Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 34Pc/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324204014
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324204014.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Dašou Szabó, vo veci navrhovateľa

– oprávneného z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, C., v konaní
zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, proti
povinnému z vyživovacej povinnosti: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, C., v konaní
zastúpený: JUDr. Ivan Rendek advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Šafárikova 1522/42, Galanta,
o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. S účinnosťou od 04.11.2024 sa zvyšuje výživné na oprávneného z vyživovacej povinnosti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX zo strany povinného z vyživovacej povinnosti: D. B., nar. XX.XX.XXXX, a to zo sumy 350,-

eur na sumu 450,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh oprávneného z vyživovacej povinnosti zamieta.

III.Povinnémuzvyživovacejpovinnostisaukladápovinnosťzaplatiťnedoplatoknazročnomvýživnomza
obdobie od 04.11.2024 do 28.02.2025 v sume 390,- eur k rukám oprávneného z vyživovacej povinnosti

najneskôr v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXX/XX/XXXX-XXX zo X. XXXX XXXX, v
časti rozsahu vyživovacej povinnosti povinného na oprávneného z vyživovacej povinnosti.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - oprávnený z vyživovacej povinnosti („ďalej aj ako „plnoleté dieťa“ alebo „navrhovateľ“)
sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by

súd zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej povinnosti (ďalej aj ako „otec“) na plnoleté
dieťa zo sumy 350,- eur mesačne na sumu 650,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Svoj
návrh odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť otca bola naposledy upravená rozsudkom Okresného
súdu Galanta zo dňa XX.XX.XXXX, sp.zn. XXX/XX/XXXX, v čase, keď navrhovateľ mal 16 rokov
a bol študentom strednej školy. Nástupom navrhovateľa na štúdium na vysokej škole sa pomery
výrazne zmenili – zvýšili sa náklady na jeho nevyhnutné životné potreby, ale aj na sekundárne potreby
navrhovateľa. So štúdiom na vysokej škole sú spojené zvýšené mesačné výdavky na študijné pomôcky,

cestovné a stravu. Navrhovateľov príjem predstavuje vreckové zo strany matky v sume XXX,- eur
mesačne a tiež výživné zo strany otca v sume XXX,- eur mesačne. Navrhovateľ sa v letných mesiacoch
snažil privyrobiť si aj formou brigády, za ktorú poberal príjem vo výške cca XXX-XXX eur v mesiacoch
jún až august 2024. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami navrhovateľa, ktoré vyčíslil v celkovej sumeXXXX,XX eur mesačne, je kompenzovaný zo strany matky. Podľa navrhovateľa, prihliadajúc na jeho
status študenta vysokej školy, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky jednak na stravovanie a denné
dochádzanie do školy, sa nesporne objektívne zvyšujú náklady na výživu. Zvyšujú sa aj jeho nároky na

ošatenie, športové a kultúrne vyžitie, pričom dieťa študujúce mimo svojho trvalého bydliska nevyhnutne
potrebuje mať k dispozícii aj primeranú finančnú hotovosť. Navrhovateľ uviedol, že jeho otec ho približne
od 15. roka života nad rámec povinne poskytovaného výživného nepodporoval, ani mu inak neprispieval,
a to ani na sviatky. Navrhovateľ od otca nedostával žiaden dar na narodeniny, či Vianoce, tento sa
nezaujímal o jeho študijný prospech, či jeho zdravotný stav. Po prijatí navrhovateľa na G. H. F. I. J. K.,

otec iba stroho napísal matke navrhovateľa formou SMS správy s textom „super“, avšak navrhovateľovi
nezagratuloval,anihoinaknepodporil.Nezáujmomotcanavrhovateľtrpelnajmävjehoskoršomdetstve.
Naproti tomu navrhovateľ predpokladá, že s deťmi otcových partneriek tento vždy dobre vychádzal,
zaujímal sa o nich, vychovával ich a s najväčšou pravdepodobnosťou ich aj finančne podporoval, čo
navrhovateľazraňujeotoväčšmi.Otecmalrovnakoľahostajnýprístupkzískaniuvodičskéhooprávnenia
navrhovateľa v roku 2021, na ktorého získanie žiadnym spôsobom neprispel, a to napriek tomu, že ho

matka navrhovateľa požiadala o spolupodieľanie sa na tomto mimoriadnom výdavku. Podľa vedomostí
navrhovateľadisponujeotecpríjmomvovýškeccaXXXX,-eurmesačne,atojednakzozamestnania,ale
aj z prenájmu nehnuteľností. Navrhovateľ poukázal na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom
vydanej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „Metodika“), na základe ktorej by
mal mať navrhovateľ ako študent vysokej školy nárok na výživné vo výške cca 26 % z čistého príjmu

rodiča.

2. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti vo svojom vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného uviedol,
že je zamestnaný v obchodnej spoločnosti J. L., A. tak, ako aj v čase vydania posledného rozhodnutia
o výživnom, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov je vo výške

X.XXX,XX eur. V čase posledného rozhodovania o výške výživného jeho priemerný čistý mesačný
príjem z práce predstavoval sumu X.XXX,XX eur, teda od posledného rozhodovania klesol o sumu
XXX,XX eur. Okrem tohto príjmu má ešte príjem z prenájmu dvoch bytov v Galante, ktorých je výlučným
vlastníkom. Z jednoizbového bytu má príjem vo výške XXX,- eur a z garsónky vo výške XXX,- eur.
Uvedené nehnuteľnosti nenadobudol po poslednom rozhodovaní o výške výživného, vlastnil ich ešte

pred tým a príjem z nich sa zohľadnil už aj vo výške naposledy určeného výživného. V čase posledného
rozhodovania o výške výživného príjem z prenájmu uvedených nehnuteľností predstavoval spolu sumu
XXX,- eur. Súčasný príjem z prenájmu je tak vyšší o XX,- eur. Od posledného rozhodovania o výške
výživného teda celkový príjem povinného (z práce aj z prenájmu) klesol o XXX,XX eur, pričom pri
poslednom rozhodovaní predstavoval sumu X.XXX,XX eur a v súčasnosti predstavuje sumu X.XXX,XX

eur. Povinný z vyživovacej povinnosti ďalej uviedol, že býva sám v rodinnom dome v C. v nehnuteľnosti,
ktorú vlastnil už v čase posledného rozhodovania o výške výživného. Poukázal na to, že z prenájmu
nehnuteľností má síce doplnkový príjem, avšak aj výdavky, nakoľko platí služby spojené s bývaním,
energie, internet a káblovú televíziu. Svoje pravidelné mesačné výdavky spojené s bývaním vyčíslil vo
výške XXX,XX eur. Pokiaľ ide o jeho osobné pravidelné mesačné výdavky, tieto sú vo výške X.XXX,XX

eur, vrátane výživného na plnoletého syna v sume XXX,- eur. Spolu tak všetky jeho výdavky predstavujú
sumu X.XXX,XX eur. V čase posledného rozhodovania boli v sume X.XXX,XX eur, čiže stúpli o vyše
XXX,- eur. Ďalej otec vo svojom vyjadrení poukázal na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, resp.
na skutočnosť, že k zmene právoplatného rozhodnutia o výživnom môže dôjsť iba v prípade, pokiaľ od
posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré majú vplyv na výšku výživného, inak

by došlo k neprípustnej reparácii právoplatného rozhodnutia. Poukázal na pokles jeho príjmov o XX,XX
% od vydania posledného rozhodnutia, ako aj na Metodiku a dospel k záveru, že vo vzťahu k prechodu
navrhovateľa zo strednej školy na vysokú školu je možné podľa Metodiky aplikovať predpokladané
zvýšenie v rozsahu X% (ako rozdiel XX% pre študenta vysokej školy a XX% pre študenta strednej školy).
S prihliadnutím k zmenám príjmu tak podľa názoru povinného z vyživovacej povinnosti zmenené výživné

by malo predstavovať sumu: XXX,- eur (pôvodná výška výživného) – XX,XX% zo sumy XXX,- eur (keďže
došlo k poklesu jeho príjmu), čo je XXX – XX,XX eur, teda XXX,XX eur. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na
strane navrhovateľa, ktorá predstavuje už uvedené X% v zmysle Metodiky, vychádzajúc zo súčasného
celkového mesačného príjmu otca (X.XXX,XX eur) tak X% predstavujú čiastku XX,XX eur mesačne. S
prihliadnutím na podstatnú zmenu pomerov na jeho strane, ako aj na strane navrhovateľa by tak výška

výživného mala predstavovať sumu XXX,XX + XX,XX = je XXX,XX eur, čo je ešte menej ako súčasná
výška výživného v sume XXX,- eur. Uvedený výpočet pritom nezachytáva prípadnú podstatnú zmenu
pomerov (zvýšený príjem) aj na strane matky navrhovateľa, ktorá má voči nemu rovnako vyživovaciu
povinnosť. Matka navrhovateľa v čase posledného rozhodovania o výške výživného deklarovala svojpríjem v sume 80,- eur, pričom to mala byť odmena za výkon funkcie konateľky v obchodnej spoločnosti
M. L.. Matka navrhovateľa pritom nie je (a ani už v tom čase nebola) len jedinou konateľkou, ale
aj jedinou spoločníčkou uvedenej spoločnosti. Hoci toto tvrdenie o výške jej príjmu bolo už v tom

čase pomerne nepravdepodobné, dalo sa ešte s istým prižmúrením oboch očí akceptovať, nakoľko
v tom čase, kedy bolo o výške výživného naposledy rozhodované (X.X.XXXX), bola matka vlastníčkou
uvedenej spoločnosti len pár mesiacov (od XX.X.XXXX) a preto sa dalo pochopiť, že sa zatiaľ na jej
príjme veľmi neprejavil hospodársky výsledok z uvedenej spoločnosti, ako aj vzhľadom k tomu, že v tom
čase žila v byte svojho priateľa, ktorý mal údajne hradiť všetky náklady na bývanie sám. Lenže okolnosti

od uvedenej doby sa už podstatne zmenili. Matka navrhovateľa je jedinou konateľkou a spoločníčkou
uvedenej spoločnosti nepretržite už skoro 5 rokov. Ako vyplýva z príloh, ktoré navrhovateľ v konaní
predložil, má priemerný príjem jeho matky za posledných 12 mesiacov predstavovať stále len sumu
XX,XX eur, čo je už vylúčené. Podľa údajov z internetovej stránky H., tržby obchodnej spoločnosti M.
L. v roku XXXX predstavovali sumu XXX.XXX,- eur. Samozrejme tržby obchodnej spoločnosti nemusia
odrážať výšku zisku spoločnosti a rovnako tak, príjmy spoločnosti nie sú automaticky príjmami jej

vlastníka, na druhú stranu je však matka navrhovateľa jedinou konateľkou a jedinou spoločníčkou
uvedenej obchodnej spoločnosti, čo poskytuje pomerne široký priestor na častokrát sa vyskytujúcu
optimalizáciu účtovných údajov za účelom zníženia výšky daňovej povinnosti. Matka navrhovateľa má
ako jediná zároveň prístup ku všetkým finančným prostriedkom obchodnej spoločnosti. Táto spoločnosť
má podľa údajov z internetovej stránky H. len jedného zamestnanca, ktorým musí byť partner matky

navrhovateľa, keďže navrhovateľ v konaní predložil príjem partnera jeho matky, z ktorého vyplýva,
že jeho zamestnávateľom je spoločnosť M. L.. Čiže ide len o „rodinnú“ obchodnú spoločnosť matky
navrhovateľa a jej partnera. Aj z uvedeného dôvodu je veľký predpoklad, že údaje uvedené v potvrdení
o príjme tak matky navrhovateľa, ako aj jej partnera, nie sú hodnoverné. Z údajov z internetovej stránky
H. je pritom zrejmé, že ide o „zdravú“ obch. spoločnosť. To, že deklarovaný príjem matky navrhovateľa

nie je reálny, vyplýva z viacerých skutočností. Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná za účelom
dosahovania zisku. Nikto nebude mať obchodnú spoločnosť 5 rokov, pričom by mal byť neustále v strate
alebo by mal z jej podnikania dosahovať príjem len okolo XX,- eur. Takýto príjem je na zabezpečenie
základných životných potrieb absolútne nedostatočný. Je logické, že za toho stavu by každý, kto by
mal z podnikania tak nízky príjem, bol nútený sa zamestnať, aby si zabezpečil prostriedky aspoň na

základné životné potreby. Matka navrhovateľa nič také neurobila, lebo nemusela, nakoľko jej príjem
musí byť podstatne vyšší, ako deklaruje. Povinný z vyživovacej povinnosti poukázal tiež na to, že od
posledného rozhodovania si matka navrhovateľa pravdepodobne aj s jej priateľom zakúpili rodinný dom,
v ktorom bývajú spolu aj s navrhovateľom. Výdavky na domácnosť majú podľa údajov uvedených v
návrhu navrhovateľa predstavovať sumu X.XXX,XX eur. Osobné výdavky jeho matky majú predstavovať

sumu XXX,- eur a výdavky navrhovateľa majú predstavovať mesačne sumu X.XXX,- eur. Spolu tak ich
mesačné výdavky, bez osobných výdavkov partnera matky navrhovateľa, majú byť vo výške X.XXX,XX
eur. Oficiálny príjem ich domácnosti pritom predstavuje údajný príjem matky navrhovateľa v sume
XX,XX eur, príjem jej partnera v sume XXX,XX eur, prídavok na dieťa v sume XX,- eur a výživné,
ktoré navrhovateľovi hradí otec v sume XXX,- eur. Ich údajný príjem tak spolu predstavuje len sumu

X.XXX,XX eur. Každý mesiac by sa teda mali dostať do mínusu v sume X.XXX,XX eur, čo je podľa otca
absolútne nereálne. Už len vreckové, ktoré má navrhovateľovi dávať jeho matka – XXX,- eur, je vyššie
ako jej údajný príjem. Navrhovateľ zároveň uviedol, že matka mu zároveň kompenzuje rozdiel medzi
jeho príjmami a výdavkami v deklarovanej výške XXX,XX eur. Z uvedeného je zrejmé, že deklarovaný
príjem matky, je nereálny, pričom pokiaľ nebude z jej strany príjem hodnoverne preukázaný, súd by

mal podľa otca vychádzať z dvadsaťnásobku sumy životného minima v zmysle § 63 ods. 1 Zákona
o rodine. Otec zároveň navrhol, aby súd zistil u hypotekárnej banky výšku matkou deklarovaného príjmu
pred poskytnutím úveru, ktorý jej bol poskytnutý za účelom zakúpenia rodinného domu. Pokiaľ ide o
výdavky navrhovateľa vyčíslené v návrhu, otec má za to, že ide o neprimerane vysokú sumu, ktorá sa
svojou výškou už vyrovná výdavkom mnohých slovenských rodín. Navrhovateľ deklaruje svoje výdavky

v sume XXX,- eur za stravu. I keď ide podľa otca o neprimerane vysoký výdavok, poukázal na to, že
čase posledného rozhodnutia matka deklarovala výdavky na stravu navrhovateľa v celkovej sume XXX,-
eur, a teda sa nejedná o podstatnú zmenu. Za neprimerané vysoké otec považuje aj navrhovateľom
deklarované cestovné náklady v sume XXX,- eur, ktoré odôvodnil tým, že musí chodiť do školy autom,
keďže jeho vyučovanie má končiť vo večerných hodinách. Navrhovateľ však aj v tom prípade má

možnosť cestovať tak, ako ostatní študenti, verejnou dopravou. Medzi K. a C. je aj vlakové aj autobusové
spojenie, to vlakové je pre študentov denného štúdia dokonca zadarmo. Za oblečenie a obuv deklaruje
navrhovateľ výdavky v sume XXX,- eur za mesiac, pri poslednom rozhodovaní jeho matka deklarovala
sumu XX,- eur. Opätovne nejde podľa otca o takú podstatnú zmenu, aby odôvodňovala zvýšenievýživného požadované navrhovateľom. Za neprimerane vysoké považuje otec aj výdavky navrhovateľa
na barbera mesačne v sume XX,- eur. V súvislosti s mimoriadnymi výdavkami v sume XXX,- eur za
rok otec uvádza, že pri poslednom rozhodovaní boli mimoriadne výdavky za rok deklarované v sume

X.XXX eur, teda v oveľa vyššej sume ako v súčasnosti. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti otec
navrhuje návrh navrhovateľa zamietnuť, nakoľko od posledného rozhodovania nedošlo k tak podstatnej
zmene pomerov, ktoré by vo svojom súhrne odôvodňovali zvýšenie výživného.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ako aj listinnými dôkazmi ohľadom

osobných a majetkových pomerov rodičov, ktoré sa nachádzajú v spise, a to najmä listinnými dôkazmi
predloženými účastníkmi ohľadom ich osobných a majetkových pomerov, resp. ohľadom majetkových
pomerov matky navrhovateľa a jej partnera, potvrdeniami Štatistického úradu Slovenskej republiky
o miere inflácie v SR v rokoch 2021-2024 (č.l. XXX-XXX spisu), rozvrhom hodín G. H. Univerzity
Komenského v Bratislave na školský rok 2024/2025 (č.l. XXX-XXX spisu), cestovným poriadkom
(vlaková doprava) na trase K. – C. po skončení vyučovania navrhovateľa (č.l. XXX), informáciou

o aktuálnych cenách cestovných lístkov MHD Bratislava (č.l. XXX-XXX spisu), odpoveďami na lustrácie
v bankách ohľadom účtov oprávneného z vyživovacej povinnosti, jeho matky a povinného z vyživovacej
povinnosti, výpismi z bankových účtov matky oprávneného za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX,
výpismi z LV č. XXX, pre katastrálne územie J., LV č. XXXX pre katastrálne územie C. a LV č.
XXXX pre katastrálne územie B. (č.l. XXX-XXX spisu), odpoveďou spoločnosti N. K., A. ohľadom výšky

pravidelných mesačných príjmov matky, ktorú banka ustálila pre účely poskytnutia hypotekárneho úveru
k XX.XX.XXXX, odpoveďou E. G. – E. C. zo dňa XX.XX.XXXX – výpis zo zoznamu vozidiel účastníkov
konania a matky navrhovateľa (č.l. XXX-XXX spisu), ako aj s ďalším obsahom spisu a pripojených spisov
tunajšieho súdu sp.zn. XXX/XX/XXXX a sp.zn. XXX/XXX/XXXX.

4.Súdnevykonalosoboupovinnouzvyživovacejpovinnostinavrhnutýdôkazvýpisomzúčtovobchodnej
spoločnosti M. L., ako ani kúpnou zmluvou na osobné motorové vozidlo O. P. vo vlastníctve tejto
spoločnosti,jednakzdôvodu,žetopovažovalvzhľadomnavykonanédokazovaniezanadbytočné,aleaj
s poukazom na skutočnosť, že matka nie je účastníkom predmetného konania a podľa § 91 ods. 4 písm.
a) zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, informácie, ktoré sú predmetom

bankového tajomstva podá banka bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie súdu na účely súdneho
konania, ktorého je klient banky účastníkom, alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky.
Predmetom uvedeného konania je však majetok matky ako rodiča navrhovateľa, nie však spoločnosti M.
L., preto výpisy z účtu tejto spoločnosti súd nie je oprávnený bez súhlasu matky navrhovateľa vyžiadať.

5. Súd taktiež nevykonal dokazovanie ohľadom majetkových pomerov partnerky osoby povinnej
z vyživovacej povinnosti, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že ide o osobu, ktorá žije v spoločnej
domácnosti s osobou povinnou z vyživovacej povinnosti.

6. Súd zistil, že manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Galanta č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd zároveň schválil dohodu rodičov,
na základe ktorej bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný platiť
na výživu vtedy maloletého syna 150,- eur mesačne. Vyživovacia povinnosť otca na navrhovateľa
bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX,právoplatnýmdňaXX.XX.XXXX,ktorýmsúdschválilrodičovskúdohodu,nazákladektorej

sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca voči navrhovateľovi zo sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,-
eur mesačne počnúc od XX.XX.XXXX, ktoré výživné bolo splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky.

7. Právna zástupkyňa osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti na pojednávaní uviedla, že trvá na

písomne podanom návrhu, keďže k poslednej úprave výživného došlo v čase, keď mal navrhovateľ 16
rokov a navštevoval strednú školu. Priestor na zvýšenie výživného vidí aj s poukazom na deklarované
príjmy otca, pričom vychádzajúc z Metodiky, ktorá má iba odporúčací charakter, navrhovateľovi ako
študentovi vysokej školy by patrilo dokonca vyššie výživné, ako požaduje navrhovateľ. Poukázala na to,
žeotecsaodútlehovekunavrhovateľaokremplateniavýživnéhožiadnyminýmspôsobomnepodieľalna

jeho výchove, ani ho inak nepodporoval, pričom uvedený stav trvá dodnes. Nesúhlasí s vyjadrením otca,
že od vydania posledného rozhodnutia došlo k poklesu jeho príjmov, a to s poukazom na vyjadrenie otca
v predchádzajúcom konaní, kedy tvrdil, že dosahuje príjem vo výške cca 1600,- eur mesačne. Zároveň
podotkla, že v predchádzajúcom konaní došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, a teda súd o výškevýživného nerozhodoval autoritatívne. Poukázala tiež na životnú úroveň, z ktorej má súd vychádzať
pri rozhodovaní - otec vlastní okrem relatívne vysokého príjmu aj nehnuteľnosti, z ktorých má príjem.
Okrem toho uviedol, že si pravidelne sporí, pričom výdavky na výživné majú prednosť pred takýmito

výdavkami rodiča. Otec namietal výšku sumy vynaloženej na stravu navrhovateľa, sám však vo svojom
vyjadrení uviedol porovnateľnú sumu, ktorú minie na stravu, preto tento jeho argument považuje právna
zástupkyňa navrhovateľa za nedôvodný. Rovnako za nedôvodný považuje aj argument otca ohľadom
výdavkov navrhovateľa na oblečenie a obuv. Ďalej uviedla, že otec zavádza súd, keď tvrdí, že so
svojou partnerkou nežije v spoločnej domácnosti, s úmyslom vyhnúť sa preukazovaniu príjmu ďalšej

spolužijúcej osoby.

8. Plnoleté dieťa na pojednávaní uviedlo, že na podanom návrhu trvá, žiada, aby súd zvýšil výživné zo
sumy XXX,- eur mesačne na sumu XXX,- eur mesačne. Od posledného rozhodnutia súdu sa zmenili
pomery na jeho strane v tom, že nastúpil na vysokú školu – aktuálne je študentom X. Q. G. H. F. I. J. K..
V čase posledného rozhodovania bol navrhovateľ študentom K. C. v C., teda jeho výdavky sa zvýšili

jednak čo sa týka cestovného, ale aj stravy, ktorá je v K. finančne náročnejšia. Ďalšie výdavky, ktoré sú
spojené so štúdium na vysokej škole sú učebnice a školské pomôcky, na ktoré doposiaľ vynaložil asi
XXX,- eur. Predpokladá však, že aj v ďalšom semestri bude potrebné si zakúpiť knihy, resp. učebné
pomôcky v podobnej hodnote. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dochádza do školy 4 dni v týždni, v piatok
nemá vyučovanie. Do školy chodí autom, ktoré má vyššiu spotrebu – cca XX litrov na XXX km, ide

o osobné motorové vozidlo zn. O. P.. V K. ďalej uhrádza aj parkovné, asi X,- eurá na hodinu. Stravuje
sa v reštauráciách v okolí školy, snaží sa, aby mal vždy teplé jedlo, preto na obedy v dňoch, kedy je
v škole vynaloží cca X – XX,- eur denne. Okrem toho sa stravuje doma, v domácnosti matky, celkovo
tak vynaloží XXX,- eur na stravu mesačne. Ďalšie výdavky sú spojené s tým, že každý týždeň sa chodí
strihať, a teda na barbera minie cca XX,- eur mesačne. Na voľnočasové aktivity vynaloží mesačne

cca XXX,- eur (fitness permanentka XX,- eur mesačne + kultúra, kino atď.). Od roku XXXX je členom
Slovenskej motocyklovej federácie, s uvedeným členstvom sú spojené výdavky vo výške XXX,- eur
ročne. S týmto športom sú spojené aj ďalšie výdavky, čo sa týka údržby a tankovania štvorkolky, ktoré
taktiež uhrádza matka. Všetky jeho výdavky financuje jeho matka, ktorá je spoločníčkou a konateľkou
spoločnosti M., L., navrhovateľ však nemá informáciu o príjmoch svojej matky. V spoločnej domácnosti

s nimi žije aj partner matky, ktorý je zamestnaný v spoločnosti M. L., kde dosahuje príjem mesačne
vo výške cca XXX-XXX,- eur. Navrhovateľ si vie počas letných prázdnin privyrobiť cca XXX – XXX
eur mesačne, počas školského roka, nemá možnosť pracovať vzhľadom na náročnosť štúdia. Jeho
zdravotný stav je v zásade dobrý, v poslednom čase však dosť často navštevuje lekára, vzhľadom
na ochorenia dýchacích ciest. Na svoj zdravotný stav tak v poslednom období vynaložil cca XX-XX

eur. V rámci odpovedí na otázky právneho zástupcu osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, resp. na
otázky súdu navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosť, v ktorej bývajú je vo vlastníctve jeho matky a bola
zakúpená asi pred X – X rokmi. Nadobúdaciu cenu nehnuteľnosti nevedel uviesť. Vozidlo O. P., rok
výroby XXXX, na ktorom navrhovateľ chodí do školy, bolo zakúpené v tomto roku, k nadobúdacej cene
sa nevedel vyjadriť. Následne navrhovateľ uviedol, že sa pomýlil, keď tvrdil, že predmetné vozidlo je

vo vlastníctve jeho matky, keďže ide o služobné auto. Na otázku, či jeho matka vlastní aj iné motorové
vozidlá, navrhovateľ uviedol, že matka nie, jej spoločnosť však áno, vo vlastníctve spoločnosti M., L. je
aj vozidlo (O. – pozn. súdu) Q. XXXX, rok výroby cca XXXX-XXXX, a v tomto období bolo vozidlo aj
zakúpené spoločnosťou. Navrhovateľ ďalej uviedol, že si nie je istý, či aj štvorkolka, ktorú používa na
súkromné účely je vo vlastníctve spoločnosti alebo matky. K jeho vzťahu s otcom navrhovateľ uviedol, že

s otcom nemá žiadny vzťah, nestretávajú sa vôbec. Naposledy sa stretli pred niekoľkými rokmi, resp. boli
v kontakte, kedy mu otec písomne zablahoželal k narodeninám. Nad rámec súdom určeného výživného
otec na jeho výživu neprispieva žiadnou sumou, resp. ani vecnými plneniami. Takýto vzťah s otcom
má už dlhodobo, približne odkedy nastúpil na strednú školu. Na otázku, či chodí s matkou, resp. či mu
matka financuje dovolenky – či už zahraničné, alebo na Slovensku, navrhovateľ uviedol, že minulé leto

bol v Prahe, okrem toho chodí na rôzne jednodňové výlety, približne štyrikrát do roka. Na zahraničnej
dovolenke bol naposledy počas štúdia na strednej škole, tento rok, ani minulý rok nebol. Rodinný dom,
v ktorom navrhovateľ s matkou žije, je dvojposchodový rodinný dom s niekoľkými izbami, s rozlohou asi
XXX R., navrhovateľ však nevedel presne uviesť.

9. Právny zástupca osoby povinnej z vyživovacej povinnosti na pojednávaní uviedol, že sa v celom
rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Opätovne poukázal na to, že nejde o prvé
rozhodovanie o výške výživného, preto súd nemôže vychádzať z príjmu otca a z Metodiky, t.j. určiť
výživné vo výške XX % z jeho príjmu. K zmene výživného môže prísť v prípade, že nastane zásadnázmena okolností, z ktorých súd vychádzal pri poslednom rozhodovaní o výživnom, pričom k zmene
môže dôjsť iba v rozsahu, ktorý zodpovedá tejto podstatnej zmene okolností. V opačnom prípade by
išlo o neprípustnú reparáciu rozhodnutia. Pokiaľ ide o podstatnú zmenu na strane otca, od posledného

rozhodovania výška jeho čistého príjmu z práce klesla o sumu XXX,- eur a jeho celkový príjem, vrátane
príjmu z prenájmu nehnuteľností poklesol o sumu XXX,- eur. Na druhej strane jeho výdavky stúpli o cca
XXX,- eur. Otec od posledného rozhodovania nenadobudol žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, ani
inú hodnotnejšiu hnuteľnú vec. Pokiaľ ide o matku navrhovateľa, ktorá má tiež vyživovaciu povinnosť,
v čase posledného rozhodovania o výške výživného deklarovala svoj príjem vo výške cca XX,- eur, čo

sa v tom čase dalo akceptovať vzhľadom k tomu, že bola jedinou konateľkou a spoločníčkou obchodnej
spoločnosti M. len krátku dobu a mala žiť v byte svojho priateľa, ktorý mal hradiť všetky výdavky spojené
s bývaním. V súčasnosti, po 5 rokoch je vylúčené, aby jej príjem bol iba vo výške XX,- eur. I keď matka
navrhovateľa nie je účastníkom tohto konania, rovnako je povinným rodičom a súd pri rozhodovaní
vo veci samej musí prihliadnuť aj na príjem druhého rodiča a na zmenu pomerov od posledného
rozhodovania aj na jeho strane. Podľa právneho zástupcu otca nebola hodnoverným spôsobom

preukázaná výška príjmu matky navrhovateľa, preto by mal súd vychádzať z dvadsaťnásobku životného
minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane navrhovateľa,
poukázal na to, že pri poslednom rozhodovaní v zmysle Metodiky malo výživné predstavovať sumu do
XX % z čistého príjmu povinného, v súčasnosti je to XX % z príjmu povinného, avšak nakoľko je v tomto
konaní dôležitá zmena pomerov a jej rozsah, táto zmena bola vyjadrená rozdielom percent, čiže X %.

Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa, právny zástupca otca v plnom rozsahu odkázal na svoje písomné
vyjadrenie a zopakoval argumenty v ňom uvedené. Vzhľadom k tomu, že súd má vychádzať len zo
zmeny pomerov, pričom na strane otca prišlo k poklesu jeho príjmov a k zvýšeniu výdavkov, aj k tomu, že
v prípade matky navrhovateľa navrhuje vychádzať z príjmu vo výške dvadsaťnásobku životného minima
a tiež k tomu, že na strane navrhovateľa nedošlo vo finančnom vyjadrení pri odôvodnených výdavkoch

k podstatnej zmene pomerov, návrh žiadal zamietnuť.

10. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti – otec na pojednávaní v súlade s prednesom jeho právneho
zástupcu, resp. písomným vyjadrením k návrhu žiadal návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Uviedol,
že svoju vyživovaciu povinnosť vo výške XXX,- eur riadne plní. Je zamestnaný v spoločnosti J. L., A.

s priemerným čistým mesačným príjmom cca XXXX,- eur mesačne. Okrem tohto príjmu má pravidelný
príjem z prenájmu nehnuteľností v jeho vlastníctve v sume cca XXX,- eur mesačne. Čo sa týka jeho
zárobkových pomerov v čase posledného rozhodovania o výživnom, jeho čistý mesačný príjem za
posledných 12 mesiacov predstavoval v tom čase sumu XXXX,- eur, avšak k poklesu jeho príjmu došlo
ešte začiatkom roka 2020, t.j. v máji 2020 dosahoval príjem zo zamestnania približne vo výške XXXX,-

eur mesačne. Okrem toho už aj vtedy mal príjem z prenájmu dvoch nehnuteľností. Aktuálne žije sám
v C., v trojizbovom byte s rozlohou XX R., ktorý je v jeho vlastníctve, s partnerkou sa rozišli. Na ďalšom
pojednávaníuviedol,žesaspartnerkouopäťstretávajú,avšaknebývajúvspoločnejdomácnosti.Starajú
sa o spoločného psa, preto sa stretávajú pravidelne, skoro každý deň. Má úspory vo výške cca XXXX,-
eur. Okrem hypotéky, ktorú uvádzal vo svojom vyjadrení, iné dlhy, ani exekúcie nemá. Potvrdil, že so

svojím synom nie je v pravidelnom kontakte, sporadicky sa stretávajú v meste, resp. vo fitness centre.
Je tomu tak preto, že si ho syn zablokoval, jeho, ani jeho rodinu vôbec nekontaktuje, naposledy sa
stretli v roku 2020 na jeho narodeniny, odvtedy fakticky nie sú v kontakte. Okrem súdom stanoveného
výživného na potreby svojho plnoletého syna neprispieva. Na otázku súdu, či by mal aj v súčasnosti
možnosť dosahovať vyšší príjem u svojho zamestnávateľa, keby mal záujem, podobne ako v roku 2019,

otec uviedol, že takúto možnosť by v súčasnosti nemal, nakoľko v roku 2019 musel vykonávať prácu
v zahraničí v dôsledku čipovej krízy, v súčasnosti však táto možnosť neprichádza do úvahy. Na otázku
súdu, či chodí na dovolenky, otec uviedol, že naposledy bol na trojdňovom výlete v Demänovskej doline
v decembri 2024. Na dovolenky chodí raz do roka, buď je to zahraničná dovolenka, alebo dovolenka
na Slovensku, ako tomu bolo aj naposledy. Vo voľnom čase sa venuje fitnessu, do fitness centra chodí

pravidelne, štyri- až šesťkrát do týždňa.

11. Právom záverečnej reči právna zástupkyňa plnoletého dieťaťa uviedla, že podaný návrh považuje
vzhľadom na vykonané dokazovanie za dôvodný. Ako to napokon potvrdil aj sám povinný na
pojednávaní, jeho príjem sa od posledného určenia vyživovacej povinnosti zvýšil, pričom aj zo

súdom vykonanej lustrácie je zrejmé, že príjem zo zamestnaneckej činnosti povinného v niektorých
mesiacoch dosahuje sumu takmer XXXX,- eur. Navyše má aj príjem z prenájmu dvoch nehnuteľností.
Výdavky navrhovateľa sa jeho štúdiom na vysokej škole navýšili, pričom otec k dnešnému dňu okrem
platenia vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená súdom, navrhovateľa nijako nepodporuje, anifinančne, ani morálne, nezaujíma sa o neho, a to už od jeho detstva. Nie je pravdivé tvrdenie povinného,
že by tento stav bol spôsobený zavinením navrhovateľa, ktorý si ho mal zablokovať, toto tvrdenie
sa nezakladá na pravde, otec toto tvrdenie nepodporil žiadnym dôkazom. Pokiaľ ide o nezáujem zo

strany otca, jedná sa nepochybne o dlhotrvajúci stav od detstva navrhovateľa, kedy nemožno dávať
navrhovateľovi za vinu, že otec sa o neho už ako o dieťa nezaujímal a nijako ho nepodporoval, pričom
ide o stav ktorý trvá dodnes. Vyživovacia povinnosť otca bola naposledy určená, keď navrhovateľ
navštevoval strednú školu, preto je zrejmé, že zvýšenie výživného je nanajvýš dôvodné. Poukázala tiež
na to, že otec počas konania účelovo poukazoval na pokles jeho príjmu, pričom sa preukázalo, že tieto

tvrdenia boli nepravdivé, jeho príjmy sa zvýšili natoľko, že otec má našetrenú sumu vo výške približne
XXXX,- eur. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel.

12. Právom záverečnej reči právny zástupca povinného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava
všetkých svojich predchádzajúcich vyjadrení. Opätovne zdôraznil, že sa nejedná o prvé rozhodovanie
o výške výživného, ale až následné rozhodovanie, a teda súd môže upraviť výšku výživného určenú

právoplatným rozhodnutím iba na základe podstatnej zmeny pomerov, z ktorých súd vychádzal pri
poslednom rozhodovaní a iba v rozsahu tejto zmeny. Tiež upozornil, že zmena nemôže byť hocijaká, ale
len podstatná. Naďalej trvajú na tom, že príjem povinného z práce oproti predchádzajúcemu konaniu
klesol - nespochybňujú, že v deň pojednávania, keď pri predchádzajúcom konaní súd schválil rodičovskú
dohodu, bol príjem povinného nižší, avšak súd pri určovaní výživného nevychádza z najlepšieho alebo

najhoršieho mesiaca, ale z čistej priemernej mesačnej mzdy za posledných 12 mesiacov a porovnaním
takéhoto potvrdenia zamestnávateľa o príjme, predloženého v predchádzajúcom konaní a v tomto
konaní, došlo k poklesu. Rovnako pri predchádzajúcom konaní došlo k uzatvoreniu dohody medzi
rodičmi ešte pred samotným pojednávaním a v tom čase, keď povinný s výškou výživného XXX,- eur
súhlasil, si bol vedomý svojho príjmu, ktorý bol uvedený v potvrdení o príjme od jeho zamestnávateľa.

Pokiaľ ide o zmenu majetkových pomerov od posledného rozhodovania, povinný nenadobudol žiadnu
novú nehnuteľnosť, vozidlo či inú hnuteľnú hodnotnejšiu vec. Navrhovateľ bol v čase posledného
rozhodovania bez príjmu, v súčasnosti udáva aspoň príjem z letných brigád v celkovej sume XXX,-
eur. Pokiaľ ide o jeho majetkové pomery, na pojednávaní sa navrhovateľ v súvislosti so štvorkolkou
vyjadril, že nevie komu patrí, či matke alebo jej spoločnosti, z vykonaného dokazovania je však

zrejmé, že on je vlastníkom uvedenej štvorkolky. Pokiaľ ide o príjem matky, táto síce nie je účastníkom
konania, ale je taktiež rodičom a povinnou osobou z vyživovacej povinnosti, preto súd pri rozhodovaní
o rozsahu vyživovacej povinnosti povinného musí mať ustálený aj príjem druhého rodiča, nakoľko
musí skúmať, do akej miery sú oprávnené výdavky navrhovateľa, resp. do akej miery majú byť tieto
výdavky pokryté aj príjmom druhého rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že deklarovaný

príjem matky nemôže byť príjmom skutočným. Poukázal aj na to, že predloženie potvrdenia o príjme
matky vo výške cca XX,- eur neznamenal problém, akonáhle však boli navrhnuté dôkazy, ktoré by
sprehľadnili majetkové a finančné pomery matky a jej jednoosobovej obchodnej spoločnosti, bolo to
zo strany navrhovateľa odmietnuté s poukazom na to, že matka nie je účastníkom konania. Žiada
preto, aby súd túto okolnosť vyhodnotil v prospech povinného. Nakoľko majú za to, že príjem druhého

rodičia nebol hodnoverne preukázaný, právny zástupca povinného žiada, aby súd pokiaľ ide o príjem
matky, vychádzal zo sumy dvadsaťnásobku životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Pokiaľ ide o výdavky, je zrejmé, že vzhľadom k inflácii za posledných pár rokov, výdavky stúpli
každému, vrátene povinného, pokiaľ však ide o výdavky navrhovateľa deklarované v priebehu konania,
konkrétne suma XXX,- eur na stravu, povinný nesúhlasí s výdavkom v tomto rozsahu a poukazuje na

písomné vyjadrenie zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom súdu preukázal, že študenti denného štúdia majú
zabezpečené denné obedy v sume X,XX eur. Pokiaľ ide o výdavok na cestovanie do školy v sume XXX,-
eur, navrhovateľ má možnosť bezplatného cestovania vlakom, a to aj napriek prednáškam a cvičeniam
do neskorších hodín, rovnako má možnosť si vybaviť mesačný lístok na MHD za XX,- eur, čo vyplynulo
z vykonaného dokazovania, preto ani v tomto smere deklarovaný výdavok XXX,- eur nepovažujú za

odôvodnený. Výdavky na barbera v sume XX,- eur taktiež neuznáva v tomto rozsahu, nakoľko nebolo
preukázané, že sa navrhovateľ chodí skutočne strihať každý týždeň. Ďalej poukázal na deklarované
mimoriadne výdavky, ktoré sú v predmetnom konaní 3x nižšie, ako boli pri poslednom rozhodovaní
o výživnom. Vychádzajúc zo skutočne odôvodnených výdavkov, pri týchto oproti predchádzajúcemu
konaniu nedošlo k podstatnej zmene. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti navrhuje návrh

navrhovateľa zamietnuť.13. Z potvrdení Štatistického úradu Slovenskej republiky o miere inflácie v SR v rokoch 2021-2024 (č.l.
XXX-XXX spisu) súd zistil, že miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien dosiahla od vydania
posledného rozhodnutia súdu o výživnom XX,X % (X,X + XX,X + XX,X + X,X %).

14. Z odpovedí na lustrácie v bankách súd zistil, že plnoleté dieťa malo na svojom bankovom účte
zostatok ku dňu XX.XX.XXXX, aj ku dňu XX.XX.XXXX X,- eur, matka plnoletého dieťaťa mala na svojom
bankovom účte zostatok XXX,XX eur k XX.XX.XXXX a zostatok XXX,XX eur k XX.XX.XXXX. Otec
plnoletéhodieťaťamalnasvojombežnomúčtezostatokXXXX,XXkXX.XX.XXXXazostatokXXXXX,XX

eur ku dňu XX.XX.XXXX.

15. Z výpisov z bankového účty matky plnoletého dieťaťa za obdobie od XX/XXXX do XX/XXXX vyplýva,
že za uvedené obdobie 8 mesiacov bola na jej účet pripísaná celková suma XX XXX,XX eur, t.j.
v priemere suma XXXX,XX eur mesačne.

16. Z odpovede spoločnosti N. K., A. na žiadosť súdu z XX.XX.XXXX súd zistil, že banka pre účely
poskytnutia hypotekárneho úveru matke plnoletého dieťaťa ku dňu XX.XX.XXXX ustálila jej príjem vo
výške XXXX,XX eur mesačne.

17. Z informatívnych výpisov z LV č. XXX pre katastrálne územie J., LV č. XXXX pre katastrálne územie

C. a LV č. XXXX pre katastrálne územie B. (č.l. XXX-XXX spisu) súd zistil, že matka okrem bytu v Galante
a 1 rodinného domu vo Váhovciach, ktoré vlastnila v roku 2020, nadobudla ďalší nehnuteľný majetok a
stalasavýlučnouvlastníčkourodinnéhodomuvoVáhovciachaďalšiehorodinnéhodomuvkatastrálnom
území B..

18. Z výpisu zo zoznamu vozidiel účastníkov konania a matky navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
XXX-XXX spisu) súd zistil, že otec je od XX.XX.XXXX vlastníkom motorového vozidla zn. L. J. a plnoleté
dieťa je od XX.XX.XXXX vlastníkom štvorkolky zn. S..

19. Z informácie o aktuálnych cenách cestovných lístkov MHD Bratislava dostupnej na internete (č.l.

XXX-XXX spisu) súd zistil, že zľavnené predplatné cestovné lístky pre študentov možno na XX dní
zakúpiť za cenu XX,- eur.

20. Z rozvrhu hodín G. H. F. I., ktorý je voľne dostupný na internete (č.l. XXX-XXX spisu) súd zistil, že
v školskom roku XXXX/XXXX trvá vyučovanie pre všetky ročníky bakalárskeho a magisterského štúdia

najneskôr do 19.40 hod.

21.Zcestovnéhoporiadkuvoľnedostupnéhonainternete(č.l.XXXspisu)súdzistil,žebezplatnávlaková
doprava na trase K. – C. je dostupná aj po skončení vyučovania na G. H. F. I. v K..

22. Z informácie z internetovej stránky autobazar.eu, predloženej právnym zástupcom otca na
pojednávaní súd zistil, že ojazdené osobné motorové vozidlo O. P., rok výroby 2024 sa ku dňu
XX.XX.XXXX predáva za cenu X XXX XXX,- českých korún (XX XXX,XX €), resp. podľa ďalšieho
inzerátu z toho istého portálu za cenu XX XXX,- eur (č.l. XXX-XXX spisu).

23. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.27. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

30. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

31. Ustanovenie § 78 ods. 1 ZoR umožňuje zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom za
predpokladu, že nastane zmena pomerov. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene

pomerov. Za zmenu pomerov v zmysle ZoR nemožno považovať akúkoľvek zmenu, ale len takú,
ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

32. V danom prípade súd mal preukázanú hmotnoprávnu podmienku preskúmavania výšky súdom

určeného výživného, t.j. zmenu pomerov, a to na strane plnoletého dieťaťa, ktoré nastúpilo na vysokú
školu (potvrdenie o návšteve školy na č.l. X spisu), pričom v zmysle ustálenej súdnej praxe už samotný
prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému dosiahnutie plnoletosti sú považované za
objektívne skutočnosti, na základe ktorých dochádza k zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 ZoR. Keďže
je dieťa plnoleté, zvyšujú sa jeho celkové výdavky, dochádza k zmenám v oblasti záujmov, zvyšujú sa

výdavky v kultúrnej oblasti a pod.

33. Je potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek dosiahnutiu plnoletosti je ako študent vysokej školy
stále odkázaný výživou na svojich rodičov, keďže nemá vlastné stabilné príjmy, z ktorých by mohol
svoje potreby, ktoré vekom stúpli, uspokojovať. I keď navrhovateľ má občasné príjmy z letných brigád,

nejde o príjem z výkonu jeho povolania, naďalej pokračuje v príprave na výkon povolania štúdiom a
preto nie je jeho povinnosťou zabezpečovať si uspokojovanie svojich potrieb vlastnou prácou vo voľnom
čase počas štúdia, a nemožno to od neho ani spravodlivo požadovať v zmysle zákona. Čo sa týka
príjmov navrhovateľa, možno hodnotiť len pozitívne, že sa snaží brigádnickou prácou počas letných
prázdnin z časti pokryť svoje výdavky, nie je však jeho povinnosťou zabezpečovať si uspokojovanie

svojich potrieb vlastnou prácou vo voľnom čase počas štúdia, a nemožno to od neho ani spravodlivo
požadovať v zmysle zákona, ktorý jednoznačne hovorí, že ako študent vysokej školy je stále odkázaný
výživou na svojich rodičov (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. XXXXX/XXX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudok sp.zn. XXXXX/XX/XXXX z XX.XX.XXXX).

34. Súd porovnal aktuálne majetkové pomery účastníkov konania so stavom ku dňu vyhlásenia
posledného rozhodnutia o výživnom, resp. ako predbežnú otázku v súlade s judikatúrou najvyšších
súdnych autorít skúmal aj majetkové pomery matky plnoletého dieťaťa, ktorá síce nie je účastníkom
predmetného konania, je však rovnako ako otec osobou povinnou z vyživovacej povinnosti vo vzťahu
k plnoletému dieťaťu - navrhovateľovi.

35. Navrhovateľ deklaroval aktuálne príjmy svojej matky vo výške XX,XX € mesačne (výplatné pásky
na č.l. XX a nasl. spisu), uviedol tiež že je matka poberateľkou prídavku na nezaopatrené dieťa v sume
60,- eur mesačne, jej príjmy sú tak vo výške cca XXX,- až XXX,- eur mesačne. Zároveň tvrdí, že všetky
jeho výdavky, vrátane výdavkov na domácnosť v celkovej výške XXXX,- eur mesačne uhrádza matka.

Zvýpisovzúčtumatkysúdzistil,ženajejbankovýúčetsapripisujúpríjmyzrôznychzdrojovvpriemernej
mesačnej výške cca XXXX,- eur (priemer za obdobie od XX/XXXX – do XX/XXXX). Podľa názoru súdu
však možno dôvodne predpokladať, že sa nejedná o všetky reálne príjmy matky. Potvrdzuje to okrem
navrhovateľomdeklarovanýchmesačnýchvýdavkovmatkyvcelkovejvýškeXXXX,XX€(všetkyvýdavky
navrhovateľa: XXXX,XX eur + výdavky na domácnosť: XXXX,XX eur + osobné výdavky matky: XXX,-

eur) aj skutočnosť, že pre účely poskytnutia hypotekárneho úveru v roku 2022 matka deklarovala príjem
zo spoločnosti M. L. vo výške XXXX,- eur. I keď sa nejedná o aktuálne príjmy matky, ale o údaje platné
k XX.XX.XXXX, kedy matka požiadala o úver, súd má za to, že s poukazom na princíp potencionality
príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného rodiča, ktorédosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z príjmov, ktoré by podľa svojich schopností a
možnostímohol,resp.jereálneschopnýdosiahnuť,možnoustáliť,žejevmožnostiachmatkyakojedinej
spoločníčky a konateľky prosperujúcej obchodnej spoločnosti dosahovať priemerný mesačný príjem

vo výške aspoň XXXX,- eur. Súd má za to, že životná úroveň matky sa od posledného rozhodnutia,
kedy všetky jej náklady na bývanie mal uhrádzať partner, nepochybne zvýšila, čo preukazuje okrem
iného aj to, že vie pre svojho plnoletého syna zabezpečiť nadštandardnú životnú úroveň, ktorá zahŕňa
napr. že ako študent vysokej školy má možnosť dochádzať na vyučovanie na luxusnom motorovom
vozidle, hoci by mohol cestovať hromadnou dopravou, ktorá je pre študentov bezplatná. Od posledného

rozhodnutia, kedy matka vlastnila byt v katastrálnom území C. a rodinný dom v katastrálnom území
J. v spoluvlastníckom podiele 1 k celku, došlo k zmene pomerov na jej strane aj v tom, že sa matka
stala výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu vo Váhovciach a zároveň nadobudla ďalší
nehnuteľný majetok v podobe rodinného domu v katastrálnom území B., v ktorom spolu so svojím
partnerom a plnoletým dieťaťom v súčasnosti bývajú.

36. Povinný z vyživovacej povinnosti deklaroval svoje aktuálne príjmy v celkovej výške XXXX,XX €, a to
zo zamestnania, resp. z prenájmu dvoch nehnuteľností v jeho vlastníctve. I keď tvrdí, že došlo k poklesu
jeho príjmov od roku 2020, súd zdôrazňuje, že jeho schopnosti a možnosti sa žiadnym spôsobom
nezmenili a na strane povinného nedošlo od posledného rozhodnutia súdu k zmene životnej úrovne – je
zamestnaný u toho istého zamestnávateľa a má príjem z prenájmu dvoch nehnuteľností obdobne ako

v čase posledného rozhodovania súdu o výške výživného. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť,
že v čase rozhodovania súdu, t.j. v máji 2020 mal otec už niekoľko mesiacov - konkrétne od januára
2020 nižší príjem, podľa vlastného vyjadrenia na úrovni necelých XXXX,- eur, na čo súd pri schválení
dohody rodičov prihliadal a s uvedenou skutočnosťou nepochybne počítal aj samotný povinný, ktorý
napriek uvedenému súhlasil s výškou výživného v sume XXX,- eur mesačne. Neobstojí preto argument

otca, že jeho príjem bol nižší iba „v deň pojednávania“, resp. sa jeho príjem znížil bezprostredne pred
schválením rodičovskej dohody v predchádzajúcom konaní. Z obsahu spisu, resp. z vyjadrení otca je
zrejmé, že príjmy otca sa v roku 2019 dočasne zvýšili vzhľadom na mimoriadne okolnosti na trhu, sám
však poukazoval na to, že sa nejedná o dlhodobý stav a z jeho dočasne zvýšených príjmových možností
nemožno vychádzať. Za svoj reálny mesačný príjem zo zamestnania, z ktorého mal aj súd vychádzať

pri schválení rodičovskej dohody, považoval sumu XXXX,- eur, čo je zrejmé aj z vyjadrenia otca a jeho
príloh na č.l. XX a nasl. spisu Okresného súdu Galanta, sp.zn. XXX/XX/XXXX.

37. Čo sa týka odôvodnených potrieb plnoletého dieťaťa, súd tieto ustálil v priemernej mesačnej
výške XXX,XX eur, ktoré pozostávajú z nákladov na stravu: XXX,- eur, cestovné náklady: XX,- eur,

drogériu a kozmetiku: XX,- eur, barber: XX,- eur, vitamíny: XX,- eur, oblečenie a obuv: XXX,- eur,
voľnočasové aktivity: XXX,- eur, učebnice a školské pomôcky: XXX,- eur ročne (XX,- eur mesačne),
licenciu a poistenie člena Slovenskej motocyklovej federácie: XXX,- eur ročne (XX,XX eur mesačne),
prehliadka u očného lekára: XX,- eur ročne (X,XX eur mesačne). Navrhovateľom deklarované cestovné
náklady vo výške XXX,- eur súd nepovažoval za nevyhnutné vynaložiť. Na cestovné náklady súd

považoval sumu XX,- eur za primeranú s poukazom na aktuálny cenník MHD v Bratislave (č.l. XXX-XXX
spisu), keď navrhovateľ nevedel racionálne vysvetliť, z akého dôvodu chodí na vyučovanie luxusným
vozidlomspriemernouspotreboupalivaXXlitrovnaXXXkm.Jehoargumentácia,žecestovaniedoškoly
autom je nevyhnutné z dôvodu, že vyučovanie mnohokrát končí vo večerných hodinách, bola v konaní
vyvrátená, keď z rozvrhu hodín je zrejmé, že vyučovanie trvá maximálne do 19:40 hod. (rozvrh hodín

G. H. F. I. je voľne dostupný na internete – viď č.l. XXX-XXX spisu), pričom bezplatná vlaková doprava
medzi K. a C. je dostupná aj po skončení vyučovania (č.l. XXX). Vzhľadom na uvedené sa súd stotožnil
s názorom otca, že cestovné náklady v sume XXX,- eur mesačne nemožno považovať za odôvodnené.
Ostatné výdavky vyčíslené oprávneným však považoval súd za odôvodnené, a to s poukazom na
skutočnosť, že odôvodnenosť potrieb sa odvíja od životnej úrovne rodičov. Čím vyššia je životná

úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného
dieťaťa. Nakoľko obaja rodičia disponujú nadštandardnými príjmovými možnosťami (na úrovni takmer
dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2024),
súd považoval výdavky navrhovateľa na stravu v sume XXX,- eur mesačne, ako aj výdavky na barbera
v sume XX,- eur mesačne aj napriek argumentom povinného za akceptovateľné. Kvalitnú teplú stravu,

na rozdiel od jazdy na vozidle s neprimerane vysokou spotrebou paliva, nemožno podľa názoru súdu
považovať za „zbytočný luxus“. V porovnaní s výdavkami deklarovanými v čase posledného rozhodnutia
na vtedy ešte maloleté dieťa v sume cca XXX,- eur ide tak o zvýšenie nákladov na odôvodnené potreby
plnoletého dieťaťa približne o XXX,- eur s tým, že okrem uvedených výdavkov znáša aj náklady nabývanie oprávneného v plnom rozsahu matka, čo predstavuje tiež zmenu v porovnaní so stavom v roku
2020, kedy mal náklady na bývanie matky a oprávneného znášať partner matky.

38. Otec pravidelne prispieva na výživu plnoletého dieťaťa sumou XXX,- eur, a teda matka uhrádza
odôvodnené výdavky oprávneného v sume približne XXX,- eur mesačne (XXX-XXX), a to okrem už
spomínaných nákladov na bývanie oprávneného, ktoré sú vo výške cca XXX,- eur mesačne (elektrina:
XXX,- eur, voda: XX,XX eur, komunálny odpad: XX,XX eur, daň z nehnuteľností: XX,XX eur, internet:
XX,- eur, spolu: XXX,XX/X osoby v domácnosti = XXX,XX eur/osoba/mesiac).

39. Ako už bolo uvedené, príjmy povinného otca sú v celkovej výške XXXX,XX € (priemerný čistý
mesačný príjem zo zamestnania za posledných 12 mesiacov XXXX,XX eur + príjem z prenájmu
nehnuteľností XXX,- eur mesačne) a všetky svoje výdavky vyčíslil v sume XXXX,XX €, t.j. aj po uhradení
všetkých svojich (nie len nevyhnutných) nákladov disponuje finančnou rezervou v sume cca XXXX,-
eur mesačne, pričom medzi jeho výdavkami sa nachádzajú aj položky ako sporenie v sume XXX,- eur

a tieto výdavky zahŕňajú už aj výživné na oprávneného v sume XXX,- eur mesačne. Zároveň je podľa
názoru súdu potrebné prihliadať na skutočnosť, že otec nie je v žiadnom kontakte so svojím plnoletým
dieťaťom, nad rámec súdom určeného výživného na plnoleté dieťa žiadnym spôsobom neprispieva, nie
je súčasťou života svojho syna. Na druhej strane matka si vyživovaciu povinnosť plní za celé obdobie od
narodenia dieťaťa až doposiaľ, reagujúc priebežne na prirodzený nárast jeho potrieb postupom času.

40. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že je spravodlivé požadovať, aby sa otec podieľal
na odôvodnených potrebách plnoletého dieťaťa, ktoré sa od posledného rozhodnutia zvýšili, a to
sumou XXX,- eur mesačne. Zvyšnú sumu zvýšených výdavkov ako aj ďalších XXX,- eur na bývanie
oprávneného, t.j. spolu cca XXX,- eur bude znášať matka, ktorej sa tak zvýši vyživovacia povinnosť

primerane k preukázanej zmene pomerov na jej strane.

41. Pokiaľ ide o argument povinného ohľadom zákazu reparácie právoplatného súdneho rozhodnutia,
súd zdôrazňuje, že uvedený princíp v plnom rozsahu rešpektoval a výživné zvýšil iba s prihliadnutím
na zvýšené výdavky oprávneného, t.j. v rozsahu preukázanej zmeny pomerov od posledného

rozhodnutia. V tejto súvislosti je však potrebné podotknúť, že argumentáciu ohľadom možnosti zvýšenia
výživného v rozsahu maximálne 2 % s poukazom na Metodiku, považuje súd za nesprávnu. Zmena
pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného totiž môže nastať aj na strane oprávneného. Vychádzajúc
z argumentácie povinného by v prípade zmeny pomerov iba na strane dieťaťa mohlo dôjsť k absurdným
situáciám, kedy by sa povinný rodič nemusel podieľať na odôvodnených potrebách svojho dieťaťa, hoci

by to jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery umožňovali. Takýto výklad je podľa názoru súdu
v rozpore so základnými princípmi, na ktorých je ZoR postavený, ako aj s konkrétnym ustanovením § 62
ods. 2 ZoR. Súd zároveň zdôrazňuje, že Metodika má iba odporúčací charakter, pričom medzi limity jej
využitia patrí napríklad, že je určená pre štandardné, obvyklé prípady, nemusí byť využiteľná v prípade
rodičov s nadštandardnou životnou úrovňou, akým je aj prejednávaný prípad.

42. Uvedené rozhodnutie, ktorým sa zvýši vyživovacia povinnosť povinného na sumu XXX,- eur
mesačne, súd považuje za spravodlivý kompromis, v rámci ktorého sa obaja rodičia v porovnateľnej
miere podieľajú na odôvodnených potrebách plnoletého dieťaťa, pričom takto určené výživné považuje
za primerané vzhľadom na schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov, ako aj na odôvodnené

potreby dieťaťa.

43. V súlade s ust. § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danom prípade bola preukázaná miera inflácie od vydania posledného rozhodnutia na úrovni takmer
30 %, a teda zvýšenie výživného je opodstatnené aj s ohľadom na nepochybný nárast životných

nákladov od roku 2020.

44. Pre úplnosť súd podotýka, že pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb oprávneného je nutné
prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného a nie je možné ho len limitovať na ekonomickú kategóriu.
Ako už bolo uvedené, vyššia životná úroveň síce umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej

miere, avšak v prípade vyšších, resp. nadštandardných príjmov povinných rodičov sa nedá postupovať
mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká. Nie je možné
zabúdať na skutočnosť, že je právom a aj povinnosťou rodičov naučiť dieťa chápať hodnotu peňazí a
riadnemu hospodáreniu s nimi. Určenie neprimerane vysokého výživného môže byť nie len v rozpores najlepšími záujmami dieťaťa, ale môže tiež porušovať právo rodiča vychovávať svoje dieťa, čo je mu
pritom garantované v čl. XX ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.

45. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že zvýšil výživné zo sumy
XXX,- eur na sumu XXX,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa – plnoletého dieťaťa ako nedôvodný zamietol.

46. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

47. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu, t.j. od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX v sume XXX,- eur (výživné zvýšené o XXX,- eur mesačne, za mesiace december 2024,
január 2025 a február 2025 spolu = X T. XXX = XXX,- eur + alikvótna časť od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX, t.j. XX dní v mesiaci november – XXX : XX T. XX = XX eur po zaokrúhlení), súd mu uložil
povinnosť zročné výživné uhradiť v paričnej lehote podľa § 232 ods. 3 CSP, t.j. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. S poukazom na vykonané dokazovanie ohľadom majetkových pomerov otca mal súd za to, že
nie je potrebné rozvrhnúť zameškané výživné na mesačné splátky, o povolenie ktorých otec ani nežiadal.

48.Nakoľkovýživnénaplnoletédieťabolozvýšené,súdzároveňrozhodolozmenerozsudkuOkresného
súduGalanta,č.k.XXX/XX/XXXX-XXXzoX.XXXXXXXX,ktorýmdošlonaposledykurčeniuvyživovacej
povinnosti otca na plnoleté dieťa, a to v časti rozsahu vyživovacej povinnosti povinného na oprávneného
z vyživovacej povinnosti.

49. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.