Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010004
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124010004.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Bánovciach nad Bebravou, trvale bytom B. C. B., D. A. E. XXXX/XX-X, t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Trenčín, na neverejnom zasadnutí dňa 28. marca 2025 prejednal sťažnosť
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2024, sp. zn. 4Nt/1/2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2024 sp. zn. 4Nt/1/2024 bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 399 ods. 2 Tr. por., súd z a m i e t a návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX v Bánovciach
nad Bebravou, trvale bytom A. E. XXXX/XX-X, B. C. B., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS
Trenčín, o povolenie obnovy konania, sp. zn. 8T/61/2023, Okresného súdu Trenčín, nakoľko neboli
zistené nové skutočnosti v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.“

Proti citovanému uzneseniu odsúdený podal ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o verejnom zasadnutí

sťažnosť, ktorú prostredníctvom obhajcu dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn. 8T/61/2023 zo dňa 26.9.2023 rozhodol, že odsúdený je
vinný na tom skutkovom základe, že 24.05.2023 až do 09:30 hod. na ceste v smere na HM Tesco
pri objekte Inter Style v Trenčíne mal v motorovom vozidle zn. Peugeot 206 EVČ bez oprávnenia v
plastových vreckách, papierovej a plechovej krabici a koženej taške konope o celkovej hmotnosti v

súhrne 14.711 mg s priemernou koncentráciou od 2,0 % do 4,7 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu
(ďalej len „THC“), obsahujúceho najmenej 567 mg THC, čo v sumáre predstavuje najmenej 29 obvykle
jednorazových dávok drogy, pričom rastliny z rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach
a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, t e d a neoprávnene
prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku z rastliny rodu konopa. Tým spáchal prečin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, alebo prekurzorov, ich držanie alebo obchodovanie s nimi
podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona. Za to mu súd uložil podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s
použitím § 38 odsek 2, odsek 5, odsek 8 Trestného zákona, s prihliadnutím k § 36 písmeno l) Trestného
zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, v spojení s § 43 Trestného zákona, za použitia § 39 odsek
2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona per analogiam ďalší trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky
a 4 (štyri) mesiace.Okresný súd v Trenčíne zamietol návrh na povolenie obnovy s odôvodnením, že odsúdený nepredložil
nove skutočnosti a dôkazy, pričom všeobecné sa vyjadril k listinným dôkazom, ktoré obhajoba predložila.

Ako obhajoba upozornila záver o vine odsúdeného vychádza z kľúčového dôkazu, a síce znaleckého
posudku KEUPZ, PPZ-KEU-BA-EXP-2023/6636, ďalej len („Znalecký posudok“). Jednou z hlavných
námietok odsúdeného a zároveň návrh na dokazovanie bol návrh odsúdeného aby súd vyžiadal od
zhotoviteľa posudku PPZ-KEU-BA-EXP-2023/6636 kompletný spisový materiál k znaleckému posudku .
Súd však návrh zamietol. Odsúdenému ale aj súdu bola doručená len popisná časť posudku o rozsahu

niekoľko strán. Celý znalecký posudok ma rozsah strán od 50 – do 100 strán. Obsahom posudku by
mala byť validačná správa, analyticky protokol , znenie štandardných pracovných postupov a záväzných
pracovných postupov, fotodokumentácia rastlín pred ich analýzou, atď. Bez uvedených podkladov
nemožno vykonať reverznú, spätnú analýzu postupov, výpočtov znalca.

Paradoxne sám Okresný súd v Trenčíne na s. 4 napadaného Uznesenia uvádza, že „zo znaleckého

posudku nepochybne vyplynulo, že znalecké skúmanie bolo vykonané podľa pracovných postupov ...“
Súd sa ale nevyporiadal s námietkou že dané štandardizované prac. postupy a záväzne pracovné
inštrukcie nie sú ani len priložené k znaleckému posudku, preto nie je ani možné tvrdiť, že posudok bol
vykonaný v súlade s danými postupmi. Znalecký posudok bol tak zámerne predložený nekompletne.

Poukazujeme na skutočnosť, že Znalecký posudok, ktorý bol v konaní predložený, bol vyhotovený v
rozpore so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o znalcoch“). Podľa § 17 ods. 4
Zákona o znalcoch písomné vyhotovenie znaleckého posudku okrem iného obsahuje „prílohy potrebné
na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Podľa § 17 ods. 5 Zákona o znalcoch:

„Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť
postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť
prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v
takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný.“ Keďže Znalecký posudok
neobsahuje žiadne prílohy, jeho súčasťou nie sú ani žiadne výstupy, resp. záznamy z meraní, ktoré by

mali byť súčasťou protokolu o výsledku, prípadne validačnej správy. Obsahom týchto listín sú napr. tzv.
odchýlka merania - čiže rozdiel medzi dvomi nameranými hodnotami THC. Z dôvodu absencie príloh
znaleckého posudku a údaja o odchýlke merania nie je možné zistiť z akých presne hodnôt merania
znalec vychádzal. V Znaleckom posudku je uvedená len priemerná koncentrácia THC, čo je v rozpore
so zásadou in dubio pro reo.

Dané dôkazy, teda kompletný znalecký posudok sám o sebe je nový dôkaz spôsobilý zmeniť záver súdu.

Nové dôkazy vo vzťahu ku kvalitatívnej stránka zaisteného rastlinného materiálu

Pokiaľ ide o kvalitatívne kritériá, je potrebné rešpektovať závery zjednocujúceho stanoviska trestného
kolégia Najvyššieho súdu SR z 05.04.2016, sp. zn. Tpj 88/2015 (R 35/2016), podľa ktorého: „I. Rastliny
rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise, sú
omamnou látkou zaradenou v I. skupine prílohy č. 1. zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ak obsahujú psychotropnú látku

THCakoúčinnúlátku,atovkoncentrácii,ktorájespôsobilávyvolaťnávykapsychickúafyzickúzávislosť
ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 naposledy označeného zákona. II. Ak je splnený predpoklad uvedený
v bode I., sú rastliny rodu Cannabis (konopa) omamnou látkou v zmysle § 171 ods. 1 alebo § 172 ods.
1 Trestného zákona (...)“. Z vyššie uvedeného logicky vyplýva, že ak predpoklad uvedený v bode I.
splnený nie je, rastliny rodu Cannabis (konopa) zaistené u odsúdeného nie sú omamnou látkou a ich

prechovávanie ani pestovanie nie je možné postihovať prostredníctvom § 172 Trestného zákona. Vyššie
uvedené kvalitatívne kritériá pritom musia byť v konaní preukázané bez dôvodných pochybností, k čomu
však v konaní nedošlo. V prvom rade je potrebné uviesť, že otázka, aká koncentrácia účinnej látky THC
je spôsobilá vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov

(ďalej len „Zákon o omamných látkach“), nebola predmetom dokazovania súdom prvého stupňa. Táto
otázka nebola predmetom znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru PPZ-KEU-BA-EXP-2023/6636.Znalecký posudok teda nikdy neriešil otázku, aká koncentrácia THC v sušine je spôsobilá vyvolať návyk
a psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 Zákon o omamných látkach tak, ako
to predpisuje zjednocujúce stanovisko R 35/2016. Posudok len konštatuje, že KEÚ PZ považuje za

jednu obvyklú dávku marihuany 10-30 mg THC. (2.0 až 6,0 hmot %) Uvedený údaj je v posudku podľa
zhotoviteľaprebratýzoštandardnéhopracovnéhopostupupodľaZPI-CH-063-A/2019,kdesauvádza,že
takéto množstvo 10-30 mg THC v jednej obvyklej dávke drogy je spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa.
Znalecký posudok v tomto ohľade neponúka ani náznak vysvetlenia, či také množstvo THC je spôsobilé
vyvolať aj návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí.

Podľa vyššie zmieneného zjednocujúceho stanoviska R 35/2016, iba samotná schopnosť ovplyvniť
psychiku človeka nestačí na to, aby bolo možné uplatniť § 172 Trestného zákona. Naplnenie objektívnej
stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžaduje, aby boli splnené všetky definičné znaky
pojmu omamná látka, tak ako sú uvedené v § 2 ods. 1 Zákona o omamných látkach, konkrétne sušina
konope musí obsahovať THC v koncentrácii, ktorá „vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť

charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami“.
Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že znalec skúmal len či zaistený rastlinný materiál obsahuje
THC a v akej koncentrácii, resp. koľko jednorazových dávok je možné zo zaisteného materiálu pripraviť.
Neskúmal však a neponúkol ani nijaké vysvetlenie pokiaľ ide o otázku, aká hraničná koncentrácia THC
vmateriálisavyžadujenasplnenievyššieuvedenýchkvalitatívnychkritérií.Vzáujmeúplnostiuvádzame,

že KEUPZ je zapísané, ako znalecká organizácia len v odbore : „odvetvie chémie-toxikológa“ t.j. nie je
ani kompetentná odpoveď na otázku od akej koncentrácie THC dôjde k vyvolaniu návyku a psychickej
a fyzickej závislosti.

Vysvetlenia, prečo práve 10 mg THC, resp. 2% THC v jednorazovej dávke 500 mg sušiny napĺňa

kvalitatívne kritériá uvedené v § 2 ods. 1 Zákona o omamných látkach, t. j. prečo práve táto hraničná
koncentrácia, resp. hmotnosť THC v jednorazovej dávke vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť
charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami,
neponúkol ani súd. Prvostupňový súd si nekriticky osvojil súdnu prax, ktorá považuje minimálnu
koncentráciuúčinnejlátkytetrahydrokanabinolvkonope,ktorájespôsobilánegatívneovplyvniťpsychiku

človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie v rozsahu 2%
hmotnostných. Súd ani znalec bližšie nešpecifikoval o akú konkrétnu literatúru sa jedná a na akých
konkrétnych odborných úvahách je tento záver založený, čo spôsobuje neprekonateľnosť názoru súdu,
KEUPZ ktoré navyše nemá ani kvalifikáciu sa k tomu vyjadrovať.

Upozorňujeme, že rozhodovacia prax súdov nemôže ustaľovať medicínsku otázku, nakoľko to je otázka
odborná a nie právna. Napriek tomu si prvostupňový súd tieto závery nekriticky a bez akéhokoľvek
hlbšiehozamysleniaosvojil,atovychádzajúcibazvlastnejskúsenosti,žehranica2%jeustálenásúdnou
praxou, bez potrebného odborného podkladu a zdôvodnenia. Tu treba upozorniť, že samotný Znalecký
posudok KEUPZ uvádza hranicu 2,0 hmot. % až 6,0 hmot. %, preto mal súd aspoň vysvetliť prečo sa

priklonil ku skutkovému zisteniu v neprospech páchateľa, a síce k hranici 2,0 hmot % a nie 6,0 hmot %.

Sme presvedčení, že rozhodnutie súdu o tom, či obžalovaný strávi časť svojho života vo výkone trestu
vyžaduje z pohľadu elementárnej dôvery občana v zákonnosť a spravodlivosť viac ako len jednoduché
konštatovanie súdu, že ide o bližšie nešpecifikovanou judikatúrou stanovené kritérium. O to viac, keď

sa jedná o otázku mimoprávnu, výsostne odbornú a vyžadujúcu si znalosti mimo rámca tých, ktoré má
súd bežne k dispozícii.

Ako nový dôkaz odsúdený predložil odborné vyjadrenie, a síce odborné vyjadrenie Centra pre liečbu
drogových závislostí . Záver o tom, že kvalitatívne kritériá pre omamnú látku nie sú naplnené

pri hranici 2 % THC vplýva z odborného vyjadrenia Centra pre liečbu drogových závislostí zo
dňa 14.06.2022 vypracované riaditeľom MUDr. Ľubomírom Okruhlicom, CSc., hlavným odborníkom
Ministerstva zdravotníctva SR pre medicínu drogových závislostí (ďalej len „Odborné vyjadrenie“). Z
uvedeného vyjadrenia vyplýva, že z tých štúdií, ktoré sú k dispozícií bolo zistené, že pri nízkych
koncentráciách do 5% THC prakticky riziko vzniku závislosti neexistuje. Vyjadrenie poukazuje na

štúdiu F. a G.. V odbornom vyjadrení sa ďalej uvádza: „Z medicínskeho hľadiska je koncentrácia
THC v kanabise dôležitá. Čím vyššia je koncentrácia THC, tým silnejšie sú účinky na mozog. Vyššia
koncentrácia THC s väčšou pravdepodobnosťou vedie k závislosti, hoci dnes nie je dostatok skúmaní,
aká vyššia koncentrácia spôsobuje dlhodobé následky. Koncentrácia THC v kanabise sa za posledných30-50 rokov významne zvýšila. Zvýšený obsah majú najmä za týmto účelom kultivované rastliny v
umelých hydropónnych podmienkach na rozdiel od v prírode pestovanej konope, kde sú koncentracie
nízke. Kým v minulom storočí bola koncentrácia bežne 2-4% teraz sa pohybuje až do 15% i viac

(1,2,3,4,5,6,12). Autori britskej štúdie Freeman a Winstock, (5) publikovali zistenia o vzťahu medzi
koncentráciou THC v konope a vznikom závislosti u jej užívateľov. Z ich zistení vyplynulo, že užívanie
vonku pestovaného konope s nízkym obsahom THC (do 5%) nebolo spojené so závislosťou. Naopak
konope so zvyšujúcimi sa koncentráciami THC už viedlo k stále silnejšiemu stupňu závislosti. Frekvencia
užívania nemala súvislosť so závislosťou. Kanabis s vysokou koncentráciou THC sa jasne odlišoval od

kanabisu s nízkym obsahom.”

Sumarizujúc. Odsúdený poukázal podrobne na pojmové znaky návykovej látky, a síce že def. znakom
je schopnosť látky vyvolať psychickú a fyzickú závislosť. V záujme úplnosti uviedol, že v pôvodnom
konaní sa to neskúmalo, resp. chybne zistilo, preto doložil odborné vyjadrenie hlavného odborníkom
Ministerstva zdravotníctva SR, ktorý uviedol, že pri nízkych hodnotách THC do 5 % látka nie je spôsobila

vyvolať psychickú a fyzickú závislosť. Súd na dané reagoval odôvodnení, že riaditeľovi centra bola
položená len všeobecné otázka bez zohľadnenia osoby odsúdeného. Ide ale o nesprávnu interpretáciou
a nepochopenie zo strany súdu. Odborné vyjadrenie sa nevyjadrovalo k závislosti odsúdeného ale k
spôsobilosť latky vyvolať závislosť. Odsúdený týmto dôkazom preukázal, že vedecky je dané to, že
konopa s nízkym obsahom THC, t.j. do 5 % nie je spôsobilá vyvolať psychickú a fyzickú závislosť. Je

to nová zásadná skutočnosť, ktorá v pôvodnom konaní nebola súdu známa. K uvedenej problematike
boli súdu doložené viaceré súdne rozhodnutia napr. Rozsudok OS BA I, sp. zn. 10 TK/2/2022 zo dňa
18.07.2022 (s.12)Uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To/88/2022 zo dňa 4.10.2022 (bod 140
až 144)

Analytická metóda analýzy THC

Jedným z ďalších návrh na vykonanie dokazovania bol návrh na vykonanie kontrolného znaleckého
posudku vo vzťahu ku záverom posudku PPZ-KEU-BA-EXP-2023/6636. Z dôvodu, že odsúdený
nemá zaistený materiál k dispozícii a predovšetkým z dôvodu, že pôvodný posudok bol vypracovaný

nesprávne. Ako sme uviedli zák č. 138/1998 Z.z. v § 2 ods. 1 definuje pojmové znaky návykovej látky,
ktoré ale musia byť preukázané dokazovaním. Slovenská legislatíva nestanovuje limity hodnôt THC, ani
to ako a za akých podmienok merať hodnoty THC, vyhodnocovať THC a akou metódou sa má THC
merať. Absencia záväznej právnej úpravy spôsobuje nemožnosť objektivizovať postup analýzy konopy
pre všetkých páchateľov. Odsúdený predložil listinný dôkaz, a síce Odporúčané postupy na identifikáciu

a analýz u konope a konopných produktov (UNODOC), z ktorého vyplýva, že chemické preskúmanie
konopy je možne viacerými spôsobmi, postupmi. Povedané inak, od zvolenia metódy, spôsobu analýzy
je závislý výsledok meraní, a teda aj výška trestu, resp. trestnosť skutku.

Z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že KEUPZ používa na analýzu separačné –

plynovo-chromatografické metódy. Samotné laboratórium si stanovilo voľbu metódy ako aj pokusné
podmienky. Je irelevantné, že daná metóda aj akreditovaná, nakoľko rozhodné je či kodifikovaná.
Pričom akreditácia danej metódy bola smerovaná primárne na analýzu poľnohospodárskych produktov.
Obhajoba upozorňuje, že ak voľba metódy nie je stanovená všeobecným právnym predpisom, ako
napríklad v nariadení komisie (ES) č. 1122/2009 (vo vzťahu ku konope siatej), je potrebné zvoliť

metódu pre páchateľa trestnej činnosti, ktorá je najpriaznivejšia. V znaleckom posudku PPZ-KEU-
BA-EXP- 2023/6636 sú použité separačné – plynovo-chromatografické metódy. Separácii vyparených
látok (z injektora) dochádza na kapilárních kolónach aplikáciou konštantného resp. programovaného
vyhrievania. Ako ďalej z daného posudku vyplýva, tieto metódy plynovej chromatografie bez
predchádzajúcej derivatizácie nie sú schopné rozlíšiť aktívnu formu ?9-THC od neaktívnej formy ?

9-THCA a ?9-THCA-B. Proces dekarboxylácie kyslých kanabinoidov prebieha rôznou reakčnou
rýchlosťou, preto pri aplikácii tohto kroku v rámci GC separácie je nutná validácia celého postupu.
Povedané laicky: ?9-THCA a ?9-THCA-B nie je na zozname psychotropných látok, pričom pri analýze
ktorú používa KEUPZ dochádza k zvýšeniu hmotnosti THC práve o hmotnosť ?9-THCA a ?9-THCA-B,
t.j o nepsychoaktívne látky, ktoré nemajú psychotropné účinky, ale sa dekarboxylujú na psychotropnú

formu ?9-THC pri teplotách, ktoré sú potrebné na odparenie vzorky v injektore a chromatografickú
separáciu analytov.V súčasnosti existuje rôzne iné postupy , ktoré dokážu namerať samostatne ?9-THCA a THC, ktoré
KEUPZ vie vykonať a nepoužíva to, ide napríklad o metódu vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie
(HPLC). Ak by KEUPZ použilo túto metódu na analýzu rastlinného materiálu Cannabis pri zisťovaní

obsahu ?9-THC, viedlo by to ku výsledkom o kanabinoidnom profile, ktorý by bol odlišný v porovnaní
s výsledkami získanými plynovou chromatografiou. HPLC metódou je možné oddeliť a kvantifikovať
samotnú kyselinu ?9-THCA, ?9-THCA-B a samotné ?9-THC.

Naša legislatíva výslovne uvádza, že psychotropnou látku je len THC. Je preto neprípustné, aby v

dôsledku postupu znalca došlo k navýšeniu hmotnosti THC o ?9-THCA a ?9-THCA-B. Uvedené by
bolo možné, ak by tak uviedol zákonodarca, obdobne ako je tomu v iných krajinách alebo v EU, kde
sa interpretuje obsah THC napr., ako súčet ?9-THC + 0,877 × ?9-THCA (ponížený o konštantu)1.
Krajiny ktoré používajú metódu GC ako aplikovalo KEUPZ majú metódy analýzy kodifikované a zároveň
nastavené zákonné limity min. koncentrácie THC (namerané touto metódou ) vyššie napr. na úroveň 6%
(tak ako to uvádza aj samotné KEUPZ vo svojom posudku) Je to aj tým, že metóda GC je chybová a

vyžaduje sa validácia a následne priemerovanie výsledkov. Taktiež je to spôsobené tým, že na forenzné
účely nie je možné simulovať presné podmienky analýzy pre páchateľov tak ako je to napr . pri konope
siatej podľa nariadení komisie (ES) č. 1122/2009, ktoré upravuje presne čas zberu, pohlavie rastlín,
vzorkovanie rastlín zo stredu poľa, atd.

Odsúdený teda vzniesol konkrétnu námietku, že pri pôvodnej analýze bola určená nesprávne hodnota
THC a v dôsledku postupu znalca došlo k navýšeniu hmotnosti THC o ?9-THCA a ?9-THCA-B, teda
hmotnosť psychoaktívnej látky bola navýšená o hmotnosť nepsychoaktivnej látky ! Súd však na danú
námietku nereagoval a skonštatoval, že je dostačujúce, že metóda aj akreditovaná. To že akreditovanou
metódou došlo k chybnému určeniu THC súd prehliadol. Kontrolný znalecký posudok môže nariadiť len

súd, odsúdený nemá možnosť si sám zabezpečiť daný dôkaz.

Ako sme uviedli metóda používaná zo strany KEUPZ je chybnou metódou, preto sa vykonávajú
kontrolné merania a výsledky sa aritmeticky priemerujú. KEUPZ v znaleckom posudku následne uvádza
už len priemernú hodnotu THC, ktorú vyjadrí jedným číslom napr. 2,3 a nie najnižšie a najvyššie

nameranúhodnotuTHC.ZtrestnoprávnehohľadiskajedôležitánajnižšiareálnenameranáhodnotaTHC
pracovníkom KEUPZ a nie hypotetická priemerná hodnota. Predmetné hodnoty KEUPZ na k dipozicí
v tzv. zázname o odchýlkach merania, pričom predmetný záznam je obsahom tej časti znaleckého
posudku, ktorá odsudnému doložená nebola !

Znalecký posudok je len interpretáciou viacerých zistení z viacerých meraní, a síce, že obsahom
posudku predloženého v konaní sú len pravdepodobnostné, priemerné hodnoty z meraní a nie primárne
údaje. Preto je dôležité dať obhajobe možnosť preveriť dané merania, nakoľko podľa nášho názoru
znalcovi neprináleží interpretovať skutkové zistenia, to je úlohou súdu. Na reprodukciu výsledkov by
boli potrebné hmotnosti vzoriek použitých na extrakciu, objem extrakčného činidla a výsledný objem

extraktu, kalibračná závislosť, veľkosť plochy vnútorného štandardu a veľkosť plochy sledovanej látky
– tetrahydrokanabinolu (THC) resp. iných kanabinoidov. Taktiež nebola súčasťou pôvodného posudku
grafická forma výstupu - chromatogramy, preto nie je možné napríklad zhodnotiť prítomnosť píkov THC
a ani iných kanabinoidov, hlavne CBN a CBD. Z dôvodu pretrvávajúcej absencie fotodokumentácie
rastlinných stôp nebolo možné relevantne vyhodnotiť prípravu a oddeľovanie upotrebiteľných časti

rastlín vzatých do analytického procesu. Obdobne neboli doložené ani odchýlky z meraní. Výsledky
z validácie by mohli účinne napomáhať prezentácii výsledkov z hľadiska neistôt/nepresnosti merania.
Priemerovanie vzoriek je robené v dôsledku voľby metódy zo strany KEUPZ a síce GC, nakoľko je to
upravené v pracovnej inštrkucií KEUPZ. Danou metódou nikdy nie je možné namerať identickú hodnotu
z jednej vzorky, preto výstupy tejto metódy je potrebné priemerovať. Uvedené nie je možne pričítať na

ťarchu odsudenému. Priemer je len vyjadrením toho, že ak by sa robila ďalšia kontrolná vzorka, tak je
štaticky pravdopobnejšie, že bude mať hodnotu bližšiu k priemeru ako ku najnižšej hodnote. Štatistická
intrepretácia je vhodná a dôležitá na nastavenie legislatívy v poľnohospodárstve a nie na odsudenie
obžalovaného. Tam sa musí aplikovať individuálny prístup, resp. musia sa brať do úvahy realne zistenia
(ak exstujú, ako je tomu v tom priípade) a nie štatistické hodnoty THC a dokonca navyšené o hmotnosť

o ?9-THCA a ?9-THCA-B.

Pri interpretácii obsahu cieľovej látky THC v tesnej blízkosti limitných hodnôt 5% THC (alebo 2%) je
dôležité brať do úvahy hodnoty štandardnej neistoty, ktoré súd nezohľadnil. Hodnoty meraní u viacerýchstôp boli v skutočný bližšie k pomyslenej hranici 5% THC ako je uvedené v posudku. Súd si nesprávne
osvojil vyjadrenie znalca a do skutkovej vety uviedol štatistické, priemerne hodnoty THC (navýšenú o
hmotnosť o ?9-THCA a ?9-THCA-B) a nie najnižšie zistené hodnoty, čim súd opäť nesprávne ustálil

skutkové zistenia v neprospech obžalovaného.

Nesprávne určenie hmotnosti návykových látok

V konaní bola vznesená námietka, že zhotoviteľ znaleckého posudku pri príprave rastlinného materiálu

neodstraňoval z rastlinného materiálu neupotrebiteľné časti rastlín, a teda, že navýšil hmotnosť, čím
umelo navýšil rozsah trestného činu. Podľa prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. do I. skupiny omamných
látok zákon rozlišuje medzi rastlinou rodu Cannabis (konopa), (okrem semien a odrôd konopy siatej
uvedených v osobitnom predpise) a suchým extraktom z rastlín rodu Cannabis (konopa), (okrem semien
a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise.) Zákon teda rozlišuje či sa jedná o celú rastlinu
roduCanabisalebosušinuzdanejrastliny.Súdalezastávaantagonistickýnázor,atvrdí,žeakjenájdený

u páchateľa aj neupotrebiteľný materiál, tak je možné ho považovať za upotrebiteľný materiál, nakoľko
na čiernom trhu sa distribuuje v danom stave (s. 59 napadaného rozsudku) . Slovenská právna úprava
bližšie nedefinuje obsah pojmu suchý extrakt, ale výslovne rozlišuje medzi rastlinou a sušinou z nej.

Problematiku toho čo je upotrebiteľný materiál pri konope reflektuje Dohovor OSN o návykových

látkach2. Znenie dohovoru bolo uverejnené v zbierke zákona vyhláškou ministra zahraničných vecí o
Jednotnom dohovore o omamných látkach č. 47/1965 Zb. Tento dohovor definuje konope (canabis)
ako návykovú látku. Pričom výraz konope (canabis) je v čl.1 definovaný nasledovne: „Výraz „konope“
označuje kvitnúci alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s výnimkou semien a listov, ktoré nemajú
vrcholčeky)3, z ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na jeho použitie.“ Povedané ináč, na právne

účely, a teda do rozsahu činu je nevyhnutné zahŕňať len dané časti rastlín.

Ďalej poukazujeme na vykonaný listinný dôkaz POUŽÍVATEĽSKÁ PRÍRUČKA PRE ŠTÁTNE
LABORATÓRIÁ NA ANALÝZU DROG od UNODOC v zmysle daného dokumentu na s.14 (resp. s .26 )sa
explicitne uvádza, že :

file_0.emf

file_1.wmf

Je tak možné ustáliť, že v stonkách a listoch je obsah koncentrácie THC pod 2 %, t.j. ide o materiál ktorý
nie je návykovou látkou ani podľa metodik KEUPZ a ani podľa slovenskej súdnej praxe, nakoľko obsah
konkrécie THC v týchto častiach rastlín je do 2 % THC. Je preto irelevantné, že páchateľ môže mať
v držbe materiál aj s obsahom neupotrebiteľných častí, nakoľko dané nie je možné pokryť zavinením

páchateľa, lebo ide o časti rastlín ktoré zarátavať, nakoľko obsahujú minimálne množstvo THC. Zmyslom
analýzy zo strany KEUPZ je preto príprava sušiny do podoby tak aby neobsahovala neupotrebiteľné
časti, v opačnom prípade sa je potrebné pýtať načo sa potom robí analýza.

Odsúdený vníma ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej účelom konania o povolení obnovy nie

je preskúmať zákonnosť, odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ani posudzovanie viny sťažovateľa,
ale to, že jeho podstatou je odstránenie nedostatkov pôvodného, právoplatného rozhodnutia, ktoré
vychádzali z neznalosti určitých skutočností v čase rozhodovania. Konanie o povolení obnovy ma
svoju špecifickú povahu, ktorá sa prenáša aj do konania pred ústavným súdom, kedy Ústavnému súdu
Slovenskej republiky v rámci zverených právomocí neprináleží odpovedať na otázku, či obnova konania

vo veci sťažovateľa mala alebo nemala byť povolená; ale v posúdení skutočnosti, či sa záver konajúcich
súdov o zamietnutí návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy konania opieral o náležite prezentované
dôvody ideovo zodpovedajúce zmyslu a podstate použitej právnej úpravy (I. ÚS 302/2019).

Napriek tejto špecifikácií sú súdy, aj v rámci konania o povolení obnovy konania, povinné rešpektovať

základné práva, ktoré sú štandardne spojené s trestným konaním (Napr.. nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS
1330/11 , nález sp. zn. III. ÚS 608/10). A teda i v konaní o povolení obnovy je potrebné rešpektovať
právo sťažovateľa na predkladanie návrhov na dokazovanie ako aj právo na riadne odôvodnenie. Taktiež
poukazujeme na potrebu rešpektovanie princípu in dubio pro reo, kedy aj sudca konajúci o povoleníobnove konania by mal byť otvorený tomu, že predložený dôkaz môže zmeniť pôvodné rozhodnutie
(Nález ÚS ČR. Sp.zn. I. ÚS 4068/14), a teda by nemal a priori danú možnosť odmietať.

Ako vyplýva z odôvodnenia napadaného uznesenia je možne konštatovať, že dôvodom na zamietnutie
návrhu na povolenie obnovy bolo to, že súd nezistil existenciu skutočností, dôkazov, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie. Konkrétnu skutkovú úvahu súd formuloval výlučne všeobecne. Pri
rozhodovaní o obnove konania sú významné také skutočnosti, dôkazy, ktoré sú spôsobilé spochybniť
usvedčujúce dôkazy z pôvodného konania, preto úlohou Okresného súdu Trenčín bolo v kontexte

vymedzených skutočnosti a návrhov zdôvodniť, prečo sťažovateľom uvedené skutočnosti a dôkazy nie
sú toho spôsobilé. Odôvodnenie súdu je tak v danom smere nepreskúmateľné nakoľko úvaha súdu je
všeobecným konštatovaním, že tieto dôkazy nie sú spôsobilými priniesť zmenu skutkového deja, resp.
zmenu výroku o vine a treste.

Súd v rámci odôvodenia a priori odmietol to, že nové dôkazy môžu privodiť zmenu rozhodnutia.

Hodnotenie predložených dôkazov nesmie podľa nášho názoru presahovať určitý stupeň
pravdepodobnosti, toho či nová skutočnosť, dôkaz by mohli privodiť zmenu rozhodnutia. Výsledkom
hodnotenia navrhovaných dôkazov nemôže byť skutková úvaha súdu, ktorá vychádza z nových,
zmenených skutkových zistení. V konaní o povolení obnovy bolo úlohou súdu skúmať len predpoklad
toho, že čí očakávaná zmena je možná a nie úvaha súdu o tom, že odsúdený spáchal trestný čin.

Okresný súd mal „len“ porovnať tvrdenia a dôkazy, doteraz súdu známe s tvrdeniami, dôkazmi, z ktorých
vyplývajú nové skutočnosti (pričom za nový dôkaz je potrebné chápať aj výpoveď jednej a tej istej
osoby ale o nových skutočnostiach) a zistiť pravdepodobnosť možnosti zmeny pôvodného Okresný súd
prekročil svoje oprávnenie a prikročil k priamemu posudzovaniu toho, či by nastala zmena rozhodnutia,
kedy ponúkol úvahu prečo má za to, že daná zmena by nenastala, čo je úlohou súdu až v konaní po

povolení obnovy. Rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie obnovy
konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo
o oprávnenosti trestného obvinenia proti adresátom práv. Preto napr. na dané konania sa nevzťahuje
ani Článok 6 ods. 1 dohovoru.(I. ÚS 302/2019) . V konaní o povolení obnovy konania nie je rozvinutý
plný režim ochrany základných práv a slobôd, preto akýkoľvek postup, zásah zo strany súdu limitujúci

práva sťažovateľa v tomto štádiu konania je potrebné vnímať citlivo, nakoľko oprávnenia sťažovateľa
a napr. revízia postupu súdov v tom štádiu je limitovaná. Súd mal len zdôvodniť prečo sťažovateľom
špecifikované tvrdenia a dôkazy nie sú nové, súdu skôr neznáme skutočnosti, ktoré by pravdepodobne
nepriniesli zmenu pôvodného rozhodnutia, čo súd urobil nedostatočne a hlavne arbitrárne.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj právo účastníka
konania na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutí umožňuje účastníkom konania
posúdiť ako všeobecný súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné a hmotnoprávne predpisy
a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu (III.
ÚS 209/04), je súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom rozhodovania súdu.
Pritom však všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia (m. m. napr. IV. ÚS 115/03). Osobitosťou porušenia práva na spravodlivý proces je

aj to, že rozhodnutia súdov tak nenapĺňajú požiadavky na zákonné odôvodnenie, nakoľko nereaguje
na argumenty, ktoré majú dve kumulatívne vlastnosti, a to že sú: a) relevantné, podstatné, významné
a tykajúce sa veci, b) konkrétne, formulované dostatočne jasným a presným spôsobom. V prípade, že
odsúdený takéto svoje právo využil, bolo následne teda povinnosťou súdu sa v odôvodnení vysporiadať
s danými vyjadreniami. V opačnom prípade je nutné takéto nekonanie súdu hodnotiť ako porušenie

práva odsúdeného na dostatočnú jasnosť dôvodov, na ktorých je rozhodnutie súdu založené. Len tak
môže sťažovateľ účelne uplatňovať existujúce opravné prostriedky.

Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky odôvodnenia napádaného rozhodnutia súdu, na ktorých
bolo založené odmietnutie povolenia obnovy iba na simplexnom, zovšeobecňujúcom konštatovaní bez

odkazu na dôkazy a bez uvedenia pre vec relevantnými okolnosťami, je odsúdený toho názoru, že súd
rozhodol v danej veci bez toho, aby jeho rozhodnutie obsahovalo aj reakcie na podstatné námietky.
Okresný súd tak neposkytol rozumné vysvetlenie a odôvodnenie toho, prečo navrhované nové tvrdeniaa dôkazy v súhrne s už vykonanými dôkazmi nevytvárajú vysoký stupeň pravdepodobnosti zmeny
skutkového deja za ktorý bol sťažovateľ odsúdený.

Je nepochybné, že v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté podľa zákonného ustanovenia, nesúladného
s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou. Sme presvedčený, že o povolení obnovy konania klienta
je v súlade s ústavnými zásadami, zásadou právnej istoty, ako aj s medzinárodnými štandardmi v
oblasti ľudských práv. Preto žiadame Krajský súd Trenčín, aby v plnom rozsahu prehodnotil rozhodnutie
okresného súdu a v súlade s právnymi predpismi a ústavnými zásadami povolil obnovu trestného

konania klienta.“

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu
rozhodnutia o sťažnosti obvineného krajský súd neobdržal vyjadrenie prokurátora k podanej sťažnosti.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)

Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj
konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti, dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,

nezistil v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdvsúladesustanovením§402ods.1Tr.por.rozhodolnapadnutým
uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje,
že v dôvodoch sťažnosti odsúdeného nie je ani vytýkaná existencia takýchto procesných chýb.

V rámci preskúmavania správnosti samotného výroku napadnutého uznesenia krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr

neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by

bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

K citovanému ustanoveniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania z dôvodov
podľa § 394 ods. 1 Tr. por. je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava
právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové

okolnosti zrejme nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti
alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným
skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom
nasprávnuaplikáciuprávnychpredpisov,tentomimoriadnyopravnýprostriedokniejeurčenýnanápravu
súdnych rozhodnutí, v ktorých by malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v dôsledku

nesprávneho výkladu právnych noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych
noriem, na ktorú nápravu slúži iný mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl.
Tr. por.).

Krajský súd ďalej považuje za potrebné dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch hľadísk.
Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy súdu skôr
neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo v spojení so
skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné

právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na
prvú otázku.Pokiaľ ide o vyššie zmienenú druhú otázku, či zistené nové skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo
v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým by mohli viesť k inému rozhodnutiu o
vine, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že odpoveď na

túto otázku závisí od toho, čo bolo podkladom pre právoplatné rozhodnutie súdu o vine.
V danom prípade z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že odsúdený v konaní, vedenom
na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8T/61/2023 (ďalej len „pôvodné konanie“, ak nie je uvedené
inak), konkrétne na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2023 postupom podľa § 257 Tr. por. v postavení
obžalovaného vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, uvedeného v obžalobe, odpovedal „áno“ na

otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por., na základe čoho okresný súd podľa § 257 ods.
7 Tr. por. uznesením (právoplatným a vykonateľný súdnym rozhodnutím) prijal vyhlásenie odsúdeného
o vine a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa odsúdený priznal k spáchaniu
skutku v obžalobe, nevykoná. Tomuto postupu predchádzalo poučenie odsúdeného aj o tom, že
súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že obžalovaný nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani

dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Z uvedeného a ostatného spisového
materiálu, týkajúceho sa pôvodného konania, teda nepochybne vyplýva, že v tomto pôvodnom konaní
rozhodnutie o vine obžalovaného nebolo urobené na podklade vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní a následného vyhodnotenia pred súdom vykonaných dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por.,
ale bolo urobené výlučne na podklade vyhlásenia obžalovaného o vine a prijatia tohto vyhlásenia

okresným súdom. Z uvedeného dôvodu preto podľa právneho názoru krajského súdu v prejednávanom
prípade objektívne nemožno vôbec pristúpiť k akýmkoľvek úvahám o tom, či obsah nových dôkazov,
predložených odsúdeným v tomto konaní o obnove, by vôbec mohol byť konfrontovaný s dôkazmi o vine
odsúdeného, ak v pôvodnom konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní neboli vykonávané žiadne
dôkazy za účelom rozhodnutia o vine odsúdeného.

Vtejtosúvislostikrajskýsúdpovažujezapotrebnéopätovnezdôrazniť,žesúdvkonaníoobnovekonania
nemá právomoc posudzovať pochybenia súdu v pôvodnom konaní (na to slúži v právoplatných veciach
dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok), a preto v tomto konaní nemá právomoc preskúmavať
ani to, či v súvislosti s vyhlásením o vine a prijatím tohto vyhlásenia bolo alebo nebolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu (viď § 257 ods. 5 a § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).

S poukazom na uvedené preto podľa právneho názoru krajského súdu vyvstáva otázka, ako v konaniach
o obnove posudzovať nové skutočnosti alebo dôkazy v prípade, ak v pôvodnom konaní došlo
k vyhláseniu o vine obžalovaným, súd toto vyhlásenie o vine prijal uznesením a na základe tohto postupu
rozhodol o vine obžalovaného.
Podľa právneho názoru krajského súdu riešenie uvedenej otázky spočíva v posúdení oprávnenia súdu

prijať vyhlásenie o vine obžalovaného. Je nepochybné, že zákonná úprava postupu pri prijatí vyhlásenia
o vine obžalovaného súdom podľa § 257 Tr. por. výslovne neupravuje žiadne podmienky, za splnenia
ktorých má súd rozhodnúť uznesením o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného o vine. Preto
postup súdu pri prijímaní vyhlásenia obžalovaného podľa § 275 ods. 7 Tr. por. po splnení zákonných
podmienok, uvedených v predchádzajúcich odsekoch §-u 257 Tr. por., ponecháva na voľnú úvahu súdu,

či vyhlásenie obžalovaného o vine prijme alebo neprijme. Na druhej strane je potrebné skonštatovať, že
táto voľná úvaha súdu nesmie byť svojvoľná.
Niet zrejme pochýb o tom, že podkladom pre posúdenie, či súd prijme vyhlásenie obžalovaného alebo
ho neprijme, je obsah dôkazov, zadovážených v spisovom materiáli z prípravného konania. Úlohou súdu
pri posudzovaní obsahu zabezpečených dôkazov na účely rozhodovania o prijatí, či neprijatí vyhlásenia

obžalovanéhoovineniejehodnotiťdôkazyzabezpečenévprípravnomkonaní tak,akojetopovinnosťou
súdu podľa § 2 ods. 12 Tr. por. po ich vykonaní na hlavnom pojednávaní, ale úlohou súdu je posúdiť, či
obsah v prípravnom konaní zabezpečených dôkazov obsahuje aj verziu skutku, ku ktorému obžalovaný
dobrovoľne a zákonným postupom vyhlásil vinu. Za situácie, ak dôkazy zabezpečené v prípravnom
konanísvedčiaajoverzii,uvedenejvskutkovejveteobžaloby,obžalovanýpripoučeníoneodvolateľnosti

vyhlásenia k tomuto skutku dobrovoľne urobí vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b), alebo c) Tr. por.
amajúcnazreteli,žeobžalovanýmusívosvojomvedomívedieť,čourobil,súdvyhlásenieobžalovaného
prijme, nemožno považovať takýto postup súdu pri prijatí vyhlásenia obžalovaného za svojvoľný.
Podľa názoru krajského súdu uvedené východiská sú rozhodné pre posúdenie, či za situácie prijatia
vyhlásenia o vine v pôvodnom konaní zistené nové skutočnosti alebo dôkazy v konaní o obnove

zakladajú dôvod na povolenie obnovy pôvodného konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Krajský súd v tejto
súvislosti zastáva právny názor, podľa ktorého v takomto prípade sú dôvodom na povolenie obnovy
pôvodného konania len také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností
vyvracali prípustnosť existencie verzie, ku ktorej obvinený v pôvodnom konaní urobil vyhlásenie o vine.Takouto skutočnosťou alebo dôkazom by napríklad mohla byť skutočnosť alebo dôkaz, ktorý by bez
akýchkoľvek pochybností (bez možnosti pripustenia existencie akýchkoľvek inej verzie) preukazoval,
že obvinený, ktorý sa priznal ku konkrétnej vražde, objektívne nemohol túto vraždu vykonať. Preto

podľa právneho názoru tohto senátu krajského súdu nové skutočnosti alebo dôkazy, v pôvodnom konaní
neznáme, ktoré len oslabujú verziu skutku, ku ktorej obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, nemôžu viesť
k odôvodnenému záveru, že rozhodnutie súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine pri poznaní
obsahu aj takýchto nových dôkazov v pôvodnom konaní by vykazovalo znaky neprípustnej svojvôle.
Na základe preskúmania veci krajský súd dospel k záveru, že odsúdeným predložené dôkazy v tomto

konaní o obnove nie sú takého charakteru, že by nepochybne vyvracali objektívnu možnosť existencie
verzie skutku, ku ktorému skutku odsúdený v pôvodnom konaní dal vyhlásenie o vine a ktoré vyhlásenie
súd prijal právoplatným a vykonateľným uznesením. Keďže za tejto situácie by nebolo možné dospieť
k odôvodnenému záveru, že odsúdeným predložené dôkazy by boli takého charakteru, že pri znalosti
ich obsahu v pôvodnom konaní by bránili súdu prijať vyhlásenie odsúdeného o vine, krajský súd dospel
k záveru, že odsúdeným predložené dôkazy v tomto konaní nie sú dôkazmi, ktoré v zmysle § 394 ods.

1 Tr. por. by mohli viesť k inému rozhodnutiu o vine odsúdeného v pôvodnom konaní, urobeného nie
na základe hodnotenia pred súdom vykonaných dôkazov, ale urobeného na základe prijatia vyhlásenia
odsúdeného o vine. Z uvedených dôvodov preto krajský súd dospel k záveru, že odsúdeným napadnutý
výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania je
správny a zákonný.

Pokiaľ ide posúdenie otázky, či vzhľadom na odsúdeným predložené dôkazy v tomto konaní by bol
trest uložený odsúdenému v pôvodnom konaní v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom
odsúdeného, alebo by bol uložený druh trestu v zrejmom nepomere s účelom trestu tak, ako to má na
zreteli ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por., krajský súd dospel k záveru, že ani z tohto hľadiska nie sú dané
zákonné dôvody na povolenie obnovy pôvodného konania v prospech odsúdeného. Z právoplatného

odsúdenia na základe odsudzujúceho rozsudku okresného súdu vyplýva, že odsúdenému bol uložený
trest odňatia slobody pri opätovnom spáchaní zločinu pod upravenú trestnú sadzbu na základe
analogickej aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v maximálnej, ustanovením §-u 39 ods. 4
Tr zák. limitovanej miere. Z uvedeného podľa názoru krajského súdu vyplýva, že odsúdenému uložený
trest v pôvodnom konaní ani vo svetle odsúdeným predložených dôkazov v tomto konaní nevykazuje

znaky zrejmého nepomeru k závažnosti činu alebo pomerom odsúdeného alebo zrejmého nepomeru
s účelom trestu.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže s
poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.