Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/131/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623203460
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2623203460.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov

JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci manželky: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, D. E., prechodne bytom F. G. X, D., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Dana
Fortuníková, advokátka so sídlom Kráľová nad Váhom 32, proti manželovi: B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/XX, D. E., zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Mário Arbet, advokát so sídlom
Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
kmaloletýmdeťom:E.C.,nar.XX.XX.XXXXaB.C.,nar.XX.XX.XXXX,obebytomakomatka,zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, o odvolaní otca proti rozsudku

Okresného súdu Senica č. k. 7P/11/2023-372 z 02. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V. z r u š u j e a vec v tomto rozsahu vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo
účastníkov konania rozviedol (I. výrok). Maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej
starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich

majetok (II. výrok). Ďalej otca zaviazal prispievať na výživu maloletého E. sumou 400,- eur mesačne
a na maloletého B. sumou 350,- eur k rukám matky vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred,
s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). Ďalej upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že
otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý víkend v párnom kalendárnom týždni v čase
od piatka od 14.00 hod. do nedele do 16.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v školskom
zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po skončení styku deti odovzdá matke v mieste bydliska
matky, počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku v čase od 10.07. od 9.00 hod. do

20.07. do 18.00 hod. a vždy v čase od 10.08. od 9.00 hod. do 20.08. do 18.00 hod. s tým, že prevzatie a
odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v mieste bydliska matky, počas vianočných školských prázdnin
v každom nepárnom kalendárnom roku v čase od 27.12. od 12.00 hod. do 02.01. do 12.00 hod. a v
každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 12.00 hod. do 27.12. do 12.00 hod. a od 02.01. od 12.00
hod. do 06.01. do 12.00 hod. s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v mieste
bydliska matky, počas jarných školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od prvého
dňa školských prázdnin do posledného dňa školských prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva,

vedy, výskumu a športu SR s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v mieste
bydliska matky, počas veľkonočných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku v čase od
Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 9.00 hod. a v každom nepárnom roku v
čase od Veľkonočnej nedele od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. s tým, že prevzatiea odovzdanie maloletých detí sa uskutoční v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloleté deti
riadne pripraviť a odovzdať otcovi v určenom čase a na určenom mieste a otcovi povinnosť maloleté
deti si v určenom čase a na určenom mieste prevziať a po skončení styku v určenom čase a mieste

deti matke odovzdať (IV. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania (V. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právnej posúdil podľa § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75
ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“). Mal za preukázaný dôvod na rozvod manželstva, keďže vzťahy

medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemožno predpokladať obnovenie spolužitia,
ktoré prerušili v januári 2022, odkedy manželia žijú na rôznych poschodiach ich rodinného domu v D.
E., navyše na jeseň 2022 si manželka našla prenájom bytu v D., kde má záujem sa trvalo presťahovať,
teda manželstvo si dlhodobo neplní svoj účel a žiadnu zo svojich funkcií. Za príčinu rozvratu považoval
citové odcudzenie medzi manželmi a ich neschopnosť zjednať nápravu, keď k udržaniu manželstva
nepomohla ani návšteva rodinnej poradne. K trvalému rozvratu prispela aj mimomanželská známosť

manželky, ktorá sa následne rozhodla pre rozvod manželstva, ktorý podala až o rok neskôr a to v marci
2023, teda jej stanovisko bolo nemenné, mali rozdielne názory na bežný život, chod rodiny a domácnosti,
ako aj na východu detí, čo prerástlo do hádok manželov, čoho svedkami boli aj maloleté deti. Rozpadom
manželstva sú maloleté deti uzrozumené, majú svojich rodičov rady a po rozvode manželstva zhodne
vyjadrilivôľuzostaťbývaťsmatkouasotcomsastretávaťkaždýdruhývíkend, takakotomalinastavené

doposiaľ, takže rozvod manželstva rodičov nebude na ujmu detí. Ohľadne zverenia maloletých detí do
starostlivosti jedného z rodičov poukázal na riadnu starostlivosť matky, čo bolo potvrdené aj kolíznym
opatrovníkom a tiež súhlasom otca za predpokladu, že sa nepreukáže manipulácia proti nemu, preto
obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné s prihliadnutím na metodiku
Ministerstva spravodlivosti SR vo výške 400,- eur mesačne na maloletého E. a vo výške 350,- eur na

maloletého B., keď vychádzal z jeho príjmu aj v predchádzajúcich zamestnaniach, pričom zohľadnil
časté zmeny zamestnávateľov zo strany otca nie z objektívnych príčin, ktorú skutočnosť sám otec na
pojednávaní potvrdil. Bez povšimnutia nezostal ani príjem otca titulom dotácie za ubytovanie odídencov,
preto vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu vo výške 1 865,94 eur netto (od 5/2023 – 2/2024
kedy mal čistý príjem vo výške 16 793,42 eura za 9 mesiacov) a poskytnutej dotácie za ubytovanie

odídencov za obdobie od 5/2022 do 4/2024 z čoho mal príjem v priemere mesačne 673,44 eura.
Z ustáleného príjmu otca spolu vo výške 2 539,37 eura vyčíslil výživné otca 16% z jeho príjmu vo
výške 406,30 eura a vo výške 14% vo výške 355,51 eura, z ktorého dôvodu určil výživné vyjadrené vo
výroku III. rozsudku. Taktiež upravil styk otca s maloletými deťmi, keď zohľadnil okolnosti na strane detí,
ako aj na strane rodičov, pričom frekvencia styku závisí od záujmu detí, ich potrieb, od vplyvu, akým

na deti pôsobia a považoval za žiadúce umožniť styk maloletých s rodičom, ktorému neboli zverené
do osobnej starostlivosti cez voľné, víkendové, prázdninové a sviatočné dni. Nemal za preukázané
skutočnosti spochybňujúce neschopnosť otca zabezpečiť starostlivosť o deti počas styku, keďže má
záujem sa s deťmi stretávať a tiež prihliadol na zaužívanú frekvenciu styku, ktorú nerozporoval ani otec.
Poukázal na písomné vyjadrenie otca k návrhu matky, v ktorom súhlasil s takto určenou úpravou styku.

Matka preukázala, že styk otca s deťmi sa uskutočňoval aj počas prebiehajúceho konania a tiež záujem
na zachovaní vzťahu maloletých s otcom, pričom prvoinštančný súd považoval za vhodné upraviť styk
otca s deťmi aj počas školských prázdnin a to najmä letných, vianočných, jarných a veľkonočných,
kedy si matka bude vedieť rozvrhnúť svoj pracovný čas počas prázdnin, čo bolo doteraz problematické
vzhľadom na fakt, že otec s matkou odmietol komunikovať.

3. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“)
v zmysle zásady, že každý z účastníkov si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie, a to do všetkých výrokov

a žiadal, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne návrh na rozvod manželstva zamietol. Za predpokladu
potvrdenia výroku I. o rozvode navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. tak,
že maloleté deti žiadal zveriť do svojej starostlivosti s povinnosťou matky prispievať na ich výživu sumou
180,- eur mesačne na maloletého E. a sumou 150,- eur mesačne na maloletého B. s tým, že styk matky

s maloletými deťmi nežiadal určiť.

5. Podstatou odvolacích námietok otca boli odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e),
f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Namietal nepreskúmateľnosť, nezákonnosťa nesprávnosť napadnutého rozsudku, ktorý rezignoval na ochranu záujmu maloletých detí. Vyčítal
prvoinštančnému súdu neskúmanie potrieb maloletých detí zotrvať im v dobre známom prostredí, či
egoizmus matky prejavujúci sa túžbou odísť bývať do D. bez poskytnutia možnosti deťom vybrať si túto

zásadnú zmenu, pričom súd akceptoval sebecké vytrhnutie maloletých matkou z bezpečia a vrhnutie ich
do neznámeho prostredia, hoci maloletý B. trpí závažnou emočnou poruchou. Prvoinštančný súd podľa
otca nesprávne vychádzal aj zo znaleckého posudku, ktorý bol účelovo dezinterpretovaný, znalkyňa
sa vyjadrovala iba k zmenám v rodinných vzťahoch po rozvode, ale nie už k adaptácii detí v cudzom
prostredí, tiež je podľa neho zdiskreditovaný, keďže znalkyňa nedokázala diagnostikovať závažnú

emočnú poruchu, ktorou maloletý v čase jej vykonávania už roky trpel. Poukázal na školskú dochádzku
maloletých detí v D. E., kde majú zázemie, pričom aj znalkyňa v posudku konštatovala, že aktuálne
prostredie je pre deti stabilné.

6. Za nepreskúmateľný považoval rozsudok aj v časti výživného, keď okresný súd neuviedol spôsob
určenia jeho údajného príjmu a nevysporiadal sa s jeho tvrdeniami. Rozhodnutím došlo k mareniu

najlepšieho záujmu maloletých detí, ktoré prvoinštančný súd zveril do starostlivosti matky, čím súhlasil
s odsťahovaním sa do im neznámeho prostredia v D., kde nemajú žiadne sociálne väzby a to v čase,
kedy sú najviac ohrození s ohľadom na rúcanie sa ich bezpečného sveta rozvodom rodičov. Potvrdil,
že deti vyjadrili vôľu ísť do D., ale súd nezisťoval, či ide o ich slobodné rozhodnutie a to napriek
znaleckému posudku, ktorý ich skutočnú vôľu poodhaľuje minimálne. Podľa otca zo znaleckého posudku

vyplýva len vôľa matky odísť späť do D. bez ohľadu na vôľu detí, či snahu zachovania stability pre
ne a postoj matky je jasne viditeľný v znaleckom posudku. Aj z podania matky je zrejmé, že primárne
rieši svoju potrebu životnej zmeny a túžbu opäť bývať v D.. Je pravdou, že matka sa rozhodla začať
nový život a vrátiť sa do mesta, prenajala si byť v D. a rozhodla sa, že deti tam budú navštevovať
aj školu bez ohľadu na participáciu maloletých detí, pričom matka nevedela konkretizovať uvedenú

participáciu a ani na ňu vôbec nepoukázala, nevyjadrila sa, či situáciu s deťmi preberala a ponúkla
im možnosť zostať na doterajšej škole, novú školu im ukazovala iba zvonka, teda im nepovedala, že
ak pôjdu z D. E., že pôjde s nimi, či ak sa rozhodnú bývať v dome a byť so svojimi kamarátmi, či
s nimi zostane v obci. Deti tak mali len možnosť buď byť s matkou v D. alebo s ňou byť len raz za 14
dní, z čoho nemožno vyvodiť ich slobodné rozhodnutie, ale boli postavené pred hotovú vec. Okresný

súd tiež neskúmal, či maloleté deti nepovedali len to, o čom sa domnievali, že matka chce počuť, čo
nakoniec ona pomerne výrazne aj uvádzala. Rozvod je veľmi zaťažujúcim faktorom pre deti a to aj pre
tie, ktoré netrpia adaptačnou poruchou a nepočujú hlasy nabádajúce ich skočiť z okna, keď maloletý B.
v NÚDCH uviedol, že pre rozvod cíti neistotu a rozvod na neho veľmi zle vplýva, preto je nevyhnutne
potrebné bezpečie a istota a nie zmeny, čo mimochodom konštatovala aj znalkyňa. Nové prostredie

v D. je spojené s rizikom konfliktov a adaptačných problémov, keď aj podľa detí sa tieto vyjadrili, že
nikoho v D. nepoznajú a nemajú tam žiadnych kamarátov, do D. ich matka brávala len sporadicky,
fakticky len na noc, čo nevplýva na ich pohodu a vytváranie potrebných sociálnych väzieb, teda údajne
známe prostredie pre deti môže predstavovať len priestor bytu a doterajšie školské prostredie je pre
nich synonymom bezpečnosti, navyše keď v rodinnom dome s nimi býva aj jeho otec, ktorého vnímajú

ako ostrov istoty v ich životoch. Za účelom dosiahnutia svojej vôle matka neustále podáva neodkladné
opatrenia a opakovane tvrdila, že deti po rozvode s ňou pôjdu do D. bez ohľadu na ich psychické zdravie.
Poukázal na vek maloletého E., ktorý je v období puberty, kedy prežíva nestále obdobie, a to bez ohľadu
na rozvodové konanie, ale matka sa napriek tomu rozhodla ho vystaviť ďalším turbulenciám, pričom
maloletý si napriek jeho výsluchu vôbec neuvedomuje, s čím je prechod na novú školu spojený a matka

ho v danom smere neinformuje ani neadaptuje. Aj keď vyjadril vôľu ísť do D., podľa jeho vôle by najradšej
do školy nechodil, čo je jasný prejav obáv z neznámeho školského prostredia a kolektívu. Znalecký
posudok sa mal tiež vyjadriť k adaptácii maloletých, pričom znalkyňa napriek konkrétne položenej
otázke uvedené zodpovedala len stroho, že deti sú pripravené na zmenu a poznajú nové prostredie,
hoci z výpovedí maloletých je zrejmé, že školu nepoznajú a jeden zo synov dokonca trpí závažnou

adaptačnou poruchou. Poukázal na problémy maloletého B., ktorý dlhodobo počuje hlasy nabádajúce
ho skočiť z okna, s čím oboznámil matku po lete 2023, ale daný problém neriešila, čo mohlo viesť
k zhoršeniu jeho stavu, avšak on ho hneď zobral na vyšetrenie do NÚDCH a bola mu psychiatrom
diagnostikovaná adaptačná porucha. Správy z NÚDCH potvrdzujú odmietajúci postoj matky so synom
riešiť túto situáciu, keď lekári potvrdili negatívny dopad rozvodu na psychiku maloletého, ktorý užíva

medikamenty a vytrhnutie ho zo známeho prostredia je pre neho veľmi negatívne. Navyše vyjadril obavu
o schopnosti matky sa maloletým deťom venovať vzhľadom na jej pracovný čas, chce ich vystavovať
novýmstresovýmsituáciámvneznámomprostredí,pretožemáďalšiupracovnúzáťaž,atopodľazmluvy
o osobnej asistencii, ktorú poskytuje v rozsahu 230 hodín mesačne aj nad rámec svojho pracovnéhočasu v trvalom pracovnom pomere, čo je minimálne 40 hodín týždenne, teda je nereálne, aby matka
pri danej vyťaženosti dokázala poskytovať deťom adekvátnu starostlivosť. Jeho snahou bolo ponechať
maloleté deti v známom prostredí, študovať v škole, kde majú vybudované silné zázemie a tiež kontakt

so starým otcom, čo je nevyhnutné pre ich stabilitu, bezpečie aj vzhľadom na okruh známych ľudí,
ktorí sú oporou. Za predpokladu zverenia maloletých detí do jeho starostlivosti nedôjde k ich vytrhnutiu
do neznámeho prostredia a k strate poslednej istoty, ktorú majú v kamarátoch, v školskom prostredí
a domove, a naďalej budú navštevovať svojich ošetrujúcich lekárov. Prvoinštančný súd odmietal ním
navrhovaný dôkaz, a to znalecký posudok, bez zdôvodnenia neakceptovania daného návrhu, pričom

existujúci znalecký posudok neriešil to čo mal, obsahuje závažné vady v nezistení adaptačnej poruchy
maloletého B. a v pociťovaní veľkej neistoty ohľadne ich rozvodu, keď v prípade znaleckého posudku
sa mal riešiť dopad zmeny na maloletých.

7. Tiež uvádzal, že ani z tvrdení manželky nebolo preukázané, že by boli naplnené zákonné podmienky
pre rozvod, mali sa pokúsiť manželstvo zachrániť a ani odchod manželky do D. neznamená neplnenie

účelu manželstva, pretože bývanie jedného rodiča cez týždeň mimo domova nie je ničím špeciálnym, ani
dôvodom pre rozvod manželstva. Keď zachovanie spoločnej výchovy je v najlepšom záujme maloletých
a navyše má manželku rád a je ochotný s ňou absolvovať manželskú poradňu. Za predpokladu
potvrdenia napadnutého rozsudku v časti rozvodu manželstva žiadal maloleté deti zveriť do svojej
starostlivosti. Za nepreskúmateľný považoval napadnutý rozsudok aj v časti určenia výživného, keď

prvoinštančný súd nevysvetlil prečo jeho príjem určil ako priemer príjmov z dvoch rozličných pracovných
pomerov, keď aktuálne už pracuje v inej spoločnosti, nevysvetlil prečo poukazuje na ustanovenie
ohľadne vzdania sa výhodnejšieho zamestnania a akým spôsobom sa dané ustanovenie na neho
vzťahuje a o aké dôkazy aplikáciu konkrétneho ustanovenia opieral. Potvrdil výpoveď z pracovného
pomeru v marci 2024 v Rakúsku, ktoré dôvody však riadne súdu preukázal. Prvoinštančný súd tiež

nezdôvodnil, prečo vychádzal z dvoch predchádzajúcich príjmov a nie z posledného, keď zákon jasne
hovorí výlučne v singulári, v danom smere je nepreskúmateľnosť absurdná, pretože okresný súd uviedol
jedno ustanovenie zákona, jeho príjmy a bez akejkoľvek kauzálnosti medzi nimi rozhodol o výživnom.
Navyše zaužívaným postupom je počítať priemer za posledných 12 mesiacov, ktorú zmenu daného
postupu opätovne súd prvej inštancie nevysvetlil a nevyjadril sa ani k jeho tvrdeniam ohľadne dôvodov

zmeny zamestnania. Navyše podľa výplatných pások pracoval vo firme v Rakúsku aj nadčasy, niekedy
v desiatkach hodín mesačne za súčasného cestovania domov, teda bol celý deň mimo domova čo sa
prejavilo aj na rodine. Domov sa teda vracal v neskorých hodinách, musel nakúpiť, pripraviť večeru
a učiť sa so synmi a následne skoro ráno cestovať do Rakúska, ktorá práca bola časovo náročná
a tiež syn trpí vážnou emočnou poruchou, takže bola daná potreba byť s deťmi a zaopatriť ich večer

pred školou. Jeho rozhodnutie o zmene práce bolo pochopiteľné a bolo to potrebné považovať za
dôležitý dôvod. Tiež uviedol, že už nie je adresátom pomoci štátu za ubytovanie odídencov, ktorá
sa už neposkytuje vzhľadom na zásadné zákonné zmeny účinné od 01.07.2024, teda ešte pred
vyhlásením samotného rozsudku, pričom prvoinštančný súd tento neexistujúci príjem zarátal do jeho
príjmu. Poukázal tiež iba na odporúčací charakter metodiky MS SR, pevne stanovená suma výživného

je v rozpore so záujmami maloletých, keďže neumožňuje flexibilne reagovať na ich akútne potreby
a nezohľadňovala by napr. náročnosť liečby či rekonvalescencie, čo možno vnímať za fakticky rozporné
s duchom samotného zákona. Obligatórny charakter danej metodiky by bol aj v rozpore s právne
záväznýmnázoromÚstavnéhosúduSRopotrebeindividualizácieprirozhodovanísúdovanieprílišného
formalizmu. Pri určovaní výživného sa navyše nemôže vychádzať len z okolnosti na strane povinného,

ale aj z potrieb oprávneného, pričom poukázal na matkou uvádzané požadované výživné o 100,- eur
menej ako rozhodol prvoinštančný súd, keď sama uvádzala náklady na uspokojovanie potrieb ňou
a považovala sumu o 100,- eur nižšiu za nadštandardnú, teda návrh navyšuje nad skutočné potreby,
ktorých navýšenie nezdôvodnila nárastom nákladov na strane maloletých, ale výlučne len metodikov
MS SR. V návrhu na neodkladné opatrenie dokonca žiadala výživné len vo výške 250,- eur a 200,- eur

a vzhľadom na matkou uvádzané dôvody o dĺžke konania odvolacieho konania znamená, že dokáže
dlhodobo uspokojovať potreby maloletých detí z nižšieho výživného. Navyše medzi náklady zaradila
nielen svoje nájomné, ale aj výdavky ako kolobežka, bicykel, či korčule, ktoré sú dlhodobo zakúpené
a boli odvezené do D., teda tieto neexitujúce náklady ak sa odstránia, prestavujú náklady u mal. B. 270,-
eur a u mal. E. 340,- eur. Z jemu určeného výživného matka dokáže uspokojiť nielen všetky potreby

maloletých, ale ešte by jej zostala pre vlastnú potrebu suma 60,- eur u mal. E. a 80,- eur u mal. B.,
teda matkou tvrdené náklady sú minimálne o 140,- eur nižšie ako má určené výživné, pričom treba
prihliadnuť aj na daňový bonus a rodinné prídavky a tiež na vyživovaciu povinnosť matky v rovnakom
rozsahu. Podľa určeného výživného by u mal. E. pripadala suma 860,- eur (400,- eur + 400,- eur + 60,-eur) a u mal. B. 760,- eur (350,- eur + 350,- eur +60,- eur), čo je vysoko nad ich oprávnené potreby, čím
by jednoznačne prichádzalo k nezákonnému uspokojovaniu potrieb detí, ktoré nie sú tak vysoké.

8. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca v lehote do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrili.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami §
65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch I., II. a IV. podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil a vo výrokoch

III. a v závislom výroku o trovách konania (V. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu
v tomto rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného

súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo výrokoch I., II. a IV. vecne správne,
prvoinštančný súd predmetnú vec ohľadne rozvodu, zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky a úpravy styku otca s deťmi skutkovo aj právne správne posúdil.

14. Napadnuté rozhodnutie však v časti týkajúcej sa určenia vyživovacej povinnosti otca nie je

vecne správne, pretože prvoinštančný súd sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca dopustil
nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože
rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa.

15. Obsahové náležitosti odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie upravuje

§ 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne
závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po skutkovom vymedzení predmetu
konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu

vychádzal,akoichinterpretovalaprečopodtietoustanoveniapodriadil/nepodriadilzistenýskutkovýstav.

16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) sa

rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne
posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval
správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo

4/2009).

17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania, resp. strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania (stranou sporu),
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania(bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04
- H.). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v
tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd
povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994,
Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

18. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, resp. sporovej strane, aby
uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý
proces.

19. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu

vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

20. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek
postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší

záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom článku 18 (rodičovská zodpovednosť).
Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve
dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa),
obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov.
Najlepší záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej

situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa
treba pri jednotlivom rozhodnutí určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa.
Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení.
Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom
jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi

charakteristikami ako sú napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo
intelektuálnepostihnutie,sociálnykontext,vktoromdieťažije(prítomnosťaleboabsenciarodičov,kvalita
vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia
najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť,
zraniteľnosť dieťaťa (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo

žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.

21. V prípade potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší
záujem dieťaťa (čl. 9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný
život.Dieťaoddelenéodrodičamáprávonapravidelnéudržiavanieosobnýchvzťahovapriamychstykov

s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).

22. Podľa § 24 ods. 1, 5 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem

maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičova aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Vyššie citované ustanovenia ZoR zdôrazňujú dôležitosť kooperácie rodičov maloletého dieťaťa a
dôležitosť prítomnosti oboch rodičov pri výchove ich dieťaťa, ak o ňu majú obidvaja záujem a ak je
dieťaťunaprospech.Súčasťouprávmaloletéhodieťaťajeajudržovanierovnocennéhoarovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa ale nemožno nadraďovať spôsob
fungovania vzťahov jeho rodičov. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo

pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 25 ods. 1, 2 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Pri úprave styku dieťaťa s rodičom súd rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia,
pričom zároveň rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na

udržovanie pravidelného osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V záujme zachovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa je potrebné udržiavať
styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny mužský vzor pri
ďalšom fyzickom i psychickom vývoji.

26. Vzťah rodiča a dieťaťa sa môže rozvíjať a upevňovať len počas vzájomných stretnutí, počas ktorých
je rodič, ktorý má styk s dieťaťom vystavený zložitej situácii, keď jednak je potrebné vytvoriť pre dieťa
vhodný program za účelom strávenia príjemných chvíľ, čo však neznamená, že vždy musí ísť o aktívny
program, ale zároveň ide o schopnosť adaptability dieťaťa na prostredie otca, s ktorým nepochybne
netrávi toľko času ako s druhým rodičom, teda matkou, čo nepochybne v danom veku dieťaťa spôsobuje

značnú naviazanosť maloletého na matku, pod ktorej vplyvom sa nachádza vo výraznej miere.

27. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci rozhodoval prvoinštančný súd napadnutým
rozsudkom o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva.

28. Pokiaľ ide o odvolacie námietky manžela týkajúce sa rozvodu manželstva, aj odvolací súd
má za to, že v manželstve účastníkov konania nastal trvalý a vážny rozvrat, ktoré skutočnosti
nespochybnil ani manžel, ktorý sa navyše na jednom z pojednávaní taktiež vyjadril k možnosti obnovenia
spolužitia s manželkou neurčito a nerozhodne, vedomý si jednoznačného postoja manželky pre

rozvod manželstva, ktoré si neplnilo žiadnu zo svojich funkcií od jari roku 2022. Súd prvej inštancie
vyhodnotil dôvody rozpadu manželstva účastníkov konania a možné hypotetické úvahy manžela
o manipulácii starej matky zo strany matky majúce vplyv na rozpad manželstva sú pre posúdenie
o správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu o rozvode manželstva irelevantné. Manžel počas
konania neprodukoval a neuviedol žiadne tvrdenia prekážajúce funkčný vzťah s manželkou, s ktorou

navyše došlo k prerušeniu spolužitia od roku 2022, kedy aj keď zostali bývať v jednej nehnuteľnosti, v
skutočnosti začal každý z nich obývať samostatnú bytovú časť, teda poschodie. Odvolací súd taktiež
poukazuje na absolvovanie neúspešného poradenstva účastníkmi konania v roku 2022, čoho dôkazom
je správa zo psychologickej ambulancie E. I. J.. Aj keď manžel tvrdil, že má manželku naďalej rád a chcel
by absolvovať ďalšie manželské terapie, jeho postoj od roku 2022 je práve dôkazom opaku, pretože

pre zachovanie manželstva neurobil nič. Odlúčenie manželov bolo nepochybne preukázané, navyše
má manželka mimomanželskú známosť, preto nemožno absolútne predpokladať, že by bolo možné
reparovať manželské nezhody, čoho dôkazom je aj odchod manželky do D., kde si vybavila podnájom
v byte. Preto odvolací súd mal za to, že správne prvoinštančný súd dospel k záveru o dôvodnosti rozvodumanželstva účastníkov konania, ktorý je v prejednávanej veci dôvodný, a to aj s prihliadnutím na záujem
maloletých detí, ktoré sú však s danou situáciou uzrozumené.

29. Zasprávnypovažovalodvolacísúdajvýrokozvereníobochmaloletýchdetídoosobnejstarostlivosti
matky, keď správne súd prvej inštancie poukázal v bode 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku na
súhlas otca so zverením maloletých do starostlivosti matky, ktorý však podmieňoval preukázaním
skutočnosti, že nie sú deti proti nemu manipulované. Odvolací súd poukazuje na záver znaleckého
posudku č. 26/2023 znalkyne PhDr. Zuzany Mičkovej, PhD., ako aj na názor maloletých detí zisťovaný

prvoinštančným súdom pri ich výsluchu konanom dňa 07.05.2024, z ktorých dôkazov jednoznačne
vyplýva nepochybná vôľa maloletých detí zotrvať v starostlivosti matky, sú uzrozumené so zmenou,
ktorá súvisí jednak s rozvodom ich rodičov, ako aj s novým prostredím v D., kde si ich matka prenajala
byt, preto odvolacie námietky otca týkajúce sa potreby zachovania bezpečia a istoty pre maloleté deti,
stability rodinného prostredia, sociálnych väzieb, považuje odvolací súd za neopodstatnené a nemajúce
relevanciu pre nezverenie maloletých detí do starostlivosti matky, ku ktorej majú nepochybne výrazne

pozitívny emočný vzťah. K námietke otca ohľadne prípadnej nespôsobilosti a neschopnosti matky
zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti vzhľadom na jej pracovný čas, keď okrem trvalého
pracovného pomeru vykonáva osobnú asistenciu v rozsahu 230 hodín mesačne nad rámec pracovného
času odvolací súd dodáva, že aj túto považuje za nerelevantnú, keď z dokazovania nevyplynulo, že
by sa matka o maloleté deti riadne nestarala a nezabezpečovala im potrebnú starostlivosť, pracovná

vyťaženosť rodiča sama o sebe túto nespôsobilosť neznamená, pričom v uvedenom smere odvolací
súd poukazuje tiež na okolnosť, že otec v určitom období pracoval v zahraničí, v dôsledku čoho trávil
smaloletýmideťmimáločasu,čoevokuje,žetiežvistomobdobíprepracovnúvyťaženosťnemalpriestor
sa deťom venovať.

30. Odvolanie otca sa týkalo taktiež rozhodnutia prvoinštančného súdu o úprave jeho styku s maloletými
deťmi, keď súd prvej inštancie v podstate vychádzal zo zaužívaného styku otca s deťmi počas obdobia,
v ktorom už manželstvo účastníkov konania nefungovalo, obe maloleté deti sa chcú s otcom stretávať,
otec nerozporoval frekvenciu zaužívaného styku, súhlasil s ňou aj vo vyjadrení k návrhu, tak ako dôvodil
súd prvej inštancie v bode 24 odôvodnenia svojho rozsudku, pričom otec v odvolaní ani neuviedol žiadne

dôvody, prečo nesúhlasil s rozsahom styku tak ako bol určený súdom prvej inštancie, preto sa odvolací
súdplnestotožňujesosprávnosťourozsudkusúduprvejinštancieohľadnevýrokuIV.oúpravestykuotca
s maloletými a nevidí dôvod pre vyslovenie pochybnosti o nesprávnosti rozhodnutia prvoinštančného
súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi, keď otec v zásade nemal výhrady voči už realizujúcemu
sa styku s deťmi v rozsahu ako určil súd prvej inštancie.

31. Za neopodstatnenú argumentáciu otca považoval odvolací súd nevykonanie dôkazu, a to
ním navrhovaného ďalšieho znaleckého posudku, hoci v konaní bola ustanovená znalkyňa, ktorá
vypracovala znalecký posudok, zodpovedala otázky uložené jej okresným súdom, riadne ho odôvodnila
a dala presvedčivú odpoveď aj k výhradám k znaleckému posudku zo strany otca. Treba dodať, že súd

rozhoduje o rozsahu dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci, nie je jeho povinnosťou
vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkmi, ak ich potreba pre konanie nevystala a skutočný stav
zistil a ustálil dostatočne z iných dôkazov.

32. Uuvedenomsmereodvolacísúddodáva,žedokazovanieječasťoucivilnéhokonania,vrámciktorej

si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,
v sebe obsahuje i právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom mimosporovom
konaní viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých

dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vecou súdu, a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v
priebehucivilnéhokonania(prípadne)nevykonalvšetkynavrhovanédôkazyalebovykonalinédôkazyna
zistenierozhodujúcichskutočností,nejdeoprocesnúvadukonaniaznemožňujúcurealizáciuprocesných
oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych Zbierka
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2022.

33. Odvolací súd tiež poukazuje na protichodné vyjadrenie otca a ním uvádzané skutočnosti v odvolaní
ohľadne pochybnosti o výpovedi maloletých detí podľa ich skutočnej vôle, keď sám počas konania pred
súdomprvejinštanciepotvrdil,žesamaloletédetiprednímvyjadrilivzmysle,žechcúzostaťsmatkou(č.l. 265 spisu), tejto ich vôli zodpovedá aj ich názor vyjadrený počas výsluchu pred súdom prvej inštancie
a rovnako to potvrdzuje aj záver znaleckého posudku, Preto vhodnosť výchovného prostredia matky pre
zachovanie najlepšieho záujmu maloletých je nespochybniteľná a preukázaná.

34. Podstata odvolania otca bola v zásade založená na jeho obavách o adaptácii maloletých detí
v súvislosti zo zmenou týkajúcou sa jednak rozpadu, resp. rozvodu manželstva ich rodičov, ako aj
s novým prostredím, ktoré majú nasledovať s matkou, čo otec považoval za obavu pre ich duševné
zdravie, ale dôvodnosť týchto obáv z dokazovania nevyplynula.

35. Odvolanie otca sa týkalo aj rozhodnutia o výške jeho vyživovacej povinnosti.

36. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

37. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na

zistenie skutočného stavu veci.

38. Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

39. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

40. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

41. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

42. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

43. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,
najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z

najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci
konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie

rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

44.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

45. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.46. Odvolací súd uvádza, že dieťa má zo zákona právo na výživu, čo znamená, že rodičia majú
voči svojmu dieťaťu explicitne uloženú povinnosť plniť ich zákonnú vyživovaciu povinnosť. Základnými
podmienkami, od ktorých sa výška vyživovacej povinnosti rodičov na deti posudzuje, sú schopnosti,

možnosti, majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby dieťaťa, pričom dieťaťu zákon
priznáva právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné, ktoré poskytuje povinný rodič,
slúži výlučne na uspokojenie základných potrieb maloletých detí, ktorými sú ošatenie, bývanie, kultúra,
vzdelávanie, športové a rekreačné potreby, prípadne aj iné odôvodnené potreby, ktoré sú nevyhnutné
pre zdravý telesný a duševný rozvoj a pre prípravu na uplatnenie sa v spoločnosti a v živote. Z tohto

dôvodu je potrebné chápať, že výživne nie je určené rodičovi, ktorému boli deti zverené do starostlivosti,
a že toto má spotrebný charakter.

47. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na
schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je

zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako
aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je

rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť
len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej
životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor,

ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce
sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním,
skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť
pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na
druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové

riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho
zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne
skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr.
zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo
schopností a možností povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov,

ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám.

48. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)

mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s
uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda

znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje
v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), alezákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a
potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

49. Ohľadne správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o vyživovacej povinnosti otca odvolací súd
má za to, že odvolacie námietky otca o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti
sú dôvodné, pretože odôvodnenie výšky vyživovacej povinnosti prvoinštančným súdom v bode 23
odôvodnenia napadnutého rozsudku je absolútne nedostatočné, nepreskúmateľné, pretože súd prvej

inštancie údajne vychádzal z príjmu otca z predchádzajúcich zamestnaní, ktoré však menil a to nie
z objektívnych príčin, avšak okresný súd nevysvetlil, prečo vychádzal práve z príjmu vo výške 1 865,94
eura netto mesačne, keď podľa obsahu spisu a z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé
z bodu 14 odôvodnenia iba to, že ide o príjem u zamestnávateľa K. - L. v Rakúskej republike, kde
bol otec zamestnaný od 02.05.2023 do 21.04.2024, následne sa zamestnal u iného zamestnávateľa,
a to po období evidencie na úrade práce, v M. B., N. ako finančný agent, avšak týmto pracovným

pomerom predchádzali iné pracovné pomery, čo je nepochybné, ale súd prvej inštancie nedostatočne
zdôvodnil, tak ako bolo už uvedené, prečo vychádzal práve z príjmu u zamestnávateľa K. - L. v Rakúskej
republike, ktorý bol jedným z jeho zamestnávateľov, pričom je evidentné, že tam mal najvyšší zárobok.
Za nedostatočné je odôvodnenie rozhodnutia aj v tom smere, že prvoinštančný súd síce odkázal na
metodiku Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá má iba odporúčací charakter pri určovaní výživného,

avšak nezdôvodnil vôbec výšku odôvodnených potrieb maloletých detí, ani to v akej miere sa na
vyživovacej povinnosti detí podieľa aj ich matka, z ktorých dôvodov je v predmetnej časti napadnuté
rozhodnutie výrazne nepreskúmateľné.

50. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o výroky I., II., IV. ako vecne správne

potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a rozsudok vo výroku III. a v závislom výroku o trovách konania (V.
výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

51. Za účelom zistenia skutočného stavu veci, správneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca

a jeho preskúmateľnosti v danej časti je potrebné, aby súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie
pre ustálenie odôvodnených potrieb maloletých detí, schopností a možností oboch rodičov, ustáli príjem
oboch rodičov a pri uplatnení princípu potencionality v danom prípade otca, zdôvodní nielen výšku
príjmu, z ktorého vychádzal, ale tiež dôvody, pre ktoré prijal daný záver o potencionalite konkrétneho
príjmu otca, ktorý dosahoval u jedného zo zamestnávateľov, pretože zo spisu vyplýva, že otec ukončil

pracovné pomery u viacerých zamestnávateľov bez preukázania akceptovateľných dôvodov. Po zistení
skutočného stavu veci, náležitom dokazovaní, i jeho riadnom vyhodnotení, svoje rozhodnutie riadne
odôvodní tak, aby spĺňalo náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, pretože
napadnutý rozsudok dané nespĺňal.

52. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).