveru prezentovanému otcom, že súd prvej inštancie svedkyňu spochybnil ako nevierohodnú, na čom
nič menení jeho vyjadrenie, že hodnoverným dôkazom by mohli byť listinné dôkazy ňou predložené.
Nemožno klásť na ťarchu súdu prvej inštancie, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z otcom
poskytnutej informácie, že jeho sestra má priemerný príjem, ani to, že túto otázku v konaní hodnoverne
neustálil, pretože otcovi žiadna okolnosť nebránila v tom, aby predložil dôkazy o tom, že jeho sestra má

taký prebytok finančných prostriedkov, ktoré jej umožňujú uhrádzať nájomné na byt otca v sume 620,-
Eur mesačne, požičiavať mu finančné prostriedky na platby výživného na maloleté deti v sume 460,-
Eur mesačne, uhrádzať vlastné výdavky, vyživovať svoje maloleté dieťa a kupovať maloletým deťom
darčeky či jedlo.

24. Neobstojí námietka otca, že súdu odmietol predložiť (zaobstarať) zmluvu o kúpe iPadu na splátky
alebo príjmové pokladničné doklady vystavené prenajímateľom bytu tvrdiac, že tieto doklady od neho
súd nikdy nežiadal. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie otca viac
krát vyzýval na predloženie dokladov o výdavkoch pomeroch.

25. Otec namietal aj zákonnú sudkyňu s ohľadom na jej postup a vyjadrenia v konaní, jej zaujaté
správanie voči nemu, keď navrhovanú svedkyňu spochybňuje ako nevierohodnú, jej negatívny postoj
voči nemu v súvislosti s poukazovaním na prieťahy v konaní a žiadosti, aby súd konal plynule,
ignorovanie jeho právneho zástupcu, keď mu súd nedoručoval vyjadrenie matky zo dňa 15.02.2024, na
ktorom založil rozhodnutie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní vedenom pod

sp. zn. 11P/22/2024, odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 58.), keď nerozhodovala podľa riadne
zisteného (ustáleného) skutkového stavu, ale rozhodnutie založila na špekuláciách, ako by sa mohol
skutkový stav v budúcnosti vyvíjať, ako aj situáciu, ktorá nastala na pojednávaní dňa 01.10.2024, keď
odôvodnil návrh na prezverenie maloletých detí, na čo sudkyňa reagovala zvýšeným hlasom, že túto
informáciupočujeprvýkrátnadnešnompojednávaní,hocitentoprocesnýnávrhdoručilsúdupodanímzo

dňa 05.08.2024. Otec uviedol, že procesný postup súdu v zásade nie je dôvodom na námietku zaujatosti
sudcu, tento rezultát neplatí absolútne.

26. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania
nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval

nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné
pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na
uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania môže dôjsť buď na základe oznámenia sudcu (§ 50
CSP), alebo na návrh strany (§ 52 CSP). Obsahom práva na prerokovanie sporu (veci) pred nestranným

súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z
ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu (veci) pre zaujatosť. Obsahom základného práva na
prerokovanie sporu nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby
na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia sporu (veci) pre zaujatosť a rozhodnúť o
ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).

27. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne
a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo. Judikatúra ESĽP rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannostisudcu, zahŕňajúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na
existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva
de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). V prípade subjektívneho

hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach
v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 1. októbra 1982). Nestrannosť sudcu
nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v
objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne
definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci“.

28. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sudkyňa JUDr. Hana Posluchová uviedla, že v predmetnej
veci sa necíti byť zaujatá a nie je jej známa žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala dôvod jej zaujatosti.
Mala za to, že okolnosti tvrdené otcom nepreukazujú jej pomer k predmetu konania, k rodičom ako
účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 49 ods. 1 CSP.

Odvolací súd preto cez prizmu v odvolaní uplatnenej argumentácie skúmal, či otec opodstatnene
namietal, že vo veci na súde prvej inštancie konala a rozhodovala vylúčená sudkyňa a dospel k záveru,
že tomu tak nie je.

29. Podľa § 49 ods. 1, 2 a 3 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so

zreteľomnajehopomerksporu,kstranám,ichzástupcomaleboosobámzúčastnenýmnakonanímožno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval
ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

30. Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti (§ 52 ods. 1 CSP).
Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 CSP).

31. Odvolací súd uvádza a zdôrazňuje, že meradlom pre posúdenie objektivity sudcu nemôže byť
subjektívnehľadiskostranysporu/účastníkakonania,ktoréjespravidlamotivovanérôznymipohnútkami,
ale najmä tým, že súd nekoná a nerozhoduje/nebude rozhodovať podľa jej predstáv. Takéto hodnotenie
správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí strane sporu/účastníka konania a nemôže
objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na

vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu
v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí,
a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný
výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Obava (pocit)
z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti o nedostatku nezaujatosti vzhľadom na

právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov konať vo veci
bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá
sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, ktoré však odvolanie
otca nepreukazovalo. Odvolací súd nezistil, že by okolnosti spočívajúce v postupe zákonnej sudkyne
boli takého charakteru, aby ich bolo možné považovať za nezákonné a spôsobilé zakladať dôvod na

námietku zaujatosti.

32. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou

tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.
Intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces zakladá len nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zozákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Inak povedané, nie každé
pochybenievprocesnompostupesúdovautomatickynadobúdaintenzituporušeniaprávanaspravodlivý

proces, ktoré by malo za následok zmätočnosť v procesnom postupe súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9CdoR/6/2024 zo dňa 30.10.2024).
Nenáležitá je odvolacia námietka otca voči procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý mu mal
znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, keď súd jeho právnemu zástupcovi nedoručoval písomnosti matky (vyjadrenie matky

zo dňa 15.02.2024). Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že vyjadrenie matky zo dňa 15.02.2024 bolo
dňa 16.02.2024 odoslané splnomocnenej zástupkyni otca, ktoré sa z adresy ňou uvedenej vrátilo späť
súdu s poznámkou „adresát je neznámy“ a po doručení oznámenia o prevzatí zastupovania právnym
zástupcom otca a predložení splnomocnenia súdu dňa 17.02.2024 dala dňa 23.02.2024 zákonná
sudkyňa pokyn kancelárii, aby toto vyjadrenie zaslala právnemu zástupcovi otca. Táto úprava zákonnej
sudkyne bola kanceláriou realizovaná dňa 18.03.2024 a v tento deň aj bolo vyjadrenie matky doručené

právnemu zástupcovi otca. Toto vyjadrenie matky sa dostalo do dispozície právneho zástupcu otca viac
ako dva mesiace pred vytýčeným termínom pojednávania (23.05.2024), počas ktorého obdobia mal otec
prostredníctvom svojho právneho zástupcu dostatok času na oboznámenie sa s týmto vyjadrením matky
ako aj na zaujatie stanoviska k nemu (čo otec aj realizoval podaním zo dňa 28.03.2024).

33. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,
ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným

nástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti.
Za procesnú vadu konania nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv odvolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je
daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011)
rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplývam že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

34. Otec tvrdil, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo tým, že rozhodnutie odvolacieho
súdu je nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené. Vo vzťahu k tejto časti odvolacej argumentácie

otca možno vo všeobecnosti uviesť, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom
práva strany sporu/účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia
súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby/návrhu na začatie
konania, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu/
účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu/účastníkovi

konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Právo strany sporu/účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z
aspektov práva na spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že všeobecné súdy zistia

skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle. Povinnosťou súdu je
presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a §
393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi

skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej.
Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany/účastníka,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa naň špecifická odpoveď (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).Odvolací súd, dbajúc na to, že aj v konaní na súde prvej inštancie treba dôsledne trvať na požiadavke
úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia súdu, konštatuje, že v danom prípade
obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil.

35. Odvolací súd námietku otca o špekulatívnych tvrdeniach súdu prvej inštancie v kontexte s budúcim
vývojom skutkového stavu (možný zhoršený zdravotný stav detí, úraz, či iné nepredvídateľné okolnosti,
na ktoré bude musieť otec promptne reagovať aj tým, že opustí svoj domov v čase medzi 18:00 hod.
a 07:00 hod. nasledujúceho dňa, čím je aktuálne zverenie detí otcovi v rozpore s ich záujmom), pričom

opomenul vziať do úvahy, že v byte žije aj jeho sestra (čo na inom mieste súd vyjadril), vyhodnotil ako
nedôvodnú. Pozornosti odvolacieho súdu neušli rozporné tvrdenia otca, ktorý najskôr uvádzal, že v byte
býva sám a neskôr už uvádzal, že sestra je u neho vždy, keď sú tam aj maloleté deti, resp. sa v byte so
svojou dcérou zdržiava najmä v čase, keď sú tam aj jeho maloleté deti. Pokiaľ aj otcova sestra byt užíva
v čase jeho styku s maloletými deťmi, nie je vylúčené, že môže nastať situácia, že sestra nebude v byte
prítomná práve v čase, keď bude nevyhnutné riešiť okamžitú situáciu. Navyše nie je zrejmé, na základe

akého právneho titulu sestra otca byt užíva v čase jeho styku s maloletými deťmi, keď zo zmluvy o nájme
bytu vyplýva, že nájomcom je iba otec. Z ostatného rozhodnutia súdu o rozšírení styku otca s maloletými
deťmi nevyplýva, že by realizácia tohto styku bola podmienená prítomnosťou otcovej sestry.

36. S poukazom na Metodiku – Participačné práva dieťaťa možno konštatovať, že zisťovanie názoru

dieťaťa nie je dôkazným prostriedkom na zistenie skutočného stavu veci tak, ako napríklad výsluch
účastníka konania. Ide o úkon sui generis, ktorým súd poskytuje priestor na realizáciu participačných
práv dieťaťa. Zistený názor dieťaťa je podstatným, ale nie jediným vodítkom, pri identifikácii najlepšieho
záujmu dieťaťa. Odvolací súd z obsahu zápisnice o zisťovaní názoru maloletých detí nezistil žiadne
pochybenie súdu prvej inštancie, ktorému nemožno vyčítať, ak otázky (okruhy tém) nadiktované

otcom, neboli maloletým deťom položené, keďže takúto povinnosť mu žiadne zákonné ustanovenie
neukladá. Otec bol názoru, že súd zo zisťovania názoru maloletých detí vyvodil prekvapivý záver,
že maloletí odpovedajú len to, čo chce otec počuť, lebo mu nechcú ublížiť, hoci z obsahu zápisnice
vyplýva, že maloleté deti nič také neuviedli ani nenaznačili. Odvolací súd konštatuje, že nie je možné
do zápisnice o zisťovaní názoru maloletých detí zaznamenať všetky ich neverbálne prejavy. Názor

maloletých detí bol v predmetnej veci zisťovaný priamo súdom (sudkyňou) za prítomnosti kolízneho
opatrovníka a psychológa súdu, čím bol zabezpečený prvok priameho kontaktu s maloletými deťmi, na
základe ktorého mohli zúčastnené subjekty vnímať ich osobnosť, ako aj vyjadrené názory komplexne.
Vyhodnocovanie názoru (želania) maloletých detí je plne v kompetencii konajúceho súdu, ktorý je
oprávnený k prípadným korektúram predstáv a názorov detí o tom, čo je pre ne vhodné, resp.

všeobecne prospešné, a čo naopak nie (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS
3007/09 z 26.08.2010). Je úplne prirodzené, že maloleté deti, ktoré sú dlhodobo ovplyvnené hlbokým
rodičovským konfliktom, majú tendenciu neublížiť ani jednému z nich, čo sa prejavilo aj pri zisťovaní
ich názoru. Skutočnosť, že deti niečo konkrétne neuviedli, či nenaznačili, ešte neznamená, že tomu tak
nie je, preto nemožno dospieť k záveru, že súd zo zisťovania názoru maloletých detí vyvodil prekvapivý

záver.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5 Cdo/47/2017 z 09.08.2017 konštatoval, že: „nie
je možné, aby všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje
rozhodnutieibanajehoprianíanienastarostlivomakomplexnomposudzovaníjehozáujmov“(rozsudok
ESĽP vo veci C. c/a Fínsko z 09.05.2006, č. 18249/02, body 57-59).

37. Nemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou otca o vnútornej nekonzistentnosti argumentácie súdu
vo vzťahu k jeho (ne)schopnosti sa po finančnej stránke postarať o maloleté deti, keď na jednej strane
súd zamietol jeho návrh na zníženie výživného, najmä vo vzťahu k obdobiu, keď sa nachádzal vo výkone
trestu odňatia slobody a jeho príjem bol obmedzený z povahy veci, no na strane druhej súd spochybnil

jeho schopnosť sa po finančnej stránke postarať o maloleté deti.
Súd prvej inštancie hodnotil pracovnú i finančnú disciplínu otca, ktorý tvrdil, že bývanie mu platí sestra
a žije z pôžičky od kamaráta (nepresne uvedenej súdom na mesačnej báze) v kontexte jeho návrhu
na zmenu zverenia maloletých detí, pričom dospel k záveru, že táto nedáva záruku toho, že bude
po všetkých stránkach (aj finančnej) zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté deti. Vo vzťahu

k zamietnutiu návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti aj za obdobie, keď sa nachádzal vo
výkone trestu odňatia slobody vychádzal súd z ustanovenia § 75 ods. 1 druhej vety Zákona o rodine.38. Otec v odvolaní namietal nesprávnu aplikáciu § 63 Zákona o rodine a nesprávne právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie. Z rovnakého dôvodu namietal nesprávny záver súdu o nepoužiteľnosti tretej
vety judikátu R42/22 (rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 236/2018 zo dňa

20.02.2019 – pozn. odvolacieho súdu).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také

predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo/4/2009.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že otec má príjem z obchodovania s kryptomenou, t. j. má iný
príjem,nežpríjemzozávislejčinnosti,ktorýbolpovinnýsúduprvejinštanciepreukázať,čovšakneurobil,

preto súd pristúpil k aplikácii zákonnej domnienky výšky jeho príjmu ako prostriedku objektivizácie
jeho príjmov (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine). Otec bol súdom prvej inštancie niekoľko krát, a to aj po
pojednávaní, na ktorom uviedol, že obchoduje s kryptomenou, vyzvaný na predloženie kompletných
dokladov o príjmových a majetkových pomeroch (keďže súd nemal vedomosť, akými dokladmi otec
disponuje, vyzval ho všeobecne na zdokladovanie jeho príjmových a majetkových pomerov), aby si

moholurobiťsprávnyaúplnýzáveropomerochpovinnejosoby.Nesplnenímtejtopovinnostiotcom,ktorý
na výzvu súdu nepredložil žiaden doklad, domnienka nastúpila obligatórne. Aplikácia právnej domnienky
príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine sa týka prípadov, kedy si konajúci súd nie je schopný urobiť
správny záver o kompletných pomeroch povinného rodiča, pretože povinná osoba nepredložila podklady
na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní a zároveň

si ich súd nevie obstarať inak, keďže poručenský súd nesmie rezignovať na vlastnú povinnosť zistiť
skutočný stav veci a za týmto účelom, ak to potrebuje, zabezpečiť a vykonať potrebné dôkazy, čo v danej
veci súd realizoval, keď zistil, že otec daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie
obdobie roka 2022 a 2023 nepodal.
Odvolací súd s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/107/2022

zo dňa 29.09.2022 naviac dodáva, že vo veciach výživného na maloleté deti súd aplikuje právnu
domnienkupodľa§63ods.1vetydruhejZákonaorodineovýškepriemernéhomesačnéhopríjmurodiča
nielen vtedy, keď rodič nepredloží súdu podklady na vyhodnotenie svojich majetkových pomerov, ale tiež
vtedy, keď síce formálne splní svoju edičnú povinnosť (napr. predložením priznania k dani z príjmov),
hodnoverne ale nepreukáže celý svoj skutočný príjem.

Už v čase ostatného rozhodovania súdu o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti a na
zmenu ich zverenia a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti (rozsudok Okresného
súdu Bratislava V č. k. 20P/160/2020-98 zo dňa 07.07.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č. k. 20CoP/155/2021-215 zo dňa 23.11.2022) súdy na strane otca vychádzali z fikcie príjmu
podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec sa už v tom čase živil obchodovaním s kryptomenou. Bola na

neho vedená exekúcia pre neplatenie výživného. Matka na neho podala trestné oznámenie pre trestný
čin zanedbania povinnej výživy, za čo bol odsúdený.
Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 236/2018 zo dňa 20.02.2019 vyplýva,
že zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné

zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť

výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v
časevyhláseniarozsudku,alevychádzazjehopotenciálnychpríjmov,toznamenápríjmov,ktorépovinný
(potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje
aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú

činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate
možnostiplatiťvýživné.Nazníženie(stratu)príjmupovinnéhosúdprihliadalenvprípadejednoznačného
preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné
negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážnehodôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho
zamestnania(svyššímpríjmom)azamenilhozazamestnaniemenejvýhodné,kdedosahujenižšípríjem
(§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúce znaky

trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je
namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal
objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75
ods. 1 vety druhej Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný

by sa svojim úmyselným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody "zbavil" (alebo mohol "zbaviť") svojej vyživovacej povinnosti.
Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť so súdom prvej inštancie, ktorý vzal do úvahy individuálne
okolnosti prípadu a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti,
a to aj za čas výkonu trestu odňatia slobody. Vychádzal z toho, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletým deťom neplnil v súdom stanovenej výške (jún až december 2021) a na svoju vyživovaciu

povinnosť k maloletým deťom rezignoval úplne (január až november 2022), za čo bol odsúdený. Je
potrebné poznamenať, že takéhoto konania sa dopustil v čase, keď súdy rozhodovali o jeho návrhu
na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti, ktorý vyhodnotili ako nedôvodný. Hoci výživné
na maloleté deti neplatil, dcére kúpil iPad v hodnote 800,- Eur, synovi Playstation v sume 500,- Eur
a s deťmi išiel na dovolenku do Chorvátska. Následkom nezodpovedného prístupu otca k plneniu si

svojej vyživovacej povinnosti na maloleté deti bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody,
čím sa vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, ktorá skutočnosť nemôže byť na úkor maloletých detí.
Protichodne vyznievajú tvrdenia otca, ktorý na jednej strane uvádza, že deťom sa snaží zabezpečiť veci,
ktoré majú ich rovesníci a kupuje im značkové veci, lebo si myslí, že si to zaslúžia a sú to jeho jediné
deti, na strane druhej sa domáha zníženia svojej vyživovacej povinnosti na ne. Súdom stanovená výška

výživného v sume po 230,- Eur na dieťa nie je nadsadená a pri súčasných cenách tovarov a služieb
ani nadštandardná. Pokiaľ otec disponoval majetkom (nehnuteľným i hnuteľným), mohol si príjem na
platenie výživného počas výkonu trestu odňatia slobody zaobstarať aj predajom týchto vecí.
V prejednávanom prípade je podstatné, že pri poslednom posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti na
maloleté deti bol z hľadiska príjmu otca uplatnený princíp potencionality. Aplikácia princípu potencionality

príjmu otca aj počas výkonu trestu odňatia slobody tak bola v danom prípade dôvodná najmä s ohľadom
na prednosť tohto princípu pred princípom fakticity.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky otca ako neopodstatnené a
v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

39. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nepodstatné,
nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia

tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol použitím ustanovenia § 396

ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).