Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 20Cbi/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124212083
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dagmar Snopeková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124212083.5

Uznesenie

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Dagmar Snopekovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. Michal Černek
so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, značka správcu S1962, správca konkurznej podstaty úpadcu:
DOMMAT s.r.o. so sídlom Pri Studničke 4776/38, 949 07 Nitra, IČO: 50 966 430, právne zast.: Palkovič
advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Kapitulská 20, 917 01 Trnava, IČO: 47 255 609 proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E. podnikajúci pod obchodným menom Tibor Rábek

– TIBI, s miestom podnikania C. XXX, XXX XX D. E., IČO: 14 106 230, právne zast.: JUDr. Ondrej
Brláš, advokát so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 42 428 521, o odporovanie právnych
úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške náhrady

trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal určenia, že právny úkon úpadcu DOMMAT
s.r.o., so sídlom Pri Studničke 4776/38, 949 07 Nitra, IČO: 50 966 430, ktorým úpadca dňa 13.04.2023
plnil žalovanému kúpnu cenu vo výške 1.000 eur za dodaný tovar na základe faktúry č. 20222430 zo dňa
20.07.2022, čím prišlo k zániku a splneniu žejto pohľadávky je v konkurze vedenom Okresným súdom

Nitra pod sp.zn. 20K/6/2023 voči veriteľom úpadcu DOMMAT s.r.o., so sídlom Pri Studničke 4776/38,
949 07 Nitra, IČO: 50 966 430, právne neúčinný a žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť do všeobecnej
podstaty úpadcu DOMMAT s.r.o., so sídlom Pri Studničke 4776/38, 949 07 Nitra, IČO: 50 966 430, v
konkurze vedenom Okresným súdom Nitra pod sp.zn. 20K/6/2023 sumu 1.000 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Podaním doručeným súdu dňa 22.04.2025, pred začatím prvého pojednávania vo veci a pred
predbežným prejednaním sporu, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť
a žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby zdôvodnil tým,
že po podaní žaloby, ktoré bolo potrebné realizovať v zákonnej lehote, žalovaný preukázal, že úhradu
kúpnej ceny fakturovanú faktúrou číslo 20222430 zo dňa 20.07.2022 nevykonal úpadca, ale zo svojich
finančných prostriedkov konateľ úpadcu. Takémuto spôsobu úhrady však účtovná evidencia úpadcu

nezodpovedá a žalobca pri podaní žaloby vychádzal z účtovnej evidencie úpadcu.

3. Žalovaný nebol vyzvaný na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby, nakoľko jeho prípadný nesúhlas
so späťvzatím žaloby by bol irelevantný keďže k späťvaztiu žaloby došlo pred začatím predbežného
prejednania sporu, resp. pojednávania.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.5. Podľa § 145 odsek 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 odsek 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Keďže žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, súd rešpektujúc toto dispozičné právo žalobcu,

konanie v súlade s citovanými ustanoveniami § 145 a § 146 CSP zastavil.

8. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 262 odsek 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do
podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila,

že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho
riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa
prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení §
256 CP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré

vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je
vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne,
čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t.j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej
súvislosti,vktorompríčinoujesprávanieúčastníkakonania.Kritériumprocesnéhozavineniapotomtreba

posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť
s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7M Cdo
4/2010).

11. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 od. 1 CSP je súd povinný
vždy skúmať či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje
procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal
žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu
vzal žalobu späť a podobne. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila

zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou
domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie
sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania
je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok.
Ide teda o to, či sa žalobcovia domohli uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol

žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

12. V danom prípade sa týmto rozhodnutím konanie končí, a preto súd v zmysle ustanovenia § 262
ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania súd
postupoval podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane. Otázku zavinenia súd skúma z procesného hľadiska. Žalobca
späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že po podaní žaloby, žalovaný preukázal, že úhrada kúpnej ceny
bola vykonaná z finančných prostriedkov konateľa úpadcu, a nie úpadcu, čomu však účtovná evidencia
úpadcu nezodpovedá. Súd nemal preukázané, že by žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že by sa
žalovaný správal v intenciách žalobného návrhu, a teda že by zastavenie konania z procesného hľadiska

zapríčinil žalovaný. Súd preto ustálil, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, ktorý
svoju žalobu vzal späť. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2
Obo 183/92 z 27.10.1992, v zmysle záverov ktorého, ak žalobca vezme žalobu späť z iného dôvodu, než
pre určité správanie sa žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania.Nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol preto žalovanému, ktorému súd
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom

uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Každé listinné podanie, ktoré budete adresovať v priebehu konania súdu, adresujte v takom počte
rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší

rovnopis.