Rozsudok · Starostlivosť o maloletých · Vyživovacie povinnosti · Judgement

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212017
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1417212017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov

JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, E., zastúpená
splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, a otca: F. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomD.,zastúpenýsplnomocnencom:AdvokátskakanceláriaPrachová&Pobijak,
s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47,
Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní

otca proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-25P/175/2017-1682 z 30. septembra 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zveril maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti matky (I. výrok). Zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok (II. výrok). Styk otca s maloletou upravil každý párny týždeň v sobotu

od 14,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 10,00 hod. do 15,00 hod., každý nepárny týždeň v stredu
od 16,00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloletú prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky,
maloletú je matka povinná na styk riadne pripraviť (III. výrok). Otca zaviazal prispievať na výživu
maloletej sumou 180,- eur mesačne od 31.07.2017 do 31.08.2022 a vo výške 220,- eur mesačne od
01.09.2022, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (IV. výroku).
Zročné výživné otca vo výške 5 685,81 eur za dobu od 31.07.2017 do 31.08.2022 a vo výške 1
900,- eur za dobu od 01.09.2022 do 30.09.2024, spolu vo výške 7 585,81 eura povolil otcovi splácať

v mesačných splátkach po 215,- eur spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok počnúc
bežným výživným za mesiac október 2024 (V. výrok). Ďalej zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava
IV. č. k. 25P/175/2017-693 zo dňa 21.04.2022 vo výroku I. o výživnom s účinnosťou od vykonateľnosti
rozsudku (VI. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania (VII. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 5 základných zásad, § 24 ods. 1, 5, 6, § 25 ods.

2, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, §
77 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ ZoR“), § 44, § 111 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj
„CMP“) a vzhľadom na nezhodu rodičov o spôsobe starostlivosti o maloletú upravil výkon rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré pochádza z mimomanželského vzťahu, jeho rodičia nežijú v spoločnejdomácnosti od 18.04.2017, od ktorej doby starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Z výsluchu
dieťaťa nevyplynul záujem o zmenu tohto spôsobu starostlivosti, maloletá sa jednoznačne vyjadrila,
že chce zostať s matkou, ktorá sa o ňu stará a je veľmi dobrá, preto zveril maloletú do starostlivosti

matky, s čím otec od začiatku konania súhlasil a až dňa 30.05.2024 sa domáhal zverenia dieťaťa do
svojej starostlivosti, resp. úpravy styku, avšak jeho návrh na zverenie maloletej do jeho starostlivosti
nepovažoval za dôvodný. Zohľadnil všetky okolnosti veci, že maloletá od narodenia žije s matkou,
ktorá sa o ňu stará, už dlhú dobu sa s otcom nestretáva, preto je potrebné zveriť dieťa do výchovy
a opatery matke. Starostlivosť o maloletú zo strany matky považoval za dobrú a zabezpečenú po

zdravotnej, sociálnej, vzdelávacej, osobnostnej, pričom vzťahy medzi rodičmi sú disfunkčné, navzájom
sa nerešpektujú, nevedia sa dohodnúť a styk otca s dieťaťom nebol realizovaný od decembra 2018,
v dôsledku čoho neboli vzťahy medzi dieťaťom a otcom rozvíjané. Počas výsluchu sa maloletá vyjadrila,
že si otca pamätá aký bol z detstva, vyhrážal sa mame a prirodzene vnímala nefunkčné vzťahy medzi
rodičmi a preberala názory matky na otca, pričom ide o dieťa primerane emočne a sociálne zrelé
a vzhľadom na svoj vek schopné vyjadriť svoje pocity. Návrh otca, ako aj okresného prokurátora na

zmenu starostlivosti o maloletú z matky na otca nepovažoval za dôvodný, keďže by jednak zmena
bydliska, záujmových aktivít či výchovného prostredia malo negatívny dopad na prežívanie dieťaťa
pociťujúc odlúčenie od matky, ktorá je preň primárnou osobou a negatívne by to dopadlo na jej budúci
život, u otca maloletá nikdy neprespala, jeho domáce prostredie by bolo pre ňu cudzie, hoci aj matka
prispela k tomu, že je potrebné formou rozhodnutia upraviť styk otca s dieťaťom, avšak zverenie dieťaťa

do starostlivosti otca nebolo v súčasnosti na jej prospech ani z hľadiska jeho zdravého vývinu, rovnako
ani zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Poukaz otca na ovplyvňovanie maloletej matkou, keďže
maloletá sa mu hodila okolo krku, predstavuje skutočnosť, že na otca nezabudla, avšak otec nemôže
bez ďalšieho presadzovať svoje názory a záujmy, keďže primárne ide o najlepší záujem dieťaťa a mal
by sa vcítiť do jeho emócií a prežívania, akceptovať ich. Prihliadol na súhlas otca so zverením maloletej

do starostlivosti matky, keď tento postoj zmenil až na pojednávaní konanom dňa 30.05.2024, pričom
dôvod zmeny tohto postoja spočíval v bránení mu v kontaktoch s maloletou zo strany matky, ktorému
nestretávaniu predchádzali viaceré vyhrotené situácie medzi rodičmi, či konflikty, ako bolo tomu v apríli
2017,kedybolotecprevyhrážaniesazabitímzadržaný,avšaknáslednemumatkasostaroumatkoudali
šancu a nevypovedali. Styk otca bol upravený neodkladným opatrením z marca 2017, každý nepárny

týždeň v sobotu a v nedeľu od 10,00 hod. do 12,30 hod. a v nepárnu stredu od 16,00 hod. do 18,00 hod.,
avšak matka styk nerešpektovala, preto prebiehal výkon rozhodnutia vedený pod sp. zn. 56Em/8/2018.
Podľa matky otec privádzal na stretnutia členov Rady pre práva dieťaťa, ktorí sa snažili o kontakt
s maloletou, avšak otec za zvýšenia hlasovej intenzity prezentoval nesúhlas s aktuálnym stavom,
slovnými útokmi na matku, pričom svedkom hádok bolo aj dieťa, posledné stretnutie sa uskutočnilo

dňa 02.12.2018 v Dome kultúry G., kde podľa matky otec vybuchol a stretnutie skončilo. Neskôr
otec uznal chybu, že nemal privádzať cudzích ľudí na stretnutia, po stretnutí otec vzal hračky, ktoré
doniesol maloletej, čo v nej vyvolalo nevôľu čokoľvek si od otca požičať. Tiež boli nariadené výchovné
opatrenia, pričom otec na referáte poradensko-psychologických služieb nútil psychológa rešpektovať
jeho požiadavku o nahrávaní stretnutia, ktoré následne psychológ zrušil (správa z referátu zo dňa

14.03.2018), v danom čase mal otec potrebu zapájania cudzích ľudí do súkromných záležitostí, tiež
na sociálnej sieti ohováral matku a vyvolával tak slovné útoky cudzích ľudí proti jej osobe (č.l. 33 až
52), čo ovplyvnilo nastavenie matky. Dôvody pre nestretávanie sa dieťaťa s otcom sú tak na strane
matky, podľa ktorej sa maloletá s otcom nechce stretávať a nútiť ju nebude, ako aj na strane otca,
ktorý sa svojim správaním pričinil o aktuálny stav. Ohľadne zanedbávania výchovy maloletej matkou

prvoinštančný súd poukázal prvotne na nezhodu rodičov o výbere školy dieťaťa, ktoré malo navštevovať
dennou formou Základnú školu, H. XX, F., ktorú maloletá nenavštevovala a mala neospravedlnené
hodiny, od 01.09.2022 mala povolenú osobitnú formu vzdelávania - domáce vzdelávanie, ktoré jej
bolo zrušené rozhodnutím riaditeľky v marci 2023, avšak maloletej boli umožnené komisionálne skúšky,
ktoré absolvovala s prospechom výborný a v školskom roku 2022/2023 prospela s vyznamenaním.

Aktuálne prebieha konanie o nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletej na plnenie povinnej školskej
dochádzky v Súkromnej základnej škole I. (sp. zn. 41P/37/2023), ktoré nie je právoplatne skončené
a tiež je riešené v rámci trestného konania, ale maloletá po absolvovaní komisionálnych skúšok môže
pokračovať v ďalšom ročníku. Námietky otca ohľadne nezabezpečenia bývania matky v súvislosti
s rozhodnutím súdu o povinnosti matky vypratať byt neznamenajú, že si nevie zaobstarať iné bývanie,

keďže podľa jej vyjadrení rodina rekonštruuje dom pri F. a aj stará matka je vlastníčkou bytu v E., kde
má matka evidovaný trvalý pobyt a možnosť bývania. Otázka bývania je pochybná aj na strane otca,
ktorý podľa jeho tvrdení je vlastníkom bytu v D., avšak podľa LV bol tento byt vydražený a ako vlastník
bytu je zapísaná iná osoba, teda aj otec sa ocitol v porovnateľnej situácii ako matka. K námietke otcao zdravotnej starostlivosti maloletej prvoinštančný súd poukázal na lekársku správu z novembra 2023,
podľa ktorej maloletá absolvovala všetky preventívne prehliadky, komunikácia s matku bola označená
za dobrú, ako aj riadnu starostlivosť o maloletú, pričom predmetom konania nebola nezhoda rodičov

o zaočkovaní, či liečbe dieťaťa, pričom matka ako zákonný zástupca je zástanca neinvazívnych metód,
preto na účely konania nie je rozhodné, akým medicínskym postupom a liečbe by mala byť maloletá
podrobená. Navyše poukázal na kladný vzťah dieťaťa k matke, ku ktorej je pripútané, k otcovi je
vzťah naštrbený a negatívne ovplyvnený udalosťami odohranými v minulom období medzi rodičmi.
U matky nevzhliadol žiadne sklony ohrozujúce zdravý vývin dieťaťa, preto neprisvedčil tvrdeniam

otca o negatívnom ovplyvňovaní matkou, naopak na strane otca by sa mala prejaviť väčšia empatia
k aktuálnemu prežívaniu maloletej, u ktorej zohľadnil tiež nepretržitosť výchovného prostredia u matky,
ktorej neprítomnosť by bola pre dieťa frustrujúca, preto s odstupom času neprihliadal na znalecký
posudok vypracovaný v auguste 2022, ktorý nezachytáva aktuálny skutočný stav veci na dynamiku
rodinných vzťahov a nemohol ho brať ako relevantný dôkaz pri rozhodovaní. K dohode rodičov nedošlo
ani ohľadne úpravy styku, ktorý matka pôvodne navrhovala každú párnu sobotu a nedeľu od 09:00 hod.

do 13:00 hod., neskôr žiadala styk neupraviť, naopak otec chcel styk upraviť aj s prespatím každý druhý
víkend od piatku do nedele a v stredu v poobedňajších hodinách, pričom rolu otca pre dieťa považoval
prvoinštančný súd za významnú a prihliadol na záujem dieťaťa, na jeho citové väzby a vývinové potreby,
ale nepovažoval za vhodné upraviť styk maloletej u otca s prespatím, čo by znamenalo direktívne
nútenie maloletej k prespávaniu u otca bez zohľadnenia skutočností, že sa s otcom nestretáva a bolo

by to kontraproduktívne, neprispelo by to k vytváraniu dobrého vzťahu maloletej k otcovi. Je potrebné
postupne vytvoriť priestor pre rozvíjanie vzťahu otec – dcéra, keďže s maloletou otec nebol v kontakte
6 rokov, preto dieťa nie je vzniknuté byť bez matky dlhší čas a s prihliadnutím na aktuálnu rodinnú
situáciu považoval za vhodnú úpravu styku každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 18:00
hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 15:00 hod., v ktorom smere prihliadol aj na odporúčanie kolízneho

opatrovníka ohľadne neupravenia styku s prespatím, a tiež každý druhý týždeň v stredu na niekoľko
hodín, vzhľadom na aktuálny vek dieťaťa, ktoré nie je na otca zvyknuté, keďže rodičia nežijú spolu 7
rokov v spoločnej domácnosti a styk otca s dieťaťom sa podľa nariadeného neodkladného opatrenia
nerealizoval s tým, že styk nebude prebiehať za prítomnosti matky, pretože rodičia nedokážu spolu
komunikovať a neustále sa obviňujú. Počas nepárneho týždňa upravil styk otca s maloletou v stredu od

16:00 hod. do 18:00 hod. prihliadnuc na pôvodný návrh otca s tým, že začiatok styku upravil až od 16:00
hod. teda po skončení plnenia školských povinností alebo mimoškolských aktivít maloletej. Nepovažoval
za dôvodené neupraviť styk otca s maloletou v zmysel návrhu matky, čo predpokladá žiadosť oboch
rodičov, ktorí obaja takúto žiadosť neformulovali. I keď maloletá napísala listy, podľa ktorých sa chce
stretávať iba s babkou a v otcovej prítomnosti sa necíti dobre, nechce sa s ním stretávať, uvedené

nemohol akceptovať, keďže nemal za preukázané, že pisateľom bola maloletá, či ide o jej skutočné
vyjadrenie vôle, keďže pri výsluchu pred súdom taký postoj neprejavila, pričom je v záujme dieťaťa
rozvíjať vzťah s otcom.

3. Rozhodol o vyživovacej povinnosti otca, pričom zohľadnil, že maloletá od septembra 2018

navštevovala predškolské zariadenie a od septembra 2022 nastúpila na základnú školu. Počiatok
vyživovacej povinnosti určil od podania návrhu matkou, ktorá žiadala vyživovaciu povinnosť v sume
250,- eur mesačne od júla 2017, otec súhlasil so sumou 150, - eur za celú dobu konania, avšak
rozsah vyživovacej povinnosti prvoinštančný súd rozdelil na dve obdobia a to od podania návrhu
do 31.08.2022 vzhľadom na nástup maloletej do školského zariadenia a tým spojenými zvýšenými

nákladmi. Odôvodnené výdavky maloletej sa v čase, kedy už navštevovala škôlku sa podstatným
spôsobom nezmenili (375,- eur), keďže škôlka maloletej bola od januára až marca 2021 uzavretá
a následne bola dochádzka maloletej prerušená od 08.03.2021 do 30.06.2021, takže matke výdavky
s dochádzkou do škôlky nevznikali. V čase podania návrhu matka bývala v byte rodičov s dvomi
maloletými deťmi a od 20.02.2022 býva v nájomnom byte v E.. Príjem matky sa menil, najskôr to bol

rodičovských príspevok vo výške 203,20 eura mesačne do apríla 2017, vo výške 213,20 eura od mája
2017 do decembra 2017 a 214,70 eura od januára 2018 do decembra 2018. Zároveň poberala prídavok
na dieťa v roku 2017 v sume 23,52 eura mesačne a v roku 2018 vo výške 23,68 eura mesačne. Od
11/2017 sa zamestnala a jej čistý príjem zo zamestnania za obdobie od 11/2017 do 01/2018 bol v
priemere 261,80 eura, za rok 2018 bol v priemere 528,67 eura (potvrdenie zamestnávateľa J.), za rok

2019 v sume 805,95 eura a za rok 2020 v sume 549,82 eura. Pokiaľ ide o prídavky, ktoré matka mala
poberať z Rakúska, uviedol, že matka v Rakúsku pracovala na čiastočný, resp. znížený úväzok a tieto
boli podľa vyjadrenia matky 100,- eur mesačne. Od 01.01.2021 bola matka zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Od 20.09.2021 do 20.12.2021 bola matka zamestnaná u zamestnávateľaK. J. a jej vymeriavací základ za toto obdobie predstavoval cca 670,- eur. Od 27.12.2021 do 13.06.2022
bola zamestnaná u zamestnávateľa E. L. a jej vymeriavací základ za toto obdobie bol v priemere 522,-
eur. Od 22.06.2022 je matka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom podľa rozhodnutia

Sociálnej poisťovne z 21.07.2022 nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. Odôvodnené potreby
maloletej od júna 2017 do januára 2018 činili sumu 357,41 eur, následne boli v sume 375,- eur, keďže
neuznal všetky matkou vyčíslené výdavky v zmysle podania zo dňa 22.04.2021, ktorá potvrdila, že
do lesnej škôlky chodila maloletá nepravidelne a úhradu detského klubu matka preukázala iba 3-krát,
teda výdavok na krúžky neuznal, ani výdavok za detský klub nepovažoval za odôvodnený, keďže ho

nenavštevovala. Aktuálne výdavky na maloletú predstavujú sumu 636,75 eura. Prihliadol na mimoriadne
výdavky dieťaťa a to na vybavenie detskej izby spolu s výdavkom na bicykel v celkovej sume 577,-
eur, čo predstavuje mesačne 9,62 eura na dobu 5 rokov, neuznal výdavok na inhalátor, či čističku
vzduchu, avšak akceptoval výdavok na remeselný krúžok vo výške 26,75 eura. Neuznal výdavok na
dovolenku. Celkovo odôvodnené výdavky ustálil vo výške 426,37 eura, v ktorej sume sú zahrnuté aj
mimoriadne výdavky. Otec pracoval od 18.03.2015ako finančný agent, jeho mesačný príjem podľa

daňovéhopriznaniazarok2016predstavoval476,-eur(príjmyzoživnosti5713,43eura).Od01.12.2017
otec podniká, je spoločníkom a konateľom spoločnosti M. F., J.. V roku 2017 a v rokoch 2019, 2020
a 2021 a 2022 mala spoločnosť výsledok hospodárenia 0 eur. V roku 2018 spoločnosť hospodárila s
celkovými výnosmi 1 200,- eur. Otec pritom sám deklaroval príjem, ktorý dosahoval, keď žil s matkou v
spoločnej domácnosti vo výške 800-900,- eur, t.j. do r. 2017 (výpoveď otca na pojednávaní 30.05.2024).

Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni vymeriavací základ otca dosahoval sumu 441,50 eura mesačne za
obdobie 10/2017-12/2017, sumu 456,- eur mesačne za obdobie 01/2018-09/2018, sumu 605,50 eura
za obdobie od 07/2023-12/2023. Od novembra 2021 má otec živnosť na metrológiu a od tohto obdobia
je v predaji príručka E. N. O., ktorej spoluautorom je otec maloletej, a ktorá sa predáva za 32,18 eura.
Otec síce tvrdil, že príjem, zisk z tejto príručky nemá, nakoľko ju písala jeho priateľka, ktoré tvrdenie

otca neuznal, keďže neskôr potvrdil, že pre spoločnosť E. píše ďalšiu knihu, z ktorého písania má
príjem 700,- eur mesačne (výpoveď otca dňa 30.09.2024). Za rok 2022 otec dosiahol príjmy zo živnosti
14 300,- eur pri výdavkoch 9 037,35 eura (živnosť mal otec od novembra 2021 do 12/2023), základ
dane tak činil sumu 5 262,65 eura pri dani 102,51 eura. V období 11/2022-08/2023 vykonával otec pre
spoločnosť E. K. F., J. činnosť na základe zmluvy o dielo, pričom úhrn všetkých príjmov za obdobie

2022-2023 predstavoval sumu 17 950,- eur (t.j. 1 795,- eur mesačne brutto). Od 06.06.2024 otec pracuje
tiež pre spoločnosť L., J. na základe dohody o pracovnej činnosti, pričom podľa lustrácie v Sociálnej
poisťovni vymeriavací základ otca predstavuje sumu 90,- eura za 06/2024-07/2024. Podľa vyjadrenia
otca však jeho príjem aktuálne predstavuje 700,- eur z písania knihy a 300,- až 400,- eur z rozvozu
pre spoločnosť L., J. (uviedol, že odpracuje 80 hod./5 eur do mesiaca), teda priznal vyšší príjem ako

vyplýva aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Bolo preukázané, že písaním knihy alebo rozvozom jedla si
vie otec privyrobiť, a že dosahoval aj vyššie príjmové úrovne než 0,- eur (podľa daňového priznania za
roky 2017, 2019, 2020-2022 mal výsledok hospodárenia 0,- eur) a v roku 2018 sumu 1 200,- eur. Preto
ustálil, že bolo v schopnostiach a možnostiach otca dosiahnuť minimálne príjem ako tomu bolo v roku
2016 (9 522,- eur), resp. prechádzajúci príjem, ktorý dosahoval ešte aj v roku 2017, t. j. 800-900,- eur

mesačne, pričom nebolo preukázané, že by sa o to snažil. Napriek výsledkom hospodárenia spoločnosti
otca za roky 2017-2022 sa javilo zvláštne, že na túto situáciu otec nijako nereflektoval a nepokúsil sa o
zmenu práce, prípadne zmenu miesta výkonu práce. Nič také otec neprezentoval a bol spokojný, aj keď
sa mu v podnikaní nedarilo. Za týchto okolností zotrvávanie na takomto ohodnotení, podnikaní a v danej
práci musí ísť z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti na vrub otcovi ako povinnému. Maloleté dieťa

nemôže byť sankcionované za to, že otec sa nielenže uspokojil s nedosahovaním takého príjmu, aby
vedel pokryť výživné na maloletú a svoje výdavky (nehovoriac už o výživnom na matku maloletej, ktorá
povinnosť bola otcovi rozhodnutím súdu taktiež uložená), ale s tým ani nič nerobil. V danom prípade bolo
dôvodné vychádzať z princípu potencionality, teda aký potencionálny príjem by otec vzhľadom na svoje
možnosti a schopnosti mohol dosahovať. Tvrdenia otca o jeho zdravotnom stave (operácia), ktoré by

ho obmedzovali v pracovnej oblasti alebo znemožňovali vykonávať prácu, v konaní preukázané neboli.
Na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne listinné dôkazy, napr. lekársku správu. Otec mal tiež
živnosť, pracoval ako finančný agent a ako sám uviedol má nedoštudovanú vysokú školu. Podnikateľská
činnosť sa však vykonáva s cieľom dosahovania zisku a otec si musí byť vedomý ekonomickej situácii
na jeho strane, a to aj z hľadiska dĺžky trvania jeho pôsobenia na trhu a vývoja ekonomickej situácie,

preto neakceptoval nulový výnos z podnikania otca v rokoch 2017-2022. Celkové príjmové možnosti
otca v období 2017-2022 (resp. do novembra 2022) ustálil po zaokrúhlení na sumu 900,- eur mesačne
v čistom, ktorú sumu otec sám v konaní tvrdil, že dosahoval pred podnikaním. Otcove náklady za
predchádzajúce obdobie (2017-2018) predstavovali nájomné u matky 70,- eur, nájomné a elektrina vovlastnom byte 120,- eur, doprava za dcérou 70,- eur, výživné 80,- eur a 40,- eur na darčeky a sladkosti
(správa kolízneho opatrovníka z 23.02.2018). Súčasné mesačné výdavky vyčíslil otec v priemere na
bývanie 120,- eur, výživu 240,- eur, výživné A. 150,- eur, výživné matka 150,- eur, telefón, internet a

poistka 40,- eur, zdravotné poistenie 110,- eur, sociálne poistenie 200,- eur, drogéria, lieky, pracie a
čistiace prostriedky 30,- eur, kultúra, šport a vzdelávanie 30,- eur, cestovné 20,- eur, celkovo 1 090,- eur.
K výdavku otca na nájomné a elektrinu vo vlastnom byte v sume 120,- eur uviedol, že otec nepredložil
žiadne listinné dôkazy k svojim výdavkom na bývanie, preto danú sumu považoval za nepreukázanú.
Tvrdenie otca o vlastníctve bytu v D. nezodpovedá zápisu na liste vlastníctva (č. l. XXXX), pretože

ako vlastník bytu je zapísaná iná osoba. Navyše otec sám uvádzal, že neplatí splátky úveru, pretože
žaluje banku o vrátenie ním zaplatených splátok, ale zároveň tvrdil, že v tomto byte býva, pričom je
zrejmé, že byt bol vydražený. Ak si otec vyčíslil všetky svoje mesačné výdavky na celkovú sumu 1 090,-
eur, potom zrejme dosahuje aj takýto príjem, aby svoje výdavky vedel pokryť, pričom má nedoplatky
na zdravotnom poistení 1 509,02 eura a Sociálna poisťovňa eviduje voči otcovi dlh v celkovej výške
3 410,97 eura. Pri určení výživného bolo povinnosťou súdu vychádzať nielen z oprávnených potrieb

maloletej, ale aj z možností povinného rodiča. Určil povinnosť otca podieľať sa na výžive maloletej v
rozhodnom období od podania návrhu matkou od 31.07.2017 do 31.08.2022 sumou 180,- eur mesačne,
keď výdavky maloletej ustáli v danom období na sumu 357,41 eura až 375,- eur a príjem otca na sumu
900,- eur. Návrh matky na určenie výživného od júla 2017 (teda od 01.07.2017) majúci za následok
priznanie spätného výživného matka nijak neodôvodnila, preto nezistil žiaden dôvod hodný osobitného

zreteľa, pre ktorý by mal určovať výživné za obdobie pred podaním návrhu. Celková výška dlžného
výživného u maloletej A. je za obdobie od 31.07.2017 do 31.08.2022 vo výške 10 985,81 eura. Povinnosť
otca platiť výživné na maloletú od 01.09.2022 (nástup na základnú školskú dochádzku) určil vo výške
220,- eur mesačne, keď výdavky maloletej ustálil na sumu 426,37 eura, pričom zohľadnil príjem otca
v roku 2022 zo živnosti 14 300,- eur, výdavky vo výške 9 037,35 eura a daň na úhradu 102,51 eura,

t. j. základ dane 5 262,65 eura. Nepochybne mal otec príjem z činnosti pre spoločnosť E., pričom v
období od 11/2022-08/2023 predstavoval úhrn príjmov 17 950,- eur (t. j. 1 795,- eur mesačne brutto,
okolo 1 200,- eur netto). Otec od 06.06.2024 pracuje tiež pre spoločnosť L., J. a jeho aktuálny podľa
jeho vyjadrenia činí sumu 700,- eur z písania knihy a 300,- až 400,- eur z rozvozu pre spoločnosť L.,
J. (80 hod./5 eur do mesiaca) s tým, že otec priznal vyšší príjem ako vyplýva z lustrácie v Sociálnej

poisťovni. Zároveň z predloženej dohody o pracovnej činnosti vyplýva, že pracovná činnosť otca pre
spoločnosť L., J. bola dohodnutá iba na obdobie do 31.10.2024. Za toto druhé obdobie (01.09.2022-
doposiaľ) vychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, a to zo sumy 1 000,- až 1 200,- eur,
ktorá suma zodpovedá jednak otcom tvrdenému príjmu (700,- eur pre spoločnosť E. a 300,- eur za
rozvoz jedla, ktorú činnosť otec môže aj po skončení dohody ďalej vykonávať) a tiež príjmu otca, ktorý

dosahoval v období od 11/2022 do 08/2023 (po prepočte v čistom okolo 1 200,- eur), ale aj mesačným
nákladom, ktoré si otec vyčíslil na sumu 1 090,- eur. Zohľadňoval aj okolnosti na strane matky, jednak
jej inú vyživovaciu povinnosť (E., ktorá podľa vyjadrenia matky si vie niektoré svoje výdavky zabezpečiť
vlastnými prostriedkami - brigádou), starostlivosť o maloletú A., ale najmä to, že od 22.06.2022 je matka
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávky v nezamestnanosti nepoberá, čo ale nemôže

byť na ťarchu otca. Od uvedeného obdobia mala matka dostatok času nájsť si vhodné zamestnanie
a podieľať sa na nákladoch jej detí tak, aby boli pokryté všetky ich odôvodnené výdavky. Dospel k
záveru, že s využitím potrebného úsilia je otec schopný zabezpečiť si príjem pre plnenie si vyživovacej
povinnosti. Na úhradu výživného na maloletú uznal za dané obdobie sumu 5 300,- eur, uznanú matkou,
zvyšnú sumu otec nepreukázal (že by uhradil na výživu maloletej), hoci bol niekoľkokrát v konaní

vyzývaný, aby predložil rozpis ním zaplateného výživného. Naopak matka v priebehu konania priebežne
aktualizovala rozpis otcom uhradeného výživného a predložila doklady. Naopak, pokiaľ otec tvrdil, že
zaplatil viac, bolo na ňom, aby preukázal v akom rozsahu skutočne výživné uhradil. Preto sumu 5
300,- eur započítal do uhradeného výživného, teda dlh na výživnom sa u maloletej o túto sumu znížil
a výsledná suma zročného výživného za obdobie od 31.07.2017 do 31.08.2022 predstavuje 5 685,81

eura. Celková výška dlžného výživného u maloletej A. je za obdobie 01.09.2022 do 30.09.2024 vo výške
5 500,- eur (k uvedenej sume súd dospel nasledovne: 25 mesiacov x 220,- eur). Uznal zo strany otca na
úhradu výživného na maloletú za dané obdobie sumu 3 600,- eur, ktorú vyčíslila aj matka a súd z matkou
uvedenej sumy vychádzal, pričom otec za toto obdobie úhradu inej sumy ani netvrdil. Rozpis výživného
zaplateného otcom otec nepredložil, preto sumu 3 600,- eur započítal do uhradeného výživného a dlh

na výživnom sa u maloletej o túto sumu znížil. Výsledná suma zročného výživného za obdobie od
01.09.2022 do 30.09.2024 predstavuje 1 900,- eur. Konečná suma zročného výživného za obdobie od
31.07.2017 do 30.09.2024 činila 7585,81 eura, ktorú sumu povolil na žiadosť otca splácať v splátkach
po 215,- eur mesačne spolu s bežným výživným za mesiac október 2024 pod následkom straty výhodysplátok. Neakceptoval návrh okresného prokurátora, aby pri určovaní zročného výživného zohľadnil
sabotovanie styku otca s maloletou, ktorý postup nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia.
S poukazom na § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého predtým

nariadeného neodkladného opatrenie uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/175/2017-693
zo dňa 21.04.2022 o zaviazaní otca k vyživovacej povinnosti na maloletú vo výške 150, - eur mesačne
od 21.04.2022, ktoré bolo viazané na právoplatné skončenie konania vo veci samej zrušil, vzhľadom
na skutočnosť, aby neboli na seba viazané dva exekučné tituly. Pokiaľ matka v podaní z 28.05.2024
navrhla výsluch zástupkyne riaditeľky ZŠ H., F. F. P., daný dôkaz nevykonal, nakoľko ho považoval

za nehospodárny a nadbytočný, ako aj dôkazy navrhnuté otcom: vyžiadanie výpisov od zdravotných
poisťovní maloletej, kompletný výpis zo zdravotnej starostlivosti o maloletú, pričom súčasťou spisu sú
lekárske správy ohľadom zdravotného stavu maloletej s tým, že vykonanie týchto dôkazov nebolo pre
rozhodnutie súdu nevyhnutné. Za nepotrebné považoval znalecké dokazovanie z odvetvia psychiatria,
keďže znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu rodičov psychiatrom nebolo potrebné pre
rozhodnutie a išlo by o nehospodárne dokazovanie. Ani zabezpečenie potvrdení o výške prídavkov z

Rakúska nevykonal, nakoľko vyživovaciu povinnosť otca nie je možné plniť poskytnutím prídavku ako
štátom vyplácanej dávky účelovo určenej, a teda povinnosť otca platiť výživné nemôže byť nahradená
štátnymi dávkami. Nevykonal ani dôkaz navrhnutý matkou na vyžiadanie výpisu z účtu otca vedeného
v Q. banke a na Slovensku, nakoľko príjem otca za obdobie výkonu jeho práce v Českej republike bol
zistený z potvrdenia spoločnosti, pre ktorú otec pracoval. K nevykonaniu dôkazu - výsluch p. P. z MČ G.

uviedol, že ide o nadbytočný dôkaz, pretože bývanie matky preukazujú iné listinné dôkazy.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Namietal, že prvoinštančný súd nedostatočne preskúmal jeho tvrdenia a podania, ktorými rozporoval
matkinetvrdenia,nevenovalsavnapadnutomrozhodnutínávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktorý predchádzal návrhu matky a len stroho uviedol, že takéto podanie robil od roku 2017. Zverenie

maloletej do svojej starostlivosti žiadal z dôvodu, že jeho styk s dieťaťom neprebieha bezdôvodne od
decembra 2018, keďže začal byť bezdôvodne marený zo strany matky, ktorá sa riadne nepodrobila
žiadnemu z výchovných opatrení, nekomunikuje s ním a nerešpektuje aktuálne právoplatné súdne
rozhodnutia a dlhodobo mu marí styk s maloletou. Matka nemá zabezpečené bývanie pre seba
a maloletú, ktorá si od septembra minulého roku neplní povinnú školskú dochádzku a aktuálne je

vedené aj trestné konanie a tiež bráni v náležitom poskytnutí zdravotnej starostlivosti pre maloletú.
Napadnutý rozsudok ním uvádzané dôvody a ani neodkladné opatrenie nevzal do úvahy, v bode 9
prvoinštančný súd uvádzal jeho chovanie na spoločných stretnutiach – robil scény a vyvolával konflikty,
avšak v bode 10 je uvedené, že na pojednávaní 06.05.2021 dané oľutoval a priznal, že robil scény,
pričom potvrdil emocionálne vypätie, ktoré však nie je agresiou a mal na mysli scény v zmysle, že

nemal za maloletou plakať, keď mu bolo ľúto, že ju vidí po dlhej dobe, teda svoj plač vyhodnotil
ako nevhodný, avšak odmieta tvrdenia matky, že reakcie boli vyvolané za účelom konfliktu alebo
agresie. Jeho výpoveď zo dňa 06.05.2021 súd vytrhol z kontextu a vôbec ju neskúmal. Ďalej v bode
14 odôvodnenia rozsudku prvoinštančný súd uvádzal zamietnutie neodkladného opatrenia na základe
jeho návrhu o úpravu styku, avšak dôvody už neuvádza, ďalej v bode 15 popisuje matkine vyjadrenia

ohľadom jeho výbuchov, slovných útokov a výstupov na verejnosti, avšak jeho vyjadrenia k daným
obvineniam matky neuvádza, ani to, že podal odôvodnený návrh na výkon súdneho rozhodnutia pre
bránenie realizácie styku s maloletou zo strany matky po konfliktnej situácii dňa 02.12.2018. V bode
17 prvoinštančný súd uvádza znalecký posudok č. 2/2020, v ktorom nie je zmienka o traumách alebo
konfliktných situáciách a daný posudok rozporuje tvrdenia matky o údajných traumách dieťaťa, ktoré

tiež považuje za účelové, s cieľom zamedziť jeho akýkoľvek styk s dieťaťom. Prvoinštančný súd sa opäť
nevysporiadal s danými skutočnosťami. Pokiaľ maloletá podľa vyjadrenia matky ho v roku 2017 milovala,
v roku 2020 znalec uviedol, že dieťa ho bez prítomnosti matky neodmieta, avšak v roku 2024 maloletá
vie o ňom len negatívne vyjadrenia od matky, čo je vizitkou matky ako aj aktuálnej situácie ohľadom
maloletej. Ďalej rozoberal jednotlivé body 18 a 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V súvislosti

s jeho návrhom na prezverenie maloletej do svojej starostlivosti poukázal aj na stanovisko Okresnej
prokuratúry Bratislava IV. Aktuálne rozhodnutie sa naďalej nerealizuje a akým spôsobom súd zabezpečí
výkon rozsudku a možnosť akéhokoľvek budovania vzťahu s maloletou sa v napadnutom rozhodnutí
nenachádza. Poukázal na obdobný prípad prezverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti otca zostarostlivosti matky v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/189/2021 zo dňa 16.11.2021.
Tiež namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, pretože prvoinštančný súd vychádzal len
z tvrdení matky, vykresľujúci ho v najhoršom možnom svetle, hoci maloletú veľmi ľúbi a chce pracovať na

vybudovaní rodičovského vzťahu, vie sa o maloletú plnohodnotne postarať a trvá na jej zverení do svojej
starostlivosti, čím by sa vzťah s dieťaťom obnovil, keďže odmieta tvrdenia matky o tom, že maloletá si
ho nepamätala alebo nechcela s ním tráviť čas. Maloletá u matky nemá dostatočný priestor na vývoj,
čoho dôkazom je aj konanie o vypratanie nájomného bytu vedeného proti matke na Mestskom súde
Bratislava IV v konaní pod sp. zn. 17C/22/2022 a hoci matka tvrdila, že dlh na byte je vyplatený, jeho

byt v D. je pre maloletú väčšou zárukou pre rozvíjajúci sa život, ako nájomný byt, z ktorého musela
matka takmer odísť, resp. je právoplatné rozhodnutie o jeho vyprataní matkou. Prvoinštančný súd sa tiež
nevysporiadal riadne s otázkou navštevovania povinnej školskej dochádzky maloletej a neschváleného
individuálnehoštudijnéhoplánu,pričommatkasadopustilatrestnéhočinuohrozovaniamravnejvýchovy,
on vie pre maloletú zabezpečiť povinnú školskú dochádzky v mieste svojho trvalého bydliska v D..
Napriek úprave jeho styku neodkladným opatrením a výkonu rozhodnutia v zmysle uznesenia Krajského

súdu v Bratislave č.k. 18CoE/153/2019-107 zo dňa 28.08.2019, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, takto upravený styk nefunguje od začiatku
pre bránenie styku zo strany matky, v dôsledku čoho nevidel maloletú od decembra 2018, matka
nerešpektuje súdne rozhodnutia a neinformuje ho o podstatných záležitostiach dieťaťa. Na základe
dohody s matkou v rámci konania o výkon rozhodnutia na pojednávaní dňa 13.05.2024 sa uskutočnilo

stretnutie dňa 19.05.2024 v nákupnom centre Bory, na ktoré matka zabezpečila aj prítomnosť svojho
bratranca, ktorý zasiahol do realizácie styku, čo maloletá videla, pre všetkých to bolo nepríjemné a na
konci stretnutia obdržal od matky listy adresované jemu a svojej matke, ktoré už dopredu maloletá
napísala,žesanecítidobrevjehoprítomnostianechcesasnímstretávať,hocihonevidelaodroku2018
a na poslednom stretnutí v prítomnosti znalca v roku 2020 ho objímala a vzala si od neho všetky darčeky,

bola rada, že ho vidí. Evidentne je maloletá zo strany matky manipulovaná, matka s ním nekomunikuje
žiadnym spôsobom a v prípade, kedy mal byť styk realizovaný sa vyhovárala na chorobu maloletej,
o ktorej už nemá dlhodobo od matky žiadne informácie. Aktuálne si maloletá neplní povinnú školskú
dochádzku a nemá schválený ani individuálny študijný plán, podľa matky vzdeláva maloletú doma bez
toho, aby postupovala podľa aktuálnych učebných osnov a na to potrebného vzdelania, keďže matkine

najvyššie vzdelanie je stredoškolské s maturitou, matka so školou nekomunikovala a nepreberala si
zásielky, v dôsledku čoho bolo začaté trestné konanie pre trestný čin ohrozovania brannej výchovy
mládeže. Tiež maloletej matka nezabezpečuje dostatočnú zdravotnú starostlivosť, keďže nie je povinne
zaočkovaná a s ošetrujúcou lekárkou F. D. mala matka konflikt, v dôsledku čoho došlo k vypovedaniu
dohodyoposkytovanízdravotnejstarostlivostiaajzostranyostatnýchlekárovdieťaťabolokonštatované

nedodržiavanie liečby nariadenej lekármi maloletej, preto sa lekári dožadovali sociálneho pracovníka
o vykonanie kontroly dodržiavania liečby maloletej zo strany matky, ktorá bola proti výteru z nosa
umelou tyčinkou a súhlasila len s neinvazívnymi metódami, v zdravotnej dokumentácii sa nachádza
správa NÚDCH zo dňa 02.03.2023, ktorej bola matke podrobne vysvetlená potreba liečby, avšak matka
navrhla najskôr vyskúšať čaje a nie medikamentóznu liečbu, čo je dôkazom hazardovania so zdravým

vývinom maloletej. Tiež poukázal na nezabezpečenú bytovú otázku zo strany matky, ktorá nemala ani
informáciu o právoplatnom rozhodnutí súdu o povinnosti vypratať byt, bola jej ukončená zmluva o nájme
a je dodnes evidovaný voči nej dlh na nájomnom, dokonca jej bola doručovaná výzva na odovzdanie
bytu a bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie vyprataním bytu súdnemu exekútorovi. Daná
situácia je výsledkom konania matky, ktorá sa snaží mu účelovo narušiť vzťah s maloletou, pričom

prvoinštančný súd danú situáciou matky posúdil v bode 142 odôvodnenia rozsudku. Ďalej poukázal na
opakujúce tvrdenia zo strany matky, podľa ktorej má maloletá s ním traumatizujúce zážitky a spomienky,
ale matka si vo svojich vyjadreniach odporuje a jej tvrdenia rozporujú aj vyjadrenia maloletej. Daným
teda matka účelovo ničí jeho vzťah s maloletou a v styku mu bráni. V súvislosti s výživným namietal,
že súd prvej inštancie nezistil majetkové pomery na strane matky napriek opakovaným výzvam na

predloženie dokumentácie, matka dlhodobo nepracuje a nemá žiaden príjem, nevedela uviesť z akých
zdrojov zabezpečuje svoje výdavky, ako aj výdavky na dieťa, nie je zrejmý ani jej potencionálny príjem,
keďže súd uvádza údaje z roku 2021, ktoré sú nižšie ako minimálna mzda. Aktuálne nastavená výška
výživného spolu so zročným výživným je pre neho likvidačná a prvoinštančný súd sa nezaoberal
tým, že nemá s maloletou z dôvodu bránenia styku zo strany matky s dieťaťom žiaden kontakt po

dobu niekoľkých rokov a pri určovaní výživného mal zohľadniť aj mieru a rozsah osobnej starostlivosti
o dieťa, pričom on túto možnosť nemal a svoju finančnú situáciu preukázal. Tiež namietal nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku, keďže prvoinštančný súd sa s najpodstatnejšími okolnosťami, naktoré poukazoval nevysporiadal, teda trpí objektívnym nedostatkom odôvodnenia, resp. akýmkoľvek
odkazom na príslušné právne predpisy, eventuálne odkazom na relevantnú ustálenú rozhodovaciu prax.
7. Okresný prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu otca sa plne stotožnil s názorom prezentovaným

v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4CoP/189/2021, na ktoré otec odkazuje
a s poukazom na § 25 ods. 4 a § 36 ods. 1 Zákona o rodine mal za to, že sú splnené nielen formálne, ale
aj materiálne zákonné podmienky pre zverenie maloletej do starostlivosti otca, avšak za predpokladu
iného právneho názoru odvolacieho súdu považoval za vhodné styk otca s maloletou upraviť minimálne
v rozsahu návrhu otca a zabezpečiť preberanie dieťaťa otcom bez prítomnosti matky. Poukázal na

závažné dôsledky konania matky, ktorá v úradnom zázname pre ÚPSVaR zo dňa 14.06.2017 potvrdila,
že maloletá otca miluje, tiež na vyjadrenie znalca v roku 2020 a následne na výsluch maloletej zo dňa
14.05.2023. V konaniach bolo rozhodnuté o styku otca s maloletou neodkladným opatrením, tiež boli
uložené rodičom aj výchovné opatrenia, ktoré rozhodnutia matka ignoruje a styk otcovi neumožňuje,
teda nemá záujem na obnovení vzťahu maloletej s otcom a naďalej bude brániť akémukoľvek styku, čo
bolovosvojejpodstateprezentovanématkou,resp.jejzástupkyňouajnapojednávanípredchádzajúcom

napadnutému rozsudku dňa 30.09.2024. Tiež zo strany matky dochádzalo k opakovaným obštrukciám,
teda možno dôvodne predpokladať, že pri zverení maloletej do starostlivosti matky za súčasného
upravenia styku maloletej s otcom sa tento reálne nebude realizovať.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca súhlasil s napadnutým rozsudkom a mal za to, že

je plne v súlade najlepším záujmom dieťaťa.

9. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s tvrdeniami uvádzanými otcom v odvolaní
a napadnutý rozsudok považovala za správny. V súvislosti s poukazom otca, že jeho styk s maloletou
bezdôvodne neprebieha od decembra 2018 uviedla, že je dané tvrdenie zavádzajúce, je pravdou, že

otec sa domáha výkonu rozhodnutia údajne pre nerealizáciu styku, ktorý záujem je čisto formálny, keďže
počas pojednávaní preukázala, že otec sa kontaktu s maloletou nedožaduje, stretnutí sa niekoľkokrát
počas roka domáhal v opačný týždeň, než má určené stretávanie súdom, podľa emailovej komunikácie
otec zrejme ani nečítal rozhodnutie a styku sa začal dožadovať tesne pred konaním komisionálnych
skúšok, v čase keď sa maloletá na ne pripravovala, čo malo za cieľ dekompenzáciu psychického aj

fyzického výkonu a pohody dieťaťa. Otec sa dňa 12.06.2024 ponevieral bosý v okolí trvalého bydliska
a napísal správu „som dole“, v ktorý deň opäť nemal určené stretávanie s dieťaťom, teda sa dožadoval
styku v čase, kedy sa maloletá musela koncentrovať na zvládnutie skúšok za celý polrok. Otec si
nevie maloletú získať a motivovať ju na stretnutie s ním, čoho dôkazom je jeho styk s maloletou
dňa 19.05.2024, kedy sa po celý čas nezapájal do konverzácie, bol pasívny, mlčal, nemal snahu

s maloletou komunikovať a rovnaná situácia nastala aj počas komisionálnych skúšok, kedy sa maloletej
ani neprihovoril, nepoprial jej zvládnutie skúšok, teda nikdy nemal o maloletú úprimný záujem a jeho
cieľom je ju ako aj maloletú len šikanovať v súdnych konaniach. Styk sa nerealizuje nie z dôvodov na jej
strane, ale z dôvodov na strane otca, ktorý od vyhlásenia napadnutého rozsudku ju ani raz nekontaktoval
ohľadom stretnutia, ani stará matka zo strany otca neprejavila záujem o styk s maloletou, otec jej ani

k 9-tim narodeninám v septembri 2024 nezablahoželal. Podľa uvedeného otec nemá o maloletú úprimný
a sústavný záujem, ju kontaktoval iba v časoch, keď sa blíži súdne pojednávanie, alebo keď má maloletá
dôležité skúšky v škole. Popierala bránenie v styku otcovi s maloletou, ktorý sa nerealizuje iba z dôvodu
nezáujmu zo strany otca, ktorý neuhrádza ani výživné na čas, nezaujíma sa ani školské výsledky,
zdravotný stav a potreby dieťaťa. Tiež považovala za hrubé klamstvo tvrdenia otca, ktoré je potvrdením

psychiatrickej diagnózy otca, pričom ona s otcom prvej dcéry nie je roky v kontakte a naposledy ho
videla v súdnom konaní, naopak otec kontaktoval otca jej prvej dcéry a naviedol ho v roku 2017 na
neplatenie výživného na vtedy maloletú E., v dôsledku čoho vznikol dlh v sume 850,- eur a následne
musela podať trestné oznámenie, ktoré konanie otec priznal, čo bola jeho ďalšia zákerná taktika ju
ekonomicky zničiť. Maloletá nikdy otca svojej staršej sestry nevidela a vôbec s ním nežila ani nežije

v spoločnej domácnosti. Poukázala na neusporiadaný život otca niekoľko rokov, ktorý nie je schopný
zabezpečiť ani svoje potreby, nieto ešte dieťaťa, síce založil do spisu výpis LV č. XXXX ohľadne bytu,
o ktorom tvrdí, že je výlučným vlastníkom, avšak byt bo vydražený a ako vlastník je zapísaná iná osoba
s poznámkou na LV o podaní žaloby o určenie neplatnosti dražby a určenie vlastníckeho práva, čo bolo
v dôsledku nesplácania hypotekárneho úveru otcom v máji 2015, pričom otec klamal, že v byte býva,

keďže byt bol vydražený a nie je ani jeho vlastníctvom. Aktuálne nie je zrejmé, kde reálne otec býva,
avšak zo správy kolízneho opatrovníka u otca z 23.02.2018 vyplynulo, že býva v byte na adrese D.,
F. K. XX v dvojizbovom byte so svojou matkou, ktorý byt je v jej vlastníctve, pričom predpokladá, že
už v danom byte nebýva, inak by túto informáciu pred súdom nezatajoval. V roku 2021 otec prišielo 1-izbový byt v D. pre nesplácanie hypotekárneho úveru, následne odišiel žiť do Českej republiky
kde dosahoval v roku 2022 a 2023 príjem 2 000,- eur mesačne a vtedy nežiadal o zverenie maloletej
do svojej starostlivosti, keďže na území SR nemal zabezpečené bývanie, ani by sa nemohol o dieťa

osobne starať, pre jeho dlhy by mu nikto nehnuteľnosť ani neprenajal, preto býval u svojej matky, kde má
byt prechodnú obývačku do spálne, teda nemá izbu so samostatným vchodom a je nepredstaviteľné,
ako by v danom byte žili 3 osoby, z ktorých každá potrebuje vlastný priestor. Otec nemá uspôsobené
podmienky pre výchovu dieťaťa, maloletá by nemala u neho ani len vlastný priestor na spanie a prípravu
do školy, otec nepozná jej potreby, teda by nemal útočiť na jej bytové podmienky, ale usporiadať si

vlastný život, hoci ona má zabezpečené bývanie, jej rodina rekonštruuje dom pri F. a tiež jej matka
je vlastníčkou bytu v E., kde má ona evidovaný trvalý pobyt, teda má inú možnosť bývania. Pokiaľ
skutočne otcovi záleží na maloletej a žiadal zverenie dieťaťa do svojej starostlivosti, nebol však schopný
predložiť dôkaz o schopnosti sa postarať o dieťa zabezpečením bývania, tiež dlhodobo neprejavuje
o maloletú záujem, je pasívny a maloletej sa vyhýba, nerozpráva sa s ňou. Poukázala na nezávislý
psychiatrický posudok z roku 2018, podľa ktorého je ona bez kontraindikácie k starostlivosti o dieťa

a tiež na správu Cppap G., podľa ktorej psychologička konštatovala vytvorený hlboký vzťah s maloletou,
napĺňa a reaguje adekvátne na potreby dieťaťa. Naopak u otca bola v rámci psychiatrického šetrenia
v roku 2018 zistená psychická porucha - zmiešaná porucha osobnosti, z každého pojednávania je
zrejmé, že otec reagoval neadekvátne, agresívne nielen na ňu, ale aj na iné osoby, z čoho boli jej
obavy odôvodnené. Stotožnila sa s dôvodmi vyjadrenými v napadnutom rozsudku v bodoch 138 a 139.

Otec tiež nebol ochotný splniť ani jedinú podmienku školy tak, aby maloletá mohla bez problémov
vykonať komisionálne skúšky hoci ho mailom kontaktovala o zaslanie žiadosti do školy, na čo reagoval
agresívnym obviňovaním jej osoby a popretím zodpovednosti z jeho strany, podmienku školy nesplnil,
čo je zrejmé z oznamu v Edupage, otec žiadosť nevedel do školy do termínu 26.08.2024 poslať, avšak
písomne sa dožadoval stretnutia s dieťaťom pred termínom konania komisionálnych skúšok v dňoch 24.

a 25.08.2024, ako aj v deň ich konania dňa 28.08. o 16.00 hod., teda otec nerobí kroky pre zabezpečenie
plnenia povinnej školskej dochádzky pre maloletú, keď všetku zodpovednosť prenáša na ňu, neustále
spochybňuje jej rodičovské schopnosti a zručnosti. Odvolanie otca je zamerané iba na nerealizáciu
styku a na jej neschopnosť sa o maloletú postarať, hoci maloletá oba ročníky v domácom vzdelávaní
absolvovala s vyznamenaním, čo nenasvedčuje jeho tvrdeniu o zanedbávaní vzdelávania dieťaťa ako

tvrdia inštitúcie. Maloletá nemá povolenú domácu formu vzdelávania 1,5 roka pre nesúhlas otca, no
napriek tomu škola H. povolila absolvovanie komisionálnych skúšok aj v 2. ročníku štúdia. Konanie otca
považovala za účelové, nemajúce racionálny základ s cieľom poškodzovať dieťa a ju kriminalizovať,
nemá skonsolidovaný osobný život, má dlhy a aktuálne jej nie je známe kde otec reálne býva a aké má
náklady na život, keď o svojich príjmoch a aktivitách preukázateľne súdu klame. Trvalé zamestnanie

by znamenalo, že otec by bol nútený pracovať len na svoje dlhy a jeho psychická porucha sa v konaní
celkom opomína. Ohľadne určeného výživného ako aj zameškaného sa plne stotožnila s napadnutým
rozhodnutím a poukázala na zámerné zatajovanie príjmov otca, ktorý nebol zreteľne súdu schopný
poskytnúť informácie ohľadom svojho príjmu, napriek opakovaným výzvam nezdokladoval skutočný
príjem, preto súd vychádzal z potencionality jeho príjmu, no napriek tomu si vyživovaciu povinnosť

riadne neplní. Svoje výdavky otec zdokladoval na sumu 1 090,- eur mesačne, však z jeho potvrdenia
o príjme od spoločnosti L. J. vyplynula jeho čistá mzda za mesiac jún a júl 2024 vo výške 35,83
a 57,87 eura na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 06.06.2024. Do spisu priložila rozpis
uhradeného výživného za obdobie, keď otec dosahoval príjem 2 000,- eur mesačne, čo pred súdom
tajil a tiež porovnanie dátumov kedy mu prišla provízia na účet a kedy v danom mesiaci poslal výživné,

pričom napriek obdržaniu provízie otec meškal s výživným bezdôvodne aj 2 týždne a v období keď bola
maloletá prijatá do Montessori školy mal príjem 2 000,- eur a jej mailom tvrdil, že sa nebude podieľať na
školnom vo výške 500 eur mesačne kvôli nedostatočnému príjmu, pričom mu nič nebráni v tom, aby sa
riadne zamestnal a dosahoval adekvátny príjem svojmu vzdelaniu. Poukázala na niekoľkoročné konanie
vedené pred súdom prvej inštancie od roku 2017 a potrebu konanie čo najskôr ukončiť, preto nesúhlasila

s odvolacím návrhom otca o zrušení napadnutého rozsudku. Tiež poukázala na platenie výživného zo
strany otca iba v zmysle neodkladného opatrenia a to od augusta 2017 vo výške 80,- eur a od mája
2022 vo výške 150,- eur čo nie je dostatočné. Napriek tomu, že sa kolízny opatrovník počas celej doby
konania zastával otca, napokon pod tiažou dôkazov, že otcove konanie dieťa poškodzuje, sa priklonil
k zvereniu maloletej do jej starostlivosti.

10. Krajský súd, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.11. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštanšného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vo všetkých výrokoch vecne správne.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca a dospel k záveru, že tieto nie sú
opodstatnené pre zmenu rozhodnutia okresného súdu.

13. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

14. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

15. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

16. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Odvolací súd dodáva, že mimosporové konania sú ovládané vyhľadávacím princípom (tzv.
materiálne konania), na čo nová právna úprava (CMP) reagovala ustanoveniami, ktoré poskytujú súdom
dostatočný priestor na to, aby zistili stav veci. Súd preto „musí“ iniciatívne zasahovať do konania,

najmä do dokazovania, čím na seba preberá významnú mieru dôkaznej iniciatívy. Keďže jedným z
najdôležitejších princípov mimosporového konania je princíp ochrany verejného záujmu (čl. 1 CMP),
súdyuplatňujúajinémetódykonanianežvsporovomkonaní(napr.súdmôžekonaťzúradnejpovinnosti,
uplatňujesavširšejmierevyšetrovacíprincíp,princípoficiality,princípmateriálnejpravdyapod.).Proces
dokazovaniaovládavyšetrovaciazásadaasúdjeoprávnenývykonaťajdôkazy,ktorénenavrhliúčastníci

konania (sleduje sa tým potreba zistenia „skutočného“ stavu veci, ktorý bude určujúcim pre vydanie
rozhodnutia). Na postup vykonávania dôkazov sa subsidiárne aplikuje CSP.

18. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Na potvrdenie tohto názoru existujú viaceré rozhodnutia
Ústavného súdu SR, napr. sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03,
ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/124/2019.

19.Odôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštanciejasneobjasniloskutkovýajprávnyzákladrozhodnutia

a stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na
spravodlivý proces. Aj pokiaľ ide o otcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod
v závere odvolania), odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nezistil omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav, nezistil, že by súd použil nesprávny právny predpis, alebo že by súd síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, a nezistil ani, že by súd prvej inštancie zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Zákone o rodine sa od 1. januára 2016 (pozri zákon č. 175/2015 Z. z.) rozšírili základné zásady
rodinného práva a okrem iného ustanovili kritériá „najlepšieho“ záujmu dieťaťa, ktorý je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Napriek tomu, že čl. 5 zákona o

rodine príkladne uvádza kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa, a že na záujem dieťaťa odkazuje niekoľko ustanovení normatívnej časti ZoR (napr. § 23, § 24, §
44, § 54, § 59), ako i ustanovenia osobitných predpisov (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele, nový zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi preosoby so zdravotným postihnutím a pod.), tento pojem nebol doposiaľ definovaný a neboli stanovené ani
jeho určujúce kritériá. Najlepší záujem dieťaťa je však zároveň pojmom pružným a adaptabilným. Treba
ho prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa alebo detí, zohľadniť pritom ich

osobný kontext, situáciu a potreby. Pri jednotlivých rozhodnutiach je potrebné posúdiť najlepší záujem
dieťaťa a určiť ho vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa.

21. Podľa odvolacieho súdu je namieste poukázať aj na to, že čl. 3 odsek 1 Dohovoru o právach
dieťaťa (ďalej aj „Dohovor“) zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé

zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako
aj v súkromnej sfére. Toto právo vyjadruje jednu zo základných hodnôt Dohovoru. Výbor pre práva
dieťaťa (ďalej len „Výbor“) označil článok 3 ods. 1 za jednu zo štyroch základných zásad Dohovoru
pre interpretáciu vykonávania všetkých práv dieťaťa a aplikuje ju ako dynamickú koncepciu, ktorá si
vyžaduje posúdenie primerané konkrétnemu kontextu.

22. Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa prvej vety čl. 4 Základných princípov CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu
ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom

záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu
konania a veci samej.

24. Podľa § 38 ods. 1, ods. 2 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku

a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

25. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (obdobne čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa).

26. V zmysle citovaných ustanovení sa dieťaťu poskytuje možnosť, aby bolo vypočuté v každom
súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho týka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu

alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami
vnútroštátneho zákonodarstva. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im
nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť
ovplyvniť určenie jeho najlepšieho záujmu (5Cdo/492/2015). Treba ale zdôrazniť, že nie je možné, aby
všeobecné súdy stanovisko maloletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby založili svoje rozhodnutia

iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (rozsudok ESĽP vo
veci C. proti Fínsku zo dňa 9. mája 2006 č. 18249/02, body 57. - 59.).

27. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd prvej inštancie zisťoval názor maloletej jej
vypočutím pred súdom, z ktorého preukázateľne vyplýva, že chce zostať žiť s matkou, ktorá sa o ňu

stará, o otcovi si pamätá z detstva, že vyhrážal mame, nič bližšie k tomu uviesť nevedela.

28. Základnú úlohu vo výchove maloletého dieťaťa majú jeho rodičia. Výchova dieťaťa je nielen ich
právom, garantovaným viacerými medzinárodnými európskymi aj vnútroštátnymi prameňmi, ale aj ich
povinnosťou, ktorej sa nemôžu bez závažných právnych následkov svojvoľne zbaviť. Spôsobilosť mať

dieťa nemožno nikomu obmedziť. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň, zaručuje Ústava
Slovenskej republiky v čl. 41 a tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podobne medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná, ukladá
zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to obaja rodičia,ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich
starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom
práva rodiča „vychovávať“ je v prvom rade právo a povinnosť chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť

a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba a právo osobne sa
o dieťa starať. Právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením zásady, že starostlivosť o dieťa a ich
výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

29. V zmysle čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V

záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností,
mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore
o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. V záujme objektívneho posúdenia veci vo
všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa,
ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť.

30. Základným predpokladom správneho rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa je, aby si súd
obstaral spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením všetkých relevantných dôkazov na všestranné
objasnenie skutočností, ktoré charakterizujú na jednej strane osoby rodičov, na druhej strane osobu
dieťaťa.

31. Demokratizácia vzťahov v rodine a upustenie od autoritatívneho prístupu rodičov bezpochyby vedie
k vhodnejšiemu príkladu pre maloleté deti, ktorý pozitívne vplýva na osvojovanie si hodnôt maloletého
a formovanie jeho charakteru. Keďže dieťaťu je nevyhnutné pri výchove venovať najväčšiu starostlivosť
s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho týkajú, treba vziať

do úvahy aj jeho názor, ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. Bezdôvodné potláčanie názorov
dieťaťa, ich zosmiešňovanie a autoritatívny prístup rodičov si dieťa berie v živote ďalej ako príklad, ktorý
sa prejaví vo vnútorných motívoch dieťaťa. V súdnych konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach
týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má preto maloleté dieťa právo byť vypočuté. Výsluch maloletého bez
prítomnosti iných osôb súd volí hlavne v prípade, ak by výpoveď maloletého mohla byť ovplyvnená

napríklad konfliktom lojality a podobne.

32. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca týkajúce sa zverenia maloletej do starostlivosti matky,
v uvedenom smere odvolací súd poukazuje na veľmi podrobné dôvody vyjadrené v odôvodnení
napadnutého rozsudku, a to konkrétne v bodoch 137 až 146 odôvodnenia rozsudku a dodáva, že

súd prvej inštancie zohľadnil pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti toho-ktorého rodiča
predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktoré aktuálne nie je v kontakte s otcom, kde však
nie je vylúčený vplyv matky, ktorá otcovi neumožňovala styk s dieťaťom, uvedené však automaticky
neznamená, že je dôvodná aplikácia ustanovenia § 25 ods. 4 Zákona o rodine, aplikácia tohto
ustanovenia automaticky nenastupuje v prípade zámerného marenia styku rodičovi, v koho starostlivosti

sa dieťa nenachádza, ale je potrebné zohľadniť predovšetkým záujem dieťaťa a konkrétne okolnosti
prejednávanej veci. Maloletá je aktuálne vo veku viac ako 9 rokov, kedy vie spontánne vyjadriť svoju
vôľu ohľadne zotrvania v starostlivosti toho-ktorého rodiča, na ktorý názor v tejto veci bolo potrebné aj
prihliadnuť a dôkazom vyjadrenia vôle dieťaťa je zisťovanie jeho názoru počas výsluchu konaného dňa
18.09.2024.

33. Odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie, tiež dodáva, že počas celého konania až do pojednávania
konaného v máji 2024 otec nespochybňoval výchovné prostredie matky a nežiadal zverenie dieťaťa
do svojej starostlivosti, ktorá zmena postoja je podľa názoru odvolacieho súdu účelová a z hľadiska
nerušeného vývinu dieťaťa a jeho záujmu nie je dôvodné tento postoj a návrh otca vziať do úvahy,

vytrhnúť maloletú z prostredia, v ktorom napreduje, kde sú zabezpečované jej potreby, keď niekoľko
rokov po prerušení spolužitia otec okrem domáhania sa úpravy styku v súdnom konaní nespochybňoval
starostlivosť matky, resp. táto údajná nestarostlivo nebola v konaní preukázaná.

34. Tvrdenie otca o zanedbávaní výchovy maloletej, ktorá síce aktuálne nemala schválený individuálny

študijný plán, avšak absolvovala úspešne komisionálne skúšky, nemohlo byť dôvodom zmeny
rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne výchovného prostredia dieťaťa, keď otázka povinnej školskej
dochádzky je predmetom iného konania, nateraz však maloletá absolvovala predchádzajúce školské
roky, plnenie povinnej školskej dochádzky je z hľadiska predpokladov riadnej výchovy dieťaťa podstatné,ale v prejednávanej veci tieto skutočnosti nemohli prisvedčiť tvrdeniam otca o nevhodnosti výchovného
prostredia na strane matky, ku ktorej má maloletá nepochybne pozitívny vzťah a je v jej prostredí
spokojná.

35. Odvolacie námietky otca boli v mnohom nepodstatné, a to aj v súvislosti s reakciou súdu prvej
inštancie ohľadne jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podanie učinil v roku 2017,
pretože nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa s týmto okolnostiam v meritórnom rozhodnutí
venovať. Rovnako je nedôvodná argumentácia otca o neuvedení dôvodov súdom prvej inštancie,

pre ktoré sa domáhal zverenia maloletej do svojej starostlivosti, keďže súd prvej inštancie v bode
116 odôvodnenia svojho rozsudku uviedol obsah záverečného návrhu splnomocneného zástupcu
otca, v ktorom sú obsiahnuté dôvody pre predmetný návrh zo strany otca ohľadne výchovného
prostredia dieťaťa. V odôvodnení svojho rozhodnutia nie jej povinnosťou súdu detailne uvádzať každý
argument účastníka konania a k nemu relevantné dôvody, ak to súd nepovažuje za podstatné alebo
ak danému návrhu sú dané pádne odpovede v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tak, ako to bolo

v prejednávanom prípade v jednotlivých bodoch rozhodnutia súdu prvej inštancie, konkrétne v bodoch
137 až 146 odôvodnenia rozsudku.

36. V prejednávanej veci je zrejmé, že otec je spôsobilý výkonu rodičovských práv tak, ako to vyplýva zo
znaleckého posudku č. 2/2020, ktorým súdom ustanovený znalec zodpovedal na zadané úlohy súdom

prvej inštancie a tieto sa týkali iba úpravy styku otca s dieťaťom, následne aj úpravy styku so starou
matkou, čo však nebolo predmetom prejednávanej veci, pričom v čase zadania úloh znalcovi nebola
otázka výchovného prostredia dieťaťa sporná.

37. Súd prvej inštancie taktiež v odôvodnení svojho rozsudku (v bode 138) uviedol, že maloletá sa

zžila s názormi matky na otca a nerealizovanie kontaktu s ním malo na maloletú vplyv, nerealizovanie
styku nie je na prospech otca a matka svojim konaním prispela k dôvodnosti úpravy styku súdnym
rozhodnutím, preto ani v uvedenom smere nie je správna argumentácia otca, že súd prvej inštancie
nezohľadnil aj tieto skutočnosti, ktorých si bol vedomý, avšak správne napriek vyhodnoteniu všetkých
okolností prejednávanej veci mal za vhodné ponechať maloletú v starostlivosti matky z hľadiska záujmu

dieťaťa.

38. K argumentu otca, že sa rozhodnutie súdu naďalej nerealizuje a napadnuté rozhodnutie neobsahuje
odpoveď na to, akým spôsobom zabezpečí výkon rozsudku a možnosť akéhokoľvek budovania vzťahu
otca s maloletou, uvedené nemal dôvod súd prvej inštancie riešiť a predpokladať prípadnú budúcu

situáciu, pričom pri nerešpektovaní súdneho rozhodnutia právne predpisy poskytujú možnosti ochrany
práva dotknutého účastníka.

39. Uznesenie Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 24CoP/189/2021, na ktoré
otec poukázal ohľadne zverenia maloletej do svojej starostlivosti nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu

prax. Navyše z otcom poukázaného rozhodnutia vyplýva, že išlo o rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
v ktorom boli úplne odlišné skutkové a právne závery, preto tento odkaz nie je pádny a nemožno na
dané rozhodnutie prihliadať.

40. Odvolací súd v tomto smere uvádza, že ustálená rozhodovacia Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ,,NS

SR“) je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako
judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu
možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach NS SR,
alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,

prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali“. S prihliadnutím na čl. 3 CSP do pojmu
ustálená rozhodovacia prax NS SR treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho
súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda
ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.

41. Za nepravdivé považuje odvolací súd tvrdenia otca v odvolaní, že súd prvej inštancie vychádzal
len z tvrdení matky a jeho vykreslil v najhoršom možnom svetle, čomu nezodpovedá odôvodnenie
napadnutého rozsudku, a to konkrétne body 137 až 146 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
v ktorých sa prvoinštančný súd vysporiadal aj s bytovými otázkami matky v bode 142, so školskoudochádzkou maloletej v bode 141, so zdravotnou starostlivosťou zabezpečovanou maloletej v bode
143 odôvodnenia, preto predmetné odvolacie dôvody otca nezodpovedajú obsahu napadnutého
rozhodnutia.

42. V tejto súvislosti tiež odvolací súd dodáva, že z hľadiska bytových pomerov zabezpečených zo
stranymatky,niejedanásituáciasícepriaznivá,keďžeevidentnematkebolauloženápovinnosťvypratať
nájomný byt, avšak obdobne nemá vlastné bývanie zabezpečené ani otec, keďže nie je vlastníkom
bytu, na ktorý poukazoval, keďže podľa listu vlastníctva bol predmetný byt vydražený. Teda aj otec sa

nachádza v podobnej situácii, pretože nie je vlastníkom bytu, vedenie súdneho sporu ohľadne bytu
nepreukazuje lepšie bytové pomery otca ako má matka, ktorá však vie zabezpečiť danú situáciu za
pomoci svojej rodiny.

43. Matka má nepochybne významný vplyv na maloleté dieťa, ktoré aj pod jej vplyvom zaujalo k otcovi
odmietavý postoj, ale s prihliadnutím na záujem dieťaťa došlo k uprednostneniu výchovného prostredia

matky, pretože z hľadiska nerušeného vývinu maloletej je potrebné a vhodné vyrastať v nezmenených
podmienkach, teda u matky, ktorej tiež pričinením však došlo k pretrhnutiu citovej väzby medzi dieťaťom
aotcom,anatútonápravujetrebazmeniťpostojasprávanieobochrodičov.Obajarodičiamajúnavýber,
buď zotrvajú výlučne na svojich postojoch a budú maloletú naďalej vystavovať zjavne traumatizujúcim
zážitkom,alebonájduspoločnúrečscieľomspolupôsobiťnazabezpečenievšestrannéhorozvojasvojho

dieťaťa. Nezostáva než dúfať, že dospelí sa spamätajú a uvedomia si, že bolestných okamihov nastalo
v detstve maloletej už viac ako dosť a uprednostnia druhú možnosť (spoločnú reč s cieľom spolupôsobiť
na zabezpečenie jej spoločného všestranného rozvoja).

44. Preto napriek nerealizácii styku otca s maloletou v dôsledku aj postoja matky, odvolací súd

nevzhliadol dôvod na aplikáciu ust. § 25 ods. 4 ZoR, a to z viacerých dôvodov. Jedným z nich je doterajší
postoj otca, ktorý až do pojednávania konaného dňa 30.05.2024 súhlasil so zverením maloletej do
starostlivosti matky a ďalším dôvodom je záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, ktoré aplikáciu daného
ustanovenia vylučuje. Ďalším dôvodom je aktuálny postoj maloletej k otcovi, ktorý je ale dôsledkom
nezvládnutého konfliktu medzi rodičmi. Odvolací súd však vzal do úvahy aktuálnu životnú situáciu

maloletej, správanie rodičov, po zohľadnení záujmu maloletého dieťaťa na stabilite, bezpečí a pohodlí,
ktoré sú jej poskytované vo výchovnom prostredí matky, berúc do úvahy aj postoj maloletej k otcovi,
prameniaci vo vzájomne negatívnom postoji oboch rodičov a všetky osobitosti konkrétnej veci, dospel
aj odvolací súd k záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod pre zverenie maloletej do starostlivosti
otca, pretože by ním došlo k zásahu do nerušeného vývinu dieťaťa.

45. Odvolacie námietky otca sa týkali tiež jemu stanovenej vyživovacej povinnosti.

46. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

47. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

48. Z ustanovení ZoR vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane

výživou oprávneného, jednak na strane povinného.

49. Na strane oprávneného treba skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú
mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie,

a to potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi, ktoré závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám a starať sa o seba. Na odôvodnené potreby oprávneného
bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené,
je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mierupotrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej úrovni povinného môžu pod odôvodnené potreby
spadať napr. vyššie uvedená tvorba úspor, ktorá síce nie je nevyhnutná, avšak môže dopomôcť k
rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako

jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí.

50. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti a tiež možnosti, teda na to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť,

zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňujú sa aj jeho majetkové pomery a
to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na seba
berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších
zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod. Pri zmene zamestnania povinného na zamestnanie s
nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej

došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. V opačnom prípade by sa pri
určovanívýživnéhovychádzalozoschopnostíamožnostípovinnéhopredtakoutozmenouzamestnania,
resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by svoj majetok nevystavoval neprimeraným
majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri
určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo. Pokiaľ

sa preukáže, že na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí
skúmať dôvody, ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

51. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné

zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy
detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení
zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie
zamestnanie za menej výhodné.

52. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho

zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená

v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k
tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby,
ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s
uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda
znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje

v rozhodnom období. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo
na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o
rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters Kluwer, rok 2014, str. 110), ale
zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré
by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a

potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

53. Pokiaľ ide o správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o vyživovacej povinnosti otca, v uvedenom
smere odvolací súd považuje aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a poukazuje na
veľmi dôkladné dokazovanie v uvedenom smere, pokiaľ ide o zisťovanie majetkových pomerov na strane

otca,atokonkrétneskutkovézisteniauvedenévbodoch90až104odôvodnenianapadnutéhorozsudku,
v bodoch 158 až 171, v ktorých prvoinštančný súd prihliadol jednak na otcom vyčíslené náklady na jeho
potreby, aktuálne vo výške 1 090,- eur, hoci tomu nezodpovedá príjem vychádzajúc z listinných dôkazov,
avšak nepochybne otec potvrdil príjem v inej sume a to vo výške 700,- eur mesačne z písania knihy(výpoveď otca na pojednávaní dňa 30.09.2024) a ďalší zdroj jeho príjmu vo výške 300,- až 400,- eur
z rozvozu pre spoločnosť L. J., teda otec priznal vyšší príjem ako vyplýva z lustrácie v Sociálnej poisťovni
ohľadne zamestnania pre danú spoločnosť na základe dohody o pracovnej činnosti vychádzajúc. Tiež

boli zohľadnené jeho podnikateľské aktivity s výsledkom hospodárenia 0,- za roky 2019 až 2022,
pričom sám otec potvrdil vyšší príjem (900,- eur v danom období) ako bol deklarovaný v daňových
priznaniach, ktoré ale nie sú ukazovateľom reálnych príjmov v podnikaní, pričom výdavky v rámci
podnikateľskej činnosti si reguluje každý podnikateľ sám, čo platí obdobne na otca v súvislosti s jeho
podnikateľskou činnosťou, preto zistenia z daňových priznaní s výsledkom 0,- eur nemohli byť rozhodné

pre ustálenie príjmu otca pri určovaní rozsahu jeho vyživovacej povinnosti otca. Tieto závery boli
podrobne vyjadrené súdom prvej inštancie v bode 167 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde za roky
2017 až 2022 (do novembra 2022) celkové príjmové možnosti otca ustálil súd prvej inštancie na sumu
900,- eur netto, ktorú sumu otec sám v konaní potvrdil, ako príjem dosahovaný pred podnikaním, teda
tento potencionálny príjem je povinný si otec zabezpečiť, pretože tomu zodpovedajú jeho schopnosti
amožnostisprihliadnutímnajehozákonnúvyživovaciupovinnosťkdieťaťu,navrubktoréhonemôžebyť

postoj otca a jeho tvrdenia o neschopnosti si zabezpečiť adekvátny príjem. Tvrdenia otca o zdravotných
problémoch neboli vzaté do úvahy súdom prvej inštancie a v podstate jeho námietky k rozsahu
vyživovacej povinnosti, okrem tvrdenia, že stanovené výživné je pre neho likvidačné, obsahovali dôvody
týkajúce sa nezistenia majetkových pomerov matky, ktorá dlhodobo nepracuje a nemá žiaden príjem.
V tomto smere odvolací súd dodáva, že ani otec neuvádza pravdivé tvrdenia, pretože súd prvej inštancie

zisťoval majetkové pomery matky, tieto v odôvodnení svojho rozsudku uviedol v bodoch 159, 160, 161.
Napriek skutočnosti, že matka maloletej nie je zamestnaná od júna 2022 a nepoberá žiadnu dávku, daná
skutočnosť nemá vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti otca, pre ktorý platia kritériá jeho schopností
a možností, preto ani v tomto smere odvolacie argumenty otca nie sú dôvodné.

54. Stanovené výživné otcovi zodpovedá aj odporúčacím parametrom vychádzajúc z metodiky
Ministerstva spravodlivosti SR, taktiež boli zisťované odôvodnené potreby dieťaťa a bránenie kontaktu
s dieťaťom nemá žiaden vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti, keď je nepochybné, že otec sa
nemal možnosť sa podieľať na osobnej starostlivosti o dieťa, preto táto skutočnosť ani nemohla byť
ako zohľadnená pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti, ktorá bola podľa odvolacieho súdu

stanovenásprávne,vychádzajúczodôvodnenýchpotriebdieťaťa,ktoréprvoinštančnýsúdvodôvodnení
rozhodnutia zisťoval v jednotlivých obdobiach a vyjadril ich v bode 165 odôvodnenia rozsudku.

55. Predmetom odvolacieho prieskumu bol aj výrok o úprave styku otca s maloletou.

56. Odvolací súd uvádza, že pri úprave styku dieťaťa s rodičom súd rešpektuje právo dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliada na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu
výchovného prostredia, pričom zároveň rešpektuje právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
oboch rodičov a na udržovanie pravidelného osobného styku nielen s matkou, ale aj s otcom, ktorému
nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V záujme zachovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa je

potrebné udržiavať styk s otcom, zachovať a upevniť citové väzby s otcom tak, aby dieťa malo pozitívny
mužský vzor pri ďalšom fyzickom i psychickom vývoji. Súčasťou práv maloletého dieťaťa je aj udržovanie
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Nad záujem maloletého dieťaťa
ale nemožno nadraďovať spôsob fungovania vzťahov jeho rodičov.

57. Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, ktorá musí byť
v záujme maloletého dieťaťa. Súd je povinný pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. Je potrebné zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému
nebolo dieťa zverené do výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. Teda v prípade
potenciálneho oddelenia dieťaťa od jeho rodiča je nevyhnutné posúdiť a určiť najlepší záujem dieťaťa (čl.

9, 18 a 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Dohovor chráni právo dieťaťa na rodinný život. Dieťa oddelené
od rodiča má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi
rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho najlepším záujmom (čl. 9 ods. 3).

58. Pre dosiahnutie spravodlivého rozhodnutia o úprave styku rodičov s dieťaťom je potrebné pri

rozhodovaní súdom zohľadniť viaceré kritériá, a to najmä existenciu pokrvného puta medzi dieťaťom a
jeho zverenie do starostlivosti usilujúcimi osobami, mieru zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných
väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej-ktorej osoby, schopnosť osôb usilujúcich o zverenie
dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývoj a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,prianie dieťaťa [porov. 52 a nasl. Všeobecného komentára č. 14 Výboru pre práva dieťaťa č. 14 z 29. 5.
2013 o práve dieťaťa na to, aby jeho najlepšie záujmy boli prvoradým hľadiskom (General comment No.
14 on the right of the child to have his or her best interests taken as primary consideration), 2003, CRC/C/

GC/14; k tomu porov. aj nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2482/13 a I. ÚS 1554/14].

59. Preto pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, ako uviedol súd prvej inštancie je potrebné
upraviť styk dieťaťa s otcom s prihliadnutím na jeho záujem, vývinové potreby, ale aj právo otca
podieľať sa na výchove svojho dieťaťa, pričom tento styk je potrebné upraviť vo vhodnom rozsahu

a tiež za účelom budovania vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, k čomu môže nepochybne napomôcť len
pravidelný kontakt a priestor na stretávanie. S prihliadnutím na aktuálnu rodinnú situáciu a zhodnotením
rodinných vzťahov dospel prvoinštančný súd k záveru o vhodnosti úpravy styku tak, ako vyjadril v III.
výroku napadnutého rozsudku, teda bez prespatia, pričom podrobné dôvody k úprave styku uviedol súd
prvej inštancie v bodoch 147 až 151 odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd odkazuje
a stotožňuje sa s nimi.

60. V uvedenom smere odvolací súd však apeluje na matku, ktorej povinnosťou je maloletú vhodným
spôsobom motivovať k stretávaniu sa s otcom, komunikovať s ním a podávať mu potrebné informácie či
pokyny a tiež pozitívne viesť dieťa k láske a k úcte k druhému rodičovi, aby realizácia styku a zbližovanie
sa s otcom prebiehalo bez stresujúcich situácií pre dieťa, stretnutia s otcom boli prínosom pre maloletú,

ktorá nemá byť terčom vzájomnej averzie a konfliktov rodičov po ich rozchode.

61. Preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

62. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 396 ods. 1

CSP v spojení s ustanovením § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak
nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na náhradu trov odvolacieho konania
nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže CMP neustanovuje inak.

63. Na záver odvolací súd dodáva, že rodičovský vzťah je jedným z najdôležitejších spoločenských
vzťahov, ktorý formuje osobnosť dieťaťa. Akákoľvek deformácia tohto vzťahu v mladom veku dieťaťa
je následne len ťažko reparovateľná, navyše, je sprevádzaná s vážne negatívnym dopadom na život
dieťaťa. Rodičia musia vzájomne spolupracovať pri výchove dieťaťa a akékoľvek odmietanie spolupráce
či dokonca manipulácia dieťaťa musí byť nevyhnutne vnímaná ako závažný nedostatok vo výchove

rodiča, ktorý nie je možné zvrátiť slovným vyjadrovaním o sledovaním najlepšieho prospechu dieťaťa.
Tiež považuje za potrebné adresovať rodičom, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo
vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje a má viesť k obnoveniu narušených
väzieb medzi maloletým dieťaťom a oboma rodičmi. Záujem nielen maloletého dieťaťa, ktorý by mali
obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc

si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek
súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie
súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedený záver vyplýva aj
z uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04). Aj z ustálenej judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že v záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch

rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k
osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek obmedzenie tohto aspektu rodinného života musí byť
riadne a starostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť
tomuto cieľu primerané. Základným zmyslom starostlivosti rodičov o dieťa musí byť vždy záujem dieťaťa
(čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa). V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť

vedené a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa)

64. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so

žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 16, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… , Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025