Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 68Csp/107/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123384688
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6123384688.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou v spore žalobcu: M.B.A. Financie s.r.o., so

sídlom Gusevova 1415/6, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 36 754 404 zast.: Advokátska kancelária
Galadík s.r.o., so sídlom Jána Bottu 834/2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 691 419 proti žalovanej: A.
B., nar. XX.X.XXXX, C. XX/XX, XXX XX D. E. C., zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom
advokátskej kancelárie Werferova 1, 040 11 Košice, o zaplatenie 3 350,00 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 28.8.2023

a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 16.10.2023 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo
výške 3 350,00 € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.7.2022 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Na odôvodnenie žaloby žalobca okrem iného uviedol, že Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej aj ako
„pôvodný veriteľ“ alebo „banka“), uzatvorila dňa 12.10.2018 so spoločnosťou XXXX F. G. H. (I. J.
„K.“) Zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len „zmluva o úvere“). Predmetom

zmluvy o úvere bolo poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 4 470,00 €. Uviedol, že pohľadávka
pôvodného veriteľa zo zmluvy o úvere bola zabezpečená v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka
Dohodou o pristúpení k záväzku s A. B. (ďalej len ,,žalovaná“). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere
boli všeobecné obchodné podmienky banky. Nakoľko zo strany dlžníka došlo k porušeniu zmluvných
podmienok pre poskytovanie bankových produktov, pristúpil pôvodný veriteľ k výpovedi zmluvy o úvere,
na základe, ktorej bolo dlžníkovi poskytnuté povolené prečerpanie. Uvedená skutočnosť bola podľa
žalobcu dlžníkovi a žalovanej oznámená Výpoveďou zmluvy zo dňa 15.4.2022. Pôvodný veriteľ zároveň

týmto listom vyhlásil mimoriadnu splatnosť tohto Povoleného prečerpania. Výpovedná doba bola dva
mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Zásielka sa
pôvodnému veriteľovi vrátila dňa 22.4.2022 ako nedoručená z dôvodu ,,adresát neznámy“. Výpoveď
zmluvy bola žalovanej zasielaná dňa 19.4.2022. Nakoľko žalobca nemal k dispozícii doručenku, dokladá
ako dôkaz o doručovaní výpovede zmluvy podací hárok. Mal za to, že výpovedná lehota začala plynúť
od mája 2022, výpovedná lehota uplynula dňa 30.6.2022. Výzvou zo dňa 17.3.2023 oznámil pôvodný
veriteľ dlžníkovi a žalovanej, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky. Žalovaná bola upozornená,

že ku dňu vyhotovenia oznámenia, je výška pohľadávky banky 3.951,30 €. Zároveň bola upozornená,
že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Uvedená výzva adresovaná dlžníkovi sa
pôvodnému veriteľovi vrátila dňa 22.3.2023 ako nedoručené z dôvodu „adresát je neznámy“. Výzva bolažalovanej zasielaná dňa 20.3.2023. Nakoľko žalobca nemal k dispozícii doručenku, dokladá ako dôkaz
o doručovaní výzvy podací hárok.

3. Ďalej žalobca poukázal na to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0553/2023/CE zo
dňa 22.6.2023 nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok zmenu v osobe veriteľa Slovenská
sporiteľňa, a.s., na M.B.A. Financie s.r.o.. O uvedených skutočnostiach bolo žalovanej expedované v
zmysle ust. § 526 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z.z., oznámenie o postúpení pohľadávky. Uviedol, že ku
dňu postúpenia pohľadávky predstavuje dlžná istina úveru sumu 3.350,00 €. S poukazom na článok

I bod 1 Zmluvy o úvere si žalobca nárokuje priznanie úroku z omeškania vo výške 10 % ročne z
dlžnej istiny vo výške 3.350,00 €, ktorý požaduje priznať od 1.7.2022 do zaplatenia. Právny zástupca
žalobcu vyzval predžalobnou výzvou zo dňa 3.7.2023 žalovaného na mimosúdne vysporiadanie daného
prípadu.Žalobcauviedol,žežalovanýajnaprieknespornémunárokužalobcuajehosnahuomimosúdne
urovnanie, svoju povinnosť k podaniu tejto žaloby nesplnil ani čiastočne.

4. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.9.2023
okrem iného uviedla, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva. Poukázala na to, že
predpokladom platnosti pristúpenia k záväzku, resp. predpokladom na jeho samotný vznik je existencia
pôvodného záväzkového právneho plnenia. Účinnosť zmluvy o pristúpení k dlhu predpokladá existenciu
záväzkového pomeru, ku ktorému má byť pristúpené, a tak aj zároveň existenciu samotného dlhu, ktorý

vyplýva z predmetného záväzkového pomeru. Žalovaná mala za to, že v čase uzatvorenia Dohody
o pristúpení k záväzku zo zmluvy neexistoval žiaden dlh, ku ktorému by žalovaná mohla pristúpiť,
a tak podľa jej názoru neboli naplnené základné predpoklady na pristúpenie žalovanej k záväzku.
Podľa žalovanej samotná skutočnosť, že spoločnosti XXXX F. G. H. L. dlžníkovi, bolo Slovenskou
sporiteľňou, a.s. povolené prečerpanie finančných prostriedkov neznamená, že v čase uzatvorenia

zmluvy so žalovanou existoval akýkoľvek peňažný dlh, ku ktorému mohla žalovaná dohodou o pristúpení
k záväzku zo zmluvy pristúpiť. Podľa žalovanej vyššie uvedené žalobca nijakým spôsobom nepreukázal,
pričom absencia tejto skutočnosti spôsobuje samotnú neplatnosť uzatvorenej dohody. Mala za to, že
pristúpenie k záväzku ako zabezpečovací inštitút prezumuje existujúci peňažný dlh dlžníka, ktorý sa
pristupujúcidlžníkzaviazalzadlžníkasplniťveriteľovi.Tátopožiadavkapodľajejnázorupriamoodporuje

skutkovému stavu založenému uzatvorenou dohodou o pristúpení k záväzku zo zmluvy, a tak možno
podľa žalovanej konštatovať, že k vzniku tohto zabezpečovacieho inštitútu ani nedošlo. Žalovaná v
čase podpisu dohody o pristúpení k záväzku zo zmluvy nemohla vedieť výšku samotného dlhu, ku
ktorému pristupuje, čo priamo odporuje požiadavkám pristúpenia k záväzku podľa § 533 Občianskeho
zákonníka, a to vzhľadom na skutočnosť, že v čase podpisu tejto dohody žiaden dlh voči dlžníkovi, resp.

aj voči žalovanej neexistoval. Dohoda o pristúpení k záväzku zo zmluvy, ktorou žalobca preukazuje
vznik záväzku voči žalovanej nespĺňa podľa jej názoru formálne náležitosti pristúpenia k záväzku podľa
§ 533 Občianskeho zákonníka. V rámci pristúpenia k záväzku je explicitne uvedené, že ide o dohodu
medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, pričom dlžník, v tomto prípade spoločnosť XXXX F. G.
H., nie je účastníkom tejto dohody. Žalovaná konštatovala, že účastníkom tejto dohody bol aj dlžník,

čo potvrdil svojim podpisom na predmetnej zmluve. Takto koncipovaná dohoda odporuje formálnym
požiadavkám na pristúpenie k záväzku. predmetom dohody v ktorej vystupuje žalovaná ako pristupujúci
dlžník nebol peňažný dlh, z čoho následne vyplýva neplatnosť tejto dohody. Žalovaná poukázala na
to, že pohľadávka, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje, je nedostatočne určitá, a to v súvislosti s
uplatňovanou výškou pohľadávky. Z predložených listín podľa žalovanej nevyplýva, že by pohľadávka

žalobcu pozostávala z istiny 3 350,00 € a príslušenstva, ktoré tvorí úrok z omeškania. Žalobca v konaní
predložil výpis z úveru, z ktorého nie je možné vyčítať, aká je finálna zostatková suma pohľadávky, resp.
akoaktopredmetnéplatbyvykonával.Vzhľadomnauvedenéspochybňuježalovanávýškuuplatňovanej
pohľadávky.

5. V replike zo dňa 17.10.2023 žalobca ohľadom námietky žalovanej, že v čase uzatvorenia dohody
neexistoval žiaden dlh a tak neboli splnené predpoklady na pristúpenie k záväzku dala do pozornosti
uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 15. novembra 2016, sp. zn.: 32Cdo 1362/2016, ktorý konštatoval, že
podľa § 533 prvej vety Občianskeho zákonníka možno pristúpiť tiež k záväzku, ktorý ešte neexistuje a
mávzniknúťažvbudúcnosti.Okamihpristúpeniakbudúcemuzáväzku,t.j.okamih,kedysapristupujúca

osoba stáva dlžníkom, je potom totožný s okamihom, kedy záväzok vznikne. Mal za to, že v zmysle
konštantnej judikatúry je možné pristúpiť i k záväzku, ktorý vznikne v budúcnosti, pričom poukázal na to,
že pohľadávka banky je špecifikovaná v článku I. Zmluvy. K námietke, že pôvodný dlžník je účastníkom
dohody o pristúpení, čo odporuje formálnym požiadavkám dohody o pristúpení žalobca uviedol, žedohoda o pristúpení je súčasťou Zmluvy o povolenom prečerpaní a je upravená v článku IV. Zmluvy. Je
podľa žalobcu logické, že na zmluve je okrem pristupujúceho dlžníka podpísaný aj hlavný dlžník, teda
spoločnosť XXXX F. G. H.. M. postup podľa žalobcu nie je v rozpore s platnou legislatívou. Mal za to, že

ak je dohoda o pristúpení súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní, tak pristupujúci dlžník vie presne
k akému záväzku a za akých podmienok pristupuje. K námietke, že predmetom dohody o pristúpení
nebol peňažný záväzok, žalobca uviedol, že predmetom Dohody o pristúpení je v zmysle článku IV. bod
1 záväzok pristupujúceho dlžníka špecifikovaný ako záväzok Dlžníka vyplývajúci zo Zmluvy. V záhlaví
Zmluvy o povolenom prečerpaní je pri Zmluve o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXX uvedené, že

ďalej sa táto zmluva bude označovať ako "Zmluva". V článku I. Zmluvy je špecifikovaný záväzok Dlžníka
a teda aj pristupujúceho dlžníka z ktorého jednoznačne vyplýva: i/ výška povoleného prečerpania 4.470
EUR ii/ výška úroku z omeškania 10% + výška úrokovej sadzby v čase omeškania iii/ deň konečnej
splatnosti povoleného prečerpania: splatné na výzvu banky, a to v deň určený bankou. Mal za to, že
záväzok pristupujúceho dlžníka je dostatočne určitý a špecifikovaný v článku I. Zmluvy. Z článku I.
Zmluvy podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o peňažný záväzok.

6. Žalovaná v duplike zo dňa 26.1.2024 vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadom neplatnosti
uzatvorenej dohody z dôvodu neexistencie dlhu, ku ktorému by žalovaná v samej podstate mohla
pristúpiť, poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 15. novembra 2016, sp. zn.: 32Cdo
1362/2016, kde uviedol, že k tejto situácii môže dôjsť len v prípade, že v čase pristúpenia k záväzku je

dostatočne identifikovateľné, aký dlh splatný v budúcnosti môže na jeho základe vzniknúť (Najvyšší súd
SR, sp. zn. 5Obdo/74/2020). V prípade argumentácie žalobcu, že záväzok je identifikovaný v čl. 1 ods.
1 Zmluvy o povolenom prečerpaní, táto argumentácia podľa žalovanej neobstojí, a to aj s poukazom na
uplatňovanú pohľadávku žalobcu v tomto konaní, ktorá predstavuje sumu 3 350,00 €. Vychádzajúc z čl.
I ods. 1 Zmluvy o povolenom prečerpaní tak žalovanej v čase uzatvorenia dohody nemohlo byť známe,

či záväzok, ku ktorému dohodou pristupuje, bude vo výške 4 470,00 €, 3 350,00 €,
2 000,00 € alebo v akejkoľvek inej výške. Formulácia zmluvného ustanovenia čl. 1 ods. 1 Zmluvy o
povolenom prečerpaní tak nie je podľa žalovanej v súlade s podmienkou dostatočnej určitosti záväzku,
ku ktorému má pristupujúci subjekt dohodou pristúpiť. Takto koncipovaný postup dostáva pristupujúci
subjekt (v tomto konaní žalovanej) do stavu právnej neistoty, kedy žalovaná nemôže žiadnym spôsobom

predpokladať, k akému záväzku pristupuje, resp. nemôže predpokladať, v akej výške bude predmetná
dlžná suma voči nej uplatňovaná. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že § 533 Občianskeho zákonníka
ako aj odborný výklad predmetnej problematiky explicitne hovorí o tom, že pri pristúpení k záväzku ide
o dohodu medzi veriteľom a pristupujúcim dlžníkom, pričom dlžník, v tomto prípade spoločnosť XXXX
F. G. H., účastníkom takejto dohody nie je. To, či pristupujúci dlžník vedel o tom, k čomu a za akých

podmienok pristupuje, je vo vzťahu k argumentácii ohľadom nenaplnenia formálnej stránky dohody o
pristúpení k záväzku podľa žalovanej irelevantné. S odkazom na v tomto konaní predloženú dohodu o
pristúpení k záväzku zo zmluvy však žalovaná konštatovala, že účastníkom tejto dohody bol aj dlžník, čo
potvrdil svojim podpisom na predmetnej zmluve. Takto koncipovaná dohoda podľa žalovanej odporuje
formálnym požiadavkám na pristúpenie k záväzku. Ďalej žalovaná zotrvala na svojej predchádzajúcej

argumentácií ohľadom neexistencie peňažného dlhu a neplatnosti dohody o pristúpení. Žalovaná tiež
poukázal na to, že žalobca v konaní predložil výpis z úveru, z ktorého ale nie je podľa jej názoru možné
vyčítať, aká je finálna zostatková suma pohľadávky, resp. ako a kto predmetné platby vykonával.

7. Súd prvej inštancie pôvodne rozsudkom č. k. 68Csp/107/2023-159 zo dňa 26.4.2024 žalobu zamietol

z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a priznal žalovanej nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, pričom tento rozsudok bol zrušený uznesením odvolacieho
súdu č.k. 1CoCsp/11/2024-187 zo dňa 5. februára 2025, ktorý vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že súd prvej inštancie
preskúma, či nastali právne účinky oznámenia cesie postupcu predovšetkým z hľadiska jeho doručenia

žalovanej a oznámenia výšky vymáhanej pohľadávky. Súd prvej inštancie opätovne posúdi, či postupca
dostatočným spôsobom preukázal okolnosti, v rámci ktorých možno rozumne očakávať, že sa žalovaná
s obsahom oznámenia o postúpení pohľadávky oboznámila, resp. mohla objektívne oboznámiť.

8. Súd po vrátení veci opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými

dôkazmi, pričom zistil tento skutkový stav veci :

9. Zo Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 5123390486 uzatvorenej dňa 12.10.2018(„zmluva o úvere“) medzi bankou - spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a spoločnosťou XXXX F. G. H., H. H. N. XX, XXX
XX D. E. C., A.: XX XXX XXX L. K. O., P. Q. tejto zmluvy bolo poskytnutie povoleného prečerpania

vo výške 4 470,00 €. Účel poskytnutia finančných prostriedkov bol dohodnutý na prevádzkové potreby
dlžníka, teda spoločnosti XXXX F. G. H.. Q. sa týkalo splatnosti povoleného prečerpania, toto má byť
podľa zmluvy splatné na výzvu banky a to v deň určený v oznámení banky. Súčasťou predmetnej
zmluvy bola aj dohoda o úrokoch z omeškania vo výške 10% ročne. Z článku II. predmetnej zmluvy
vyplýva, že podmienkou čerpania je okrem iného aj uzatvorenie dohody o pristúpenie záväzku medzi

bankou a pristupujúcim dlžníkom (v danom prípade žalovanou, pozn.). Súčasťou úverovej zmluvy boli
aj obchodné podmienky H. H., L..

10. Súd taktiež zistil, že súčasťou úverovej zmluvy bola aj dohoda o pristúpení k záväzku upravená
v článku IV. predmetnej zmluvy. Z tohto článku vyplýva, že pristupujúci dlžník, v danom prípade
žalovaná, pristupuje k záväzku dlžníka splatiť pohľadávku banky a k iným záväzkom zo zmluvy. Dlžník

a pristupujúci dlžník sú zaviazaní voči banke splatiť pohľadávku banky a plniť ďalšie záväzky podľa
zmluvy spoločne a nerozdielne. Pristupujúci dlžník (žalovaná) vyhlásil, že v prospech banky splní popri
dlžníkovi pohľadávku banky a banka je oprávnená požadovať splnenie pohľadávky od ktoréhokoľvek
z nich. Žalovaná ako pristupujúci dlžník podpisom vyhlásila, že pred uzatvorením dohody o pristúpení sa
oboznámila s textom zmluvy a zároveň vyhlásila, že je dostatočne informovaná o ekonomickej situácii

dlžníka a o dôsledkoch uzatvorenia dohody o pristúpení.

11. Z listu zo dňa 15.4.2022 označeným ako výpoveď zmluvy adresovaný spoločnosti XXXX F. G.,
H. vyplýva, že banka vypovedala zmluvu o úvere s tým, že výpovedná doba je 2 mesiace a začína
plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Banka zároveň týmto listom

vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. List bol doručovaný tejto spoločnosti, nakoľko
bol podaný na pošte dňa 19.4.2022, čo vyplýva z predloženej kópie obálky.

12. Z listu zo dňa 15.4.2022 označeným ako výpoveď zmluvy adresovaný žalovanej taktiež vyplýva, že
banka vypovedala zmluvu o úvere s tým, že výpovedná doba je 2 mesiace a začína plynúť prvým dňom

mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede. Banka zároveň týmto listom vyhlásila mimoriadnu
splatnosť povoleného prečerpania. Žalobca v žalobe uviedol, že doručenkou ohľadom doručenia tejto
listiny nedisponuje, pričom priložil podací hárok Slovenskej pošty a.s..

13. Výzvou zo dňa 17.3.2023 oznámila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a .s. spoločnosti XXXX F. G.,

H., že je v omeškaní so splácaním pohľadávky a bola upozornená, že ku dňu vyhotovenia oznámenia
je výška pohľadávky 3.951,30 €. Zároveň bola bankou upozornená, že táto je oprávnená postúpiť
pohľadávku tretej osobe. Uvedená výzva adresovaná spoločnosti XXXX F. G., H. H. banke vrátila dňa
22.3.2023 ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy, čo vyplýva z predloženej kópie obálky.

14. Výzvou zo dňa 17.3.2023 oznámila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovanej, že je
v omeškaní so splácaním pohľadávky a bola upozornená, že ku dňu vyhotovenia oznámenia je výške
pohľadávky 3.951,30 €. Zároveň bola bankou upozornená, že táto je oprávnená postúpiť pohľadávku
tretej osobe. Keďže žalobca nemal k dispozícií doručenku, predložil podací hárok.

15. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX R. podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka dňa 22.6.2023 (ďalej aj len „zmluva o postúpení pohľadávky“) vyplýva, že táto
bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako postupcom a spoločnosťou M.B.A. Financie,
s. r. o. (tj. žalobcom, pozn.) ako postupníkom. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve.

16. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2023 adresovaný žalovanej právny predchodca
žalobcu – Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky na postupníka – t.j.
žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XX.

17. Na pojednávaní dňa 26.4.2024 žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla námietku
nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie žalobcu. Poukázala tiež na systematické zaradenie ust. § 533
Občianskeho zákonníka do 8. časti prvej hlavy IV. oddielu OZ, ktorý upravuje zmenu v osobe veriteľa
alebo dlžníka, pričom zabezpečenie záväzkov upravuje až V. oddiel OZ. Žalovaná mala tiež za to, žepokiaľ žalobca listom zo dňa 15.4.2022 vypovedal zmluvu s uplynutím výpovednej doby ku 30.6.2022,
znamená to že došlo k vypovedaniu aj dohody o pristúpení k záväzku zo zmluvy.

18. Dňa 21.3.2025 žalobca predložil informáciu poskytnutú Slovenskou poštou a.s., pričom mal za to,
že došlo k doručeniu oznámenia o postúpení pohľadávky. Žalobca mal za tiež to, že žalovaná nie je
oprávnená namietať neplatnosť alebo neexistenciu postúpenia pohľadávky, nakoľko o skutočnosti, že
došlo k postúpeniu pohľadávky bola notifikovaná oznámením o postúpení, ktoré si podľa poskytnutej
informácie od Slovenskej pošty a.s., prevzala.

19. Z predloženej listiny - informácia Slovenskej pošty a.s. (č.l. 200) vyplýva, že zásielka zo dňa
30.6.2023 (oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2023 adresovaná žalovanej, pozn. súdu)
označená v podacom hárku (ePotvrdenka) podacím číslom F. (S. XXX) C. P. K. K. X.X.XXXX. Q. B. C.
T. T. Q. Q. B. Q., S. Q. A. „E. S.“, U. H. E. O. B. T. T. Q. Q. L. V. A. H. T. J., uvedenom na podacom
hárku pri zásielke adresovanej žalovanej.

20. Na pojednávaní dňa 2.4.2025 žalovaná namietala, že neboli splnené podmienky v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách. Podľa nej nebolo preukázané, že žalovaná bola vyzvaná na splnenie dlhu a že
následne uplynulo od doručenia výzvy 90 dní po postúpení pohľadávky. Okrem iného namietala, že
neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zmluvy o povolenom prečerpaní.

21. Žalobca na pojednávaní dňa 2.4.2025 pokiaľ sa týkalo splnenia podmienok v zmysle § 92 ods. 8
zákona o bankách, uviedol, že nevie, či bolo dodržaných 90 dní a či bolo doručené žalovanej vyhlásenie
o mimoriadnej splatnosti.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie

peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

24. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

25. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa

dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. Podľa § 261 ods. 1 a ods. 7 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa
týkajú ich podnikateľskej činnosti. (7) Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri

zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

27. Súd po vrátení veci odvolacím súdom sa opätovne oboznámil so stanoviskami strán sporu

a na základe zisteného skutkového stavu veci a v intenciách uznesenia odvolacieho súdu č.k.
1CoCsp/11/2024-187 zo dňa 5. februára 2025 znovu dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno
vyhovieť.

28. Súd najskôr uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal (ako aj pôvodnom rozsudku) zo zistenia, že

právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. je právnickou osobou – bankou, t.j.
obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania sú bankové činnosti. V konaní nebolo sporné,
že táto spoločnosť uzatvorila ako veriteľ dňa 12.10.20218 úverovú zmluvu s obchodnou spoločnosťou
XXXX F. G., H. L. H. K.. Q. W. B. C. Q. Q. Q. O. O. X XXX,XX € B. W. Q. Q. H. XXXX F. G., H..29. Žalovaná je fyzickou osobou, ktorá uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s. dohodu o pristúpení k záväzku k zmluve o úvere podľa § 533 Občianskeho

zákonníka, pričom táto dohoda bola bezprostrednou súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaná ako
spoludlžníkpristúpilakpeňažnémuzáväzkudlžníkaspočívajúcemuvúhradeúveru,príslušenstvaúveru,
prípadne uplatňovaných zmluvných pokút a ďalších prípadných peňažných záväzkov, ktoré vyplývajú/
vzniknúztejtozmluvy.Vzmysleúdajovzistenýchvobchodnomregistribolažalovanávčaseuzatvorenia
zmluvy o úvere a v čase uzatvorenia dohody o pristúpení záväzku spoločníkom obchodnej spoločnosti

XXXX F. G., H..

30. Predmetný zmluvný (úverový) vzťah súd opätovne a v zhodne s názorom odvolacieho súdu posúdil
v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ako obchodno-záväzkový vzťah, a to vo
vzťahu k žalovanej aj s aplikáciou ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka.

31. Ako už súd uviedol, právny predchodca žalobcu uzatvoril so spoločnosťou XXXX F. G., H. W. zmluvu,
pričom oba subjekty sú nepochybne podnikateľmi. Žalovaná ako fyzická osoba uzatvorila dohodu
o pristúpení k záväzku, t.j. k predmetnej úverovej zmluvy podľa § 533 Občianskeho zákonníka.

32. Pristupujúci dlžník sa v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka stáva dlžníkom popri pôvodnom

dlžníkovi, avšak nestáva sa účastníkom základného záväzkového vzťahu ako celku a je zaviazaný iba
v rozsahu subjektívnej povinnosti, ktorá zodpovedá dlhu, ku ktorému pristúpil. Vo zvyšku sú naďalej
účastníkmi záväzkového vzťahu iba veriteľ a pôvodný dlžník. Pristúpenie ku konkrétnemu záväzku teda
samo o sebe neznamená generálny vstup tretej osoby do záväzkového vzťahu, ktorého obsahom je
spravidla väčšie množstvo subjektívnych práv a povinností. Na strane daného záväzkového vzťahu

dochádza iba k rozšíreniu počtu zaviazaných osôb, pokiaľ ide o povinnosť, vo vzťahu ku ktorej
pristupujúci dlžník k záväzku zmluvne pristúpil. Pre veriteľa tým nastáva relatívne zvýšenie bonity
pohľadávky a pravdepodobnosti jej uspokojenia, resp. vymoženia. Z tohto dôvodu je v rámci právnej
teórie pristúpenie k záväzku považované za inštitút so zabezpečovacími účinkami, ktoré sú do určitej
miery príbuzné ručeniu. Pristupujúci dlžník však nie je zaviazaný v rámci akcesorického vzťahu (ako

ručiteľ), ale priamo v rovnakom rozsahu ako pôvodný dlžník (porovnaj komentár k § 533 - str. 1859-1860
Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
II. § 451-880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 1580 s.).

33. Pristúpenie k záväzku má skôr zabezpečovací charakter plnenia hlavného zabezpečovaného

záväzku. Zo samotnej podstaty tohto inštitútu je totiž zrejmé, že tu nedochádza k vzájomnému plneniu
medzi zmluvnými stranami dohody o pristúpení k záväzku, ale pristupujúci dlžníci sa zaväzujú, bez
protiplnenia zo strany veriteľa, uhradiť záväzok popri pôvodnom dlžníkovi. Ide teda jednoznačne o
asynalagmatický záväzkový právny vzťah.

34. Z vyššie uvedených dôvodov súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby postupoval v režime
obchodnoprávnej úpravy, teda podľa úpravy Obchodného zákonníka.

35. Nakoľko v priebehu konania žalovaná namietala, že nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu dohody
o pristúpení k záväzku, súd v tejto súvislosti je toho názoru, že k platnému uzatvoreniu dohody

o pristúpení k záväzku došlo.

36. Súd najskôr dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 3 Cdo
133/2010, podľa ktorého predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi
veriteľom a pristupujúcim dlžníkom. Táto dohoda musí mať písomnú formu a jej obsahom je záväzok

tretej osoby splniť za dlžníka jeho peňažný dlh veriteľovi. Pôvodný dlžník nie je účastníkom tejto dohody,
preto sa súhlas pôvodného dlžníka s dohodou nevyžaduje. Je tomu tak preto, že nedochádza k zmene
pôvodného záväzkového vzťahu (pôvodný dlžník neprestáva byť dlžníkom a nezaniká jeho povinnosť
z už vzniknutého záväzkového vzťahu). V prípade pristúpenia k záväzku (dlhu) ide o pristúpenie
ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na

strane pôvodného dlžníka (tzv. kumulatívna intercesia). Nový dlžník je veriteľovi zaviazaný spoločne
a nerozdielne s pôvodným dlžníkom. V plnom rozsahu je tu potrebné aplikovať ustanovenie § 511
Občianskeho zákonníka o pasívnej solidarite, vrátane práva na následný postih medzi pôvodným a
novým dlžníkom. V naposledy uvedenom prípade sa zrejme bude vychádzať z toho, že pokiaľ neboloinej dohody, podiely dlžníkov na dlhu sú rovnaké (§ 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Splnením
záväzku ktorýmkoľvek dlžníkom dochádza k zániku pôvodného záväzkového vzťahu a súčasne aj k
zániku zabezpečenia záväzku.

37. Z obsahu ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere je zmluvou
konsenzuálnou a pre jej vznik stačí dohoda aspoň o uvedených (podstatných) náležitostiach, pričom
sa nevyžaduje ani to, aby k poskytnutiu peňažných prostriedkov skutočne došlo. Podľa názoru súdu
skutočnosť, že žalovaná pristúpila k záväzku spoločnosti XXXX F. G., H. L. spoludlžník, a ktorú formálne

uzatvorila na tej istej listine, na akej bola uzatvorená aj úverová zmluva, nemôže bez ďalšieho spôsobiť
jej neplatnosť, nakoľko je zrejmé, že v čase podpisu dohody o pristúpení k záväzku musela existovať
dohoda aspoň o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy, čo napokon z predložených listinných
dôkazov mal súd aj za preukázané.

38. Nemenej významnou skutočnosťou bolo podmienenie čerpania úveru uzatvorením dohody

o pristúpení k záväzku medzi bankou a pristupujúcim dlžníkom, čo je zrejmé z čl. II úverovej zmluvy. Ide
tak o podmienený právny úkon podľa § 36 Občianskeho zákonníka. Vznik záväzku z úverovej zmluvy
bol podmienený odkladacou podmienkou spočívajúcej v uzatvorení dohody o pristúpení k záväzku
medzi bankou a pristupujúcim dlžníkom. S prihliadnutím na obdobnú (priam identickú) právnu úpravu
podmienok v právnych úkonoch v Českej republike súd uvádza, že v rozsudku sp. zn. 33 Cdo 2035/2011

Najvyšší súd Českej republiky pripustil možnosť pristúpenia k záväzku, ktorého vznik bol viazaný na
splnenie podmienky (§ 36 ods. 1 veta prvá obč. zák.), ešte pred splnením takej podmienky, t.j. k záväzku,
ktorý v dobe pristúpenia ešte nevznikol.

39. V posudzovanom prípade žalovaná ako pristupujúci dlžník podpisom vyhlásila, že pred uzatvorením

dohody o pristúpení sa oboznámila s textom úverovej zmluvy, ktorá podľa názoru súdu obsahovala
všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka. Zároveň
žalovaná vyhlásila, že je dostatočne informovaná o ekonomickej situácii dlžníka - spoločnosti XXXX
F. G., H., O. ktorej bola spoločníkom. Zároveň bola informovaná o dôsledkoch uzatvorenia dohody
o pristúpení. Súd preto opätovne konštatuje, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila

dohodu o pristúpení k záväzku platne.

40. Súd ďalej v intenciách odvolacieho súdu ďalej preskúmal, či nastali právne účinky oznámenia cesie
postupcu predovšetkým z hľadiska jeho doručenia žalovanej a oznámenia výšky vymáhanej pohľadávky.
Súd prvej inštancie mal tiež posúdiť, či postupca dostatočným spôsobom preukázal okolnosti, v rámci

ktorých možno rozumne očakávať, že sa žalovaná s obsahom oznámenia o postúpení pohľadávky
oboznámila, resp. mohla objektívne oboznámiť.

41. V tejto súvislosti súd konštatuje, že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2023 bolo
žalovanej doručené dňa 4.7.2023, čo žalobca preukázal listom od Slovenskej pošty, a.s., ktorá potvrdila

doručenie predmetnej zásielky s č. F.. To napokon korešponduje aj s predloženým podacím hárkom
(ePotvrdenka).

42. Žalobca teda preukázal, že doručil žalovanej oznámenie o postúpení pohľadávky z 30.6.2023.

43. Nemenej významnou je aj skutočnosť, či žalobca v konaní preukázal, že žalovanej v rámci
notifikačnej povinnosti oznámil výšku vymáhanej pohľadávky.

44. Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi síce nevyžaduje osobitnú formu a zákon ani
nekladie naň osobitné požiadavky, okrem toho, aby oznámenie spĺňalo všeobecné náležitosti právneho

úkonu, t.j. aby bolo určité, zrozumiteľné, bolo urobené vážne a slobodne. Inak povedané, z hľadiska
obsahupostačujeoznámeniecesiekonkrétnejpohľadávkyaoznačenieosobypostupníka.Inénáležitosti
z právneho poriadku nevyplývajú.

45. V danom prípade z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2023 adresovaného žalovanej

súdnezistil,akúkonkrétnu(výšku)pohľadávkupostúpilpôvodnýveriteľ(banka)akopostupcanažalobcu
ako postupníka. Z oznámenia iba vyplýva, že banka na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
XXXX/XXXX/XX R. dňa 22.6.2023 postúpila pohľadávku banky (nijako bližšie neurčenú, pozn. súdu)
spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia spoločnosti D. X. H.. B. oznámeniaďalej vyplýva, že pohľadávku banky je možné od doručenia tohto oznámenia splniť výlučne plnením
postupníkovi v prospech jeho účtu.

46. Súd konštatuje, že v dôsledku neurčitosti a nejasnosti oznámenia výšky vymáhanej pohľadávky
nemohli nastať riadne účinky oznámenia cesie postupcu voči žalovanej.

47. Avšak, ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti, môže nový veriteľ privodiť
účinnosť postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie pohľadávky, čím taktiež

vzniknú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi. Inak
povedané, nie je namieste podmieňovať oprávnenie postupníka procesne uplatniť postúpené právo
na plnenie riadnou notifikáciou, či už zo strany postupcu alebo postupníka. Postupník je pre
nenotifikovaného dlžníka treťou osobu mimo hlavného záväzkového vzťahu. Pokiaľ uplatní svoj nárok
žalobou, je v záujme vlastného procesného úspechu povinný ho preukázať. Ak nebol dlžník notifikovaný
postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu iba zmluvou o postúpení

pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému dlžníkovi, a to buď súdnym
doručením zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou (prípadne pri inom úkone) alebo vykonaním tohto
listinného dôkazného prostriedku na pojednávaní.

48. Je nepochybné, že k preukázaniu zmluvy o postúpení pohľadávky S. XXXX/XXXX/XX P. K. H. H.

K. P. O. M. U., U. B. T. Q. Q. S. XXXX/XXXX/XX M. prílohu žaloby a ostatných súdnych písomností.
Žalovaná sa teda o postúpení pohľadávky mohla dozvedieť najneskôr dňom doručenia žaloby.

49. V tejto súvislosti však nemožno ignorovať skutočnosť, že nárok, ktorý si uplatnil žalobca voči
žalovanej, vznikol pôvodne z úverovej zmluvy zo dňa 12.10.2018, ktorú právny predchodca žalobcu ako

veriteľ uzatvoril v pozícií bankového subjektu.

50. Ako sa už súd zmienil vo svojom predchádzajúcom rozsudku č. k. 68Csp/107/2023-159 zo dňa
26.4.2024, zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou resp. pobočkou zahraničnej banky je
obsiahnutá v Zákone o bankách ako osobitná úprava (lex specialis), ktorý je teda špeciálnym predpisom

vo vzťahu k Občianskemu zákonníku (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v ustanovení § 524
až 530 Občianskeho zákonníka). Zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva,
že pre platné postúpenie pohľadávky z bankového úveru musia byť kumulatívne splnené špeciálne
podmienky, za ktorých môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, a to ak je pohľadávka
1/ splatná, a to až po predchádzajúcej 2/ písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené 3/ omeškanie

dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky, nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. V prípade ich
nedodržania prichádza sankcia v podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu postúpenia v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia
bankovej pohľadávky sa vyžaduje aj z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo
banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky.

Je tiež potrebné zdôrazniť, že následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525
Občianskeho zákonníka alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť
Zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ak dôjde teda k
postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje
splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli, ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej

neplatnosť nemožno zhojiť. Je tiež potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené zákonné predpoklady pre
platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

51. Tento záver vyplýva aj z judikatúry najvyšších súdnych autorít. Tie vo svojich rozhodnutiach
konštatovali, že právna otázka výkladu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách bola judikovaná rozsudkom

z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo 147/2017, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 60/2018 s právnou vetou v znení: „Ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež
práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v
rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.”

52. Toto judikované rozhodnutie priamo neriešilo otázku momentu začatia plynutia lehoty 90
kalendárnych dní omeškania dlžníka v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, definovalo
iba podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky, a to preukázateľné zaslanie písomnej výzvybanky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú
zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky
banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku.

53. Žalovaná podľa názoru súdu dôvodne namietala, že neboli splnené podmienky v zmysle § 92 ods.
8 zákona o bankách. Podľa nej nebolo preukázané, že žalovaná bola vyzvaná na splnenie dlhu a že
následne uplynulo od doručenia výzvy 90 dní po postúpení pohľadávky. Tvrdenie žalovanej má oporu vo

vykonanom dokazovaní, pretože žalobca nielenže nepreukázal doručenie listiny - výzvy banky dlžníkovi
(v omeškaní), ale nepreukázal ani doručenie listiny, ktorou mal vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
vyplývajúceho z úverovej zmluvy.

54. Žalobca v žalobe sám uviedol, že nedisponuje doručenkou, pričom na pojednávaní dňa 2.4.2025
výslovne uviedol, že nevie, či bolo dodržaných 90 dní a či bolo doručené žalovanej vyhlásenie

o mimoriadnej splatnosti.

55. Súd má za to, že podací hárok o doručovaní zásielky bez ďalšieho nie je dostatočný dôkaz o tom,
že žalovaná mala možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Podací hárok v podstate preukazuje len
podanie zásielky na prepravu, nie jej samotné doručenie. Žalobca mal preukázať, že sa predmetná

listina o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dostala do dispozičnej sféry žalovanej.

56. V otázke doručovania do dispozičnej sféry z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením má za účel zabezpečiť
spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť

oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali
bez toho, že mu nebolo umožnené sa s ním oboznámiť. Subjekt realizujúci právny úkon (odosielateľ)
má mať však na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá
zamýšľané právne následky.

57. Žalobca ani po tom, čo bol pôvodný rozsudok č. k. 68Csp/107/2023-159 zo dňa 26.4.2024 odvolacím
súdom zrušený, neprodukoval žiadne procesné návrhy a dôkazy, ktoré by mali preukázať, že by
žalovanej bola doručená listina o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanej pohľadávky, čo je zákonný
predpoklad na to, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Požiadavka preukázania dôjdenia
(jednostranného) právneho úkonu (prejavu vôle) zaťažuje veriteľa ako odosielateľa do dispozičnej sféry

dlžníka ako adresáta v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho platnosť a tým vznik práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy (v tomto prípade OZ) s takýmto právnym úkonom (prejavom
vôle) spájajú, pričom podľa názoru súdu sa nejedná o formalistickú požiadavku. Na absolútnu neplatnosť
súd prihliada ex offo.

58. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že žalobca nepreukázal nielen doručovanie výzvy v zmysle § 92
ods. 8 zákona o bankách, nepreukázal ani doručenie listiny ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru do dispozičnej sféry žalovanej, ktorej uzatvorením dohody o pristúpení k záväzku podľa § 533
veta druhá v spojení s § 531 ods. 4 Občianskeho zákonníka vzniklo právo na námietky, ktoré má voči
veriteľovi pôvodný dlžník. To potvrdzuje aj judikatúra súdov, ktorá zhodne uvádza, že podmienkou, ktorá

súvisí s otázkou platného zosplatnenia je preukázateľné doručenie jednostranných právnych úkonov
veriteľa(výzvyaoznámenia)dodispozičnejsférydlžníka(viď.rozhodnutieNSSRsp.zn.4Cdo/162/2020
z 27.10.2021).

59. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom

súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva ( aktívna vecná legitimácia ) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného
práva ( pasívna vecná legitimácia ), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo

(nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania.60.Žalobcatedadostatočnenepreukázal,žebynanehoprešloprávozvyššieuvedenejúverovejzmluvy
a ku ktorej pristúpila žalovaná kumulatívnou intercesiou. Súd preto námietku žalovanej ohľadom aktívnej

legitimácie žalobcu vyhodnotil ako dôvodnú.

61. Pretože žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, súd jeho žalobu zamietol.

62. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná

mala v sporovom konaní plný úspech, preto má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

63. O výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).

64. V závere pre úplnosť súd uvádza, že v konaní neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by úspešnej žalovanej v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka
tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.