Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202366
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224202366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci manželky F.. M.
Z., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, proti manželovi Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XXX,
N., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému Y. Z., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom B. práce, sociálnych
vecí a rodiny H., o odvolaní manžela proti rozsudku Q. súdu G., takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. L. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Manželka podala návrh na rozvod manželstva, zverenie maloletého syna na čas po rozvode do jej
osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca vo výške 150,-eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Manželstvo manželky F.. M. Z., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a manžela Z. Z., nar. XX.X.XXXX, uzavreté
dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev S. úradu H. vo zväzku I.., ročník XXXX, na strane XXX,
pod poradovým číslom XX rozvádza.

II. Zveruje maloletého Y. Z., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky
maloletého F.. M. Z., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX.

III. Ustanovuje matku maloletého zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku.

IV. Otec maloletého Z. Z., nar. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého Y. Z., nar.

XX.X.XXXXvýživnýmmesačnevovýške150eur,ktorébudepoukazovaťkrukámmatkyvždydo15.dňa
v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna pod následkami výkonu rozhodnutia.

V. Zakazuje styk otca s maloletým.VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku konštatoval tak vážne naručenie
manželských vzťahov, že obnova manželstva nie je možná, preto manželstvo rozviedol. Na čas po
rozvode manželstva zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, čo odôvodnil prihliadnutím na
názor maloletého a tiež stabilitou a bezpečnosťou jeho výchovného prostredia. Styk otca s maloletým
zakázal s poukazom na ustanovenia § 25 ods. 3 zákona o rodine z dôvodu vážnych okolností a to

potrebyochranydieťaťapredfyzickýmapsychickýmnásilímzostranyotca.Priurčovanívýškyvýživného
vychádzal súd prvej inštancie z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a čistého príjmu otca vo výške
910 eur mesačne.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 18 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o rodine“), § 19 zákona o rodine, § 22 zákona o rodine,

§ 23 ods. 1, ods. 2 zákona o rodine, § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“), § 24 ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine, §
26 zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 43 ods. 1 zákona o rodine, § 38 ods. 1, ods. 2 CMP,
čl. 5 zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods.
2 Charty základných práv, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o rodine, § 62 ods. 4, ods. 5 zákona o

rodine, § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 76 ods. 1 zákona o rodine, § 78
ods. 1 zákona o rodine, § 100 CMP.

5. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie manžel. Žiadal o
úplné zrušenie rozsudku o rozvode manželstva z dôvodu, že on celú vec vidí inak. Jeho manželka si
dôvody na rozvod manželstva vymyslela pod vplyvom svojej matky, ktorá ju chce mať pri sebe. Toto
negatívne ovplyvňovanie ich manželstva zo strany manželkinej matky trvá roky a aj preto jeho manželka
opakovane podávala a potom sťahovala návrh na rozvod ich manželstva. Uvedené svedčí o tom, že

manželka nemohla byť v manželstve až tak nespokojná. Žiada, aby sa na súdom pojednávaní povedala
celá pravda. Dodal, že až do rozvodu manželstva fungovali aj po intímnej stránke normálne ako pár, čo
je podľa jeho názoru prejavom psychických problémov na strane manželky, keď má jeden deň s niekým
pomer a na druhý deň sa chce rozviesť za každú cenu. To, že chce zotrvať s manželkou v manželstve
je z jeho strany prejavom viery v Boha. Snaží sa manželke a deťom pomôcť ako sa dá, pretože majú

problémy. Manželka sa opakovane pokúšala o spáchanie samovraždy, cca 20 krát. Búchala si hlavu
o stenu, podrezávala si žily, trhala a pálila si vlasy, búchala sa do brucha neskôr ho očierňovala z
domáceho násilia. V jednom z incidentov pálila sviečky a prosila boha, aby dostala rakovinu a zobral si
ju k sebe. Namietal, že zákonnou sudkyňou nebolo v rámci dokazovania akceptované predloženie ním
vyhotovených nahrávok na mobile z dôvodu, že boli extrémne nekvalitné.

7. Manžel vo svojom ďalšom vyjadrení uviedol, že podáva odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Namietal, že súd neakceptoval jeho návrhy na doplnenie skutočného stavu veci, to, že

manželka pri podávaní návrhov na rozvod manželstva bola ovplyvňovaná príbuznými a jej manipulatívne
správanie k synom voči jeho osobe. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

8. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedol, že podať návrh na rozvod manželstva bolo jej
rozhodnutie, nie rozhodnutie jej rodičov. Návrh na rozvod manželstva podala viackrát, ale manžel ju

citovo vydieral, že pôjde za bratom do hrobu, ak ostane u rodičov, že deti prídu o matku, že podá trestné
oznámenie na chlapcov. Očierňoval ju v škole, sľuboval, že sa zmení, že im prestane ubližovať, čo sa
nestalo. Prešli si aj psychologickou pomocou, no nezmenil sa. Neustále ju, aj deti psychicky deptal,
ubližoval im aj fyzicky. Viackrát to bolo hlásené na polícii. Po psychickej stránke si všímala dopad tohtonásilia na seba aj deťoch. Deťom vulgárne nadával, fyzicky im ubližoval. Považoval ju , ako aj deti za
hlúpych. Nie je pravda, aby vo svojom návrhu manžela očierňovala, nič si nevymyslela. Od manžela
a jeho rodiny sa dočkala len výsmechu a ponižovania, čo mal dopad na jej psychiku. Manžel doma

neustále pozeral náboženskú tematiku, rozprával o mágii, veštcoch. Manžel vydymoval izbu, nemohla
vyvetrať, z čoho následne vracala. Viackrát u nich bola záchranka, pretože jej robil zle. Bola sledovaní
lekárky. Ktorá je povedala, že v dôsledku správania sa manžela bude potrebovať časom lieky, ona takto
žiť nechce. V noci sa budila v strachu o život, pretože sa viackrát stalo, že ju manžel dusil. Manžela si
neuvedomovala, že spolužitie s ním jej prinieslo len utrpenie. Taký život ona nepovažuje za normálny,

keď manžel robí z manželky len otroka a nepovažuje ju za rovnocennú partnerku. Manžel jej počas
celého manželstva ani finančne neprispieval, žila na hranici chudoby.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané

včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie o rozvod manželstva
a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvod manželstva v celom
rozsahu.

14. K odvolacej námietke manžela, že súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci a manželka

tento návrh a rozvod manželstva podal pod vplyvom svojej matky, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie postupoval pri posúdení rozvratu manželstva v súlade so zákonom. Manželka, ktorá podala
návrh na rozvod manželstva, vo svojom návrhu, ako pri výsluchu na súde podrobne popísala príčiny
rozvratu manželstva. Podrobne vysvetlila, že už predtým podávala návrh na rozvod manželstva, ktorým
zakaždýmzobralaspäť,pretožemanželjejsľuboval,žesazmení,čosanestalo.Smanželomabsolvovali

aj psychologické poradenstvu, čo neprinieslo žiaden výsledok. Z vyjadrení manželky je nepochybné,
že je pre rozvod manželstva pevne rozhodnutá a nevidí možnosť obnovenia manželstva. Vychádzajúc
z ustanovení zákona o rodine, manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy. Nikoho nemožno nútiť,
aby v manželstve zotrval, najmä za situácie, ak uvedie pred súdom závažné dôvody, pre ktoré považujemanželstvo za nefunkčné a rozvrátené. Manžel v konaní na súde prvej inštancie uvádzal, že s rozvodom
manželstva nesúhlasí najmä z dôvodu, že je veriaci, pričom sám manželku označil za psychicky chorú.
Ani odvolací súd tu nevidí priestor na zachovanie manželstva pri deklarovanom postoji manželky.

15. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky,
čo odôvodnil tým, že vzhľadom k veku maloletého prihliadol na jeho názor, ako aj na to, že je v
domácnosti matky zastabilizovaný. Otec maloletého namietal, že žiada o zverenie maloletého syna do
jehostarostlivostiresp.donejakéhoústavunapreškolenie,pretožeaksamuvlastnýsynvyhrážazabitím

patrí do ústavu.

16. Odvolací súd tu uvádza, že pri určení miery prihliadania na zistený názor maloletého musí súd
zohľadňovaťvekavyspelosťkonkrétnehodieťaťa.Názordieťaťa,ktorésavekomblížikplnoletosti,nieje
možné v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa opomenúť v žiadnom konaní pred všeobecnými
súdmi, ktoré sa týka rozhodovania o jeho živote. (porovnaj Rozsudok ESĽP Neulinger a Shuruk proti

Švajčiarsku zo dňa 6. júla 2010, č. 41615/07, Rozsudok ESĽP vo veci Zelikha Magomadova v. Rusko zo
dňa 8. januára 2020, č. 58724/14. 20 Nález ÚS ČR zo dňa 18.12.2014, sp. zn. I. ÚS 1708/14, nález ÚS
ČR zo dňa 3. 3. 2021, sp. zn. II. ÚS 1338/20). Povinnosťou súdu je spoľahlivo zistiť názor maloletého
dieťaťa a považovať jeho prianie za zásadné vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, a to osobitne
za predpokladu, že je maloletý schopný názor na jeho najlepší záujem vyjadriť a vnímať jeho následky,

nemávýchovnýproblémaschopnostiobochrodičovzaistiťstarostlivosťodieťasúvzásaderovnocenné.
Úprava starostlivosti o maloletých blížiacich sa veku plnoletosti, ktorá by bola proti riadne zistenému
názoru dieťaťa, za situácie, keď nie sú dané špecifické okolnosti rozumne odôvodňujúce odchýlenie sa
od vyjadreného názoru, predstavuje zásah do súkromného a rodinného života dieťaťa v zmysle čl. 10
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a porušuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa podľa čl. 3 ods.

1 Dohovoru o právach dieťaťa. Ak je dieťa natoľko rozumovo a emocionálne vyspelé, že je schopné
posúdiť dosah svojich rozhodnutí, pričom nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že
by vyjadrené názory dieťaťa neboli autentické alebo, že by jeho vôľa bola účelovo a systematicky
normovaná zo strany tretích osôb, je potrebné názor dieťaťa považovať za podstatnú skutočnosť
ovplyvňujúcu rozhodnutie súdu, a to najmä v kontexte najlepšieho záujmu dieťaťa. V prípade, ak sa

súdu javí možná manipulácia maloletého dieťaťa zo strany rodičov, prípadne inej tretej osoby, mal by sa
uvedenú situáciu pokúsiť riešiť prostredníctvom nariadenia odbornej pomoci všetkým zainteresovaným
subjektom rodinnoprávneho vzťahu.

17. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo upriamil

svoju pozornosť na vyššie uvedené skutočnosti. Zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie
vyplýva, že rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva
k maloletému Y.ovi, ktorý v čase rozhodovania súdu bol vo veku 16 rokov. Názor maloletého Y. bol
zisťovaný kolíznym opatrovníkom ako aj zákonnou sudkyňou. Maloletý Y. jednoznačne uviedol, že
chce byť zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom tento svoj názor rozumne a logicky vysvetlil.

Nebolo zistené, aby bol vo svojich názoroch niekým ovplyvňovaný, rozprával spontánne, podrobne
opísal celkovú rodinnú situáciu, správania sa otca voči nemu, ako aj voči matke, jeho vzťah k obom
rodičom. Uviedol, že v dôsledku správania sa otca nemá k otcovi vybudovaný žiadny vzťah a nechce sa
s ním stretávať ani na pár hodín. Popísal, že odkedy s a s mamou odsťahovali je pokojnejší, dokonca sa
trocha zlepšil aj jeho vzťah s bratom. Žiaden z rodičov neuvádzal, aby mali s maloletým synom výchovné

problémy. Otec na pojednávaní len vo všeobecnosti navrhol zverenie sny do ústavu na preškolenie z
dôvodu, že syn sa mu vyhráža zabitím, bez toho, aby to nejakým spôsobom konkretizoval.

18. V súhrnne možno konštatovať, že maloletý Y. má vytvorený blízky vzťah k mame, k otcovi má
negatívny vzťah, ktorý prerástol až do toho, že sa s ním odmieta stretnúť aj len na niekoľko hodín. Otca

si zablokoval aj v telefóne. Logicky zdôvodnil svoj názor, prečo chce byť zverený do starostlivosti matky.
Popísal, že momentálne sa cíti pokojne, dokonca sa mu zlepšil vzťah s bratom. Podrobne popísal celú
rodinnú situáciu, ako aj dôvody jeho rozhodnutia, uvedomujúc si všetky dôsledky s tým spojené.

19. Odvolací súd sa plne stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým maloletého

zveril do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým synom zakázal. V súvislosti s dôslednou
realizáciou participačných práv dieťaťa (práva dieťaťa byť informovaný o prebiehajúcom konaní a práva
dieťaťa vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú) ako aj povinnosťou súdu svojím rozhodnutím
docieliť to, aby bolo realizované právo dieťaťa na rodinný život a jeho právo byť v rovnocennomkontakte s oboma rodičmi je potrebné v každej veci podrobne zistiť skutočný stav a rozhodnúť v
najlepšom záujem dieťaťa. V tomto konaní zo skutočne zisteného stavu vyplýva, že najlepší záujem
dieťaťa je týmto rozhodnutím naplnený. Je pravdou, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí

vychádzal predovšetkým z prejaveného názoru maloletého Y.. Je však potrebné si uvedomiť, že Y.
bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo veku 16 rokov, teda vo veku, kedy vie jasne a
zrozumiteľne formulovať svoj názor, ktorý súd zistil dôsledne a priamo konajúcou sudkyňou. Zo všetkých
ostatných dôkazov vykonaných v konaní nevyplynulo nič, čo by tento záver súdu spochybňovalo.
Sám otec maloletého tento jeho názor nespochybnil, neuviedol nič, čo by súd v rámci dokazovania

smerovalo k potrebe doplniť dokazovanie. Z dokazovania vyplynul aj záver, že otec sa o synov od ich
odsťahovania sa s matkou zo spoločnej domácnosti vôbec nezaujíma, nenavštevuje ich, ani sa nesnaží
o obnovenie kontaktu, či už s maloletým, alebo plnoletým synom. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo
záverov vykonaného dokazovania s uvedomením si veku maloletého správne a zákonne rozhodol, ak
rešpektoval vôľu maloletého a zveril ho do osobnej starostlivosti matky, pričom styk maloletého s otcom
zakázal. V konaní bolo preukázané násilné správanie sa otca nielen vo vzťahu k manželke, ale aj

maloletému synovi, ako aj dlhodobé zanedbávanie starostlivosti otca o syna resp. jeho nezáujem o syna.
Zo zisteného názoru maloletého (opakovane kolíznou opatrovníčkou, ako aj zákonnou sudkyňou za
prítomnosti psychologičky) bolo preukázané, že otec nikdy neprejavil záujem o syna, syn nemá s otcom
žiadne pozitívne spomienky, otec sa synovi nikdy nevenoval, naopak vo vzťahu k synovi bol psychicky
a fyzicky násilný.

20. Odvolací súd tu uvádza, že uložením zákazu styku rodičia s dieťaťom ide o výnimočné riešenie a
vážny zásah do rodičovských práv a povinností, ktorý musí byť odôvodnený len okolnosťami na strane
maloletého dieťaťa a musí byť posúdený s ohľadom na individuálnosť každého prípadu. Skutočnosti
zistené súdom musia byť tak závažné, aby takýto zásah do rodičovských práv bolo možné v prvom

rade posúdiť ako rozhodnutie smerujúce k ochrane najlepšieho záujmu dieťaťa, jeho telesnej a duševnej
integrity. V tomto konaní bolo preukázané na jednej strane dlhoročné psychické a fyzické násilie zo
strany otca vo vzťahu k maloletému (sám maloletý uviedol, že otec sa takto k nemu správal od
jeho veku 8 rokov), pričom uvedené bolo potvrdené aj výpoveďou matky. Súd nemal dôvod neveriť
maloletému, keďže v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že maloletý

je manipulovaný resp. aby bolo preukázané jeho problémové správanie. Na druhej stane otec svojím
správaním nepreukázal žiadnu snahu o kontakt s maloletým synom, alebo úsilie smerujúce k tomu, aby
s maloletým synom opätovne nadviazal vzťah. Vyjadrenia otca vo vzťahu k synovi počas konania boli
strohé, negatívne, neuvádzal žiadny pozitívne zážitky s deťmi alebo spôsob spoločne stráveného času
s deťmi. Uvedené v súvislosti s vekom maloletého bolo súdom prvého stupňa správne vyhodnotené

tak, že otec bol na svojich rodičovských právach obmedzený uloženým zákazom styku s maloletým, čo
je v plnom záujme maloletého.

21. Odvolací súd vzhľadom k odvolaniu manžela voči celému rozsudku podrobil prieskumu aj výrok IV.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého

syna sumou vo výške 150 eur mesačne. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva,
že rodiča maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Matka spolu s maloletým synom a plnoletým
synom býva v domácnosti svojich rodičov. Matka má príjem vo výške 4,5 eur brutto na hodinu a
výška príjmu sa odvíja od počtu odpracovaných hodín. Otec maloletého býva v rodinnom dome, kde
predtým bývali spolu ako rodina. Jeho príjem je vo výške 910 eur v čistom mesačne. Maloletý Y. je

študentom strednej školy v Košiciach. Matka podrobne uvádzala jej mesačné výdavky, ktoré sú v tých
najzakladanejších výdavkoch vo výške 412,20 eur mesačne. S úhradou výdavkov jej pomáhajú rodičia.

22. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zásad, ktoré sú rozhodujúce pre určenie
výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je

potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva,
že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť,
by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného
rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad

výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu
a vzhľadom k svojmu zhoršenému zdravotnému stavu nedokáže si nájsť novú prácu s porovnateľným
príjmom. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť,
znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča,ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich
možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou
a spravodlivosťou.

23. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky náklady na výchovu a výživu maloletého, čo premietol
do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Jednotlivé náklady na dieťa boli matkou riadne preukázané
a v rámci pojednávania riadne odôvodnené. Otec ani náklady na dieťa uvádzané matkou žiadnym
spôsobom nerozporoval.

24. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je prostriedkom
štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie
je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň
nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a

zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované
rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý
je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé
vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej
dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o

dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností
rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery
zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu
istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové
kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov

školskej dochádzky.

25. Pri veku maloletých detí 15 -18 rokov a pri vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom je tzv.
tabuľkové výživné určené 18 % z čistého príjmu povinného rodiča. Pri ustálenom čistom príjme otca 910
eur mesačne a výdavkov deklarovaných matkou spojených s výchovu maloletého je suma výživného

vo výške 150 eur, výživným, ktoré plne zodpovedá potrebám dieťaťa. Určenie výživného napadnutým
rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle zákona o rodine o určení výživného
na maloleté dieťa, zohľadňuje odôvodnené nálady na výchovu a výživu maloletého dieťa ako aj na strane
oboch rodičov a vývoju životných nákladov.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

27. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade
s ustanovením § 52 CMP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).